Značka: Mýto pod Ďumbierom

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, TOP

Nízke Tatry

16/11/201507/03/2024 skala

Nízke Tatry ležia medzi riekami Váh a Hron. Tiahnu sa 80 kilometrom zo západu na východ (nizketatry.sk). Ich rozloha je 1242 km². Označenie pohoria zaviedol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvodne ako Nižné Tatry. Neskôr tento názov Ján Hunfalvy nesprávne preložil do maďarčiny ako Nízke Tatry (Wikipedia). Vládne tu kontinentálna horská klíma. Vyšší úhrn zrážok je na severných svahoch, pričom západná časť je mierne vlhkejšia. Snehová pokrývka dosahuje nad hranicou lesa dva metre. Drží sa 110 – 210 dní v roku (Jozef Veľký). Sú druhým najnavštevovanejším pohorím Slovenska. Najmä vo východnej časti, medzi Čertovicou a Kráľovou hoľou je príroda zachovalejšia. V Nízkych Tatrách sa nachádza viacero jaskýň: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. V roku 1978 boli Nízke Tatry na ploche 81 095 hektárov vyhlásené za Národný park Nízke Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier – týči sa do výšky 2 043 metrov nad morom. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Bránou Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, a horské sedlá Donovaly a Čertovica (visitliptov.sk). Nízke Tatry sa členia na Ďumbierske Tatry v západnej a Kráľovohoľské Tatry vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok Boca a Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektoré známe vrcholy: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

The Low Tatras are situated between the Váh and Hron rivers, stretching 80 kilometers from west to east (nizketatry.sk). Their area covers 1242 km². The name of the mountain range was introduced by Dionýz Štúr in 1860, originally as “Nižné Tatry” (Lower Tatras). Later, this name was incorrectly translated into Hungarian as “Nízke Tatry” by Ján Hunfalvy (Wikipedia). The region experiences a continental mountain climate, with higher precipitation on the northern slopes, and the western part being slightly more humid. The snow cover reaches two meters above the tree line, lasting for 110 – 210 days a year (Jozef Veľký). They are the second most visited mountain range in Slovakia. Particularly in the eastern part, between Čertovica and Kráľova hoľa, the nature is more preserved. The Low Tatras host several caves, including Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, and Jaskyňa mŕtvych netopierov. In 1978, the Low Tatras, covering an area of 81,095 hectares, were declared the Low Tatras National Park – NAPANT (nizketatry.sk). The highest peak of the Low Tatras is Ďumbier, reaching an elevation of 2,043 meters above sea level. Four rivers originate below Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec, and Hornád. The northern gateway to the Low Tatras is Demänovská Dolina, while the southern side is represented by Mýto pod Ďumbierom and Tále, and mountain saddles Donovaly and Čertovica (visitliptov.sk). The Low Tatras are divided into Ďumbier Tatras in the west and Kráľovohoľské Tatras in the east, separated by the valleys of the Boca and Štiavnička rivers (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Some well-known peaks include Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, and Andrejcová (Wikipedia).

Die Niederen Tatra liegen zwischen den Flüssen Váh und Hron und erstrecken sich über 80 Kilometer von Westen nach Osten (nizketatry.sk). Ihre Fläche beträgt 1242 km². Den Namen des Gebirges führte Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, ursprünglich als „Nižné Tatry“ (Untere Tatra). Später wurde dieser Name von Ján Hunfalvy irrtümlich ins Ungarische als „Nízke Tatry“ übersetzt (Wikipedia). Die Region erlebt ein kontinentales Bergklima, mit höheren Niederschlägen an den Nordhängen und der westliche Teil ist etwas feuchter. Die Schneedecke erreicht über der Baumgrenze zwei Meter und dauert 110 – 210 Tage im Jahr (Jozef Veľký). Sie sind das zweitmeistbesuchte Gebirge in der Slowakei. Insbesondere im östlichen Teil zwischen Čertovica und Kráľova hoľa ist die Natur besser erhalten. Die Niederen Tatra beherbergen mehrere Höhlen, darunter Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká und Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978 wurden die Niederen Tatra mit einer Fläche von 81.095 Hektar zum Nationalpark Nízke Tatry – NAPANT erklärt (nizketatry.sk). Der höchste Gipfel der Niederen Tatra ist Ďumbier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Meeresspiegel erreicht. Vier Flüsse entspringen unterhalb von Kráľova hoľa: Váh, Hron, Hnilec und Hornád. Das Nordtor zu den Niederen Tatra ist die Demänovská Dolina, während die Südseite von Mýto pod Ďumbierom und Tále sowie den Gebirgspässen Donovaly und Čertovica repräsentiert wird (visitliptov.sk). Die Niederen Tatra sind in die Ďumbier-Tatra im Westen und die Kráľovohoľské Tatra im Osten unterteilt, getrennt durch die Täler der Flüsse Boca und Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Einige bekannte Gipfel sind Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková und Andrejcová (Wikipedia).

Az Alacsony-Tátra a Váh és a Hron folyók között terül el, nyugatról keletre 80 kilométer hosszan (nizketatry.sk). Területe 1242 km². A hegység nevét Dionýz Štúr vezette be 1860-ban, eredetileg „Nižné Tatry” (Alsó-Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hunfalvy hibásan fordította le magyarra „Nízke Tatry” néven (Wikipedia). A régió kontinentális hegységi éghajlatot tapasztal, a csapadék magasabb északi lejtőkön van, és a nyugati rész kissé nedvesebb. A hótakaró két métert ér el az erdőhatár felett, és évente 110 – 210 napig tart (Jozef Veľký). Ezek a második leglátogatottabb hegyek Szlovákiában. Különösen keleten, a Čertovica és a Kráľova hoľa közötti területen a természet jobban megőrzött. Az Alacsony-Tátrában több barlang is található, köztük a Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká és a Jaskyňa mŕtvych netopierov. 1978-ban az Alacsony-Tátrát, amely 81 095 hektáros területet fed le, a Nízke Tatry Nemzeti Parkká nyilvánították (nizketatry.sk). Az Alacsony-Tátra legmagasabb csúcsa a Ďumbier, amely tengerszint feletti 2 043 méteres magasságban emelkedik. Négy folyó ered Kráľova hoľa alatt: Váh, Hron, Hnilec és Hornád. Az Alacsony-Tátra északi kapuja a Demänovská-völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďumbierom és Tále, valamint a Donovaly és a Čertovica hegycsúcsok képviselik (visitliptov.sk). Az Alacsony-Tátrát Ďumbier-Tátra és Kráľovohoľské Tátra részre osztják, amelyeket a Boca és Štiavnička folyók völgyei választanak el (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Néhány jól ismert csúcs közé tartozik a Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková és Andrejcová (Wikipedia).

Niskie Tatry leżą między rzekami Wáh i Hron. Rozciągają się na długość 80 kilometrów z zachodu na wschód (nizketatry.sk). Ich powierzchnia wynosi 1242 km². Określenie gór wprowadził Dionýz Štúr w roku 1860, pierwotnie jako Tatry Niższe. Później ten termin został błędnie przetłumaczony na węgierski jako Niskie Tatry przez Jána Hunfalvy’ego (Wikipedia). Panuje tutaj kontynentalny klimat górski. Większa suma opadów występuje na północnych stokach, przy czym zachodnia część jest nieco bardziej wilgotna. Pokrywa śnieżna sięga dwóch metrów ponad granicą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľký). Są drugimi najczęściej odwiedzanymi górami na Słowacji. Szczególnie w części wschodniej, między Čertovicą a Kráľovou hoľą, przyroda jest lepiej zachowana. W Niskich Tatrach znajduje się kilka jaskiń: Bystrianska, Demänovská ľadová, Demänovská jaskyňa slobody, Važecká, Jaskyňa mŕtvych netopierov. W 1978 roku Niskie Tatry o powierzchni 81 095 hektarów zostały ogłoszone Narodowym Parkiem Niskie Tatry – NAPANT (nizketatry.sk). Najwyższym szczytem Niskich Tatr jest Ďumbier – wznoszący się na wysokość 2 043 metrów nad poziomem morza. Spod Kráľovou hoľou wypływają cztery rzeki: Wáh, Hron, Hnilec i Hornád. Brama Niskich Tatr znajduje się od północy w Dolinie Demänovskiej, od południa w Mýto pod Ďumbierom i Tále, a przełęcze górskie Donovaly i Čertovica (visitliptov.sk). Niskie Tatry dzielą się na Tatry Ďumbierskie na zachodzie i Tatry Kráľovohoľskie na wschodzie, oddzielone dolinami rzek Boca i Štiavnička (Dušan Kočický, Boris Ivanič). Niektóre znane szczyty to: Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec, Kráľová hoľa, Poľana, Krakova hoľa, Ďurková, Andrejcová (Wikipedia).

Literatúra

Veľký Jozef a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N‑Q, Veda, Bratislava, p. 100 – 103

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Genealogické informácie na matričných úradov

23/08/201006/03/2024 skala

Na tomto mieste by som chcel zverejniť takpovediac informácie, ktoré môžu pomôcť najmä ostatných pátračom po genealogických údajoch. Ide o stručný výpis informácii z knihy Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp., ktorá sa snáď nachádza v každom oblastnom archíve. Sú to informácie o dostupnosti údajov pre jednotlivé obce. Ja uvediem tie, ktoré ma zaujímajú.

Genealogické informácie, ktoré sa nachádzajú na matričných úradoch, zahŕňajú údaje o narodení, sobáši, a úmrtí. Tieto informácie sú vedené v matrikách, ktoré sú evidované na miestnych matričných úradoch alebo farských úradoch v prípade starších záznamov. Väčšina matričných úradov je verejná a je možné k nim mať prístup, avšak niektoré údaje môžu byť chránené z dôvodu ochrany osobných údajov. Pre získanie genealogických informácií z matričných úradov by ste mali vedieť: miesto, kde sa daná udalosť stala (narodenie, sobáš, úmrtie), a príslušné dátumy, meno osoby, o ktorej hľadáte informácie, ak máte ďalšie identifikačné informácie, ako napríklad meno rodičov alebo svedkov, môže to uľahčiť vyhľadávanie. V mnohých prípadoch môžete mať prístup k týmto informáciám fyzicky na mieste v matričnom úrade alebo archíve, ale niektoré miestnosti ponúkajú aj online prístup k digitalizovaným matrikám. V niektorých krajinách sú matričné údaje dostupné aj na verejných webových stránkach. Je dôležité si všimnúť, že pravidlá a prístup k týmto informáciám sa môžu líšiť podľa miesta a doby.

At this point, I would like to publish, so to speak, information that can help especially other researchers looking for genealogical data. It is a brief summary of information from the book ‘Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.,’ which is presumably available in every regional archive. These are details about the availability of data for individual municipalities. I will list those that interest me.

Genealogical information found in registry offices includes data on births, marriages, and deaths. These details are recorded in registers, which are maintained at local registry offices or church offices for older records. Most registry offices are public, allowing access, although some information may be protected due to personal data privacy.

To obtain genealogical information from registry offices, you should know:

Location and Date: The place where the event occurred (birth, marriage, death), and the relevant dates are crucial pieces of information.
Person’s Name: The name of the person you are researching is also a key criterion.
Church or Civil Records: Depending on the period and location, registers can be kept either by the church or civil authorities.
Additional Identification Information: If you have additional identification information, such as parents’ names or witnesses, it can facilitate the search.

In many cases, access to this information may be available physically at the registry office or archive. Some institutions also offer online access to digitized records. In certain countries, registry data may be accessible on public websites. It’s important to note that rules and access to this information can vary by location and time period.

Používané skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rímsko katolícky farský úrad
ev. – evanjelický farský úrad
FO – farský obvod

Abbreviations used:

n – born s – married z – deceased r.-kat. – Roman Catholic parish office ev. – evangelical parish office FO – parish circuit

Banka – matrika r.-kat. farského úradu v Moravanoch nad Váhom: n – 1783 – 1895, s – 1783 – 1905, z – 1783 – 1904, Indexy: n – 1783 – 1895, z – 1814 – 1917.
Banská Bystrica – sídlo židovského matričného obvodu aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
Beckov – r.-kat. FO: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (dnes súčasť Kočoviec). Do roku 1866 sa nachádzajú aj záznamy z obcí: Kočovce a Štvrtok. Ev. FO: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, od roku 1866 aj Hôrka nad Váhom: n – 1676 – 1910, s – 1678 – 1934, z – 1678 – 1917.
Židovský matričný obvod pre obec Modrová: n – 1843 – 1942, s – 1844 – 1937, z – 1844 – 1942.
Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (súčasť Braväcova): n – 1786 ‑1895, s – 1786 – 1896, z – 1786 – 1895, Index: n – 1786 – 1886, staršie záznamy sú na r.-kat. farskom úrade v Brezne.
Brezno – r.-kat. FO: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čierny Balog, do r. 1808 Pohronská Polhora: n – 1656 – 1688, 1695 – 1904, s – 1683 – 1688, 1695 – 1904, z – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexy: n – 1656 – 1951, s – 1683 – 1950, z – 1656 – 1951. Ev. FO: Brezno, Bujakovo, do r. 1871 Jarabá a Mýto pod Ďumbierom: n,s,z – 1784 – 1896. Ev. FO: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (dnes súčasť Vaľkovne), Pohorelá, Závadka nad Hronom: n – 1828 – 1937, s – 1833 – 1929, z – 1838 – 1936. Židovský matričný obvod pre: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna), Bystrá (dnes súčasť Mýta pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (dnes súčasť Nemeckej), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: n – 1884 – 1936, s – 1885 – 1932, z – 1885 – 1945.
Čierny Balog – r.-kat. FO: Čierny Balog: n – 1787 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1787 – 1895, staršie údaje sú v matrikách obce Brezno.
Horná Streda – r.-kat. FO: Horná Streda: n, s – 1735 – 1852, z – 1737 – 1852, novšie údaje sú v matrikách obce Pobedim.
Hrádok, Hôrka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrádok, Hôrka nad Váhom: n – 1719 – 1898, s – 1729 – 1907, z – 1729 – 1905.
Jelenec – Horné Sľažany – ev. FO: Jelenec, Horné Sľažany: n, s, z – 1827 – 1894, r.-kat FO: Ladice: n – 1713 – 1894, s – 1714 – 1901, z – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Židovský matričný obvod obce Nitra: n – 1843 – 1928, s – 1852 – 1942, z – 1851 – 1903.
Modrovka – početne zastúpená židovská komunita, aj židia z Hôrky.
Nitrianska Blatnica – r.-kat FO: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: n, s – 1827 – 1895, z – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
Nová Ves nad Váhom – súčasť židovského matričného obvodu obce Bolešov: n – 1821 – 1939, s – 1832 – 1931, z – 1832 – 1938, 1945.
Piešťany – r.-kat. FO: Piešťany, Teplice (dnes súčasť Piešťan), Malé Orvište, Veľké Orvište (dnes súčasti obce Ostrov): n – 1700 – 1782, 1788 – 1903, s – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, z – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexy: n – 1709 – 1903, s – 1709 – 1915, z – 1709 – 1910. Židovský matričný obvod pre obce: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: n – 1852 – 1940, s – 1852 – 1931, z – 1852 – 1903. V rámci židovského matričného úradu obce Ilava: n – 1800 – 1950, s – 1822 – 1940, z – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. V rámci židovského matričného úradu obce Myjava: n – 1849 – 1941, s – 1847 – 1941, z – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
Pobedim – r.-kat FO: Pobedim, Bašovce (dnes súčasť obce Orvište), do roku 1852 Očkov a v rokoch 1852 – 1919 Horná Streda: n – 1765 – 1900, s – 1756 – 1919, z – 1765 – 1949. Pre obec Horná Streda: n, s, z – 1852 – 1919. Indexy: n, s – 1800 – 1904, z – 1830 – 1904.
Pohronská Polhora – r.-kat FO: Pohronská Polhora, Michalová: n – 1788 – 1900, s – 1789 – 1871, z – 1843 – 1929. Indexy: n – 1788 – 1874, s – 1789 – 1907. Staršie záznamy sú na r.-kat farskom úrade v Brezne.
Roštár – ev. FO: Roštár, Markuška, sporadicky Petrovo: n,s – 1788 – 1952, z – 1788 – 1952.
Slovenská Nová Ves - predtým časť Voderád, v rámci obce Cífer: n – 1666 – 1898, s – 1666 – 1897, z ‑1666 – 1913. Indexy: n, s, z – 1800 – 1840, Židovský obvod: n, s, z – 1850 – 1885. Novšie údaje sú v matrikách židovského matričného obvodu Trnava.
Voderady – r.-kat. FO: Voderady, Pavlice a Slovenská Nová Vec (dnes súčasti obce Voderady): n – 1716 – 1895, s – 1721 – 1896, z – 1717 – 1895. V rámci židovského obvodu obce Veľké Kostoľany: n – 1721 – 1909, s – 1737 – 1945, z – 1721 – 1900. Indexy: n – 1822 – 1929, z – 1831 – 1921. Predtým časť Pavlice – v rámci židovského obvodu obce Bučany: n – 1851 – 1858, s – 1850 – 1855. V rámci obce Pusté Úľany ev FO: n – 1701 – 1896, s – 1703 – 1896, z – 1702- 1898. V rámci obce Reca – ref. FO: n – 1787 – 1924, s – 1799 – 1924, z – 1787 – 1868. V rámci obce Slovenská Nová Ves v ev. FO Trnava: n – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, s, z – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexy: n – 1666 – 1913, z – 1666 – 1897. Židovský matričný obvod: n – 1842 – 1942, s – 1840 – 1942, z – 1851 – 1942. V rámci obce Veľký Grob ev. FO: n – 1786 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1786 – 1895.

Bank – register of the Roman Catholic parish office in Moravany nad Váhom: b – 1783 – 1895, m – 1783 – 1905, d – 1783 – 1904, Indexes: b – 1783 – 1895, d – 1814 – 1917.
Banská Bystrica – seat of the Jewish registry district also for the villages: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
Beckov – Roman Catholic parish office: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (now part of Kočovce). Until 1866, records from the villages Kočovce and Štvrtok are also present. Evangelical parish office: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (since 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, and from 1866 also Hôrka nad Váhom: b – 1676 – 1910, m – 1678 – 1934, d – 1678 – 1917.
Jewish registry district for the village Modrová: b – 1843 – 1942, m – 1844 – 1937, d – 1844 – 1942.
Beňuš – Roman Catholic parish office: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (part of Braväcovo): b – 1786 – 1895, m – 1786 – 1896, d – 1786 – 1895, Index: b – 1786 – 1886, older records are at the Roman Catholic parish office in Brezno.
Brezno – Roman Catholic parish office: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čierny Balog, until 1808 Pohronská Polhora: b – 1656 – 1688, 1695 – 1904, m – 1683 – 1688, 1695 – 1904, d – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexes: b – 1656 – 1951, m – 1683 – 1950, d – 1656 – 1951. Evangelical parish office: Brezno, Bujakovo, until 1871 Jarabá and Mýto pod Ďumbierom: b, m, d – 1784 – 1896. Evangelical parish office: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (now part of Vaľkovňa), Pohorelá, Závadka nad Hronom: b – 1828 – 1937, m – 1833 – 1929, d – 1838 – 1936. Jewish registry district for: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (now part of Brusno), Bystrá (now part of Mýto pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (now part of Nemecká), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: b – 1884 – 1936, m – 1885 – 1932, d – 1885 – 1945.
Čierny Balog – Roman Catholic parish office: Čierny Balog: b – 1787 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1787 – 1895, older records are in the registers of the Brezno village. Horná Streda – Roman Catholic parish office:
Horná Streda: b, m – 1735 – 1852, d – 1737 – 1852, newer records are in the registers of the Pobedim village.
Hrádok, Hôrka nad Váhom – Roman Catholic Parish Office: Hrádok, Hôrka nad Váhom: b – 1719 – 1898, m – 1729 – 1907, d – 1729 – 1905.
Jelenec – Horné Sľažany – Evangelical Parish Office: Jelenec, Horné Sľažany: b, m, d – 1827 – 1894, Roman Catholic Parish Office: Ladice: b – 1713 – 1894, m – 1714 – 1901, d – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Jewish Registry District of the town Nitra: b – 1843 – 1928, m – 1852 – 1942, d – 1851 – 1903.
Modrovka – Numerously represented Jewish community, including Jews from Hôrka.
Nitrianska Blatnica – Roman Catholic Parish Office: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: b, m – 1827 – 1895, d – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Registry District of the town Bolešov: b – 1821 – 1939, m – 1832 – 1931, d – 1832 – 1938, 1945.
Piešťany – Roman Catholic Parish Office: Piešťany, Teplice (now part of Piešťany), Malé Orvište, Veľké Orvište (now part of the municipality of Ostrov): b – 1700 – 1782, 1788 – 1903, m – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, d – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexes: b – 1709 – 1903, m – 1709 – 1915, d – 1709 – 1910. Jewish registry district for towns: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: b – 1852 – 1940, m – 1852 – 1931, d – 1852 – 1903. Within the Jewish registry office of the town Ilava: b – 1800 – 1950, m – 1822 – 1940, d – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. Within the Jewish registry office of the town Myjava: b – 1849 – 1941, m – 1847 – 1941, d – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
Pobedim – Roman Catholic Parish Office: Pobedim, Bašovce (now part of the municipality of Orvište), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Horná Streda: b – 1765 – 1900, m – 1756 – 1919, d – 1765 – 1949. For the village Horná Streda: b, m, d – 1852 – 1919. Indexes: b, m – 1800 – 1904, d – 1830 – 1904.
Pohronská Polhora – Roman Catholic Parish Office: Pohronská Polhora, Michalová: b – 1788 – 1900, m – 1789 – 1871, d – 1843 – 1929. Indexes: b – 1788 – 1874, m – 1789 – 1907. Older records are in the Roman Catholic parish office in Brezno.
Roštár – Evangelical Parish Office: Roštár, Markuška, sporadically Petrovo: b, m – 1788 – 1952, d – 1788 – 1952.
Slovenská Nová Ves – formerly part of Voderád, within the municipality of Cífer: b – 1666 – 1898, m – 1666 – 1897, d – 1666 – 1913. Indexes: b, m, d – 1800 – 1840. Jewish district: b, m, d – 1850 – 1885. Newer records are in the registers of the Jewish registry district of Trnava.
Voderady – Roman Catholic Parish Office: Voderady, Pavlice, and Slovenská Nová Vec (now part of the municipality of Voderady): b – 1716 – 1895, m – 1721 – 1896, d – 1717 – 1895. Within the Jewish district of the municipality of Veľké Kostoľany: b – 1721 – 1909, m – 1737 – 1945, d – 1721 – 1900. Indexes: b – 1822 – 1929, d – 1831 – 1921. Formerly part of Pavlice – within the Jewish district of the municipality of Bučany: b – 1851 – 1858, m – 1850 – 1855. Within the municipality of Pusté Úľany – Evangelical Parish Office: b – 1701 – 1896, m – 1703 – 1896, d – 1702 – 1898. Within the municipality of Reca – Reformed Parish Office: b – 1787 – 1924, m – 1799 – 1924, d – 1787 – 1868. Within the municipality of Slovenská Nová Ves – Evangelical Parish Office Trnava: b – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, m, d – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexes: b – 1666 – 1913, d – 1666 – 1897. Jewish registry district: b – 1842 – 1942, m – 1840 – 1942, d – 1851 – 1942. Within the municipality of Veľký Grob – Evangelical Parish Office: b – 1786 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1786 – 1895.