2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

Hits: 3425

Obec je písomne známa od roku 1246, v obci sa nachádza kaštieľ Platan (Zdroj: Informačná tabuľa). Kaštieľ nad obcou bol postavený v roku 1676, pri ňom je kaplnka svätej Márie Magdalény upravená koncom 18. storočia (wikipedia). Leží na styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca s považským výbežkom Podunajskej roviny (obecluka.sk). V roku 1246 sa spomína ako Rethy, z roku 1263 je doložená ako Lúka (obecluka.sk). Na začiatku 16. storočia bolo v obci okolo 30 domov (obecluka.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 obyvateľov (obecluka.sk). Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ovocinárstvo a pestovaním vinnej révy. Vinice sa spomínajú už od roku 1551. V obci pracovali aj hrnčiari. Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou horou, hlinu pochádzala z brala Lovičnej doliny (obecluka.sk).

Lúka leží na starej ceste popri Váhu, ktorá vedie z Piešťan, cez Moravany, Ducové, Modrovku, Lúku, Hrádok, Hôrku, Novú Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby až do Beckova (Igor Paulech). Od Piešťan je vzdialená 10 km, od Nového Mesta nad Váhom 14 km (obecluka.sk). Lúka je známa svojou pramenistou vodou, predovšetkým Luckou – známou dojčenskou vodou. Z prameňa Šáchor vyúžíva Coca-Cola a vodovody v Lúke a Modrovke (Igor Paulech), v hornej časti obce vyviera spopod vápencových skál (wikipedia). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Tematínska lestostep, časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček, časť prírodnej rezervácia Kňaží vrch a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy (wikipedia). Na západ od Lúky sa nachádza Horná Streda a pre obyvateľov regiónu známe hornostredské bagroviská, kam sa chodí v lete kúpať množstvo ľudí. Z Lúky vedie turistická cesta na hrad Tematín.

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Kočovský park

Hits: 5053

V Kočovciach sa nachádza pekný park. Je vyhlásený ako Chránený areál. Je to park Kočovského kaštieľa. Vedľa neho sa nachádza jazdecký areál, ktorý je aj centrom hipoterapie. V areáli parku je barokový kaštieľ, ktorý bol postavený podžupanom Jurajom Príleským v roku 1730. V 1880 bol v duchu romantizmu prestavaný vďaka Gejzovi Rakovskému (Regina Hulmanová). Po roku 1884 bol založený park. Kaštieľ je od roku 1967 v užívaní Stavebnej fakulty STU Bratislava (Leták „Učebno-výcvikové zariadenie Stavebnej fakulty STU v Bratislave). Súčasťou kaštieľa je aj koniareň, kde okrem výcvikových jázd pre verejnosť sa poskytuje hippoterapia pre postihnuté deti. Každoročne sa organizuje v auguste Deň otvorených dverí pre deti s postihnutím – súťaž v parkúrovom skákaní „O Považský pohár“ (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Ostatné, Rodina

Genealogické informácie na matričných úradov

Hits: 11599

Na tomto mieste by som chcel zverejniť takpovediac informácie, ktoré môžu pomôcť najmä ostatných pátračom po genealogických údajoch. Ide o stručný výpis informácii z knihy Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp., ktorá sa snáď nachádza v každom oblastnom archíve. Sú to informácie o dostupnosti údajov pre jednotlivé obce. Ja uvediem tie, ktoré ma zaujímajú:

Používané skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rímsko katolícky farský úrad
ev. – evanjelický farský úrad
FO – farský obvod
  • Bankamatrika r.-kat. farského úradu v Moravanoch nad Váhom: n – 1783 – 1895, s – 1783 – 1905, z – 1783 – 1904, Indexy: n – 1783 – 1895, z – 1814 – 1917.
  • Banská Bystricasídlo židovského matričného obvodu aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
  • Beckov – r.-kat. FO: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (dnes súčasť Kočoviec). Do roku 1866 sa nachádzajú aj záznamy z obcí: Kočovce a Štvrtok. Ev. FO: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, od roku 1866 aj Hôrka nad Váhom: n – 1676 – 1910, s – 1678 – 1934, z – 1678 – 1917.
  • Židovský matričný obvod pre obec Modrová: n – 1843 – 1942, s – 1844 – 1937, z – 1844 – 1942.
  • Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (súčasť Braväcova): n – 1786 -1895, s – 1786 – 1896, z – 1786 – 1895, Index: n – 1786 – 1886, staršie záznamy sú na r.-kat. farskom úrade v Brezne.
  • Brezno – r.-kat. FO: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čierny Balog, do r. 1808 Pohronská Polhora: n – 1656 – 1688, 1695 – 1904, s – 1683 – 1688, 1695 – 1904, z – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexy: n – 1656 – 1951, s – 1683 – 1950, z – 1656 – 1951. Ev. FO: Brezno, Bujakovo, do r. 1871 Jarabá a Mýto pod Ďumbierom: n,s,z – 1784 – 1896. Ev. FO: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (dnes súčasť Vaľkovne), Pohorelá, Závadka nad Hronom: n – 1828 – 1937, s – 1833 – 1929, z – 1838 – 1936. Židovský matričný obvod pre: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna), Bystrá (dnes súčasť Mýta pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (dnes súčasť Nemeckej), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: n – 1884 – 1936, s – 1885 – 1932, z – 1885 – 1945.
  • Čierny Balog – r.-kat. FO: Čierny Balog: n – 1787 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1787 – 1895, staršie údaje sú v matrikách obce Brezno.
  • Horná Streda – r.-kat. FO: Horná Streda: n, s – 1735 – 1852, z – 1737 – 1852, novšie údaje sú v matrikách obce Pobedim.
  • Hrádok, Hôrka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrádok, Hôrka nad Váhom: n – 1719 – 1898, s – 1729 – 1907, z – 1729 – 1905.
  • Jelenec – Horné Sľažany – ev. FO: Jelenec, Horné Sľažany: n, s, z – 1827 – 1894, r.-kat FO: Ladice: n – 1713 – 1894, s – 1714 – 1901, z – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Židovský matričný obvod obce Nitra: n – 1843 – 1928, s – 1852 – 1942, z – 1851 – 1903.
  • Modrovka – početne zastúpená židovská komunita, aj židia z Hôrky.
  • Nitrianska Blatnica – r.-kat FO: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: n, s – 1827 – 1895, z – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – súčasť židovského matričného obvodu obce Bolešov: n – 1821 – 1939, s – 1832 – 1931, z – 1832 – 1938, 1945.
  • Piešťanyr.-kat. FO: Piešťany, Teplice (dnes súčasť Piešťan), Malé Orvište, Veľké Orvište (dnes súčasti obce Ostrov): n – 1700 – 1782, 1788 – 1903, s – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, z – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexy: n – 1709 – 1903, s – 1709 – 1915, z – 1709 – 1910. Židovský matričný obvod pre obce: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: n – 1852 – 1940, s – 1852 – 1931, z – 1852 – 1903. V rámci židovského matričného úradu obce Ilava: n – 1800 – 1950, s – 1822 – 1940, z – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. V rámci židovského matričného úradu obce Myjava: n – 1849 – 1941, s – 1847 – 1941, z – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobedim – r.-kat FO: Pobedim, Bašovce (dnes súčasť obce Orvište), do roku 1852 Očkov a v rokoch 1852 – 1919 Horná Streda: n – 1765 – 1900, s – 1756 – 1919, z – 1765 – 1949. Pre obec Horná Streda: n, s, z – 1852 – 1919. Indexy: n, s – 1800 – 1904, z – 1830 – 1904.
  • Pohronská Polhora – r.-kat FO: Pohronská Polhora, Michalová: n – 1788 – 1900, s – 1789 – 1871, z – 1843 – 1929. Indexy: n – 1788 – 1874, s – 1789 – 1907. Staršie záznamy sú na r.-kat farskom úrade v Brezne.
  • Roštár – ev. FO: Roštár, Markuška, sporadicky Petrovo: n,s – 1788 – 1952, z – 1788 – 1952.
  • Slovenská Nová Ves – predtým časť Voderád, v rámci obce Cífer: n – 1666 – 1898, s – 1666 – 1897, z -1666 – 1913. Indexy: n, s, z – 1800 – 1840, Židovský obvod: n, s, z – 1850 – 1885. Novšie údaje sú v matrikách židovského matričného obvodu Trnava.
  • Voderady – r.-kat. FO: Voderady, Pavlice a Slovenská Nová Vec (dnes súčasti obce Voderady): n – 1716 – 1895, s – 1721 – 1896, z – 1717 – 1895. V rámci židovského obvodu obce Veľké Kostoľany: n – 1721 – 1909, s – 1737 – 1945, z – 1721 – 1900. Indexy: n – 1822 – 1929, z – 1831 – 1921. Predtým časť Pavlice – v rámci židovského obvodu obce Bučany: n – 1851 – 1858, s – 1850 – 1855. V rámci obce Pusté Úľany ev FO: n – 1701 – 1896, s – 1703 – 1896, z – 1702- 1898. V rámci obce Reca – ref. FO: n – 1787 – 1924, s – 1799 – 1924, z – 1787 – 1868. V rámci obce Slovenská Nová Ves v ev. FO Trnava: n – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, s, z – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexy: n – 1666 – 1913, z – 1666 – 1897. Židovský matričný obvod: n – 1842 – 1942, s – 1840 – 1942, z – 1851 – 1942. V rámci obce Veľký Grob ev. FO: n – 1786 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1786 – 1895.

Use Facebook to Comment on this Post