2008, 2009, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 2314

Staré mesto je najkrajšia mestská časť mesta Bratislava. Dýcha v ňom ešte história a kultúra

Na ploche 9.6 km2 tu žije 41 086 obyvateľov (staremesto.sk). 

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Veža kostola bola postavená súčasne s troma loďami kostola, bola súčasťou mestského a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 – 1830 bol svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek (bratislava.sk). Po nedávnej rekonštrukcii korunu už naspäť nevrátili.

Michalská brána

Je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Pôvodne gotická brána, ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511- 13 bola zvýšená o osembokú nadstavbu a v rokoch 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej barokovej umiestnená socha svätého Michala. Pri zosilňovaní mestského opevnenia bol k veži pristavaný ochranný barbakán. V súčasnosti sa vo veži nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia (bratislava.sk).

Tento klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické a . Na vrchole tympanóna je umiestnený a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej nachádza mozaika. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – osobné heslo kardinála. Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí je paláca renesančná fontána svätého Juraja a v rohu nádvoria je vchod do svätého Ladislava. Na poschodí sa nachádza , ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku. V reprezentačných priestoroch sú umiestnené s unikátnou zbierkou šesť tapisérií zo 17. storočia zobrazujúcich tragickú lásku Héra k Leandrovi, z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta (bratislava.sk). V Zrkadlovej sieni Priamciálneho paláca sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva.

Fontána Svätého Juraja s drakom

Podľa legendy bol Juraj dôstojník rímskej armády. Jedného dňa prišiel do mesta, ktoré tyranizoval drak. Drak sa sprvu uspokojil s každodenným prísunom dobytka, neskôr však začal vyžadovať mladé dievčiny. Zúfalí vyberali obete žrebovaním. Juraj prišiel do mesta, keď padol žreb na kráľovskú dcéru. Zabil draka kopijou a stal sa symbolom rytiera, ktorý víťazí nad zlom (bratislava.sk).

v 14. storočí stál na mieste dnešnej starej dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu. V roku 1912 bolo pristavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho . Veža radnice plnila obranný charakter. Pri pohľade na vežu z Hlavného námestia nájdete na nej viaceré pozoruhodnosti – na sokli sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorá pripomína výšku pri povodni, kedy sa vylial z koryta. Vľavo od gotického okna sa na úrovni 1. poschodia nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca ú napoleonských vojsk v roku 1809. Na nároží veže stojí socha Madony z roku 1676. Z ochozu veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia i nariadenia mestskej rady. Na fasáde napravo od renesančného arkiéra si môžete všimnúť fresku starého muža – úžerníka z roku 1533. Mestské múzeum je jedným z najstarších múzeí v strednej Európe, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta. Na arkádovom renesančnom nádvorí sa v lete konajú a divadelné (bratislava.sk).

pred Starou radnicou – kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda. V dolnej časti piliera sa nachádza menšia mušľovitová do ktorej strieka voda z papúľ rýb držaných postavičkami – tzv. puti. Voda sa do pôvode privádzala dreveným potrubím. Fontána vznikla z praktických dôvodov v čase, kedy bol v meste citeľný nedostatok vody ako priama reakcia na veľký požiar, ktorý vypukol práve počas korunovačnej slávnosti Maximiliána a spustošil veľkú časť domov v meste. Predpokladá sa, že autor na soche Rolanda zobrazil práve tvár vtedajšieho panovníka (bratislava.sk).

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové konštrukcie, ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór. Pôdorys kostola nadväzuje na tradičné slohy, z ktorých boli prevzaté aj mnohé prvky. Úplne nová je však úprava omietky s bohatými výrezmi napodobňujúce orientálnu ornamentiku. Ústredným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v plášti . Ruže sú i základným prvkom ornamentiky interiéru kostola. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský národný architektonický štýl. Zasvätenie kostolíka svätej Alžbete reflektovalo aj na maďarské národnostné cítenie. Svätá Alžbeta bola domáca uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov (narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade) a kostolík mal byť aj akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (), manželky Františka Jozefa I. (bratislava.sk).

Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka. Cintorín, ktorý vytvára 6 masových hrobov a 283 individuálnych hrobov padlých vojakov. V areáli sa nachádzajú diela aj mnohých ďalších významných sochárov, ako napr. Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín je národná kultúrna pamiatka (bratislava.sk).

Reduta

Redute je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu. Bola tradičným miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení bratislavského obyvateľstva. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie (bratislava.sk).

Rokokový palác, je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre verejnosť prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli Slovenskej republiky (bratislava.sk).

Slovenské národné – historická budova

Pôvodne na mieste SND stálo tzv. postavené v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto rozhodlo pre novú divadelnú budovu. Tú postavili v rokoch 1885 až 1886. Prevádzku v novej budove otvorili 22. septembra 1886 predstavením Bánk Bán od skladateľa Ferenca Erkela, ktorý sám prvé predstavenie dirigoval. V novej budove sa ešte aj po prvej svetovej vojne hralo aj po maďarsky, aj po nemecky. Postupne sa na jej javisko dostali aj spoločnosti Slovenského národného divadla. V dlhej histórii divadla vystupovali na jeho doskách najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach (bratislava.sk).

Ganymedova fontána pred Slovenským národným divadlom pochádza z roku 1888. Orol s chlapcom – to je Zeus premenený na dravca a odnášajúci krásneho chlapca Ganymeda na do sídla bohov. Obvod kamennej fontány lemujú , žaby a raky a podopierajú ju postavičky štyroch detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže (bratislava.sk).

Stará tržnica

Na mieste Starej tržnice pôvodne stála bašta, ktorá od 15. stor. patrila k mestskému opevneniu. V r. 1910 tam postavili budovu v eklektickom štýle – prvú bratislavskú krytú tržnicu, ktorá slúžila až do r. 1960. Potom táto technická pamiatka roky chátrala, no po rekonštrukcii dokončenej r. 1999 opäť funguje ako tržnica. Pred tržnicou sa nachádza fontána Lev s erbom, ktorú zložili zo súčastí starších fontán a renovovali ju v roku 1937 (bratislava.sk).

Pri Dunaji vyrástlo nedávno – v rokoch 2009 – 2010 tzv. Južné mesto. Eurovea,


Use to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Stredné Považie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

Hits: 3376

je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, , , Záblatie, Trenčín a (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký , latinský alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske , Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú a z celého sveta. Vznikla tu aj  (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda,  pod hradom. V rámci EXPO center: , Salón textilnej a odevnej techniky, producentov módy a odievania, – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. je úspešný futbalový klub. hokejový. Rozvinutá je aj , a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar , fotograf Karol Kállay, spisovateľka , filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, , herečka , , hudobník , dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Kyseľová, duchovný , hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Skrúcaný, diplomati , Egon Lánsky, ,  (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ  Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez jedna z vetiev „Jantárovej , ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele od -rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža ( brána) bola súťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 domov. V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský  po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Odkazy:

Use to Comment on this Post

2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 6589

je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 medzi územia Európskeho významu (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „„, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“ (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína . Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – , vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie „Hrad Tematín“ a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr . Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské – napr. dubovo- lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, , Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. , Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – .

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý , endemická Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk a hrab . Suchú a teplomilnú flóru zastupuje veľkokvetý , chudôbka , rod kavyľ , zvonček sibírsky Campanula sibirica, lykovec voňavý , viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je . tematínsky Colymbada badensis var. tematinensis. Zo živočí tu žijú dva zriedkavé , Rosalia alpina, a fúzač dubový Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov  a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná –  a cikády  a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit , užovka stromová – , Coronella austriaca, výr skalný , lelek lesný , , Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky , Bufo viridis, , netopiere Rhinolophus hipposideros, , Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, .

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, , Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Smolenice

Hits: 3061

sú obec, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. Prvá zmienka o Smoleniciach, ville Solmus, je z roku 1256. Vtedy patrila pezinsko – svätojurským grófom. Koncom 14. storočia Stiborovi zo íc, následne opäť pezinsko – svätojurským grófom. V 16. storočí Orságovcom, po 17. storočí Pálfyovcom. V chotári sa nachádza Smolenický zámok s krásnym priľahlým parkom. Významnou pamiatkou je haltštatské . Je to kniežacie hradisko zo staršej doby železnej (7 – 6 st. pr. n. l.), ktoré tvorilo mohutné kamenné opevnenie s bránami a vežami ( Informačná tabuľa). Na ploche 12 – 14 hektárov sa rozprestieralo veľké hradisko. Tri nádvoria chránili valy. Opevnenie tvoril voľne sypaný , spevnený násyp a drevené . Na mieste sa našli aj základy veží a bašta, obytné drevené . Vyrábali sa tu nástroje, , , odlieval sa , vyrábali sa kamenné žarnovy. Najdôležitejšou bola zrejme výroba nití a tkanín. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 obyvateľov (Wikipedia.sk). Molpír sa považuje za niekdajšie mocenské a hospodárske centrum širokého okolia. Hradisko zaniklo v 4. storočí pred n. l. ( Informačná tabuľa). 

Neďaleko od hradiska  je slovanské pohrebisko z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, ktoré porušilo mohylník zo strednej doby bronzovej. V okolí Smoleníc sa našlo pomerne veľké množstvo neolitických artefaktov, ako napr. , kamenné , na drvenie obilia, . Asi z obdobia okolo rokov 1700 – 1500 pred. n.l sa tu našli pozostatky mohylovej kultúry stredodunajskej, z jej výrazným prvkom žliabkovanej keramiky. Ku Smoleniciam sa viaže Smolenický , ktorého súťou je rovnomenný náučný chodník. Jeho súčasťou je Národná prírodná rezervácia , ktorá je jedinou verejne prístupnou jaskyňou Malých Karpát. Nad obcou je ďalšia národná prírodná rezervácia, . Nad Smolenicami sa čnie najvyšší vrch Malých Karpát – (767 m), okrem neho napr. vrch (Zdroj: Informačná tabuľa).

Podľa miestne bol na mieste dnešnej obce , cez ktorý viedla cesta. Raz tadiaľ šiel a na voze viezol smolu. V lese poľovali . Hnali sa za jeleňom, ktorý splašený vbehol na cestu rovno do smoliara! Skočil mu do voza a prevrátil ho. sa rozliala po zemi. Smoliar celý preľaknutý skríkol: „Smole nic!“. A tak toto miesto začali nazývať Smolenicami (panorama.sk).

Smolenice majú dve časti: Smolenice a Smolenickú Novú Ves (pôvodne ). Gróf postavil v rokoch 1880 až 1883 v doline pod Majdánom pri obci chemický závod na . Začala sa stavať lesná železnica, neskôr priemyselná železnica z továrne na stanicu. Celá sieť bola zlikvidovaná po roku 1960. V roku 1968 sa začala písať iného chemického závodu na výrobu farieb – Chemolaku. Známymi osobnosťami Smoleníc sú napr.: vynálezca padáka , regionálny historik (Wikipedia.sk).

Use to Comment on this Post