Krajina, Slovensko, TOP, Horné Považie, Fotografie

Horné Považie

skala
Hits: 4060

je región na západe Slovenska, ktorý sa rozprestiera v okolí . Medzi významné v regióne patrí napríklad Trenčín, Považská Bystrica a Ilava. Na severe sa nachádza pohorie Malá Fatra, vhodná na turistiku a iné outdoorové aktivity. V minulosti sa na Hornom Považí ťažila železná ruda.

Horné tvoria okresy Žilina, Bytča, Považská Bystrica a severná časť okresu Púchov (slovakregion.sk). Geograficky je Horné Považie charakteristické hornatým reliéfom – územie pokrývajú pohoria ako Malá Fatra, Javorníky, Strážovské vrchy či Súľovské vrchy, ako aj časti Kysuckej vrchoviny a Žilinskej pahorkatiny. Najvyšším vrcholom v širšom okolí je Veľký fatranský Kriváň (1 709 metrov nad morom). Centrom regiónu je mesto Žilina, dôležitý dopravný a kultúrny uzol (slovakregion.sk). Región je známy aj svojou bohatou históriou. Počas stredoveku tu vznikali dôležité a , ktoré strážili údolie Váhu a obchodné trasy – medzi najznámejšie Strečniansky hrad, Považský hrad, Budatínsky zámok či renesančný zámok v Bytči (Wikipedia). Horné Považie ponúka aj turistiku, cyklistiku, horolezectvo, návštevy prírodných rezervácií ako Manínska tiesňava (spoznajslovensko.eu). Zámok v Kuneráde, unikátne maľované drevenice v Čičmanoch, pohyblivý betlehem v Rajeckej Lesnej. Unikátne sú Súľovské skaly a veľký Lietavský hrad.

Upper Váh Region is a region in the western part of Slovakia, located around the Váh River. Among the most important towns in the region are Trenčín, Považská Bystrica, and Ilava. To the north lies the Malá Fatra mountain range, which is ideal for hiking and other outdoor activities. In the past, iron ore was mined in this region.

Upper Váh Region consists of the districts of Žilina, Bytča, Považská Bystrica, and the northern part of the Púchov district (source: slovakregion.sk). Geographically, the region is characterized by a mountainous terrain – it includes ranges such as Malá Fatra, Javorníky, Strážov Mountains, and Súľov Rocks, as well as parts of the Kysuce Highlands and Žilina Uplands. The highest peak in the wider area is Veľký Kriváň in the Malá Fatra range (1,709 meters above sea level). The city of Žilina serves as the region’s center and is an important transport and cultural hub (source: slovakregion.sk).

The region is also known for its rich history. During the Middle Ages, several important castles and fortresses were built to protect the Váh Valley and trade routes – among the most notable are Strečno Castle, Považský Castle, Budatín Castle, and the Renaissance manor house in Bytča (source: Wikipedia).

Upper Váh Region also offers hiking, cycling, climbing, and visits to natural reserves, such as the Manínska Gorge (source: spoznajslovensko.eu). Other attractions include Kunerad Castle, the unique painted wooden houses in Čičmany, and the mechanical nativity scene in Rajecká Lesná. The Súľov Rocks and the large Lietava Castle are also among the region’s unique landmarks.

 

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Myjava, TOP, Polia, Fotografie

Kopaničiarsky región Myjava

skala
Hits: 4058

Myjavský región sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy a časť okresu Nové Mesto nad Váhom (trencinregion.sk). Často sa označuje aj názvom Kopanice pre typické rozptýlené osídlenie v krajine (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. získavali zvyčajne pomenovania podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové obchodovanie, cestovanie za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). Sváko Ragan z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Kopaničiarsky spôsob života formoval miestnu kultúru – obyvatelia sa venovali najmä samozásobiteľskému poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, chovu dobytka a remeslám, a známi boli aj svojou mobilitou, obchodovaním a sezónnou prácou mimo regiónu (muni.cz). Na Myjavu sa sťahovali v minulosti aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

V myjavskej oblasti prevažovalo u obyvateľstvo evanjelického vierovyznania. Rozšírená bola výroba predmetov zo slamy, prútia a dreva ako aj pradenie. Výroba dreveného riadu, lyžičiek, soľničiek, variech a hračiek. Krajné je známa čipkárskou tradíciou. Rozvoj zaznamenalo súkenníctvo, rozšírená výroba plátna aj pytlikárstvo. Brezová pod Bradlom bola známa spracovaním kože (muni.cz).

Myjavu zdobí osobitná . Typické obydlia niekedy od seba vzdialené aj desiatky kilometrov sú zachované dodnes. Ľudovo povedané – žije sa tu doslova medzi karpatskými kopcami. Z tohto možno nehostinného kraja však vzišlo veľa významných osobností  – Zuzka Zguriška dala pejoratívny názov Myjave, Samuel a jeho vnuk Dušan Jurkovič, z Košarísk pochádza Milan Rastislav Štefánik, Ľudmila Podjavorinská z Bziniec a mnohí ďalší. Bošácka slivovica má viac ako 300-ročnú tradíciu. Za svoju výnimočnosť  vďačí  jedinečnej mikroklíme v Bošáckej doline. Pre milovníkov umenia je zasa tento región zosobnený v  garbiarovi Mariánovi Lackovi známom ako Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopaničiarsku piesňovú tvorbu charakterizuje sklon k žartovnému prekáraniu, jemnej irónii a posmešku. Prevládajú piesne spievané pri kolektívnych zábavách. Vyskytujú sa tu však aj dlhé baladické piesne, regrútske a historické piesne. Významnými osobnosťami medzi ľudovými muzikantmi boli primáši Samko Dudík z Myjavy a Ján Petrucha z Priepasného (muni.cz).

Rastlinné zloženie zahŕňa dubovo-bukové i dubovo-hrabové , s umelo vysadenými porastami ihličnanov v niektorých častiach. Do regiónu zasahujú aj Chránené krajinné oblasti a , ktoré chránia bohatú biodiverzitu a prírodné prostredie (myjava.sk).

The Myjava region extends across the Myjava Hills and the foothills of the White Carpathians. The boundary with the region roughly follows the line of the villages Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, and Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratively, the Myjava region includes the Myjava District and part of the Nové Mesto nad Váhom District (trencinregion.sk). It is often also referred to as Kopanice, a name derived from the characteristic scattered settlement pattern in the landscape (trencinregion.sk).

The eastern part of the area was settled as early as the Slavic period, while the more hilly western part was colonized only from the 13th century onward. In the 16th and 17th centuries, the region came under the influence of Wallachian colonization from Kysuce, which led to the development of dispersed homestead settlements. Villages usually received names based on the original settlers. A typical skill of the Kopanice inhabitants was peddling trade, travelling for seasonal work, and even migration overseas (frndzalicafest.sk). The famous character Sváko Ragan from Brezová was inspired by the tanner Marián Lacko (trencinregion.sk).

The Kopanice way of life shaped local culture – residents were mainly engaged in subsistence agriculture, fruit growing, livestock breeding, and crafts. They were also known for their mobility, trading activities, and seasonal work outside the region (muni.cz). In the past, people also moved to the Myjava area to reduce the risk of danger, for example from Ottoman incursions. Today, the region is experiencing depopulation and is increasingly becoming a recreational cottage area.

In the Myjava area, the population was predominantly of the Evangelical (Lutheran) faith. The production of items made from straw, wicker, and wood was widespread, as was spinning. Crafts included the manufacture of wooden utensils, spoons, salt cellars, ladles, and toys. The village of Krajné is known for its lace-making tradition. Cloth-making flourished, along with the production of linen and small textile goods, while Brezová pod Bradlom was renowned for leather processing (muni.cz).

The Myjava region is distinguished by its unique architecture. Typical dwellings, sometimes separated by distances of several kilometers, have been preserved to this day. Colloquially speaking, life here is lived literally among the Carpathian hills. From this seemingly inhospitable landscape emerged many notable figures: Zuzka Zguriška, who gave Myjava a pejorative literary label; Samuel Jurkovič and his grandson Dušan Jurkovič; Milan Rastislav Štefánik, born in Košariská; Ľudmila Podjavorinská from Bzince; and many others. Bošáca plum brandy has a tradition spanning more than 300 years, owing its exceptional quality to the unique microclimate of the Bošáca Valley. For art lovers, the region is also personified by the tanner Marián Lacko, known as Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopanice folk songs are characterized by a tendency toward playful teasing, gentle irony, and mockery. Songs performed at collective festivities predominate, but long ballads, recruiting songs, and historical songs are also found. Prominent folk musicians included the lead fiddlers Samko Dudík from Myjava and Ján Petrucha from Priepasné (muni.cz).

The vegetation consists mainly of oak–beech and oak–hornbeam forests, with artificially planted conifer stands in some areas. The region also includes parts of the White Carpathians and Little Carpathians Protected Landscape Areas, which safeguard rich biodiversity and natural environments (myjava.sk).

Niektoré myjavské lokality:

, , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Kysucké obce, Fotografie, Kysuce

Stará Bystrica – obec s orlojom

skala
Hits: 847

Stará Bystrica je kysucká obec v okrese Čadca. Leží v nadmorskej výške 484 metrov nad morom. Na rozlohe 36.91 km2 tu žije 2765 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z 15. storočia (starabystrica.com). Stará Bystrica je jednou z najstarších kysuckých obcí. Na území sa našli aj pozostatky mamuta a nosorožca ststnatého. V 16. storočí podliehala valašskému osídľovaniu. Valasi sa zaoberali pasením horského dobytka. Súčasná Stará Bystrica je pokračovateľkou pôvodnej obce Bystrica. Postupne sa z jej chotára vyčlenili obce Klubina, Nová Bystrica, Radôstka a Harvelka. V obci sa nachádza veľké množtsvo sakrálnych pamiatok z 18. až 20. storočia, z ktorých veľkú časť zhotovili miestni kamenárski majstri Ján a Jozef Kuricovci. Kameň pochádza z lomu v doline Senkov. Stará Bystrica láka aj štýlovou rozhľadňou na vrchu Bobovec a Beskydskou zelenou cestou vedúcou popod Bobovec. Púta aj budova Zbojnickej bašty, pred ktoru je Zbojnícky kameň z vrchu Černatín, na ktorom vraj tancovali zbojníci s vílami. V centre sa nachádza socha svätého Michala Archanjela s vračanského vápenca. Neďaleko od centra je park svätého Floriána so sochou patróna hasičov (Informačná tabuľa). 

Pri rekonštrukcii bol v roku 2009 v Starej Bystrici postavený orloj (Wikipedia). Slovenský orloj je najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Súčasťou sú bronzové plastiky významných osobností našich dejín: kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku a slovenských apoštolov: svätého Konštantína, Metoda, Beňadika, Gorazda, Andreja-Svorada, Bystríka, Vojtecha (Informačná tabuľa). 

Drapéria je z ryolitu pri Hliníku nad Hronom. V dolnej časti sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu pri Leviciach. Tento mramor obsahuje časti zlatého vlasu. V sú tieto tabuľky podsvietené. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie. slovenských apoštolov sú vytesané z topoľa Petrom Kuníkom z Tvrdošínu. Srdcom orloja je astroláb – ciferník s astronomickým údajmi. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň – obzor, červená súmrak. Tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný . Vo vežičke orloja sú dva zvony. Jeden odbíja čas, druhý vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Na druhom zvone nazvanom Riečnická Madona je text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica, Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák (Informačná tabuľa). 

Stará Bystrica is a village in the Kysuce region, located in the Čadca district. It lies at an altitude of 484 meters above sea level. Covering an area of 36.91 km², it is home to 2,765 inhabitants. The first written mention of the village dates back to the 15th century (starabystrica.com). Stará Bystrica is one of the oldest villages in Kysuce. Remains of a mammoth and a woolly rhinoceros were also discovered in its territory. In the 16th century, it was part of the Wallachian settlement. The Wallachians were primarily engaged in grazing mountain cattle. The present-day Stará Bystrica is a continuation of the original Bystrica village. Over time, the villages of Klubina, Nová Bystrica, Radôstka, and Harvelka were separated from its territory.

The village contains many sacred monuments from the 18th to 20th centuries, many of which were crafted by local stonemasons Ján and Jozef Kuric. The stone used originates from a quarry in the Senkov valley. Stará Bystrica also attracts visitors with a stylish lookout tower on Bobovec Hill and the Beskydská Green Trail running beneath it. Other notable landmarks include the Zbojnícka Bašta building, in front of which stands the Zbojnícky Stone from Černatín Hill, where bandits were said to have danced with fairies. In the center of the village is a statue of Saint Michael the Archangel, carved from Vraca limestone. Near the center is Saint Florian Park, which features a statue of the patron saint of firefighters (Information board).

During the reconstruction of the square in 2009, an astronomical clock was built in Stará Bystrica (Wikipedia). The Slovak astronomical clock is the largest wooden statue in Slovakia. The entire composition represents the seated Madonna, the Seven Sorrows Virgin Mary, the patroness of Slovakia. The clock features bronze reliefs of significant historical figures: Prince Pribina, King Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, and the Slovak apostles: Saints Constantine, Methodius, Benedict, Gorazd, Andrew-Svorad, Bystrík, and Vojtech (Information board).

The drapery is made of rhyolite from Hliník nad Hronom. Transparent panels made of golden onyx from the Levice region, which contains golden hair-like inclusions, are embedded in the lower part. At night, these panels are illuminated. The entrance portal to the gallery is also made of rhyolite. The statues of Slovak apostles were carved from poplar by Peter Kuník from Tvrdošín. The heart of the clock is the astrolabe—a dial with astronomical data. The colors of the astrolabe’s main plate reflect the phases of the day: black for night, red for dawn, light blue for day (horizon), and red for dusk. This clock is unique in the world, as it shows the so-called true solar time. The clock tower houses two bells: one strikes the time, and the other creates a soundscape during the apostles‘ promenade. The second bell, named Riečnická Madonna, bears the inscription: „In memory of the flooded villages of Riečnica and Harvelka, cast by the bishop Mons. Viliam Judák“ (Information board).

Stará Bystrica to miejscowość w regionie Kysuce, w powiecie Čadca. Położona jest na wysokości 484 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 36,91 km² mieszka tu 2765 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z XV wieku (starabystrica.com). Stará Bystrica jest jedną z najstarszych miejscowości w regionie Kysuce. Na jej terenie odkryto także szczątki mamuta i nosorożca włochatego. W XVI wieku podlegała osadnictwu wołoskiemu. Wołosi zajmowali się głównie wypasem bydła górskiego. Obecna Stará Bystrica jest kontynuacją pierwotnej wsi Bystrica. Z jej terenu wyodrębniły się z czasem miejscowości Klubina, Nová Bystrica, Radôstka i Harvelka.

W miejscowości znajduje się wiele sakralnych zabytków z XVIII-XX wieku, z których dużą część wykonali lokalni kamieniarze Ján i Jozef Kuric. Kamień pochodzi z kamieniołomu w dolinie Senkov. Stará Bystrica przyciąga także stylową wieżą widokową na wzgórzu Bobovec oraz Szlakiem Zielonym Beskidzkim, biegnącym u podnóża Bobovca. Warto zobaczyć również budynek Zbojníckiej Bašty, przed którym znajduje się Zbojnícki Kamień z wzgórza Černatín, na którym rzekomo zbójnicy tańczyli z wróżkami. W centrum miejscowości stoi figura świętego Michała Archanioła, wykonana z wapienia vraczańskiego. Niedaleko centrum znajduje się park świętego Floriana z figurą patrona strażaków (Tablica informacyjna).

Podczas przebudowy rynku w 2009 roku w Starej Bystricy zbudowano zegar astronomiczny (Wikipedia). Słowacki zegar astronomiczny jest największą drewnianą rzeźbą na Słowacji. Cała kompozycja przedstawia siedzącą Madonnę, Matkę Bożą Bolesną, patronkę Słowacji. Częścią zegara są brązowe płaskorzeźby ważnych postaci historycznych: księcia Pribiny, króla Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinki oraz słowackich apostołów: świętych Konstantyna, Metodego, Benedykta, Gorazda, Andrzeja-Svorada, Bystryka i Wojciecha (Tablica informacyjna).

Draperia wykonana jest z ryolitu z miejscowości Hliník nad Hronom. W dolnej części wstawiono przezroczyste płyty z onyksu złotego z regionu Levice, który zawiera złote włosowate wtrącenia. W nocy te płyty są podświetlane. Portal wejściowy do galerii również wykonano z ryolitu. Figury słowackich apostołów zostały wyrzeźbione z topoli przez Petera Kuníka z Tvrdošína. Sercem zegara jest astrolabium – tarcza z danymi astronomicznymi. Kolorystyka głównej płyty astrolabium odzwierciedla fazy dnia: czarna noc, czerwony świt, jasnoniebieski dzień (horyzont), czerwony zmierzch. Ten zegar jako jedyny na świecie pokazuje tzw. prawdziwy czas słoneczny. W wieżyczce zegara znajdują się dwa dzwony. Jeden wybija czas, a drugi tworzy oprawę dźwiękową podczas promenady apostołów. Na drugim dzwonie, nazwanym Riečnicka Madonna, widnieje napis: „Na pamiątkę zatopionych miejscowości Riečnica, Harvelka, odlał biskup nitrzański Mons. Viliam Judák” (Tablica informacyjna).

Krajina, Slovensko, Príroda, Skaly, Biotopy, Fotografie, Kysuce

Megonky – kamenné gule v Milošovej

skala
Hits: 1924

V 80-tych rokoch sa v kameňolome po odstrele horniny objavili pravidelné okrúhle gule s priemerom 10 až 260 cm. Unikátny prírodný úkaz, v roku 2003 bolo nálezisko v Milošovej, vyhlásené za prírodný úkaz (regionkysuce.sk). Najväčšia guľa má priemer 2.6 metra. Odtlačky po vypadnutých guliach naznačujú, že tie najväčšie mali priemer až 5 metrov (Ľuboš Vodička). V priestore medzi Klokočovom – Milošovou a hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou. Kamenné gule sa nachádzajú aj na iných miestach (František Beleš).

Prírodný útvar kamenné gule sa dá nájsť na rôznych miestach na svete. Obvykle sú vytvorené prírodnými silami a eróziou. Eróziou sa postupne odstraňujú mäkšie časti hornín a vytvárajú guľovité . Gule tvorí aj dažďová , ktorá preniká do pórov v horninách, spôsobuje odlupovanie a oddeľovanie. V angličtine sa tento typ prírodného útvaru nazýva „Racetrack Playa“.

Megonky predstavujú v rámci Slovenska jedinečný geologický útvar s výskytom pieskovcov guľovitej odlučnosti. Tento nesúvislý úzky pruh je dlhý 15 km a široký 250 – 500 metrov. Vek týchto vrstiev je vrchná krieda až stredný eocén – 30 – 40 miliónov rokov. Ide o tzv. Ciežkowický pieskovec, pomenovaný ako Bukovecký. Kamenné gule sa nachádzajú napr. v Grónsku, Rumunsku, , Novom Zélande (František Beleš, Peter Drengubiak – Informačná tabuľa). Gule umiestnené v pevnej pieskovcovej hornine, pôvodne ležali na ploche, postupne však boli zanesené pieskom a bahnom. Geologické zmeny spôsobili ich zdvihnutie do súčasnej polohy. Ležia približne 150 – 200 cm pod dnešným terénom. Veľkostne majú gule priemer od 30 do 3 metre. Ich hmotnosť je aj 25 – 30 ton. Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome Padyšák. Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ, viaceré boli odvezené do expozícií a rozkradnuté (Wikipedia). Presný proces formovania týchto kamenných gúľ zostáva záhadou. Niektoré hypotézy naznačujú, že vznikli milióny rokov kotúľaním horniny po mäkkom povrchu, zatiaľ čo iné teórie hovoria o ich formovaní ako výplne plynových dutín v iných skalách (turisticky.sk).

In the 1980s, regular round spheres with diameters ranging from 10 to 260 cm were discovered in a quarry after blasting rock. This unique natural phenomenon in Milošová was declared a natural monument in 2003 (regionkysuce.sk). The largest sphere has a diameter of 2.6 meters. Imprints of missing spheres suggest that the largest ones could have had a diameter of up to 5 meters (Ľuboš Vodička). Between Klokočov – Milošová and the ridge of the Moravian-Silesian Beskids, there is a narrow strip of sandstone with noticeable spherical separation. Stone spheres are also found in other places (František Beleš).

The natural formation of stone spheres can be found in various places worldwide. They are typically formed by natural forces and erosion. Erosion gradually removes softer parts of rocks, creating spherical shapes. Rainwater also contributes by penetrating rock pores, causing peeling and separation. This type of natural formation is called „Racetrack Playa“ in English.

Megonky are a unique geological formation in Slovakia, characterized by sandstone with spherical separation. This discontinuous narrow strip is 15 km long and 250–500 meters wide. These layers date back to the Upper Cretaceous to the Middle Eocene, approximately 30–40 million years ago. They consist of so-called Ciężkowice Sandstone, also known as Bukovecký. Stone spheres are also found in Greenland, Romania, the USA, and New Zealand (František Beleš, Peter Drengubiak – information board). The spheres, embedded in solid sandstone, originally lay on the surface but were gradually buried by sand and mud. Geological changes later elevated them to their current position. They lie approximately 150–200 cm below the present terrain. The spheres range in diameter from 30 cm to 3 meters, with a weight of 25–30 tons. The site was uncovered in 1988 during quarrying at Padyšák. Originally, about 30 spheres were found; many were taken to exhibitions or stolen (Wikipedia). The exact process of their formation remains a mystery. Some hypotheses suggest they formed over millions of years by rolling rocks on soft surfaces, while others propose they formed as fillings of gas cavities in other rocks (turisticky.sk).

W latach 80. w kamieniołomie po wystrzeleniu skał odkryto regularne okrągłe kule o średnicy od 10 do 260 cm. Ten unikalny naturalny fenomen w Milošovej został w 2003 roku uznany za pomnik przyrody (regionkysuce.sk). Największa kula ma średnicę 2,6 metra. Odciski po zaginionych kulach sugerują, że największe mogły mieć średnicę nawet 5 metrów (Ľuboš Vodička). Między Klokočovem – Milošovą a grzbietem Beskidów Morawsko-Śląskich znajduje się wąski pas piaskowców z charakterystycznym kulistym oddzieleniem. Kamienne kule występują również w innych miejscach (František Beleš).

Naturalne formacje kamiennych kul można znaleźć w różnych miejscach na świecie. Zazwyczaj powstają one pod wpływem sił natury i erozji. Erozja stopniowo usuwa miększe części skał, tworząc kuliste kształty. Deszczówka również przyczynia się do ich powstawania, wnikając w pory skał, powodując łuszczenie i oddzielanie. W języku angielskim tego typu formacja nazywana jest „Racetrack Playa“.

Megonki to unikalna formacja geologiczna na Słowacji, charakteryzująca się piaskowcami z kulistym oddzieleniem. Ten nieciągły wąski pas ma długość 15 km i szerokość 250–500 metrów. Wiek tych warstw szacuje się na późną kredę do środkowego eocenu, czyli 30–40 milionów lat. Składają się z tzw. piaskowca Ciężkowickiego, znanego również jako Bukovecký. Kamienne kule znajdują się np. na Grenlandii, w Rumunii, USA i Nowej Zelandii (František Beleš, Peter Drengubiak – tablica informacyjna). Kule osadzone w solidnym piaskowcu pierwotnie leżały na powierzchni, ale stopniowo zostały zasypane piaskiem i błotem. Zmiany geologiczne później podniosły je do obecnej pozycji. Leżą około 150–200 cm pod obecnym terenem. Kule mają średnicę od 30 cm do 3 metrów i ważą nawet 25–30 ton. Odkryto je w 1988 roku podczas wydobycia w kamieniołomie Padyšák. Początkowo znaleziono tam około 30 kul, wiele z nich zostało przeniesionych do ekspozycji lub skradzionych (Wikipedia). Dokładny proces ich powstawania pozostaje tajemnicą. Niektóre hipotezy sugerują, że powstały miliony lat temu w wyniku toczenia skał po miękkiej powierzchni, inne mówią o ich formowaniu się jako wypełnienia pustek gazowych w innych skałach (turisticky.sk).

V 80. letech se v kamenolomu po odstřelu horniny objevily pravidelné kulaté koule o průměru 10 až 260 cm. Unikátní přírodní úkaz, nález v Milošové byl v roce 2003 prohlášen za přírodní památku (regionkysuce.sk). Největší koule má průměr 2,6 metru. Otisky po vypadlých koulích naznačují, že ty největší mohly mít průměr až 5 metrů (Ľuboš Vodička). Mezi Klokočovem – Milošovou a hřebenem Moravskoslezských Beskyd se nachází úzký pruh pískovců s nápadnou kulovitou odlučností. Kamenné koule se nacházejí i na jiných místech (František Beleš).

Přírodní útvar kamenné koule lze nalézt na různých místech světa. Obvykle jsou vytvořeny přírodními silami a erozí. Eroze postupně odstraňuje měkčí části hornin a vytváří kulovité tvary. Koule tvoří také dešťová voda, která proniká do pórů v horninách, způsobuje odlupování a oddělování. V angličtině se tento typ přírodního útvaru nazývá „Racetrack Playa“.

Megonky představují na Slovensku jedinečný geologický útvar s výskytem pískovců kulovité odlučnosti. Tento nesouvislý úzký pruh je dlouhý 15 km a široký 250–500 metrů. Stáří těchto vrstev se datuje do svrchní křídy až středního eocénu – 30–40 milionů let. Jde o tzv. Ciężkowický pískovec, známý jako Bukovecký. Kamenné koule se nacházejí např. v Grónsku, Rumunsku, USA, na Novém Zélandu (František Beleš, Peter Drengubiak – informační tabule). Koule, uložené v pevném pískovci, původně ležely na povrchu, ale postupně byly zasypány pískem a bahnem. Geologické změny je později zvedly do současné polohy. Nacházejí se zhruba 150–200 cm pod dnešním terénem. Velikostí mají průměr od 30 cm do 3 metrů a váží až 25–30 tun. Naleziště bylo odkryto v roce 1988 při těžbě v lomu Padyšák. Původně zde bylo asi 30 koulí, mnohé byly odvezeny do expozic a rozkradeny (Wikipedia). Přesný proces jejich formování zůstává záhadou. Některé hypotézy tvrdí, že vznikly miliony let valením horniny po měkkém povrchu, jiné teorie hovoří o jejich formování jako výplně plynových dutin v jiných horninách (turisticky.sk).

Dokumenty, Fotografie

Najzobrazovanejšie dokumentárne fotografie

skala
Hits: 561