2007, Akvaristické akcie, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Storočnica klubu Cyperus

Hits: 5315

Storočnica -u

Brnenský akvaristický klub CYPERUS slávil sto rokov. Toto jubileum si zaslúži uznanie a Cyperusáci sa na oslavu dobre pripravili. Na víkend 17.3-18.3.2007 ponúkli nám a určite aj sebe hodnotný program. Ale poďme pekne po poriadku. Keďže si aj my, v klube.akva.sk, boli vedomí hodnoty pripravovanej , chystali sme sa do Brna už v roku 2006. S blížiacim sa dátumom konania sme vyzvali členov klubu, aby sa pridali ku nám rozhodnutým.. Vybavili sme si , šoférov, a svojpomocne sme sa vybrali ráno 17.2 do Brna. Okrem toho do Brna prišli aj iní z Bratislavy. CYPERUS situoval akciu do Interhotela , ktorý sa nachádza v centre Brna. Po vstupe do hotela sme ľahko našli priestory, ktoré nás zaujímali. Usporiadatelia sa pochlapili a pri našej „akreditácii“ bolo rušno a informačne. Ešte pred vstupom do prednáškovej sály sa nachádzal panel, kde sme čiastočne mohli načrieť do histórie CYPERUS-u. Videli sme aj od Jirka Plíštila a priestor tam mala aj firma, EXOT Hobby a časopis Akvafó, Terafórum. Za dverami na nás už čakal prednášková sála.

v sobotu

V sobotu prednášal ako prvý Rainer Stawikovski, šéfredaktor časopisu DATZ, na tému „“. Priniesla niekoľko zaujímavých informácií, ktoré vzbudili aj pozornosť poslucháčov. Predsa o niečo viac ma zaujala prednáška Uwe Wernera, , “. Okrem iného zažívajú u nás boom, tak sa mi to zdalo vhodné spestrenie.

Slávnostné zahájenie

Na 13:00 organizátori naplánovali oficiálne zahájenie. Potešilo ma, že o akciu prejavili záujem aj a štátu. Každý z nich sa nám prihovoril a obzvlášť hodnotný bol pre mňa príhovor hejtmana jihomoravského kraja, Ing. Stanislava Juránka. Vystúpil ako prvý. Čakal som oficiálne zdvorilostné slová, ale dočkal som príjemného a dokonca vtipného prejavu. Každý zaželal klubu do ďalších rokov.

Po oficialitách sa ujala slova Christel Kasselmann so svojou prednáškou „Zariaďovanie rastlinného – cesta k úspechu“. Z Kasselmannovej som vnímal radosť, napokon sa úvodom poďakovala za pozvanie na oslavu storoč. Ďalším prednášajúcim bol Norbert Dokoupil s témou „, “. Prednáška to bola hodnotná, súhlasím s usporiadateľmi, že jej ú bola univerzitná, len dlhé pauzy spôsobené dlhým čítaním a samozrejme dlhým prekladom, úspešne narúšali pozornosť poslucháčov.

Večerný program

Po Dokoupilovej prednáške nasledoval voľnejší program – . Cien bolo neúrekom a neustále pribúdali. Mne sa ušlo tiež – tri a kniha od Ad Koningsa o cichlidách. Mimochodom tombola mi priniesla presne to, čo som chcel – krmivo a knihu. Po tombole a teda aj po veľkej dávke sme sa odobrali na večeru. Večera, ako aj oba , prebehli v priestoroch hotela. Hrala sľúá cimbálovka. Táto najspoločenskejšia udalosť mohla byť najkrajšou ťou osláv, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Po pravde musím povedať, že moje o tom, či spať v Brne zo soboty na nedeľu stálo práve na onom spoločenskom večeri. Ten sa ale nevydaril. Priestory a hlavne ceny štvorhviezdičkového interhotela boli príliš chladné. !

Možno to neviete, ale akvaristi v Bratislave, ale aj inde na Slovensku sa stretávame (organizovane) už nejaký ten piatok. Technologicky najmä vďaka www.akva.sk. Nuž a naši brnenskí kamaráti sa snažili zorganizovať pri príležitosti osláv aj takpovediac moravské stretnutie akvaristov v Brne. Dohadovanie prebiehalo na www.akvarista.cz. Zaslúžil sa oň najmä Mišo Toufar. Zrejme ale vtedy ešte netušil, že to bude „moravské stretnutie“ s hosťami zo Slovenska. Po tom, čo sa v nás hromadilo sklamanie, tak sa v nás kopila utužiť . Dlho sme neváhali a vybrali sme sa na miesto konania v Brne. Posedeli sme a dobre sme sa zabavili. Po polnoci boli domáci už na ceste , ale my sme ešte chvíľu zostali. Nebývali sme ďaleko, neskoro v noci sme sa ubytovali a už sme sa tešili na ráno a na ďalší program. Je samozrejmé, že sme boli radi po oba dni, že sme postretali množstvo známych, mnohých sme si vytvorili. Videli sme tam akvaristov z Plzne, Prahy, Brna, Bratislavy, z Košíc. lákalo.

Nedeľné prednášky

Nedeľa začala obligátne, raňajkami v interhoteli, ale už po deviatej sme počúvali Waltera Deproosta. Rozprával o jazere – „Desäťkrát na jazere Malawi – môj osud“. Prekladateľom bol František Csefay, ktorého zábavný preklad určite mnohých dvíhal zo stoličiek. Po Deproostovi nasledovala prednáška Gilberta Maebeho – „“. Táto prednáška bola pre mňa najzaujímavejšia. O dúhovkách som sa dozvedel veľa a mal som silný dojem, že Gilbert Maebe sa téme aj prednáške venoval. V poslednej prednáške sa nám opäť  predstavila Christel Kasselmanová. Predstavila „“. Ukázala aj niektoré druhy, ktoré nie sú síce vzácne, ale vyskytujú sa zriedkavo. Dovolím si tvrdiť, že technická kvalita prezentovaných fotografií rastlín bola perfektná. Po prednáške sama prednášajúca rozdala prinesené rastlinky, čo bolo veľmi milé. Po skončená prednášok CYPERUS zabezpečil návštevu Sklorexu. je známa brnenská . Poniektorí už toho mali dosť a ich kroky smerovali domov, ale my sme sa vybrali do Sklorexu. Majiteľ firmy, pán Šmerda, je členom klubu CYPERUS-u a aj túto akciu akiste slušne podporil. Ja osobne som sa do Sklorexu veľmi tešil. Dôvod bol prostý – dobré a moja dovtedajšia absencia v tomto obchode. Návšteva ma nesklamala. Páčil sa mi predovšetkým prístup k zákazníkovi. Po návšteve sme sa už vydali domov s dobrým pocitom vydarenej . Že sme sa akvaristiky neprejedli svedčí fakt, že v Bratislave sme si ešte spravili exkurziu rýb jedného z účastníkov „klubového zájazdu“ – konkrétne u Braňa Barčina.

Záver

Nedostatkom prednášok bola . Mnohé veci by sa totiž v diskusii vysvetlili, aj v súvislosti s nie práve najlepším prekladom. Chýbali mi , trebárs členov CYPERUS-u. Diskusia nebola z časových dôvodov, prednášky boli teda pridlhé, resp., bolo ich priveľa :-(. Prednášky sa opierali zväčša o , ktorých kvalitnejšie spracovanie bolo zrejmé. Usporiadatelia mysleli na spoločenskú stránku osláv. Na sobotu pripravili cimbálovku. Oslava storočnice sa konala v príjemnom priateľskom a pritom dôstojnom duchu. Ja osobne by som si svoju absenciu na takomto podujatí neodpustil. Som veľmi rád, že som prispel svojou účasťou na tomto vydarenom podujatí. Želám CYPERUS-u do ďalších rokov veľa úspechov a tvorivých nápadov.

Use to Comment on this Post

Akvaristika

Čo obnáša akvaristika

Hits: 6983

Čo všetko znamená ? Pokúsim sa krátko o tom napísať. Skúsenejší si určite dobre pamätáme aké to bolo, keď sa kedysi dávno rozhodli chovať svoje . Pohnútky, ktoré nás k tomu viedli boli často emotívne, čo bolo v každom prípade vhodné, lenže išlo o živé tvory, preto by sa nám vtedy nejaký hodil. Skúsenejších akvaristov možno zaujme môj pohľad, ktorý má snahu byť objektívny, inšpirujúci a zrozumiteľný. použé v tomto článku ilustrujú snaženia mnohých akvaristov a sú zá aj názorným príkladom rôzneho účelu í – od funkčného až po estetické.

Tak, poďme na to ! :-)). Predstavme si situáciu: chcem , Čo ďalej? . Nezáleží na veku, vždy je fajn, ak poznáme problematiku, čiže ak nás napadne mať doma kúsok prírody, je dôležité sa touto myšlienkou vážne zaoberať. Treba si uvedomiť, že to nie je hračka, alebo vec, ktorá sa použije a môže sa zahodiť – , vodné , , , napokon aj v akváriu sú živé tvory, ktoré je nutné si vážiť a chrániť ich. sa páčia asi každému a nevidím na tom nič zlé tento vzťah rozvíjať. Mladý akvarista by mal rozvíjať svoj obdiv voči rybám, vodným rastlinám, prípadne voči akváriu ako celku aj v jeho jednotlivostiach. To znamená, že treba chodiť do rôznych akvaristických obchodov, prípadne tí šťastnejší môžu zájsť ku chovateľovi. Neodporúčam sa príliš spoliehať na . Nabádam k tomu, aby sa náš obdiv neorientoval len na „nejakú červenú“, alebo „modrú rybičku“, ale aby prípadný adept získal aspoň trochu prehľad. Návšteva zoologickej alebo botanickej zá je vhodná, pokojne aj takej, kde vôbec nie sú – myslím si, že ak prejavuje cit voči rybám, určite sa prejaví aj voči iným zvieratám. Odporúčam napr. Lešná, Tropikárium Budapešť, ZOO Budapešť, Arborétum Tesárske Mlyňany. V prípade, že záujem zotrvá, prípadne sa prehĺbi a potenciálny akvarista bude nástojiť na akváriu aj vo svojej domácnosti, poobzeral by som sa po informáciách. Siahol by som v prvom rade po klasickej akvaristickej literatúre, v každom prípade aj po nejakej staršej. Nepokladám za vhodné poslúchnuť trendy modernej , prípadne obchodný záujem predajcu akvaristickej techniky a nakúpiť výkonné a “zázračné“ technické a iné pomôcky. Pýtate sa prečo? je pokročilá a výkonná, ale zvádza k tomu, aby sa človek nezaoberal tým, ako funguje. Okrem toho, prípadné prvotné neúspechy pri drahej technike vedia pôsobiť deprimujúco. Mnohé pomôcky sú skôr „bežcami na dlhé trate“ – napr. vonkajší filter je výborná vec, ale poriadne funguje po pomerne dlhej dobe. Niektoré iné pomôcky majú mať naopak opačný účinok – majú za úlohu veľmi rýchlo dostať akvárium do dobrého stavu – nie som vôbec zástancom týchto super vodičiek a super urýchľovačov. Prirovnal by som to napr. k postupu v práci – veľa najmä mladých ľudí chce byť čo najrýchlejšie manažérmi, ale nič poriadne nevedia urobiť. Aj v akvaristike je lepšie začínať od začiatku, všetko si trpezlivo prežiť, porozumieť a potom neskôr pokojne prejsť ku drahšej výkonnej technike.

Rád by som pripomenul, že dobrá kniha sa nemusí nutne nachádzať v kníhkupectve, ani v akvaristickom obchode. A nemusí sa hneď kupovať – sa dajú požičať v knižniciach – a trúfam si povedať, že výber tam bude väčší a asi aj kvalitnejší. Osobne by som odporúčal nájsť nejakú knihu od Stanislava Franka, Rufolfa Zukala, Zdeňka Drahotušského, či Jindřicha Nováka. Dnešné knihy plné krásnych fotiek by som skôr odporučil pre prvú fázu, ktorú som vyššie spomenul – pre fázu obdivovania. V každom prípade by som však s informáciami nakladal opatrne. Ak nemáte skúsenosti, je ťažké posúdiť, či je zdroj informácií vhodný. Čo sa týka Internetu, tak je to médium veľmi široké, ale zväčša veľmi neseriózne. Poskytuje neskutočné množstvo informácií, aj množstvo kvalitných, a inde sa nevyskytujúcich, ale treba , nuž a s tým má istotne začiatočník problém. Týmto chcem upozorniť, že netreba veriť každému zdroju, je vhodné si vždy preveriť. Dovolil by som si odporučiť jeden zdroj, o ktorom som presvedčený, že je skvelý, je orientovaný skôr pre pokročilého záujemcu a je v angličtine – www.fishbase.com V prípade, že sa podozvedáte, čo budete potrebovať, tak môžete pristúpiť ku realizácii svojho plánu. Bude treba nutne riešiť:

Každopádne vám pomôžu informácie na týchto stránkach. Možno to celé znie zložito, ale dá sa to celkom ľahko zvládnuť. Netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, skôr je vhodné mať vôľu a , vaše pekné akvárium, a zdravé ryby sa vám potom za to určite poďakujú. Presne tak, ako je vidieť na použitých ách. Želám veľa úspechov vo vašich akvaristických chodníčkoch.

Use to Comment on this Post

2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 63438

Piešťany sú krásne mesto, predovšetkým preto, lebo tu sa dá vnímať . V Piešťanoch sa ľudia neponáhľajú. Vládne tu pohoda, pričom mesto žije kultúrne, je celkom pekne upravené. zaberajú rozsiahlu plochu, v meste vládne turistický ruch. Mesto leží 162 metrov nad morom, GPS 48°35`03„ zemepisnej šírky a 17°50`01„ zemepisnej dĺžky. Rozloha mesta je 44,201 km2. Stopy osídlenia okolia pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. Pramene vyhľadávali obyvatelia  neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľuďoch maďarovskej kultúry, vystriedanej ľuďmi mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v 4. storočí pred Kristom, prichádzajú Kelti. V prvom až štvrtom storočí tu bolo germánskymi Kvádmi. V piatom až šiestom storočí do oblasti prichádzajú prvé slovanské kmene. Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Piešťany súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo (Wikipédia).

V minulosti boli Piešťany spomenuté v histórii ako Pessen, Pesthyen (Modrova.eu.sk). Názov Piešťany je odvodený od piesčého charakteru podložia naplavenín Váhu. Historické názvy Piešťan: 1113 – Pescan, 1299 – Pekchen, 1348 – , 1357 – Pechen, 1429 – Pestien, , 1435 – Pestyén, 1436 – Pesthyen, 1442 – Piesthen, 1546 – Pestien, 1552 – Pestiien, 1564 – Pyšten, 1588 – Pestien, 1642 – Pistin, 1689 – Pöstény, 1709 – Pustin, 1742 – Pusteny, 1745 – , Piesthan, Pischtan, 1747- , 1774 – Püstin, , Teplicz, , 1786 – Pűschtin, , 1787 – Teplicz, 1808 – Pöstény, Püstény, , Pěssťany, 1863 – 1907 – Pöstyén, 1913 – Pöstyény, do 1918 – , Pistyán, Piestyan, Píšťany, , , Pystyán, 1920 – Piešťany. Maďarsky sú Piešťany Pöstyén, nemecky Pistyan, poľsky Piesczany. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo Zoborskej listiny vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632 a najslávnejší opis pochádza od Adama Trajana v básni z roku 1642 (Wikipedia).  V roku 1598 bolo v Piešťanoch 144 domov (obecluka.sk). 

V roku 1642 dostali Piešťany a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. V 18. storočí á okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupne spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (Piešťany patrili pod Hlohovec) Jánovi Leopoldovi Erdödymu, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a kúpele do roku 1940. V roku 1802 navštívil Piešťany Ludwig van Beethoven. Katastrofické rozmery mala na Piešťany povodeň 26.8.1813, kedy boli poškodené všetky (Mednyanský A., 1971) (Wikipédia).

Piešťany, rovnako ako mnoho iných miest západnej Európy, ale aj Slovenska, zažívajú pokles stavu obyvateľstva. Dnes žije v Piešťanoch menej ako 30 000 obyvateľov. V roku 1731 tu podľa dostupných prameňov žilo 1 488 ľudí (Wikipédia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mestská a obecná , Údaje ku 31.12.1991). Neďaleko od centra mesta, na okraji parku sa nachádza Dom umenia, v ktorej často hosťujú rôzne divadelné a tanečné , koná sa tu množstvo výstav, sála sa používa ako kino apod.. Inou, pomerne známou je Malá scéna Mestského kultúrneho strediska – medzi Piešťancami známe ako „Krasko„. V Piešťanoch je zastúpené vysoké školstvo Inštitútom fyzioterapie, balneológie a rehabilitáce Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Gymnázia sú tu dve: Pierra de Coubertina a svätého Michala Archanjela. Známa je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera. Na území mesta pôsobia tri múzeá. Hlavná budova Balneologického múzea je situovaná do budovy Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu patrí pamätná izba Ivana Krasku na nábreží Váhu medzi Kolonádnym a Krajinským mostom, a asi 6 km vzdialené Kostolec. Vojenské historické múzeum je v areáli leticka a bohužiaľ sprístupnená je iba časť exponátov a otvorené je iba sezónne (Wikipédia). má svoje múzeum situované v neďalekých Moravanoch. Významnými podnikmi v minulosti bola Tesla Piešťany, dnes najmä ON Semiconductor (Wikipédia). Chirana Piešťany vyrábala zdravotnícke zariadenia a dnes sa vlastne rozdrobila na množstvo menších firiem. Významným pracoviskom aj dnes v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipédia).

V Piešťanoch sa od roku 1955 koná Piešťanský hudobný festival. Od roku 1999 Piešťanské organové dni. Pravidelne začiatkom leta sa koná Otvorenie kúpeľnej sezóny. Obnovená bola aj tradícia Sochy piešťanských parkov, od roku 2006 sa pravidelne uskutočňuje filmový festival Cinematik. Ďalšími filmovými festivalmi sú , Astrofilm a Eurotour. V lete už tradične sa koná , Country Lodenica. Súťaž v aranžovaní kvetov Victoria Regia, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, sa koná koncom leta a je ukončením letnej kúpeľnej sezóny. Na letisku sa konal v nedávnej minulosti hudobný festival Hodokvas. Túto štafetu prevzal festival Grape. Od roku 2010 vznikla tradícia Carat Tuning Párty, od 2011 festival elektronickej hudby . Konávali sa tú aj Národné letecké dni, ktoré boli od roku 2011 presunuté do Sliaču (Wikipédia). Od roku 1959 informuje o meste Revue Piešťany, ktorý bol kedysi mesačníkom, dnes vychádza štvťročne. Týždenník Piešťanský týždeň vychádza od roku 1991 a s ním ma viaže aj osobná skúsenosť, keďže som ho cca od jeho tretieho vydania predával ako kolportér do roku 1995. Od konca roku 2010 sa Piešťany pýšia vlastnou rozhlasovou stanicou Rádio Piešťany, ktorá vysiela ma 90.2 MHz (Wikipédia).

Z Piešťan pochádza herec Marián Geišberg, známa moderátorka , kanoista Slavomír Kňazovický, kajakár Róbert Erban, kajakárka , plavkyňa Martina Moravcová, hokejisti a Michel Miklík, futbalista Filip Hološko, tenistki Magdaléna Rybáriková a . V minulosti tu pôsobili mnohí umelci: Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, , Jozef Dodo Šošoka (Wikipédia), herci Juraj Slezáček, Marián Vajda, hudobník Patrik Vrbovský (Rytmus), tenisti Lukáš Lacko, horolozec Vladimír Plulík. Pôsobili tu básnik, prozaik Ivan Krasko, dramatik a spisovateľ Ivan Stodola, maliar Martin Benka, Alojz Klimo, spisovateľ a maliar Janko Alexy, sochár Valér Vavro, džezový hudobník Jozef Dodo Šošoka.

Literatúra

  • Drobný Dušan, Michalec Peter, Bača Róbert, Hovorka Ján, 1993: Piešťany trochu inak, , Piešťany, ISBN 80-966992-0-2
  • Mednyanský Alojz, 1971: Malebná cesta dolu Váhom, Tatran, , p. 57, 188

Odkazy

Rieka Váh Rymplerova važina – Medzi kúpaliskom Sĺňava a Ratnovskou zátokou sa nachádza tzv. Rymplerova važina. Pred viac ako sto rokmi to bol areál mäkkého lúhu s prevládajúcou vŕbou bielou – Salix alba, topoľom čiernym – Populus nigra, topoľom bielym – a topoľom sivým – . Rastú tu čremchy, hloh, baza, krovité vŕby. Na brehoch potoka rastie kosatec žltý – Iris pseudacorus. Najmä v minulosti to bola oblasť chovu hydiny a pasenia dobytka ( – Piešťanský týždeň). Sĺňava bola vybudovaná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňava vodná nádrž Sĺňava vznikla zahradením rieky Váh. Pri prechádzkach na nábreží Váhu možno zazrieť najrozličnejšie druhy vodného vtáctva. Pozornosť vzbudzujú predovšetkým majestátne labute hrbozobé. Najradšej sa zhromažďujú spolu s čajkami smejivými a kačicami divými pod Kolonádovým mostom, kde ich už tradične prikrmujú nielen deti, ale i mnohí návštevníci Piešťan. Najmä v zimných mesiacoch sa k labutiam pripájajú aj kačice divé, čierne. Údolím Váhu sa tiahne dôležitá migračná cesta vtákov. Vodnú nádrž Sĺňava, využívajú operenci pri jarnom a jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu na svojich ďalekých cestách. Niektoré druhy čajok a kačíc zo severnej Európy, hlavne z Pobaltia a Ruska, na Sĺňave i zimujú. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi, určité úseky vodných plôch nezamŕzajú ani v silných mrazoch. Preto patrí Sĺňava medzi najvýznamnejšie zimoviská vodného vtáctva v SR. Na Vtáčom ostrove uprostred Sĺňavy každoročne vyhniezdi niekoľko tisíc párov čajok smejivých. K zaujímavostiam patrí, že práve tu zahniezdila prvýkrát na Slovensku aj veľká čajka bielohlavá a . Najväčšiu pozornosť si však zasluhuje hniezdna kolónia rybára riečneho. Tento štíhly vzdušný akrobat je zaradený do Červenej knihy ohrozených druhov a preto vyžaduje prísnu ochranu. Na Sĺňave prebieha intenzívny ornitologický výskum. Dlhoročné výskumy preukázali význam a dôležitosť tejto lokality pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Preto bola Sĺňava v roku 1980 zaradená do siete chránených území. V súčasnosti má štatút chráneného areálu a jeho rozloha je 430 hektárov ().

Centrum Kursalon –  reštaurácia, priestor pre konanie spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa Tibora Urbánka (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4) Kursalon bola prvá reprezentatívna budova postavená Ľudovítom Winterom v roku 1894  (piestany.sk). Kursalon je mladší názov celého objektu, v ktorom je od roku 1928 múzeum, a ktorý nesie názov Kúpeľná dvorana (iestany.sk). Kaplnka Božského srdca Ježišovho – sa nachádza pred Kolonádnym mostom. Je to novogotická stavba postavená v roku 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia je na začiatku Winterovej ulice, oproti hotelu Lipa. Ide o pôvodne klasicistickú vilu Türökyho z 19. storočia, prestavanú na romantickú (piestany.sk). Evanjelický kostol (Winterova 1) – je jednoloďový gotický chrám postavený v roku 1905 (piestany.sk).  na Winterovej ulici  má bohatú secesnú výzdobu na hlavnej fasáde. Na uličnej fasáde je posledný skriňový secesný výklad s pôvodnými reklamami lekárne (piestany.sk). Riaditeľstvo kúpeľov na Winterovej 29 je najstaršou funkčnou budovou v meste (piestany.sk). Vojenský kúpeľný ústav na Teplickej 81 vybudovali v roku 1863. Od prvopočiatku slúžil ubytovaniu a stravovaniu kúpeľných pacientov z radov príslušníkov armády (piestany.sk). Zelený strom na Winterovej ulici bol za dobu svojej existencie rezidenciou nájomcu a riaditeľa kúpeľov, hotelom a nakoniec sa stal liečebným domom (piestany.sk). Liečebný dom bol pôvodne funkčný hotel Grand Hotel Royal, postavený v roku 1906. Veľkolepo zdobená sála slúžila ako koncertné auditórium, usporadúvali sa v nej medzinárodné konferencie a iné významné podujatia. Od roku 1986 je objekt uzatvorený (piestany.sk). Slovan bol pýchou Piešťan, dnes bohužiaľ je jeho hanbou. Chátra čoraz viac, všetky snahy čokoľvek s kedysi krásnym hotelom, zlyhali. Bojím sa toho, že celý objekt bude asanovaný. Hotel Lipa bol postavený v roku 1912 (piestany.sk). V 90-tych rokov 20. storočia Lipu postihol požiar a odvtedy je zničená.

Mosty Kolonádny most – spája centrum mesta s kúpeľným ostrovom. Bol postavený v roku 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ pochádza z roku 1642 a znamená (Piešťanské informačné centrum). – dielo Roberta Kühmayera sa nachádza začiatku Kolonádneho mosta, je symbolom Piešťan. Podľa prameňa, Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4, kresliar Artur Heyer naskicoval Ľudovítovi Winterovi obraz „Lámača barlí„, ktorý dal Ľudovít patentovať. Neskôr, v roku 1930 dal barlolamača zvečniť do bronzu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). – na mieste, kde je teraz Krajinský most, bol predtým starý drevený most Erdödyovcov. V roku 1932 postavil efektný most, ktorý umožnil postaviť príjazdovú cestu ku Thermii (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové rozpätie oblúka je 52 metrov. Nosná konštrukcia je zložená z dvoch horných upnutých oblúkov. Preto sa tomuto mostu často hovorí aj oblúkový. V tej dobe patril k najodvážnejším mostným konštrukciám u nás. V roku 1932 bola na moste pamätná tabuľa s nápisom: „Most prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka pomenovaný Slovenskou krajinou na pamäť jeho 80. narodenín (1850 – 1930).“ Nemci cez druhú svetovú vojnu, keď Piešťany opúšťali v noci z 3. na 4. apríla 1945, most poškodili. Sovietska armáda hneď 5. apríla začala most opravovať a čoskoro ho aj opravila a doplnila o stavidlo na stabilizáciu hladiny Obtokového ramena (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Ulice Územie dnešného Floreátu bola do roku 1918 záplavovým územím, plný vegetácie. Vtedy ho Ľudovít Winter kúpil od grófa Viliama Erdödyho. Nazval ho Floreát (z latinčiny – ) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Na cintoríne na Bratislavskej ceste sa nachádza Pamätník obetí holokaustu. Na Štefánikovej ulici sa nachádza Pranier – pieskovcový stĺp hanby vytvorený okolo roku 1830. Čelnú stranu praniera zdobí nápis: „Newolám žádneho, prímam každého“. Ku stĺpu pripútavali delikventa za nohy a okolo pása okovami (piestany.sk).

Budovy Starý kláštor je na Detvianskej ulici č. 9. Predstavuje pozostatky najstaršej murovanej sakrálnej budovy na území dnešného mesta. Pochádza zo 14. storočia. Na ploche lode chrámovej stavby sa nachádzajú zvyšky základov staršej budovy, zrejme románskej kamennej stavby. Najstaršie tu nájdené mince pochádzajú z čias uhorského kráľa Kolomana I. (1095 – 1116). O Starom kláštore sa uvažovalo ako o kláštore templárov, avšak ide iba o legendu (Krupa V., Klčo M., 2004: Starý kláštor v Piešťanoch, archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994, Zborník Trnavy a trnavského kraja, č. 7, Trnava). Dnes zostali z kláštora už len ruiny. Ružový mlyn – Ružový mlyn dal postaviť v roku 1917 Ľudovít Winter ako výkrmňu ošípaných (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odkedy ho dali opraviť ;-). Dom umenia je prvá mimobratislavská stavba divadla po 2. svetovej vojne, realizovaná v rokoch 1974 – 1979 (piestany.sk).

Piešťany a Váh

Centrum

Ostatné

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 11938

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké – výšinné z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej cez Považský Inovec z Ponitria na . Sídliskové sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské (rotundajurko.sk). Neskôr sa trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný a skýtske . Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva áky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým , Vozokany Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej (mana2.sk). Iniciátorom bol vtedajší blatnický kňaz (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú . Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný . Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto í z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové , ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska , ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka . Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie , aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli ponorene do hmly, vyššie vykúkalo , ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, , slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj , som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Odkazy

Trasa horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

Use to Comment on this Post