2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Bratislavské mosty

Hits: 4462

Most SNP

Done­dáv­na sa po roku 1989 volal aj Nový most. Je to naj­väč­ší zave­se­ný most na sve­te s jed­ným pilie­rom a jed­nou záves­nou rovi­nou (Wiki­pe­dia). Bol posta­ve­ný v rokoch 1967 – 1972, je dlhý tak­mer 431 met­rov, širo­ký 21 a vyso­ký 95 met­rov, váži 7 537 ton. Pod­ľa pro­jek­tu inži­nie­rov Arpá­da Tesá­ra, Joze­fa Zva­ru a archi­tek­tov Joze­fa Lac­ka, Ladi­sla­va Kuš­ní­ra a Iva­na Sla­me­ňa. Kvô­li jeho výstav­be bola zbú­ra­ná znač­ná časť bra­ti­slav­ské­ho pod­hra­dia, syna­gó­ga, vrá­ta­ne his­to­ric­ky hod­not­ných čas­tí Vydri­ce. Podob­nú kon­štruk­ciu má aj men­ší Hain­bur­ský dunaj­ský most. Na hla­vi­ci pyló­nu vo výš­ke 85 met­rov sa nachá­dza reštau­rá­cia UFO a vyhliad­ko­vá plo­ši­na. Roč­ne UFO nav­ští­vi 200 tisíc náv­štev­ní­kov. V roku 2001 bol vyhlá­se­ný za stav­bu sto­ro­čia na Slo­ven­sku v kate­gó­rii most­né stav­by (wiki​pe​dia​.sk). Je posta­ve­ný nad rie­kou Dunaj.

Odka­zy

Most Laf­ran­co­ni

Most Laf­ran­co­ni je diaľ­nič­ný most cez Dunaj, kto­rý sta­va­li v rokoch 1985 – 1991. Má cel­ko­vú dĺž­ku 761 met­rov. Po oboch stra­nách sú láv­ky pre peších a cyk­lis­tov. Pôvod­ne sa mal volať Most Mlá­de­že, napo­kon názov zís­kal od nie­kdaj­šie­ho inter­ná­tu Laf­ran­co­ni, kto­rý stál pri ľavom bre­hu Duna­ja. Ten nie­sol meno talian­ske­ho archi­tek­ta Eneu Gra­zi­osa Lan­fran­co­ni­ho. Laf­ra­noc­ni je sko­mo­le­ni­na jeho mena. Lan­fran­co­ni mapo­val dunaj­skú vod­nú ces­tu a zaobe­ral sa aj ochra­nou pre povod­ňa­mi (wiki​pe​dia​.sk).

Most Apol­lo

Apol­lo je most, kto­rý sa pred­tým pra­cov­ne volal “Most Košic­ká”. Nachá­dza sa v Bra­ti­sla­ve medzi Prí­stav­ným mos­tomNovým mos­tom. Vnút­ri je naozaj zau­jí­ma­vý. Mies­ta­mi až koz­mic­ky. Pred­sa len pre nás väč­ši­nu, čo sa nepo­hy­bu­je­me den­ne v mos­toch, je to exo­tic­ké pro­stre­die. Iste­že je v ňom čas­to úzko, pries­to­ru v ňom nie je veľa.

Cyk­lo­most slo­bo­dy z Devín­skej Novej Vsi do Sch­loss­ho­fu

Cyk­lo­most slo­bo­dy má svo­ju zau­jí­ma­vú his­tó­riu. Verej­nosť ho pôvod­ne chce­la nazvať “Most Chuc­ka Nor­ri­sa”.

Most spl­nil nároč­né požia­dav­ky úze­mia. Prí­sne boli rakús­ke envi­ron­men­tál­ne požia­dav­ky, most je v chrá­ne­nom úze­mí. Tvo­rí ho extrém­ne nároč­ná, dopo­siaľ neove­re­ná oce­ľo­vá kon­štruk­cia. Pre­mos­ťu­je rie­ku Mora­va. Je posta­ve­ný v pôvod­nej tra­se baro­ko­vé­ho mos­ta (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Nemec­ky názov je Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. Otvo­re­ný bol 22.9.2012 (Wiki­pe­dia). Auto­rom návrhu bol Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). Za vlá­dy Márie Teré­zie, v roku 1771 sa po prvý krát posta­vil oblú­ko­vý kamen­ný most cez rie­ku. Neskôr bol viac­krát zni­če­ný a zno­vu obno­ve­ný (Wiki­pe­dia). V roku 1880 ho zni­či­li ľado­vé kry­hy a násled­ne už nebol opra­ve­ný (regi​on​-bsk​.sk). Pri prá­cach boli náj­de­né pozos­tat­ky pôvod­né­ho most­né­ho násy­pu a pôvod­né piló­ty (sme​.sk). Most vedie ponad tie­to his­to­ric­ké čas­ti. Most je vo výš­ke 21.5 met­ra na rie­kou Mora­va, hmot­nosť oce­ľo­vej kon­štruk­cie mos­ta je 593 ton (devin​skai​nak​.sk). Pyló­ny nesme­li sia­hať nad úro­veň lesa (sme​.sk).

His­to­ric­ká mapa zobra­zu­je pôvod­ný Most Márie Teré­zie, kto­rý od roku 1771 spá­jal Sch­loss­hofDevín­sku Novú Ves. Ten­to bol po maďar­skej revo­lú­cii, rakús­ko – prus­kej voj­ne a bom­bar­do­va­ní za 2. sve­to­vej voj­ny defi­ni­tív­ne vyra­de­ný z pre­vádz­ky v roku 1949. Pozos­tat­ky kamen­nej čas­ti mos­ta sú súčas­ťou mos­ta dodnes na rakús­kej stra­ne. Nový, Cyk­lo­most slo­bo­dy sa začal sta­vať 30.9.2011 a dosta­val sa 27.6.2012. Cel­ko­vá dĺž­ka mos­ta s nájaz­da­mi je 955 met­rov, dĺž­ka pre­mos­te­nia je 525 met­rov. Pre­vý­še­nie pro­stred­nej čas­ti mos­ta je 4 met­re, šír­ka mos­ta je 4 met­re (Infor­mač­ná tabuľa).

Odka­zy

Sta­rý most

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2010, 2011, 2014, Bratislavské reportáže, Časová línia, Fotografické reportáže, Reportáže

Fotopark Bratislava

Hits: 5211

Foto­par­ky sú výbor­nou prí­le­ži­tos­ťou na to, aby aj šir­šia verej­nosť vide­la ume­nie. Je to aj dob­rá prí­le­ži­tosť pre vysta­vo­va­te­ľa pre­zen­to­vať svoj pohľad na svet.

Odka­zy


Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďal­ší roč­ník par­ko­vej výsta­vy foto­gra­fií, kto­ré poria­da FOPA na Tyr­šo­vom náb­re­ží. Až na jed­nu krát­ko­do­bú sil­nú pre­hán­ku to bolo fajn. Počas nej mi síce foto­gra­fie zmok­li, ale neroz­to­pil som sa ani ja, ani fot­ky ;-). Ten­to­krát bol prog­ram bohat­ší napr. o hudob­né vystú­pe­nie bube­ní­kov, o gra­fi­ti die­la, kto­ré sa tvo­ri­li pria­mo na mies­te. V nepo­sled­nom rade sa orga­ni­zá­to­ri posta­ra­li o bage­ty, kto­ré boli naozaj výbor­né, napriek tomu, že boli bale­né a o piv­ko. Vysta­vu­jú­cim a asi orga­ni­zá­to­rom pad­li urči­te vhod. Výbor­ná bola aj širo­ká dis­ku­sia nad vysta­ve­ný­mi foto­gra­fia­mi na kon­ci akcie, aj keď je prav­da, že zača­la prí­liš nesko­ro na to, ako veľ­mi dlho trva­la :-). Obdr­ža­né čest­né uzna­nie za sépi­ové foto­gra­fie slo­ven­skej kra­ji­ny potešilo.


Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bra­ti­sla­ve Foto­park. Zúčast­nil som sa ho a vybral som naň foto­gra­fie v sépi­ovej for­me z Talian­skych miest. Kon­krét­ne z Bená­tok, Vero­nyPado­vy. A k tomu som pri­dal fot­ky muzi­kant­ské, kto­ré som nafo­til v Ban­skej Štiav­ni­ci. Šlo o čes­kú róm­sku kape­lu Ter­ne Čha­ve. Atmo­sfé­ra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socia­li­zo­vať, tak­že som sa veno­val hlav­ne svo­jim foto­gra­fiám. Spo­koj­ný som odchá­dzal domov o 18-​ej. O Foto­jat­ku som záu­jem nemal, vzhľa­dom na to, že som mal toho dosť a komá­re mojej chu­ti ostať nepri­da­li. Foto­jat­ka bolo pre­mie­ta­nie a dis­ku­sia nad die­la­mi maj­strov foto­gra­fie. Urči­te to bolo zau­jí­ma­vé a pod­net­né, ja som však mal iné záme­ry. Mož­no nabu­dú­ce. Foto­gra­fo­vať samot­nú akciu sa mi veľ­mi nech­ce­lo, pre­to som to troš­ku odflá­kol a pofo­til som tak­mer iba vysta­vo­va­né foto­gra­fie, kto­ré ma zaujali.


Rok 2008 21.6.2008 na Tyr­šo­vom náb­re­ží, v Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke uspo­ria­dal Bra­ti­slav­ský foto­k­lub pro­fe­si­oná­lov a ama­té­rov – FOPA par­ko­vú výsta­vu foto­gra­fií – FOTOPARK Šlo o dru­hý roč­ník. Zúčast­nil som sa jej aj ja s desia­ti­mi foto­gra­fia­mi. Bolo to veľ­mi zau­jí­ma­vé stret­nu­tie pre mňa, videl som tvor­bu iných, počul rôz­ne názo­ry a nie­ke­dy s úža­som sle­do­val aj foto­gra­fie, aj rôz­ne reak­cie. Úžas bol aj pozi­tív­ny aj nega­tív­ny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bra­ti­sla­vy priš­li vysta­vo­vať aj ľudia pre mňa zná­mi z Pieš­ťan. Moje foto­gra­fie som nepo­va­žo­val za extra úžas­né ;-), aj vzhľa­dom na to, že som si vybral fot­ky mest­ské­ho až pohľad­ni­co­vé­ho typu. Pote­ši­lo ma, že devia­tim mojim foto­gra­fiám sa ušlo po neja­kom štip­ci. Kaž­dý dostal tri štip­ce, pomo­cou kto­rých mohol pre­ja­viť svoj vkus. Ja som svo­je tri štip­ce dal trom výtvar­ne lade­ných foto­gra­fiám Igo­ra Šper­ku. Veľ­mi sa mi páčia také­to fotografie.


Rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Neživé, Príroda, Slovenská krajina, Stavby, Technika, Vodné nádrže

Drahovská priehrada – vodné dielo, cez ktoré sa dá v lete prejsť na korčuliach

Hits: 3966

Dra­hov­ská prieh­ra­da sa nachá­dza pre obcou Dra­hov­ce, cca 5 km od Sta­ré­ho mos­tu. Pre­dov­šet­kým v lete je súčas­ťou Kolo­kru­hu. Od Sta­ré­ho mos­tu doko­la cez Dra­hov­skú prieh­ra­du a späť je cca 11 km. Ten­to okruh sa dá zvlád­nuť na bicyk­li aj na kor­ču­liach. Mimo let­né­ho obdo­bia je prieh­ra­da pre verej­nosť nepre­jazd­ná. Je cel­kom zau­jí­ma­vé pre­chá­dzať sa tes­ne nad úrov­ňou vody a vidieť ako sa valí voda.

Prá­ce na stav­be vod­né­ho die­la Dra­hov­ce – Madu­ni­ce zača­li v roku 1956. Od roku 1960 zača­la sedem­roč­ná skú­šob­ná pre­vádz­ka. Vod­ná nádrž Sĺňa­va slú­ži aj pre odber chla­dia­cej vody do ató­mo­vej elek­trár­ne v Jas­lov­ských Bohu­ni­ciach (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).

Use Facebook to Comment on this Post