Reportáže, Krajina, Slovensko, Príroda, Reportáže zo Slovenska, Dolné Považie, Biotopy, Fotografie

Marhát

skala
Hits: 13580

Vrch je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez z Ponitria na . Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým Nitrianska Blatnica, Vozokany a Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej (mana2.sk). Iniciátorom bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým . Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé , z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli ponorene do , vyššie vykúkalo , ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj , som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie vrchy, situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names „Marharii, Mereheni,“ which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like metal bracelet without ornamentation from the 8th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska Blatnica, Vozokany, and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription „God, protect the tourists.“ Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. It provides a view of the castles Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš, and Oponice (Piešťanský týždeň). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Czech Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec Piešťany. Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a nice memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross-country skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through „Jurko,“ a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great Moravia in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, Havran, Zlatý vrch, and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove lazy, to Výtoky. I pass by Striebornica, through Moravany, where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa island to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the “ summit.“ I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.

Odkazy

Trasa – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

TOP

Všetky

, ,

Ľudia, Fotografie

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 6226

je z anglického folk lore – ľudové znalosti. Môže byť povahy slovesnej, hudobnej, dramatickej aj tanečnej. Folklórne prejavy sa začali vytrácať s nástupom modernej techniky. Zápis textu a schopnosť jeho čítania zapríčinil menší priestor pre ľudovú tvorbu (Wikipedia.cz). Štúdiom folklóru sa zaoberá folkloristika. Na svoje kroje, piesne, zvyky, tance sú jednotlivé oblasti, pyšné. Prezentácie folklórnych zvykov jednotlivých regiónov prebiehajú na folklórnych festivaloch. Napr. vo Východnej, Myjave, Detve (Wikipedia.sk). Z ľudovej hudby čerpajú inšpiráciu aj hudobní skladatelia vážnej hudby. V minulosti napr. Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Franz Liszt, Béla Bartók. Globálny vplyv pôvodne ľudovej hudby v 20. storočí mala černošských komunít v . Šlo o piesňovú formu so špecifickou pentatonickou modalitou, charakteristickými dvanásťtaktovými akordickými postupmi a systémom otázka – odpoveď v zborovom speve. V 19. storočí bola táto forma nazvaná blues. Známy je z neskoršej doby vzájomný vplyv rockovej a folkovej hudby (Wikipedia.cz). Pomerne známa česká hudobná skupina, ktorá sa radí ku populárnej hudbe a má v sebe veľa prvkov ľudovej hudby je Čechomor, prípadne Fleret. Na Slovensku pôsobí SĽUK – Slovenský ľudový umelecký súbor, Lúčnica. Bohatú tradíciu u nás majú folklórne , napr. Folklórne slávnosti pod Poľanou, Detviansky medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu, Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci, Martinské Dožinky, Východná (skovaksite.com). Veľmi známym zoskupením moravskej folklórnej je Hradišťan, s impozantným Jiřím (Jurou) Pavlicom, ktorý sa venuje aj iným žánrom. Pre mňa je doslova médiom, akých svet veľa nemá. Najmä po roku 2000 sa trochu chvalabohu začali meniť priority a opäť ožili tradičné , aspoň na rôznych jarmokoch, festivaloch, iných kultúrnych a spoločenských podujatiach. V Nitre sa koná každoročne Jarmok ľudových remesiel. V Bratislave, v Kežmarku a v Piešťanoch sa založila tradícia festivalov tradičných remesiel, snáď aj v iných mestách. Mám pocit, že sa začína trochu viac aj opäť vážiť tradičná v skanzenoch, v Podbieli, v Pribyline, v Martine.

Folklór comes from the English term „folk lore,“ which translates to folk knowledge. It encompasses verbal, musical, dramatic, and dance traditions. Folkloric expressions began to fade with the advent of modern technology. The ability to write and read text led to less space for folk creation (Wikipedia.cz). The study of folklore falls under the domain of folkloristics. Different regions and communities take pride in their traditional costumes, songs, customs, and dances. Presentations of folk traditions from various regions often take place at folklore festivals, such as those in Východná, , and Detva (Wikipedia.sk).

Individual composers of classical music draw inspiration from folk music. In the past, figures like Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Franz Liszt, and Béla Bartók were influenced by folk music. In the 20th century, the global impact of originally folk music was evident in the music of African American communities in the USA. This form, characterized by a specific pentatonic modality, distinctive twelve-bar chord progressions, and call-and-response patterns in choral singing, was termed „blues“ in the 19th century. Later on, there was a well-known cross-influence between rock and folk music (Wikipedia.cz).

In the Czech Republic, the relatively well-known musical group blending popular music with elements of folk music includes Čechomor and Fleret. In Slovakia, there are prominent folk artistic ensembles like SĽUK (Slovak Folk Art Ensemble) and Lúčnica. Folklore festivals, such as Folklore Festivals under Poľana, the Detva International Festival of Folk Music, Dance, and Song, Podroháč Folklore Festivals in Zuberec, Martinské Dožinky, and Východná, contribute to the rich tradition (skovaksite.com).

A notable Moravian folk group is Hradišťan, led by the impressive Jiří (Jura) Pavlica, who also explores other genres. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Especially after 2000, thankfully, priorities have started to shift, and traditional crafts have experienced a revival, at least at various fairs, festivals, and other cultural and social events. In , the Festival of Folk Crafts takes place annually. In , Kežmarok, and , a tradition of festivals celebrating traditional crafts has been established, and hopefully, in other cities as well. I feel that traditional architecture is beginning to be valued more again, especially in open-air museums like Podbiel, Pribylina, and .

, , ,

Akvaristika

Storočnica klubu Cyperus

skala
Hits: 5806

Storočnica CYPERUS-u

Brnenský akvaristický klub CYPERUS slávil sto rokov. Toto jubileum si zaslúži uznanie a Cyperusáci sa na oslavu dobre pripravili. Na víkend 17.3-18.3.2007 ponúkli nám a určite aj sebe hodnotný program. Ale poďme pekne po poriadku. Keďže sme si aj my, v klube.akva.sk, boli vedomí hodnoty pripravovanej oslavy, chystali sme sa do Brna už v roku 2006. S blížiacim sa dátumom konania sme vyzvali členov klubu, aby sa pridali ku nám rozhodnutým.. Vybavili sme si ubytovanie, šoférov, a svojpomocne sme sa vybrali ráno 17.2 do Brna. Okrem toho do Brna prišli aj iní akvaristi z Bratislavy. CYPERUS situoval akciu do Interhotela Best Western Premier Hotel, ktorý sa nachádza v centre Brna. Po vstupe do hotela sme ľahko našli priestory, ktoré nás zaujímali. Usporiadatelia sa pochlapili a pri našej „akreditácii“ bolo rušno a informačne. Ešte pred vstupom do prednáškovej sály sa nachádzal panel, kde sme čiastočne mohli načrieť do histórie CYPERUS-u. Videli sme aj rýb od Jirka Plíštila a priestor tam mala aj firma, EXOT Hobby a časopis Akvafórum, Terafórum. Za dverami na nás už čakal prednášková sála.

v sobotu

V sobotu prednášal ako prvý Rainer Stawikovski, šéfredaktor časopisu DATZ, na tému „Pozorovanie juhoamerických cichlíd v prírode a v akváriu“. Priniesla niekoľko zaujímavých informácií, ktoré vzbudili aj pozornosť poslucháčov. Predsa o niečo viac ma zaujala prednáška Uwe Wernera „Kraby, raky, v sladkovodnom akváriu“. Okrem iného kôrovce zažívajú u nás boom, tak sa mi to zdalo vhodné spestrenie.

Slávnostné zahájenie

Na 13:00 organizátori naplánovali oficiálne zahájenie. Potešilo ma, že o akciu prejavili záujem aj predstavitelia mesta a štátu. Každý z nich sa nám prihovoril a obzvlášť hodnotný bol pre mňa príhovor hejtmana jihomoravského kraja, Ing. Stanislava Juránka. Vystúpil ako prvý. Čakal som oficiálne zdvorilostné slová, ale dočkal som príjemného a dokonca vtipného prejavu. Každý zaželal klubu elán do ďalších rokov.

Po oficialitách sa ujala slova Christel Kasselmann so svojou prednáškou „Zariaďovanie rastlinného – cesta k úspechu“. Z Kasselmannovej som vnímal radosť, napokon sa úvodom poďakovala za pozvanie na oslavu storočnice. Ďalším prednášajúcim bol Norbert Dokoupil s témou „Sfarbenie rýb, fakty známe a neznáme“. Prednáška to bola hodnotná, súhlasím s usporiadateľmi, že jej úroveň bola univerzitná, len dlhé pauzy spôsobené dlhým čítaním a samozrejme dlhým prekladom, úspešne narúšali pozornosť poslucháčov.

Večerný program

Po Dokoupilovej prednáške nasledoval voľnejší program – losovanie tomboly. Cien bolo neúrekom a neustále pribúdali. Mne sa ušlo tiež – tri a kniha od Ad Koningsa o cichlidách. Mimochodom tombola mi priniesla presne to, čo som chcel – krmivo a knihu. Po tombole a teda aj po veľkej dávke zábavy sme sa odobrali na večeru. Večera, ako aj oba obedy, prebehli v priestoroch hotela. Hrala sľúbená cimbálovka. Táto najspoločenskejšia udalosť mohla byť najkrajšou časťou osláv, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Po pravde musím povedať, že moje rozhodovanie o tom, či spať v Brne zo soboty na nedeľu stálo práve na onom spoločenskom večeri. Ten sa ale nevydaril. Priestory a hlavne ceny štvorhviezdičkového interhotela boli príliš chladné. Škoda!

Možno to neviete, ale akvaristi v Bratislave, ale aj inde na Slovensku sa stretávame (organizovane) už nejaký ten piatok. Technologicky najmä vďaka www.akva.sk. Nuž a naši brnenskí kamaráti sa snažili zorganizovať pri príležitosti osláv aj takpovediac moravské stretnutie akvaristov v Brne. Dohadovanie prebiehalo na www.akvarista.cz. Zaslúžil sa oň najmä Mišo Toufar. Zrejme ale vtedy ešte netušil, že to bude „moravské stretnutie“ s hosťami zo Slovenska. Po tom, čo sa v nás hromadilo sklamanie, tak sa v nás kopila chuť utužiť vzťahy. Dlho sme neváhali a vybrali sme sa na miesto konania stretnutia akvaristov v Brne. Posedeli sme a dobre sme sa zabavili. Po polnoci boli domáci už na ceste , ale my sme ešte chvíľu zostali. Nebývali sme ďaleko, neskoro v sme sa ubytovali a už sme sa tešili na ráno a na ďalší program. Je samozrejmé, že sme boli radi po oba dni, že sme postretali množstvo známych, mnohých sme si vytvorili. Videli sme tam akvaristov z Plzne, Prahy, Brna, Bratislavy, z Košíc. lákalo.

Nedeľné prednášky

Nedeľa začala obligátne, raňajkami v interhoteli, ale už po deviatej sme počúvali Waltera Deproosta. Rozprával o jazere – „Desäťkrát na jazere Malawi – môj osud“. Prekladateľom bol František Csefay, ktorého zábavný preklad určite mnohých dvíhal zo stoličiek. Po Deproostovi nasledovala prednáška Gilberta Maebeho – „Dúhovky“. Táto prednáška bola pre mňa najzaujímavejšia. O dúhovkách som sa dozvedel veľa a mal som silný dojem, že Gilbert Maebe sa téme aj prednáške venoval. V poslednej prednáške sa nám opäť  predstavila Christel Kasselmanová. Predstavila „Nové a vzácne „. Ukázala aj niektoré druhy, ktoré nie sú síce vzácne, ale vyskytujú sa zriedkavo. Dovolím si tvrdiť, že technická kvalita prezentovaných fotografií rastlín bola perfektná. Po prednáške sama prednášajúca rozdala prinesené rastlinky, čo bolo veľmi milé. Po skončená prednášok CYPERUS zabezpečil návštevu Sklorexu. Sklorex je známa brnenská . Poniektorí už toho mali dosť a ich kroky smerovali domov, ale my sme sa vybrali do Sklorexu. Majiteľ firmy, pán Šmerda, je členom klubu CYPERUS-u a aj túto akciu akiste slušne podporil. Ja osobne som sa do Sklorexu veľmi tešil. Dôvod bol prostý – dobré referencie a moja dovtedajšia absencia v tomto obchode. Návšteva ma nesklamala. Páčil sa mi predovšetkým prístup k zákazníkovi. Po návšteve akvaristiky sme sa už vydali domov s dobrým pocitom vydarenej akcie. Že sme sa akvaristiky neprejedli svedčí fakt, že v Bratislave sme si ešte spravili exkurziu rýb jedného z účastníkov „klubového zájazdu“ – konkrétne u Braňa Barčina.

Záver

Nedostatkom prednášok bola absencia diskusie. Mnohé veci by sa totiž v diskusii vysvetlili, aj v súvislosti s nie práve najlepším prekladom. Chýbali mi prednášky českých zástupcov, trebárs členov CYPERUS-u. Diskusia nebola z časových dôvodov, prednášky boli teda pridlhé, resp., bolo ich priveľa :-(. Prednášky sa opierali zväčša o fotografie, ktorých kvalitnejšie spracovanie bolo zrejmé. Usporiadatelia mysleli na spoločenskú stránku osláv. Na sobotu pripravili cimbálovku. Oslava storočnice sa konala v príjemnom priateľskom a pritom dôstojnom duchu. Ja osobne by som si svoju absenciu na takomto podujatí neodpustil. Som veľmi rád, že som prispel svojou účasťou na tomto vydarenom podujatí. Želám CYPERUS-u do ďalších rokov veľa úspechov a tvorivých nápadov.

Centenary Celebration of CYPERUS in Brno

The Brno Aquarium Club CYPERUS celebrated its hundredth anniversary, and the event was well-prepared by CYPERUS members. On the weekend of March 17-18, 2007, they offered a valuable program for attendees. The planning for our visit to Brno started in 2006 since we, members of , were aware of the significance of the upcoming celebration. As the event date approached, we invited club members to join us. We arranged accommodation, drivers, cars, and set off to Brno in the morning on February 17, 2007. Additionally, other aquarists from came to Brno.

CYPERUS organized the event at the Interhotel Best Western Premier Hotel, located in the center of Brno. Upon entering the hotel, we easily found the areas of interest. The organizers were efficient, and during our „accreditation,“ there was a lot of activity and information. Before entering the lecture hall, there was a panel where we could delve into the history of CYPERUS, featuring photographs of fish by Jirka Plíštil, as well as the presence of EXOT Hobby and the magazines Akvafórum and Terafórum.

Saturday Lectures

The first lecture on Saturday was given by Rainer Stawikovski, the editor-in-chief of the DATZ magazine, on the topic „Observation of South American Cichlids in Nature and in the Aquarium.“ It provided several interesting insights that caught the attention of the audience. Uwe Werner followed with a lecture on „Crabs, Crayfish, Shrimp in Freshwater Aquariums.“ Considering the growing popularity of crustaceans, this topic added a nice touch.

The official opening was scheduled for 1:00 PM. It pleased me that representatives of the city and the state showed interest in the event. Each of them addressed us, and the speech by the governor of the South Moravian Region, Ing. Stanislav Juránek, was particularly valuable. After the official part, Christel Kasselmann presented „Aquascaping – The Path to Success,“ which was well-received.

Evening Program

After Kasselmann’s lecture, there was a more relaxed program – a tombola (raffle). The prizes were abundant and kept increasing. I also won – three types of fish food and a book by Ad Konings on cichlids. After the tombola and a generous dose of fun, we went for dinner. Both the dinner and the two lunches took place in the hotel. The promised cimbalom music played, but unfortunately, the social evening did not turn out as expected. The spaces, especially the prices of the four-star Interhotel, were too cold. What a shame!

Perhaps you don’t know, but aquarists in Bratislava, and elsewhere in Slovakia, have been meeting (organized) for quite some time, primarily thanks to www.akva.sk. Our Brno friends tried to organize a Moravian meeting of aquarists in Brno on the occasion of the celebrations, which was discussed on www.akvarista.cz. Little did they know that it would turn into a „Moravian meeting“ with guests from Slovakia. After some disappointment, a decision was made to strengthen the relationships. We quickly decided to attend the event in Brno. We had already arranged everything: accommodation, drivers, and cars. We set off to Brno in the morning on February 17, 2007. The event was about to become a „Moravian meeting“ with Slovak guests. After accumulating disappointment, the desire to strengthen relationships grew. After a short discussion, we went to the designated meeting place in Brno. We sat down and had a good time. The hosts were already on their way home after midnight, but we stayed a little longer. We weren’t far away; we stayed overnight and looked forward to the next day and the upcoming program. Unsurprisingly, we were glad to have attended both days and met many familiar faces.

Sunday Lectures

Sunday started with breakfast at the Interhotel, and by nine o’clock, Walter Deproost was giving a lecture on Lake Malawi – „Ten Times on Lake Malawi – My Destiny.“ After Deproost, Gilbert Maebe presented „Rainbows,“ which was the most interesting lecture for me. I learned a lot about rainbowfish, and I had a strong impression that Gilbert Maebe devoted himself to the topic. In the last lecture, Christel Kasselmann returned with „New and Rare Aquatic Plants.“ She showcased some species that are not necessarily rare but occur infrequently. The technical quality of the presented plant photographs was outstanding. After the lecture, Christel Kasselmann distributed the brought plants, which was very nice. After the lectures, CYPERUS organized a visit to Sklorex. Sklorex is a well-known Brno aquaristics shop, and its owner, Mr. Šmerda, is a member of the CYPERUS club. The visit did not disappoint me. I especially liked the approach to the customer. After the visit to the aquarium shop, we set off for home with a good feeling about the successful event. We didn’t get tired of aquaristics; in Bratislava, we even made a visit to the fish of one of the participants in the „club trip“ – specifically at Braňo Barčin.

Conclusion

The lack of discussion was a shortcoming of the lectures. Many things could have been clarified through discussion, especially considering the less than perfect translation. I missed lectures from Czech representatives, perhaps members of CYPERUS. Due to time constraints, there was no room for discussion, and the lectures were too long, or rather, there were too many :-(. The lectures relied mostly on photographs, and it was evident that their higher quality processing was apparent. The organizers thought about the social side of the celebrations. On Saturday, they prepared cimbalom music. The centenary celebration took place in a pleasant, friendly, and dignified spirit. I personally would not have forgiven myself for missing such an event. I am very glad that I contributed to this successful event with my participation. I wish CYPERUS many successes and creative ideas in the years to come.

Stoleté výročí CYPERUS Clubu

Stoleté výročí Brněnského akvaristického klubu CYPERUS bylo oslavováno se ctí. Členové Cyperusu se na oslavu dobře připravili a nabídli nám a určitě i sobě hodnotný program na víkend 17.3-18.3.2007. Ale pojďme pěkně po pořádku. Jelikož jsme si i my ve klubu akva.sk byli vědomi hodnoty připravované oslavy, rozhodli jsme se již v roce 2006 vyrazit do Brna. S blížícím se datem konání jsme vyzvali členy klubu, aby se k nám přidali rozhodnutí. Zařídili jsme si ubytování, řidiče, auta a svépomocně jsme se vypravili ráno 17.2 do Brna. Kromě toho do Brna přijeli i další akvaristé z Bratislavy. CYPERUS umístil akci do Interhotelu Best Western Premier Hotel, který se nachází v centru Brna. Po vstupu do hotelu jsme snadno našli prostory, které nás zajímaly. Organizátoři se pochlubili a při naší „akreditaci“ bylo rušno a informačně. Ještě před vstupem do přednáškové síně byl panel, kde jsme částečně mohli nahlédnout do historie CYPERUS. Viděli jsme i fotografie ryb od Jirky Plíštila a prostor tam měla i firma EXOT Hobby a časopis Akvafórum, Terafórum. Za dveřmi na nás už čekala přednášková síň.

Přednášky v sobotu

V sobotu jako první přednášel Rainer Stawikovski, šéfredaktor časopisu DATZ, na téma „Pozorování jihoamerických cichlid v přírodě a v akváriu“. Přinesla několik zajímavých informací, které vzbudily pozornost posluchačů. Nicméně mě více zaujala přednáška Uwe Wernera „Krabové, rakové, krevety ve sladkovodním akváriu“. Krevetky momentálně u nás prožívají boom, takže se mi to zdálo jako vhodné oživení.

Slavnostní zahájení

V 13:00 měli organizátoři naplánováno oficiální zahájení. Potěšilo mě, že o akci projevili zájem i představitelé města a státu. Každý z nich nám přednesl projev, a zvláště cenný byl pro mě projev hejtmana Jihomoravského kraje, Ing. Stanislava Juránka. Vystoupil jako první. Očekával jsem oficiální zdvořilostní slova, ale dočkal jsem se příjemného a dokonce vtipného projevu. Každý popřál klubu elán do dalších let.

Po oficiální části se ujal slova Christel Kasselmann se svou přednáškou „Zařizování rostlinného akvária – cesta k úspěchu“. Z Kasselmannové jsem vnímal radost, nakonec se úvodem poděkovala za pozvání na oslavu storočnice. Dalším přednášejícím byl Norbert Dokoupil s tématem „Barvení ryb, známé a neznámé fakty“. Přednáška byla hodnotná, souhlasím s pořadateli, že její úroveň byla univerzitní, jen dlouhé pauzy způsobené dlouhým čtením a samozřejmě dlouhým překladem úspěšně narušovaly pozornost posluchačů.

Večerní program

Po přednášce Dokoupila následoval volnější program – losování tomboly. Ceny byly hojné a neustále přibývaly. Mě také připadla trochu smůla – přišly mi tři dávky krmiva a kniha od Ad Koningsa o cichlidech. Mimochodem, tombola mi přinesla přesně to, co jsem si přál – krmivo a knihu. Po tombolaži a tedy i po velké dávce zábavy jsme se odebrali na večeři. Večeře, stejně jako obě obědy, proběhly v prostorách hotelu. Zahrávala sľíbená cimbálovka. Tato nejsociálnější událost mohla být nejkrásnější částí oslav, ale bohužel se tak nestalo. Musím říct pravdu, že mé rozhodnutí, zda zůstat v Brně ze soboty na neděli, záviselo právě na té společenské večeři. Ta se však nevydařila. Prostory a zejména ceny čtyřhvězdičkového interhotelu byly příliš chladné. Škoda!

Možná to nevíte, ale akvaristé v Bratislavě, ale i jinde na Slovensku, se pravidelně scházejí už nějaký ten pátek. Technologicky hlavně díky www.akva.sk. No a naši brněnští kamarádi se snažili zorganizovat při příležitosti oslav takzvané moravské setkání akvaristů v Brně. Domlouvání probíhalo na www.akvarista.cz. Zasloužil se o něj hlavně Mišo Toufar. Zřejmě ale Michal tehdy ještě netušil, že to bude „moravské setkání“ s hosty ze Slovenska. Po tom, co se v nás hromadilo zklamání, jsme cítili potřebu posílit vztahy. Dlouho jsme neváhali a vybrali jsme se na místo konání setkání akvaristů v Brně. Poseděli jsme si a dobře jsme se bavili. Po půlnoci už domácí odjížděli domů, ale my jsme ještě chvíli zůstali. Nebyli jsme daleko, pozdě v noci jsme se ubytovali a už jsme se těšili na ráno a další program. Je samozřejmé, že jsme byli rádi po oba dny, že jsme potkali mnoho známých, mnoho jsme si jich oblíbili. Viděli jsme tam akvaristy z Plzně, Prahy, Brna, Bratislavy, z Košic. Brno lákalo.

Nedělní přednášky

Neděle začala povinně, snídaní v hotelu, ale už v devět hodin jsme poslouchali Waltra Deproosta. Hovořil o jezeře Malawi – „Desetkrát na jezeře Malawi – můj osud“. Překladem se zabýval František Csefay, jehož zábavný překlad určitě mnohé rozesmál. Po Deproostovi následovala přednáška Gilberta Maebeho – „Dúhovky“. Tato přednáška byla pro mě nejzajímavější. O dúhovkách jsem se dozvěděl mnoho a měl jsem silný dojem, že Gilbert Maebe tématu věnoval pozornost jak v přípravě, tak i při samotné přednášce. Na závěr jsme měli opět příležitost vidět Christel Kasselmanovou. Představila „Nové a vzácné vodní rostliny“. Ukázala i některé druhy, které sice nejsou vzácné, ale vyskytují se zřídka. Dovolím si tvrdit, že technická kvalita prezentovaných fotografií rostlin byla perfektní. Po přednášce sama přednášející rozdala přinesené rostlinky, což bylo velmi milé. Po skončení přednášek CYPERUS zabezpečil návštěvu Sklorexu. Sklorex je známá brněnská akvaristika. Někteří už toho měli dost a jejich kroky směřovaly domů, ale my jsme se vydali do Sklorexu. Majitel firmy, pan Šmerda, je členem klubu CYPERUS a jistě tuto akci solidně podpořil. Já osobně jsem se do Sklorexu velmi těšil. Důvod byl prostý – dobré reference a má dosavadní absence v tomto obchodě. Návštěva mě nesklamala. Líbil se mi především přístup k zákazníkovi. Po návštěvě akvaristiky jsme se vydali domů s dobrým pocitem zdařené akce. Že jsme se akvaristikou nepřejedli, dokládá fakt, že v Bratislavě jsme si ještě udělali exkurzi ryb u jednoho z účastníků „klubového výletu“ – konkrétně u Braňa Barčina.

Závěr

Nedostatkem přednášek byla absence diskuze. Mnohé věci by se totiž v diskusi objasnily, a to i v souvislosti s ne zcela nejlepším překladem. Chyběly mi přednášky českých zástupců, třeba členů CYPERUS-u. Diskuse nebyla z časových důvodů, přednášky tedy byly příliš dlouhé, resp., jich bylo příliš :-(. Přednášky se opíraly převážně o fotografie, jejichž kvalitnější zpracování bylo zjevné. Pořadatelé mysleli na společenskou stránku oslav. Na sobotu připravili cimbálovku. Oslava storočnice se konala v příjemném přátelském a přitom důstojném duchu. Já osobně bych si svou absenci na takovémto podniku neodpustil. Jsem velmi rád, že jsem přispěl svou účastí na této vydařené události. Přeji CYPERUS-u do dalších let mnoho úspěchů a tvůrčích nápadů.

Akvaristika

Čo obnáša akvaristika

skala
Hits: 7438

Čo všetko znamená ? Pokúsim sa krátko o tom napísať. Skúsenejší si určite dobre pamätáme aké to bolo, keď sme sa kedysi dávno rozhodli chovať doma svoje prvé rybičky. Pohnútky, ktoré nás k tomu viedli boli často emotívne, čo bolo v každom prípade vhodné, lenže išlo o živé tvory, preto by sa nám vtedy nejaký rozum hodil. Skúsenejších akvaristov možno zaujme môj pohľad, ktorý má snahu byť objektívny, inšpirujúci a zrozumiteľný. použité v tomto článku ilustrujú výsledky snaženia mnohých akvaristov a sú zároveň aj názorným príkladom rôzneho účelu nádrží – od funkčného až po estetické.

Tak, poďme na to ! :-)). Predstavme si situáciu: chcem akvárium, Čo ďalej? . Nezáleží na veku, vždy je fajn, ak poznáme problematiku, čiže ak nás napadne mať doma kúsok prírody, je dôležité sa touto myšlienkou vážne zaoberať. Treba si uvedomiť, že to nie je hračka, alebo vec, ktorá sa použije a môže sa zahodiť – , vodné , , slimáky, napokon aj mikroorganizmy v akváriu sú živé tvory, ktoré je nutné si vážiť a chrániť ich. Pekné farebné rybičky sa páčia asi každému a nevidím na tom nič zlé tento vzťah rozvíjať. Mladý akvarista by mal rozvíjať svoj obdiv voči rybám, vodným rastlinám, prípadne voči akváriu ako celku aj v jeho jednotlivostiach. To znamená, že treba chodiť do rôznych akvaristických obchodov, prípadne tí šťastnejší môžu zájsť ku chovateľovi. Neodporúčam sa príliš spoliehať na Internet. Nabádam k tomu, aby sa náš obdiv neorientoval len na „nejakú červenú“, alebo „modrú rybičku“, ale aby prípadný adept získal aspoň trochu prehľad. Návšteva zoologickej alebo botanickej je vhodná, pokojne aj takej, kde vôbec nie sú – myslím si, že ak človek prejavuje cit voči rybám, určite sa prejaví aj voči iným zvieratám. Odporúčam napr. Lešná, Tropikárium Budapešť, ZOO Budapešť, Arborétum Tesárske Mlyňany. V prípade, že záujem zotrvá, prípadne sa prehĺbi a potenciálny akvarista bude nástojiť na akváriu aj vo svojej domácnosti, poobzeral by som sa po informáciách. Siahol by som v prvom rade po klasickej akvaristickej literatúre, v každom prípade aj po nejakej staršej. Nepokladám za vhodné poslúchnuť trendy modernej akvaristiky, prípadne obchodný záujem predajcu akvaristickej techniky a nakúpiť výkonné a “zázračné“ technické a iné pomôcky. Pýtate sa prečo? je pokročilá a výkonná, ale zvádza k tomu, aby sa človek nezaoberal tým, ako funguje. Okrem toho, prípadné prvotné neúspechy pri drahej technike vedia pôsobiť deprimujúco. Mnohé pomôcky sú skôr „bežcami na dlhé trate“ – napr. vonkajší filter je výborná vec, ale poriadne funguje po pomerne dlhej dobe. Niektoré iné pomôcky majú mať naopak opačný účinok – majú za úlohu veľmi rýchlo dostať akvárium do dobrého stavu – nie som vôbec zástancom týchto super vodičiek a super urýchľovačov. Prirovnal by som to napr. k postupu v práci – veľa najmä mladých ľudí chce byť čo najrýchlejšie manažérmi, ale nič poriadne nevedia urobiť. Aj v akvaristike je lepšie začínať od začiatku, všetko si trpezlivo prežiť, porozumieť a potom neskôr pokojne prejsť ku drahšej výkonnej technike.

Rád by som pripomenul, že dobrá kniha sa nemusí nutne nachádzať v kníhkupectve, ani v akvaristickom obchode. A nemusí sa hneď kupovať – knihy sa dajú požičať v knižniciach – a trúfam si povedať, že výber tam bude väčší a asi aj kvalitnejší. Osobne by som odporúčal nájsť nejakú knihu od Stanislava Franka, Rufolfa Zukala, Zdeňka Drahotušského, či Jindřicha Nováka. Dnešné knihy plné krásnych fotiek by som skôr odporučil pre prvú fázu, ktorú som vyššie spomenul – pre fázu obdivovania. V každom prípade by som však s informáciami nakladal opatrne. Ak nemáte skúsenosti, je ťažké posúdiť, či je zdroj informácií vhodný. Čo sa týka Internetu, tak je to médium veľmi široké, ale zväčša veľmi neseriózne. Poskytuje neskutočné množstvo informácií, aj množstvo kvalitných, a inde sa nevyskytujúcich, ale treba oddeliť zrno od pliev, nuž a s tým má istotne začiatočník problém. Týmto chcem upozorniť, že netreba veriť každému zdroju, je vhodné si vždy preveriť. Dovolil by som si odporučiť jeden zdroj, o ktorom som presvedčený, že je skvelý, pravda je orientovaný skôr pre pokročilého záujemcu a je v angličtine – www.fishbase.com V prípade, že sa podozvedáte, čo budete potrebovať, tak môžete pristúpiť ku realizácii svojho plánu. Bude treba nutne riešiť:

Každopádne vám pomôžu informácie na týchto stránkach. Možno to celé znie zložito, ale dá sa to celkom ľahko zvládnuť. Netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, skôr je vhodné mať vôľu a chuť, vaše pekné akvárium, a zdravé ryby sa vám potom za to určite poďakujú. Presne tak, ako je vidieť na použitých fotografiách. Želám veľa úspechov vo vašich akvaristických chodníčkoch.

What does aquarium keeping mean? I will try to write briefly about it. More experienced hobbyists surely remember how it was when they decided to keep their first fish at home long ago. The motivations that led us to this were often emotional, which was suitable in any case, but these were living beings, so some knowledge would have been useful. More experienced hobbyists might be interested in my perspective, which aims to be objective, inspiring, and understandable. The photos used in this article illustrate the results of the efforts of many hobbyists and serve as a demonstrative example of the various purposes of tanks – from functional to aesthetic.

So, let’s get to it! :-)) Let’s imagine the situation: I want an aquarium, what’s next? It doesn’t matter what age you are; it’s always good to be familiar with the issue. If the idea of having a piece of nature at home crosses your mind, it’s essential to take this thought seriously. One needs to realize that it’s not a toy or an item that can be used and discarded – fish, aquatic plants, shrimp, snails, and even microorganisms in the aquarium are living beings that should be respected and protected. Colorful fish appeal to almost everyone, and I don’t see anything wrong with developing a relationship with them. A young hobbyist should cultivate admiration for fish, aquatic plants, and the aquarium as a whole and its individual components. This means visiting various aquarium stores or, if lucky, breeders. I do not recommend relying too much on the Internet. I encourage cultivating admiration not only for „some red“ or „blue fish“ but for the potential enthusiast to gain at least a bit of an overview. Visiting a zoo or botanical garden is suitable, even one without aquariums. I believe that if someone shows affection for fish, it will manifest towards other animals. I recommend places like ZOO Lešná, Tropicarium Budapest, ZOO Budapest, Arboretum Tesárske Mlyňany. If interest persists, or deepens, and the potential hobbyist insists on having an aquarium at home, I would look for information. I would turn first to classical aquarium literature, possibly something older. I don’t think it’s appropriate to follow modern aquarium trends or the commercial interest of an aquarium equipment seller, buying powerful and „miraculous“ technical tools. You may ask why? The technology is advanced and efficient, but it tempts people not to delve into how it works. Besides, initial failures with expensive equipment can be discouraging. Many tools are more like „marathon runners“ – for example, an external filter is an excellent thing, but it works well after a relatively long time. Some other tools are supposed to have the opposite effect – to get the aquarium into good condition very quickly – I am not a fan of these super conductors and accelerators. I would compare it, for example, to a career – many young people want to become managers as quickly as possible, but they don’t know how to do anything properly. Similarly, in aquarium keeping, it’s better to start from the beginning, experience everything patiently, understand it, and later, if necessary, move on to more expensive and efficient technology.

I would like to remind you that a good book doesn’t necessarily have to be found in a bookstore or an aquarium store. It doesn’t even have to be bought right away – books can be borrowed from libraries – and I dare say the selection there will be more extensive and probably of better quality. Personally, I would recommend finding a book by Stanislav Frank, Rufolf Zukal, Zdeněk Drahotušský, or Jindřich Novák. I would recommend today’s books full of beautiful photos for the first phase, which I mentioned earlier – for the admiration phase. In any case, I would handle information carefully. If you don’t have experience, it’s challenging to judge if the information source is suitable. As for the Internet, it is a very broad medium, but generally very untrustworthy. It provides an incredible amount of information, including many high-quality ones that are not available elsewhere, but one must separate the wheat from the chaff, and this is undoubtedly a problem for beginners. I would like to point out that you shouldn’t believe every source; it’s always advisable to verify the information. I would dare to recommend one source that I am convinced is excellent, although it is more suitable for advanced enthusiasts and is in English – www.fishbase.com If you learn what you need, you can proceed to realize your plan. You will inevitably need to address:

  • Tank, its selection, placement
  • Setting up the aquarium
  • Lighting
  • Filtration
  • Aquarium maintenance
  • Obtaining fish, plants, equipment, materials

In any case, the information on these pages will help you. It may all sound complicated, but it can be handled quite easily. Don’t stress about it; it’s better to have the will and desire, and your beautiful aquarium and healthy fish will surely thank you for it. Exactly as seen in the used photos. I wish you a lot of success in your aquarium endeavors.

Was bedeutet Aquaristik eigentlich? Ich werde versuchen, kurz darüber zu schreiben. Erfahrenere Aquarianer erinnern sich sicherlich daran, wie es war, als sie sich vor langer Zeit entschieden haben, ihre ersten Fische zu Hause zu halten. Die Beweggründe, die uns dazu führten, waren oft emotional, was in jedem Fall angemessen war, aber es handelte sich um lebende Wesen, daher wäre etwas Wissen nützlich gewesen. Erfahrenere Aquarianer könnten an meiner Perspektive interessiert sein, die objektiv, inspirierend und verständlich sein soll. Die in diesem Artikel verwendeten Fotos zeigen die Ergebnisse der Bemühungen vieler Aquarianer und dienen als anschauliches Beispiel für die verschiedenen Zwecke von Aquarien – von funktional bis ästhetisch.

Also, legen wir los! :-)) Stellen Sie sich die Situation vor: Ich möchte ein Aquarium, wie geht es weiter? Es spielt keine Rolle, wie alt Sie sind; es ist immer gut, mit der Materie vertraut zu sein. Wenn Ihnen der Gedanke kommt, ein Stück Natur zu Hause zu haben, ist es wichtig, sich ernsthaft mit diesem Gedanken auseinanderzusetzen. Man sollte sich bewusst machen, dass es kein Spielzeug oder ein Gegenstand ist, der verwendet und weggeworfen werden kann – Fische, Wasserpflanzen, Garnelen, Schnecken und sogar Mikroorganismen im Aquarium sind Lebewesen, die respektiert und geschützt werden sollten. Bunte Fische sprechen fast jeden an, und ich sehe nichts Falsches daran, eine Beziehung zu ihnen aufzubauen. Ein junger Aquarianer sollte Bewunderung für Fische, Wasserpflanzen und das Aquarium als Ganzes sowie für dessen einzelne Bestandteile entwickeln. Das bedeutet, verschiedene Aquaristikgeschäfte oder, wenn Glück vorhanden ist, Züchter zu besuchen. Ich empfehle, sich nicht zu sehr auf das Internet zu verlassen. Ich ermutige dazu, Bewunderung nicht nur für „irgendeinen roten“ oder „blauen Fisch“ zu entwickeln, sondern damit der potenzielle Enthusiast zumindest einen Überblick gewinnt. Der Besuch eines Zoos oder Botanischen Gartens ist geeignet, auch ohne Aquarien. Ich glaube, dass, wenn jemand Zuneigung zu Fischen zeigt, sich dies auch bei anderen Tieren zeigt. Ich empfehle Orte wie den Zoo Lešná, das Tropicarium Budapest, den Zoo Budapest, das Arboretum Tesárske Mlyňany. Wenn das Interesse anhält oder vertieft wird und der potenzielle Aquarianer darauf besteht, ein Aquarium zu Hause zu haben, würde ich nach Informationen suchen. Ich würde mich zuerst an die klassische Aquarienliteratur wenden, möglicherweise etwas Älteres. Ich halte es nicht für angemessen, den modernen Aquarien-Trends oder dem kommerziellen Interesse eines Verkäufers von Aquaristikgeräten zu folgen und leistungsstarke und „wunderbare“ technische Werkzeuge zu kaufen. Du fragst dich vielleicht warum? Die Technologie ist fortschrittlich und effizient, aber sie verleitet die Menschen dazu, sich nicht damit zu befassen, wie sie funktioniert. Außerdem können anfängliche Misserfolge mit teurer Ausrüstung entmutigend sein. Viele Werkzeuge sind eher „Langstreckenläufer“ – zum Beispiel ist ein externer Filter eine ausgezeichnete Sache, aber er funktioniert erst nach einer relativ langen Zeit richtig. Einige andere Werkzeuge sollen den entgegengesetzten Effekt haben – das Aquarium sehr schnell in einen guten Zustand zu versetzen – ich bin kein Fan dieser Superleiter und Beschleuniger. Ich würde es zum Beispiel mit einer Karriere vergleichen – viele junge Leute wollen so schnell wie möglich Manager werden, aber sie wissen nicht, wie sie etwas richtig machen sollen. Ebenso ist es in der Aquaristik besser, von vorne anzufangen, alles geduldig zu erleben, zu verstehen und später, wenn nötig, zu teurer und leistungsfähiger Technik überzugehen.

Ich möchte daran erinnern, dass ein gutes Buch nicht unbedingt im Buchladen oder im Aquaristikgeschäft zu finden sein muss. Es muss nicht einmal sofort gekauft werden – Bücher können in Bibliotheken ausgeliehen werden – und ich traue mich zu sagen, dass die Auswahl dort größer und wahrscheinlich von besserer Qualität sein wird. Persönlich würde ich empfehlen, ein Buch von Stanislav Frank, Rufolf Zukal, Zdeněk Drahotušský oder Jindřich Novák zu finden. Heutige Bücher voller schöner Fotos würde ich eher für die erste Phase empfehlen, die ich oben erwähnt habe – für die Bewunderungsphase. In jedem Fall würde ich mit Informationen vorsichtig umgehen. Wenn Sie keine Erfahrung haben, ist es schwierig zu beurteilen, ob die Informationsquelle geeignet ist. Was das Internet betrifft, ist es ein sehr breites Medium, aber im Allgemeinen sehr unseriös. Es liefert eine unglaubliche Menge an Informationen, auch viele qualitativ hochwertige, die anderswo nicht zu finden sind, aber man muss die Spreu vom Weizen trennen, und das ist für Anfänger sicherlich ein Problem. Ich möchte darauf hinweisen, dass man nicht jedem Quelle glauben sollte; es ist immer ratsam, die Informationen zu überprüfen. Ich würde es wagen, eine Quelle zu empfehlen, von der ich überzeugt bin, dass sie ausgezeichnet ist, auch wenn sie eher für fortgeschrittene Enthusiasten geeignet ist und auf Englisch ist – www.fishbase.com Wenn Sie herausfinden, was Sie brauchen, können Sie zur Umsetzung Ihres Plans übergehen. Sie müssen zwangsläufig folgende Punkte klären:

– Tank, Auswahl, Platzierung
– Einrichten des Aquariums
– Beleuchtung
– Filtration
– Aquariumwartung
– Beschaffung von Fischen, Pflanzen, Ausrüstung, Material

In jedem Fall wird Ihnen die Information auf diesen Seiten helfen. Es mag alles kompliziert klingen, aber es kann ziemlich einfach bewältigt werden. Machen Sie sich keine Sorgen, es ist besser, den Willen und den Wunsch zu haben, und Ihr schönes Aquarium und gesunde Fische werden Ihnen dafür sicherlich danken. Genau wie auf den verwendeten Fotos. Ich wünsche

Ihnen viel Erfolg in Ihren aquaristischen Unternehmungen.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Dolné Považie, Mestá, Fotografie

Piešťany sú pokojné a vyhľadávané mesto na Považí

skala
Hits: 66992

sú krásne mesto, predovšetkým preto, lebo tu sa dá vnímať pokoj. V Piešťanoch sa neponáhľajú. Vládne tu pohoda, pričom mesto žije kultúrne, je celkom pekne upravené. zaberajú rozsiahlu plochu, v meste vládne turistický ruch. Mesto leží 162 metrov nad morom, GPS 48°35`03„ zemepisnej šírky a 17°50`01„ zemepisnej dĺžky. Rozloha mesta je 44,201 km2. okolia pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. vyhľadávali obyvatelia  neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľuďoch maďarovskej kultúry, vystriedanej ľuďmi mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v 4. storočí pred Kristom, prichádzajú . V prvom až štvrtom storočí tu bolo osídlenie germánskymi Kvádmi. V piatom až šiestom storočí do oblasti prichádzajú prvé slovanské kmene. Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Piešťany súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo (Wikipédia).

V minulosti boli Piešťany spomenuté v histórii ako Pessen, Pesthyen (Modrova.eu.sk). Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu. Historické názvy Piešťan: 1113 – Pescan, 1299 – Pekchen, 1348 – Posseen, 1357 – Pechen, 1429 – Pestien, Pestyen, 1435 – Pestyén, 1436 – Pesthyen, 1442 – Piesthen, 1546 – Pestien, 1552 – Pestiien, 1564 – Pyšten, 1588 – Pestien, 1642 – Pistin, 1689 – Pöstény, 1709 – Pustin, 1742 – Pusteny, 1745 – Pösthenimu, Piesthan, Pischtan, 1747- Pissteny, 1774 – Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze, 1786 – Pűschtin, Piečany, 1787 – Teplicz, 1808 – Pöstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany, 1863 – 1907 – Pöstyén, 1913 – Pöstyény, do 1918 – Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán, 1920 – Piešťany. Maďarsky sú Piešťany Pöstyén, nemecky Pistyan, poľsky Piesczany. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo Zoborskej listiny vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632 a najslávnejší opis pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642 (Wikipedia).  V roku 1598 bolo v Piešťanoch 144  (obecluka.sk). 

V roku 1642 dostali Piešťany mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupne spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (Piešťany patrili pod Hlohovec) Jánovi Leopoldovi Erdödymu, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a do roku 1940. V roku 1802 navštívil Piešťany Ludwig van Beethoven. Katastrofické rozmery mala na Piešťany povodeň 26.8.1813, kedy boli poškodené všetky (Mednyanský A., 1971) (Wikipédia).

Piešťany, rovnako ako mnoho iných miest západnej Európy, ale aj Slovenska, zažívajú pokles stavu obyvateľstva. Dnes žije v Piešťanoch menej ako 30 000 obyvateľov. V roku 1731 tu podľa dostupných prameňov žilo 1 488 ľudí (Wikipédia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mestská a obecná štatistika, Údaje ku 31.12.1991). Neďaleko od centra mesta, na okraji parku sa nachádza Dom umenia, v ktorej často hosťujú rôzne divadelné a tanečné súbory, koná sa tu množstvo výstav, sála sa používa ako kino apod.. Inou, pomerne známou je Malá scéna Mestského kultúrneho strediska – medzi Piešťancami známe ako „Krasko„. V Piešťanoch je zastúpené vysoké školstvo Inštitútom fyzioterapie, balneológie a rehabilitáce Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Gymnázia sú tu dve: Pierra de Coubertina a svätého Michala Archanjela. Známa je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera. Na území mesta pôsobia tri . Hlavná budova Balneologického múzea je situovaná do budovy Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu patrí pamätná izba Ivana Krasku na nábreží Váhu medzi Kolonádnym a Krajinským mostom, Vila doktora Lisku a asi 6 km vzdialené hradisko Kostolec. Vojenské historické múzeum je v areáli leticka a bohužiaľ sprístupnená je iba časť exponátov a otvorené je iba sezónne (Wikipédia). Veteran Car Club Piešťany má svoje múzeum situované v neďalekých Moravanoch. Významnými podnikmi v minulosti bola Tesla Piešťany, dnes najmä ON Semiconductor (Wikipédia). Chirana Piešťany vyrábala zdravotnícke zariadenia a dnes sa vlastne rozdrobila na množstvo menších firiem. Významným pracoviskom aj dnes v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipédia).

V Piešťanoch sa od roku 1955 koná Piešťanský hudobný festival. Od roku 1999 Piešťanské organové dni. Pravidelne začiatkom leta sa koná Otvorenie kúpeľnej sezóny. Obnovená bola aj tradícia piešťanských parkov, od roku 2006 sa pravidelne uskutočňuje filmový festival Cinematik. Ďalšími filmovými festivalmi sú Kineama, Astrofilm a Eurotour. V lete už tradične sa koná Truck Country, Country Lodenica. Súťaž v aranžovaní kvetov Victoria Regia, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, sa koná koncom leta a je ukončením letnej kúpeľnej sezóny. Na letisku sa konal v nedávnej minulosti hudobný festival Hodokvas. Túto štafetu prevzal festival Grape. Od roku 2010 vznikla tradícia Carat Tuning Párty, od 2011 festival elektronickej hudby BeeFree. Konávali sa tú aj Národné letecké dni, ktoré boli od roku 2011 presunuté do Sliaču (Wikipédia). Od roku 1959 informuje o meste Revue Piešťany, ktorý bol kedysi mesačníkom, dnes vychádza štvťročne. Týždenník Piešťanský týždeň vychádza od roku 1991 a s ním ma viaže aj osobná skúsenosť, keďže som ho cca od jeho tretieho vydania predával ako kolportér do roku 1995. Od konca roku 2010 sa Piešťany pýšia vlastnou rozhlasovou stanicou Rádio Piešťany, ktorá vysiela ma 90.2 MHz (Wikipédia).

Z Piešťan pochádza herec Marián Geišberg, známa moderátorka Alena Heribanová, kanoista Slavomír Kňazovický, kajakár Róbert Erban, kajakárka Marcela Erbanová, plavkyňa Martina Moravcová, hokejisti Branko Radivojevič a Michel Miklík, futbalista Filip Hološko, tenistki Magdaléna Rybáriková a Dominika Cibulková. V minulosti tu pôsobili mnohí umelci: Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko, Jozef Dodo Šošoka (Wikipédia), herci Juraj Slezáček, Marián Vajda, hudobník Patrik Vrbovský (Rytmus), tenisti Lukáš Lacko, horolozec Vladimír Plulík. Pôsobili tu básnik, prozaik Ivan Krasko, dramatik a spisovateľ Ivan Stodola, maliar Benka, Alojz Klimo, spisovateľ a maliar Janko Alexy, sochár Valér Vavro, džezový hudobník Jozef Dodo Šošoka.

Piešťany, a beautiful town known for its serene ambiance, holds a special place, primarily because it exudes tranquility. In Piešťany, life moves at a leisurely pace, fostering a sense of ease, while the city thrives culturally and remains well-maintained. Extensive parks grace the landscape, and the town buzzes with tourist activity. Situated 162 meters above sea level, with GPS coordinates 48°35’03“ latitude and 17°50’01“ longitude, Piešťany covers an area of 44.201 km². Traces of settlement in the surrounding areas date back to the Quaternary Pleistocene. Tools from the Neanderthal era were discovered in the nearby village of Banka and in the Čertova pec cave.

During the late Stone Age and, more prominently, the Bronze Age, people sought out the non-freezing springs in the region. The presence of the Magyar culture, succeeded by the cultures of the Mochovce and Čakany, is evident in the vicinity. In the late Iron Age, around the 4th century BCE, the Celts arrived. In the 5th to 6th centuries, the Germanic Quadi settled in the area. The first Slavic tribes came to the region in the 5th to 6th centuries. The era of Great Moravia in the 9th century is reflected in the grand court in nearby Ducové. From 1299 to 1321, Piešťany belonged to the domain of Matúš Čák of Trenčín. It was also a royal property and part of the Tematín Castle domain. In 1348, King Louis I granted Tematín Castle and estate to Master Nicholas Kont of Königsberg. After the extinction of this lineage, they came under the ownership of Alexius Thurzo, appointed by King Louis II (Wikipedia).

Throughout history, Piešťany was mentioned by various names such as Pessen and Pesthyen. The name „Piešťany“ is derived from the sandy character of the riverbed deposits. Historical names for Piešťany include Pescan (1113), Pekchen (1299), Posseen (1348), Pechen (1357), Pestien (1429), Pestyen (1435), and many more. The first written mention dates back to 1113 in the Zobor Charter issued by King Coloman I of Hungary. The town’s history is closely tied to the development of spa culture in the 16th century. The first detailed description of the springs comes from George Werhner, prefect of Castle and royal counselor, in 1545. Later descriptions were provided by the Austrian imperial physician Johann Crato von Krafftheim in 1571, Pope Sixtus V’s personal physician Andrea Baccius Elpidianus in 1588, and German traveler Martin Zeiller in 1632. The most famous description is Adam Trajan’s poem „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ from 1642 (Wikipedia).

In 1598, Piešťany had 144 houses. In 1642, Piešťany gained town privileges and market rights, evolving into a manorial town. In the 18th century, the spa settlement Teplice developed around the springs. In its center stood an accommodation inn and a manor house for the nobility. The settlement gradually merged with the town of Piešťany, forming the historic center we see today. In 1720, Charles VI donated the Hlohovec estate (to which Piešťany belonged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beethoven visited Piešťany. A catastrophic flood on August 26, 1813, caused extensive damage to all buildings (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

Like many other cities in Western Europe and Slovakia, Piešťany is experiencing a decline in population. Today, Piešťany is home to less than 30,000 residents. In 1731, according to available sources, the town had 1,488 inhabitants (Wikipedia). The population continued to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993). As of 1991, the population was 33,176 (Municipal and Local Statistics, Data as of December 31, 1991).

Not far from the city center, on the edge of the park, stands the House of Arts, hosting various theater and dance groups and hosting numerous exhibitions. Another well-known venue is the Small Stage of the Municipal Cultural Center, known among the locals as „Krasko.“ Piešťany is home to the Institute of Physiotherapy, Balneology, and Rehabilitation of the University of St. Cyril and Methodius in Trnava. There are two high schools, Pierre de Coubertin and St. Michael the Archangel Gymnasium. The renowned Hotel Academy of Ľudovít Winter is also located in Piešťany. The city has three museums, with the main building of the Balneological Museum situated in the Kúpeľná dvorana building. It oversees the memorial room of Ivan Krasko on the Váh embankment between Kolonádny and Krajinský bridges, Villa of Dr. Liska, and the Kostolec hillfort about 6 km away. The Military History Museum is in the airport area, and unfortunately, only a part of the exhibits is accessible seasonally (Wikipedia). The Veteran Car Club Piešťany has its museum in the nearby Moravany. A significant presence in the field of metrology, testing, standardization, and certification is the Technical Testing Institute Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipedia).

Since 1955, the Piešťany Music Festival has been held annually. Since 1999, Piešťanské organové dni (Piešťany Organ Days) takes place. The opening of the bathing season is a regular event at the beginning of summer. The tradition of the Sculptures of Piešťany Parks was revived, and since 2006, the Cinematik film festival has been held regularly. Other film festivals include Kineama, Astrofilm, and Eurotour. In summer, Truck Country and Country Lodenica festivals are traditional events. The Victoria Regia flower arrangement competition, featuring an allegorical procession, takes place at the end of summer, marking the conclusion of the summer bathing season. The Hodokvas music festival was held at the airport until recently. This baton was passed to the Grape festival. Since 2010, the Carat Tuning Party has become a tradition, followed by the electronic music festival BeeFree from 2011. National Aviation Days, which took place in Piešťany, were moved to Sliač in 2011 (Wikipedia). Since 1959, the city has been covered by Revue Piešťany, which was once a monthly magazine and is now published quarterly. The weekly Piešťanský týždeň has been in existence since 1991. I have a personal connection to it, as I worked as a street vendor selling it until 1995. Since the end of 2010, Piešťany boasts its own radio station, Rádio Piešťany, broadcasting on 90.2 MHz (Wikipedia).

Piešťany has been the birthplace of several notable individuals, including actor Marián Geišberg, well-known presenter Alena Heribanová, canoeist Slavomír Kňazovický, kayakers Róbert Erban and Marcela Erbanová, swimmer Martina Moravcová, hockey players Branko Radivojevič and Michel Miklík, and footballer Filip Hološko. In the past, many artists were associated with Piešťany, such as Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko, and Jozef Dodo Šošoka (Wikipedia).

Piešťany, eine wunderschöne Stadt, die vor allem durch ihre friedliche Atmosphäre besticht, nimmt einen besonderen Platz ein, weil hier Ruhe spürbar ist. In Piešťany bewegt sich das Leben in gemächlichem Tempo, wodurch eine Atmosphäre der Gelassenheit entsteht, während die Stadt kulturell blüht und gut gepflegt ist. Ausgedehnte Parks schmücken das Stadtbild, und die Stadt pulsiert vor touristischer Aktivität. Gelegen auf 162 Metern über dem Meeresspiegel, mit GPS-Koordinaten von 48°35’03“ Breitengrad und 17°50’01“ Längengrad, erstreckt sich Piešťany über eine Fläche von 44,201 km². Spuren der Besiedlung in den umliegenden Gebieten reichen bis ins Quartäre Pleistozän zurück. Werkzeuge aus der Neandertaler-Ära wurden im nahegelegenen Dorf Banka und in der Höhle Čertova pec entdeckt.

Während der späten Steinzeit und besonders in der Bronzezeit suchten die Menschen die nicht gefrierenden Quellen in der Region auf. Die Anwesenheit der Magyarenkultur, gefolgt von den Kulturen von Mochovce und Čakany, ist in der Umgebung ersichtlich. In der späten Eisenzeit, etwa im 4. Jahrhundert v. Chr., kamen die Kelten an. Im 5. bis 6. Jahrhundert ließen sich die germanischen Quaden in der Gegend nieder. Die ersten slawischen Stämme kamen im 5. bis 6. Jahrhundert in die Region. Die Zeit von Großmähren im 9. Jahrhundert spiegelt sich in der großen Burg in der Nähe von Ducové wider. Von 1299 bis 1321 gehörte Piešťany zum Gebiet von Matúš Čák von Trenčín. Es war auch königlicher Besitz und Teil des Tematín-Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenkte König Ludwig I. Tematín-Burg und -land dem Magister Nikolaus Kont von Königsberg. Nach dem Aussterben dieser Linie kamen sie in den Besitz von Alexius Thurzo, ernannt von König Ludwig II. (Wikipedia).

Im Laufe der Geschichte wurde Piešťany unter verschiedenen Namen wie Pessen und Pesthyen erwähnt. Der Name „Piešťany“ leitet sich vom sandigen Charakter der Ablagerungen im Flussbett der Waag ab. Historische Namen für Piešťany sind Pescan (1113), Pekchen (1299), Posseen (1348), Pechen (1357), Pestien (1429), Pestyen (1435) und viele mehr. Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zoborer Urkunde von König Koloman I. von Ungarn. Die Geschichte der Stadt ist eng mit der Entwicklung der Badekultur im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste ausführliche Beschreibung der Quellen stammt von Georg Werhner, Präfekt des Schlosses Šariš und königlicher Ratgeber, aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen vom österreichischen Hofarzt Johann Crato von Krafftheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Baccius Elpidianus im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung stammt aus Adam Trajans Gedicht „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ von 1642 (Wikipedia).

Im Jahr 1598 hatte Piešťany 144 Häuser. Im Jahr 1642 erhielt Piešťany Stadtrechte und Marktrechte und entwickelte sich zu einer herrschaftlichen Stadt. Im 18. Jahrhundert entstand um die Quellen herum die Badekolonie Teplice. In ihrem Zentrum stand ein Unterkunftsgasthaus und ein Herrenhaus für den Adel. Die Kolonie verschmolz allmählich mit der Stadt Piešťany und bildet heute das historische Zentrum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenkte Karl VI. das Gut Hlohovec (zu dem Piešťany gehörte) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuchte Ludwig van Beethoven Piešťany. Eine katastrophale Flut am 26. August 1813 verursachte erhebliche Schäden an allen Gebäuden (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

Wie viele andere Städte in Westeuropa und der Slowakei erlebt Piešťany einen Rückgang der Bevölkerung. Heute leben in Piešťany weniger als 30.000 Einwohner. Im Jahr 1731 hatte die Stadt nach verfügbaren Quellen 1.488 Einwohner (Wikipedia). Die Bevölkerung wuchs im Laufe der Jahre weiter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993). Im Jahr 1991 betrug die Bevölkerung 33.176 (Stadt- und Gemeindestatistik, Daten vom 31. Dezember 1991).

Nicht weit vom Stadtzentrum entfernt, am Rande des Parks, steht das Haus der Künste, das verschiedene Theater- und Tanzgruppen beherbergt und zahlreiche Ausstellungen veranstaltet. Ein weiterer bekannter Veranstaltungsort ist die Kleine Bühne des Städtischen Kulturzentrums, die bei den Einheimischen als „Krasko“ bekannt ist. In Piešťany befindet sich das Institut für Physiotherapie, Balneologie und Rehabilitation der Universität St. Kyrill und Method in Trnava. Es gibt zwei Gymnasien, Pierre de Coubertin und St. Michael the Archangel Gymnasium. Die renommierte Hotelakademie von Ľudovít Winter befindet sich ebenfalls in Piešťany. Die Stadt hat drei Museen, wobei sich das Hauptgebäude des Balneologischen Museums in der Kúpeľná dvorana (Badehalle) befindet. Darüber hinaus unterstehen ihm das Gedenkzimmer von Ivan Krasko zwischen den Kolonnaden und der Krajinský most (Landesbrücke), die Villa von Dr. Liska und die etwa 6 km entfernte Burgstätte Kostolec. Das Militärgeschichtsmuseum befindet sich auf dem Gelände des Flugplatzes und ist leider nur teilweise und saisonal zugänglich (Wikipedia). Der Veteran Car Club Piešťany betreibt ein Museum in der Nähe von Moravany. Die Technische Prüfungsanstalt Piešťany, eine Einrichtung für Metrologie, Prüfung, Normung und Zertifizierung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Piešťanský hudobný festival findet seit 1955 in Piešťany statt. Seit 1999 gibt es die Piešťanské organové dni. Regelmäßig zu Beginn des Sommers wird die Badesaison eröffnet. Die Tradition der Skulpturen der Piešťany Parks wurde wiederbelebt, und seit 2006 findet regelmäßig das Filmfestival Cinematik statt. Zu den weiteren Filmfestivals gehören Kineama, Astrofilm und Eurotour. Im Sommer findet traditionell Truck Country und Country Lodenica statt. Der Wettbewerb im Blumenschmuck Victoria Regia, mit einem allegorischen Umzug als Höhepunkt, findet am Ende des Sommers statt und markiert das Ende der Sommersaison. In der jüngeren Vergangenheit fand auf dem Flughafen das Musikfestival Hodokvas statt. Diese Rolle übernahm später das Grape Festival. Seit 2010 gibt es die Tradition der Carat Tuning Party und seit 2011 das Elektronikmusikfestival BeeFree. Es gab auch die Nationalen Luftfahrttage, die 2011 nach Sliač verlegt wurden (Wikipedia). Seit 1959 informiert die Revue Piešťany über die Stadt, die früher monatlich erschien und heute vierteljährlich herausgegeben wird. Die wöchentliche Zeitschrift Piešťanský týždeň gibt es seit 1991, und damit verbinde ich auch persönliche Erfahrungen, da ich sie als Straßenverkäufer bis 1995 verkauft habe. Seit Ende 2010 kann Piešťany mit ihrem eigenen Radiosender, Rádio Piešťany, auf 90,2 MHz glänzen (Wikipedia).

Zu den Persönlichkeiten, die aus Piešťany stammen, gehören der Schauspieler Marián Geišberg, die bekannte Moderatorin Alena Heribanová, der Kanute Slavomír Kňazovický, die Kajakfahrer Róbert Erban und Marcela Erbanová, die Schwimmerin Martina Moravcová, die Eishockeyspieler Branko Radivojevič und Michel Miklík, der Fußballer Filip Hološko, die Tennisspielerinnen Magdaléna Rybáriková und Dominika Cibulková. In der Vergangenheit waren viele Künstler mit Piešťany verbunden, wie Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko und Jozef Dodo Šošoka (Wikipedia), sowie die Schauspieler Juraj Slezáček, Marián Vajda, der Musiker Patrik Vrbovský (Rytmus), die Tennisspieler Lukáš Lacko und der Uhrmacher Vladimír Plulík. Hier haben auch der Dichter, Prosaschriftsteller Ivan Krasko, der Dramatiker und Schriftsteller Ivan Stodola, der Maler Martin Benka, Alojz Klimo, der Schriftsteller und Maler Janko Alexy, der Bildhauer Valér Vavro und der Jazzmusiker Jozef Dodo Šošoka gewirkt.

بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°35`03„ خط العرض و 17°50`01„ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة „تشيرتوفا بيك“. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 1301 – 1321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم „بيسين“ و „بيستهين“. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 1863 – 1907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم „بوشتين“، بالألمانية „بيستيان“، وبالبولندية „بيشتشاني“. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته „سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي“ في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obecluka.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 1910 – 7,379، في عام 1945 – 14,519، في عام 1970 – 22,963، في عام 1980 – 30,731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993)، في عام 1991 – 33,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع „دوم أومينيا“، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم „كراسكو“. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: „بيير دو كوبرتان“ و“سانت ميخايل آركانجيل“. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى „كوبيلنا دفورانا“. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semiconductor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا „أيام الأرغان“ في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cinematik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kineama و Astrofilm و Eurotour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Country و Country Lodenica. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور „فيكتوريا ريجيا“، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى „هودوكفاس“ في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان „غريب“. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Party بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeFree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة „ريفيو بييشتاني“ المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية „بييشتانسكي تيدنيك“ منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.

  • Drobný Dušan, Michalec Peter, Bača Róbert, Hovorka Ján, 1993: Piešťany trochu inak, PMDD, Piešťany, ISBN 80-966992-0-2
  • Mednyanský Alojz, 1971: Malebná cesta dolu Váhom, Tatran, , p. 57, 188

Rieka Váh Rymplerova važina – Medzi kúpaliskom Sĺňava a Ratnovskou zátokou sa nachádza tzv. Rymplerova važina. Pred viac ako sto rokmi to bol areál mäkkého lúhu s prevládajúcou vŕbou bielou – Salix alba, topoľom čiernym – Populus nigra, topoľom bielym – Populus alba a topoľom sivým – Populus x canescens. Rastú tu čremchy, hloh, baza, krovité vŕby. Na brehoch potoka rastie kosatec žltý – Iris pseudacorus. Najmä v minulosti to bola oblasť chovu hydiny a pasenia dobytka (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava bola vybudovaná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – vodná nádrž Sĺňava vznikla zahradením Váh. Pri prechádzkach na nábreží Váhu možno zazrieť najrozličnejšie druhy vodného vtáctva. Pozornosť vzbudzujú predovšetkým majestátne labute hrbozobé. Najradšej sa zhromažďujú spolu s čajkami smejivými a kačicami divými pod Kolonádovým mostom, kde ich už tradične prikrmujú nielen , ale i mnohí návštevníci Piešťan. Najmä v zimných mesiacoch sa k labutiam pripájajú aj kačice divé, lysky čierne. Údolím Váhu sa tiahne dôležitá migračná cesta vtákov. Vodnú nádrž Sĺňava, využívajú operenci pri jarnom a jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu na svojich ďalekých cestách. Niektoré druhy čajok a kačíc zo severnej Európy, hlavne z Pobaltia a Ruska, na Sĺňave i zimujú. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi, určité úseky vodných plôch nezamŕzajú ani v silných mrazoch. Preto patrí Sĺňava medzi najvýznamnejšie zimoviská vodného vtáctva v SR. Na Vtáčom ostrove uprostred Sĺňavy každoročne vyhniezdi niekoľko tisíc párov čajok smejivých. K zaujímavostiam patrí, že práve tu zahniezdila prvýkrát na Slovensku aj veľká čajka bielohlavá a čajka sivá. Najväčšiu pozornosť si však zasluhuje hniezdna kolónia rybára riečneho. Tento štíhly vzdušný akrobat je zaradený do Červenej knihy ohrozených druhov a preto vyžaduje prísnu ochranu. Na Sĺňave prebieha intenzívny ornitologický výskum. Dlhoročné výskumy preukázali význam a dôležitosť tejto lokality pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Preto bola Sĺňava v roku 1980 zaradená do siete chránených území. V súčasnosti má štatút chráneného areálu a jeho rozloha je 430 hektárov (Kornel Duffek).

Centrum Kursalon –  reštaurácia, priestor pre konanie spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa Tibora Urbánka (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4) Kursalon bola prvá reprezentatívna budova postavená Ľudovítom Winterom v roku 1894  (piestany.sk). Kursalon je mladší názov celého objektu, v ktorom je od roku 1928 múzeum, a ktorý nesie názov Kúpeľná dvorana (iestany.sk). Kaplnka Božského srdca Ježišovho – sa nachádza pred Kolonádnym mostom. Je to novogotická stavba postavená v roku 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia je na začiatku Winterovej , oproti hotelu Lipa. Ide o pôvodne klasicistickú vilu Türökyho z 19. storočia, prestavanú na romantickú (piestany.sk). Evanjelický kostol (Winterova 1) – je jednoloďový gotický chrám postavený v roku 1905 (piestany.sk). Stará lekáreň na Winterovej ulici  má bohatú secesnú výzdobu na hlavnej fasáde. Na uličnej fasáde je posledný skriňový secesný výklad s pôvodnými reklamami lekárne (piestany.sk). Riaditeľstvo kúpeľov na Winterovej 29 je najstaršou funkčnou budovou v meste (piestany.sk). Vojenský kúpeľný ústav na Teplickej 81 vybudovali v roku 1863. Od prvopočiatku slúžil ubytovaniu a stravovaniu kúpeľných pacientov z radov príslušníkov armády (piestany.sk). Zelený strom na Winterovej ulici bol za dobu svojej existencie rezidenciou nájomcu a riaditeľa kúpeľov, hotelom a nakoniec sa stal liečebným domom (piestany.sk). Liečebný dom Slovan bol pôvodne funkčný hotel Grand Hotel Royal, postavený v roku 1906. Veľkolepo zdobená sála slúžila ako koncertné auditórium, usporadúvali sa v nej medzinárodné konferencie a iné významné . Od roku 1986 je objekt uzatvorený (piestany.sk). Slovan bol pýchou Piešťan, dnes bohužiaľ je jeho hanbou. Chátra čoraz viac, všetky snahy čokoľvek s kedysi krásnym hotelom, zlyhali. Bojím sa toho, že celý objekt bude asanovaný. Hotel Lipa bol postavený v roku 1912 (piestany.sk). V 90-tych rokov 20. storočia Lipu postihol požiar a odvtedy je zničená.

– spája centrum mesta s kúpeľným ostrovom. Bol postavený v roku 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ pochádza z roku 1642 a znamená „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – dielo Roberta Kühmayera sa nachádza začiatku Kolonádneho mosta, je symbolom Piešťan. Podľa prameňa, Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4, kresliar Artur Heyer naskicoval Ľudovítovi Winterovi obraz „Lámača barlí„, ktorý dal Ľudovít patentovať. Neskôr, v roku 1930 dal barlolamača zvečniť do bronzu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský most – na mieste, kde je teraz Krajinský most, bol predtým starý drevený most Erdödyovcov. V roku 1932 Ľudovít Winter postavil efektný most, ktorý umožnil postaviť príjazdovú cestu ku Thermii (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové rozpätie oblúka je 52 metrov. Nosná konštrukcia je zložená z dvoch horných upnutých oblúkov. Preto sa tomuto mostu často hovorí aj oblúkový. V tej dobe patril k najodvážnejším mostným konštrukciám u nás. V roku 1932 bola na moste pamätná tabuľa s nápisom: „Most prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka pomenovaný Slovenskou krajinou na pamäť jeho 80. narodenín (1850 – 1930).“ cez druhú svetovú vojnu, keď Piešťany opúšťali v z 3. na 4. apríla 1945, most poškodili. Sovietska armáda hneď 5. apríla začala most opravovať a čoskoro ho aj opravila a doplnila o stavidlo na stabilizáciu hladiny Obtokového ramena (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Ulice Územie dnešného Floreátu bola do roku 1918 záplavovým územím, plný vegetácie. Vtedy ho Ľudovít Winter kúpil od grófa Viliama Erdödyho. Nazval ho Floreát (z latinčiny – nech rozkvitá) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Na cintoríne na Bratislavskej ceste sa nachádza Pamätník obetí holokaustu. Na Štefánikovej ulici sa nachádza Pranier – pieskovcový stĺp hanby vytvorený okolo roku 1830. Čelnú stranu praniera zdobí nápis: „Newolám žádneho, prímam každého“. Ku stĺpu pripútavali delikventa za nohy a okolo pása okovami (piestany.sk).

Budovy Starý kláštor je na Detvianskej ulici č. 9. Predstavuje pozostatky najstaršej murovanej sakrálnej budovy na území dnešného mesta. Pochádza zo 14. storočia. Na ploche chrámovej sa nachádzajú zvyšky základov staršej budovy, zrejme románskej kamennej stavby. Najstaršie tu nájdené mince pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Kolomana I. (1095 – 1116). O Starom kláštore sa uvažovalo ako o kláštore templárov, avšak ide iba o legendu (Krupa V., Klčo M., 2004: Starý kláštor v Piešťanoch, archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994, Zborník Trnavy a trnavského kraja, č. 7, Trnava). Dnes zostali z kláštora už len ruiny. Ružový mlyn – Ružový mlyn dal postaviť v roku 1917 Ľudovít Winter ako výkrmňu ošípaných (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odkedy ho dali opraviť ;-). Dom umenia je prvá mimobratislavská stavba divadla po 2. svetovej vojne, realizovaná v rokoch 1974 – 1979 (piestany.sk).

The Váh River – Rympler’s Pond: Between the Sĺňava swimming pool and the Ratnovská bay, there is the so-called Rympler’s Pond. Over a hundred years ago, it was an area of soft meadow dominated by white willow (Salix alba), black poplar (Populus nigra), white poplar (Populus alba), and grey poplar (Populus x canescens). Various species of vegetation such as hawthorn, buckthorn, elderberry, and bushy willows grow in the area. Yellow iris (Iris pseudacorus) grows along the stream banks. In the past, it was used for poultry farming and cattle grazing (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava was built between 1956-1959 (ŠOP SR). Sĺňava – a reservoir formed by damming the Váh River. Various waterfowl can be observed during walks along the Váh embankment, with swans being particularly majestic. They often gather with laughing gulls and wild ducks under the Kolonádový Bridge, where, traditionally, they are fed not only by children but also by many visitors to Piešťany. Especially in winter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Valley serves as an important migration route for birds. Sĺňava, with its favorable microclimatic conditions related to thermal springs, has sections of water that do not freeze even in severe frosts. Therefore, Sĺňava is among the most significant wintering grounds for waterfowl in Slovakia. Every year, several thousand pairs of laughing gulls nest on the Bird Island in the middle of Sĺňava. It’s noteworthy that the great black-headed gull and the common gull also nested here for the first time in Slovakia. However, the nesting colony of the common tern is of particular interest. This slender, aerial acrobat is listed in the Red Book of endangered species, requiring strict protection. Intensive ornithological research takes place at Sĺňava. Long-term studies have demonstrated the importance of this location for water and water-associated bird species. Consequently, Sĺňava was included in the network of protected areas in 1980 and currently holds the status of a protected area with an area of 430 hectares (Kornel Duffek).

Kursalon Center – a restaurant and space for social and cultural events. According to Tibor Urbánek (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4), Kursalon was the first representative building constructed by Ľudovít Winter in 1894 (piestany.sk). Kursalon is a more recent name for the entire facility, which has housed a museum since 1928, known as the Kúpeľná Dvorana (Bath House) (piestany.sk). Chapel of the Divine Heart of Jesus – located in front of the Kolonádový Bridge. It is a neo-Gothic structure built in 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia is at the beginning of Winterova Street, across from the Lipa Hotel. Originally a classicist villa belonging to Türöky from the 19th century, it was later transformed into a romantic style (piestany.sk). Evangelical Church (Winterova 1) – a single-nave Gothic church built in 1905 (piestany.sk). The Old Pharmacy on Winterova Street boasts rich Secessionist decoration on its main facade. The street facade features the last showcase with original pharmacy advertisements in Secessionist style (piestany.sk). The Administration Building of the Spa on Winterova 29 is the oldest functional building in the city (piestany.sk). The Military Spa Institute on Teplicka 81 was established in 1863. Initially, it served as accommodation and catering for spa patients from the army (piestany.sk). The Green Tree on Winterova Street was the residence for the lessee and director of the spa during its existence. It served as a hotel and eventually became a medical facility (piestany.sk). The Slovan Medical Facility was originally the Grand Hotel Royal, built in 1906. The grand hall was magnificently decorated and served as a concert auditorium, hosting international conferences and other significant events. Since 1986, the facility has been closed and has fallen into disrepair, unfortunately tarnishing the pride of Piešťany (piestany.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (piestany.sk). In the 1990s, Lipa was affected by a fire and has been in ruins since then.

Bridges Kolonádny Bridge – connects the city center with the spa island. It was built in 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inscription on it, „Saluberrimae Pistinienses Thermae,“ dates back to 1642 and means „Healing Piešťany Baths“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – Robert Kühmayer’s work is located at the beginning of the Kolonádny Bridge and is a symbol of Piešťany. According to sources, Artur Heyer sketched the painting „Lámača barlí“ for Ľudovít Winter, which he patented. Later, in 1930, the barlolamač was cast in bronze (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský Bridge – at the site where the Krajinský Bridge now stands, there used to be the old wooden bridge of the Erdödy family. In 1932, Ľudovít Winter built an impressive bridge, allowing for the construction of the access road to Thermia (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The span of the bridge’s arch is 52 meters. The supporting structure consists of two upper attached arches, making it often referred to as an arch bridge. At that time, it was considered one of the most daring bridge constructions in the country. In 1932, a memorial plaque with the inscription „Bridge of the first President of Czechoslovakia T.G. Masaryk named by the Slovak countryside in memory of his 80th birthday (1850 – 1930)“ was placed on the bridge. During the Second World War, when the Germans left Piešťany on the night of April 3-4, 1945, they damaged the bridge. The Soviet army immediately started repairing the bridge on April 5 and soon completed the repairs, adding a weir to stabilize the water level of the Obtokové rameno (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1, p. 26 – 28).

Streets The area of today’s Floreát was a floodplain until 1918, full of vegetation. At that time, Ľudovít Winter purchased it from Count Viliam Erdödy. He named it Floreát (from Latin – let it bloom) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The Holocaust Victims Memorial is located at the cemetery on Bratislavská Street. On Štefánikova Street, there is Pranier – a sandstone pillar of shame created around 1830. The front of the pranier is adorned with the inscription: „I don’t turn anyone away; I take everyone.“ Delinquents were tied to the pillar by their feet and secured around the waist with chains (piestany.sk).

Buildings The Old Monastery is on Detvianská Street No. 9, representing the remnants of the oldest brick sacral building on the territory of the current city. It dates back to the 14th century, with the nave of the church building containing remnants of the foundations of an older structure, likely a Romanesque stone building. The oldest coins found here date back to the reign of Hungarian King Koloman I (1095 – 1116). The Old Monastery now remains only in ruins. Ružový Mlyn (Pink Mill) – Ružový Mlyn was built by Ľudovít Winter in 1917 as a pigsty (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). It is yellow now, since it was repaired ;-) Dom umenia (House of Art) is the first non-Bratislava theater building after World War II, realized in the years 1974 – 1979 (piestany.sk).

Die Váh – Rymplerova Važina: Zwischen dem Sĺňava-Schwimmbad und der Ratnovská-Bucht befindet sich die sogenannte Rymplerova Važina. Vor über hundert Jahren war es ein Gebiet mit weichen Wiesen, die von weißer Weide (Salix alba), Schwarzer Pappel (Populus nigra), Weißer Pappel (Populus alba) und Grauer Pappel (Populus x canescens) dominiert wurde. Verschiedene Pflanzenarten wie Weißdorn, Faulbaum, Holunder und buschige Weiden wachsen in der Gegend. Gelbe Schwertlilien (Iris pseudacorus) wachsen entlang der Bachufer. In der Vergangenheit wurde es für die Geflügelzucht und die Weidewirtschaft genutzt (František Bača – Piešťanský týždeň). Die Sĺňava wurde zwischen 1956 und 1959 errichtet (ŠOP SR). Sĺňava – ein Stausee, der durch das Aufstauen des Flusses Váh entstanden ist. Bei Spaziergängen am Váh-Ufer können verschiedenste Arten von Wasservögeln beobachtet werden. Schwäne sind besonders majestätisch und sammeln sich oft mit Lachmöwen und Wildenten unter der Kolonádový-Brücke, wo sie traditionell nicht nur von Kindern, sondern auch von vielen Besuchern von Piešťany gefüttert werden. Besonders in den Wintermonaten schließen sich den Schwänen auch Wildenten und Schwarzkohlen an. Das Váh-Tal dient als wichtige Zugstrecke für Vögel. Aufgrund der günstigen mikroklimatischen Bedingungen im Zusammenhang mit Thermalquellen frieren bestimmte Abschnitte des Wassers selbst bei starkem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňava zu den bedeutendsten Winterquartieren für Wasservögel in der Slowakei. Jedes Jahr brüten mehrere tausend Paare Lachmöwen auf der Vogelinsel in der Mitte von Sĺňava. Es ist erwähnenswert, dass hier auch die Große Raubmöwe und die Sturmmöwe erstmals in der Slowakei brüteten. Besondere Aufmerksamkeit verdient jedoch die Brutkolonie des Flussseeadlers. Dieser schlanke, luftige Akrobat ist im Roten Buch der gefährdeten Arten aufgeführt und erfordert einen strengen Schutz. Intensive ornithologische Forschungen finden in Sĺňava statt. Langjährige Studien haben die Bedeutung dieses Ortes für Wasservögel nachgewiesen. Daher wurde Sĺňava 1980 in das Netzwerk der Schutzgebiete aufgenommen und hat derzeit den Status eines geschützten Gebiets mit einer Fläche von 430 Hektar (Kornel Duffek).

Kursalon Center – ein Restaurant und Raum für gesellschaftliche und kulturelle Veranstaltungen. Laut Tibor Urbánek (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4) war der Kursalon das erste repräsentative Gebäude, das von Ľudovít Winter im Jahr 1894 erbaut wurde (piestany.sk). Kursalon ist ein neuerer Name für das gesamte Gebäude, das seit 1928 ein Museum beherbergt und als Kúpeľná Dvorana (Badehaus) bekannt ist (piestany.sk). Kapelle des Göttlichen Herzens Jesu – befindet sich vor der Kolonádový-Brücke. Es ist ein neugotisches Gebäude, das 1897 erbaut wurde (piestany.sk). Victoria Regia – Das Hotel Victoria Regia befindet sich am Anfang der Winterova-Straße, gegenüber dem Lipa Hotel. Ursprünglich eine klassizistische Villa aus dem 19. Jahrhundert, gehört sie Türöky, wurde später in einen romantischen Stil umgebaut (piestany.sk). Evangelische Kirche (Winterova 1) – eine gotische Einzelschiffkirche, erbaut im Jahr 1905 (piestany.sk). Die Alte Apotheke in der Winterova-Straße ist mit reichen secessionistischen Verzierungen an der Hauptfassade versehen. An der Straßenfassade befindet sich das letzte Schaufenster mit originalen Apothekenanzeigen im Sezessionsstil (piestany.sk). Das Verwaltungsgebäude des Kurorts auf der Winterova 29 ist das älteste funktionierende Gebäude in der Stadt (piestany.sk). Das Militärkurinstitut auf der Teplicka 81 wurde 1863 errichtet. Von Anfang an diente es der Unterbringung und Verpflegung von Kurbadpatienten aus der Armee (piestany.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-Straße war während seiner Existenz die Residenz des Mieters und Direktors des Kurorts, ein Hotel und wurde schließlich ein Sanatorium (piestany.sk). Das Slovan Sanatorium war ursprünglich das Grand Hotel Royal, erbaut im Jahr 1906. Der prächtig geschmückte Saal diente als Konzertsaal und Gastgeber für internationale Konferenzen und andere bedeutende Veranstaltungen. Seit 1986 ist die Einrichtung geschlossen und verfiel leider, was die Stadt Piešťany betrifft (piestany.sk). Das Lipa Hotel wurde 1912 erbaut (piestany.sk). In den 1990er Jahren wurde Lipa von einem Brand heimgesucht und ist seitdem eine Ruine.

Brücken Kolonádny-Brücke – verbindet das Stadtzentrum mit der Kurinsel. Sie wurde 1933 gebaut (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inschrift darauf, „Saluberrimae Pistinienses Thermae“, stammt aus dem Jahr 1642 und bedeutet „Heilende Bäder von Piešťany“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – Das Werk von Robert Kühmayer befindet sich am Anfang der Kolonádny-Brücke und ist ein Symbol von Piešťany. Gemäß den Quellen skizzierte Artur Heyer das Gemälde „Lámača barlí“ für Ľudovít Winter, das Ľudovít patentieren ließ. Später, im Jahr 1930, wurde der Barlolamač in Bronze gegossen (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-Brücke – Am Standort der heutigen Krajinský-Brücke befand sich zuvor die alte hölzerne Erdödy-Brücke. Im Jahr 1932 baute Ľudovít Winter eine beeindruckende Brücke, die den Zugang zur Thermia ermöglichte (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Spannweite des Bogens beträgt 52 Meter. Die Tragstruktur besteht aus zwei oberen Bögen und wird daher oft als Bogenbrücke bezeichnet. Zu dieser Zeit gehörte diese Brücke zu den gewagtesten Brückenkonstruktionen bei uns. Im Jahr 1932 wurde an der Brücke eine Gedenktafel mit der Inschrift angebracht: „Brücke des ersten Präsidenten der Tschechoslowakischen Republik T. G. Masaryk, benannt von der Slowakischen Landschaft zum Gedenken an seinen 80. Geburtstag (1850 – 1930)“. Die Deutschen beschädigten die Brücke während des Zweiten Weltkriegs, als sie Piešťany in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 verließen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Reparatur der Brücke und führte sie bald durch und fügte ein Wehr zur Stabilisierung des Wasserstands des Obtokové rameno hinzu (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1, S. 26 – 28).

Straßen Das Gebiet des heutigen Floreát war bis 1918 ein Überschwemmungsgebiet, voller Vegetation. Damals kaufte es Ľudovít Winter von Graf Viliam Erdödy. Er nannte es Floreát (aus dem Lateinischen – lass es aufblühen) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Am Friedhof in der Bratislavská-Straße befindet sich das Mahnmal für die Opfer des Holocausts. In der Štefánikova-Straße befindet sich der Pranier – eine Sandsteinsäule der Schande, die um 1830 geschaffen wurde. Die Vorderseite des Praniers ist mit der Inschrift verziert: „Ich weise niemanden ab; ich nehme jeden.“ Delinquenten wurden mit den Füßen am Pfahl befestigt und um die Taille mit Ketten gesichert (piestany.sk).

Gebäude Das Alte Kloster befindet sich in der Detvianská-Straße Nr. 9 und stellt die Überreste des ältesten gemauerten sakralen Gebäudes auf dem Gebiet der heutigen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahrhundert, wobei das Kirchenschiff Überreste der Grundmauern eines älteren Gebäudes enthält, das wahrscheinlich ein romanisches Steinbauwerk war. Die ältesten hier gefundenen Münzen stammen aus der Zeit der Herrschaft des ungarischen Königs Koloman I. (1095 – 1116). Das Alte Kloster bleibt heute nur in Ruinen übrig. Ružový Mlyn (Rosa Mühle) – Ružový Mlyn wurde 1917 von Ľudovít Winter als Schweinestall errichtet (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repariert wurde ;-) Dom umenia (Haus der Kunst) ist das erste außerhalb von Bratislava gebaute Theatergebäude nach dem Zweiten Weltkrieg, realisiert in den Jahren 1974 – 1979 (piestany.sk).

نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňava وخليج Ratnovskou يقع ما يسمى بـ Rymplerova Važina. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Populus nigra والقلقاس الأبيض – Populus alba والقلقاس الرمادي – Populus x canescens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pseudacorus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (František Bača – Piešťanský týždeň). تم بناء Sĺňava بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – السد المائي Sĺňava تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolonádový ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Piešťany. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňava كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňava أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňava واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňava. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňava بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňava في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rymplerova važina – بين حمام الشمس وخليج Ratnovskou يقع ما يسمى važina Rymplerova. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Populus nigra والتوت الأبيض – Populus alba والتوت الرمادي – Populus x canescens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pseudacorus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (František Bača – Piešťanský týždeň). بنيت Sĺňava في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – الخزان المائي Sĺňava نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolonádový، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Piešťany. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňava كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňava أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňava تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňava تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňava حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňava إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kornel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ تعود إلى عام 1642 وتعني „الحمامات البيستانية المفيدة“ (مركز معلومات بيشتيان). Barlolamač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة „Lámača barlí“ للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödyovcov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم „جسر القوس“. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: „جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masaryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (1850 – 1930)“. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obtokové (Moretová D.، 2012، Revue Piešťany، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pranier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: „Newolám žádneho, prímam každého“. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (piestany.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (1095 – 1116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Krupa V.، Klčo M.، 2004: Starý kláštor v Piešťanoch، archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994، Zborník Pamiatky Trnavy a trnavského kraja، č. 7، Trnava). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (piestany.sk).

TOP

Centrum

Piešťany a Váh

Ostatné

, , , , , , , ,