2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, TOP

Slovenské mestá

skala
Hits: 1959

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bytča

skala
Hits: 3613

Byt­ča je mes­to na Hor­nom Pova­ží. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Žiliny.

Leží v Byt­čian­skej doli­ne v nad­mor­skej výš­ke 337 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 43.17 km2 tu žije 11 320 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča a osa­dy Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. V mes­te sa nachá­dza Byt­čian­sky zámok (kaš­tieľ), kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Jeho súčas­ťou je rene­šanč­ný Sobáš­ny palác (Wiki­pe­dia). Sobáš­ny palác bol posta­ve­ný v roku 1601 a sta­va­li ho prav­de­po­dob­ne talian­ski maj­stri na pokyn Jura­ja Thur­za. Sva­dob­ná sála má 34.5 x 12.5 met­ra. Palác v roku 1647 vyho­rel. Bol síce opra­ve­ný, ale pou­ží­val sa iba ako skla­dy, dre­vá­reň a sýp­ka (byt​ca​.sk). V roku 1856 vyho­rel zno­vu, čo pod­nie­ti­lo sta­veb­né úpra­vy toh­to objek­tu a zme­ny jeho využi­tia (muze​um​.sk). Pop­pe­rov­ci palác vnút­ri cel­kom pre­sta­va­li a v roku 1886 sa z neho sta­la admi­ni­stra­tív­na budo­va okres­né­ho súdu. Palác bol rekon­štru­ova­ný a 23. októb­ra 2009 sláv­nost­ne otvo­re­ný (byt​ca​.sk). Kaš­tieľ vzni­kol vďa­ka Fran­tiš­ko­vi Thur­zo­vi zrej­me v roku 1575. Základ­nú kon­cep­ciu toh­to die­la vytvo­ril Ján Kilian de Syroth z Milá­na (byt​ca​.sk). V Byt­či je aj pomer­ne monu­men­tál­na syna­gó­ga, kto­rá úzko súvi­se­la s veľ­kým počtom židov­ské­ho oby­va­teľ­stva, kto­ré v mes­te žilo naj­mä na kon­ci 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia. Posta­ve­ná bola v roku 1801, ale jej súčas­ná podo­ba je zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (byt​ca​.sk).

Prvá písom­ná zmien­ka o Byt­či je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa naro­dil Fran­ti­šek Thur­zo, zakla­da­teľ byt­čian­ko – orav­skej vet­vy Thur­zov­cov. V roku 1555 je Byt­ča súčas­ťou Hri­čov­ské­ho pan­stva. V roku 1601 sa posta­vil Sobáš­ny palác. V roku 1708 obsa­di­lo mes­to nemec­ké cisár­ske voj­sko. V oddie­li v zám­ku slú­žil Juraj Jáno­šík. V rokoch 1708 – 1710 pos­ti­hol Byt­ču mor. V roku 1766 zomrel Miku­láš Luká­či vo veku 112 rokov, čim sa stal prav­de­po­dob­ne naj­star­ším oby­va­te­ľom Byt­če v celých jej deji­nách. V roku 1831 a 1849 zasiah­la mes­to cho­le­ra. V roku 1858 zeme­tra­se­nie. V roku 1946 doš­lo k pri­po­je­niu Hli­ní­ka nad Hro­nom a Malej Byt­če k Veľ­kej Byt­či (byt​ca​.sk).

Osob­nos­ti mes­ta: bás­nik Samo Cha­lup­ka, bás­nik, pub­li­ci­ta Viliam Paulíny-​Tóth, kňaz a pre­zi­dent voj­no­vé­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu Jozef Tiso, lekár Ján Čer­ve­ňan­ský, kto­rý je pova­žo­va­ný za zakla­da­te­ľa moder­nej slo­ven­skej orto­pé­die (Wiki­pe­dia). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Žilina

skala
Hits: 2759

Žili­na je cen­trom seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska, je kraj­ským síd­lom. V Žili­ne žije 82 925 oby­va­te­ľov na plo­che 80.03 km2. Mes­to leží v údo­lí rie­ky Váh, v Žilin­skej kot­li­ne, na súto­ku s rie­kou Kysu­ca a Raj­čian­ka v nad­mor­skej výš­ke 333 met­rov nad morom (zili​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Žili­ne – ter­ra de Seli­nan je z roku 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). Mes­to sa roz­ví­ja­lo v blíz­kos­ti Žilin­ské­ho hra­du, kto­rý exis­to­val do polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. Zau­jí­ma­vé je, že dote­raz nebol obja­ve­ný. V Žili­ne žili Slo­vá­ci a Nemci z Teší­na. Marián­ske námes­tie má ako jedi­né na Slo­ven­sku zacho­va­né rene­sanč­né arká­dy – laub­ne. V roku 1850 žilo v Žili­ne 2 326 oby­va­te­ľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štan­ský). Mest­ské čas­ti: Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, Žilin­ská Leho­ta. Lokál­ne čas­ti: Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, Záva­žie. Posled­ný májo­vý týž­deň sa v mes­te kona­jú Sta­ro­mest­ské sláv­nos­ti. Zná­mi rodá­ci: mode­rá­tor­ka Zuza­na Belo­hor­co­vá, spi­so­va­teľ Ľubo­mír Fel­dek, herec Ľubo Gre­gor, Anna Šiš­ko­vá, spe­vá­ci Dušan Grúň, Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, reži­sér Mar­tin Šulík, fut­ba­lis­ti Sta­ni­slav Gri­ga, Marek Min­tál, hoke­jis­ti Roman Kont­šek, Ronald Pet­ro­vic­ký, cyk­lis­ta Peter Sagan (Wiki­pe­dia),

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Budatínsky zámok v Žiline

skala
Hits: 1892

Buda­tín­sky zámok bol pôvod­ne hra­dom. Nachá­dza sa v Žilin­skej mest­skej čas­ti Buda­tín. Dnes v ňom síd­li Považ­ské múze­um (Wiki­pe­dia). Buda­tín­sky hrad v minu­los­ti pat­ril medzi vod­né hra­dy. Jeho naj­star­šia časť bola posta­ve­ná po tatár­skom vpá­de v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Pôvod­ne vzni­kol ako stráž­ny hrad v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka o hra­de je z roku 1323. His­to­ric­ké náz­vy objek­tu: Bude­tyn, Bude­tin (hra​dy​.sk). V 14. sto­ro­čí ho zís­kal Matúš Čák Tren­čian­sky. Počas baro­ku sa v roku 1745 objekt obklo­pil par­kom. V janu­ári 1849 hrad poško­dil požiar (Wiki­pe­dia). Vzhľa­dom na svo­ju polo­hu v blíz­kos­ti súto­ku Váhu a Kysu­ce, plnil aj fun­kciu krá­ľov­skej trid­siat­ko­vej sta­ni­ce, kde sa vybe­ra­lo mýto od kup­cov zo Sliez­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Park, kto­rý je súčas­ťou Buda­tín­ske­ho zám­ku ma roz­lo­hu 50 000 m2. Dnes už má svo­ju pôvod­nú podo­bu z 18. sto­ro­čia. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Žije tu aj 350 roč­ná lipa s obvo­dom kme­ňa 620 cm a výš­kou 26.2 met­ra (regi​on​ma​la​fat​ra​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post