2006-2010, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

Hits: 3410

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150180 oby­va­te­ľov. V roku 1970620, v roku 1989520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 2015 m pri výš­ke 810 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.


Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970620, in 1989520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 2015 m with a height of 810 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

Hits: 1587

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 00014 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).


Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,00014,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).


Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINEISBN 8096938886. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Genealogické informácie na matričných úradov

Hits: 11902

Na tom­to mies­te by som chcel zve­rej­niť tak­po­ve­diac infor­má­cie, kto­ré môžu pomôcť naj­mä ostat­ných pát­ra­čom po gene­a­lo­gic­kých úda­joch. Ide o struč­ný výpis infor­má­cii z kni­hy Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 1619. sto­ro­čia, 1991, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp., kto­rá sa snáď nachá­dza v kaž­dom oblast­nom archí­ve. Sú to infor­má­cie o dostup­nos­ti úda­jov pre jed­not­li­vé obce. Ja uve­diem tie, kto­ré ma zaujímajú.

Gene­a­lo­gic­ké infor­má­cie, kto­ré sa nachá­dza­jú na mat­rič­ných úra­doch, zahŕňa­jú úda­je o naro­de­ní, sobá­ši, a úmr­tí. Tie­to infor­má­cie sú vede­né v mat­ri­kách, kto­ré sú evi­do­va­né na miest­nych mat­rič­ných úra­doch ale­bo far­ských úra­doch v prí­pa­de star­ších zázna­mov. Väč­ši­na mat­rič­ných úra­dov je verej­ná a je mož­né k nim mať prí­stup, avšak nie­kto­ré úda­je môžu byť chrá­ne­né z dôvo­du ochra­ny osob­ných úda­jov. Pre zís­ka­nie gene­a­lo­gic­kých infor­má­cií z mat­rič­ných úra­dov by ste mali vedieť: mies­to, kde sa daná uda­losť sta­la (naro­de­nie, sobáš, úmr­tie), a prí­sluš­né dátu­my, meno oso­by, o kto­rej hľa­dá­te infor­má­cie, ak máte ďal­šie iden­ti­fi­kač­né infor­má­cie, ako naprí­klad meno rodi­čov ale­bo sved­kov, môže to uľah­čiť vyhľa­dá­va­nie. V mno­hých prí­pa­doch môže­te mať prí­stup k tým­to infor­má­ciám fyzic­ky na mies­te v mat­rič­nom úra­de ale­bo archí­ve, ale nie­kto­ré miest­nos­ti ponú­ka­jú aj onli­ne prí­stup k digi­ta­li­zo­va­ným mat­ri­kám. V nie­kto­rých kra­ji­nách sú mat­rič­né úda­je dostup­né aj na verej­ných webo­vých strán­kach. Je dôle­ži­té si všim­núť, že pra­vid­lá a prí­stup k tým­to infor­má­ciám sa môžu líšiť pod­ľa mies­ta a doby.


At this point, I would like to pub­lish, so to spe­ak, infor­ma­ti­on that can help espe­cial­ly other rese­ar­chers looking for gene­a­lo­gi­cal data. It is a brief sum­ma­ry of infor­ma­ti­on from the book Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 1619. sto­ro­čia, 1991, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp.,’ which is pre­su­mab­ly avai­lab­le in eve­ry regi­onal archi­ve. The­se are details about the avai­la­bi­li­ty of data for indi­vi­du­al muni­ci­pa­li­ties. I will list tho­se that inte­rest me.

Gene­a­lo­gi­cal infor­ma­ti­on found in regis­try offi­ces inc­lu­des data on births, mar­ria­ges, and deaths. The­se details are recor­ded in regis­ters, which are main­tai­ned at local regis­try offi­ces or church offi­ces for older records. Most regis­try offi­ces are pub­lic, allo­wing access, alt­hough some infor­ma­ti­on may be pro­tec­ted due to per­so­nal data privacy.

To obtain gene­a­lo­gi­cal infor­ma­ti­on from regis­try offi­ces, you should know:

  1. Loca­ti­on and Date: The pla­ce whe­re the event occur­red (birth, mar­ria­ge, death), and the rele­vant dates are cru­cial pie­ces of information.

  2. Per­so­n’s Name: The name of the per­son you are rese­ar­ching is also a key criterion.

  3. Church or Civil Records: Depen­ding on the peri­od and loca­ti­on, regis­ters can be kept eit­her by the church or civil authorities.

  4. Addi­ti­onal Iden­ti­fi­ca­ti­on Infor­ma­ti­on: If you have addi­ti­onal iden­ti­fi­ca­ti­on infor­ma­ti­on, such as parents’ names or wit­nes­ses, it can faci­li­ta­te the search.

In many cases, access to this infor­ma­ti­on may be avai­lab­le phy­si­cal­ly at the regis­try offi­ce or archi­ve. Some ins­ti­tu­ti­ons also offer onli­ne access to digi­ti­zed records. In cer­tain coun­tries, regis­try data may be acces­sib­le on pub­lic web­si­tes. It’s impor­tant to note that rules and access to this infor­ma­ti­on can vary by loca­ti­on and time period.


Pou­ží­va­né skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rím­sko kato­líc­ky far­ský úrad
ev. – evan­je­lic­ký far­ský úrad
FO – far­ský obvod

Abb­re­via­ti­ons used:

n – born s – mar­ried z – dece­a­sed r.-kat. – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce ev. – evan­ge­li­cal parish offi­ce FO – parish circuit


  • Ban­kamat­ri­ka r.-kat. far­ské­ho úra­du v Mora­va­noch nad Váhom: n – 17831895, s – 17831905, z – 17831904, Inde­xy: n – 17831895, z – 1814 – 1917.
  • Ban­ská Bys­tri­casíd­lo židov­ské­ho mat­rič­né­ho obvo­du aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čier­ny Balog, Brezno.
  • Bec­kov – r.-kat. FO: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kri­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, Rako­ľu­by (dnes súčasť Kočo­viec). Do roku 1866 sa nachá­dza­jú aj zázna­my z obcí: Kočov­ce a Štvr­tok. Ev. FO: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kočov­ce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rako­ľu­by, Kro­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, od roku 1866 aj Hôr­ka nad Váhom: n – 16761910, s – 16781934, z – 1678 – 1917.
  • Židov­ský mat­rič­ný obvod pre obec Mod­ro­vá: n – 18431942, s – 18441937, z – 1844 – 1942.
  • Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Fili­po­vo, Gaš­pa­ro­vo, Pôbi­šo­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Pod­ho­lie, Srn­ko­vo (súčasť Bra­vä­co­va): n – 17861895, s – 17861896, z – 17861895, Index: n – 17861886, star­šie zázna­my sú na r.-kat. far­skom úra­de v Brezne.
  • Brez­no – r.-kat. FO: Brez­no, Buja­ko­vo, Jara­bá, Mýto pod Ďum­bie­rom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čier­ny Balog, do r. 1808 Pohron­ská Pol­ho­ra: n – 16561688, 16951904, s – 16831688, 16951904, z – 16561688, 16951901, Inde­xy: n – 16561951, s – 16831950, z – 16561951. Ev. FO: Brez­no, Buja­ko­vo, do r. 1871 Jara­bá a Mýto pod Ďum­bie­rom: n,s,z – 17841896. Ev. FO: Čer­ve­ná ska­la, Šumiac, Heľ­pa, Nová Maša, Švá­bol­ka, Zlat­no (dnes súčasť Vaľ­kov­ne), Poho­re­lá, Závad­ka nad Hro­nom: n – 18281937, s – 18331929, z – 18381936. Židov­ský mat­rič­ný obvod pre: Brez­no, Buja­ko­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Brus­no, Ondrej nad Hro­nom (dnes súčasť Brus­na), Bys­trá (dnes súčasť Mýta pod Ďum­bie­rom), Mýto pod Ďum­bie­rom, Čier­ny Balog, Dol­ná Leho­ta, Dubo­vá (dnes súčasť Nemec­kej), Heľ­pa, Hor­ná Leho­ta, Hro­nec, Jase­nie, Ľubie­to­vá, Micha­lo­vá, Osrb­lie, Pod­bre­zo­vá, Pohron­ská Pol­ho­ra, Polo­mka, Pre­daj­ná, Ráz­to­ka, Sih­la, Strel­ní­ky, Valas­ká: n – 18841936, s – 18851932, z – 1885 – 1945.
  • Čier­ny Balog – r.-kat. FO: Čier­ny Balog: n – 17871895, s – 17871896, z – 17871895, star­šie úda­je sú v mat­ri­kách obce Brezno.
  • Hor­ná Stre­da – r.-kat. FO: Hor­ná Stre­da: n, s – 17351852, z – 17371852, nov­šie úda­je sú v mat­ri­kách obce Pobedim.
  • Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom: n – 17191898, s – 17291907, z – 1729 – 1905.
  • Jele­nec – Hor­né Sľa­ža­ny – ev. FO: Jele­nec, Hor­né Sľa­ža­ny: n, s, z – 18271894, r.-kat FO: Ladi­ce: n – 17131894, s – 17141901, z – 17131897, Index: 18571901. Židov­ský mat­rič­ný obvod obce Nit­ra: n – 18431928, s – 18521942, z – 1851 – 1903.
  • Mod­rov­ka – počet­ne zastú­pe­ná židov­ská komu­ni­ta, aj židia z Hôrky.
  • Nit­rian­ska Blat­ni­ca – r.-kat FO: Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Krtov­ce, Lipov­ník, Vozo­ka­ny: n, s – 18271895, z – 18271915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – súčasť židov­ské­ho mat­rič­né­ho obvo­du obce Bole­šov: n – 18211939, s – 18321931, z – 183219381945.
  • Pieš­ťa­nyr.-kat. FO: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce (dnes súčasť Pieš­ťan), Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te (dnes súčas­ti obce Ostrov): n – 17001782, 17881903, s – 17091731, 17331782, 17881915, z – 17091714, 17171733, 17461782, 17881897. Inde­xy: n – 17091903, s – 17091915, z – 17091910. Židov­ský mat­rič­ný obvod pre obce: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce, Dra­hov­ce, Duco­vé, Hubi­na, Mora­va­ny, Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te, Rat­nov­ce, Soko­lov­ce, Lúka, Mod­ro­vá, Nová Leho­ta: n – 18521940, s – 18521931, z – 18521903. V rám­ci židov­ské­ho mat­rič­né­ho úra­du obce Ila­va: n – 18001950, s – 18221940, z – 18411923, 19261928, 19311932, 19361941, 1943. V rám­ci židov­ské­ho mat­rič­né­ho úra­du obce Myja­va: n – 18491941, s – 18471941, z – 18471943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobe­dim – r.-kat FO: Pobe­dim, Bašov­ce (dnes súčasť obce Orviš­te), do roku 1852 Očkov a v rokoch 18521919 Hor­ná Stre­da: n – 17651900, s – 17561919, z – 17651949. Pre obec Hor­ná Stre­da: n, s, z – 18521919. Inde­xy: n, s – 18001904, z – 1830 – 1904.
  • Pohron­ská Pol­ho­ra – r.-kat FO: Pohron­ská Pol­ho­ra, Micha­lo­vá: n – 17881900, s – 17891871, z – 18431929. Inde­xy: n – 17881874, s – 17891907. Star­šie zázna­my sú na r.-kat far­skom úra­de v Brezne.
  • Roš­tár – ev. FO: Roš­tár, Mar­kuš­ka, spo­ra­dic­ky Pet­ro­vo: n,s – 17881952, z – 1788 – 1952.
  • Slo­ven­ská Nová Ves - pred­tým časť Vode­rád, v rám­ci obce Cífer: n – 16661898, s – 16661897, z ‑16661913. Inde­xy: n, s, z – 18001840, Židov­ský obvod: n, s, z – 18501885. Nov­šie úda­je sú v mat­ri­kách židov­ské­ho mat­rič­né­ho obvo­du Trnava.
  • Vode­ra­dy – r.-kat. FO: Vode­ra­dy, Pav­li­ce a Slo­ven­ská Nová Vec (dnes súčas­ti obce Vode­ra­dy): n – 17161895, s – 17211896, z – 17171895. V rám­ci židov­ské­ho obvo­du obce Veľ­ké Kos­to­ľa­ny: n – 17211909, s – 17371945, z – 17211900. Inde­xy: n – 18221929, z – 18311921. Pred­tým časť Pav­li­ce – v rám­ci židov­ské­ho obvo­du obce Buča­ny: n – 18511858, s – 18501855. V rám­ci obce Pus­té Úľa­ny ev FO: n – 17011896, s – 17031896, z – 1702- 1898. V rám­ci obce Reca – ref. FO: n – 17871924, s – 17991924, z – 17871868. V rám­ci obce Slo­ven­ská Nová Ves v ev. FO Trna­va: n – 16661671, 17061708, 18061895, s, z – 16661671, 1705170818061895. Inde­xy: n – 16661913, z – 16661897. Židov­ský mat­rič­ný obvod: n – 18421942, s – 18401942, z – 18511942. V rám­ci obce Veľ­ký Grob ev. FO: n – 17861895, s – 17871896, z – 1786 – 1895.

  • Bank – regis­ter of the Roman Cat­ho­lic parish offi­ce in Mora­va­ny nad Váhom: b – 17831895, m – 17831905, d – 17831904, Inde­xes: b – 17831895, d – 1814 – 1917.
  • Ban­ská Bys­tri­ca – seat of the Jewish regis­try dis­trict also for the vil­la­ges: Bacúch, Beňuš, Čier­ny Balog, Brezno.
  • Bec­kov – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kri­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, Rako­ľu­by (now part of Kočov­ce). Until 1866, records from the vil­la­ges Kočov­ce and Štvr­tok are also pre­sent. Evan­ge­li­cal parish offi­ce: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kočov­ce, Nová Vec nad Váhom (sin­ce 1866), Rako­ľu­by, Kro­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, and from 1866 also Hôr­ka nad Váhom: b – 16761910, m – 16781934, d – 1678 – 1917.
  • Jewish regis­try dis­trict for the vil­la­ge Mod­ro­vá: b – 18431942, m – 18441937, d – 1844 – 1942.
  • Beňuš – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Beňuš, Fili­po­vo, Gaš­pa­ro­vo, Pôbi­šo­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Pod­ho­lie, Srn­ko­vo (part of Bra­vä­co­vo): b – 17861895, m – 17861896, d – 17861895, Index: b – 17861886, older records are at the Roman Cat­ho­lic parish offi­ce in Brezno.
  • Brez­no – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Brez­no, Buja­ko­vo, Jara­bá, Mýto pod Ďum­bie­rom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čier­ny Balog, until 1808 Pohron­ská Pol­ho­ra: b – 16561688, 16951904, m – 16831688, 16951904, d – 16561688, 16951901, Inde­xes: b – 16561951, m – 16831950, d – 16561951. Evan­ge­li­cal parish offi­ce: Brez­no, Buja­ko­vo, until 1871 Jara­bá and Mýto pod Ďum­bie­rom: b, m, d – 17841896. Evan­ge­li­cal parish offi­ce: Čer­ve­ná ska­la, Šumiac, Heľ­pa, Nová Maša, Švá­bol­ka, Zlat­no (now part of Vaľ­kov­ňa), Poho­re­lá, Závad­ka nad Hro­nom: b – 18281937, m – 18331929, d – 18381936. Jewish regis­try dis­trict for: Brez­no, Buja­ko­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Brus­no, Ondrej nad Hro­nom (now part of Brus­no), Bys­trá (now part of Mýto pod Ďum­bie­rom), Mýto pod Ďum­bie­rom, Čier­ny Balog, Dol­ná Leho­ta, Dubo­vá (now part of Nemec­ká), Heľ­pa, Hor­ná Leho­ta, Hro­nec, Jase­nie, Ľubie­to­vá, Micha­lo­vá, Osrb­lie, Pod­bre­zo­vá, Pohron­ská Pol­ho­ra, Polo­mka, Pre­daj­ná, Ráz­to­ka, Sih­la, Strel­ní­ky, Valas­ká: b – 18841936, m – 18851932, d – 1885 – 1945.
  • Čier­ny Balog – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Čier­ny Balog: b – 17871895, m – 17871896, d – 17871895, older records are in the regis­ters of the Brez­no vil­la­ge. Hor­ná Stre­da – Roman Cat­ho­lic parish office:
  • Hor­ná Stre­da: b, m – 17351852, d – 17371852, newer records are in the regis­ters of the Pobe­dim village.
  • Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom: b – 17191898, m – 17291907, d – 1729 – 1905.
  • Jele­nec – Hor­né Sľa­ža­ny – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: Jele­nec, Hor­né Sľa­ža­ny: b, m, d – 18271894, Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Ladi­ce: b – 17131894, m – 17141901, d – 17131897, Index: 18571901. Jewish Regis­try Dis­trict of the town Nit­ra: b – 18431928, m – 18521942, d – 1851 – 1903.
  • Mod­rov­ka – Nume­rous­ly repre­sen­ted Jewish com­mu­ni­ty, inc­lu­ding Jews from Hôrka.
  • Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Krtov­ce, Lipov­ník, Vozo­ka­ny: b, m – 18271895, d – 18271915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Regis­try Dis­trict of the town Bole­šov: b – 18211939, m – 18321931, d – 183219381945.
  • Pieš­ťa­ny – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce (now part of Pieš­ťa­ny), Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te (now part of the muni­ci­pa­li­ty of Ostrov): b – 17001782, 17881903, m – 17091731, 17331782, 17881915, d – 17091714, 17171733, 17461782, 17881897. Inde­xes: b – 17091903, m – 17091915, d – 17091910. Jewish regis­try dis­trict for towns: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce, Dra­hov­ce, Duco­vé, Hubi­na, Mora­va­ny, Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te, Rat­nov­ce, Soko­lov­ce, Lúka, Mod­ro­vá, Nová Leho­ta: b – 18521940, m – 18521931, d – 18521903. Wit­hin the Jewish regis­try offi­ce of the town Ila­va: b – 18001950, m – 18221940, d – 18411923, 19261928, 19311932, 19361941, 1943. Wit­hin the Jewish regis­try offi­ce of the town Myja­va: b – 18491941, m – 18471941, d – 18471943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobe­dim – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Pobe­dim, Bašov­ce (now part of the muni­ci­pa­li­ty of Orviš­te), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Hor­ná Stre­da: b – 17651900, m – 17561919, d – 17651949. For the vil­la­ge Hor­ná Stre­da: b, m, d – 18521919. Inde­xes: b, m – 18001904, d – 1830 – 1904.
  • Pohron­ská Pol­ho­ra – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Pohron­ská Pol­ho­ra, Micha­lo­vá: b – 17881900, m – 17891871, d – 18431929. Inde­xes: b – 17881874, m – 17891907. Older records are in the Roman Cat­ho­lic parish offi­ce in Brezno.
  • Roš­tár – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: Roš­tár, Mar­kuš­ka, spo­ra­di­cal­ly Pet­ro­vo: b, m – 17881952, d – 1788 – 1952.
  • Slo­ven­ská Nová Ves – for­mer­ly part of Vode­rád, wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Cífer: b – 16661898, m – 16661897, d – 16661913. Inde­xes: b, m, d – 18001840. Jewish dis­trict: b, m, d – 18501885. Newer records are in the regis­ters of the Jewish regis­try dis­trict of Trnava.
  • Vode­ra­dy – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Vode­ra­dy, Pav­li­ce, and Slo­ven­ská Nová Vec (now part of the muni­ci­pa­li­ty of Vode­ra­dy): b – 17161895, m – 17211896, d – 17171895. Wit­hin the Jewish dis­trict of the muni­ci­pa­li­ty of Veľ­ké Kos­to­ľa­ny: b – 17211909, m – 17371945, d – 17211900. Inde­xes: b – 18221929, d – 18311921. For­mer­ly part of Pav­li­ce – wit­hin the Jewish dis­trict of the muni­ci­pa­li­ty of Buča­ny: b – 18511858, m – 18501855. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Pus­té Úľa­ny – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: b – 17011896, m – 17031896, d – 17021898. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Reca – Refor­med Parish Offi­ce: b – 17871924, m – 17991924, d – 17871868. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Slo­ven­ská Nová Ves – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce Trna­va: b – 16661671, 17061708, 18061895, m, d – 16661671, 1705170818061895. Inde­xes: b – 16661913, d – 16661897. Jewish regis­try dis­trict: b – 18421942, m – 18401942, d – 18511942. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Veľ­ký Grob – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: b – 17861895, m – 17871896, d – 1786 – 1895.

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2007, Časová línia, České, Česko, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Nízke Tatry, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Český Krumlov, Donovaly, Ratnovce a iné

Hits: 10601

Chtel­ni­ca

Obec bola osíd­le­ná už v mlad­šej dobe kamen­nej. Spo­mí­na sa v roku 1208 pod náz­vom Witel­ni­ze v donač­nej lis­ti­ne uhor­ské­ho krá­ľa Ondre­ja I. V obci sa nachá­dza kos­tol Jána Krs­ti­te­ľa z prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Od roku 1990 sa koná kaž­do­roč­ne Chtel­nic­ký jar­mok ako spo­mien­ka na časy, keď obec v roku 1423 zís­ka­la trho­vé prá­vo, a keď bola oslo­bo­de­ná od pla­te­nia mýta a trid­siat­ku (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

V cho­tá­ri Mod­rov­ky sa pred 10 tisíc rok­mi už natrva­lo usíd­li­li ľudia. V minu­los­ti bola Mod­rov­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Nad obcou sa našlo množ­stvo pazú­ri­kov. V Babi­céch jár­ku” obja­vi­li v roku 1958 kos­tru skr­čen­ca sta­rú asi 3 000 rokov. Názov Mod­rov­ka nie je odvo­de­ný od slo­va mod­rý”, ale od latin­ské­ho slo­víč­ka mador”. Zna­me­ná vlh­ký, mok­rý. Súvi­sí to s mok­ra­ďa­mimočiar­mi, kto­ré sa v minu­los­ti nachá­dza­li pri obci. Váh, kým nebol tak zvia­za­ný regu­lá­ci­ou, čas­to zapla­vo­val pri­ľah­lé úze­mia (Vie­ra Dusíková).


Chtel­ni­ca

The vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od. It is men­ti­oned in 1208 under the name Witel­ni­ze in a dona­ti­on deed of the Hun­ga­rian King Andrew I. The vil­la­ge is home to the Church of St. John the Bap­tist from the first half of the 14th cen­tu­ry. Sin­ce 1990, the Chtel­ni­ca Fair has been held annu­al­ly, com­me­mo­ra­ting the times when the vil­la­ge acqu­ired mar­ket rights in 1423 and was exemp­ted from tolls and tit­hes (Šte­fan Gre­go­rič­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 37, p. 8).

Mod­rov­ka

Peop­le sett­led per­ma­nen­tly in the ter­ri­to­ry of Mod­rov­ka around 10,000 years ago. In the past, Mod­rov­ka was men­ti­oned in his­to­ry as Kis­mod­ro (Mod​ro​va​.eu​.sk). Many arti­facts have been found abo­ve the vil­la­ge. In Babi­ca­’s Val­ley,” the ske­le­ton of a per­son from about 3,000 years ago was dis­co­ve­red in 1958. The name Mod­rov­ka is not deri­ved from the word blue” but from the Latin word mador,” mea­ning damp or wet. This is rela­ted to the mars­hes and wet­lands that were pre­sent near the vil­la­ge in the past. The Váh River, befo­re it was so clo­se­ly tied to regu­la­ti­on, often flo­oded the adja­cent are­as (Vie­ra Dusíková).

Use Facebook to Comment on this Post