Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Polia, Fotografie

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

Hits: 4677

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali , zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „Hruščin chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk). 

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom v jednom rade v smere západ-východ, pričom mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne , a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).


Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of . The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls‘ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).


Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).


TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Dolné Považie, Mestá, Fotografie

Piešťany sú pokojné a vyhľadávané mesto na Považí

Hits: 66992

krásne mesto, predovšetkým preto, lebo tu sa dá vnímať pokoj. V Piešťanoch sa neponáhľajú. Vládne tu pohoda, pričom mesto žije kultúrne, je celkom pekne upravené. zaberajú rozsiahlu plochu, v meste vládne turistický ruch. Mesto leží 162 metrov nad morom, GPS 48°35`03„ zemepisnej šírky a 17°50`01„ zemepisnej dĺžky. Rozloha mesta je 44,201 km2. okolia pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. vyhľadávali obyvatelia  neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľuďoch maďarovskej kultúry, vystriedanej ľuďmi mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v 4. storočí pred Kristom, prichádzajú . V prvom až štvrtom storočí tu bolo osídlenie germánskymi Kvádmi. V piatom až šiestom storočí do oblasti prichádzajú prvé slovanské kmene. Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Piešťany súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo (Wikipédia).

V minulosti boli Piešťany spomenuté v histórii ako Pessen, Pesthyen (Modrova.eu.sk). Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu. Historické názvy Piešťan: 1113 – Pescan, 1299 – Pekchen, 1348 – Posseen, 1357 – Pechen, 1429 – Pestien, Pestyen, 1435 – Pestyén, 1436 – Pesthyen, 1442 – Piesthen, 1546 – Pestien, 1552 – Pestiien, 1564 – Pyšten, 1588 – Pestien, 1642 – Pistin, 1689 – Pöstény, 1709 – Pustin, 1742 – Pusteny, 1745 – Pösthenimu, Piesthan, Pischtan, 1747- Pissteny, 1774 – Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze, 1786 – Pűschtin, Piečany, 1787 – Teplicz, 1808 – Pöstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany, 1863 – 1907 – Pöstyén, 1913 – Pöstyény, do 1918 – Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán, 1920 – Piešťany. Maďarsky sú Piešťany Pöstyén, nemecky Pistyan, poľsky Piesczany. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo Zoborskej listiny vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632 a najslávnejší opis pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642 (Wikipedia).  V roku 1598 bolo v Piešťanoch 144  (obecluka.sk). 

V roku 1642 dostali Piešťany mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupne spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (Piešťany patrili pod Hlohovec) Jánovi Leopoldovi Erdödymu, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a do roku 1940. V roku 1802 navštívil Piešťany Ludwig van Beethoven. Katastrofické rozmery mala na Piešťany povodeň 26.8.1813, kedy boli poškodené všetky (Mednyanský A., 1971) (Wikipédia).

Piešťany, rovnako ako mnoho iných miest západnej Európy, ale aj Slovenska, zažívajú pokles stavu obyvateľstva. Dnes žije v Piešťanoch menej ako 30 000 obyvateľov. V roku 1731 tu podľa dostupných prameňov žilo 1 488 ľudí (Wikipédia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mestská a obecná štatistika, Údaje ku 31.12.1991). Neďaleko od centra mesta, na okraji parku sa nachádza Dom umenia, v ktorej často hosťujú rôzne divadelné a tanečné súbory, koná sa tu množstvo výstav, sála sa používa ako kino apod.. Inou, pomerne známou je Malá scéna Mestského kultúrneho strediska – medzi Piešťancami známe ako „Krasko„. V Piešťanoch je zastúpené vysoké školstvo Inštitútom fyzioterapie, balneológie a rehabilitáce Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Gymnázia sú tu dve: Pierra de Coubertina a svätého Michala Archanjela. Známa je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera. Na území mesta pôsobia tri . Hlavná budova Balneologického múzea je situovaná do budovy Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu patrí pamätná izba Ivana Krasku na nábreží Váhu medzi Kolonádnym a Krajinským mostom, Vila doktora Lisku a asi 6 km vzdialené hradisko Kostolec. Vojenské historické múzeum je v areáli leticka a bohužiaľ sprístupnená je iba časť exponátov a otvorené je iba sezónne (Wikipédia). Veteran Car Club Piešťany má svoje múzeum situované v neďalekých Moravanoch. Významnými podnikmi v minulosti bola Tesla Piešťany, dnes najmä ON Semiconductor (Wikipédia). Chirana Piešťany vyrábala zdravotnícke zariadenia a dnes sa vlastne rozdrobila na množstvo menších firiem. Významným pracoviskom aj dnes v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipédia).

V Piešťanoch sa od roku 1955 koná Piešťanský hudobný festival. Od roku 1999 Piešťanské organové dni. Pravidelne začiatkom leta sa koná Otvorenie kúpeľnej sezóny. Obnovená bola aj tradícia piešťanských parkov, od roku 2006 sa pravidelne uskutočňuje filmový festival Cinematik. Ďalšími filmovými festivalmi sú Kineama, Astrofilm a Eurotour. V lete už tradične sa koná Truck Country, Country Lodenica. Súťaž v aranžovaní kvetov Victoria Regia, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, sa koná koncom leta a je ukončením letnej kúpeľnej sezóny. Na letisku sa konal v nedávnej minulosti hudobný festival Hodokvas. Túto štafetu prevzal festival Grape. Od roku 2010 vznikla tradícia Carat Tuning Párty, od 2011 festival elektronickej hudby BeeFree. Konávali sa tú aj Národné letecké dni, ktoré boli od roku 2011 presunuté do Sliaču (Wikipédia). Od roku 1959 informuje o meste Revue Piešťany, ktorý bol kedysi mesačníkom, dnes vychádza štvťročne. Týždenník Piešťanský týždeň vychádza od roku 1991 a s ním ma viaže aj osobná skúsenosť, keďže som ho cca od jeho tretieho vydania predával ako kolportér do roku 1995. Od konca roku 2010 sa Piešťany pýšia vlastnou rozhlasovou stanicou Rádio Piešťany, ktorá vysiela ma 90.2 MHz (Wikipédia).

Z Piešťan pochádza herec Marián Geišberg, známa moderátorka Alena Heribanová, kanoista Slavomír Kňazovický, kajakár Róbert Erban, kajakárka Marcela Erbanová, plavkyňa Martina Moravcová, hokejisti Branko Radivojevič a Michel Miklík, futbalista Filip Hološko, tenistki Magdaléna Rybáriková a Dominika Cibulková. V minulosti tu pôsobili mnohí umelci: Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko, Jozef Dodo Šošoka (Wikipédia), herci Juraj Slezáček, Marián Vajda, hudobník Patrik Vrbovský (Rytmus), tenisti Lukáš Lacko, horolozec Vladimír Plulík. Pôsobili tu básnik, prozaik Ivan Krasko, dramatik a spisovateľ Ivan Stodola, maliar Benka, Alojz Klimo, spisovateľ a maliar Janko Alexy, sochár Valér Vavro, džezový hudobník Jozef Dodo Šošoka.


Piešťany, a beautiful town known for its serene ambiance, holds a special place, primarily because it exudes tranquility. In Piešťany, life moves at a leisurely pace, fostering a sense of ease, while the city thrives culturally and remains well-maintained. Extensive parks grace the landscape, and the town buzzes with tourist activity. Situated 162 meters above sea level, with GPS coordinates 48°35’03“ latitude and 17°50’01“ longitude, Piešťany covers an area of 44.201 km². Traces of settlement in the surrounding areas date back to the Quaternary Pleistocene. Tools from the Neanderthal era were discovered in the nearby village of Banka and in the Čertova pec cave.

During the late Stone Age and, more prominently, the Bronze Age, people sought out the non-freezing springs in the region. The presence of the Magyar culture, succeeded by the cultures of the Mochovce and Čakany, is evident in the vicinity. In the late Iron Age, around the 4th century BCE, the Celts arrived. In the 5th to 6th centuries, the Germanic Quadi settled in the area. The first Slavic tribes came to the region in the 5th to 6th centuries. The era of Great Moravia in the 9th century is reflected in the grand court in nearby Ducové. From 1299 to 1321, Piešťany belonged to the domain of Matúš Čák of Trenčín. It was also a royal property and part of the Tematín Castle domain. In 1348, King Louis I granted Tematín Castle and estate to Master Nicholas Kont of Königsberg. After the extinction of this lineage, they came under the ownership of Alexius Thurzo, appointed by King Louis II (Wikipedia).

Throughout history, Piešťany was mentioned by various names such as Pessen and Pesthyen. The name „Piešťany“ is derived from the sandy character of the riverbed deposits. Historical names for Piešťany include Pescan (1113), Pekchen (1299), Posseen (1348), Pechen (1357), Pestien (1429), Pestyen (1435), and many more. The first written mention dates back to 1113 in the Zobor Charter issued by King Coloman I of Hungary. The town’s history is closely tied to the development of spa culture in the 16th century. The first detailed description of the springs comes from George Werhner, prefect of Castle and royal counselor, in 1545. Later descriptions were provided by the Austrian imperial physician Johann Crato von Krafftheim in 1571, Pope Sixtus V’s personal physician Andrea Baccius Elpidianus in 1588, and German traveler Martin Zeiller in 1632. The most famous description is Adam Trajan’s poem „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ from 1642 (Wikipedia).

In 1598, Piešťany had 144 houses. In 1642, Piešťany gained town privileges and market rights, evolving into a manorial town. In the 18th century, the spa settlement Teplice developed around the springs. In its center stood an accommodation inn and a manor house for the nobility. The settlement gradually merged with the town of Piešťany, forming the historic center we see today. In 1720, Charles VI donated the Hlohovec estate (to which Piešťany belonged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beethoven visited Piešťany. A catastrophic flood on August 26, 1813, caused extensive damage to all buildings (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

Like many other cities in Western Europe and Slovakia, Piešťany is experiencing a decline in population. Today, Piešťany is home to less than 30,000 residents. In 1731, according to available sources, the town had 1,488 inhabitants (Wikipedia). The population continued to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993). As of 1991, the population was 33,176 (Municipal and Local Statistics, Data as of December 31, 1991).

Not far from the city center, on the edge of the park, stands the House of Arts, hosting various theater and dance groups and hosting numerous exhibitions. Another well-known venue is the Small Stage of the Municipal Cultural Center, known among the locals as „Krasko.“ Piešťany is home to the Institute of Physiotherapy, Balneology, and Rehabilitation of the University of St. Cyril and Methodius in Trnava. There are two high schools, Pierre de Coubertin and St. Michael the Archangel Gymnasium. The renowned Hotel Academy of Ľudovít Winter is also located in Piešťany. The city has three museums, with the main building of the Balneological Museum situated in the Kúpeľná dvorana building. It oversees the memorial room of Ivan Krasko on the Váh embankment between Kolonádny and Krajinský bridges, Villa of Dr. Liska, and the Kostolec hillfort about 6 km away. The Military History Museum is in the airport area, and unfortunately, only a part of the exhibits is accessible seasonally (Wikipedia). The Veteran Car Club Piešťany has its museum in the nearby Moravany. A significant presence in the field of metrology, testing, standardization, and certification is the Technical Testing Institute Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipedia).

Since 1955, the Piešťany Music Festival has been held annually. Since 1999, Piešťanské organové dni (Piešťany Organ Days) takes place. The opening of the bathing season is a regular event at the beginning of summer. The tradition of the Sculptures of Piešťany Parks was revived, and since 2006, the Cinematik film festival has been held regularly. Other film festivals include Kineama, Astrofilm, and Eurotour. In summer, Truck Country and Country Lodenica festivals are traditional events. The Victoria Regia flower arrangement competition, featuring an allegorical procession, takes place at the end of summer, marking the conclusion of the summer bathing season. The Hodokvas music festival was held at the airport until recently. This baton was passed to the Grape festival. Since 2010, the Carat Tuning Party has become a tradition, followed by the electronic music festival BeeFree from 2011. National Aviation Days, which took place in Piešťany, were moved to Sliač in 2011 (Wikipedia). Since 1959, the city has been covered by Revue Piešťany, which was once a monthly magazine and is now published quarterly. The weekly Piešťanský týždeň has been in existence since 1991. I have a personal connection to it, as I worked as a street vendor selling it until 1995. Since the end of 2010, Piešťany boasts its own radio station, Rádio Piešťany, broadcasting on 90.2 MHz (Wikipedia).

Piešťany has been the birthplace of several notable individuals, including actor Marián Geišberg, well-known presenter Alena Heribanová, canoeist Slavomír Kňazovický, kayakers Róbert Erban and Marcela Erbanová, swimmer Martina Moravcová, hockey players Branko Radivojevič and Michel Miklík, and footballer Filip Hološko. In the past, many artists were associated with Piešťany, such as Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko, and Jozef Dodo Šošoka (Wikipedia).


Piešťany, eine wunderschöne Stadt, die vor allem durch ihre friedliche Atmosphäre besticht, nimmt einen besonderen Platz ein, weil hier Ruhe spürbar ist. In Piešťany bewegt sich das Leben in gemächlichem Tempo, wodurch eine Atmosphäre der Gelassenheit entsteht, während die Stadt kulturell blüht und gut gepflegt ist. Ausgedehnte Parks schmücken das Stadtbild, und die Stadt pulsiert vor touristischer Aktivität. Gelegen auf 162 Metern über dem Meeresspiegel, mit GPS-Koordinaten von 48°35’03“ Breitengrad und 17°50’01“ Längengrad, erstreckt sich Piešťany über eine Fläche von 44,201 km². Spuren der Besiedlung in den umliegenden Gebieten reichen bis ins Quartäre Pleistozän zurück. Werkzeuge aus der Neandertaler-Ära wurden im nahegelegenen Dorf Banka und in der Höhle Čertova pec entdeckt.

Während der späten Steinzeit und besonders in der Bronzezeit suchten die Menschen die nicht gefrierenden Quellen in der Region auf. Die Anwesenheit der Magyarenkultur, gefolgt von den Kulturen von Mochovce und Čakany, ist in der Umgebung ersichtlich. In der späten Eisenzeit, etwa im 4. Jahrhundert v. Chr., kamen die Kelten an. Im 5. bis 6. Jahrhundert ließen sich die germanischen Quaden in der Gegend nieder. Die ersten slawischen Stämme kamen im 5. bis 6. Jahrhundert in die Region. Die Zeit von Großmähren im 9. Jahrhundert spiegelt sich in der großen Burg in der Nähe von Ducové wider. Von 1299 bis 1321 gehörte Piešťany zum Gebiet von Matúš Čák von Trenčín. Es war auch königlicher Besitz und Teil des Tematín-Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenkte König Ludwig I. Tematín-Burg und -land dem Magister Nikolaus Kont von Königsberg. Nach dem Aussterben dieser Linie kamen sie in den Besitz von Alexius Thurzo, ernannt von König Ludwig II. (Wikipedia).

Im Laufe der Geschichte wurde Piešťany unter verschiedenen Namen wie Pessen und Pesthyen erwähnt. Der Name „Piešťany“ leitet sich vom sandigen Charakter der Ablagerungen im Flussbett der Waag ab. Historische Namen für Piešťany sind Pescan (1113), Pekchen (1299), Posseen (1348), Pechen (1357), Pestien (1429), Pestyen (1435) und viele mehr. Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zoborer Urkunde von König Koloman I. von Ungarn. Die Geschichte der Stadt ist eng mit der Entwicklung der Badekultur im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste ausführliche Beschreibung der Quellen stammt von Georg Werhner, Präfekt des Schlosses Šariš und königlicher Ratgeber, aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen vom österreichischen Hofarzt Johann Crato von Krafftheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Baccius Elpidianus im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung stammt aus Adam Trajans Gedicht „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ von 1642 (Wikipedia).

Im Jahr 1598 hatte Piešťany 144 Häuser. Im Jahr 1642 erhielt Piešťany Stadtrechte und Marktrechte und entwickelte sich zu einer herrschaftlichen Stadt. Im 18. Jahrhundert entstand um die Quellen herum die Badekolonie Teplice. In ihrem Zentrum stand ein Unterkunftsgasthaus und ein Herrenhaus für den Adel. Die Kolonie verschmolz allmählich mit der Stadt Piešťany und bildet heute das historische Zentrum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenkte Karl VI. das Gut Hlohovec (zu dem Piešťany gehörte) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuchte Ludwig van Beethoven Piešťany. Eine katastrophale Flut am 26. August 1813 verursachte erhebliche Schäden an allen Gebäuden (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

Wie viele andere Städte in Westeuropa und der Slowakei erlebt Piešťany einen Rückgang der Bevölkerung. Heute leben in Piešťany weniger als 30.000 Einwohner. Im Jahr 1731 hatte die Stadt nach verfügbaren Quellen 1.488 Einwohner (Wikipedia). Die Bevölkerung wuchs im Laufe der Jahre weiter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993). Im Jahr 1991 betrug die Bevölkerung 33.176 (Stadt- und Gemeindestatistik, Daten vom 31. Dezember 1991).

Nicht weit vom Stadtzentrum entfernt, am Rande des Parks, steht das Haus der Künste, das verschiedene Theater- und Tanzgruppen beherbergt und zahlreiche Ausstellungen veranstaltet. Ein weiterer bekannter Veranstaltungsort ist die Kleine Bühne des Städtischen Kulturzentrums, die bei den Einheimischen als „Krasko“ bekannt ist. In Piešťany befindet sich das Institut für Physiotherapie, Balneologie und Rehabilitation der Universität St. Kyrill und Method in Trnava. Es gibt zwei Gymnasien, Pierre de Coubertin und St. Michael the Archangel Gymnasium. Die renommierte Hotelakademie von Ľudovít Winter befindet sich ebenfalls in Piešťany. Die Stadt hat drei Museen, wobei sich das Hauptgebäude des Balneologischen Museums in der Kúpeľná dvorana (Badehalle) befindet. Darüber hinaus unterstehen ihm das Gedenkzimmer von Ivan Krasko zwischen den Kolonnaden und der Krajinský most (Landesbrücke), die Villa von Dr. Liska und die etwa 6 km entfernte Burgstätte Kostolec. Das Militärgeschichtsmuseum befindet sich auf dem Gelände des Flugplatzes und ist leider nur teilweise und saisonal zugänglich (Wikipedia). Der Veteran Car Club Piešťany betreibt ein Museum in der Nähe von Moravany. Die Technische Prüfungsanstalt Piešťany, eine Einrichtung für Metrologie, Prüfung, Normung und Zertifizierung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Piešťanský hudobný festival findet seit 1955 in Piešťany statt. Seit 1999 gibt es die Piešťanské organové dni. Regelmäßig zu Beginn des Sommers wird die Badesaison eröffnet. Die Tradition der Skulpturen der Piešťany Parks wurde wiederbelebt, und seit 2006 findet regelmäßig das Filmfestival Cinematik statt. Zu den weiteren Filmfestivals gehören Kineama, Astrofilm und Eurotour. Im Sommer findet traditionell Truck Country und Country Lodenica statt. Der Wettbewerb im Blumenschmuck Victoria Regia, mit einem allegorischen Umzug als Höhepunkt, findet am Ende des Sommers statt und markiert das Ende der Sommersaison. In der jüngeren Vergangenheit fand auf dem Flughafen das Musikfestival Hodokvas statt. Diese Rolle übernahm später das Grape Festival. Seit 2010 gibt es die Tradition der Carat Tuning Party und seit 2011 das Elektronikmusikfestival BeeFree. Es gab auch die Nationalen Luftfahrttage, die 2011 nach Sliač verlegt wurden (Wikipedia). Seit 1959 informiert die Revue Piešťany über die Stadt, die früher monatlich erschien und heute vierteljährlich herausgegeben wird. Die wöchentliche Zeitschrift Piešťanský týždeň gibt es seit 1991, und damit verbinde ich auch persönliche Erfahrungen, da ich sie als Straßenverkäufer bis 1995 verkauft habe. Seit Ende 2010 kann Piešťany mit ihrem eigenen Radiosender, Rádio Piešťany, auf 90,2 MHz glänzen (Wikipedia).

Zu den Persönlichkeiten, die aus Piešťany stammen, gehören der Schauspieler Marián Geišberg, die bekannte Moderatorin Alena Heribanová, der Kanute Slavomír Kňazovický, die Kajakfahrer Róbert Erban und Marcela Erbanová, die Schwimmerin Martina Moravcová, die Eishockeyspieler Branko Radivojevič und Michel Miklík, der Fußballer Filip Hološko, die Tennisspielerinnen Magdaléna Rybáriková und Dominika Cibulková. In der Vergangenheit waren viele Künstler mit Piešťany verbunden, wie Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko und Jozef Dodo Šošoka (Wikipedia), sowie die Schauspieler Juraj Slezáček, Marián Vajda, der Musiker Patrik Vrbovský (Rytmus), die Tennisspieler Lukáš Lacko und der Uhrmacher Vladimír Plulík. Hier haben auch der Dichter, Prosaschriftsteller Ivan Krasko, der Dramatiker und Schriftsteller Ivan Stodola, der Maler Martin Benka, Alojz Klimo, der Schriftsteller und Maler Janko Alexy, der Bildhauer Valér Vavro und der Jazzmusiker Jozef Dodo Šošoka gewirkt.


بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°35`03„ خط العرض و 17°50`01„ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة „تشيرتوفا بيك“. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 1301 – 1321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم „بيسين“ و „بيستهين“. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 1863 – 1907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم „بوشتين“، بالألمانية „بيستيان“، وبالبولندية „بيشتشاني“. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته „سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي“ في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obecluka.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Mednyanský A., 1971) (Wikipedia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 1910 – 7,379، في عام 1945 – 14,519، في عام 1970 – 22,963، في عام 1980 – 30,731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993)، في عام 1991 – 33,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع „دوم أومينيا“، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم „كراسكو“. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: „بيير دو كوبرتان“ و“سانت ميخايل آركانجيل“. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى „كوبيلنا دفورانا“. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semiconductor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا „أيام الأرغان“ في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cinematik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kineama و Astrofilm و Eurotour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Country و Country Lodenica. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور „فيكتوريا ريجيا“، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى „هودوكفاس“ في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان „غريب“. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Party بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeFree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة „ريفيو بييشتاني“ المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية „بييشتانسكي تيدنيك“ منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.


  • Drobný Dušan, Michalec Peter, Bača Róbert, Hovorka Ján, 1993: Piešťany trochu inak, PMDD, Piešťany, ISBN 80-966992-0-2
  • Mednyanský Alojz, 1971: Malebná cesta dolu Váhom, Tatran, , p. 57, 188

Rieka Váh Rymplerova važina – Medzi kúpaliskom Sĺňava a Ratnovskou zátokou sa nachádza tzv. Rymplerova važina. Pred viac ako sto rokmi to bol areál mäkkého lúhu s prevládajúcou vŕbou bielou – Salix alba, topoľom čiernym – Populus nigra, topoľom bielym – Populus alba a topoľom sivým – Populus x canescens. Rastú tu čremchy, hloh, baza, krovité vŕby. Na brehoch potoka rastie kosatec žltý – Iris pseudacorus. Najmä v minulosti to bola oblasť chovu hydiny a pasenia dobytka (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava bola vybudovaná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňava vodná nádrž Sĺňava vznikla zahradením Váh. Pri prechádzkach na nábreží Váhu možno zazrieť najrozličnejšie druhy vodného vtáctva. Pozornosť vzbudzujú predovšetkým majestátne labute hrbozobé. Najradšej sa zhromažďujú spolu s čajkami smejivými a kačicami divými pod Kolonádovým mostom, kde ich už tradične prikrmujú nielen , ale i mnohí návštevníci Piešťan. Najmä v zimných mesiacoch sa k labutiam pripájajú aj kačice divé, lysky čierne. Údolím Váhu sa tiahne dôležitá migračná cesta vtákov. Vodnú nádrž Sĺňava, využívajú operenci pri jarnom a jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu na svojich ďalekých cestách. Niektoré druhy čajok a kačíc zo severnej Európy, hlavne z Pobaltia a Ruska, na Sĺňave i zimujú. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi, určité úseky vodných plôch nezamŕzajú ani v silných mrazoch. Preto patrí Sĺňava medzi najvýznamnejšie zimoviská vodného vtáctva v SR. Na Vtáčom ostrove uprostred Sĺňavy každoročne vyhniezdi niekoľko tisíc párov čajok smejivých. K zaujímavostiam patrí, že práve tu zahniezdila prvýkrát na Slovensku aj veľká čajka bielohlavá a čajka sivá. Najväčšiu pozornosť si však zasluhuje hniezdna kolónia rybára riečneho. Tento štíhly vzdušný akrobat je zaradený do Červenej knihy ohrozených druhov a preto vyžaduje prísnu ochranu. Na Sĺňave prebieha intenzívny ornitologický výskum. Dlhoročné výskumy preukázali význam a dôležitosť tejto lokality pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Preto bola Sĺňava v roku 1980 zaradená do siete chránených území. V súčasnosti má štatút chráneného areálu a jeho rozloha je 430 hektárov (Kornel Duffek).

Centrum Kursalon –  reštaurácia, priestor pre konanie spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa Tibora Urbánka (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4) Kursalon bola prvá reprezentatívna budova postavená Ľudovítom Winterom v roku 1894  (piestany.sk). Kursalon je mladší názov celého objektu, v ktorom je od roku 1928 múzeum, a ktorý nesie názov Kúpeľná dvorana (iestany.sk). Kaplnka Božského srdca Ježišovho – sa nachádza pred Kolonádnym mostom. Je to novogotická stavba postavená v roku 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia je na začiatku Winterovej , oproti hotelu Lipa. Ide o pôvodne klasicistickú vilu Türökyho z 19. storočia, prestavanú na romantickú (piestany.sk). Evanjelický kostol (Winterova 1) – je jednoloďový gotický chrám postavený v roku 1905 (piestany.sk). Stará lekáreň na Winterovej ulici  má bohatú secesnú výzdobu na hlavnej fasáde. Na uličnej fasáde je posledný skriňový secesný výklad s pôvodnými reklamami lekárne (piestany.sk). Riaditeľstvo kúpeľov na Winterovej 29 je najstaršou funkčnou budovou v meste (piestany.sk). Vojenský kúpeľný ústav na Teplickej 81 vybudovali v roku 1863. Od prvopočiatku slúžil ubytovaniu a stravovaniu kúpeľných pacientov z radov príslušníkov armády (piestany.sk). Zelený strom na Winterovej ulici bol za dobu svojej existencie rezidenciou nájomcu a riaditeľa kúpeľov, hotelom a nakoniec sa stal liečebným domom (piestany.sk). Liečebný dom Slovan bol pôvodne funkčný hotel Grand Hotel Royal, postavený v roku 1906. Veľkolepo zdobená sála slúžila ako koncertné auditórium, usporadúvali sa v nej medzinárodné konferencie a iné významné . Od roku 1986 je objekt uzatvorený (piestany.sk). Slovan bol pýchou Piešťan, dnes bohužiaľ je jeho hanbou. Chátra čoraz viac, všetky snahy čokoľvek s kedysi krásnym hotelom, zlyhali. Bojím sa toho, že celý objekt bude asanovaný. Hotel Lipa bol postavený v roku 1912 (piestany.sk). V 90-tych rokov 20. storočia Lipu postihol požiar a odvtedy je zničená.

– spája centrum mesta s kúpeľným ostrovom. Bol postavený v roku 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ pochádza z roku 1642 a znamená „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – dielo Roberta Kühmayera sa nachádza začiatku Kolonádneho mosta, je symbolom Piešťan. Podľa prameňa, Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4, kresliar Artur Heyer naskicoval Ľudovítovi Winterovi obraz „Lámača barlí„, ktorý dal Ľudovít patentovať. Neskôr, v roku 1930 dal barlolamača zvečniť do bronzu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský most – na mieste, kde je teraz Krajinský most, bol predtým starý drevený most Erdödyovcov. V roku 1932 Ľudovít Winter postavil efektný most, ktorý umožnil postaviť príjazdovú cestu ku Thermii (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové rozpätie oblúka je 52 metrov. Nosná konštrukcia je zložená z dvoch horných upnutých oblúkov. Preto sa tomuto mostu často hovorí aj oblúkový. V tej dobe patril k najodvážnejším mostným konštrukciám u nás. V roku 1932 bola na moste pamätná tabuľa s nápisom: „Most prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka pomenovaný Slovenskou krajinou na pamäť jeho 80. narodenín (1850 – 1930).“ cez druhú svetovú vojnu, keď Piešťany opúšťali v z 3. na 4. apríla 1945, most poškodili. Sovietska armáda hneď 5. apríla začala most opravovať a čoskoro ho aj opravila a doplnila o stavidlo na stabilizáciu hladiny Obtokového ramena (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Ulice Územie dnešného Floreátu bola do roku 1918 záplavovým územím, plný vegetácie. Vtedy ho Ľudovít Winter kúpil od grófa Viliama Erdödyho. Nazval ho Floreát (z latinčiny – nech rozkvitá) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Na cintoríne na Bratislavskej ceste sa nachádza Pamätník obetí holokaustu. Na Štefánikovej ulici sa nachádza Pranier – pieskovcový stĺp hanby vytvorený okolo roku 1830. Čelnú stranu praniera zdobí nápis: „Newolám žádneho, prímam každého“. Ku stĺpu pripútavali delikventa za nohy a okolo pása okovami (piestany.sk).

Budovy Starý kláštor je na Detvianskej ulici č. 9. Predstavuje pozostatky najstaršej murovanej sakrálnej budovy na území dnešného mesta. Pochádza zo 14. storočia. Na ploche chrámovej sa nachádzajú zvyšky základov staršej budovy, zrejme románskej kamennej stavby. Najstaršie tu nájdené mince pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Kolomana I. (1095 – 1116). O Starom kláštore sa uvažovalo ako o kláštore templárov, avšak ide iba o legendu (Krupa V., Klčo M., 2004: Starý kláštor v Piešťanoch, archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994, Zborník Trnavy a trnavského kraja, č. 7, Trnava). Dnes zostali z kláštora už len ruiny. Ružový mlyn – Ružový mlyn dal postaviť v roku 1917 Ľudovít Winter ako výkrmňu ošípaných (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odkedy ho dali opraviť ;-). Dom umenia je prvá mimobratislavská stavba divadla po 2. svetovej vojne, realizovaná v rokoch 1974 – 1979 (piestany.sk).


The Váh River – Rympler’s Pond: Between the Sĺňava swimming pool and the Ratnovská bay, there is the so-called Rympler’s Pond. Over a hundred years ago, it was an area of soft meadow dominated by white willow (Salix alba), black poplar (Populus nigra), white poplar (Populus alba), and grey poplar (Populus x canescens). Various species of vegetation such as hawthorn, buckthorn, elderberry, and bushy willows grow in the area. Yellow iris (Iris pseudacorus) grows along the stream banks. In the past, it was used for poultry farming and cattle grazing (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava was built between 1956-1959 (ŠOP SR). Sĺňava – a reservoir formed by damming the Váh River. Various waterfowl can be observed during walks along the Váh embankment, with swans being particularly majestic. They often gather with laughing gulls and wild ducks under the Kolonádový Bridge, where, traditionally, they are fed not only by children but also by many visitors to Piešťany. Especially in winter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Valley serves as an important migration route for birds. Sĺňava, with its favorable microclimatic conditions related to thermal springs, has sections of water that do not freeze even in severe frosts. Therefore, Sĺňava is among the most significant wintering grounds for waterfowl in Slovakia. Every year, several thousand pairs of laughing gulls nest on the Bird Island in the middle of Sĺňava. It’s noteworthy that the great black-headed gull and the common gull also nested here for the first time in Slovakia. However, the nesting colony of the common tern is of particular interest. This slender, aerial acrobat is listed in the Red Book of endangered species, requiring strict protection. Intensive ornithological research takes place at Sĺňava. Long-term studies have demonstrated the importance of this location for water and water-associated bird species. Consequently, Sĺňava was included in the network of protected areas in 1980 and currently holds the status of a protected area with an area of 430 hectares (Kornel Duffek).

Kursalon Center – a restaurant and space for social and cultural events. According to Tibor Urbánek (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4), Kursalon was the first representative building constructed by Ľudovít Winter in 1894 (piestany.sk). Kursalon is a more recent name for the entire facility, which has housed a museum since 1928, known as the Kúpeľná Dvorana (Bath House) (piestany.sk). Chapel of the Divine Heart of Jesus – located in front of the Kolonádový Bridge. It is a neo-Gothic structure built in 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia is at the beginning of Winterova Street, across from the Lipa Hotel. Originally a classicist villa belonging to Türöky from the 19th century, it was later transformed into a romantic style (piestany.sk). Evangelical Church (Winterova 1) – a single-nave Gothic church built in 1905 (piestany.sk). The Old Pharmacy on Winterova Street boasts rich Secessionist decoration on its main facade. The street facade features the last showcase with original pharmacy advertisements in Secessionist style (piestany.sk). The Administration Building of the Spa on Winterova 29 is the oldest functional building in the city (piestany.sk). The Military Spa Institute on Teplicka 81 was established in 1863. Initially, it served as accommodation and catering for spa patients from the army (piestany.sk). The Green Tree on Winterova Street was the residence for the lessee and director of the spa during its existence. It served as a hotel and eventually became a medical facility (piestany.sk). The Slovan Medical Facility was originally the Grand Hotel Royal, built in 1906. The grand hall was magnificently decorated and served as a concert auditorium, hosting international conferences and other significant events. Since 1986, the facility has been closed and has fallen into disrepair, unfortunately tarnishing the pride of Piešťany (piestany.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (piestany.sk). In the 1990s, Lipa was affected by a fire and has been in ruins since then.

Bridges Kolonádny Bridge – connects the city center with the spa island. It was built in 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inscription on it, „Saluberrimae Pistinienses Thermae,“ dates back to 1642 and means „Healing Piešťany Baths“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – Robert Kühmayer’s work is located at the beginning of the Kolonádny Bridge and is a symbol of Piešťany. According to sources, Artur Heyer sketched the painting „Lámača barlí“ for Ľudovít Winter, which he patented. Later, in 1930, the barlolamač was cast in bronze (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský Bridge – at the site where the Krajinský Bridge now stands, there used to be the old wooden bridge of the Erdödy family. In 1932, Ľudovít Winter built an impressive bridge, allowing for the construction of the access road to Thermia (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The span of the bridge’s arch is 52 meters. The supporting structure consists of two upper attached arches, making it often referred to as an arch bridge. At that time, it was considered one of the most daring bridge constructions in the country. In 1932, a memorial plaque with the inscription „Bridge of the first President of Czechoslovakia T.G. Masaryk named by the Slovak countryside in memory of his 80th birthday (1850 – 1930)“ was placed on the bridge. During the Second World War, when the Germans left Piešťany on the night of April 3-4, 1945, they damaged the bridge. The Soviet army immediately started repairing the bridge on April 5 and soon completed the repairs, adding a weir to stabilize the water level of the Obtokové rameno (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1, p. 26 – 28).

Streets The area of today’s Floreát was a floodplain until 1918, full of vegetation. At that time, Ľudovít Winter purchased it from Count Viliam Erdödy. He named it Floreát (from Latin – let it bloom) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The Holocaust Victims Memorial is located at the cemetery on Bratislavská Street. On Štefánikova Street, there is Pranier – a sandstone pillar of shame created around 1830. The front of the pranier is adorned with the inscription: „I don’t turn anyone away; I take everyone.“ Delinquents were tied to the pillar by their feet and secured around the waist with chains (piestany.sk).

Buildings The Old Monastery is on Detvianská Street No. 9, representing the remnants of the oldest brick sacral building on the territory of the current city. It dates back to the 14th century, with the nave of the church building containing remnants of the foundations of an older structure, likely a Romanesque stone building. The oldest coins found here date back to the reign of Hungarian King Koloman I (1095 – 1116). The Old Monastery now remains only in ruins. Ružový Mlyn (Pink Mill) – Ružový Mlyn was built by Ľudovít Winter in 1917 as a pigsty (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). It is yellow now, since it was repaired ;-) Dom umenia (House of Art) is the first non-Bratislava theater building after World War II, realized in the years 1974 – 1979 (piestany.sk).


Die Váh – Rymplerova Važina: Zwischen dem Sĺňava-Schwimmbad und der Ratnovská-Bucht befindet sich die sogenannte Rymplerova Važina. Vor über hundert Jahren war es ein Gebiet mit weichen Wiesen, die von weißer Weide (Salix alba), Schwarzer Pappel (Populus nigra), Weißer Pappel (Populus alba) und Grauer Pappel (Populus x canescens) dominiert wurde. Verschiedene Pflanzenarten wie Weißdorn, Faulbaum, Holunder und buschige Weiden wachsen in der Gegend. Gelbe Schwertlilien (Iris pseudacorus) wachsen entlang der Bachufer. In der Vergangenheit wurde es für die Geflügelzucht und die Weidewirtschaft genutzt (František Bača – Piešťanský týždeň). Die Sĺňava wurde zwischen 1956 und 1959 errichtet (ŠOP SR). Sĺňava – ein Stausee, der durch das Aufstauen des Flusses Váh entstanden ist. Bei Spaziergängen am Váh-Ufer können verschiedenste Arten von Wasservögeln beobachtet werden. Schwäne sind besonders majestätisch und sammeln sich oft mit Lachmöwen und Wildenten unter der Kolonádový-Brücke, wo sie traditionell nicht nur von Kindern, sondern auch von vielen Besuchern von Piešťany gefüttert werden. Besonders in den Wintermonaten schließen sich den Schwänen auch Wildenten und Schwarzkohlen an. Das Váh-Tal dient als wichtige Zugstrecke für Vögel. Aufgrund der günstigen mikroklimatischen Bedingungen im Zusammenhang mit Thermalquellen frieren bestimmte Abschnitte des Wassers selbst bei starkem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňava zu den bedeutendsten Winterquartieren für Wasservögel in der Slowakei. Jedes Jahr brüten mehrere tausend Paare Lachmöwen auf der Vogelinsel in der Mitte von Sĺňava. Es ist erwähnenswert, dass hier auch die Große Raubmöwe und die Sturmmöwe erstmals in der Slowakei brüteten. Besondere Aufmerksamkeit verdient jedoch die Brutkolonie des Flussseeadlers. Dieser schlanke, luftige Akrobat ist im Roten Buch der gefährdeten Arten aufgeführt und erfordert einen strengen Schutz. Intensive ornithologische Forschungen finden in Sĺňava statt. Langjährige Studien haben die Bedeutung dieses Ortes für Wasservögel nachgewiesen. Daher wurde Sĺňava 1980 in das Netzwerk der Schutzgebiete aufgenommen und hat derzeit den Status eines geschützten Gebiets mit einer Fläche von 430 Hektar (Kornel Duffek).

Kursalon Center – ein Restaurant und Raum für gesellschaftliche und kulturelle Veranstaltungen. Laut Tibor Urbánek (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4) war der Kursalon das erste repräsentative Gebäude, das von Ľudovít Winter im Jahr 1894 erbaut wurde (piestany.sk). Kursalon ist ein neuerer Name für das gesamte Gebäude, das seit 1928 ein Museum beherbergt und als Kúpeľná Dvorana (Badehaus) bekannt ist (piestany.sk). Kapelle des Göttlichen Herzens Jesu – befindet sich vor der Kolonádový-Brücke. Es ist ein neugotisches Gebäude, das 1897 erbaut wurde (piestany.sk). Victoria Regia – Das Hotel Victoria Regia befindet sich am Anfang der Winterova-Straße, gegenüber dem Lipa Hotel. Ursprünglich eine klassizistische Villa aus dem 19. Jahrhundert, gehört sie Türöky, wurde später in einen romantischen Stil umgebaut (piestany.sk). Evangelische Kirche (Winterova 1) – eine gotische Einzelschiffkirche, erbaut im Jahr 1905 (piestany.sk). Die Alte Apotheke in der Winterova-Straße ist mit reichen secessionistischen Verzierungen an der Hauptfassade versehen. An der Straßenfassade befindet sich das letzte Schaufenster mit originalen Apothekenanzeigen im Sezessionsstil (piestany.sk). Das Verwaltungsgebäude des Kurorts auf der Winterova 29 ist das älteste funktionierende Gebäude in der Stadt (piestany.sk). Das Militärkurinstitut auf der Teplicka 81 wurde 1863 errichtet. Von Anfang an diente es der Unterbringung und Verpflegung von Kurbadpatienten aus der Armee (piestany.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-Straße war während seiner Existenz die Residenz des Mieters und Direktors des Kurorts, ein Hotel und wurde schließlich ein Sanatorium (piestany.sk). Das Slovan Sanatorium war ursprünglich das Grand Hotel Royal, erbaut im Jahr 1906. Der prächtig geschmückte Saal diente als Konzertsaal und Gastgeber für internationale Konferenzen und andere bedeutende Veranstaltungen. Seit 1986 ist die Einrichtung geschlossen und verfiel leider, was die Stadt Piešťany betrifft (piestany.sk). Das Lipa Hotel wurde 1912 erbaut (piestany.sk). In den 1990er Jahren wurde Lipa von einem Brand heimgesucht und ist seitdem eine Ruine.

Brücken Kolonádny-Brücke – verbindet das Stadtzentrum mit der Kurinsel. Sie wurde 1933 gebaut (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inschrift darauf, „Saluberrimae Pistinienses Thermae“, stammt aus dem Jahr 1642 und bedeutet „Heilende Bäder von Piešťany“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – Das Werk von Robert Kühmayer befindet sich am Anfang der Kolonádny-Brücke und ist ein Symbol von Piešťany. Gemäß den Quellen skizzierte Artur Heyer das Gemälde „Lámača barlí“ für Ľudovít Winter, das Ľudovít patentieren ließ. Später, im Jahr 1930, wurde der Barlolamač in Bronze gegossen (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-Brücke – Am Standort der heutigen Krajinský-Brücke befand sich zuvor die alte hölzerne Erdödy-Brücke. Im Jahr 1932 baute Ľudovít Winter eine beeindruckende Brücke, die den Zugang zur Thermia ermöglichte (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Spannweite des Bogens beträgt 52 Meter. Die Tragstruktur besteht aus zwei oberen Bögen und wird daher oft als Bogenbrücke bezeichnet. Zu dieser Zeit gehörte diese Brücke zu den gewagtesten Brückenkonstruktionen bei uns. Im Jahr 1932 wurde an der Brücke eine Gedenktafel mit der Inschrift angebracht: „Brücke des ersten Präsidenten der Tschechoslowakischen Republik T. G. Masaryk, benannt von der Slowakischen Landschaft zum Gedenken an seinen 80. Geburtstag (1850 – 1930)“. Die Deutschen beschädigten die Brücke während des Zweiten Weltkriegs, als sie Piešťany in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 verließen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Reparatur der Brücke und führte sie bald durch und fügte ein Wehr zur Stabilisierung des Wasserstands des Obtokové rameno hinzu (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1, S. 26 – 28).

Straßen Das Gebiet des heutigen Floreát war bis 1918 ein Überschwemmungsgebiet, voller Vegetation. Damals kaufte es Ľudovít Winter von Graf Viliam Erdödy. Er nannte es Floreát (aus dem Lateinischen – lass es aufblühen) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Am Friedhof in der Bratislavská-Straße befindet sich das Mahnmal für die Opfer des Holocausts. In der Štefánikova-Straße befindet sich der Pranier – eine Sandsteinsäule der Schande, die um 1830 geschaffen wurde. Die Vorderseite des Praniers ist mit der Inschrift verziert: „Ich weise niemanden ab; ich nehme jeden.“ Delinquenten wurden mit den Füßen am Pfahl befestigt und um die Taille mit Ketten gesichert (piestany.sk).

Gebäude Das Alte Kloster befindet sich in der Detvianská-Straße Nr. 9 und stellt die Überreste des ältesten gemauerten sakralen Gebäudes auf dem Gebiet der heutigen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahrhundert, wobei das Kirchenschiff Überreste der Grundmauern eines älteren Gebäudes enthält, das wahrscheinlich ein romanisches Steinbauwerk war. Die ältesten hier gefundenen Münzen stammen aus der Zeit der Herrschaft des ungarischen Königs Koloman I. (1095 – 1116). Das Alte Kloster bleibt heute nur in Ruinen übrig. Ružový Mlyn (Rosa Mühle) – Ružový Mlyn wurde 1917 von Ľudovít Winter als Schweinestall errichtet (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repariert wurde ;-) Dom umenia (Haus der Kunst) ist das erste außerhalb von Bratislava gebaute Theatergebäude nach dem Zweiten Weltkrieg, realisiert in den Jahren 1974 – 1979 (piestany.sk).


نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňava وخليج Ratnovskou يقع ما يسمى بـ Rymplerova Važina. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Populus nigra والقلقاس الأبيض – Populus alba والقلقاس الرمادي – Populus x canescens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pseudacorus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (František Bača – Piešťanský týždeň). تم بناء Sĺňava بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – السد المائي Sĺňava تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolonádový ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Piešťany. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňava كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňava أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňava واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňava. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňava بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňava في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rymplerova važina – بين حمام الشمس وخليج Ratnovskou يقع ما يسمى važina Rymplerova. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Populus nigra والتوت الأبيض – Populus alba والتوت الرمادي – Populus x canescens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pseudacorus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (František Bača – Piešťanský týždeň). بنيت Sĺňava في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňava – الخزان المائي Sĺňava نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolonádový، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Piešťany. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňava كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňava أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňava تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňava تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňava حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňava إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kornel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ تعود إلى عام 1642 وتعني „الحمامات البيستانية المفيدة“ (مركز معلومات بيشتيان). Barlolamač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة „Lámača barlí“ للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödyovcov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم „جسر القوس“. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: „جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masaryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (1850 – 1930)“. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obtokové (Moretová D.، 2012، Revue Piešťany، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pranier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: „Newolám žádneho, prímam každého“. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (piestany.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (1095 – 1116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Krupa V.، Klčo M.، 2004: Starý kláštor v Piešťanoch، archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994، Zborník Pamiatky Trnavy a trnavského kraja، č. 7، Trnava). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbánek T.، 2008، Piešťanský týždeň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (piestany.sk).



TOP

Centrum

Piešťany a Váh

Ostatné

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

Hits: 4415

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej , ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 . V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).


Trenčín is the center of central , a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km2, it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the „Amber Road,“ traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: „To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made“ (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10th and beginning of the 11th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200-1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).


Rodina

Zdroje genealogických a historických poznatkov

Hits: 9909

Zdroje, z ktorých môžete čerpať sú rôzne. Nie je práve najľahšie sa o nich dozvedieť, preto niektoré z nich uvediem. Ja by som každému, koho aspoň trochu zaujíma jeho pôvod, prípadne rodina, odporúčal v prvom rade sa opýtať svojich vlastných rodičov, starých rodičov, strýkov atď na svoju rodinu. Tam by mali všetci začať, aj tí, ktorí si myslia, že od nich vedia dosť. Ak toto absolvujete, budete mať kostru, na ktorej sa dá stavať. Nie vždy sú tieto informácie na 100 % pravdivé, ale je to výborná pomôcka. Okrem toho, človek sa dozvie popri tom kopec vecí, ktoré v papieroch nemôže nájsť. Nasleduje tá ťažšia stránka. Matriky a archívy a iné inštitúcie. Netreba však zabúdať na časopisy, knihy, , fary atď. Samozrejme, že aj Internet môže pomôcť pri hľadaní, týka sa to najmä zahraničia. Ktovie, dnešný informačný svet sa rozvíja chvalabohu aj týmto smerom, možno sa dočkáme aj kvalitných informácií tohto druhu na Internete.

Štátne archívy sú často hlavným úložiskom historických dokumentov a matričných údajov. Vo väčších mestách alebo regionálnych centrách môžete nájsť štátne archívy so záznamami o narodení, sobášoch, úmrtiach, sčítania  iných dokumentoch. Farské úrady disponujú matričnými záznamami o narodení, sobášoch a úmrtiach. Návšteva cintorínov, najmä rodinných hrobov, môže poskytnúť informácie o dátumoch narodenia a úmrtia, ako aj o rodinných vzťahoch. Genealogické databázy vedia pomôcť, napr. Ancestry.com, MyHeritage a FamilySearch môžu poskytnúť prístup k širokej škále historických záznamov a dokumentov. Miestne knižnice často uchovávajú históriu regiónu v podobe kníh, časopisov a máp. Môžu obsahovať informácie o osídlení, udalostiach a významných osobnostiach. Archívy miestnych novín môžu poskytnúť pohľad do každodenného života, udalostí a oznámení o narodení, sobášoch a úmrtiach. Testy DNA môžu poskytnúť genetické informácie o vašom rodokmeni a spojeniach s inými ľuďmi, ktorí sa rozhodli zdieľať svoje genetické údaje. Špecializované knihy a publikácie o histórii konkrétnych oblastí môžu ponúknuť kontext a detaily o živote a udalostiach v danej lokalite. Niektoré a uchovávajú vlastné archívy, ktoré môžu obsahovať záznamy o miestnych udalostiach, rozhodnutiach a obyvateľoch. Pri skúmaní genealógie je dôležité byť trpezlivý a systematický. Kombinácia týchto zdrojov môže viesť k objaveniu informácií o vašich predkoch, ktoré hľadáte.


Sources from which you can gather information are diverse. It’s not always easy to learn about them, so I will mention some of them. I would recommend everyone who is even a bit interested in their origin or family to start by asking their own parents, grandparents, uncles, etc., about their family. Everyone should begin there, even those who think they already know enough. If you go through this, you will have a framework to build on. These pieces of information are not always 100% accurate, but they are an excellent starting point. In addition, you will learn a lot of things that you cannot find on paper. The harder part follows: registers, archives, and other institutions. However, one should not forget about magazines, books, museums, parishes, etc. Of course, the Internet can also help in searching, especially for information abroad. Who knows, today’s information world is fortunately developing in this direction as well, and we might even get quality information of this kind on the Internet.

State archives are often the main repositories of historical documents and vital records. In larger cities or regional centers, you can find state archives with records of births, marriages, deaths, censuses, and other documents. Parish offices hold vital records of births, marriages, and deaths. Visiting cemeteries, especially family graves, can provide information about birth and death dates as well as family relationships. Genealogical databases can be helpful; for example, Ancestry.com, MyHeritage, and FamilySearch can provide access to a wide range of historical records and documents. Local libraries often preserve the history of the region in the form of books, magazines, and maps, containing information about settlement, events, and notable personalities. Archives of local newspapers can offer insights into everyday life, events, and announcements of births, marriages, and deaths. DNA tests can provide genetic information about your family tree and connections with others who have chosen to share their genetic data. Specialized books and publications on the history of specific areas can offer context and details about life and events in a given locality. Some towns and cities maintain their own archives, which may contain records of local events, decisions, and residents. When researching genealogy, it is important to be patient and systematic. The combination of these sources can lead to the discovery of information about your ancestors that you are seeking.

A guide for genealogical researchers from the Czech Republic, occasionally Slovakia, Poland, Hungary, Germany.


Oblastné, okresné a špeciálne archívy SR (neúplne) / Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)

  • , Námestie SNP 1, 974 01
  • Banská Bystrica, Sládkovičova 1, 974 05
  • Bardejov, Dlhý rad 16, 085 77
  • Bojnice, Tehelná.1, 972 01
  • , Križkova 7, 811 04
  • Brzotín, Kaštieľ‘ 049 51
  • Bytča, Kaštieľ 014 35
  • Čadca, Palárikova 1158, 022 01
  • Dobrá Niva, Ostrá Lúka – Kaštieľ, 962 61
  • Dolný Kubín, Matuškova 1654/8, 026 01
  • Humenné, Štúrova 1, 066 80
  • Komárno, Červenej armády 15, 945 36
  • Košice, Bačíkova 1, 041 56
  • Košice, Kováčska 20/1, 040 01, Archív Mesta Košíc
  • Košice, Kováčska 20/II, 042 11
  • Kremnica, Námestie 1 mája 4/7, 976 01
  • Levice, Vojenská 1
  • Levoča, Mierové námestie 7, 054 01
  • Liptovský , Školská 4, 031 01
  • Lučenec, Kubínyiho námestie 984 01
  • Michalovce, S. Tučeka 4, 071 01
  • , Vajanského nábrežie 1, 036 58
  • Modra, Dolná 140, 900 01
  • – Ivánka, Novozámocká 388, 949 08
  • Nitra, Pod Katrušou ,1 949 05
  • Nové , Tyršova 1, 940 65
  • Poprad, Popradské nábrežie 16, 058 44
  • Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1135/55, 017 01
  • Prešov, Hlavná 137, 080 01
  • Prešov, Slovenská 40, 080 01
  • Rimavská Sobota, Hlavné námestie 2, 979 80
  • Skalica, Kráľovská 16, 909 01
  • Spišská Nová Ves, Letná 67, 052 80
  • , Gottwaldovo námestie 5, 064 80
  • Svidník, Partizánska 625/12, 089 01
  • Šaľa, Sovietskej armády 1, 927 00
  • Topoľčany, Pod Kalváriou 2140, 955 01
  • Trebišov, Štefánikova 201, 075 01
  • Trenčín, Kožušnícka 1, 911 00
  • Trnava, Štefánikova 46, 917 38
  • Veľký Krtíš, Za parkom 851, 990 01
  • Vranov nad Topľou, Sovietskej armády 114, 093 00
  • Žilina, Budatín – Zámok 010 03

Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) / Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)

  • Benešov, Masarykovo náměstí 1, 256 01
  • Beroun, Třída politických vězňů 21, 266 49
  • Blansko, Seifertova 7, 678 01
  • Blovice, Náměstí 137, 336 01
  • Boskovice, Pod Klášterem 6, 680 01
  • , Dominikánske náměstí 1, 601 67, Archiv mesta Brna
  • Brno, Zerotinovo náměstí 3/5, 662 02, mzabrno@mvcr.cz, Moravský zemský archiv v Brne
  • Bruntál, Zahradní ulice, 792 11
  • Česká Lípa, Náměstí Osvobození 297, 470 01
  • České Budějovice, Přemysla Otakara II. 1, 370 92
  • Český Krumlov, Zámek 381 11
  • Děčín, Žižkova ulice 4, 405 02
  • Frýdek-Místek, Bezručova ulice, 738 20
  • Hodonin, Koupelní ulice 10, 695 01
  • Holešov, Náměstí Edvarda Beneše 24, 769 01
  • Horšovský Týn, Náměstí Republiky 10, 346 11
  • Cheb, Františkánské náměstí 14, 350 11
  • Jablonec nad Nisou, Jehlárska 2, 466 01
  • Jihlava , Hluboká ulice 1, 586 01
  • Jindřichovice 1, Zámek 357 05
  • Jindřichův Hradec, Václavská 37/III, 377 11
  • Kadaň, Boženy Němcové 68, 432 01
  • Karlovy Vary, Náměstí 17 listopadu 2, 360 05
  • Karviná, Fryštatská ulice 40, 733 21
  • Kladno, plk. Stříbrného 1443, 272 01
  • Klatovy, Plzeňská 178/III, 339 13
  • Kolín, Zahradní 278, 280 00
  • Kroměříž, Zámek 767 01
  • Kunštát, Zámek 679 72
  • Kutná Hora, Poděbradova 288, 284 80
  • Liberec, Moskevská ulice 23, 460 01
  • Litovel, Náměstí Svobody 11, 784 01
  • Louny, Mírové náměstí 57, 440 01
  • Lovosice, Terezinska 909/59, 410 02, sokalitomerice@soalitomerice.cz
  • Lysá nad Labem, Zámek 289 22
  • Mělník, Krombholcova 246, 276 41
  • Mikulov, Náměstí 7, 692 24
  • Mirovice 37, 398 06
  • Mladá Boleslav, Staromestské náměstí 70/I, 293 59
  • Most, Leoše Janáčka 1310/2, 434 01
  • Nehvizdy, Pražská ulice 12, 250 81
  • Nový Jičín, Slovanská ulice 3, 741 01
  • Olomouc, Križkovského ulice 2, 771 11
  • Olomouc, Wurmova 11, 771 11
  • Opava, Lidická ulice 2a, 746 84
  • Opava, Sněmovní 1, 746 22, Zemský archiv
  • Opava, Třída Vítezného Února 39, 746 22
  • Ostrava 2 – Přívoz, Spálova ulice 23, 702 19, Archiv mesta Ostravy
  • Pelhřimov, Pražská 127, 393 01
  • Petrovice 1, Zámek 270 35
  • Plasy, Konvent, 331 11 Státní okresní archiv Rokycany
  • Plzeň, Sedláčkova 44, 306 12
  • 1, Badatelna 4, 110 00, Archiv Akademie věd ČR
  • Praha 1, Klementínum 190, 118 01, Archiv Narodní knihovny
  • Praha 1, Letenská 15, 118 00, Ústřední archiv geodesie a kartografie
  • Praha 1, Ovocny trhové 5, 116 36, Archiv Univerzity Karlovy
  • Praha 1 – Hradčany, Pohorelec 8 118 00, Archiv Narodního muzea v Praze
  • Praha 2, Horská 7, 128 00
  • Praha 5 – Zbraslav, Zámek 255 01, Archiv Narodní galerie
  • Praha 8 – Karlín, Sokolovska 136, 186 00, Vojenský historický archiv
  • Praha, Podskalská ulice 19, 128 20
  • Prachatice, Velká náměstí 43, 383 11
  • Prostějov, Pernštýnske náměstí 8, 796 40
  • Přerov, Horní náměstí 7, 750 00
  • Příbram, Dlouhá ulice 81, 261 01
  • Rajhrad, Klaster 664 61
  • Rýmařov, Zámek 793 42
  • Slavkov u Brna, Zámek 684 01
  • Strakonice, Zámek Střela, 386 11
  • Šternberk, Třída Československej armády 14, 785 01
  • Šumperk, Bratři Čapků 35, 787 89
  • Tachov, Planska 2030, 347 01
  • Tábor, Pražská ulice 155, 390 01
  • Teplice, Školní ulice 8, 415 01
  • Třebíč, Zámek 1, 674 01
  • Třeboň, Zámek, 379 11
  • Uherské Hradište, Františkánska 124, 696 66
  • Ústí nad Labem, Hrnčířska ulice 2/65, 400 23
  • Vsetín, 4 května, 755 01
  • Zlin 11, Zámek Klečůvka, 763 11
  • Znojmo 2, Divišovo náměstí 5, 669 02
  • Žďár nad Sázavou 1, Zámek 591 01

Odporúčaná (citácie nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): / Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):

  • Sarmáyová Kalesná Jana, 1991, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.
  • Archívy lesníckych komôr z rokov 1750 – 1870 – Pôdohospodársky archív v Banskej Bystrici
  • Evidenčné knihy pozemkov erárnych robotníkov – osadníkov z rokov 1883 – 1919 – Štátny archív v Banskej Bystrici
  • Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a kroniky, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 797 pp.
  • Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 5, Encyklopédia odboja a SNP, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 653 pp.
  • Alberty Július, 1981 Formovanie robotníckej triedy v obvode Brezna, Osveta (vynikajúci zdroj informácií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
  • Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
  • Binder R., 1962, Osadníci na Horehroní
  • Stránsky A., 1969, Drevorubači na Čiernom Hrone na rozhraní 18. a 19. storočia
  • Hreblay A., 1928, Brezno a jeho okolie
  • Hreblay A., 1954, Brezno a okolie
  • Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
  • Kvietok L., 1948, Život v lesoch na Horehroní
  • Zechenter Laskomerský G. K., 1956, Päťdesiat rokov slovenského života
  • Rapoš, Dejiny cirkvi evanjelickej v Brezne
  • Varsík Branislav, 1984, Z západného a stredného Slovenska v stredoveku, Veda, Bratislava, 256 pp.
  • Varsík Branislav, 1972, Zo slovenského stredoveku. Výber historických štúdií a článkov z rokov 1946 – 1968, 548 pp.
  • Sopko Július, 1995, Kroniky stredovekého Slovenska, RAK, Budmerice
  • Marsina Richard a kol.,, 1986, Dejiny Slovenska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
  • Mihályfalusi Forgon Mihály: Gomor Kishont vármegye nemes családai (Šlachtické rody Gemersko-Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamorín. Monografia zachytáva šlachtické rody bývalej gemersko-malohontskej župy. Jednotlivé rody sú radené podľa abecedného poradia, takmer pri každom hesle je uvedený erb, genealogická tabuľka a stručné dejiny rodu.

  • Mašek Petr.,, 1999, Modrá krev. Minulost a přítomnost 445 šlechtických rodů v českých zemích, Mladá Fronta, Praha
  • Pilnáček J, 1972, Staromoravštví rodové, Státní archiv, Brno
  • Pouzar Vladimír, 1999, Almanach českých šlechtických rodů, Martin, Praha
  • Mates Vladimír, 2000, Jména tajemství zbavená. Malá domáci encyklopedie 250 nejčastejších příjmení, Epocha, Praha

Rodina

Genealogické informácie na matričných úradov

Hits: 12358

Na tomto mieste by som chcel zverejniť takpovediac , ktoré môžu pomôcť najmä ostatných pátračom po genealogických údajoch. Ide o stručný výpis informácii z knihy Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, , 541 pp., ktorá sa snáď nachádza v každom oblastnom archíve. Sú to informácie o dostupnosti údajov pre jednotlivé . Ja uvediem tie, ktoré ma zaujímajú.

Genealogické informácie, ktoré sa nachádzajú na matričných úradoch, zahŕňajú údaje o narodení, sobáši, a úmrtí. Tieto informácie sú vedené v matrikách, ktoré sú evidované na miestnych matričných úradoch alebo farských úradoch v prípade starších záznamov. Väčšina matričných úradov je verejná a je možné k nim mať prístup, avšak niektoré údaje môžu byť chránené z dôvodu ochrany osobných údajov. Pre získanie genealogických informácií z matričných úradov by ste mali vedieť: miesto, kde sa daná udalosť stala (narodenie, sobáš, úmrtie), a príslušné dátumy, meno osoby, o ktorej hľadáte informácie, ak máte ďalšie identifikačné informácie, ako napríklad meno rodičov alebo svedkov, môže to uľahčiť vyhľadávanie. V mnohých prípadoch môžete mať prístup k týmto informáciám fyzicky na mieste v matričnom úrade alebo archíve, ale niektoré miestnosti ponúkajú aj online prístup k digitalizovaným matrikám. V niektorých krajinách sú matričné údaje dostupné aj na verejných webových stránkach. Je dôležité si všimnúť, že pravidlá a prístup k týmto informáciám sa môžu líšiť podľa miesta a doby.


At this point, I would like to publish, so to speak, information that can help especially other researchers looking for genealogical data. It is a brief summary of information from the book ‚Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.,‘ which is presumably available in every regional archive. These are details about the availability of data for individual municipalities. I will list those that interest me.

Genealogical information found in registry offices includes data on births, marriages, and deaths. These details are recorded in registers, which are maintained at local registry offices or church offices for older records. Most registry offices are public, allowing access, although some information may be protected due to personal data privacy.

To obtain genealogical information from registry offices, you should know:

  1. Location and Date: The place where the event occurred (birth, marriage, death), and the relevant dates are crucial pieces of information.

  2. Person’s Name: The name of the person you are researching is also a key criterion.

  3. Church or Civil Records: Depending on the period and location, registers can be kept either by the church or civil authorities.

  4. Additional Identification Information: If you have additional identification information, such as parents‘ names or witnesses, it can facilitate the search.

In many cases, access to this information may be available physically at the registry office or archive. Some institutions also offer online access to digitized records. In certain countries, registry data may be accessible on public websites. It’s important to note that rules and access to this information can vary by location and time period.


Používané skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rímsko katolícky farský úrad
ev. – evanjelický farský úrad
FO – farský obvod

Abbreviations used:

n – born s – married z – deceased r.-kat. – Roman Catholic parish office ev. – evangelical parish office FO – parish circuit


  • Bankamatrika r.-kat. farského úradu v Moravanoch nad Váhom: n – 1783 – 1895, s – 1783 – 1905, z – 1783 – 1904, Indexy: n – 1783 – 1895, z – 1814 – 1917.
  • Banská Bystricasídlo židovského matričného obvodu aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
  • Beckov – r.-kat. FO: , Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (dnes súčasť Kočoviec). Do roku 1866 sa nachádzajú aj záznamy z obcí: Kočovce a Štvrtok. Ev. FO: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, od roku 1866 aj Hôrka nad Váhom: n – 1676 – 1910, s – 1678 – 1934, z – 1678 – 1917.
  • Židovský matričný obvod pre obec Modrová: n – 1843 – 1942, s – 1844 – 1937, z – 1844 – 1942.
  • Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (súčasť Braväcova): n – 1786 -1895, s – 1786 – 1896, z – 1786 – 1895, Index: n – 1786 – 1886, staršie záznamy sú na r.-kat. farskom úrade v Brezne.
  • Brezno – r.-kat. FO: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čierny Balog, do r. 1808 Pohronská Polhora: n – 1656 – 1688, 1695 – 1904, s – 1683 – 1688, 1695 – 1904, z – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexy: n – 1656 – 1951, s – 1683 – 1950, z – 1656 – 1951. Ev. FO: Brezno, Bujakovo, do r. 1871 Jarabá a Mýto pod Ďumbierom: n,s,z – 1784 – 1896. Ev. FO: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (dnes súčasť Vaľkovne), Pohorelá, Závadka nad Hronom: n – 1828 – 1937, s – 1833 – 1929, z – 1838 – 1936. Židovský matričný obvod pre: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna), Bystrá (dnes súčasť Mýta pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (dnes súčasť Nemeckej), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: n – 1884 – 1936, s – 1885 – 1932, z – 1885 – 1945.
  • Čierny Balog – r.-kat. FO: Čierny Balog: n – 1787 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1787 – 1895, staršie údaje sú v matrikách obce Brezno.
  • Horná Streda – r.-kat. FO: Horná Streda: n, s – 1735 – 1852, z – 1737 – 1852, novšie údaje sú v matrikách obce Pobedim.
  • Hrádok, Hôrka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrádok, Hôrka nad Váhom: n – 1719 – 1898, s – 1729 – 1907, z – 1729 – 1905.
  • Jelenec – Horné Sľažany – ev. FO: Jelenec, Horné Sľažany: n, s, z – 1827 – 1894, r.-kat FO: Ladice: n – 1713 – 1894, s – 1714 – 1901, z – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Židovský matričný obvod obce : n – 1843 – 1928, s – 1852 – 1942, z – 1851 – 1903.
  • Modrovka – početne zastúpená židovská komunita, aj židia z Hôrky.
  • Nitrianska Blatnica – r.-kat FO: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: n, s – 1827 – 1895, z – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – súčasť židovského matričného obvodu obce Bolešov: n – 1821 – 1939, s – 1832 – 1931, z – 1832 – 1938, 1945.
  • Piešťanyr.-kat. FO: , Teplice (dnes súčasť Piešťan), Malé Orvište, Veľké Orvište (dnes súčasti obce Ostrov): n – 1700 – 1782, 1788 – 1903, s – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, z – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexy: n – 1709 – 1903, s – 1709 – 1915, z – 1709 – 1910. Židovský matričný obvod pre obce: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: n – 1852 – 1940, s – 1852 – 1931, z – 1852 – 1903. V rámci židovského matričného úradu obce Ilava: n – 1800 – 1950, s – 1822 – 1940, z – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. V rámci židovského matričného úradu obce : n – 1849 – 1941, s – 1847 – 1941, z – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobedim – r.-kat FO: Pobedim, Bašovce (dnes súčasť obce Orvište), do roku 1852 Očkov a v rokoch 1852 – 1919 Horná Streda: n – 1765 – 1900, s – 1756 – 1919, z – 1765 – 1949. Pre obec Horná Streda: n, s, z – 1852 – 1919. Indexy: n, s – 1800 – 1904, z – 1830 – 1904.
  • Pohronská Polhora – r.-kat FO: Pohronská Polhora, Michalová: n – 1788 – 1900, s – 1789 – 1871, z – 1843 – 1929. Indexy: n – 1788 – 1874, s – 1789 – 1907. Staršie záznamy sú na r.-kat farskom úrade v Brezne.
  • Roštár – ev. FO: Roštár, Markuška, sporadicky Petrovo: n,s – 1788 – 1952, z – 1788 – 1952.
  • Slovenská Nová Ves – predtým časť Voderád, v rámci obce Cífer: n – 1666 – 1898, s – 1666 – 1897, z -1666 – 1913. Indexy: n, s, z – 1800 – 1840, Židovský obvod: n, s, z – 1850 – 1885. Novšie údaje sú v matrikách židovského matričného obvodu Trnava.
  • Voderady – r.-kat. FO: Voderady, Pavlice a Slovenská Nová Vec (dnes súčasti obce Voderady): n – 1716 – 1895, s – 1721 – 1896, z – 1717 – 1895. V rámci židovského obvodu obce Veľké Kostoľany: n – 1721 – 1909, s – 1737 – 1945, z – 1721 – 1900. Indexy: n – 1822 – 1929, z – 1831 – 1921. Predtým časť Pavlice – v rámci židovského obvodu obce Bučany: n – 1851 – 1858, s – 1850 – 1855. V rámci obce Pusté Úľany ev FO: n – 1701 – 1896, s – 1703 – 1896, z – 1702- 1898. V rámci obce Reca – ref. FO: n – 1787 – 1924, s – 1799 – 1924, z – 1787 – 1868. V rámci obce Slovenská Nová Ves v ev. FO Trnava: n – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, s, z – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexy: n – 1666 – 1913, z – 1666 – 1897. Židovský matričný obvod: n – 1842 – 1942, s – 1840 – 1942, z – 1851 – 1942. V rámci obce Veľký Grob ev. FO: n – 1786 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1786 – 1895.

  • Bank – register of the Roman Catholic parish office in Moravany nad Váhom: b – 1783 – 1895, m – 1783 – 1905, d – 1783 – 1904, Indexes: b – 1783 – 1895, d – 1814 – 1917.
  • – seat of the Jewish registry district also for the villages: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
  • Beckov – Roman Catholic parish office: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (now part of Kočovce). Until 1866, records from the villages Kočovce and Štvrtok are also present. Evangelical parish office: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (since 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, and from 1866 also Hôrka nad Váhom: b – 1676 – 1910, m – 1678 – 1934, d – 1678 – 1917.
  • Jewish registry district for the village Modrová: b – 1843 – 1942, m – 1844 – 1937, d – 1844 – 1942.
  • Beňuš – Roman Catholic parish office: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (part of Braväcovo): b – 1786 – 1895, m – 1786 – 1896, d – 1786 – 1895, Index: b – 1786 – 1886, older records are at the Roman Catholic parish office in Brezno.
  • Brezno – Roman Catholic parish office: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čierny Balog, until 1808 Pohronská Polhora: b – 1656 – 1688, 1695 – 1904, m – 1683 – 1688, 1695 – 1904, d – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexes: b – 1656 – 1951, m – 1683 – 1950, d – 1656 – 1951. Evangelical parish office: Brezno, Bujakovo, until 1871 Jarabá and Mýto pod Ďumbierom: b, m, d – 1784 – 1896. Evangelical parish office: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (now part of Vaľkovňa), Pohorelá, Závadka nad Hronom: b – 1828 – 1937, m – 1833 – 1929, d – 1838 – 1936. Jewish registry district for: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (now part of Brusno), Bystrá (now part of Mýto pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (now part of Nemecká), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: b – 1884 – 1936, m – 1885 – 1932, d – 1885 – 1945.
  • Čierny Balog – Roman Catholic parish office: Čierny Balog: b – 1787 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1787 – 1895, older records are in the registers of the Brezno village. Horná Streda – Roman Catholic parish office:
  • Horná Streda: b, m – 1735 – 1852, d – 1737 – 1852, newer records are in the registers of the Pobedim village.
  • Hrádok, Hôrka nad Váhom – Roman Catholic Parish Office: Hrádok, Hôrka nad Váhom: b – 1719 – 1898, m – 1729 – 1907, d – 1729 – 1905.
  • Jelenec – Horné Sľažany – Evangelical Parish Office: Jelenec, Horné Sľažany: b, m, d – 1827 – 1894, Roman Catholic Parish Office: Ladice: b – 1713 – 1894, m – 1714 – 1901, d – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Jewish Registry District of the town Nitra: b – 1843 – 1928, m – 1852 – 1942, d – 1851 – 1903.
  • Modrovka – Numerously represented Jewish community, including Jews from Hôrka.
  • Nitrianska Blatnica – Roman Catholic Parish Office: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: b, m – 1827 – 1895, d – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Registry District of the town Bolešov: b – 1821 – 1939, m – 1832 – 1931, d – 1832 – 1938, 1945.
  • Piešťany – Roman Catholic Parish Office: Piešťany, Teplice (now part of Piešťany), Malé Orvište, Veľké Orvište (now part of the municipality of Ostrov): b – 1700 – 1782, 1788 – 1903, m – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, d – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexes: b – 1709 – 1903, m – 1709 – 1915, d – 1709 – 1910. Jewish registry district for towns: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: b – 1852 – 1940, m – 1852 – 1931, d – 1852 – 1903. Within the Jewish registry office of the town Ilava: b – 1800 – 1950, m – 1822 – 1940, d – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. Within the Jewish registry office of the town Myjava: b – 1849 – 1941, m – 1847 – 1941, d – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobedim – Roman Catholic Parish Office: Pobedim, Bašovce (now part of the municipality of Orvište), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Horná Streda: b – 1765 – 1900, m – 1756 – 1919, d – 1765 – 1949. For the village Horná Streda: b, m, d – 1852 – 1919. Indexes: b, m – 1800 – 1904, d – 1830 – 1904.
  • Pohronská Polhora – Roman Catholic Parish Office: Pohronská Polhora, Michalová: b – 1788 – 1900, m – 1789 – 1871, d – 1843 – 1929. Indexes: b – 1788 – 1874, m – 1789 – 1907. Older records are in the Roman Catholic parish office in Brezno.
  • Roštár – Evangelical Parish Office: Roštár, Markuška, sporadically Petrovo: b, m – 1788 – 1952, d – 1788 – 1952.
  • Slovenská Nová Ves – formerly part of Voderád, within the municipality of Cífer: b – 1666 – 1898, m – 1666 – 1897, d – 1666 – 1913. Indexes: b, m, d – 1800 – 1840. Jewish district: b, m, d – 1850 – 1885. Newer records are in the registers of the Jewish registry district of Trnava.
  • Voderady – Roman Catholic Parish Office: Voderady, Pavlice, and Slovenská Nová Vec (now part of the municipality of Voderady): b – 1716 – 1895, m – 1721 – 1896, d – 1717 – 1895. Within the Jewish district of the municipality of Veľké Kostoľany: b – 1721 – 1909, m – 1737 – 1945, d – 1721 – 1900. Indexes: b – 1822 – 1929, d – 1831 – 1921. Formerly part of Pavlice – within the Jewish district of the municipality of Bučany: b – 1851 – 1858, m – 1850 – 1855. Within the municipality of Pusté Úľany – Evangelical Parish Office: b – 1701 – 1896, m – 1703 – 1896, d – 1702 – 1898. Within the municipality of Reca – Reformed Parish Office: b – 1787 – 1924, m – 1799 – 1924, d – 1787 – 1868. Within the municipality of Slovenská Nová Ves – Evangelical Parish Office Trnava: b – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, m, d – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexes: b – 1666 – 1913, d – 1666 – 1897. Jewish registry district: b – 1842 – 1942, m – 1840 – 1942, d – 1851 – 1942. Within the municipality of Veľký Grob – Evangelical Parish Office: b – 1786 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1786 – 1895.