Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2014

Hits: 800

Od roka 2014 sa akcie nazý­va­jú EXOTIKA BRATISLAVA. Pred­tým to boli Akvá­ri­ové trhy“, resp. Akva & Tera trhy“. Akcie sa kona­jú desať krát do roka, kaž­dý mesiac okrem júla a augus­ta. Prís­pev­ky nie sú z kaž­dej akcie.

13. 12 – Mali sme výsta­vu ter­čov­cov Šte­fa­na Kno­te­ka, a Milan Líbal nám pri­pra­vil iné nezvy­čaj­né živočíchy.

15. 11 – Vďa­ka Peťo­vi Mrvo­vi sme moh­li vidieť rast­li­ny rodu Bucep­ha­lan­dra

13. 9 – Novú sezó­nu sme naštar­to­va­li dis­kus­mi (ter­čov­ca­mi). Ďaku­je­me za ne Fran­zo­vi Pfe­me­te­ro­vi.

14. 6Stra­šil­ky, pako­byl­ky, lis­tov­ky. Vysta­ve­né dru­hy sme mali naj­mä vďa­ka Mar­ti­no­vi Sto­lá­ri­ko­vi.

17. 5Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmi­vá. Uká­za­li sme akva­ris­tic­ké aj tera­ris­tic­ké krmi­vá. Za tera­ris­tic­ké krmi­vá ďaku­je­me Anto­no­vi Saxo­vi a Pet­ro­vi Krajčimu.

Blap­ti­ca dubia – šváb argen­tín­sky pochá­dza z Argen­tí­ny. Je dlhý asi 5 cm, pat­rí ku väč­ším švá­bom. Dob­re sa mno­žia. Je to vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku sa v našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Nele­zú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Môže byť aj raše­li­na ale­bo lig­no­cel. Vyža­du­je tep­lo­tu 2630 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer pochá­dza naj­mä z Mexi­ka a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kres­ba na hla­ve pri­po­mí­na ľud­skú leb­ku. Chov si vyža­du­je aké­koľ­vek väč­šie terá­rium, ale­bo plas­to­vú nádo­bu s vrch­ná­kom, aj keď nele­zie po skle. Je nelie­ta­vý, kríd­la pou­ží­va hlav­ne pri sva­dob­ných tan­coch. Je vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria v našich pod­mien­kach nepre­ži­je. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou ale­bo hra­ban­kou. Prí­pad­ne lig­no­cel zmie­ša­ný s les­nou hra­ban­kou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2223 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).


June 14 – Cock­ro­aches, cric­kets, leaf insects. The exhi­bi­ted spe­cies were main­ly thanks to Mar­tin Stolárik.

May 17 – Gura­mis. We were gra­te­ful to Mr. Miro­slav Prí­kaz­ský for the exhi­bi­ted fish.

April 12 – Live feed. We sho­wca­sed both aqu­arium and ter­ra­rium feeds. We thank Anton Sax and Peter Kraj­čí for the ter­ra­rium feeds.

Blap­ti­ca dubia – The Argen­ti­ne cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Argen­ti­na. It mea­su­res about 5 cm and belo­ngs to the lar­ger cock­ro­aches. They repro­du­ce well. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe, they can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They do not climb glass. Suitab­le sub­stra­tes inc­lu­de egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. Peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se can also be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2630 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des only pel­lets and fresh fru­its and vege­tab­les (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer ori­gi­na­tes main­ly from Mexi­co and Cuba. It mea­su­res 5 – 6 cm, with mar­kings on the head resem­bling a human skull. Kee­ping them requ­ires any lar­ger ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner with a lid, even though they do not climb glass. They are non-​flying; they main­ly use the­ir wings during mating dan­ces. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe from the ter­ra­rium, they can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or bed­ding. Alter­na­ti­ve­ly, lig­no­cel­lu­lo­se mixed with forest bed­ding can be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2223 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 57 cm, vysky­tu­jú sa dve for­my toh­to dru­hu, svet­lá a tma­vá. Ras­tie dlho. Vypúš­ťa­ním vzdu­chu zo vzduš­níc vydá­va­jú pri vyru­še­ní syka­vý vzduch. Druh pat­rí medzi vhod­né pre začia­toč­ní­kov. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm (pre 2040 jedin­cov). Lezú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – šváb tur­kis­tan­ský pôvo­dom z Turk­mén­ska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyb­li­vé, pre­to ich terá­ri­ové zvie­ra­tá dob­re žerú, mno­žia sa rých­lo. Smr­dí. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm, ale­bo uzat­vá­ra­teľ­ný box. Lozí rých­lo, špl­há dob­re po skle. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria sa v našich pod­mien­kach doká­žu dlho udr­žať pri živo­te. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 2830 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. Je vhod­ný ako potra­va pre zvie­ra­tá, kto­ré sa živia živo­číš­nou potra­vou (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti pochá­dza zo Stred­nej Ame­ri­ky a seve­ru Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyb­li­vý. Nele­zie po skle, mno­žia sa rých­lo. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Žijú pre­važ­ne v sub­strá­te. Je vhod­ným krmi­vom pre terá­ri­ové zvie­ra­tá živia­ce sa živo­číš­nou potra­vou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2025 °C,  5080 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 35 cm, dob­re sa mno­ží. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2226 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . V našich pod­mien­kach sa dlh­šie držia pri živo­te (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 57 cm, and two forms of this spe­cies exist: light and dark. It gro­ws slo­wly. When dis­tur­bed, they rele­a­se a his­sing sound by expel­ling air from the­ir spi­rac­les. This spe­cies is suitab­le for begin­ners. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm (for 2040 indi­vi­du­als). They climb glass. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – The Tur­kis­tan cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Turk­me­nis­tan. It mea­su­res about 3 cm, is mobi­le, thus ter­ra­rium ani­mals eat them well, and they repro­du­ce quick­ly. They emit a strong odor. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm or a clo­sab­le box. They lay eggs quick­ly and climb well on glass. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they can sur­vi­ve for a long time in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2830 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They are suitab­le as food for ani­mals that feed on live prey (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti ori­gi­na­tes from Cen­tral Ame­ri­ca and the nort­hern part of South Ame­ri­ca. It mea­su­res 5 – 6 cm and is mobi­le. They do not climb glass and repro­du­ce quick­ly. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They main­ly live in the sub­stra­te. They are suitab­le food for ter­ra­rium ani­mals fee­ding on live prey. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2025 °C and humi­di­ty of 5080%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 35 cm and repro­du­ces well. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2226 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it. They can sur­vi­ve for a lon­ger peri­od in our con­di­ti­ons (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta pochá­dza zo Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 7 cm, má zau­jí­ma­vú kres­bu krí­del. Je vhod­ný pre pokro­či­lých cho­va­te­ľov. Ras­tie dlho. Nele­zie po skle. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528 °C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia prežiť(Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – zla­toh­lá­vok pochá­dza zo západ­né­ho pobre­žia Afri­ky. Druh dosa­hu­je 24 cm. V noci je zahra­ba­ný v zemi. Pri lete nemô­žu zlo­žiť krov­ky, pre­to vydá­va­jú bzu­či­vý zvuk. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 40×30×30 cm pre veľ­kú sku­pi­nu. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou, prí­pad­ne les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528 °C,  5060 %. Dospe­lé jedin­ce žerú baná­ny, prí­pad­ne iné slad­ké . Lar­vy pri­jí­ma­jú bio­lo­gic­ký mate­riál z les­nej hra­ban­ky a sťa­hu­jú si kús­ky lis­tov a zele­ni­ny z povr­chu sub­strá­tu. Z čas­ti les­nej hra­ban­ky zle­pia kokón, v kto­rom pre­bie­ha pre­me­na na dospe­lé imá­go. Ako krmi­vo sa pou­ží­va­jú lar­vy (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – saran­ča pus­tin­né pochá­dza z Afri­ky. Dosa­hu­je 68 cm. Samič­ky sú ružo­vo­hne­dé. Dospe­lé sam­če­ky sú sfar­be­né do žlta. Ská­ču, lezú vša­de aj po skle, potre­bu­jú veľa vzdu­chu v zakry­tom terá­riu, prí­pa­de v plas­to­vej nádo­be. Ako sub­strát je ide­ál­ny plát s vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 3240 °C,  5060 %. Živia sa zele­ný­mi lis­ta­mi, suše­ným senom, ovo­cím, pše­ni­cou, žitom, jač­me­ňom, trá­va­mi, suchý­mi rož­ka­mi, chle­bom. Dob­re sa mno­žia. Naj­bež­nej­šie živé krmi­vo sú nym­fy, ale aj dospe­lé jedin­ce. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria dlho nepre­ží­va­jú (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – cvr­ček baná­no­vý pochá­dza z Afri­ky. Je dlhý asi 3 cm, podo­bá sa na cvrč­ka domá­ce­ho, avšak na prsiach a bru­chu ma dva uhlop­rieč­ne čier­ne pru­hy. Bež­né tera­ris­tic­ké krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30 °C,  60 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach dlho nepre­ži­je (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – cvr­ček domá­ci, pochá­dza zo sever­nej Afri­ky. je dlhý asi 2.5 cm. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30 °C, vlh­kosť 5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach doká­že pre­žiť na tep­lých mies­tach budov, naj­čas­tej­šie v pekár­ňach (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta ori­gi­na­tes from Cen­tral and South Ame­ri­ca. It mea­su­res 7 cm and has an inte­res­ting wing pat­tern. It is suitab­le for advan­ced bre­e­ders. It gro­ws slo­wly and does not climb glass. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – The Sun beet­le ori­gi­na­tes from the west coast of Afri­ca. It mea­su­res 24 cm. During the night, it bur­ro­ws in the soil. As they can­not fold the­ir wings during flight, they emit a buz­zing sound. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 40×30×30 cm for a lar­ge group. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528 °C and humi­di­ty of 5060%. Adult indi­vi­du­als feed on bana­nas or other swe­et fru­its. Lar­vae con­su­me orga­nic mat­ter from forest bed­ding and gat­her leaf and vege­tab­le pie­ces from the sub­stra­te sur­fa­ce. They use part of the forest bed­ding to cre­a­te coco­ons whe­re they under­go meta­morp­ho­sis into adult beet­les. Lar­vae are used as feed (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – The Desert locust ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res 68 cm. Fema­les are pinkish-​brown, whi­le adult males are yel­lo­wish. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air in a cove­red ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 3240 °C and humi­di­ty of 5060%. They feed on gre­en lea­ves, dried grass, fru­its, whe­at, rye, bar­ley, gras­ses, dry bis­cu­its, bre­ad. They repro­du­ce well. Nymphs are the most com­mon live feed, but adult indi­vi­du­als can also be used. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they do not sur­vi­ve for long (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – The Banan cric­ket ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res about 3 cm and resem­bles the hou­se cric­ket, but it has two dia­go­nal black stri­pes on its chest and abdo­men. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30 °C and humi­di­ty of 60%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They do not sur­vi­ve for long in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – The Hou­se cric­ket ori­gi­na­tes from North Afri­ca. It mea­su­res about 2.5 cm. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30 °C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They can sur­vi­ve in warm are­as of buil­dings, com­mon­ly found in bake­ries (Anton Sax).


Teneb­rio moli­tor – múč­ne čer­vy sú vhod­né krmi­vo naj­mä pre bez­sta­vov­ce (napr. , mod­liv­ky), ale aj pre iné dru­hy terá­ri­ových zvie­rat. Pri pla­zoch ale odpo­rú­čam nekŕ­miť ich prí­liš čas­to tou­to stra­vou, nakoľ­ko nie kaž­dé zvie­ra doká­že ľah­ko strá­viť ich obal“. Pri pla­zoch je to skôr vhod­ný dopl­nok stra­vy na spes­tre­nie. Ich veľ­kou výho­dou je pomer­ne dlhá život­nosť pri mini­mál­ne sta­rost­li­vos­ti a níz­ka cena (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – sú čer­vy podob­né vzhľa­dom múč­nym čer­vom, avšak sú výraz­ne väč­šie. Ten­to druh je vhod­ný ako krmi­vo naj­mä pre dospe­lé  a väč­šie dru­hy pla­zov ako aga­my, cha­me­le­óny, vara­ny a iné. Z vlast­nej skú­se­nos­ti si mys­lím, že je to o nie­čo vhod­nej­šie krmi­vo pre pla­zy ako múč­ne čer­vy, nakoľ­ko som pozo­ro­val ľah­šie strá­ve­nie naj­mä u cha­me­le­ónov. Napriek tomu, pre pla­zy je to tak isto ako múč­ne čer­vy vhod­nej­šie skôr ako dopl­nok na spes­tre­nie jedál­nič­ku ako hlav­ný zdroj potra­vy. Sú pomer­ne odol­né, tak­že vydr­žia v poho­de žiť aj nie­koľ­ko mesia­cov pri mini­mál­nej sta­rost­li­vos­ti. Ďal­šou výho­dou je pomer­ne níz­ka obsta­rá­va­cia cena (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca ( – nelie­ta­vá for­ma) je vyni­ka­jú­ce krmi­vo pre men­šie dru­hy zvie­rat ale­bo mlá­ďa­tá. Bež­ne pou­ží­va­né pri cho­ve rham­po­le­onov, malých dru­hov cha­me­le­ónov, žiab a mod­li­viek. Chov nie je nároč­ný, posta­čí pše­nič­ný šrot s mlie­kom, aby bol sub­strát vlh­ký. Muchy ho kon­zu­mu­jú a aj kla­dú doň vajíč­ka. Čer­ví­ky sa tak­tiež živia tým­to sub­strá­tom. Po nie­koľ­kých dňoch sa začnú zakuk­ľo­vať a postup­ne sa liah­nu muchy. Ide­ál­ne je čer­ví­kov roz­de­liť do via­ce­rých nádob, aby nena­sta­la situ­ácia, že sa Vám naraz vyliah­ne nie­koľ­ko tisíc múch. Lar­vy a kuk­ly je vhod­né pre­miest­niť do , aby sa spo­ma­lil ich vývoj a pod­ľa potre­by ich vybe­rať a nechať povy­lie­tať muchy. Výho­dou je nená­roč­ný . Nevý­ho­dou je hor­šia dostup­nosť a občas sla­bý zápach sub­strá­tu (ide­ál­ne je ich cho­vať nie­kde v piv­ni­ci ale­bo kôl­ni (Peter Krajčí).


Teneb­rio moli­tor – Mea­lworms are suitab­le feed pri­ma­ri­ly for inver­teb­ra­tes (e.g., birds, man­ti­ses) but also for other spe­cies of ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, I recom­mend not fee­ding them to repti­les too fre­qu­en­tly, as not eve­ry ani­mal can easi­ly digest the­ir shell.” For repti­les, they are more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment to add varie­ty. The­ir sig­ni­fi­cant advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly long lifes­pan with mini­mal care and low cost (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – Super­worms are worms simi­lar in appe­a­ran­ce to mea­lworms but sig­ni­fi­can­tly lar­ger. This spe­cies is suitab­le as feed pri­ma­ri­ly for adult birds and lar­ger repti­le spe­cies such as aga­mas, cha­me­le­ons, moni­tors, and others. From my own expe­rien­ce, I belie­ve they are some­what more suitab­le feed for repti­les than mea­lworms, as I have obser­ved easier diges­ti­on, espe­cial­ly in cha­me­le­ons. Nevert­he­less, for repti­les, they are still more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment rat­her than the main sour­ce of food. They are rela­ti­ve­ly resi­lient, so they can easi­ly live for seve­ral months with mini­mal care. Anot­her advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly low acqu­isi­ti­on cost (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca (hou­sef­ly – non-​flying form) is excel­lent feed for smal­ler ani­mal spe­cies or hatch­lings. Com­mon­ly used in the bre­e­ding of Rham­po­le­on spe­cies, small cha­me­le­ons, frogs, and man­ti­ses. Bre­e­ding is not deman­ding; whe­at bran with milk is suf­fi­cient to keep the sub­stra­te moist. Flies con­su­me it and lay eggs in it. The lar­vae also feed on this sub­stra­te. After a few days, they begin to pupa­te, and flies gra­du­al­ly hatch. It is ide­al to divi­de the lar­vae into seve­ral con­tai­ners to pre­vent the situ­ati­on whe­re thou­sands of flies hatch at once. Lar­vae and pupae should be trans­fer­red to the ref­ri­ge­ra­tor to slow down the­ir deve­lop­ment, and as needed, they can be taken out to let the flies emer­ge. An advan­ta­ge is the low-​maintenance bre­e­ding. A disad­van­ta­ge is the poorer avai­la­bi­li­ty and occa­si­onal­ly weak odor of the sub­stra­te (ide­al­ly, they should be kept some­whe­re in a base­ment or shed) (Peter Krajčí).


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – sú pôd­ne  (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, vare­nú zele­ni­nu, , strú­han­ku, piš­kó­ty. Opti­mál­na  cho­vu je 16 °C, pod 2 °C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24 °C kapú. Pre­to na ich  je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Octo­vé mik­ry – Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 810 dní zdvad­sať­ná­so­bí. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka,  ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto  roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvo­ry. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako oby­čaj­né“ mik­ry. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm. Skr­mo­va­nie – mik­ry zle­jem do , kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé , kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to  mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem, ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET  s kultúrou.

Niten­ky sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej far­by. Sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je  ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku .

Nálev­ník – trep­ka (Para­me­cium) nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né.  sa cho­vá v PET fľa­šiach. Ide­ál­na je dostup­ná  a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný  ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej . Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch. Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom sa dá skŕ­miť podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Ide­ál­ne sú  na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to , zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám.


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – are soil decom­po­sers, fee­ding on the decom­po­si­ti­on of plant mate­rial. The­ir nut­ri­ti­onal value is simi­lar to whi­te­worms, grin­dal worms, or mic­ro­worms. They can be bred in soil pro­vi­ded the­re is cons­tant mois­tu­re in the ground. As a food sour­ce, decom­po­sing wood, soaked bre­ad, oat­me­al, cooked vege­tab­les, pas­ta, bre­adc­rumbs, and bis­cu­its can be used. The opti­mal bre­e­ding tem­pe­ra­tu­re is 16 °C; they stop repro­du­cing below 2 °C and die at tem­pe­ra­tu­res abo­ve 24 °C. The­re­fo­re, a fami­ly hou­se, base­ment, or some cooler pla­ce is suitab­le for the­ir breeding.

Vine­gar eels – Tur­bat­rix ace­ti – vine­gar eels. At room tem­pe­ra­tu­re, they live on ave­ra­ge for 55 days, and at low tem­pe­ra­tu­res, up to 10 months. Under good con­di­ti­ons, the vine­gar eel cul­tu­re can mul­tip­ly twen­ty­fold in 8 to 10 days. They can be bred, for exam­ple, in PET bott­les con­tai­ning vine­gar and water in a 1:1 ratio. A small amount of app­le, peach, or other fru­it is added to the vine­gar. Ide­al­ly, this fru­it should be pure­ed in a blen­der. It is recom­men­ded to drill small holes in the caps. Vine­gar eels are very small feed, even thin­ner than regu­lar” mic­ro­worms. A mesh sie­ve is used for strai­ning – mic­ro­worms are pou­red into a bott­le with a neck that can be sea­led from the insi­de, e.g., with cot­ton, cloth, or fil­ter mate­rial. Ordi­na­ry wine bott­les with a most­ly straight, nar­row neck are ide­al for mic­ro­worms. Mic­ro­worms are pou­red into the bott­le up to the nar­ro­wed part, sea­led, and top­ped up with fresh cold water. Mic­ro­worms are anti-​gravity, and they tend to move towards cle­a­ner water. Wit­hin 24 hours, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish. The sub­stra­te that was sea­led can be pou­red back into a PET bott­le with the culture.

Tubi­fex worms – Tubi­fex tubi­fex can be found in almost eve­ry stre­am in our area, but not in the quan­ti­ties that are inte­res­ting for aqu­arium ent­hu­siasts. Today, water is often pre-​processed in tre­at­ment plants, resul­ting in less was­te and nut­rients. Tubi­fex worms, as kno­wn to aqu­arists, have a reddish-​brown color. In natu­re, the­ir color is variab­le and depends on the amount of oxy­gen in the water. Tubi­fex worms in natu­re can also be whi­te. They are very suitab­le food, for exam­ple, for cat­fish, loaches, suc­ker­fish, and small pre­da­to­ry fish. Mud cir­cu­la­tes in the­ir intes­ti­nes long after they are caught. The­re­fo­re, they must be tho­rough­ly rin­sed and allo­wed to digest for at least three days after cat­ching. They are very depen­dent on fresh water, much more so than live whi­te­worms, so they must be fre­qu­en­tly flus­hed with water, or a cons­tant flow of water is pro­vi­ded for them. It is suitab­le to keep them, for exam­ple, in shal­low dis­hes pla­ced at the bot­tom of the refrigerator.

Para­me­cium – the slip­per cilia­te (Para­me­cium), is not among the most suitab­le and nut­ri­ti­ous feed, but some­ti­mes it is neces­sa­ry. Para­me­cium is bred in PET bott­les. Ide­al is acces­sib­le soft water and, of cour­se, an exis­ting para­me­cium cul­tu­re, which is pla­ced in water, and raw egg yolk is added as food for the para­me­cium. If soft water is not avai­lab­le, use at least stan­ding water. It is advi­sab­le to bre­ed para­me­cium in seve­ral bott­les becau­se, espe­cial­ly with abun­dant fee­ding, a lar­ge part of the para­me­cium is alwa­ys remo­ved from the cul­tu­re, and it often hap­pens that it disap­pe­ars from one bott­le. It is impor­tant that algae do not form in the bott­le, so keep the cul­tu­re in the dark. The bott­les with para­me­cium should have a dril­led cap to ensu­re air supp­ly. Fee­ding para­me­cium is not wit­hout prob­lems. Para­me­cium can be fed in a simi­lar way to vine­gar eels. Wine bott­les with a nar­ro­wed neck that expands late­ral­ly are ide­al for this pur­po­se. Pour the para­me­cium into such a bott­le, seal it from the top with fil­ter mate­rial, and top up with fresh water. By the second day, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish.


Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10 °C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té . Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množ­stve. Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né  odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá  2025 °C. Je vhod­né cho­vať mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 46 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. Bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch. Ide­ál­ne na  sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna. Na  polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v moli­ta­ne. Ak sa  zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký  vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že  nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že  je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z -u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Grin­dal sa dá zotie­rať aj štet­com, prí­pad­ne prs­tom. Je to vyni­ka­jú­ce krmi­vo, jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väčšie.


Mik­ra­mi is a term used for vari­ous types of nema­to­des. They are clas­si­fied as roun­dworms – Nema­to­da. They can repro­du­ce even at tem­pe­ra­tu­res of 10 °C. Mik­ra­mi are fat­ty food with a high fat con­tent. They can be bred in dis­hes – a mar­ga­ri­ne con­tai­ner works well for this pur­po­se. As a nut­ri­ti­ous sub­stra­te, in my opi­ni­on, kefir and ground oat­me­al are the best opti­ons. Also suitab­le are yogurt, sour milk, swe­e­te­ned milk, or ordi­na­ry swe­et milk. Bre­ad crumbs, water, or cre­am can also be used, but they have the­ir disad­van­ta­ges. Cre­am, for exam­ple, con­tains a lot of mik­ra­mi, but they climb the walls very reluc­tan­tly. If bre­ad pas­te is used – a mix­tu­re of water and bre­ad – mik­ra­mi climb the walls, but in smal­ler num­bers. Swe­et milk tends to spo­il easi­ly. I recom­mend grin­ding the oat fla­kes in a blen­der. The oat­me­al and kefir mix­tu­re should be rat­her thick. It is advi­sab­le to have seve­ral cul­tu­res becau­se over time, the envi­ron­ment beco­mes too aci­dic, and it is neces­sa­ry to trans­fer the mik­ra­mi cul­tu­re to a new one, usu­al­ly after two to three weeks. Mik­ra­mi gra­du­al­ly con­su­me food, redu­cing the mass con­tent, so it is neces­sa­ry to add solid parts. Howe­ver, mik­ra­mi do not con­su­me much, and over time, a lot of liqu­id sub­stra­te accu­mu­la­tes, which can some­ti­mes lead to a mas­si­ve num­ber of mik­ra­mi on the walls, and the­ir pre­ma­tu­re demi­se. The ide­al room tem­pe­ra­tu­re is 20 – 25 °C. It is advi­sab­le to keep mik­ra­mi in mul­tip­le con­tai­ners. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, mik­ra­mi spre­ad even­ly on the walls. Mik­ra­mi are fed by wiping them off the walls of the con­tai­ner with a fin­ger, brush, pie­ce of foam, etc. I recom­mend using a brush. Mik­ra­mi are very small feed, about 4 – 6 mm long, suitab­le for smal­ler fish, such as fry.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi is rela­ted to the rupi­ce Enchyt­ra­e­us albi­dus but smal­ler. It occurs in South Ame­ri­ca and was acci­den­tal­ly impor­ted in the humus of tro­pi­cal plants. In natu­re, it feeds on deca­y­ing plant remains. Ide­al for bre­e­ding are shal­low dis­hes with a lar­ger bot­tom area. Pla­ce mois­te­ned foam on the bot­tom. I exc­lu­si­ve­ly feed grin­dal with small baby bis­cu­its. Grin­dal is a soil orga­nism, so it natu­ral­ly pre­fers dark­ness. If we have it clo­sed with an opa­que lid, we can even keep it on the tab­le, on a shelf, or in a clo­sed cabi­net. The foam should mea­su­re from 10 mm to 30 mm. Most of the grin­dal in a matu­re cul­tu­re is found in the foam. If grin­dal sud­den­ly stops repro­du­cing or indi­vi­du­al worms are small, the foam is like­ly too wet. In such a case, you can take the foam and rin­se it under run­ning water in the sink. During rin­sing, you don’t have to wor­ry about losing a lot of grin­dal; some will alwa­ys remain in the foam. From my own expe­rien­ce, I can say that grin­dal is not a fat­ty feed. Even the nut­ri­ti­onal valu­es I have found indi­ca­te that grin­dal is rough­ly at the level of whi­te­worms or tubi­fex worms. Some­ti­mes, espe­cial­ly if the foam dries out a bit, mites can appe­ar. Small whi­te cre­a­tu­res run­ning around are quite visib­le even to the naked eye. They hin­der the deve­lop­ment of grin­dal and, if they mul­tip­ly mas­si­ve­ly, can com­ple­te­ly des­troy it. In such a case, I use the con­tact insec­ti­ci­de Fron­tli­ne, which I spray on the foam. It works imme­dia­te­ly. Grin­dal does­n’t smell much, and I have­n’t noti­ced any adver­se effects on the fish. Grin­dal reco­vers from Fron­tli­ne fair­ly quick­ly. You can also help it by moving grin­dal from anot­her cul­tu­re. Fee­ding grin­dal is very sim­ple; just take the enti­re foam and dip it into the tank. The bis­cu­it tends to stick well to the glass. Grin­dal can also be wiped off with a brush or fin­ger. It is an excel­lent feed; its pro­duc­ti­vi­ty allo­ws fee­ding it eve­ry day. It has almost no smell, hand­ling it is prac­ti­cal, its size is suitab­le for small fish, and even lar­ger fish accept it.


Dro­zo­fi­lyDro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik.  sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre  a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly. Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Zná­me aj ako vín­ne muš­ky ale­bo octo­mil­ky. Tie­to drob­né muš­ky sú vyni­ka­jú­cou potra­vou naj­mä pre čerstvo vylia­hnu­té pla­zy (cha­me­le­óny, rham­po­le­ony,…) ale aj pre malé žaby, rôz­ne dru­hy akva­ri­ových rýb a takis­to čerstvo vylia­hnu­tých vtáč­ka­rov a mod­liv­ky. Sú pomer­ne jed­no­du­cho cho­va­teľ­né. Jed­na nása­da vydr­ží v závis­los­ti od počtu mušiek 2 – 5 týž­dňov, nie­ke­dy aj viac. Výho­dou je ich veľ­kosť (men­šie D. mela­no­gas­ter 1,5 – 2mm, väč­šie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi mož­no kŕmiť tak­mer všet­ky malé tera­ri­ové zvie­ra­tá. Nevý­ho­dou je mier­ny zápach po kvas­ni­ciach, kto­ré sa pou­ží­va­jú na zaro­be­nie živ­nej . Nása­da spra­vid­la sto­ja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30 °C, ich dať na balkón.

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a , len  môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru.  dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu  pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako oby­čaj­ná“ daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – . Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus,  coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš . Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchanka.


Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, com­mon­ly kno­wn as the fru­it fly or vine­gar fly, is per­haps one of the most wide­ly uti­li­zed and unders­to­od orga­nisms by bio­lo­gists and medi­cal pro­fes­si­onals worl­dwi­de. It rea­di­ly repro­du­ces in cap­ti­vi­ty and has a rapid repro­duc­ti­ve cyc­le. Gene­tic engi­ne­ers have exten­si­ve­ly used this tiny fly for rese­arch pur­po­ses, like­ning it to a lab rat. Fru­it flies are used as feed not only for fish but also for birds and repti­les. Aqu­arists and ter­ra­rists pre­fer the so-​called win­gless form, kno­wn as the vestigial-​antlered-​strap form. This cul­ti­va­ted form of the fly has wings but can­not fly, with sig­ni­fi­can­tly stun­ted wings. They are also kno­wn as wine flies or vine­gar flies. The­se small flies are excel­lent food, espe­cial­ly for fresh­ly hat­ched repti­les (cha­me­le­ons, rham­po­le­ons, etc.) as well as small frogs, vari­ous spe­cies of aqu­arium fish, fresh­ly hat­ched birds, and man­ti­ses. They are rela­ti­ve­ly easy to bre­ed. Depen­ding on the num­ber of flies, one cul­tu­re can last 2 – 5 weeks or even lon­ger. The­ir small size (smal­ler D. mela­no­gas­ter 1.5 – 2mm, lar­ger D. hydei 2.5 – 3mm) makes them suitab­le feed for almost all small ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, they do pro­du­ce a mild yeast smell due to the yeast used in the­ir food sub­stra­te. A cul­tu­re usu­al­ly costs bet­we­en 2 – 4 euros.

Daph­nia are rela­ti­ve­ly sen­si­ti­ve to oxy­gen levels during tran­s­port. The­re­fo­re, it is bet­ter to tran­s­port them in so-​called fra­mes or with the least amount of water possib­le. They can be kept lon­ger in a lar­ger buc­ket, with a lower con­cen­tra­ti­on of Daph­nia and assu­ming not­hing is deca­y­ing in the buc­ket. This is quite mana­ge­ab­le during cooler peri­ods of the year. In sum­mer, you can aera­te the Daph­nia during the shor­ter day­ti­me and, if it’s not 30 °C out­si­de, pla­ce them on the bal­co­ny at night.

Moina is a small spe­cies of Daph­nia, gro­wing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quali­ty and hea­vi­ly pol­lu­ted, and lac­king in oxy­gen. They repro­du­ce ase­xu­al­ly through part­he­no­ge­ne­sis (wit­hout fer­ti­li­za­ti­on). This means that during favo­rab­le con­di­ti­ons, all indi­vi­du­als are fema­le. Only when less favo­rab­le con­di­ti­ons ari­se do males sud­den­ly appe­ar, and sexu­al repro­duc­ti­on occurs, ensu­ring the trans­fer of gene­tic infor­ma­ti­on. In spring, fema­les hatch from eggs laid in the fall. They can be col­lec­ted like cyc­lops and cope­pods, but the sie­ve may be less den­se, for exam­ple, made from mil­li­ne­r’s silk or a so-​called Dede­ron. Daph­nia are lar­ger than cyc­lops but are not as nut­ri­ti­onal­ly den­se becau­se most of the­ir bodies are water and a solid cutic­le, which forms the­ir ske­le­ton. Moina achie­ves its hig­hest yield under arti­fi­cial cul­tu­re con­di­ti­ons. For fish, it is a more energy-​rich food than ordi­na­ry” Daph­nia and can be com­pa­red to cyc­lops. Daph­nia reach the­ir hig­hest abun­dan­ce in summer.

Cyc­lops belo­ngs to the subor­der Cyc­lo­po­idea, order Podop­lea, subc­lass Cope­po­da – cope­pods, class Crus­ta­cea, and phy­lum Arth­ro­po­da – arth­ro­pods. For exam­ple, Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops is very suitab­le fish feed, rela­ti­ve­ly nut­ri­ti­ous, and a quali­ty sour­ce of pro­te­in. Under cer­tain con­di­ti­ons, it can also be cul­tu­red. The­ir popu­la­ti­on cur­ves fluc­tu­ate gre­at­ly; it is not uncom­mon to catch a huge num­ber of cyc­lops one day and almost none the next. Gene­ral­ly, the­ir popu­la­ti­on peaks in spring and fall. Cyc­lops are quite pre­da­to­ry, so when fee­ding them to smal­ler fry, care must be taken to pre­vent them from dep­le­ting the popu­la­ti­on or har­ming the tank inhabitants.


Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré , Syn­cha­e­ta, , Cope­us, , Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, , Bra­chi­onus, .

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi . Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm, ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich  je otáz­kou kva­li­ty. 95 vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiab­ro­nôž­kou. Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé dru­hy“ a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz tá istá“ arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do , do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (2530 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25 °C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.


15. 3. – Výsta­va ska­lá­rov. Väč­ši­na ska­lá­rov bola od zná­me­ho cho­va­te­ľa Miro­sla­va Prí­kaz­ské­ho. Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­ší­mi ryba­mi cho­va­ný­mi v akvá­riách. Tie­to juho­ame­ric­ké  z povo­dia Ama­zon­ky sa naj­lep­šie cítia v hus­to zaras­te­nom akvá­riu. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – , ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť.


Vír­ni­ky repre­sent a dis­tinct phy­lum Roti­fe­ra. They are high­ly suitab­le for fee­ding fish fry. The­ir name is deri­ved from the­ir typi­cal move­ment – swir­ling, which they cons­tan­tly exhi­bit. Vír­ni­ky are cap­tu­red, for exam­ple, using nets made of mil­li­ne­r’s silk or mono­fi­la­ment. Some com­mon vír­ni­ky spe­cies inc­lu­de Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, and Pedalion.

Arte­mia sali­na, com­mon­ly kno­wn as bri­ne shrimp, belo­ngs to the class Ento­mos­tra­ca. Bri­ne shrimp pre­do­mi­nan­tly used in aqu­aris­tics live in the sea. They are rela­ti­ve­ly small, up to 15 mm, much smal­ler than the­ir fres­hwa­ter rela­ti­ves. Fres­hwa­ter bri­ne shrimp can be obtai­ned first through fro­zen cubes in sto­res. Bri­ne shrimp are sold from vari­ous loca­ti­ons – Rus­sia, Cana­da, the USA, Chi­na. The­ir hat­cha­bi­li­ty is a mat­ter of quali­ty. A 95% hat­cha­bi­li­ty rate is an excel­lent para­me­ter. The pri­ce also depends on this. Bri­ne shrimp are a nut­ri­ti­ous feed, allo­wing fry to grow quick­ly in height and width. Howe­ver, when fish are matu­ring, it’s not recom­men­ded to feed them only bri­ne shrimp. Arte­mia can be easi­ly hat­ched, once you figu­re out the met­hod for each batch. Unfor­tu­na­te­ly, the requ­ire­ments for dif­fe­rent types” and pac­ka­ging of arte­mia vary. I’ve often wit­nes­sed dis­sa­tis­fac­ti­on with the hat­cha­bi­li­ty among acqu­ain­tan­ces, whi­le the same” arte­mia works per­fect­ly for the­ir friends. Pur­cha­sed arte­mia are essen­tial­ly arte­mia eggs. The eggs are pou­red into water, for exam­ple, into a bott­le, to which 3 – 4 teas­po­ons of salt (2530 g per liter) are added to simu­la­te sea­wa­ter. Strong aera­ti­on is neces­sa­ry. The goal is to cir­cu­la­te the enti­re con­tent as much as possib­le to pre­vent any eggs from sett­ling. Main­tain room tem­pe­ra­tu­re, or slight­ly hig­her for fas­ter hat­ching. About 24 hours later, a sig­ni­fi­cant por­ti­on will have hat­ched. Per­so­nal­ly, and like most aqu­arists I know, I let arte­mia hatch for 2 days – they are slight­ly lar­ger then. Arte­mia hatch in about 1.5 days at 25 °C. Among aqu­arists, it’s belie­ved that bri­ne shrimp can be one or two days old, depen­ding on the hat­ching time and, of cour­se, the type.” They only last a short time in fres­hwa­ter – about 8 hours. For hig­her nut­ri­ti­onal value and easier and more effec­ti­ve intro­duc­ti­on of small arte­mia into the world, decap­su­la­ti­on is used. It remo­ves the pro­tec­ti­ve coat of the bri­ne shrimp egg. When fee­ding bri­ne shrimp, the chal­len­ge is how to get them into the aqu­arium wit­hout trans­fer­ring them wit­hout salt. Sin­ce they are very small cre­a­tu­res, mil­li­ne­r’s silk could help, but if you don’t have it, cot­ton cloth will suf­fi­ce. I strain the arte­mia through mono­fi­la­ment. I suc­cess­ful­ly use decap­su­la­ted arte­mia as dry feed.

March 15th – Sca­la­re exhi­bi­ti­on. Most sca­la­re were from the well-​known bre­e­der Miro­slav Prí­kaz­ský. Sca­la­re, along with gup­pies and sword­tails, are pro­bab­ly the most famous fish kept in aqu­ariums. The­se South Ame­ri­can cich­lids from the Ama­zon basin thri­ve in den­se­ly plan­ted tanks. The­re are many varie­ties of sca­la­re. In the past, the ori­gi­nal sca­la­re were of impres­si­ve pro­por­ti­ons. A sca­la­re should be kept in at least a 150-​liter tank, which is 50 cm tall. Deter­mi­ning the­ir sex is dif­fi­cult; fema­les have a smal­ler tumor on the­ir head during the spa­wning peri­od. A sca­la­re is capab­le of having 1000 eggs, but the fry are very small and requ­ire strict­ly powde­red live food. A sca­la­re for bre­e­ding needs water pre­ssu­re – a high water column, but if eve­ryt­hing else is in good con­di­ti­on, they can spawn.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Výstavy rýb

Súťaže akváriových rýb

Hits: 393

Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa u nás aj vo sve­te kona­jú súťaž­né výsta­vy. Roz­ší­re­né sú súťa­že ter­čov­cov, ska­lá­rov, bojov­níc, živo­ro­diek. Postu­pu­jú pod­ľa rôz­nej meto­di­ky – pra­vi­diel. Hod­no­tí sa zvy­čaj­ne tvar, far­ba, prí­pad­ne sprá­va­nie. Asi naj­väč­šiu a najp­rep­ra­co­va­nej­šiu tra­dí­ciu v Euró­pe majú výsta­vy gupiek, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, dokon­ca aj Maj­strov­stvá sve­ta a iné medzi­ná­rod­né a národ­né súťaž­né výsta­vy. V porov­na­ní so špor­tom je to ako lyžiar­sky sve­to­vý pohár a troš­ku ako kra­so­kor­ču­ľo­va­nie. V prie­be­hu roka sa koná zvy­čaj­ne 7 podu­ja­tí a zra­tú­va­jú sa 4 naj­lep­šie umiest­ne­nia. V Euró­pe sa postu­pu­je pre­dov­šet­kým pod­ľa štan­dar­du medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cia IKGH – Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium –Hoch­zucht, kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta (čítaj Peci­lia reti­ku­la­ta) zdru­žu­je a koor­di­nu­je. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du. Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy a pod­ľa farby.

Na podob­nom prin­cí­pe sú zalo­že­né aj súťaž­né výsta­vy iných dru­hov živo­ro­diek zdru­že­né pod názov Xipho-​Molly (čítaj Xifo-​Moly). Kon­krét­ne pre mečov­ky: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus a X. varia­tus, moli­né­zie: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Čas­to sa tie­to súťa­že kona­jú spo­lu, nie­ke­dy aj spo­lu s výsta­va­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí roky Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb v rám­ci Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH), kto­rý mož­no menil svoj názov, ale nie svo­je  a čin­nosť. Jeho základ­ňa“ je v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa dnes pove­dať, že je už desiat­ky rokov moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť krás­nu záľu­bu a poz­dvi­hnúť ju na sve­to­vú úro­veň. Ako jeden z mála podob­ných záuj­mo­vých sku­pín vo sve­te orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú prí­stup­né aj nečlenom.

Súťaž­né výsta­vy rýb sú popu­lár­nym a roz­ší­re­ným javom nie­len u nás, ale aj vo sve­te. Exis­tu­jú rôz­ne kate­gó­rie súťa­ží, kto­ré sa líšia pod­ľa dru­hu rýb a ich cha­rak­te­ris­tík. Naprí­klad výsta­vy pre ter­čov­ce, ska­lá­re, bojov­ni­ce, či živo­rod­ky sú bež­né a majú svo­je vlast­né pra­vid­lá a kri­té­riá hod­no­te­nia. Jed­nou z najp­res­tíž­nej­ších a najp­rep­ra­co­va­nej­ších súťa­ží v Euró­pe sú výsta­vy gupiek, kde sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, Maj­strov­stvá sve­ta a ďal­šie medzi­ná­rod­né a národ­né podu­ja­tia. Tie­to súťa­že sa ria­dia štan­dard­mi medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cie IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), kto­rá zosku­pu­je a koor­di­nu­je orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom gupiek.

Podob­né prin­cí­py sú uplat­ňo­va­né aj pri súťaž­ných výsta­vách iných dru­hov živo­ro­diek, ako sú mečov­ky, moli­né­zie a pla­ty. Tie­to výsta­vy sú čas­to zdru­že­né pod náz­vom Xipho-​Molly a čas­to sa kona­jú spo­lu so súťa­ža­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb, kto­rý je súčas­ťou Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH) a má svo­ju základ­ňu” v Ban­skej Bys­tri­ci. Ten­to klub je už desiat­ky rokov aktív­nym moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť túto záľu­bu a zdo­ko­na­ľo­vať ju na sve­to­vú úro­veň. Orga­ni­zu­je aj ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú otvo­re­né aj pre nečlenov.


For some spe­cies of fish, com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons are held both here and around the world. Com­pe­ti­ti­ons for vari­ous types such as gup­pies, angel­fish, bet­tas, and live­be­a­rers are wides­pre­ad. They fol­low dif­fe­rent met­ho­do­lo­gies or rules. Typi­cal­ly, jud­ging cri­te­ria inc­lu­de sha­pe, color, and some­ti­mes beha­vi­or. Gup­py exhi­bi­ti­ons have per­haps the lar­gest and most ela­bo­ra­te tra­di­ti­on in Euro­pe, with events such as the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips and even World Cham­pi­ons­hips, along­si­de other inter­na­ti­onal and nati­onal com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons. Com­pa­red to sports, it’s akin to the Ski World Cup and some­what like figu­re ska­ting. Usu­al­ly, the­re are seven events throug­hout the year, with the best four pla­ce­ments coun­ted. In Euro­pe, prog­res­si­on pri­ma­ri­ly fol­lo­ws the stan­dard of the Inter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), which uni­tes and coor­di­na­tes vari­ous orga­ni­za­ti­ons invol­ved in bre­e­ding P. reti­cu­la­ta (com­mon­ly kno­wn as Poeci­lia reti­cu­la­ta). Com­pe­ti­ti­ons adhe­re to the deve­lo­ped stan­dards. Typi­cal­ly, com­pe­ti­ti­ons fea­tu­re tri­os of males, but pairs are inc­re­a­sin­gly com­mon. Cate­go­ries are deter­mi­ned by the sha­pe of the cau­dal fin and by color.

Simi­lar prin­cip­les app­ly to com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons of other live­be­a­rer spe­cies grou­ped under the name Xipho-​Molly. Spe­ci­fi­cal­ly, for sword­tails: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ties X. macu­la­tus and X. varia­tus, and mol­lies: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na, and P. veli­fe­ra. Often, the­se com­pe­ti­ti­ons are held toget­her, some­ti­mes even with exhi­bi­ti­ons of bet­tas (Bet­ta splen­dens). In Slo­va­kia, the Live­be­a­rer Fish Bre­e­ders Club ope­ra­tes wit­hin the Slo­vak Bre­e­ders’ Asso­cia­ti­on (SZCH), which may have chan­ged its name but not its inte­rests and acti­vi­ties. Its base” is in Ban­ska Bys­tri­ca. It can be said today that for deca­des it has been a dri­ving for­ce stri­ving to spre­ad this beau­ti­ful hob­by and ele­va­te it to a glo­bal level. As one of the few simi­lar inte­rest groups worl­dwi­de, it orga­ni­zes annu­al jud­ge trai­ning ses­si­ons open to non-members.

Fish exhi­bi­ti­on com­pe­ti­ti­ons are a popu­lar and wides­pre­ad phe­no­me­non not only here but also worl­dwi­de. The­re are vari­ous com­pe­ti­ti­on cate­go­ries that dif­fer accor­ding to the type of fish and the­ir cha­rac­te­ris­tics. For exam­ple, exhi­bi­ti­ons for angel­fish, gup­pies, bet­tas, or live­be­a­rers are com­mon and have the­ir own rules and jud­ging cri­te­ria. One of the most pre­sti­gi­ous and ela­bo­ra­te com­pe­ti­ti­ons in Euro­pe is the gup­py exhi­bi­ti­ons, whe­re the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, World Cham­pi­ons­hips, and other inter­na­ti­onal and nati­onal events are held. The­se com­pe­ti­ti­ons are gover­ned by the stan­dards of the Inter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), which brings toget­her and coor­di­na­tes orga­ni­za­ti­ons invol­ved in gup­py breeding.

Simi­lar prin­cip­les are app­lied to com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons of other live­be­a­rer spe­cies, such as sword­tails, mol­lies, and pla­ties. The­se exhi­bi­ti­ons are often grou­ped under the name Xipho-​Molly and are fre­qu­en­tly held toget­her with bet­ta com­pe­ti­ti­ons. In Slo­va­kia, the­re is the Live­be­a­rer Fish Bre­e­ders Club, which is part of the Slo­vak Bre­e­ders’ Asso­cia­ti­on (SZCH) and is based in Ban­ska Bys­tri­ca. This club has been an acti­ve for­ce for deca­des, stri­ving to pro­mo­te this hob­by and impro­ve it to a glo­bal stan­dard. It also orga­ni­zes jud­ge trai­ning ses­si­ons, which are open to non-members.


Für eini­ge Fis­char­ten wer­den bei uns und welt­we­it auch Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen abge­hal­ten. Wett­be­wer­be für vers­chie­de­ne Arten wie Gup­pys, Ska­la­re, Kampf­fis­che und Lebend­ge­bä­ren­de sind weit verb­re­i­tet. Sie fol­gen unters­chied­li­chen Met­ho­den oder Regeln. Typis­cher­we­i­se umfas­sen die Bewer­tungs­kri­te­rien Form, Far­be und manch­mal auch Ver­hal­ten. Gup­pys­chau­en haben viel­le­icht die größte und aus­ge­re­if­tes­te Tra­di­ti­on in Euro­pa, mit Verans­tal­tun­gen wie den Euro­pa­me­is­ters­chaf­ten und sogar Welt­me­is­ters­chaf­ten, neben ande­ren inter­na­ti­ona­len und nati­ona­len Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen. Im Verg­le­ich zum Sport ähnelt es dem Ski-​Weltcup und ein wenig dem Eis­kun­stlauf. Nor­ma­ler­we­i­se gibt es im Lau­fe des Jah­res sie­ben Verans­tal­tun­gen, wobei die bes­ten vier Plat­zie­run­gen gezä­hlt wer­den. In Euro­pa erfolgt die Wei­te­rent­wick­lung in ers­ter Linie nach dem Stan­dard des Inter­na­ti­ona­len Guppy-​Hochzucht-​Komitees (IKGH), das vers­chie­de­ne Orga­ni­sa­ti­onen vere­int und koor­di­niert, die sich mit der Zucht von P. reti­cu­la­ta (geme­in­hin bekannt als Poeci­lia reti­cu­la­ta) befas­sen. Die Wett­be­wer­be rich­ten sich nach den ent­wic­kel­ten Stan­dards. In der Regel tre­ten Dre­ier­grup­pen von Männ­chen an, aber Paa­re sind immer häu­fi­ger anzut­ref­fen. Die Kate­go­rien wer­den durch die Form der Sch­wanzf­los­se und die Far­be bestimmt.

Ähn­li­che Prin­zi­pien gel­ten für Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen ande­rer Lebendgebärender-​Arten, die unter dem Namen Xipho-​Molly zusam­men­ge­fasst sind. Spe­ziell für Sch­wertt­rä­ger: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Pla­tys X. macu­la­tus und X. varia­tus sowie Mol­lys: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na und P. veli­fe­ra. Oft­mals wer­den die­se Wett­be­wer­be zusam­men abge­hal­ten, manch­mal auch geme­in­sam mit Auss­tel­lun­gen von Kampf­fis­chen (Bet­ta splen­dens). In der Slo­wa­kei bet­re­ibt der Vere­in der Lebendgebärende-​Fischzüchter im Rah­men des Slo­wa­kis­chen Züch­ter­ver­bands (SZCH) sei­ne Akti­vi­tä­ten, der sei­nen Namen mög­li­cher­we­i­se geän­dert hat, jedoch nicht sei­ne Inte­res­sen und Akti­vi­tä­ten. Sei­ne Basis” ist in Ban­ská Bys­tri­ca. Heute kann gesagt wer­den, dass er seit Jahr­zehn­ten ein tre­i­ben­der Motor ist, der bemüht ist, die­ses schöne Hob­by zu verb­re­i­ten und es auf ein glo­ba­les Nive­au zu heben. Als eine der weni­gen ähn­li­chen Inte­res­sen­grup­pen welt­we­it orga­ni­siert er jähr­lich Schu­lun­gen für Rich­ter, die auch für Nicht­mitg­lie­der offen sind.

Fis­chauss­tel­lung­swett­be­wer­be sind ein belieb­tes und weit verb­re­i­te­tes Phä­no­men nicht nur hier, son­dern auch welt­we­it. Es gibt vers­chie­de­ne Wett­be­werb­ska­te­go­rien, die sich je nach Fis­chart und ihren Merk­ma­len unters­che­i­den. Zum Beis­piel sind Auss­tel­lun­gen für Ska­la­re, Gup­pys, Kampf­fis­che oder Lebend­ge­bä­ren­de üblich und haben ihre eige­nen Regeln und Bewer­tungs­kri­te­rien. Eine der ange­se­hens­ten und aus­ge­re­if­tes­ten Verans­tal­tun­gen in Euro­pa sind die Gup­pys­chau­en, bei denen die Euro­pa­me­is­ters­chaf­ten, Welt­me­is­ters­chaf­ten und ande­re inter­na­ti­ona­le und nati­ona­le Verans­tal­tun­gen statt­fin­den. Die­se Wett­be­wer­be wer­den nach den Stan­dards des Inter­na­ti­ona­len Guppy-​Hochzucht-​Komitees (IKGH) durch­ge­fü­hrt, das Orga­ni­sa­ti­onen, die sich mit der Gup­py­zucht befas­sen, vere­int und koordiniert.

Ähn­li­che Prin­zi­pien gel­ten für Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen ande­rer Lebendgebärender-​Arten, wie Sch­wertt­rä­ger, Mol­lys und Pla­tys. Die­se Auss­tel­lun­gen sind oft unter dem Namen Xipho-​Molly zusam­men­ge­fasst und wer­den häu­fig geme­in­sam mit Betta-​Kämpfen durch­ge­fü­hrt. In der Slo­wa­kei gibt es den Vere­in der Lebendgebärende-​Fischzüchter, der Teil des Slo­wa­kis­chen Züch­ter­ver­bands (SZCH) ist und sei­nen Haup­tqu­ar­tier” in Ban­ská Bys­tri­ca hat. Die­ser Vere­in ist seit Jahr­zehn­ten eine akti­ve Kraft, die bemüht ist, die­ses Hob­by zu för­dern und es auf ein glo­ba­les Nive­au zu brin­gen. Er orga­ni­siert auch Schu­lun­gen für Rich­ter, die auch für Nicht­mitg­lie­der offen sind.


Pour cer­tains types de pois­sons, des expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves ont lieu chez nous et dans le mon­de entier. Les con­cours pour dif­fé­ren­tes espèces tel­les que les gup­pys, les sca­lai­res, les com­bat­tants et les vivi­pa­res sont lar­ge­ment répan­dus. Ils suivent dif­fé­ren­tes mét­ho­do­lo­gies ou règ­les. Les cri­tères de juge­ment inc­lu­ent géné­ra­le­ment la for­me, la cou­le­ur et par­fo­is le com­por­te­ment. Les expo­si­ti­ons de gup­pys ont peut-​être la plus gran­de et la plus éla­bo­rée tra­di­ti­on en Euro­pe, avec des évé­ne­ments tels que les Cham­pi­on­nats d’E­uro­pe et même les Cham­pi­on­nats du mon­de, aux côtés d’aut­res expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves inter­na­ti­ona­les et nati­ona­les. Com­pa­ré au sport, c’est com­me la Cou­pe du mon­de de ski et un peu com­me le pati­na­ge artis­ti­que. En géné­ral, il y a sept évé­ne­ments tout au long de l’an­née, dont les quat­re meil­le­ures pla­ces sont pri­ses en comp­te. En Euro­pe, la prog­res­si­on suit prin­ci­pa­le­ment le stan­dard de l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), qui réu­nit et coor­don­ne les dif­fé­ren­tes orga­ni­sa­ti­ons impli­qu­é­es dans l’é­le­va­ge de P. reti­cu­la­ta (com­mu­né­ment appe­lé Poeci­lia reti­cu­la­ta). Les com­pé­ti­ti­ons se dérou­lent selon les nor­mes étab­lies. Géné­ra­le­ment, les com­pé­ti­ti­ons met­tent en vedet­te des tri­os de mâles, mais les coup­les sont de plus en plus cou­rants. Les caté­go­ries sont déter­mi­né­es par la for­me de la nage­oire cau­da­le et par la couleur.

Sur un prin­ci­pe simi­lai­re sont basé­es les expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves d’aut­res espèces de vivi­pa­res regrou­pé­es sous le nom de Xipho-​Molly. Spé­ci­fi­qu­e­ment pour les épé­es: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, les pla­tys X. macu­la­tus et X. varia­tus, et les mol­lys Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na et P. veli­fe­ra. Sou­vent, ces com­pé­ti­ti­ons sont orga­ni­sé­es ensem­ble, par­fo­is même avec des expo­si­ti­ons de com­bat­tants Bet­ta splen­dens. En Slo­va­qu­ie, le Club des éle­ve­urs de pois­sons vivi­pa­res opère au sein de l’As­so­cia­ti­on slo­va­que des éle­ve­urs (SZCH), qui a peut-​être chan­gé de nom mais pas ses inté­rêts et acti­vi­tés. Sa base” est à Ban­ska Bys­tri­ca. On peut dire aujour­d’hui que depu­is des décen­nies, il est un mote­ur actif qui s’ef­for­ce de pro­mou­vo­ir cet­te bel­le pas­si­on et de l’é­le­ver à un nive­au mon­dial. Com­me l’un des rares grou­pes d’in­té­rêt simi­lai­res dans le mon­de, il orga­ni­se cha­que année des ses­si­ons de for­ma­ti­on pour les juges, ouver­tes aux non-membres.

Les expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves de pois­sons sont un phé­no­mène popu­lai­re et répan­du non seule­ment chez nous, mais aus­si dans le mon­de entier. Il exis­te dif­fé­ren­tes caté­go­ries de com­pé­ti­ti­ons, qui varient selon le type de pois­sons et leurs carac­té­ris­ti­qu­es. Par exem­ple, les expo­si­ti­ons pour les gup­pys, les sca­lai­res, les com­bat­tants ou les vivi­pa­res sont cou­ran­tes et ont leurs prop­res règ­les et cri­tères de juge­ment. L’u­ne des com­pé­ti­ti­ons les plus pre­sti­gie­uses et les plus éla­bo­ré­es en Euro­pe est cel­le des gup­pys, où se dérou­lent les Cham­pi­on­nats d’E­uro­pe, les Cham­pi­on­nats du mon­de et d’aut­res évé­ne­ments inter­na­ti­onaux et nati­onaux. Ces com­pé­ti­ti­ons sont régies par les nor­mes de l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), qui ras­sem­ble et coor­don­ne les orga­ni­sa­ti­ons impli­qu­é­es dans l’é­le­va­ge de guppys.

Des prin­ci­pes simi­lai­res sont app­li­qu­és aux expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves d’aut­res espèces de vivi­pa­res, tel­les que les épé­es, les mol­lys et les pla­tys. Ces expo­si­ti­ons sont sou­vent regrou­pé­es sous le nom de Xipho-​Molly et se dérou­lent sou­vent en même temps que les com­pé­ti­ti­ons de com­bat­tants Bet­ta splen­dens. En Slo­va­qu­ie, il y a le Club des éle­ve­urs de pois­sons vivi­pa­res, qui fait par­tie de l’As­so­cia­ti­on slo­va­que des éle­ve­urs (SZCH) et est basé à Ban­ska Bys­tri­ca. Ce club est depu­is des décen­nies un mote­ur actif qui s’ef­for­ce de pro­mou­vo­ir cet­te pas­si­on et de l’a­me­ner à un nive­au mon­dial. Il orga­ni­se éga­le­ment des ses­si­ons de for­ma­ti­on pour les juges, ouver­tes aux non-membres.


Per alcu­ne spe­cie di pes­ci ven­go­no orga­niz­za­te mos­tre com­pe­ti­ti­ve sia qui che in tut­to il mon­do. Le com­pe­ti­zi­oni per varie spe­cie come gup­py, sca­la­ri, bet­ta e vivi­pa­ri sono dif­fu­se. Segu­ono diver­se meto­do­lo­gie o rego­le. Di soli­to i cri­te­ri di giu­di­zio inc­lu­do­no for­ma, colo­re e tal­vol­ta com­por­ta­men­to. Le mos­tre di gup­py han­no for­se la tra­di­zi­one più gran­de e più ela­bo­ra­ta in Euro­pa, con even­ti come i Cam­pi­ona­ti Euro­pei e per­si­no i Cam­pi­ona­ti del Mon­do, accan­to ad altre mos­tre com­pe­ti­ti­ve inter­na­zi­ona­li e nazi­ona­li. Ris­pet­to allo sport, è simi­le alla Cop­pa del Mon­do di sci e un po’ al pat­ti­nag­gio artis­ti­co. In gene­re ci sono set­te even­ti duran­te l’an­no, con le mig­li­ori quatt­ro posi­zi­oni con­teg­gia­te. In Euro­pa, la prog­res­si­one segue prin­ci­pal­men­te lo stan­dard del­l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), che riu­nis­ce e coor­di­na le varie orga­niz­za­zi­oni coin­vol­te nel­l’al­le­va­men­to di P. reti­cu­la­ta (comu­ne­men­te noto come Poeci­lia reti­cu­la­ta). Le com­pe­ti­zi­oni segu­ono gli stan­dard sta­bi­li­ti. Di soli­to le com­pe­ti­zi­oni pre­sen­ta­no trio di mas­chi, ma le cop­pie sono sem­pre più comu­ni. Le cate­go­rie sono deter­mi­na­te dal­la for­ma del­la pin­na cau­da­le e dal colore.

Su un prin­ci­pio simi­le si basa­no le mos­tre com­pe­ti­ti­ve di altre spe­cie di vivi­pa­ri ragg­rup­pa­te sot­to il nome di Xipho-​Molly. Spe­ci­fi­ca­men­te per le spa­de: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus e X. varia­tus, e mol­ly Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na e P. veli­fe­ra. Spes­so ques­te com­pe­ti­zi­oni ven­go­no orga­niz­za­te insie­me, tal­vol­ta anche con mos­tre di bet­ta Bet­ta splen­dens. In Slo­vac­chia, il Club degli alle­va­to­ri di pes­ci vivi­pa­ri ope­ra all’in­ter­no del­l’As­so­cia­zi­one degli alle­va­to­ri slo­vac­chi (SZCH), che potreb­be aver cam­bia­to nome ma non inte­res­si e atti­vi­tà. La sua base” è a Ban­ska Bys­tri­ca. Si può dire oggi che da decen­ni è un moto­re atti­vo che si impeg­na a dif­fon­de­re ques­ta bel­la pas­si­one e ad ele­var­la a livel­lo mon­dia­le. Come uno dei pochi grup­pi di inte­res­se simi­li al mon­do, orga­niz­za ogni anno ses­si­oni di for­ma­zi­one per i giu­di­ci, aper­te ai non membri.

Le mos­tre com­pe­ti­ti­ve di pes­ci sono un feno­me­no popo­la­re e dif­fu­so non solo qui, ma anche in tut­to il mon­do. Esis­to­no diver­se cate­go­rie di com­pe­ti­zi­oni, che varia­no in base al tipo di pes­ci e alle loro carat­te­ris­ti­che. Ad esem­pio, le mos­tre per gup­py, sca­la­ri, bet­ta o vivi­pa­ri sono comu­ni e han­no rego­le e cri­te­ri di giu­di­zio prop­ri. Una del­le com­pe­ti­zi­oni più pre­sti­gi­ose e ela­bo­ra­te in Euro­pa è quel­la dei gup­py, dove si svol­go­no i Cam­pi­ona­ti Euro­pei, i Cam­pi­ona­ti del Mon­do e altri even­ti inter­na­zi­ona­li e nazi­ona­li. Ques­te com­pe­ti­zi­oni sono rego­la­te dag­li stan­dard del­l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), che riu­nis­ce e coor­di­na le orga­niz­za­zi­oni coin­vol­te nel­l’al­le­va­men­to di guppy.

Prin­ci­pi simi­li ven­go­no app­li­ca­ti alle mos­tre com­pe­ti­ti­ve di altre spe­cie di vivi­pa­ri, come le spa­de, i mol­ly e i pla­ty. Ques­te mos­tre sono spes­so ragg­rup­pa­te sot­to il nome di Xipho-​Molly e si ten­go­no spes­so insie­me alle com­pe­ti­zi­oni di bet­ta Bet­ta splen­dens. In Slo­vac­chia c’è il Club degli alle­va­to­ri di pes­ci vivi­pa­ri, che fa par­te del­l’As­so­cia­zi­one degli alle­va­to­ri slo­vac­chi (SZCH) e ha la sua base” a Ban­ska Bys­tri­ca. Ques­to club è da decen­ni un moto­re atti­vo che si impeg­na a pro­mu­ove­re ques­ta pas­si­one e a por­tar­la a livel­lo mon­dia­le. Orga­niz­za anche ses­si­oni di for­ma­zi­one per i giu­di­ci, aper­te ai non membri.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Prax

U Pala Svorada

Hits: 515

Pala Svo­ra­da som nepoz­nal dlho. Keď sa tak sta­lo, bol už na dôchod­ku. Bol z Pieš­ťan ako ja, mali sme spo­loč­né­ho zná­me­ho, to boli spo­je­nia, vďa­ka kto­rým sme sa kon­tak­to­va­li. Palo ako mla­dík cho­val ryby a zrej­me až na dôcho­dok sa ku svoj­mu koníč­ku vrá­til. Avšak Palo bol jedi­neč­ný svo­jím zápa­lom, kto­rým sa veno­val akva­ris­ti­ke. Bol schop­ný zo dňa na deň roz­hod­núť sa ísť do Duis­bur­gu na veľ­trh. Pre svo­je zanep­ráz­dne­nie som Pala nav­ští­vil iba raz a v dobe, kedy už jeho zdra­vie bolo tak­po­ve­diac na vlás­ku. Bolo to v roku 2015. Mal okrem iné­ho krás­ne veľ­ké akvá­ri­um so ska­lár­mi Pte­rop­hyl­lum altum Pun­tius deni­so­ni. Palo mi okrem iné­ho veno­val kopec akva­ris­tic­ké­ho tova­ru. Ďaku­jem Palo, že som ťa poznal.


I did­n’t know Palo Svo­ra­da for long. When I met him, he was alre­a­dy reti­red. He was from Pieš­ťa­ny, like me, and we had a mutu­al acqu­ain­tan­ce, which is how we got in touch. As a young man, Palo kept fish, and it seems he retur­ned to his hob­by after reti­re­ment. Howe­ver, Palo was uni­que in his pas­si­on for aqu­aris­tics. He could deci­de on a whim to go to the fair in Duis­burg. Due to my busy sche­du­le, I only visi­ted Palo once, at a time when his health was han­ging by a thre­ad. It was in 2015. Among other things, he had a beau­ti­ful lar­ge aqu­arium with Pte­rop­hyl­lum altum and Pun­tius deni­so­ni. Palo also gave me a lot of aqu­arium supp­lies. Thank you, Palo, for kno­wing you.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Burzy, Výstavy

Akvaristické výstavy v Hradci Královom

Hits: 11640

V Hrad­ci Krá­lo­vom sa pra­vi­del­ne kaž­dý rok koná­va­li a snáď aj kona­jú veľ­ké akva­ris­tic­ké akcie. Ich obsa­hom je výsta­va rýb, oby­čaj­ne aj súťaž­ná. Pokoj­ne aj kre­ve­tiek. Pred­náš­ky, buď ces­to­va­teľ­ské, ale­bo zame­ra­né na neja­kú oblasť akva­ris­ti­ky. A samoz­rej­me bur­za, kto­rá bola záro­veň aj o tera­ris­ti­ke, cho­va­teľ­stve a čas­to aj o iných zbier­kach”. Ja som zažil akcie v Kon­gre­so­vom cen­tre Aldis. Mám na to výbor­né spomienky.


In Hra­dec Krá­lo­vé, lar­ge aqu­arist events were regu­lar­ly held eve­ry year, and hope­ful­ly, they still are. The­se events inc­lu­ded fish exhi­bi­ti­ons, usu­al­ly with com­pe­ti­ti­ons, and some­ti­mes even shrimp com­pe­ti­ti­ons. The­re were also lec­tu­res, eit­her travel-​themed or focu­sed on a spe­ci­fic area of aqu­aris­tics. And of cour­se, the­re was a mar­ket, which also inc­lu­ded ter­ra­ris­tics, ani­mal bre­e­ding, and often other col­lec­ti­ons.” I expe­rien­ced the­se events at the Aldis Con­gress Cen­ter. I have won­der­ful memo­ries of them.


V Hrad­ci Krá­lo­vé se kaž­do­roč­ně pra­vi­del­ně kona­ly a snad i nadá­le kona­jí vel­ké akva­ris­tic­ké akce. Jejich obsa­hem je výsta­va ryb, obvyk­le i sou­těž­ní. Klid­ně i kre­ve­tek. Před­náš­ky, buď ces­to­va­tel­ské, nebo zaměře­né na něja­kou oblast akva­ris­ti­ky. A samo­zřej­mě bur­za, kte­rá byla záro­veň i o tera­ris­ti­ce, cho­va­tels­tví a čas­to i o jiných sbír­kách.” Já jsem zažil akce v Kon­gre­so­vém cen­tru Aldis. Mám na to skvělé vzpomínky.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Burzy, Výstavy

Akvarista Plzeň

Hits: 11658

Svoj­ho času som nav­šte­vo­val akcie poria­da­né klu­bom IRIS v Plzni.

V Plz­ni pôso­bí význam­ný akva­ris­tic­ký spo­lok IRIS. Jeho zákla­dy boli polo­že­né už v roku 1900. Vte­dy to bola akva­ris­tic­ká sek­cia Prí­ro­do­ved­né­ho klu­bu pri Plzeňs­kom múzeu. Názov bol vybra­ný zo šty­roch pome­no­va­ní: Iris, Pis­tia, Lek­nín, Ric­cia (Pavel Kne­žík).


In the past, I used to attend events orga­ni­zed by the IRIS club in Plzeň.

In Plzeň, the­re is a pro­mi­nent aqu­arist asso­cia­ti­on cal­led IRIS. Its foun­da­ti­ons were laid as ear­ly as 1900. At that time, it was an aqu­arist sec­ti­on of the Natu­ral Scien­ce Club at the Plzeň Muse­um. The name was cho­sen from four opti­ons: Iris, Pis­tia, Water Lily, Ric­cia (Pavel Knežík).


Früher habe ich Verans­tal­tun­gen des IRIS-​Clubs in Pil­sen besucht.

In Pil­sen gibt es eine bede­uten­de aqu­aris­tis­che Vere­i­ni­gung namens IRIS. Ihre Grund­la­gen wur­den bere­its im Jahr 1900 gelegt. Damals war es eine Aquaristik-​Sektion des Natur­wis­sen­schaft­li­chen Clubs des Pils­ner Muse­ums. Der Name wur­de aus vier Opti­onen aus­ge­wä­hlt: Iris, Pis­tia, See­ro­se, Ric­cia (Pavel Knežík).


V minu­los­ti jsem navš­těvo­val akce pořá­da­né klu­bem IRIS v Plzni.

V Plz­ni půso­bí význam­ný akva­ris­tic­ký spo­lek IRIS. Jeho zákla­dy byly polo­že­ny již v roce 1900. Teh­dy to byla akva­ris­tic­ká sek­ce Pří­ro­do­věd­né­ho klu­bu při Plzeňs­kém muzeu. Název byl vybrán ze čtyř mož­nos­tí: Iris, Pis­tia, Lek­nín, Ric­cia (Pavel Knežík).


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post