2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Bystrany

skala
Hits: 1102

Spiš­ská obec Bystra­ny leží medzi Spiš­ským Hru­šo­vom a Spiš­ský­mi Vlach­mi, tak­mer na pol ces­te medzi Spiš­skou Novou Vsou a Krompachmi.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 408 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia), v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ny pri poto­ku Kobu­lia­ny (e‑obce.sk). Na plo­che 7.82 km2 tu žije 3578 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1268. Obec je nemec­ké­ho pôvo­du, nazý­va­la sa Eulen­bach, čo zna­me­ná soví potok. Neskôr Vlen­bach, Veľ­bach (obec​by​stra​ny​.sk), Ewlen­bach, Wel­ba­chy, Veľ­ba­chy (Wiki­pe­dia). Bystra­ny pat­ri­li medzi 24 krá­ľov­ských spisš­kých miest. V 16. sto­ro­čí tu žilo 21 oby­va­te­ľov. V roku 1787 už 350 (e‑obce.sk).

Spiš­ská vil­la­ge Bystra­ny is situ­ated bet­we­en Spiš­ské Hru­šov and Spiš­ské Vla­chy, almost hal­fway bet­we­en Spiš­ská Nová Ves and Krompachy.

It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 408 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia), in the sout­hern part of the Hor­nád Basin near the Kobu­lia­ny stre­am (e‑obce.sk). With an area of 7.82 km², the vil­la­ge is home to 3,578 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1268. The vil­la­ge has Ger­man ori­gins and was cal­led Eulen­bach, mea­ning owl cre­ek. Later it was kno­wn as Vlen­bach, Veľ­bach (obec​by​stra​ny​.sk), Ewlen­bach, Wel­ba­chy, Veľ­ba­chy (Wiki­pe­dia). Bystra­ny belo­n­ged to the 24 roy­al Spiš towns. In the 16th cen­tu­ry, the­re were 21 inha­bi­tants, and by 1787, the popu­la­ti­on had gro­wn to 350 (e‑obce.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

skala
Hits: 8529

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo ​“Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by ​“Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC ​‘05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia): hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teore­tik), maliar Domi­nik Sku­tec­ký, oper­ný spe­vák Mar­tin Bab­jak, oper­ný reži­sér Marián Chu­dov­ský, foto­graf Karol Benic­ký, her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Kole­ník, hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Suro­vý, bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).

Ban­ská Bys­tri­ca is the cen­ter of cen­tral Slo­va­kia and the enti­re coun­try. In the past, efforts were made for Ban­ská Bys­tri­ca to be the capi­tal of Slo­va­kia, and some cen­tral ins­ti­tu­ti­ons are hea­dqu­ar­te­red here. It used to be the capi­tal of the Cen­tral Slo­vak regi­on. Par­tial­ly pre­ser­ved for­ti­fi­ca­ti­ons and a cast­le are found in Ban­ská Bys­tri­ca. The Hron River flo­ws through the city. Abo­ve the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city ser­ves as a tran­s­por­ta­ti­on hub on the rou­tes Zvo­len – Vrút­ky to Brez­no and Čer­ve­ná Ska­la, to Dono­va­ly, and to Ružom­be­rok. The city does­n’t have its own air­port, but the inter­na­ti­onal Sliač Air­port is loca­ted near­by. Ban­ská Bys­tri­ca is home to one of the most beau­ti­ful ceme­te­ries I have ever seen. In Ger­man, Ban­ská Bys­tri­ca is cal­led Neusohl, in Hun­ga­rian Besz­ter­ce­bá­nya, and in Latin Neoso­lium. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an alti­tu­de of 362 meters (Wiki­pe­dia). Near­ly 80,000 peop­le live here, making it the sixth-​largest city in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). In 1720, 2,646 peop­le lived here, and in 1918 the­re were 10,776 resi­dents (Jozef Ďurian­čik). The city was inha­bi­ted as ear­ly as the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The sett­le­ment of Bys­tri­ca, loca­ted in the Zvo­len Basin, in the Hron Val­ley bet­we­en the Krem­ni­ca, Sta­ro­hor­ské vrchy, and Poľa­na, beca­me sig­ni­fi­cant thanks to Saxon colo­nists who laid the foun­da­ti­on for mining pro­duc­ti­on in toda­y­’s city (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Sin­ce 1255, Ban­ská Bys­tri­ca has been a roy­al town of Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia). In the past, mining focu­sed main­ly on cop­per, iron, and sil­ver (Wiki­pe­dia). In 1380, the Uni­on of Cen­tral Slo­vak Mining Towns was foun­ded here (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). In 1494, the com­pa­ny Unga­ris­cher Han­del (Hun­ga­rian Tra­de, or Neusoh­ler Kup­fer­han­del) was estab­lis­hed, beco­ming one of the lar­gest and most modern mining com­pa­nies of the 16th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). In 1495, the Turzovsko-​Fugger Com­pa­ny with cop­per was foun­ded (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Due to the Tur­kish expan­si­on, the city was for­ti­fied with sto­ne walls in 1589 (Wiki­pe­dia). In 1605, the town was occu­pied and plun­de­red by the haj­duks of Step­hen Bocs­kay. In 1620, Gab­riel Bet­hlen was elec­ted Hun­ga­rian king (in toda­y­’s Bet­hlen Hou­se on Dol­ná Stre­et). Tra­di­ti­onal Rad­van fairs have been held sin­ce 1655. The city the­a­ter star­ted ope­ra­ting in 1841 (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

During World War II, after the outb­re­ak of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Ban­ská Bys­tri­ca beca­me the poli­ti­cal, mili­ta­ry, and admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of Slo­va­kia. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil was loca­ted here, and dele­ga­ti­ons from the Cze­cho­slo­vak emig­rant govern­ment in Lon­don and repre­sen­ta­ti­ves of the Mos­cow lea­ders­hip of the Com­mu­nist Par­ty of Cze­cho­slo­va­kia came here. The Anglo-​American and Soviet mili­ta­ry mis­si­ons were also based here (Wiki­pe­dia). In 1981, Roose­velt Hos­pi­tal was han­ded over. In 1992, Matej Bel Uni­ver­si­ty was estab­lis­hed, and in 1997, the his­to­ry of the Aca­de­my of Arts began (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Thanks to its his­to­ri­cal cen­ter and pro­xi­mi­ty to the moun­tains, the city is a popu­lar win­ter and sum­mer tou­rist des­ti­na­ti­on (Wiki­pe­dia). The medie­val city cen­ter has been dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve sin­ce 1955. The area of the city cast­le (Bar­ba­kan) is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia).

The City Cast­le ori­gi­na­ted along­si­de the ori­gi­nal mining sett­le­ment that pre­ce­ded the foun­ding of the city. The cast­le­’s func­ti­on was to pro­tect the yields from the extrac­ti­on of pre­ci­ous metals and the roy­al tre­a­su­ry. A repre­sen­ta­ti­ve of the king and the church resi­ded here, and the city coun­cil met here. The com­plex inc­lu­des the Church of the Vir­gin Mary, Mate­j’s Hou­se, the so-​called Slo­vak Church, the town hall, the rec­to­ry buil­ding, sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with bas­ti­ons, and the entran­ce gate with the Bar­ba­kan. In 2005, a com­ple­te recons­truc­ti­on of the City Cast­le took pla­ce. Sin­ce 2009, a café and res­tau­rant have been ope­ra­ting in the cast­le area (wiki​pe​dia​.sk).

The city cen­ter itself con­sists of the elon­ga­ted Slo­ven­ské národ­né povs­ta­nia squ­are with the Marian Column, foun­tain, and the lea­ning city tower. The city also fea­tu­res Rad­van­ský Cast­le, Bárc­zy Cast­le, Tiha­ny Cast­le, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, Thur­zo Hou­se, Benic­ký Hou­se, the Domi­nik Sku­tec­ký Gal­le­ry, the Cat­hed­ral of St. Fran­cis Xavier, Ebner Hou­se, the Epis­co­pal Pala­ce on SNP Squ­are, the lea­ning Clock Tower, Sto­ne Vil­la, Nati­onal Hou­se (Wiki­pe­dia), the Church of St. Eli­za­beth, Bet­hlen Hou­se (ban​ska​bys​tri​ca​.sk), and the SNP Memorial.

The Cha­pel of St. Bar­ba­ra, the pat­ron saint of miners, con­tains an altar by Mas­ter Paul of Levo­ča. Mate­j’s Hou­se was the resi­den­ce of a roy­al offi­cial. The area also inc­lu­des the Old Town Hall – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). The city is home to the Sta­te Ope­ra, the dan­ce the­a­ter ​“Štú­dio tan­ca,” the Pup­pet The­a­ter on Ráz­ces­tie, and the The­a­ter from the Pas­sa­ge, which, as the only one in Slo­va­kia, emplo­ys actors with men­tal disa­bi­li­ties. The bien­nial pup­pet­ry cre­a­ti­on fes­ti­val ​“Báb­kar­ská Bys­tri­ca” takes pla­ce here (Wiki­pe­dia). The Cen­tral Slo­vak Muse­um is loca­ted in Thur­zo Hou­se. The City Cast­le hou­ses the Sta­te Gal­le­ry. The Muse­um of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing inc­lu­des more than 200,000 exhi­bits. The city also pro­vi­des spa­ce for the Lite­ra­ry and Music Muse­um and the Postal Muse­um of the Slo­vak Post (Wiki­pe­dia). The HC ​’05 hoc­key club, the FK Duk­la foot­ball club, and the well-​known Army Sports Club Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) ope­ra­te here (Wiki­pe­dia). In 1959, the first Cze­cho­slo­vak film fes­ti­val took pla­ce in Ban­ská Bys­tri­ca, whe­re film­ma­kers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, and Ján Roháč (

Ivan Kli­meš) pre­sen­ted the­ir works. Ban­ská Bys­tri­ca con­sists of the­se city dis­tricts: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. The Fon­čor­da hou­sing esta­te is well-​known, with parts inc­lu­ding For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als born in Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de (Wiki­pe­dia): Musi­cal com­po­sers Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, Wri­ters Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­ra­ry scien­tist, scre­en­wri­ter), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (pla­y­wright and the­a­ter the­orist), Pain­ter Domi­nik Sku­tec­ký, Ope­ra sin­ger Mar­tin Babjak
Ope­ra direc­tor Marián Chu­dov­ský, Pho­tog­rap­her Karol Benic­ký, Actors Pavol Bie­lik (direc­tor and scre­en­wri­ter), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (now also a film pro­du­cer), Ján Kole­ník, Hoc­key pla­y­ers Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (now coach of the local hoc­key team), Tomáš Suro­vý, Cross-​country skier Ale­na Procházková.

Ban­ská Bys­tri­ca was asso­cia­ted with figu­res such as wri­ters Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, poet Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), Bis­hop Rudolf Baláž, wri­ter and his­to­rian Matej Bel, poet Andrej Slád­ko­vič, Gene­ral Ján Golian, inven­tor Jozef Mur­gaš, wri­ter Hana Ponic­ká, foot­bal­ler Marek Ham­šík, hoc­key pla­y­ers Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Twin cities of Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de, among others: Dur­ham, Uni­ted King­dom; Hra­dec Krá­lo­vé, Czech Repub­lic; Vršac, Ser­bia; Laris­sa, Gre­e­ce; Tula, Rus­sia; Zadar, Cro­atia; Saint-​Étienne, Fran­ce; Char­les­ton, USA (Wiki­pe­dia); Sal­gó­tar­ján, Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia).”

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

skala
Hits: 3784

Obec je písom­ne zná­ma od roku 1246, v obci sa nachá­dza kaš­tieľ Pla­tan (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Kaš­tieľ nad obcou bol posta­ve­ný v roku 1676, pri ňom je kapl­n­ka svä­tej Márie Mag­da­lé­ny upra­ve­ná kon­com 18. sto­ro­čia (wiki­pe­dia). Leží na sty­ku západ­né­ho úpä­tia stred­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca s považ­ským výbež­kom Podu­naj­skej rovi­ny (obec​lu​ka​.sk). V roku 1246 sa spo­mí­na ako Rethy, z roku 1263 je dolo­že­ná ako Lúka (obec​lu​ka​.sk). Na začiat­ku 16. sto­ro­čia bolo v obci oko­lo 30 domov (obec​lu​ka​.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 oby­va­te­ľov (obec​lu​ka​.sk). Oby­va­te­lia sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva zaobe­ra­li ovo­ci­nár­stvo a pes­to­va­ním vin­nej révy. Vini­ce sa spo­mí­na­jú už od roku 1551. V obci pra­co­va­li aj hrn­čia­ri. Výrob­ňa pále­ných hrn­cov bola pod Babou horou, hli­nu pochá­dza­la z bra­la Lovič­nej doli­ny (obec​lu​ka​.sk).

Lúka leží na sta­rej ces­te pop­ri Váhu, kto­rá vedie z Pieš­ťan, cez Mora­va­ny, Duco­vé, Mod­rov­ku, Lúku, Hrá­dok, Hôr­ku, Novú Ves nad Váhom, Kočov­ce, Rako­ľu­by až do Bec­ko­va (Igor Pau­lech). Od Pieš­ťan je vzdia­le­ná 10 km, od Nové­ho Mes­ta nad Váhom 14 km (obec​lu​ka​.sk). Lúka je zná­ma svo­jou pra­me­nis­tou vodou, pre­dov­šet­kým Luc­kou – zná­mou doj­čen­skou vodou. Z pra­me­ňa Šáchor vyú­ží­va Coca-​Cola a vodo­vo­dy v Lúke a Mod­rov­ke (Igor Pau­lech), v hor­nej čas­ti obce vyvie­ra spo­pod vápen­co­vých skál (wiki­pe­dia). V kata­stri obce sa nachá­dza národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ska les­tos­tep, časť národ­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Javor­ní­ček, časť prí­rod­nej rezer­vá­cia Kňa­ží vrch a časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 – Tema­tín­ske vrchy (wiki­pe­dia). Na západ od Lúky sa nachá­dza Hor­ná Stre­da a pre oby­va­te­ľov regi­ó­nu zná­me hor­no­stred­ské bag­ro­vis­ká, kam sa cho­dí v lete kúpať množ­stvo ľudí. Z Lúky vedie turis­tic­ká ces­ta na hrad Tema­tín.

The vil­la­ge has been docu­men­ted sin­ce the year 1246, and it is home to the Pla­tan Cast­le (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). The cast­le abo­ve the vil­la­ge was cons­truc­ted in 1676, and near it stands the cha­pel of Saint Mary Mag­da­le­ne, reno­va­ted at the end of the 18th cen­tu­ry (wiki­pe­dia). It is situ­ated at the junc­ti­on of the wes­tern foot­hills of the cen­tral part of Považ­ský Ino­vec with the Považ­ský pro­mon­to­ry of the Danu­bian Plain (obec​lu​ka​.sk). In 1246, it was men­ti­oned as Rethy, and by 1263, it was docu­men­ted as Lúka (obec​lu​ka​.sk). In the ear­ly 16th cen­tu­ry, the vil­la­ge had around 30 hou­ses (obec​lu​ka​.sk). In 1828, it had 99 hou­ses and 693 inha­bi­tants (obec​lu​ka​.sk). Besi­des agri­cul­tu­re, resi­dents were invol­ved in fru­it gro­wing and cul­ti­va­ting vine­y­ards. Vine­y­ards have been men­ti­oned sin­ce 1551. The vil­la­ge also had potters, and the pro­duc­ti­on of fired potte­ry took pla­ce under Babou hora, with clay sour­ced from Lovič­ná Val­ley (obec​lu​ka​.sk).

Lúka is loca­ted on the old road along­si­de the Váh River, which runs from Pieš­ťa­ny through Mora­va­ny, Duco­vé, Mod­rov­ka, Lúka, Hrá­dok, Hôr­ka, Nová Ves nad Váhom, Kočov­ce, Rako­ľu­by to Bec­kov (Igor Pau­lech). It is 10 km away from Pieš­ťa­ny and 14 km from Nové Mes­to nad Váhom (obec​lu​ka​.sk). Lúka is kno­wn for its spring water, espe­cial­ly Luc­ká – reno­wned infant water. Coca-​Cola and water supp­lies in Lúka and Mod­rov­ka uti­li­ze water from the Šáchor spring (Igor Pau­lech). In the upper part of the vil­la­ge, water emer­ges from bene­ath limes­to­ne rocks (wiki­pe­dia). The vil­la­ge­’s cadas­tre inc­lu­des the nati­onal natu­ral reser­ve Tema­tín­ska les­tos­tep, part of the nati­onal natu­ral reser­ve Javor­ní­ček, a seg­ment of the natu­ral reser­ve Kňa­ží vrch, and a por­ti­on of the Natu­ra 2000 Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area – Tema­tín­ske vrchy (wiki­pe­dia). To the west of Lúka lies Hor­ná Stre­da and the well-​known Hor­no­stred­ské gra­vel pits, whe­re many peop­le go swim­ming in the sum­mer. From Lúka, the­re is a hiking trail lea­ding to Tema­tín Castle.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, TOP

Nízke Tatry

skala
Hits: 3132

Níz­ke Tat­ry ležia medzi rie­ka­mi Váh a Hron. Tiah­nu sa 80 kilo­met­rom zo zápa­du na východ (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich roz­lo­ha je 1242 km2. Ozna­če­nie poho­ria zavie­dol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvod­ne ako Niž­né Tat­ry. Neskôr ten­to názov Ján Hun­fal­vy nespráv­ne pre­lo­žil do maďar­či­ny ako Níz­ke Tat­ry (Wiki­pe­dia). Vlád­ne tu kon­ti­nen­tál­na hor­ská klí­ma. Vyš­ší úhrn zrá­žok je na sever­ných sva­hoch, pri­čom západ­ná časť je mier­ne vlh­kej­šia. Sne­ho­vá pokrýv­ka dosa­hu­je nad hra­ni­cou lesa dva met­re. Drží sa 110 – 210 dní v roku (Jozef Veľ­ký). Sú dru­hým naj­nav­šte­vo­va­nej­ším poho­rím Slo­ven­ska. Naj­mä vo východ­nej čas­ti, medzi Čer­to­vi­cou a Krá­ľo­vou hoľou je prí­ro­da zacho­va­lej­šia. V Níz­kych Tat­rách sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. V roku 1978 boli Níz­ke Tat­ry na plo­che 81 095 hek­tá­rov vyhlá­se­né za Národ­ný park Níz­ke Tat­ry – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­vyš­ším vrchom Níz­kych Tatier je Ďum­bier – týči sa do výš­ky 2 043 met­rov nad morom. Pod Krá­ľo­vou hoľou pra­me­nia šty­ri rie­ky: Váh, Hron, Hni­lec a Hor­nád. Brá­nou Níz­kych Tatier je zo sever­nej stra­ny Demä­nov­ská doli­na, z juž­nej stra­ny Mýto pod Ďum­bie­rom a Tále, a hor­ské sed­lá Dono­va­ly a Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Níz­ke Tat­ry sa čle­nia na Ďum­bier­ske Tat­ry v západ­nej a Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ry vo východ­nej čas­ti, kto­ré sú odde­le­né údo­lia­mi rie­čok Boca a Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­kto­ré zná­me vrcho­ly: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).

The Low Tatras are situ­ated bet­we­en the Váh and Hron rivers, stret­ching 80 kilo­me­ters from west to east (niz​ke​tat​ry​.sk). The­ir area covers 1242 km². The name of the moun­tain ran­ge was intro­du­ced by Dionýz Štúr in 1860, ori­gi­nal­ly as ​“Niž­né Tat­ry” (Lower Tatras). Later, this name was incor­rect­ly trans­la­ted into Hun­ga­rian as ​“Níz­ke Tat­ry” by Ján Hun­fal­vy (Wiki­pe­dia). The regi­on expe­rien­ces a con­ti­nen­tal moun­tain cli­ma­te, with hig­her pre­ci­pi­ta­ti­on on the nort­hern slo­pes, and the wes­tern part being slight­ly more humid. The snow cover rea­ches two meters abo­ve the tree line, las­ting for 110 – 210 days a year (Jozef Veľ­ký). They are the second most visi­ted moun­tain ran­ge in Slo­va­kia. Par­ti­cu­lar­ly in the eas­tern part, bet­we­en Čer­to­vi­ca and Krá­ľo­va hoľa, the natu­re is more pre­ser­ved. The Low Tatras host seve­ral caves, inc­lu­ding Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, and Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. In 1978, the Low Tatras, cove­ring an area of 81,095 hec­ta­res, were dec­la­red the Low Tatras Nati­onal Park – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). The hig­hest peak of the Low Tatras is Ďum­bier, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,043 meters abo­ve sea level. Four rivers ori­gi­na­te below Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec, and Hor­nád. The nort­hern gate­way to the Low Tatras is Demä­nov­ská Doli­na, whi­le the sout­hern side is repre­sen­ted by Mýto pod Ďum­bie­rom and Tále, and moun­tain sadd­les Dono­va­ly and Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). The Low Tatras are divi­ded into Ďum­bier Tatras in the west and Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tatras in the east, sepa­ra­ted by the val­le­ys of the Boca and Štiav­nič­ka rivers (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Some well-​known peaks inc­lu­de Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, and Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).

Die Nie­de­ren Tat­ra lie­gen zwis­chen den Flüs­sen Váh und Hron und ers­trec­ken sich über 80 Kilo­me­ter von Wes­ten nach Osten (niz​ke​tat​ry​.sk). Ihre Flä­che bet­rägt 1242 km². Den Namen des Gebir­ges führ­te Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, urs­prün­glich als ​„Niž­né Tat­ry“ (Unte­re Tat­ra). Spä­ter wur­de die­ser Name von Ján Hun­fal­vy irr­tüm­lich ins Unga­ris­che als ​„Níz­ke Tat­ry“ über­setzt (Wiki­pe­dia). Die Regi­on erlebt ein kon­ti­nen­ta­les Bergk­li­ma, mit höhe­ren Nie­dersch­lä­gen an den Nord­hän­gen und der west­li­che Teil ist etwas feuch­ter. Die Schne­e­dec­ke erre­icht über der Baumg­ren­ze zwei Meter und dau­ert 110 – 210 Tage im Jahr (Jozef Veľ­ký). Sie sind das zwe­it­me­ist­be­such­te Gebir­ge in der Slo­wa­kei. Ins­be­son­de­re im öst­li­chen Teil zwis­chen Čer­to­vi­ca und Krá­ľo­va hoľa ist die Natur bes­ser erhal­ten. Die Nie­de­ren Tat­ra beher­ber­gen meh­re­re Höh­len, darun­ter Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká und Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978 wur­den die Nie­de­ren Tat­ra mit einer Flä­che von 81.095 Hek­tar zum Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry – NAPANT erk­lärt (niz​ke​tat​ry​.sk). Der höchs­te Gip­fel der Nie­de­ren Tat­ra ist Ďum­bier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Mee­ress­pie­gel erre­icht. Vier Flüs­se ents­prin­gen unter­halb von Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec und Hor­nád. Das Nord­tor zu den Nie­de­ren Tat­ra ist die Demä­nov­ská Doli­na, wäh­rend die Süd­se­i­te von Mýto pod Ďum­bie­rom und Tále sowie den Gebir­gs­päs­sen Dono­va­ly und Čer­to­vi­ca reprä­sen­tiert wird (visit​lip​tov​.sk). Die Nie­de­ren Tat­ra sind in die Ďumbier-​Tatra im Wes­ten und die Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ra im Osten unter­te­ilt, get­rennt durch die Täler der Flüs­se Boca und Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Eini­ge bekann­te Gip­fel sind Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá und Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).

Az Alacsony-​Tátra a Váh és a Hron foly­ók között terül el, nyugat­ról kelet­re 80 kilo­mé­ter hoss­zan (niz​ke​tat​ry​.sk). Terüle­te 1242 km². A hegy­ség nevét Dionýz Štúr vezet­te be 1860-​ban, ere­de­ti­leg ​„Niž­né Tat­ry” (Alsó-​Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hun­fal­vy hibá­san for­dí­tot­ta le magy­ar­ra ​„Níz­ke Tat­ry” néven (Wiki­pe­dia). A régió kon­ti­nen­tá­lis hegy­sé­gi éghaj­la­tot tapasz­tal, a csa­pa­dék maga­sabb észa­ki lej­tőkön van, és a nyuga­ti rész kis­sé ned­ve­sebb. A hóta­ka­ró két métert ér el az erdőha­tár felett, és éven­te 110 – 210 napig tart (Jozef Veľ­ký). Ezek a máso­dik leg­lá­to­ga­tot­tabb hegy­ek Szlo­vá­kiá­ban. Különösen kele­ten, a Čer­to­vi­ca és a Krá­ľo­va hoľa közöt­ti terüle­ten a ter­més­zet job­ban megőr­zött. Az Alacsony-​Tátrában több bar­lang is talál­ha­tó, köz­tük a Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká és a Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978-​ban az Alacsony-​Tátrát, ame­ly 81 095 hek­tá­ros terüle­tet fed le, a Níz­ke Tat­ry Nemze­ti Park­ká nyil­vá­ní­tot­ták (niz​ke​tat​ry​.sk). Az Alacsony-​Tátra leg­ma­ga­sabb csúc­sa a Ďum­bier, ame­ly ten­gers­zint felet­ti 2 043 méte­res magas­ság­ban emel­ke­dik. Négy folyó ered Krá­ľo­va hoľa alatt: Váh, Hron, Hni­lec és Hor­nád. Az Alacsony-​Tátra észa­ki kapu­ja a Demänovská-​völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďum­bie­rom és Tále, vala­mint a Dono­va­ly és a Čer­to­vi­ca hegyc­súc­sok kép­vi­se­lik (visit​lip​tov​.sk). Az Alacsony-​Tátrát Ďumbier-​Tátra és Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tát­ra rész­re oszt­ják, ame­ly­eket a Boca és Štiav­nič­ka foly­ók völ­gy­ei válasz­ta­nak el (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Néhá­ny jól ismert csúcs közé tar­to­zik a Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá és Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).

Nis­kie Tat­ry leżą między rze­ka­mi Wáh i Hron. Roz­ci­ąga­ją się na dłu­go­ść 80 kilo­met­rów z zacho­du na wschód (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich powierzch­nia wyno­si 1242 km². Okre­śle­nie gór wpro­wa­dził Dionýz Štúr w roku 1860, pier­wot­nie jako Tat­ry Niżs­ze. Później ten ter­min został błęd­nie prze­tłu­mac­zo­ny na węgier­ski jako Nis­kie Tat­ry przez Jána Hun­fal­vy­’e­go (Wiki­pe­dia). Panu­je tutaj kon­ty­nen­tal­ny kli­mat gór­ski. Więks­za suma opa­dów wys­tępu­je na północ­nych sto­kach, przy czym zachod­nia część jest nie­co bar­dziej wil­got­na. Pokry­wa śnie­żna sięga dwóch met­rów ponad gra­ni­cą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľ­ký). Są dru­gi­mi najc­zęściej odwie­dza­ny­mi góra­mi na Sło­wac­ji. Szc­ze­gól­nie w części wschod­niej, między Čer­to­vi­cą a Krá­ľo­vou hoľą, przy­ro­da jest lepiej zacho­wa­na. W Nis­kich Tat­rach znaj­du­je się kil­ka jas­kiń: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. W 1978 roku Nis­kie Tat­ry o powierzch­ni 81 095 hek­ta­rów zosta­ły ogłos­zo­ne Naro­do­wym Par­kiem Nis­kie Tat­ry – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Nis­kich Tatr jest Ďum­bier – wznos­zący się na wyso­ko­ść 2 043 met­rów nad pozi­omem mor­za. Spod Krá­ľo­vou hoľou wypły­wa­ją czte­ry rze­ki: Wáh, Hron, Hni­lec i Hor­nád. Bra­ma Nis­kich Tatr znaj­du­je się od półno­cy w Doli­nie Demä­nov­skiej, od połud­nia w Mýto pod Ďum­bie­rom i Tále, a prze­łęc­ze gór­skie Dono­va­ly i Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Nis­kie Tat­ry dzie­lą się na Tat­ry Ďum­bier­skie na zacho­dzie i Tat­ry Krá­ľo­vo­hoľ­skie na wscho­dzie, oddzie­lo­ne doli­na­mi rzek Boca i Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­któ­re zna­ne szc­zy­ty to: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).

Lite­ra­tú­ra

  • Veľ­ký Jozef a kolek­tív, 1980: Encyk­lo­pé­dia Slo­ven­ska IV. zvä­zok N‑Q, Veda, Bra­ti­sla­va, p. 100 – 103

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

1991, Časová línia, Do roku 2005, Francúzsko, Krajina, Zahraničie

Francúzsko – krajina šesťuholníková

skala
Hits: 11617

Fran­cúz­sko leží v západ­nej Euró­pe. Zo zápa­du ho obmý­va Atlan­tic­ký oce­án a z juho­vý­cho­du Stre­do­zem­né more. Od Špa­niel­ska ho delia Pyre­ne­je. Od roku 1768 Kor­zi­ka pat­rí ku Fran­cúz­sku. Väč­ši­na kra­ji­ny má rovi­na­tý ráz (des​ti​na​cie​.sk). Meno Fran­ce pochá­dza z latin­ské­ho Fran­cia, čo zna­me­ná ​“kra­ji­na Fran­kov” (Jean Car­pen­tier et al.). Je mož­né, že slo­vo Frank je odvo­de­né od pro­to­ger­mán­ske­ho slo­va ​“fran­kon”, čo zna­me­ná oštep, kopi­ja, kto­rá sa vrha­la ako seke­ra – Fran­cis­ca (Taras­suk et al.), dru­há hypo­té­za hovo­rí o tom, že v pra­ve­kej nemčí­ne ​“frank” zna­me­ná voľ­ný (Wiki­pe­dia ENG). Vzhľa­dom k svoj­mu tva­ru je občas opi­so­va­ná ako I‘Hexagon. Naj­star­šie znám­ky ľud­ské­ho živo­ta sú z doby pred 1.8 mili­ón­mi rokov. Z doby spred 18 000 rokov pred n. l. pochá­dza jed­na z mno­hých zdo­be­ných mla­do­pa­le­oli­tic­kých jas­kýň Las­caux (Jean Car­pen­tier et al.).

Vo Fran­cúz­sku žije asi 66 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Je tre­ťou naj­väč­šou kra­ji­nou Euró­py (Wiki­pe­dia ENG). Suse­dí s Atlan­tic­kým oce­ánom na zápa­de, Sever­ným morom na seve­re a so Stre­do­zem­ným morom na juhu. Medzi Fran­cúz­skom a Veľ­kou Bri­tá­ni­ou je zná­my kanál La Man­che. Pobrež­ná línia má 5500 km. Národ­nou hym­nou je Mar­se­il­lai­se (fran​cuz​sko​.sk), kto­rá je zná­ma aj u nás. Hlav­ným mot­tom Fran­cúz­skej repub­li­ky je slo­bo­da, rov­nosť, brat­stvo (fran​cuz​sko​.sk).

Naj­star­ším mes­tom je Mar­se­il­le. Jeho his­tó­ria sa zača­la písať 600 rokov pred naším leto­poč­tom, kedy bola zalo­že­ná kelt­ský­mi Gal­mi koló­nia Mas­sa­lia (Cam­brid­ge ancient his­to­ry). Oko­lo roku 125 pred n.l. bola doby­tá juž­ná Galia Riman­mi, kto­rý nazý­va­li ten­to regi­ón Roman Pro­vin­ce, z čoho vzni­kol názov Pro­ven­ce (Life Maga­zi­ne, 13.07.1953, p. 76, Goog­le Books). Hra­ni­ce súčas­né­ho Fran­cúz­ska zhru­ba zod­po­ve­da­jú sta­ro­ve­kej kelt­skej Galii. Galia bola pod­ro­be­ná Riman­mi v 1. sto­ro­čí pred n.l. V 4. sto­ro­čí sem zača­li pre­ni­kať ger­mán­ski Fran­ko­via. V roku 843 sa Fran­ská ríša roz­pad­la na Výcho­dof­ran­skú (dneš­né Nemec­ko), Zápa­dof­ran­skú ríšu (dneš­né Fran­cúz­sko) a Lot­rin­sko. Zná­ma je Fran­cúz­ska revo­lú­cia z roku 1789, zo začiat­ku 19. sto­ro­čia pôso­be­nie Napo­le­ona Bona­par­te­ho. V roku 1958 stál na čele Fran­cúz­ska Char­les de Gaul­le (Wiki­pe­dia). Nie­kto­rí panov­ní­ci: knie­ža Salic­kých Fran­kov Mero­vech v 5. sto­ro­čí, Chlo­do­vik, Dago­bert I. v 7. sto­ro­čí, Pipin Krát­ky v 8. sto­ro­čí kráľ Fran­cúz­ska, Karol I. Veľ­ký, Karol­man II. v 9. sto­ro­čí, Ľudo­vít XIV. – Kráľ Sln­ko (wiki​pe​dia​.sk).

Hlav­ným mes­tom je Paríž. Naj­viac uzná­va­ným národ­ným sviat­kom je Doby­tie Bas­ti­ly, kto­ré sa slá­vi 14. júla. Medzi naj­zná­mej­ších Fran­cú­zov pat­rí Johan­ka z Arku, vedec Lou­is Pas­te­ur, spi­so­va­teľ Emi­le Zola, sta­vi­teľ Gusta­ve Eif­fel, šan­so­nier­ka Edit Piaf, malia­ri Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, her­ci Alain Delon, Jean Reno. Kaž­do­roč­ne v júli sa kona­jú naj­sláv­nej­šie cyk­lis­tic­ké pre­te­ky Tour de Fran­ce. Fran­cúz­sko oplý­va význam­ný­mi prí­stav­mi v Le Hav­re, Nan­tes, Bor­de­aux, Cher­bourg, Brest, Calais, La Rochel­le, Tou­lon, Nice, Can­nes a naj­väč­ší fran­cúz­sky prí­stav v Mar­se­il­le (netway​.cz). Veľ­ké fran­cúz­ske auto­mo­bil­ky: Renault, Peuge­ot, Cit­ro­ën (wiki​pe​dia​.sk).

V kra­ji­ne je štvr­tý naj­väč­ší počet kul­túr­nych pamia­tok sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO, takmer 40. Zná­mi sú malia­ri Édou­ard Manet, Edgar Degas, Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, Paul Cézan­ne, Paul Gau­gu­in, Hen­ri Matis­se. Pôso­bi­li tu Pab­lo Picas­so, Vin­cent van Gogh, Marc Cha­gall, Ame­deo Modig­lia­ni, Was­si­ly Kan­din­sky. Fran­cúz­sko je zakla­da­jú­cim čle­nom Orga­ni­zá­cie spo­je­ných náro­dov – OSN, kde je jeden z pia­tich stá­lych čle­nov Bez­peč­nost­nej rady (Wiki­pe­dia ENG). Nachá­dza­jú sa tu tie­to hory: Alpy, Pyre­ne­je, Fran­cúz­ske stre­do­ho­rie, Švaj­čiar­ska Jura, Vogé­zy, Armo­ric­ký masív, Arde­ny (Wiki­pe­dia).

Naj­vyš­šia hora Mont Blanc v západ­nej Euró­pe (4810 m n.m.) je prá­ve vo fran­cúz­skych Alpách (ljly​sek​.cz). Okrem Álp sa do výš­ky čne­jú Pyre­ne­je, poho­ria Jura, Arde­ny, Fran­cúz­ske Stre­do­ho­rie a Vogé­zy. Naj­výz­nam­nej­šie rie­ky sú Loire, Garon­ne, Sei­na a Rýn. Ras­tie tu až 136 dru­hov stro­mov (fran​cuz​sko​.sk). Fran­cúz­sko je zná­me svo­jou kuchy­ňou a vínom. Žabie ste­hien­ka, sli­má­ky, muš­le, syry pat­ria k tej­to hrdej kra­ji­ne. Fran­cúz­sko bolo jed­nou z prvých kra­jín, kto­ré vytvo­ri­li minis­ter­stvo život­né­ho pro­stre­dia (Pro­tec­ti­on of the Envi­ron­ment). Je naj­čas­tej­šou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou. Zná­mi spi­so­va­te­lia: Denis Dide­rot, Char­les Bau­de­lai­re, Paul Ver­lai­ne, Vic­tor Hugo, Ale­xan­dre Dumas, Jules Ver­ne, Émi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Guy de Mau­pas­sant, Albert Camus, Jean-​Paul Sar­tre, Anti­one de Saint Exu­pé­ry, Sten­dahl. Filo­zo­fo­via: Rene Des­car­tes, Jean-​Jacques Rous­se­au, Vol­tai­re, Augus­te Com­te. Veľ­mi zná­my je mik­ro­bi­ológ Lou­is Pas­te­ur, mate­ma­tik a fyzik Hen­ri Poin­ca­ré, fyzi­ci Hen­ri Becqu­e­rel, Pier­re Curie, Marie Curie, Paul Lan­ge­vin, viro­lóg Luc Mon­tag­nier. Hudob­ní skla­da­te­lia: Hec­tor Ber­li­oz, Geor­ges Bizet, Char­les Gou­nod, Jacqu­es Offen­bach, Jule­sa Mas­se­ne­ta, Camil­le Saint-​Saëns, Mau­ri­ce Ravel, Clau­de Debus­sy (Wiki­pe­dia EN). Medzi ďal­šie zná­me osob­nos­ti pat­rí bez­bo­chy­by Pier­re de Cou­ber­tin, Jacques-​Yves Cous­te­au, Bri­git­te Bar­dot (wiki​pe​dia​.org). Medzi ​“súčas­nej­ších pred­sta­vi­te­ľov” hud­by pat­rí: Edit Piaf, Char­les Azna­vour, Ser­ge Gains­bourg, Mire­il­le Mat­hieu, Jean-​Michel Jar­re, David Guet­ta. Bra­tia Augus­te a Lou­is Lumi­é­rov­ci vytvo­ri­li kino v roku 1895. Can­nes hos­tí kaž­do­roč­ne zná­my fil­mo­vý fes­ti­val. Fran­cúz­sko ako celok až do nedáv­nej doby bolo kul­túr­nym cen­trom celé­ho sve­ta (Wiki­pe­dia EN).

Regi­ó­ny a ich hlav­né mes­tá: Alsas­ko – Štrass­burg, Akvi­tán­sko – Bor­de­aux, Auverg­ne – Clermont-​Ferrand, Bre­tón­sko – Ren­nes, Bur­gund­sko – Dijon, Cen­tre – Orlé­ans, Champagne-​Ardenne – Chalon-​en-​Champagne, Kor­zi­ka – Ajac­cio, France-​Comté – Besan­con, Ile-​de-​France – Paris, Languedoc-​Roussillon – Mont­pel­lier, Limu­zín­sko – Limo­ges, Lot­rin­sko – Metz, Dol­ná Nor­man­dia – Caen, Midi-​Pyrénées – Tou­lou­se, Nord-​Pas-​de-​Calais – Lil­le, Pays de la Loire – Nan­te­es, Pikar­dia – Amiens, Poitou-​Charentes – Poitiers, Provence-​Aples-​Côte d‘Azur – Mar­se­il­le, Rhône-​Alpes – Lyon, Hor­ná Nor­man­dia – Rou­en (Wiki­pe­dia EN). Fran­cúz­ska kuchy­ňa je širo­ko zná­ma na celom sve­te. Vyrá­ba sa tu viac ako 400 dru­hov syra, množ­stvo vín. Naprí­klad šam­pan­ské, Bor­de­aux, Bour­gog­ne, Beau­jo­lais. Zná­mi špor­tov­ci: Michel Pla­ti­ni, Just Fon­tai­ne, Thier­ry Hen­ry (Wiki­pe­dia EN).

Nie­kto­ré zau­jí­ma­vé mies­ta: Paríž – Eif­fe­lov­ka, Louv­re, Champ-​Elysées, Cen­tre Pompi­dou, Ver­sail­les; zámok Cham­bord, Che­non­ce­aux, Vil­lan­dry, Remeš (Reims), Car­cas­so­ne, záto­ka Mont St. Michel, Auverg­ne (des​ti​na​cie​.sk), mes­to zalo­že­né riman­mi Aix en Pro­ven­ce, Avig­non, Car­nac, Fon­tai­neb­lau, alp­ské cen­trum Gre­nob­le, marián­ske pút­nic­ké mies­to Lour­des, Mar­se­il­le, Mona­co, Nice, Orlé­ans, Reims, Saint Tro­pez. Fran­cú­zi sú veľ­mi zdvo­ri­lí, cenia si nevtie­ra­vú, ned­ba­lú ele­gan­ciu. Typic­ká je spon­tán­na mimi­ka a ges­ti­ku­lá­cia, emo­ci­onál­ne pre­ja­vy a komu­ni­ka­tív­nosť (cedok​.cz).

Fran­ce is loca­ted in Wes­tern Euro­pe. It is bor­de­red by the Atlan­tic Oce­an to the west and the Medi­ter­ra­ne­an Sea to the sout­he­ast. The Pyre­ne­es sepa­ra­te it from Spain. Sin­ce 1768, Cor­si­ca has been part of Fran­ce. The majo­ri­ty of the coun­try has a flat cha­rac­ter (des​ti​na​cie​.sk). The name ​“Fran­ce” comes from the Latin ​“Fran­cia,” mea­ning the ​“land of the Franks” (Jean Car­pen­tier et al.). The word ​“Frank” might be deri­ved from the Proto-​Germanic ​“fran­kon,” mea­ning a jave­lin or spe­ar, thro­wn like an axe – Fran­cis­ca (Taras­suk et al.). Anot­her hypot­he­sis sug­gests that in ancient Ger­man, ​“frank” meant free (Wiki­pe­dia ENG). Due to its sha­pe, Fran­ce is some­ti­mes refer­red to as ​“l’He­xa­go­ne.” The oldest signs of human life date back to around 1.8 mil­li­on years ago. One of the many deco­ra­ted caves from around 18,000 years ago is the famous Las­caux cave (Jean Car­pen­tier et al.).

App­ro­xi­ma­te­ly 66 mil­li­on peop­le live in Fran­ce, making it the third-​largest coun­try in Euro­pe (Wiki­pe­dia ENG). It is bor­de­red by the Atlan­tic Oce­an to the west, the North Sea to the north, and the Medi­ter­ra­ne­an Sea to the south. The English Chan­nel lies bet­we­en Fran­ce and Gre­at Bri­tain. The coast­li­ne stret­ches for 5500 km. The nati­onal ant­hem is the ​“Mar­se­il­lai­se” (fran​cuz​sko​.sk), well-​known worl­dwi­de. The prin­ci­pal mot­to of the French Repub­lic is liber­ty, equ­ali­ty, fra­ter­ni­ty (fran​cuz​sko​.sk).

The oldest city in Fran­ce is Mar­se­il­le, with its his­to­ry dating back 600 years BC when it was foun­ded as the Cel­tic colo­ny Mas­sa­lia (Cam­brid­ge ancient his­to­ry). Around 125 BC, the sout­hern Gaul was conqu­e­red by the Romans, cal­ling the regi­on Roman Pro­vin­ce, which later gave rise to the name Pro­ven­ce (Life Maga­zi­ne, 13.07.1953, p. 76, Goog­le Books). The cur­rent bor­ders of Fran­ce rough­ly cor­res­pond to ancient Cel­tic Gaul. Gaul was conqu­e­red by the Romans in the 1st cen­tu­ry BC. In the 4th cen­tu­ry, Ger­ma­nic Franks began to penet­ra­te the regi­on. In 843, the Fran­kish Empi­re split into East Fran­cia (modern Ger­ma­ny), West Fran­cia (modern Fran­ce), and Lot­ha­rin­gia. The French Revo­lu­ti­on in 1789 and the ear­ly 19th-​century era of Napo­le­on Bona­par­te are well-​known his­to­ri­cal events. In 1958, Char­les de Gaul­le took the helm of Fran­ce (Wiki­pe­dia). Some rulers inc­lu­de Mero­vech, the prin­ce of the Salian Franks in the 5th cen­tu­ry, Clo­vis, Dago­bert I in the 7th cen­tu­ry, Pepin the Short in the 8th cen­tu­ry, and Char­le­mag­ne, Char­les the Gre­at, Caro­lin­gian Empi­re­’s king in the 9th cen­tu­ry, and Lou­is XIV, the Sun King (wiki​pe​dia​.sk).

The capi­tal city is Paris. The most recog­ni­zed nati­onal holi­day is Bas­til­le Day, celeb­ra­ted on July 14th. Notab­le French figu­res inc­lu­de Joan of Arc, scien­tist Lou­is Pas­te­ur, wri­ter Emi­le Zola, buil­der Gusta­ve Eif­fel, chan­te­use Edith Piaf, pain­ters Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, actors Alain Delon, Jean Reno. The famous Tour de Fran­ce cyc­ling race takes pla­ce annu­al­ly in July. Fran­ce has sig­ni­fi­cant ports in Le Hav­re, Nan­tes, Bor­de­aux, Cher­bourg, Brest, Calais, La Rochel­le, Tou­lon, Nice, Can­nes, and the lar­gest French port in Mar­se­il­le (netway​.cz). Fran­ce has the fourth-​largest num­ber of UNESCO World Heri­ta­ge cul­tu­ral sites glo­bal­ly, with almost 40. Reno­wned pain­ters inc­lu­de Édou­ard Manet, Edgar Degas, Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, Paul Cézan­ne, Paul Gau­gu­in, Hen­ri Matis­se. Pab­lo Picas­so, Vin­cent van Gogh, Marc Cha­gall, Ame­deo Modig­lia­ni, Was­si­ly Kan­din­sky also spent time in Fran­ce. Fran­ce is a foun­ding mem­ber of the Uni­ted Nati­ons (UN), whe­re it holds one of the five per­ma­nent seats in the Secu­ri­ty Coun­cil (Wiki­pe­dia ENG). The coun­try fea­tu­res moun­tain ran­ges such as the Alps, Pyre­ne­es, Mas­sif Cen­tral, Swiss Jura, Vos­ges, Armo­ri­can Mas­sif, Arden­nes (Wiki­pe­dia).

The hig­hest moun­tain, Mont Blanc, in Wes­tern Euro­pe (4810 meters abo­ve sea level), is loca­ted in the French Alps (ljly​sek​.cz). Besi­des the Alps, Fran­ce is home to the Pyre­ne­es, Jura Moun­tains, Arden­nes, Mas­sif Cen­tral, and Vos­ges. Major rivers inc­lu­de the Loire, Garon­ne, Sei­ne, and Rhi­ne. The coun­try hosts up to 136 spe­cies of tre­es (fran​cuz​sko​.sk). Fran­ce is famous for its cuisi­ne and wine, pro­du­cing more than 400 types of che­e­se and a varie­ty of wines, inc­lu­ding Cham­pag­ne, Bor­de­aux, Bour­gog­ne, Beau­jo­lais. Deli­ca­cies like frog legs, snails, mus­sels, and che­e­ses are proud repre­sen­ta­ti­ons of the coun­try. Fran­ce was one of the first coun­tries to estab­lish an envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on minis­try. It is a popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on and has a rich cul­tu­ral heri­ta­ge. Famous wri­ters inc­lu­de Denis Dide­rot, Char­les Bau­de­lai­re, Paul Ver­lai­ne, Vic­tor Hugo, Ale­xan­dre Dumas, Jules Ver­ne, Émi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Guy de Mau­pas­sant, Albert Camus, Jean-​Paul Sar­tre, Anto­ine de Saint Exu­pé­ry, Stend­hal. Reno­wned phi­lo­sop­hers inc­lu­de René Des­car­tes, Jean-​Jacques Rous­se­au, Vol­tai­re, Augus­te Com­te. Notab­le figu­res also inc­lu­de mic­ro­bi­olo­gist Lou­is Pas­te­ur, mat­he­ma­ti­cian and phy­si­cist Hen­ri Poin­ca­ré, phy­si­cists Hen­ri Becqu­e­rel, Pier­re Curie, Marie Curie, Paul Lan­ge­vin, viro­lo­gist Luc Mon­tag­nier. Music com­po­sers inc­lu­de Hec­tor Ber­li­oz, Geor­ges Bizet, Char­les Gou­nod, Jacqu­es Offen­bach, Jules Mas­se­net, Camil­le Saint-​Saëns, Mau­ri­ce Ravel, Clau­de Debus­sy (Wiki­pe­dia EN). Some other well-​known per­so­na­li­ties inc­lu­de Pier­re de Cou­ber­tin, Jacques-​Yves Cous­te­au, Bri­git­te Bar­dot (wiki​pe​dia​.org). ​“Con­tem­po­ra­ry” music repre­sen­ta­ti­ves inc­lu­de Edith Piaf, Char­les Azna­vour, Ser­ge Gains­bourg, Mire­il­le Mat­hieu, Jean-​Michel Jar­re, David Guet­ta. The Lumi­ère Brot­hers, Augus­te, and Lou­is, cre­a­ted cine­ma in 1895. Can­nes hosts the famous annu­al film fes­ti­val. Fran­ce, until recen­tly, was a cul­tu­ral cen­ter of the world (Wiki­pe­dia EN).

Regi­ons and the­ir capi­tals: Alsa­ce – Stras­bourg, Aqu­itai­ne – Bor­de­aux, Auverg­ne – Clermont-​Ferrand, Brit­ta­ny – Ren­nes, Bur­gun­dy – Dijon, Cen­tre – Orlé­ans, Champagne-​Ardenne – Chalon-​en-​Champagne, Cor­si­ca – Ajac­cio, Franche-​Comté – Besa­nçon, Ile-​de-​France – Paris, Languedoc-​Roussillon – Mont­pel­lier, Limou­sin – Limo­ges, Lor­rai­ne – Metz, Lower Nor­man­dy – Caen, Midi-​Pyrénées – Tou­lou­se, Nord-​Pas-​de-​Calais – Lil­le, Pays de la Loire – Nantes

, Picar­dy – Amiens, Poitou-​Charentes – Poitiers, Provence-​Alpes-​Côte d’A­zur – Mar­se­il­le, Rhône-​Alpes – Lyon, Upper Nor­man­dy – Rou­en (Wiki­pe­dia EN). French cuisi­ne is wide­ly kno­wn worl­dwi­de. The­re are more than 400 types of che­e­se and a varie­ty of wines pro­du­ced, inc­lu­ding Cham­pag­ne, Bor­de­aux, Bur­gun­dy, Beau­jo­lais. Famous athle­tes inc­lu­de Michel Pla­ti­ni, Just Fon­tai­ne, Thier­ry Hen­ry (Wiki­pe­dia EN).

Some inte­res­ting pla­ces: Paris – Eif­fel Tower, Louv­re, Champs-​Élysées, Cen­tre Pompi­dou, Ver­sail­les; Cham­bord Cast­le, Che­non­ce­au, Vil­lan­dry, Reims, Car­cas­son­ne, Mont St. Michel Bay, Auverg­ne (des​ti​na​cie​.sk), Roman-​founded city Aix-​en-​Provence, Avig­non, Car­nac, Fon­tai­neb­le­au, alpi­ne cen­ter Gre­nob­le, Marian pilg­ri­ma­ge site Lour­des, Mar­se­il­le, Mona­co, Nice, Orle­ans, Reims, Saint Tro­pez. The French are very poli­te, value unin­tru­si­ve, casu­al ele­gan­ce. Typi­cal are spon­ta­ne­ous facial expres­si­ons, ges­tu­res, emo­ti­onal expres­si­ons, and com­mu­ni­ca­ti­ve­ness (cedok​.cz).

La Fran­ce est situ­ée en Euro­pe occi­den­ta­le. Elle est bor­dée par l’o­cé­an Atlan­ti­que à l’ou­est et la mer Médi­ter­ra­née au sud-​est. Les Pyré­né­es la sépa­rent de l’Es­pag­ne. Depu­is 1768, la Cor­se fait par­tie de la Fran­ce. La majo­ri­té du pays a un carac­tère plat (des​ti​na​cie​.sk). Le nom ​“Fran­ce” vient du latin ​“Fran­cia”, sig­ni­fiant le ​“pays des Francs” (Jean Car­pen­tier et al.). Le mot ​“Frank” pour­rait déri­ver du mot proto-​germanique ​“fran­kon”, sig­ni­fiant une jave­li­ne ou une lan­ce, jetée com­me une hache – Fran­cis­ca (Taras­suk et al.). Une aut­re hypot­hèse sug­gère qu’en ancien alle­mand, ​“frank” sig­ni­fiait lib­re (Wiki­pe­dia ENG). En rai­son de sa for­me, la Fran­ce est par­fo­is appe­lée ​“l’He­xa­go­ne”. Les plus anciens sig­nes de vie humai­ne remon­tent à envi­ron 1,8 mil­li­on d’an­né­es. L’u­ne des nom­bre­uses grot­tes déco­ré­es datant d’en­vi­ron 18 000 ans est la célèb­re grot­te de Las­caux (Jean Car­pen­tier et al.).

Envi­ron 66 mil­li­ons de per­son­nes vivent en Fran­ce, ce qui en fait le tro­isi­ème plus grand pays d’E­uro­pe (Wiki­pe­dia ENG). Elle est bor­dée par l’o­cé­an Atlan­ti­que à l’ou­est, la mer du Nord au nord et la mer Médi­ter­ra­née au sud. La Man­che sépa­re la Fran­ce de la Grande-​Bretagne. La lig­ne côti­ère s’é­tend sur 5500 km. L’hym­ne nati­onal est la ​“Mar­se­il­lai­se” (fran​cuz​sko​.sk), mon­dia­le­ment con­nue. La devi­se prin­ci­pa­le de la Répub­li­que fra­nçai­se est liber­té, éga­li­té, fra­ter­ni­té (fran​cuz​sko​.sk).

La plus ancien­ne vil­le de Fran­ce est Mar­se­il­le, dont l’his­to­ire remon­te à 600 ans avant not­re ère, lor­squ­’el­le a été fon­dée com­me colo­nie cel­ti­que de Mas­sa­lia (Cam­brid­ge ancient his­to­ry). Vers 125 av. J.-C., la Gau­le méri­di­ona­le a été conqu­ise par les Romains, qui appe­laient la régi­on Pro­vin­ce romai­ne, d’où le nom de Pro­ven­ce (Life Maga­zi­ne, 13.07.1953, p. 76, Goog­le Books). Les fron­ti­ères actu­el­les de la Fran­ce cor­res­pon­dent app­ro­xi­ma­ti­ve­ment à l’an­cien­ne Gau­le cel­ti­que. La Gau­le a été conqu­ise par les Romains au 1er sièc­le av. J.-C. Au 4e sièc­le, les Francs ger­mains ont com­men­cé à pénét­rer dans la régi­on. En 843, l’Em­pi­re franc s’est divi­sé en Fran­cie orien­ta­le (l’Al­le­mag­ne moder­ne), Fran­cie occi­den­ta­le (la Fran­ce moder­ne) et Lot­ha­rin­gie. La Révo­lu­ti­on fra­nçai­se en 1789 et l’é­po­que du début du 19e sièc­le de Napo­lé­on Bona­par­te sont des évé­ne­ments his­to­ri­qu­es bien con­nus. En 1958, Char­les de Gaul­le prend la tête de la Fran­ce (Wiki­pe­dia). Cer­tains sou­ve­rains inc­lu­ent Méro­vée, le prin­ce des Francs saliens au 5e sièc­le, Clo­vis, Dago­bert Ier au 7e sièc­le, Pépin le Bref au 8e sièc­le, et Char­le­mag­ne, Char­les le Grand, roi de l’Em­pi­re caro­lin­gien au 9e sièc­le, et Lou­is XIV, le Roi Sole­il (wiki​pe​dia​.sk).

La capi­ta­le est Paris. La fête nati­ona­le la plus recon­nue est la pri­se de la Bas­til­le, céléb­rée le 14 juil­let. Des figu­res fra­nçai­ses notab­les inc­lu­ent Jean­ne d’Arc, le scien­ti­fi­que Lou­is Pas­te­ur, l’éc­ri­vain Emi­le Zola, le cons­truc­te­ur Gusta­ve Eif­fel, la chan­te­use Edith Piaf, les pein­tres Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, les acte­urs Alain Delon, Jean Reno. Le célèb­re Tour de Fran­ce a lieu cha­que année en juil­let. La Fran­ce possède des ports impor­tants à Le Hav­re, Nan­tes, Bor­de­aux, Cher­bourg, Brest, Calais, La Rochel­le, Tou­lon, Nice, Can­nes et le plus grand port fra­nçais à Mar­se­il­le (netway​.cz). La Fran­ce comp­te le quat­ri­ème plus grand nom­bre de sites cul­tu­rels du pat­ri­mo­ine mon­dial de l’U­NES­CO, avec près de 40 sites. Des pein­tres renom­més inc­lu­ent Édou­ard Manet, Edgar Degas, Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, Paul Cézan­ne, Paul Gau­gu­in, Hen­ri Matis­se. Pab­lo Picas­so, Vin­cent van Gogh, Marc Cha­gall, Ame­deo Modig­lia­ni, Was­si­ly Kan­din­sky ont éga­le­ment pas­sé du temps en Fran­ce. La Fran­ce est mem­bre fon­da­te­ur des Nati­ons unies (ONU), où elle détient l’un des cinq sièges per­ma­nents au Con­se­il de sécu­ri­té (Wiki­pe­dia ENG). Le pays pré­sen­te des cha­înes de mon­tag­nes tel­les que les Alpes, les Pyré­né­es, le Mas­sif Cen­tral, le Jura suis­se, les Vos­ges, le Mas­sif armo­ri­cain, les Arden­nes (Wiki­pe­dia).

La plus hau­te mon­tag­ne, le mont Blanc, en Euro­pe occi­den­ta­le (4810 mèt­res d’al­ti­tu­de), se trou­ve dans les Alpes fra­nçai­ses (ljly​sek​.cz). Out­re les Alpes, la Fran­ce abri­te les Pyré­né­es, le Jura, les Arden­nes, le Mas­sif Cen­tral et les Vos­ges. Les prin­ci­paux fle­uves com­pren­nent la Loire, la Garon­ne, la Sei­ne et le Rhin. Le pays comp­te jusqu­’à 136 espèces d’arb­res (fran​cuz​sko​.sk). La Fran­ce est célèb­re pour sa cuisi­ne et son vin, pro­du­isant plus de 400 types de fro­ma­ges et une vari­é­té de vins, dont le cham­pag­ne, le bor­de­aux, la bour­gog­ne, le beau­jo­lais. Des mets tels que les cuis­ses de gre­nou­il­le, les escar­gots, les mou­les et les fro­ma­ges sont des repré­sen­ta­ti­ons fières du pays. La Fran­ce a été l’un des pre­miers pays à cré­er un minis­tère de la pro­tec­ti­on de l’en­vi­ron­ne­ment. C’est une des­ti­na­ti­on tou­ris­ti­que popu­lai­re et possède un riche pat­ri­mo­ine cul­tu­rel. Des écri­vains célèb­res inc­lu­ent Denis Dide­rot, Char­les Bau­de­lai­re, Paul Ver­lai­ne, Vic­tor Hugo, Ale­xan­dre Dumas, Jules Ver­ne, Émi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Guy de Mau­pas­sant, Albert Camus, Jean-​Paul Sar­tre, Anto­ine de Saint Exu­pé­ry, Stend­hal. Des phi­lo­sop­hes renom­més com­pren­nent René Des­car­tes, Jean-​Jacques Rousse

au, Vol­tai­re, Augus­te Com­te. Des scien­ti­fi­qu­es notab­les inc­lu­ent le mic­ro­bi­olo­gis­te Lou­is Pas­te­ur, le mat­hé­ma­ti­cien et phy­si­cien Hen­ri Poin­ca­ré, les phy­si­ciens Hen­ri Becqu­e­rel, Pier­re Curie, Marie Curie, Paul Lan­ge­vin, le viro­lo­gue Luc Mon­tag­nier. Des com­po­si­te­urs tels que Hec­tor Ber­li­oz, Geor­ges Bizet, Char­les Gou­nod, Jacqu­es Offen­bach, Jules Mas­se­net, Camil­le Saint-​Saëns, Mau­ri­ce Ravel, Clau­de Debus­sy (Wiki­pe­dia EN). Par­mi les per­son­na­li­tés con­tem­po­rai­nes figu­rent Pier­re de Cou­ber­tin, Jacques-​Yves Cous­te­au, Bri­git­te Bar­dot (wiki​pe​dia​.org). Par­mi les repré­sen­tants plus récents de la musi­que figu­rent Edith Piaf, Char­les Azna­vour, Ser­ge Gains­bourg, Mire­il­le Mat­hieu, Jean-​Michel Jar­re, David Guet­ta. Les frères Augus­te et Lou­is Lumi­ère ont créé le ciné­ma en 1895. Can­nes accu­e­il­le cha­que année le célèb­re fes­ti­val du film. La Fran­ce dans son ensem­ble a long­temps été le cen­tre cul­tu­rel du mon­de (Wiki­pe­dia EN).

Les régi­ons et leurs capi­ta­les : Alsa­ce – Stras­bourg, Aqu­itai­ne – Bor­de­aux, Auverg­ne – Clermont-​Ferrand, Brit­ta­ny – Ren­nes, Bur­gun­dy – Dijon, Cen­tre – Orlé­ans, Champagne-​Ardenne – Châlons-​en-​Champagne, Cor­si­ca – Ajac­cio, Franche-​Comté – Besa­nçon, Île-​de-​France – Paris, Languedoc-​Roussillon – Mont­pel­lier, Limou­sin – Limo­ges, Lor­rai­ne – Metz, Lower Nor­man­dy – Caen, Midi-​Pyrénées – Tou­lou­se, Nord-​Pas-​de-​Calais – Lil­le, Pays de la Loire – Nan­tes, Picar­dy – Amiens, Poitou-​Charentes – Poitiers, Provence-​Alpes-​Côte d’A­zur – Mar­se­il­le, Rhône-​Alpes – Lyon, Upper Nor­man­dy – Rou­en (Wiki­pe­dia EN). La cuisi­ne fra­nçai­se est mon­dia­le­ment con­nue. Plus de 400 types de fro­ma­ges et une vari­é­té de vins, dont le Cham­pag­ne, le Bor­de­aux, la Bour­gog­ne, le Beau­jo­lais, sont pro­du­its. Par­mi les spor­tifs célèb­res figu­rent Michel Pla­ti­ni, Just Fon­tai­ne, Thier­ry Hen­ry (Wiki­pe­dia EN).

Que­lqu­es endro­its inté­res­sants : Paris – Tour Eif­fel, Louv­re, Champs-​Élysées, Cen­tre Pompi­dou, Ver­sail­les ; châte­au de Cham­bord, châte­au de Che­non­ce­au, châte­au de Vil­lan­dry, Reims, Car­cas­son­ne, baie du Mont Saint-​Michel, Auverg­ne (des​ti​na​cie​.sk), vil­le fon­dée par les Romains Aix-​en-​Provence, Avig­non, Car­nac, Fon­tai­neb­le­au, cen­tre alpin de Gre­nob­le, lieu de pèle­ri­na­ge marial de Lour­des, Mar­se­il­le, Mona­co, Nice, Orlé­ans, Reims, Saint-​Tropez. Les Fra­nçais sont très polis, ils app­ré­cient l’é­lé­gan­ce disc­rète et décon­trac­tée. La mimi­que spon­ta­née, les ges­tes, les expres­si­ons émo­ti­on­nel­les et la com­mu­ni­ca­ti­vi­té sont typi­qu­es (cedok​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post