2006, 2014, Akvaristické akcie, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Žilina akvaristická

Hits: 2411

V Žiline sa v roku 2014 uskutočnila výstava Betta splendens, Guppy páry a kreviet – Caridina Show. Čiastočne sa konala aj burza. Ja som na akcii pôsobil ako posudzovateľ gupiek. Po odpracovaní sme sa odobrali ku stolom a oslavovali sme odrobenú prácu a vzájomnú prítomnosť :-). Na akcii bol prítomný predseda IKGHEddy Vanvoorden. Nad všetkým bola réžia Janka Budaia.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže

Akvafit Žilina

Hits: 5849

V Žiline ZO Akvafit začala v decembri 2009 organizovať vždy každú prvú nedeľu v mesiaci v Dome techniky na ulici Vysokoškolákov, akvaristickú burzu. Akcia sa koná spolu s vtáčkarskou (exotárskou) burzou, ktorá sa koná už dlhé roky. Prvá akcia sa konala 6.12.2009 od 6:30 do 11:30. Exotárska časť vtedy skončila 9:30, ako býva zvykom. Aj mňa zaskočilo, že akcie sa konajú v nedeľu a ešte k tomu tak skoro ráno. Čudoval som sa, aj keď som vedel, že exotári to tak majú vo zvyku aj v iným mestách Slovenska. My sme sa na prvú burzu vybrali štyria z Bratislavy v dvoch autách. Jeden z nás dokonca ani nebral žiadny tovar. Aj my ostatní sme šli skôr naľahko oťukať terén. Okrem nás prišli aj Ostraváci, Poliaci, iní Bratislavčania a nejakí domáci. Veľmi sa nám páčili stoly, ktoré boli pevné a aj pekné. Páčilo sa nám aj množstvo ľudí, ktoré prišlo. Odhadujem viac ako 500 ľudí. My sme dorazili asi 5:45 na miesto a už sa aj trúsili pomedzi nás aj prví zákazníci. O siedmej hodine ráno tam bol nával. Po deviatej začalo ľudí evidentne ubúdať. Akvaristov prišlo samozrejme pomenej, ale to sa dalo očakávať. Exotári však neohrdli a popozerali aj našu ponuku a podaktorí utratili aj dáke euryčká. Ja som zase rád popozeral ich vtáky, ale eurá som minul iba na párky a kofolu v miestnom pridruženom „bufete„. Bufet bol zaujímavý – promptný, sympatický personál, predával sa aj PMDD. Snáď sa ho nik nenapil ;-). Akvaristická časť ponúkala ryby, rastliny, krevety, slimáky, krmivá suché, živé, mrazené. Najmä mrazené krmivo bol výborný tovar, plné auto ktorým ho istý Poliak doniesol, ostalo skoro prázdne. Mrazené ponúkali aj Ostraváci, okrem toho mali živé patentky, koretry, nitenky, dafnie aj mikry. Po akcii sme sa premiestnili tuším štyrmi autami ku Jankovi Budaiovi, kde nám ukázal jeho klenoty. Po odchode od Jana sme nabrali kurz Bratislava.

Medzitým sa konalo už množstvo týchto búrz. Reakcie na ne neboli vždy len pozitívne. Pikošky, ktoré šli v Bratislave, v Žiline nechcel skoro nikto. Druhá takáto spoločná exotársko-akvaristická akcia bola 3.1.2010, čo je z môjho pohľadu hrozný termín. Napriek tomu prebehla ku spokojnosti všetkých :-)). Každopádne si myslím, takéto akcie sa nám páčili po každej stránke. Vďaka tradícii exotárov a pravidelnosti budú pre nás prínosom. Myslím samozrejme aj na pozíciu predajcov aj zákazníkov. Samozrejmé je aj to, že záujmy exotárov a akvaristov sa prelínajú aj odlišujú. Ich motivácia chovať aj kupovať je podobná. Teším sa preto na ďalšie akcie.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 9479

Slovensko leží v srdci Európy. Hraničí s Poľskom, Českom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. Je to hornatá krajina, na Slovensku sú krásne hory, napr. Malá Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry. Takmer celým územím prechádza časť Karpatského oblúka. Z geologického a geotermálneho hľadiska je Slovensko veľmi bohatá krajina. 

Slovensko disponuje 1200 objavenými jaskyňami, prístupných verejnosti je len 14. Najdlhšou je Demänovský jaskynný systém, ktorý má viac ako 30 km. Najhlbšou je Starý hrad v Nízkych Tatrách, s hĺbkou 432 metrov. Najdlhšou riekou je Váh, ktorý tečie 406 km. 80 metrov má najvyšší Kmeťov vodopád vo Vysokých Tatrách. Najveternejším miestom je Chopok. Najdaždivejším miestom je Zbojnícka chata. Najrozsiahlejším pohorím je Ondavská vrchovina, ktorá sa rozprestiera na ploche 1 320 km2 (slovakia.eu.sk). Na Slovensku sa nachádza najväčší drevených oltár na svete – Kostol svätého Jakuba v Levoči, geografický stred Európy v Kremnických vrchoch, jediný studený artézsky prameň v Európe – Herliansky gejzír pri Košiciach, najrozsiahlejší hradný komplex v strednej Európe – Spišský hrad, najvyšší vrch v Karpatoch – Gerlachovský štít, najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa v Bratislave (visitslovakia.com). Na Slovensku sa nachádza najväčší počet hradov a zámkov v Európe. 425 kaštieľov, 180 hradov, zámkov a zrúcanín (slovakia.eu.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 obyvateľov (statistics.sk). V mestách žije viac ako 57 % z nich (slovakia.eu.sk).

Na Slovensku žijú prevažne Slováci. Z menšín sú zastúpení Maďarí, Rómovia, Ukrajinci, Češi, Nemci. Na Slovensku sa nachádzajú rôzne špecifické oblasti, ktoré majú svoj pôvod v minulosti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Niekedy v 5. storočí sem prišli Slovania, ktorí boli neskôr napádaní okrem iného Avarmi, ktorých sme neskôr vyhnali. Cca z tohto územia. Každopádne mnoho Avarov sa asimilovalo. Podľa novších prameňov je otázne kam až siahalo v istom období rímske osídlenie. Každopádne aj na Slovensku sa našli pozostatky rímskeho osídlenia na viacerých miestach.

Prvé osídlenie Slovenska pochádza z konca paleolitu, spred 250 tisíc rokov, s lokality Gánovce, kde sa našla lebka neandertálca a z Moravian, kde sa našla soška Venuše – tzv. Moravianska Venuša. Prví roľníci sa tu objavili asi 5 000 – 4 000 rokov pred Kristom. Od konca 4. storočia pred Kristom sem prichádzajú Kelti. V 1. storočí pre Kristom Dákovia. Od začiatku 1. storočia sem prišli Germáni – Vanniove kráľovstvo. Prví slovania osídľovali naše územie zrejme v 5. storočí (Wikipedia).

Prvým štátnym útvarom Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša v 7. storočí. Neskôr Nitrianske kniežatstvo, ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vnikla v roku 833 Veľká Morava (Wikipedia). Čo bola veľmi významná epizóda v dejinách v tom období to bol pomerne silný štát. Zhruba do tohto obdobia patrí aj návšteva Solúnskych bratov Cyrila a Metoda v 9. storočí, ktorí hlásali kresťanskú vieru na našom území. Z hľadiska kultúrneho šlo o veľmi významný posun. Dosiahli, že popri latinčine sa staroslovienčina stala liturgickým jazykom, čo uznal aj pápež. Za zváženie stojí fakt, že to boli vtedy jediné dva jazyky, v ktorých sa mohli viesť omše. Zhruba v 10. storočí sem prišli Maďari, ktorí podobne ako Avari v 5. storočí kočovali. Narazili však na odpor Slovanov, ale aj Rimanov a Germánov. Viacmenej nemali kam ísť, tak sa tu usadili a naučili sa obhospodarovať pôdu. Od 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Uhorska, od 19. storočia Rakúsko-Uhorska. Bratislava, dnešné hlavné mesto, bola veľmi dlho korunovačným mestom. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československa, s krátkou prestávkou samostatného Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. Od 1.1.1993 je Slovenská republika samostatným štátom. Od 1. mája 2004 sme členmi Európskej únie, od 29.3.2004 sme členmi NATO, od 1.1.2009 sme členmi Eurozóny – Európskej menovej únie, oficiálnou menou sa stalo euro

Počas celej histórie bolo Slovensko mnohokrát napádané Tatármi, Turkami, ale z hľadiska celistvosti územia odolávalo. Je pravda, že Turci aj Tatári mali aj iné ciele, ktoré ich mnohokrát donútili odísť z územia Slovenska. Každopádne ani germánske, alebo rímske útoky neboli priveľké. Hrady, ktoré na Slovensku boli v minulosti boli pomerne dobre opevnené a v minulosti dokázali úspešne odolávať nepriateľom. Neraz našim protivníkom pomohla zrada na ich obsadenie. Do stredoveku boli napr. hrady v Devíne, vo Fiľakove veľkou prekážkou pre nepriateľov. Napokon aj Bratislavský hrad. Veď Bratislava bola dlho nazývaná aj ako kamenné mesto. Zlé obdobie obdobie pre jednoduchý ľud bolo po roku 1526 a trvalo zhruba do roku 1868. Je zaujímavé, že niektoré reality z vtedajšieho obdobia sa dostalo aj do slovníka – pojem turecké hospodárstvo pochádza práve zo stredoveku. Ide o to, že Turek len bral a nestaral sa. Turkom nezáležalo na tom, čo bude, keď oni využijú úrodu, nestarali sa o budúcnosť, jednoducho šli ďalej, zdierali niekoho iného.

Z hľadiska kultúry bola významná existencia Academie Istropolitany – jednej z najstarších univerzít v Európe. Založil je Matej Korvín v Bratislave okolo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodifikovaná spisovná slovenčina Antonom Bernolákom na základe západoslovenského nárečia – bernolákovčina. Od roku 1843 je vďaka Ľudovítovi Štúrovi spisovná slovenčina kodifikovaná na základe stredoslovenského nárečia. 

Najviac ľudí žije v mestách Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Národné parky: TANAP – Tatranský národný park, NAPANT – Národný park Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najvýznamnejšie sviatky: Vianoce, Veľká noc, Mikuláš, Svätá Lucia, Silvester, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiatka zosnulých, Fašiangy (slovakiasite.com). Významné osobnosti: Juraj Jánošík – zbojník a ľudový hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával, Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny, Milan Rastislav Štefánik – vedec, politik, vojak, zakladateľ československého štátu, Alexander Dubček – štátnik, osobnosť Pražskej jari 1968 (slovakiasite.com). Gastronomické charakteristické jedlá: parenica, ovčí syr, syrové korbáčiky, oštiepok, bryndra, skalický trdelník, bratislavské rožky (mpsr.sk), tokajské víno, kapustnica, pirohy, lokše, tlačenka, jaternice, pagáče a napokon aj kofola. Z tvrdého alkoholu sú známe: borovička, slivovica, demänovka. Slovensko je veľmi bohaté na minerálne pramene – minerálky: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka a mnoho iných.

Niektoré príspevky

Odkazy

 

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, TOP

Slovenské mestá

Hits: 1618

Use Facebook to Comment on this Post