Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

skala
Hits: 4267

Obec je písomne známa od roku 1246, v obci sa nachádza (Zdroj: Informačná tabuľa). Kaštieľ nad obcou bol postavený v roku 1676, pri ňom je upravená koncom 18. storočia (wikipedia). Leží styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca s považským výbežkom Podunajskej (obecluka.sk). V roku 1246 sa spomína ako , z roku 1263 je doložená ako (obecluka.sk). Na začiatku 16. storočia bolo v obci okolo 30 (obecluka.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 obyvateľov (obecluka.sk). Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali a pestovaním vinnej révy. sa spomínajú už od roku 1551. V obci pracovali aj . Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou horou, hlinu pochádzala z brala Lovičnej  (obecluka.sk).

Lúka leží na starej ceste popri Váhu, ktorá vedie z Piešťan, cez Moravany, , Modrovku, Lúku, , Hôrku, Novú Ves nad Váhom, , až do Beckova (Igor Paulech). Od je vzdialená 10 km, od Nového Mesta nad Váhom 14 km (obecluka.sk). Lúka je známa svojou pramenistou vodou, predovšetkým Luckou – známou dojčenskou vodou. Z prameňa Šáchor vyúžíva a v Lúke a Modrovke (Igor Paulech), v hornej časti vyviera spopod vápencových skál (wikipedia). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia , časť národnej prírodnej rezervácie , časť prírodnej rezervácia a časť – Tematínske  (wikipedia). Na západ od sa nachádza Streda a pre obyvateľov regiónu známe hornostredské , kam sa chodí v lete kúpať množstvo ľudí. Z Lúky vedie turistická cesta na hrad Tematín.

The village has been documented since the year 1246, and is home to the Platan Castle (Source: Information Board). The castle above the village was constructed in 1676, and near it stands the chapel of Saint Mary Magdalene, renovated at the end of the 18th century (). It is situated at the junction of the western foothills of the central part of Považský with the Považský promontory of the Danubian Plain (obecluka.sk). In 1246, it was mentioned as Rethy, and by 1263, it was documented as Lúka (obecluka.sk). In the early 16th century, the village had around 30 houses (obecluka.sk). In 1828, it had 99 houses and 693 inhabitants (obecluka.sk). Besides agriculture, residents were involved in growing and cultivating vineyards. Vineyards have been mentioned since 1551. The village also had potters, and the production of fired pottery took place under Babou hora, with clay sourced from Lovičná Valley (obecluka.sk).

Lúka is located on the old road alongside the River, which runs from through , Ducové, , Lúka, Hrádok, , , Kočovce, Rakoľuby to (Igor Paulech). It is 10 km away from Piešťany and 14 km from Nové nad Váhom (obecluka.sk). Lúka is known for its spring water, especially Lucká – renowned infant water. Coca-Cola and water supplies in Lúka and Modrovka utilize water from the Šáchor spring (Igor Paulech). In the upper part of the village, water emerges from beneath limestone rocks (wikipedia). The village’s cadastre includes the national natural reserve Tematínska lestostep, part of the national natural reserve Javorníček, a segment of the natural reserve Kňaží vrch, and a portion of the Natura 2000 European significance area – (wikipedia). To the west of Lúka lies and the well-known Hornostredské gravel pits, where many people go swimming in the summer. From Lúka, there is a hiking trail leading to Castle.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Zamagurie, Fotografie

Podolínec

skala
Hits: 3268

(latinsky , nemecky , maďarsky , poľsky ) má bohatú históriu. Rád piaristov ho dokonca nazval (podolinec.eu). Leží v údolí , rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej a Levočských vrchov (podolinec.eu). Prvá písomná zbierka je z roku 1235 (podolinec.eu). Názvy : Podolin, , . na cintoríne je z prelomu 13. a 14. storočia. V roku 1295 bol postavený neďaleko trhoviska. V 15. storočí v meste rozkvitali a . Najviac preslávená bola nožov. V polovici 17. storočia bol postavený rannobarokový piaristický kláštor s dvojvežovým kostolom (podolinec.eu). Piaristické gymnázium bolo otvorené v roku 1643. Slúžilo do roku 1919. V meste pôsobilo aj , prvá zachovaná správa hovorí o predstavení z roku 1688 (kniznicasl.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 obyvateľov. V roku 1991 – 2908 (podolinec.eu). 7.4.1412 uhorský kráľ Luxemburský povýšil Podolínec na slobodné kráľovské mesto (podolinec.eu). Za patrónku a zakladateľku mesta sa pokladá krakovská a sandomierská vojvodkyňa (1234 – 1292) – dcéra uhorského kráľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slovensku sa v Podolínci organizujú , 2.1.1415 získavajú cechové artikuly a zakladajú samostatný cech. V 16. storočí tu vznikli ďalšie cechy hrnčiarov, tkáčov, kožušníkov, kováčov, nožiarov a mečiarov. Nesmierne tragickým pre mesto bol v roku 1710, pri ktorom o 8.8 do konca novembra zomrelo 974 ľudí (kniznicasl.sk).  (1807 – 1891) bol študentom podolínskeho gymnázia, ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, vypočítal korekcie optických sústav (podolinec.eu). V roku 1990 bol Podolínec vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu (podolinec.eu).

The town of Podolínec (Latin: Podolinum, German: Pudlein, Hungarian: Podolin, Polish: Podolincz) has a rich history. was even referred to as the Athens above the Poprad River by the Piarists (podolinec.eu). It is situated in the valley of the Poprad River, at the crossroads of the Spišská , Podtatranská Basin, and Levočské (podolinec.eu). The written mention dates back to 1235 (podolinec.eu). The town has been known by various names: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. The Chapel of St. Anne in the cemetery dates from the turn of the 13th and 14th centuries. In 1295, the Church of the Assumption of the Virgin Mary was built near the market. In the 15th century, crafts and trade flourished in the town, with knife production gaining particular renown. In the mid-17th century, an early Baroque Piarist monastery with a twin-tower church was built (podolinec.eu). The Piarist Gymnasium was opened in 1643 and served until 1919. The town also had a theater, with the first recorded dating back to 1688 (kniznicasl.sk). In 1828, there were already 2,140 inhabitants, and in 1991, the population had grown to 2,908 (podolinec.eu). On April 7, 1412, Hungarian King Sigismund of Luxembourg elevated Podolínec to a free royal town (podolinec.eu). The patron and founder of the town is considered to be Kunigunda, Duchess of Krakow and Sandomierz (1234 – 1292) – the daughter of Hungarian King Bela IV. In Podolínec, the first guild of shoemakers in was established on January 2, 1415. They acquired guild articles and founded an independent guild. In the 16th century, other guilds were established, including potters, weavers, furriers, blacksmiths, knife makers, and swordsmiths. The town faced a tragic event in 1710 when a plague struck, leading to the death of 974 people from August 8 to the end of November (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891), a student of the Podolínec Gymnasium, was the first to calculate the construction of a photographic portrait and landscape lens, determining corrections for optical systems (podolinec.eu). In 1990, Podolínec was declared a municipal monument reserve (podolinec.eu).

Miasto Podolínec (łac. Podolinum, niem. Pudlein, węg. Podolin, pol. Podolincz) ma bogatą historię. Zakon Pijarów nazwał je nawet Atenami nad Popradem (podolinec.eu). Położone jest w dolinie rzeki Poprad, na styku Gór Spiskich, Kotliny Podtatrzańskiej i Gór Levočskich (podolinec.eu). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z 1235 roku (podolinec.eu). Miasto znane było również pod różnymi nazwami: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplica św. Anny na cmentarzu pochodzi z przełomu XIII i XIV wieku. W 1295 roku zbudowano kościół Wniebowzięcia Najświętszej Maryi Panny niedaleko targowiska. W XV wieku w mieście rozwinęły się rzemiosła i handel. Najbardziej znaną branżą było wytwarzanie noży. W połowie XVII wieku zbudowano wczesnobarokowy klasztor pijarów z dwuwieżowym kościołem (podolinec.eu). Gimnazjum Pijarów zostało otwarte w 1643 roku i działało do 1919 roku. W mieście działał także teatr, a pierwsze zachowane przedstawienie pochodzi z 1688 roku (kniznicasl.sk). W 1828 roku mieszkało tu już 2 140 osób, a w 1991 roku liczba ta wzrosła do 2 908 (podolinec.eu). 7 kwietnia 1412 roku węgierski król Zygmunt Luksemburski nadał Podolíncowi status wolnego królewskiego miasta (podolinec.eu). Za patronkę i założycielkę miasta uważana jest Kunegunda, księżna krakowska i sandomierska (1234 – 1292) – córka węgierskiego króla Beli IV. W Podolíncu powstała pierwsza cechowa grupa szewców na Słowacji, która 2 stycznia 1415 roku uzyskała artykuły cechowe i założyła samodzielny cech. W XVI wieku powstały kolejne cechy garncarzy, tkaczy, kuśnierzy, kowali, kowali nożowych i mieczników. Niezwykle tragicznym wydarzeniem dla miasta była zaraza w 1710 roku, w wyniku której od sierpnia do końca listopada zmarło 974 osób (kniznicasl.sk). Józef Maximilian Petzval (1807 – 1891), uczeń gimnazjum podolínecko, jako pierwszy obliczył konstrukcję obiektywu fotograficznego do portretów i krajobrazu, wyznaczając korekty dla układów optycznych (podolinec.eu). W 1990 roku Podolínec został ogłoszony rezerwatem pomników miejskich (podolinec.eu).