Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 4096

Do roku 1927 sa nazývala Veľká . Maďarský názov pre Modrovú je , nemecký , . ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu , nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená , ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. predstavujú veľmi členitý . Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší , dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová . Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské . Celková jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov , ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na . tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické , , , búrskeho capa, tasmánske , pribudne čoskoro a bizón ( , 2008: , Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť . Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.

Until 1927, Modrová was called . The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . ‚s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by . Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called . It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.

, ,

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Ducové

skala
Hits: 1960

je obec Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom  ( Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita , veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie : Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj . V roku 1598 bolo v obci 11 . V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na uskutočnil prvý ročník Národnej na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower region, located about 4 km from at an altitude of 200 meters above sea level. covers an area of 2.63 km2 and is home to 457 inhabitants. The written mention dates back to 1348, under the name „Duchreuy“ (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and . From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

  • Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. : PS-LINE,  80-969388-8-6. p. 138.

Rodina, Iné rodinné

Genealogické informácie na matričných úradov

skala
Hits: 12293

Na tomto mieste by som chcel zverejniť takpovediac informácie, ktoré môžu pomôcť najmä ostatných pátračom po genealogických údajoch. Ide o stručný výpis informácii z Sarmáyová Kalesná Jana, na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp., ktorá sa snáď nachádza v každom oblastnom archíve. Sú to informácie o dostupnosti údajov pre jednotlivé obce. Ja uvediem tie, ktoré ma zaujímajú.

Genealogické informácie, ktoré sa nachádzajú na matričných úradoch, zahŕňajú údaje o narodení, sobáši, a úmrtí. Tieto informácie sú vedené v matrikách, ktoré sú evidované na miestnych matričných úradoch alebo farských úradoch v prípade starších záznamov. Väčšina matričných úradov je verejná a je možné k nim mať prístup, avšak niektoré údaje môžu byť chránené z dôvodu osobných údajov. Pre získanie genealogických informácií z matričných úradov by ste mali vedieť: miesto, kde sa daná udalosť stala (, sobáš, úmrtie), a príslušné dátumy, meno osoby, o ktorej hľadáte informácie, ak máte ďalšie identifikačné informácie, ako napríklad meno rodičov alebo svedkov, môže to uľahčiť vyhľadávanie. V mnohých prípadoch môžete mať prístup k týmto informáciám fyzicky na mieste v matričnom úrade alebo archíve, ale niektoré miestnosti ponúkajú aj online prístup k digitalizovaným matrikám. V niektorých krajinách sú matričné údaje dostupné aj na verejných webových stránkach. Je dôležité si všimnúť, že pravidlá a prístup k týmto informáciám sa môžu líšiť podľa miesta a doby.

At this point, I would like to publish, so to speak, information that can help especially other researchers looking for genealogical data. is a brief summary of information from the book ‚Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.,‘ which is presumably available in every regional archive. These are details about the availability of data for individual municipalities. I will list those that interest me.

Genealogical information found in registry offices includes data on births, marriages, and deaths. These details are recorded in registers, which are maintained at local registry offices or church offices for older records. Most registry offices are public, allowing access, although some information may be protected due to personal data privacy.

To obtain genealogical information from registry offices, you should know:

  1. Location and Date: The place where the event occurred (birth, marriage, death), and the relevant dates are crucial pieces of information.

  2. Person’s Name: The name of the person you are researching is also a key criterion.

  3. Church or Civil Records: Depending on the period and location, registers can be kept either by the church or civil authorities.

  4. Additional Identification Information: If you have additional identification information, such as parents‘ names or witnesses, it can facilitate the search.

In many cases, access to this information may be available physically at the registry office or archive. Some institutions also offer online access to digitized records. In certain countries, registry data may be accessible on public websites. It’s important to note that rules and access to this information can vary by location and time period.

Používané skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rímsko katolícky farský úrad
ev. – evanjelický farský úrad
FO – farský obvod

Abbreviations used:

n – born s – married z – deceased r.-kat. – Roman Catholic parish office ev. – evangelical parish office FO – parish circuit

  • Banka – matrika r.-kat. farského úradu v Moravanoch nad Váhom: n – 1783 – 1895, s – 1783 – 1905, z – 1783 – 1904, Indexy: n – 1783 – 1895, z – 1814 – 1917.
  • Banská Bystrica – sídlo židovského matričného obvodu aj pre obce: , Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
  • Beckov – r.-kat. FO: , Kalnica, Krivosúd – , , Rakoľuby (dnes súčasť Kočoviec). Do roku 1866 sa nachádzajú aj z obcí: a Štvrtok. Ev. FO: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, od roku 1866 aj Hôrka nad Váhom: n – 1676 – 1910, s – 1678 – 1934, z – 1678 – 1917.
  • Židovský matričný obvod pre obec Modrová: n – 1843 – 1942, s – 1844 – 1937, z – 1844 – 1942.
  • Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, , Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (súčasť Braväcova): n – 1786 -1895, s – 1786 – 1896, z – 1786 – 1895, Index: n – 1786 – 1886, staršie záznamy sú na r.-kat. farskom úrade v Brezne.
  • Brezno – r.-kat. FO: Brezno, , , , do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čierny Balog, do r. 1808 Pohronská Polhora: n – 1656 – 1688, 1695 – 1904, s – 1683 – 1688, 1695 – 1904, z – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexy: n – 1656 – 1951, s – 1683 – 1950, z – 1656 – 1951. Ev. FO: Brezno, Bujakovo, do r. 1871 Jarabá a pod Ďumbierom: n,s,z – 1784 – 1896. Ev. FO: , Šumiac, Heľpa, , Švábolka, (dnes súčasť Vaľkovne), , Závadka nad Hronom: n – 1828 – 1937, s – 1833 – 1929, z – 1838 – 1936. Židovský matričný obvod pre: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, , Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna), (dnes súčasť Mýta pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Lehota, (dnes súčasť Nemeckej), Heľpa, Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, , Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, , , Sihla, , Valaská: n – 1884 – 1936, s – 1885 – 1932, z – 1885 – 1945.
  • Čierny Balog – r.-kat. FO: Čierny Balog: n – 1787 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1787 – 1895, staršie údaje sú v matrikách obce Brezno.
  • – r.-kat. FO: Horná Streda: n, s – 1735 – 1852, z – 1737 – 1852, novšie údaje sú v matrikách obce Pobedim.
  • , Hôrka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrádok, Hôrka nad Váhom: n – 1719 – 1898, s – 1729 – 1907, z – 1729 – 1905.
  • Jelenec – Horné Sľažany – ev. FO: Jelenec, Horné Sľažany: n, s, z – 1827 – 1894, r.-kat FO: Ladice: n – 1713 – 1894, s – 1714 – 1901, z – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Židovský matričný obvod obce : n – 1843 – 1928, s – 1852 – 1942, z – 1851 – 1903.
  • – početne zastúpená židovská komunita, aj židia z Hôrky.
  • – r.-kat FO: , Krtovce, Lipovník, : n, s – 1827 – 1895, z – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
  • – súčasť židovského matričného obvodu obce Bolešov: n – 1821 – 1939, s – 1832 – 1931, z – 1832 – 1938, 1945.
  • Piešťany – r.-kat. FO: Piešťany, (dnes súčasť ), , (dnes súčasti obce Ostrov): n – 1700 – 1782, 1788 – 1903, s – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, z – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexy: n – 1709 – 1903, s – 1709 – 1915, z – 1709 – 1910. Židovský matričný obvod pre obce: Piešťany, Teplice, Drahovce, , , , Malé Orvište, Veľké Orvište, , , Lúka, Modrová, Nová Lehota: n – 1852 – 1940, s – 1852 – 1931, z – 1852 – 1903. V rámci židovského matričného úradu obce : n – 1800 – 1950, s – 1822 – 1940, z – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. V rámci židovského matričného úradu obce Myjava: n – 1849 – 1941, s – 1847 – 1941, z – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobedim – r.-kat FO: Pobedim, Bašovce (dnes súčasť obce Orvište), do roku 1852 Očkov a v rokoch 1852 – 1919 Horná Streda: n – 1765 – 1900, s – 1756 – 1919, z – 1765 – 1949. Pre obec Horná Streda: n, s, z – 1852 – 1919. Indexy: n, s – 1800 – 1904, z – 1830 – 1904.
  • Pohronská Polhora – r.-kat FO: Pohronská Polhora, Michalová: n – 1788 – 1900, s – 1789 – 1871, z – 1843 – 1929. Indexy: n – 1788 – 1874, s – 1789 – 1907. Staršie záznamy sú na r.-kat farskom úrade v Brezne.
  • Roštár – ev. FO: Roštár, Markuška, sporadicky : n,s – 1788 – 1952, z – 1788 – 1952.
  • Slovenská Nová Ves – predtým časť Voderád, v rámci obce Cífer: n – 1666 – 1898, s – 1666 – 1897, z -1666 – 1913. Indexy: n, s, z – 1800 – 1840, Židovský obvod: n, s, z – 1850 – 1885. Novšie údaje sú v matrikách židovského matričného obvodu Trnava.
  • Voderady – r.-kat. FO: Voderady, Pavlice a Slovenská Nová Vec (dnes súčasti obce Voderady): n – 1716 – 1895, s – 1721 – 1896, z – 1717 – 1895. V rámci židovského obvodu obce : n – 1721 – 1909, s – 1737 – 1945, z – 1721 – 1900. Indexy: n – 1822 – 1929, z – 1831 – 1921. Predtým časť Pavlice – v rámci židovského obvodu obce Bučany: n – 1851 – 1858, s – 1850 – 1855. V rámci obce Pusté Úľany ev FO: n – 1701 – 1896, s – 1703 – 1896, z – 1702- 1898. V rámci obce Reca – ref. FO: n – 1787 – 1924, s – 1799 – 1924, z – 1787 – 1868. V rámci obce Slovenská Nová Ves v ev. FO Trnava: n – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, s, z – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexy: n – 1666 – 1913, z – 1666 – 1897. Židovský matričný obvod: n – 1842 – 1942, s – 1840 – 1942, z – 1851 – 1942. V rámci obce Veľký Grob ev. FO: n – 1786 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1786 – 1895.
  • Bank – register of the Roman Catholic parish office in Moravany nad Váhom: b – 1783 – 1895, m – 1783 – 1905, d – 1783 – 1904, Indexes: b – 1783 – 1895, d – 1814 – 1917.
  • Banská Bystrica – seat of the Jewish registry district also for the villages: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
  • Beckov – Roman Catholic parish office: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (now part of Kočovce). Until 1866, records from the villages Kočovce and Štvrtok are also present. Evangelical parish office: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (since 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, and from 1866 also Hôrka nad Váhom: b – 1676 – 1910, m – 1678 – 1934, d – 1678 – 1917.
  • Jewish registry district for the village Modrová: b – 1843 – 1942, m – 1844 – 1937, d – 1844 – 1942.
  • Beňuš – Roman Catholic parish office: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (part of Braväcovo): b – 1786 – 1895, m – 1786 – 1896, d – 1786 – 1895, Index: b – 1786 – 1886, older records are at the Roman Catholic parish office in Brezno.
  • Brezno – Roman Catholic parish office: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čierny Balog, until 1808 Pohronská Polhora: b – 1656 – 1688, 1695 – 1904, m – 1683 – 1688, 1695 – 1904, d – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexes: b – 1656 – 1951, m – 1683 – 1950, d – 1656 – 1951. Evangelical parish office: Brezno, Bujakovo, until 1871 Jarabá and Mýto pod Ďumbierom: b, m, d – 1784 – 1896. Evangelical parish office: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (now part of Vaľkovňa), Pohorelá, Závadka nad Hronom: b – 1828 – 1937, m – 1833 – 1929, d – 1838 – 1936. Jewish registry district for: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (now part of Brusno), Bystrá (now part of Mýto pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (now part of Nemecká), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: b – 1884 – 1936, m – 1885 – 1932, d – 1885 – 1945.
  • Čierny Balog – Roman Catholic parish office: Čierny Balog: b – 1787 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1787 – 1895, older records are in the registers of the Brezno village. Horná Streda – Roman Catholic parish office:
  • Horná Streda: b, m – 1735 – 1852, d – 1737 – 1852, newer records are in the registers of the Pobedim village.
  • Hrádok, Hôrka nad Váhom – Roman Catholic Parish Office: Hrádok, Hôrka nad Váhom: b – 1719 – 1898, m – 1729 – 1907, d – 1729 – 1905.
  • Jelenec – Horné Sľažany – Evangelical Parish Office: Jelenec, Horné Sľažany: b, m, d – 1827 – 1894, Roman Catholic Parish Office: Ladice: b – 1713 – 1894, m – 1714 – 1901, d – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Jewish Registry District of the town Nitra: b – 1843 – 1928, m – 1852 – 1942, d – 1851 – 1903.
  • Modrovka – Numerously represented Jewish community, including Jews from Hôrka.
  • Nitrianska Blatnica – Roman Catholic Parish Office: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: b, m – 1827 – 1895, d – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Registry District of the town Bolešov: b – 1821 – 1939, m – 1832 – 1931, d – 1832 – 1938, 1945.
  • Piešťany – Roman Catholic Parish Office: Piešťany, Teplice (now part of Piešťany), Malé Orvište, Veľké Orvište (now part of the municipality of Ostrov): b – 1700 – 1782, 1788 – 1903, m – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, d – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexes: b – 1709 – 1903, m – 1709 – 1915, d – 1709 – 1910. Jewish registry district for towns: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: b – 1852 – 1940, m – 1852 – 1931, d – 1852 – 1903. Within the Jewish registry office of the town Ilava: b – 1800 – 1950, m – 1822 – 1940, d – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. Within the Jewish registry office of the town Myjava: b – 1849 – 1941, m – 1847 – 1941, d – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobedim – Roman Catholic Parish Office: Pobedim, Bašovce (now part of the municipality of Orvište), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Horná Streda: b – 1765 – 1900, m – 1756 – 1919, d – 1765 – 1949. For the village Horná Streda: b, m, d – 1852 – 1919. Indexes: b, m – 1800 – 1904, d – 1830 – 1904.
  • Pohronská Polhora – Roman Catholic Parish Office: Pohronská Polhora, Michalová: b – 1788 – 1900, m – 1789 – 1871, d – 1843 – 1929. Indexes: b – 1788 – 1874, m – 1789 – 1907. Older records are in the Roman Catholic parish office in Brezno.
  • Roštár – Evangelical Parish Office: Roštár, Markuška, sporadically Petrovo: b, m – 1788 – 1952, d – 1788 – 1952.
  • Slovenská Nová Ves – formerly part of Voderád, within the municipality of Cífer: b – 1666 – 1898, m – 1666 – 1897, d – 1666 – 1913. Indexes: b, m, d – 1800 – 1840. Jewish district: b, m, d – 1850 – 1885. Newer records are in the registers of the Jewish registry district of Trnava.
  • Voderady – Roman Catholic Parish Office: Voderady, Pavlice, and Slovenská Nová Vec (now part of the municipality of Voderady): b – 1716 – 1895, m – 1721 – 1896, d – 1717 – 1895. Within the Jewish district of the municipality of Veľké Kostoľany: b – 1721 – 1909, m – 1737 – 1945, d – 1721 – 1900. Indexes: b – 1822 – 1929, d – 1831 – 1921. Formerly part of Pavlice – within the Jewish district of the municipality of Bučany: b – 1851 – 1858, m – 1850 – 1855. Within the municipality of Pusté Úľany – Evangelical Parish Office: b – 1701 – 1896, m – 1703 – 1896, d – 1702 – 1898. Within the municipality of Reca – Reformed Parish Office: b – 1787 – 1924, m – 1799 – 1924, d – 1787 – 1868. Within the municipality of Slovenská Nová Ves – Evangelical Parish Office Trnava: b – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, m, d – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexes: b – 1666 – 1913, d – 1666 – 1897. Jewish registry district: b – 1842 – 1942, m – 1840 – 1942, d – 1851 – 1942. Within the municipality of Veľký Grob – Evangelical Parish Office: b – 1786 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1786 – 1895.

Krajina, Slovensko, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České mestá, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Mestá, Česko, Fotografie, Nízke Tatry, Stredné Čechy

Český Krumlov, Donovaly, Ratnovce a iné

skala
Hits: 10997

Obec bola osídlená už v mladšej dobe kamennej. Spomína sa v roku 1208 pod názvom v donačnej listine uhorského kráľa Ondreja I. V obci sa nachádza z prvej polovice 14. storočia. Od roku 1990 sa koná každoročne ako spomienka časy, keď obec v roku 1423 získala trhové , a keď bola oslobodená od platenia mýta a tridsiatku ( Gregorička, 2008: , Nr. 37, p. 8).

V chotári Modrovky sa pred 10 tisíc rokmi už natrvalo usídlili . V minulosti bola Modrovka spomenutá v histórii ako (Modrova.eu.sk). Nad obcou sa našlo množstvo pazúrikov. V „Babicéch járku“ objavili v roku 1958 kostru skrčenca starú asi 3 000 rokov. Názov Modrovka nie je odvodený od slova „modrý„, ale od latinského slovíčka „„. Znamená vlhký, mokrý. Súvisí to s mokraďami a močiarmi, ktoré sa v minulosti nachádzali pri obci. , kým nebol tak zviazaný reguláciou, často zaplavoval priľahlé územia (Viera Dusíková).

Chtelnica

The village was settled in the Neolithic period. is mentioned in 1208 under the name Witelnize in a donation deed of the Hungarian King Andrew I. The village is home to the Church of St. John the Baptist from the half of the 14th century. Since 1990, the Chtelnica Fair has been held annually, commemorating the times when the village acquired market rights in 1423 and was exempted from tolls and tithes (Štefan Gregorička, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 37, p. 8).

Modrovka

People settled permanently in the territory of Modrovka around 10,000 years ago. In the past, Modrovka was mentioned in history as Kismodro (Modrova.eu.sk). Many artifacts have been found above the village. In „Babica’s Valley,“ the of a person from about 3,000 years ago was discovered in 1958. The name Modrovka is not derived from the word „blue“ but from the Latin word „mador,“ meaning damp or wet. This is related to the marshes and wetlands that were present near the village in the past. The Váh River, before it was so closely tied to regulation, often flooded the adjacent areas (Viera Dusíková).

,