Značka: Ilava

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Horné Považie

29/12/202302/04/2024 skala

Horné Považie je región na západe Slovenska, ktorý sa rozprestiera v okolí rieky Váh. Medzi významné mestá v regióne patrí napríklad Trenčín, Považská Bystrica a Ilava. Na severe sa nachádza pohorie Malá Fatra, vhodná na turistiku a iné outdoorové aktivity. V minulosti sa na Hornom Považí ťažila železná ruda.

Horné Považie tvoria okresy Žilina, Bytča, Považská Bystrica a severná časť okresu Púchov (slovakregion.sk).

Horné Považie is a region in western Slovakia, sprawling around the Váh River. Notable cities in the region include Trenčín, Považská Bystrica, and Ilava. To the north lies the mountain range called Malá Fatra, suitable for hiking and other outdoor activities. In the past, Horné Považie was known for iron ore mining.

Horné Považie comprises the districts of Žilina, Bytča, Považská Bystrica, and the northern part of the Púchov district (slovakregion.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie, Typ krajiny

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

21/10/201603/04/2024 skala

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km². Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Váh. Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – súťaže producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev “Jantárovej cesty”, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 domov. V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D‘Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Trenčín is the center of central Považie, a significant hub for commerce, economy, culture, and sports (trencin.sk) and fashion (Wikipedia). The city has a tradition of hosting exhibitions and fairs. It is home to nearly 60,000 residents and is situated at an elevation of 204 to 210 meters above sea level. Covering an area of almost 82 km², it comprises 10 cadastral territories: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín, and Zlatovce (trencin.sk). In 1850, Trenčín had a population of 2,602, which increased to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hungarian name is Trencsén, German Trentschin, Latin Trentsinium, or Laugaricio. The Trenčín section of central Považie can be considered one of the most continuously urbanized agglomerations in Slovakia, with approximately 120,000 inhabitants in the vicinity, including Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava, and Trenčianska Teplá. The Váh River flows through the city, which also hosts an airport serving both civilian and military purposes. The area includes the company Letecké opravovne Trenčín, a.s., specializing in the repair of aircraft and helicopters from around the world. Trenčín is also home to the Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

The city features the Galéria Miloša Alexandra Bazovského, EXPO center exhibition hall, and hosts regular events such as the Pohoda festival and Jazz pod hradom. Within the EXPO center, Trenčín is known for its fashion events, textile and clothing technology salons, Zlatá Fatima – a competition for fashion and clothing producers, Beauty Slovakia, Aqua – an international exhibition of water management, hydroenergy, and environmental protection. The city is home to successful football and hockey clubs, AS Trenčín and Dukla Trenčín, respectively. Trenčín is recognized for its achievements in canoeing, handball, and floorball. Known as a hockey city, it boasts two winter stadiums, one named after Pavol Demitra and the other after Marián Gáborík. Notable personalities associated with Trenčín include filmmaker Pavol Barabáš, historian Vojtech Zamarovský, painter Miloš Alexander Bazovský, photographer Karol Kállay, writer Nataša Tanská, film producer Rudolf Biermann, director Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, actress Ida Rapaičová, Marta Sládečková, musician Richard Rybníček, longtime editor-in-chief of Mladé Letá Lýdia Kyseľová, clergyman Marián Gavenda, hockey player Zdeno Chára, and TV presenters Jarmila Lajčáková Hargašová and Soňa Müllerová Behulová, among others (Wikipedia). From the past, notable figures include Matúš Čák and teacher Samuel Štúr, father of Ľudovít (trencin.sk).

Trenčín is one of the oldest Slovak cities, with archaeological findings suggesting human presence over 200,000 years ago. Prior to the arrival of the Celts, one branch of the “Amber Road,” traveled by Etruscan, Greek, and later Roman traders from the Mediterranean to the Baltic, passed through the Trenčín region via the Vlársky Pass (trencin.sk). In the Geographia by the Greco-Roman polymath Claudius Ptolemy (90 – 168), the city is referred to as Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Around the turn of the era, Germanic tribes, particularly the Quadi, displaced the Celts from the north and west, specifically from the Kvádi region. The Quadi, along with the Marcomanni residing in southern Moravia, engaged in frequent battles with the Romans. Evidence of these wars is the well-known Roman inscription on the castle rock, left by the II. auxiliary legion when it wintered here in 179 – 180 (trencin.sk). Translated, the inscription reads: “To the victory of the emperors and the army, which resided in Laugarícius, numbering 855 soldiers of the II. auxiliary legion, M.V. Maximianus, the legate of the II. auxiliary legion, had it made” (Jurčacko). It is likely that Trenčiansky hrad was the seat of the Vag province at the end of the 10^th and beginning of the 11^th century, as mentioned in the founding charter of the Prague bishopric from 1086 (trencin.sk). In 1241, the city resisted a Tatar attack (trencin.sk). The greatest glory came to the city during the early 14^th century under Matúš Čák Trenčianský (trencin.sk). On February 19, 1412, King Sigismund of Luxembourg granted Trenčín the status of a free royal city (trencin.sk). The city tower (Dolná brána) was part of the fortifications in the early 15^th century (trencin.sk).

In 1548, Trenčín was home to 222 families, approximately 1,200−1,300 residents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced plague outbreaks, while floods occurred in 1593 and 1625. In 1706, Trenčín had 1,880 inhabitants (trencin.sk). The plague column in the middle of the square was erected in 1712 as a memorial to the plague of 1710 (trencin.sk). On May 14, 1708, 195 houses burned down in the city. In 1787, Trenčín had 4,222 inhabitants. In 1790, a fire destroyed the castle, and in 1805, Russian Tsar Alexander passed through the city after the Battle of Slavkov. On August 26, 1813, František Palacký almost drowned in a flood. The year 1831 marked a cholera epidemic (trencin.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Norwegian company Gregersen built a new steel road bridge over the Váh, measuring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Countess Ifigénia D’Arcourt donated Trenčiansky hrad to the city. In 1919, the population exceeded 10,000 residents (10,191) (trencin.sk).

In the second half of the 19^th century, Trenčín became a significant trade and industrial center, with the construction of the railway. Since the late 19^th century, the city has seen the development of industry, including textile factories, distilleries, and wood processing. During the First Czechoslovak Republic, the city’s textile, food, and engineering industries expanded. After 1945, exhibitionism became prominent (Wikipedia).

Odkazy

Trenčín
Dušan Jurčacko
Jozef Gertli Danglár, Renata Kaščáková
Tamara Nešporová, Ján Rajtár – Laugaricio – Trenčín a okolie v rímskej dobe
Facebook
Wikipedia
Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Genealogické informácie na matričných úradov

23/08/201006/03/2024 skala

Na tomto mieste by som chcel zverejniť takpovediac informácie, ktoré môžu pomôcť najmä ostatných pátračom po genealogických údajoch. Ide o stručný výpis informácii z knihy Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp., ktorá sa snáď nachádza v každom oblastnom archíve. Sú to informácie o dostupnosti údajov pre jednotlivé obce. Ja uvediem tie, ktoré ma zaujímajú.

Genealogické informácie, ktoré sa nachádzajú na matričných úradoch, zahŕňajú údaje o narodení, sobáši, a úmrtí. Tieto informácie sú vedené v matrikách, ktoré sú evidované na miestnych matričných úradoch alebo farských úradoch v prípade starších záznamov. Väčšina matričných úradov je verejná a je možné k nim mať prístup, avšak niektoré údaje môžu byť chránené z dôvodu ochrany osobných údajov. Pre získanie genealogických informácií z matričných úradov by ste mali vedieť: miesto, kde sa daná udalosť stala (narodenie, sobáš, úmrtie), a príslušné dátumy, meno osoby, o ktorej hľadáte informácie, ak máte ďalšie identifikačné informácie, ako napríklad meno rodičov alebo svedkov, môže to uľahčiť vyhľadávanie. V mnohých prípadoch môžete mať prístup k týmto informáciám fyzicky na mieste v matričnom úrade alebo archíve, ale niektoré miestnosti ponúkajú aj online prístup k digitalizovaným matrikám. V niektorých krajinách sú matričné údaje dostupné aj na verejných webových stránkach. Je dôležité si všimnúť, že pravidlá a prístup k týmto informáciám sa môžu líšiť podľa miesta a doby.

At this point, I would like to publish, so to speak, information that can help especially other researchers looking for genealogical data. It is a brief summary of information from the book ‘Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.,’ which is presumably available in every regional archive. These are details about the availability of data for individual municipalities. I will list those that interest me.

Genealogical information found in registry offices includes data on births, marriages, and deaths. These details are recorded in registers, which are maintained at local registry offices or church offices for older records. Most registry offices are public, allowing access, although some information may be protected due to personal data privacy.

To obtain genealogical information from registry offices, you should know:

Location and Date: The place where the event occurred (birth, marriage, death), and the relevant dates are crucial pieces of information.
Person’s Name: The name of the person you are researching is also a key criterion.
Church or Civil Records: Depending on the period and location, registers can be kept either by the church or civil authorities.
Additional Identification Information: If you have additional identification information, such as parents’ names or witnesses, it can facilitate the search.

In many cases, access to this information may be available physically at the registry office or archive. Some institutions also offer online access to digitized records. In certain countries, registry data may be accessible on public websites. It’s important to note that rules and access to this information can vary by location and time period.

Používané skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rímsko katolícky farský úrad
ev. – evanjelický farský úrad
FO – farský obvod

Abbreviations used:

n – born s – married z – deceased r.-kat. – Roman Catholic parish office ev. – evangelical parish office FO – parish circuit

Banka – matrika r.-kat. farského úradu v Moravanoch nad Váhom: n – 1783 – 1895, s – 1783 – 1905, z – 1783 – 1904, Indexy: n – 1783 – 1895, z – 1814 – 1917.
Banská Bystrica – sídlo židovského matričného obvodu aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
Beckov – r.-kat. FO: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (dnes súčasť Kočoviec). Do roku 1866 sa nachádzajú aj záznamy z obcí: Kočovce a Štvrtok. Ev. FO: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, od roku 1866 aj Hôrka nad Váhom: n – 1676 – 1910, s – 1678 – 1934, z – 1678 – 1917.
Židovský matričný obvod pre obec Modrová: n – 1843 – 1942, s – 1844 – 1937, z – 1844 – 1942.
Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (súčasť Braväcova): n – 1786 ‑1895, s – 1786 – 1896, z – 1786 – 1895, Index: n – 1786 – 1886, staršie záznamy sú na r.-kat. farskom úrade v Brezne.
Brezno – r.-kat. FO: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čierny Balog, do r. 1808 Pohronská Polhora: n – 1656 – 1688, 1695 – 1904, s – 1683 – 1688, 1695 – 1904, z – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexy: n – 1656 – 1951, s – 1683 – 1950, z – 1656 – 1951. Ev. FO: Brezno, Bujakovo, do r. 1871 Jarabá a Mýto pod Ďumbierom: n,s,z – 1784 – 1896. Ev. FO: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (dnes súčasť Vaľkovne), Pohorelá, Závadka nad Hronom: n – 1828 – 1937, s – 1833 – 1929, z – 1838 – 1936. Židovský matričný obvod pre: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna), Bystrá (dnes súčasť Mýta pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (dnes súčasť Nemeckej), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: n – 1884 – 1936, s – 1885 – 1932, z – 1885 – 1945.
Čierny Balog – r.-kat. FO: Čierny Balog: n – 1787 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1787 – 1895, staršie údaje sú v matrikách obce Brezno.
Horná Streda – r.-kat. FO: Horná Streda: n, s – 1735 – 1852, z – 1737 – 1852, novšie údaje sú v matrikách obce Pobedim.
Hrádok, Hôrka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrádok, Hôrka nad Váhom: n – 1719 – 1898, s – 1729 – 1907, z – 1729 – 1905.
Jelenec – Horné Sľažany – ev. FO: Jelenec, Horné Sľažany: n, s, z – 1827 – 1894, r.-kat FO: Ladice: n – 1713 – 1894, s – 1714 – 1901, z – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Židovský matričný obvod obce Nitra: n – 1843 – 1928, s – 1852 – 1942, z – 1851 – 1903.
Modrovka – početne zastúpená židovská komunita, aj židia z Hôrky.
Nitrianska Blatnica – r.-kat FO: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: n, s – 1827 – 1895, z – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
Nová Ves nad Váhom – súčasť židovského matričného obvodu obce Bolešov: n – 1821 – 1939, s – 1832 – 1931, z – 1832 – 1938, 1945.
Piešťany – r.-kat. FO: Piešťany, Teplice (dnes súčasť Piešťan), Malé Orvište, Veľké Orvište (dnes súčasti obce Ostrov): n – 1700 – 1782, 1788 – 1903, s – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, z – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexy: n – 1709 – 1903, s – 1709 – 1915, z – 1709 – 1910. Židovský matričný obvod pre obce: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: n – 1852 – 1940, s – 1852 – 1931, z – 1852 – 1903. V rámci židovského matričného úradu obce Ilava: n – 1800 – 1950, s – 1822 – 1940, z – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. V rámci židovského matričného úradu obce Myjava: n – 1849 – 1941, s – 1847 – 1941, z – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
Pobedim – r.-kat FO: Pobedim, Bašovce (dnes súčasť obce Orvište), do roku 1852 Očkov a v rokoch 1852 – 1919 Horná Streda: n – 1765 – 1900, s – 1756 – 1919, z – 1765 – 1949. Pre obec Horná Streda: n, s, z – 1852 – 1919. Indexy: n, s – 1800 – 1904, z – 1830 – 1904.
Pohronská Polhora – r.-kat FO: Pohronská Polhora, Michalová: n – 1788 – 1900, s – 1789 – 1871, z – 1843 – 1929. Indexy: n – 1788 – 1874, s – 1789 – 1907. Staršie záznamy sú na r.-kat farskom úrade v Brezne.
Roštár – ev. FO: Roštár, Markuška, sporadicky Petrovo: n,s – 1788 – 1952, z – 1788 – 1952.
Slovenská Nová Ves - predtým časť Voderád, v rámci obce Cífer: n – 1666 – 1898, s – 1666 – 1897, z ‑1666 – 1913. Indexy: n, s, z – 1800 – 1840, Židovský obvod: n, s, z – 1850 – 1885. Novšie údaje sú v matrikách židovského matričného obvodu Trnava.
Voderady – r.-kat. FO: Voderady, Pavlice a Slovenská Nová Vec (dnes súčasti obce Voderady): n – 1716 – 1895, s – 1721 – 1896, z – 1717 – 1895. V rámci židovského obvodu obce Veľké Kostoľany: n – 1721 – 1909, s – 1737 – 1945, z – 1721 – 1900. Indexy: n – 1822 – 1929, z – 1831 – 1921. Predtým časť Pavlice – v rámci židovského obvodu obce Bučany: n – 1851 – 1858, s – 1850 – 1855. V rámci obce Pusté Úľany ev FO: n – 1701 – 1896, s – 1703 – 1896, z – 1702- 1898. V rámci obce Reca – ref. FO: n – 1787 – 1924, s – 1799 – 1924, z – 1787 – 1868. V rámci obce Slovenská Nová Ves v ev. FO Trnava: n – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, s, z – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexy: n – 1666 – 1913, z – 1666 – 1897. Židovský matričný obvod: n – 1842 – 1942, s – 1840 – 1942, z – 1851 – 1942. V rámci obce Veľký Grob ev. FO: n – 1786 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1786 – 1895.

Bank – register of the Roman Catholic parish office in Moravany nad Váhom: b – 1783 – 1895, m – 1783 – 1905, d – 1783 – 1904, Indexes: b – 1783 – 1895, d – 1814 – 1917.
Banská Bystrica – seat of the Jewish registry district also for the villages: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
Beckov – Roman Catholic parish office: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (now part of Kočovce). Until 1866, records from the villages Kočovce and Štvrtok are also present. Evangelical parish office: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (since 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, and from 1866 also Hôrka nad Váhom: b – 1676 – 1910, m – 1678 – 1934, d – 1678 – 1917.
Jewish registry district for the village Modrová: b – 1843 – 1942, m – 1844 – 1937, d – 1844 – 1942.
Beňuš – Roman Catholic parish office: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (part of Braväcovo): b – 1786 – 1895, m – 1786 – 1896, d – 1786 – 1895, Index: b – 1786 – 1886, older records are at the Roman Catholic parish office in Brezno.
Brezno – Roman Catholic parish office: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čierny Balog, until 1808 Pohronská Polhora: b – 1656 – 1688, 1695 – 1904, m – 1683 – 1688, 1695 – 1904, d – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexes: b – 1656 – 1951, m – 1683 – 1950, d – 1656 – 1951. Evangelical parish office: Brezno, Bujakovo, until 1871 Jarabá and Mýto pod Ďumbierom: b, m, d – 1784 – 1896. Evangelical parish office: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (now part of Vaľkovňa), Pohorelá, Závadka nad Hronom: b – 1828 – 1937, m – 1833 – 1929, d – 1838 – 1936. Jewish registry district for: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (now part of Brusno), Bystrá (now part of Mýto pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (now part of Nemecká), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: b – 1884 – 1936, m – 1885 – 1932, d – 1885 – 1945.
Čierny Balog – Roman Catholic parish office: Čierny Balog: b – 1787 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1787 – 1895, older records are in the registers of the Brezno village. Horná Streda – Roman Catholic parish office:
Horná Streda: b, m – 1735 – 1852, d – 1737 – 1852, newer records are in the registers of the Pobedim village.
Hrádok, Hôrka nad Váhom – Roman Catholic Parish Office: Hrádok, Hôrka nad Váhom: b – 1719 – 1898, m – 1729 – 1907, d – 1729 – 1905.
Jelenec – Horné Sľažany – Evangelical Parish Office: Jelenec, Horné Sľažany: b, m, d – 1827 – 1894, Roman Catholic Parish Office: Ladice: b – 1713 – 1894, m – 1714 – 1901, d – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Jewish Registry District of the town Nitra: b – 1843 – 1928, m – 1852 – 1942, d – 1851 – 1903.
Modrovka – Numerously represented Jewish community, including Jews from Hôrka.
Nitrianska Blatnica – Roman Catholic Parish Office: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: b, m – 1827 – 1895, d – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Registry District of the town Bolešov: b – 1821 – 1939, m – 1832 – 1931, d – 1832 – 1938, 1945.
Piešťany – Roman Catholic Parish Office: Piešťany, Teplice (now part of Piešťany), Malé Orvište, Veľké Orvište (now part of the municipality of Ostrov): b – 1700 – 1782, 1788 – 1903, m – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, d – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexes: b – 1709 – 1903, m – 1709 – 1915, d – 1709 – 1910. Jewish registry district for towns: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: b – 1852 – 1940, m – 1852 – 1931, d – 1852 – 1903. Within the Jewish registry office of the town Ilava: b – 1800 – 1950, m – 1822 – 1940, d – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. Within the Jewish registry office of the town Myjava: b – 1849 – 1941, m – 1847 – 1941, d – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
Pobedim – Roman Catholic Parish Office: Pobedim, Bašovce (now part of the municipality of Orvište), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Horná Streda: b – 1765 – 1900, m – 1756 – 1919, d – 1765 – 1949. For the village Horná Streda: b, m, d – 1852 – 1919. Indexes: b, m – 1800 – 1904, d – 1830 – 1904.
Pohronská Polhora – Roman Catholic Parish Office: Pohronská Polhora, Michalová: b – 1788 – 1900, m – 1789 – 1871, d – 1843 – 1929. Indexes: b – 1788 – 1874, m – 1789 – 1907. Older records are in the Roman Catholic parish office in Brezno.
Roštár – Evangelical Parish Office: Roštár, Markuška, sporadically Petrovo: b, m – 1788 – 1952, d – 1788 – 1952.
Slovenská Nová Ves – formerly part of Voderád, within the municipality of Cífer: b – 1666 – 1898, m – 1666 – 1897, d – 1666 – 1913. Indexes: b, m, d – 1800 – 1840. Jewish district: b, m, d – 1850 – 1885. Newer records are in the registers of the Jewish registry district of Trnava.
Voderady – Roman Catholic Parish Office: Voderady, Pavlice, and Slovenská Nová Vec (now part of the municipality of Voderady): b – 1716 – 1895, m – 1721 – 1896, d – 1717 – 1895. Within the Jewish district of the municipality of Veľké Kostoľany: b – 1721 – 1909, m – 1737 – 1945, d – 1721 – 1900. Indexes: b – 1822 – 1929, d – 1831 – 1921. Formerly part of Pavlice – within the Jewish district of the municipality of Bučany: b – 1851 – 1858, m – 1850 – 1855. Within the municipality of Pusté Úľany – Evangelical Parish Office: b – 1701 – 1896, m – 1703 – 1896, d – 1702 – 1898. Within the municipality of Reca – Reformed Parish Office: b – 1787 – 1924, m – 1799 – 1924, d – 1787 – 1868. Within the municipality of Slovenská Nová Ves – Evangelical Parish Office Trnava: b – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, m, d – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexes: b – 1666 – 1913, d – 1666 – 1897. Jewish registry district: b – 1842 – 1942, m – 1840 – 1942, d – 1851 – 1942. Within the municipality of Veľký Grob – Evangelical Parish Office: b – 1786 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1786 – 1895.