Krajina, Kysuce, Kysucké, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Stará Bystrica – obec s orlojom

Hits: 554

Sta­rá Bys­tri­ca je kysuc­ká obec v okre­se Čad­ca. Leží v nad­mor­skej výš­ke 484 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 36.91 km2 tu žije 2765 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z 15. sto­ro­čia (sta​ra​bys​tri​ca​.com). Sta­rá Bys­tri­ca je jed­nou z naj­star­ších kysuc­kých obcí. Na úze­mí obce sa našli aj pozos­tat­ky mamu­ta a noso­rož­ca stst­na­té­ho. V 16. sto­ro­čí pod­lie­ha­la valaš­ské­mu osíd­ľo­va­niu. Vala­si sa zaobe­ra­li pase­ním hor­ské­ho dobyt­ka. Súčas­ná Sta­rá Bys­tri­ca je pokra­čo­va­teľ­kou pôvod­nej obce Bys­tri­ca. Postup­ne sa z jej cho­tá­ra vyčle­ni­li obce Klu­bi­na, Nová Bys­tri­ca, Radôs­t­ka a Har­vel­ka. V obci sa nachá­dza veľ­ké množts­vo sak­rál­nych pamia­tok z 18. až 20. sto­ro­čia, z kto­rých veľ­kú časť zho­to­vi­li miest­ni kame­nár­ski maj­stri Ján a Jozef Kuri­cov­ci. Kameň pochá­dza z lomu v doli­ne Sen­kov. Sta­rá Bys­tri­ca láka aj štý­lo­vou roz­hľad­ňou na vrchu Bobo­vec a Bes­kyd­skou zele­nou ces­tou vedú­cou popod Bobo­vec. Púta aj budo­va Zboj­nic­kej baš­ty, pred kto­ru je Zboj­níc­ky kameň z vrchu Čer­na­tín, na kto­rom vraj tan­co­va­li zboj­ní­ci s víla­mi. V cen­tre sa nachá­dza socha svä­té­ho Micha­la Archan­je­la s vra­čan­ské­ho vápen­ca. Neďa­le­ko od cen­tra je park svä­té­ho Flo­riá­na so sochou pat­ró­na hasi­čov (Infor­mač­ná tabuľa). 

Pri rekon­štruk­cii námes­tia bol v roku 2009 v Sta­rej Bys­tri­ci posta­ve­ný orloj (Wiki­pe­dia). Slo­ven­ský orloj je naj­väč­šou dre­ve­nou sochou na Slo­ven­sku. Cel­ko­vá kom­po­zí­cia pred­sta­vu­je sedia­cu Mado­nu, Sedem­bo­lest­nú Pan­nu Máriu, pat­rón­ku Slo­ven­ska. Súčas­ťou sú bron­zo­vé plas­ti­ky význam­ných osob­nos­tí našich dejín: knie­ža­ťa Pri­bi­nu, krá­ľa Svä­top­lu­ka, Anto­na Ber­no­lá­ka, Ľudo­ví­ta Štú­ra, Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, Andre­ja Hlin­ku a slo­ven­ských apoš­to­lov: svä­té­ho Kon­štan­tí­na, Meto­da, Beňa­di­ka, Goraz­da, Andreja-​Svorada, Bys­trí­ka, Voj­te­cha (Infor­mač­ná tabuľa). 

Dra­pé­ria je z ryo­li­tu pri Hli­ní­ku nad Hro­nom. V dol­nej čas­ti sú vlo­že­né prie­hľad­né tabuľ­ky zo zla­té­ho óny­xu pri Levi­ciach. Ten­to mra­mor obsa­hu­je čas­ti zla­té­ho vla­su. V noci sú tie­to tabuľ­ky pod­svie­te­né. Z ryo­li­tu je zho­to­ve­ný aj por­tál vstu­pu do galé­rie. Sochy slo­ven­ských apoš­to­lov sú vyte­sa­né z topo­ľa Pet­rom Kuní­kom z Tvrdo­ší­nu. Srd­com orlo­ja je astro­láb – cifer­ník s astro­no­mic­kým údaj­mi. Fareb­nosť hlav­nej dosky astro­lá­bu je daná fáza­mi dňa: čier­na noc, čer­ve­ná úsvit, ble­do­mod­rá deň – obzor, čer­ve­ná súmrak. Ten­to orloj ako jedi­ný na sve­te uka­zu­je tzv. pra­vý slneč­ný čas. Vo vežič­ke orlo­ja sú dva zvo­ny. Jeden odbí­ja čas, dru­hý vytvá­ra zvu­ko­vú kuli­su počas pro­me­ná­dy apoš­to­lov. Na dru­hom zvo­ne nazva­nom Rieč­nic­ká Mado­na je text: Na pamiat­ku zato­pe­ných obcí Rieč­ni­ca, Har­vel­ka dal odliať nit­rian­sky bis­kup Mons. Viliam Judák (Infor­mač­ná tabuľa). 


Sta­rá Bys­tri­ca is a vil­la­ge in the Kysu­ce regi­on, loca­ted in the Čad­ca dis­trict. It lies at an alti­tu­de of 484 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 36.91 km², it is home to 2,765 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to the 15th cen­tu­ry (sta​ra​bys​tri​ca​.com). Sta­rá Bys­tri­ca is one of the oldest vil­la­ges in Kysu­ce. Remains of a mam­moth and a wool­ly rhi­no­ce­ros were also dis­co­ve­red in its ter­ri­to­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was part of the Wal­la­chian sett­le­ment. The Wal­la­chians were pri­ma­ri­ly enga­ged in gra­zing moun­tain catt­le. The present-​day Sta­rá Bys­tri­ca is a con­ti­nu­ati­on of the ori­gi­nal Bys­tri­ca vil­la­ge. Over time, the vil­la­ges of Klu­bi­na, Nová Bys­tri­ca, Radôs­t­ka, and Har­vel­ka were sepa­ra­ted from its territory.

The vil­la­ge con­tains many sac­red monu­ments from the 18th to 20th cen­tu­ries, many of which were craf­ted by local sto­ne­ma­sons Ján and Jozef Kuric. The sto­ne used ori­gi­na­tes from a quar­ry in the Sen­kov val­ley. Sta­rá Bys­tri­ca also att­racts visi­tors with a sty­lish lookout tower on Bobo­vec Hill and the Bes­kyd­ská Gre­en Trail run­ning bene­ath it. Other notab­le land­marks inc­lu­de the Zboj­níc­ka Baš­ta buil­ding, in front of which stands the Zboj­níc­ky Sto­ne from Čer­na­tín Hill, whe­re ban­dits were said to have dan­ced with fai­ries. In the cen­ter of the vil­la­ge is a sta­tue of Saint Micha­el the Archan­gel, car­ved from Vra­ca limes­to­ne. Near the cen­ter is Saint Flo­rian Park, which fea­tu­res a sta­tue of the pat­ron saint of fire­figh­ters (Infor­ma­ti­on board).

During the recons­truc­ti­on of the squ­are in 2009, an astro­no­mi­cal clock was built in Sta­rá Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia). The Slo­vak astro­no­mi­cal clock is the lar­gest wooden sta­tue in Slo­va­kia. The enti­re com­po­si­ti­on repre­sents the sea­ted Madon­na, the Seven Sor­ro­ws Vir­gin Mary, the pat­ro­ness of Slo­va­kia. The clock fea­tu­res bron­ze reliefs of sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal figu­res: Prin­ce Pri­bi­na, King Svä­top­luk, Anton Ber­no­lák, Ľudo­vít Štúr, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, Andrej Hlin­ka, and the Slo­vak apost­les: Saints Cons­tan­ti­ne, Met­ho­dius, Bene­dict, Gorazd, Andrew-​Svorad, Bys­trík, and Voj­tech (Infor­ma­ti­on board).

The dra­pe­ry is made of rhy­o­li­te from Hli­ník nad Hro­nom. Trans­pa­rent panels made of gol­den onyx from the Levi­ce regi­on, which con­tains gol­den hair-​like inc­lu­si­ons, are embed­ded in the lower part. At night, the­se panels are illu­mi­na­ted. The entran­ce por­tal to the gal­le­ry is also made of rhy­o­li­te. The sta­tu­es of Slo­vak apost­les were car­ved from pop­lar by Peter Kuník from Tvrdo­šín. The heart of the clock is the astro­la­be — a dial with astro­no­mi­cal data. The colors of the astro­la­be­’s main pla­te ref­lect the pha­ses of the day: black for night, red for dawn, light blue for day (hori­zon), and red for dusk. This clock is uni­que in the world, as it sho­ws the so-​called true solar time. The clock tower hou­ses two bells: one stri­kes the time, and the other cre­a­tes a sounds­ca­pe during the apost­les’ pro­me­na­de. The second bell, named Rieč­nic­ká Madon­na, bears the insc­rip­ti­on: In memo­ry of the flo­oded vil­la­ges of Rieč­ni­ca and Har­vel­ka, cast by the Nit­ra bis­hop Mons. Viliam Judák” (Infor­ma­ti­on board).


Sta­rá Bys­tri­ca to miejs­co­wo­ść w regi­onie Kysu­ce, w powie­cie Čad­ca. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 484 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na powierzch­ni 36,91 km² miesz­ka tu 2765 miesz­ka­ńców. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z XV wie­ku (sta​ra​bys​tri​ca​.com). Sta­rá Bys­tri­ca jest jed­ną z naj­stars­zych miejs­co­wo­ści w regi­onie Kysu­ce. Na jej tere­nie odkry­to także szc­ząt­ki mamu­ta i noso­ro­żca wło­cha­te­go. W XVI wie­ku pod­le­ga­ła osad­nict­wu wołos­kie­mu. Woło­si zaj­mo­wa­li się głó­wnie wypa­sem bydła gór­skie­go. Obec­na Sta­rá Bys­tri­ca jest kon­ty­nu­ac­ją pier­wot­nej wsi Bys­tri­ca. Z jej tere­nu wyod­ręb­ni­ły się z cza­sem miejs­co­wo­ści Klu­bi­na, Nová Bys­tri­ca, Radôs­t­ka i Harvelka.

W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się wie­le sak­ral­nych zabyt­ków z XVIII-​XX wie­ku, z któ­rych dużą część wyko­na­li lokal­ni kamie­niar­ze Ján i Jozef Kuric. Kamień pocho­dzi z kamie­ni­oło­mu w doli­nie Sen­kov. Sta­rá Bys­tri­ca przy­ci­ąga także sty­lo­wą wie­żą wido­ko­wą na wzgór­zu Bobo­vec oraz Szla­kiem Zie­lo­nym Bes­kidz­kim, bieg­nącym u pod­nó­ża Bobov­ca. War­to zobac­zyć również budy­nek Zboj­níc­kiej Baš­ty, przed któ­rym znaj­du­je się Zboj­níc­ki Kamień z wzgór­za Čer­na­tín, na któ­rym rze­ko­mo zbój­ni­cy tańc­zy­li z wró­żka­mi. W cen­trum miejs­co­wo­ści stoi figu­ra świ­ęte­go Micha­ła Archa­ni­oła, wyko­na­na z wapie­nia vrac­za­ńs­kie­go. Nie­da­le­ko cen­trum znaj­du­je się park świ­ęte­go Flo­ria­na z figu­rą pat­ro­na stra­ża­ków (Tab­li­ca informacyjna).

Podc­zas prze­bu­do­wy ryn­ku w 2009 roku w Sta­rej Bys­tri­cy zbu­do­wa­no zegar astro­no­micz­ny (Wiki­pe­dia). Sło­wac­ki zegar astro­no­micz­ny jest naj­wi­ęks­zą dre­wnia­ną rze­źbą na Sło­wac­ji. Cała kom­po­zyc­ja przed­sta­wia sie­dzącą Madon­nę, Mat­kę Bożą Boles­ną, pat­ron­kę Sło­wac­ji. Częścią zega­ra są brązo­we pła­skor­ze­źby ważnych posta­ci his­to­rycz­nych: ksi­ęcia Pri­bi­ny, kró­la Svä­top­lu­ka, Anto­na Ber­no­lá­ka, Ľudo­ví­ta Štú­ra, Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, Andre­ja Hlin­ki oraz sło­wac­kich apos­to­łów: świ­ętych Kons­tan­ty­na, Meto­de­go, Bene­dyk­ta, Goraz­da, Andrzeja-​Svorada, Bys­try­ka i Woj­cie­cha (Tab­li­ca informacyjna).

Dra­pe­ria wyko­na­na jest z ryo­li­tu z miejs­co­wo­ści Hli­ník nad Hro­nom. W dol­nej części wsta­wi­ono przez­roc­zys­te pły­ty z onyk­su zło­te­go z regi­onu Levi­ce, któ­ry zawie­ra zło­te wło­so­wa­te wtrące­nia. W nocy te pły­ty są podświet­la­ne. Por­tal wejści­owy do gale­rii również wyko­na­no z ryo­li­tu. Figu­ry sło­wac­kich apos­to­łów zosta­ły wyr­ze­źbi­one z topo­li przez Pete­ra Kuní­ka z Tvrdo­ší­na. Ser­cem zega­ra jest astro­la­bium – tarc­za z dany­mi astro­no­micz­ny­mi. Kolo­rys­ty­ka głó­wnej pły­ty astro­la­bium odzwier­cied­la fazy dnia: czar­na noc, czer­wo­ny świt, jas­no­nie­bies­ki dzień (hory­zont), czer­wo­ny zmierzch. Ten zegar jako jedy­ny na świe­cie poka­zu­je tzw. pra­wdzi­wy czas sło­necz­ny. W wie­życz­ce zega­ra znaj­du­ją się dwa dzwo­ny. Jeden wybi­ja czas, a dru­gi twor­zy opra­wę dźwi­ęko­wą podc­zas pro­me­na­dy apos­to­łów. Na dru­gim dzwo­nie, nazwa­nym Rieč­nic­ka Madon­na, wid­nie­je napis: Na pami­ąt­kę zato­pi­onych miejs­co­wo­ści Rieč­ni­ca, Har­vel­ka, odlał bis­kup nitr­za­ńs­ki Mons. Viliam Judák” (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Kysuce, Biotopy, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Megonky – kamenné gule v Milošovej

Hits: 1550

V 80-​tych rokoch sa v kame­ňo­lo­me po odstre­le hor­ni­ny obja­vi­li pra­vi­del­né okrúh­le gule s prie­me­rom 10260 cm. Uni­kát­ny prí­rod­ný úkaz, v roku 2003 bolo nále­zis­ko v Milo­šo­vej, vyhlá­se­né za prí­rod­ný úkaz (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­väč­šia guľa má prie­mer 2.6 met­ra. Odtlač­ky po vypad­nu­tých guliach naz­na­ču­jú, že tie naj­väč­šie mali prie­mer až 5 met­rov (Ľuboš Vodič­ka). V pries­to­re medzi Klo­ko­čo­vom – Milo­šo­vou a hre­be­ňom Moravsko-​sliezskych Bes­kýd sa nachá­dza úzky pruh pies­kov­cov s nápad­nou guľo­vi­tou odluč­nos­ťou. Kamen­né gule sa nachá­dza­jú aj na iných mies­tach (Fran­ti­šek Beleš).

Prí­rod­ný útvar kamen­né gule sa dá nájsť na rôz­nych mies­tach na sve­te. Obvyk­le sú vytvo­re­né prí­rod­ný­mi sila­mi a eró­zi­ou. Eró­zi­ou sa postup­ne odstra­ňu­jú mäk­šie čas­ti hor­nín a vytvá­ra­jú guľo­vi­té tva­ry. Gule tvo­rí aj daž­ďo­vá voda, kto­rá pre­ni­ká do pórov v hor­ni­nách, spô­so­bu­je odlu­po­va­nie a odde­ľo­va­nie. V anglič­ti­ne sa ten­to typ prí­rod­né­ho útva­ru nazý­va Racet­rack Playa”.

Megon­ky pred­sta­vu­jú v rám­ci Slo­ven­ska jedi­neč­ný geolo­gic­ký útvar s výsky­tom pies­kov­cov guľo­vi­tej odluč­nos­ti. Ten­to nesú­vis­lý úzky pruh je dlhý 15 km a širo­ký 250500 met­rov. Vek tých­to vrs­tiev je vrch­ná krie­da až stred­ný eocén – 3040 mili­ó­nov rokov. Ide o tzv. Ciež­ko­wic­ký pies­ko­vec, pome­no­va­ný ako Buko­vec­ký. Kamen­né gule sa nachá­dza­jú napr. v Grón­sku, Rumun­sku, USA, Novom Zélan­de (Fran­ti­šek Beleš, Peter Dren­gu­biak – Infor­mač­ná tabu­ľa). Gule umiest­ne­né v pev­nej pies­kov­co­vej hor­ni­ne, pôvod­ne leža­li na plo­che, postup­ne však boli zane­se­né pies­kom a bah­nom. Geolo­gic­ké zme­ny spô­so­bi­li ich zdvi­hnu­tie do súčas­nej polo­hy. Ležia pri­bliž­ne 150200 cm pod dneš­ným teré­nom. Veľ­kost­ne majú gule prie­mer od 30 do 3 met­re. Ich hmot­nosť je aj 2530 ton. Nále­zis­ko bolo odkry­té v roku 1988 pri ťaž­be v lome Pady­šák. Pôvod­ne sa tu nachá­dza­lo asi 30 gúľ, via­ce­ré boli odve­ze­né do expo­zí­cií a rozk­rad­nu­té (Wiki­pe­dia). Pres­ný pro­ces for­mo­va­nia tých­to kamen­ných gúľ zostá­va záha­dou. Nie­kto­ré hypo­té­zy naz­na­ču­jú, že vznik­li mili­ó­ny rokov kotú­ľa­ním hor­ni­ny po mäk­kom povr­chu, zatiaľ čo iné teórie hovo­ria o ich for­mo­va­ní ako výpl­ne ply­no­vých dutín v iných ska­lách (turis​tic​ky​.sk).


In the 1980s, regu­lar round sphe­res with dia­me­ters ran­ging from 10 to 260 cm were dis­co­ve­red in a quar­ry after blas­ting rock. This uni­que natu­ral phe­no­me­non in Milo­šo­vá was dec­la­red a natu­ral monu­ment in 2003 (regi​on​ky​su​ce​.sk). The lar­gest sphe­re has a dia­me­ter of 2.6 meters. Imprints of mis­sing sphe­res sug­gest that the lar­gest ones could have had a dia­me­ter of up to 5 meters (Ľuboš Vodič­ka). Bet­we­en Klo­ko­čov – Milo­šo­vá and the rid­ge of the Moravian-​Silesian Bes­kids, the­re is a nar­row strip of sand­sto­ne with noti­ce­ab­le sphe­ri­cal sepa­ra­ti­on. Sto­ne sphe­res are also found in other pla­ces (Fran­ti­šek Beleš).

The natu­ral for­ma­ti­on of sto­ne sphe­res can be found in vari­ous pla­ces worl­dwi­de. They are typi­cal­ly for­med by natu­ral for­ces and ero­si­on. Ero­si­on gra­du­al­ly remo­ves sof­ter parts of rocks, cre­a­ting sphe­ri­cal sha­pes. Rain­wa­ter also con­tri­bu­tes by penet­ra­ting rock pores, cau­sing pee­ling and sepa­ra­ti­on. This type of natu­ral for­ma­ti­on is cal­led Racet­rack Pla­ya” in English.

Megon­ky are a uni­que geolo­gi­cal for­ma­ti­on in Slo­va­kia, cha­rac­te­ri­zed by sand­sto­ne with sphe­ri­cal sepa­ra­ti­on. This dis­con­ti­nu­ous nar­row strip is 15 km long and 250 – 500 meters wide. The­se lay­ers date back to the Upper Cre­ta­ce­ous to the Midd­le Eoce­ne, app­ro­xi­ma­te­ly 30 – 40 mil­li­on years ago. They con­sist of so-​called Ciężko­wi­ce Sand­sto­ne, also kno­wn as Buko­vec­ký. Sto­ne sphe­res are also found in Gre­en­land, Roma­nia, the USA, and New Zea­land (Fran­ti­šek Beleš, Peter Dren­gu­biak – infor­ma­ti­on board). The sphe­res, embed­ded in solid sand­sto­ne, ori­gi­nal­ly lay on the sur­fa­ce but were gra­du­al­ly buried by sand and mud. Geolo­gi­cal chan­ges later ele­va­ted them to the­ir cur­rent posi­ti­on. They lie app­ro­xi­ma­te­ly 150 – 200 cm below the pre­sent ter­rain. The sphe­res ran­ge in dia­me­ter from 30 cm to 3 meters, with a weight of 25 – 30 tons. The site was unco­ve­red in 1988 during quar­ry­ing at Pady­šák. Ori­gi­nal­ly, about 30 sphe­res were found; many were taken to exhi­bi­ti­ons or sto­len (Wiki­pe­dia). The exact pro­cess of the­ir for­ma­ti­on remains a mys­te­ry. Some hypot­he­ses sug­gest they for­med over mil­li­ons of years by rol­ling rocks on soft sur­fa­ces, whi­le others pro­po­se they for­med as fil­lings of gas cavi­ties in other rocks (turis​tic​ky​.sk).


W latach 80. w kamie­ni­oło­mie po wys­tr­ze­le­niu skał odkry­to regu­lar­ne okrągłe kule o śred­ni­cy od 10 do 260 cm. Ten uni­kal­ny natu­ral­ny feno­men w Milo­šo­vej został w 2003 roku uzna­ny za pomnik przy­ro­dy (regi​on​ky​su​ce​.sk). Naj­wi­ęks­za kula ma śred­ni­cę 2,6 met­ra. Odcis­ki po zagi­ni­onych kulach suge­ru­ją, że naj­wi­ęks­ze mogły mieć śred­ni­cę nawet 5 met­rów (Ľuboš Vodič­ka). Między Klo­ko­čo­vem – Milo­šo­vą a grz­bie­tem Bes­ki­dów Morawsko-​Śląskich znaj­du­je się wąs­ki pas pias­ko­wców z cha­rak­te­rys­tycz­nym kulis­tym oddzie­le­niem. Kamien­ne kule wys­tępu­ją również w innych miejs­cach (Fran­ti­šek Beleš).

Natu­ral­ne for­mac­je kamien­nych kul można zna­le­źć w różnych miejs­cach na świe­cie. Zazwyc­zaj pows­ta­ją one pod wpły­wem sił natu­ry i eroz­ji. Eroz­ja stop­ni­owo usu­wa mięks­ze części skał, twor­ząc kulis­te ksz­ta­łty. Deszc­zó­wka również przyc­zy­nia się do ich pows­ta­wa­nia, wni­ka­jąc w pory skał, powo­du­jąc łuszc­ze­nie i oddzie­la­nie. W języ­ku angiel­skim tego typu for­mac­ja nazy­wa­na jest Racet­rack Playa”.

Megon­ki to uni­kal­na for­mac­ja geolo­gicz­na na Sło­wac­ji, cha­rak­te­ry­zu­jąca się pias­ko­wca­mi z kulis­tym oddzie­le­niem. Ten nie­ci­ągły wąs­ki pas ma dłu­go­ść 15 km i sze­ro­ko­ść 250 – 500 met­rów. Wiek tych warstw sza­cu­je się na późną kre­dę do środ­ko­we­go eoce­nu, czy­li 30 – 40 mili­onów lat. Skła­da­ją się z tzw. pias­ko­wca Ciężko­wic­kie­go, zna­ne­go również jako Buko­vec­ký. Kamien­ne kule znaj­du­ją się np. na Gren­lan­dii, w Rumu­nii, USA i Nowej Zelan­dii (Fran­ti­šek Beleš, Peter Dren­gu­biak – tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Kule osa­dzo­ne w solid­nym pias­ko­wcu pier­wot­nie leża­ły na powierzch­ni, ale stop­ni­owo zosta­ły zasy­pa­ne pias­kiem i bło­tem. Zmia­ny geolo­gicz­ne później pod­ni­osły je do obec­nej pozyc­ji. Leżą oko­ło 150 – 200 cm pod obec­nym tere­nem. Kule mają śred­ni­cę od 30 cm do 3 met­rów i ważą nawet 25 – 30 ton. Odkry­to je w 1988 roku podc­zas wydo­by­cia w kamie­ni­oło­mie Pady­šák. Poc­ząt­ko­wo zna­le­zi­ono tam oko­ło 30 kul, wie­le z nich zosta­ło prze­nie­si­onych do eks­po­zyc­ji lub skra­dzi­onych (Wiki­pe­dia). Dokład­ny pro­ces ich pows­ta­wa­nia pozos­ta­je tajem­ni­cą. Nie­któ­re hipo­te­zy suge­ru­ją, że pows­ta­ły mili­ony lat temu w wyni­ku toc­ze­nia skał po mięk­kiej powierzch­ni, inne mówią o ich for­mo­wa­niu się jako wype­łnie­nia pus­tek gazo­wych w innych ska­łach (turis​tic​ky​.sk).


V 80. letech se v kame­no­lo­mu po odstře­lu hor­ni­ny obje­vi­ly pra­vi­del­né kula­té kou­le o průměru 10260 cm. Uni­kát­ní pří­rod­ní úkaz, nález v Milo­šo­vé byl v roce 2003 proh­lá­šen za pří­rod­ní památ­ku (regi​on​ky​su​ce​.sk). Nej­vět­ší kou­le má průměr 2,6 met­ru. Otis­ky po vypad­lých kou­lích naz­na­ču­jí, že ty nej­vět­ší moh­ly mít průměr až 5 met­rů (Ľuboš Vodič­ka). Mezi Klo­ko­čo­vem – Milo­šo­vou a hře­be­nem Morav­skos­lez­ských Bes­kyd se nachá­zí úzký pruh pís­kov­ců s nápad­nou kulo­vi­tou odluč­nos­tí. Kamen­né kou­le se nachá­ze­jí i na jiných mís­tech (Fran­ti­šek Beleš).

Pří­rod­ní útvar kamen­né kou­le lze nalézt na růz­ných mís­tech světa. Obvyk­le jsou vytvo­ře­ny pří­rod­ní­mi sila­mi a ero­zí. Ero­ze postup­ně odstra­ňu­je měk­čí čás­ti hor­nin a vytvá­ří kulo­vi­té tva­ry. Kou­le tvo­ří také deš­ťo­vá voda, kte­rá pro­ni­ká do pórů v hor­ni­nách, způso­bu­je odlu­po­vá­ní a oddělo­vá­ní. V anglič­ti­ně se ten­to typ pří­rod­ní­ho útva­ru nazý­vá Racet­rack Playa”.

Megon­ky před­sta­vu­jí na Slo­ven­sku jedi­neč­ný geolo­gic­ký útvar s výsky­tem pís­kov­ců kulo­vi­té odluč­nos­ti. Ten­to nesou­vis­lý úzký pruh je dlou­hý 15 km a širo­ký 250 – 500 met­rů. Stá­ří těch­to vrs­tev se datu­je do svr­ch­ní kří­dy až střed­ní­ho eocé­nu – 30 – 40 mili­onů let. Jde o tzv. Ciężko­wic­ký pís­ko­vec, zná­mý jako Buko­vec­ký. Kamen­né kou­le se nachá­ze­jí např. v Grón­sku, Rumun­sku, USA, na Novém Zélan­du (Fran­ti­šek Beleš, Peter Dren­gu­biak – infor­mač­ní tabu­le). Kou­le, ulo­že­né v pev­ném pís­kov­ci, původ­ně leže­ly na povr­chu, ale postup­ně byly zasy­pá­ny pís­kem a bah­nem. Geolo­gic­ké změny je později zved­ly do sou­čas­né polo­hy. Nachá­ze­jí se zhru­ba 150 – 200 cm pod dneš­ním teré­nem. Veli­kos­tí mají průměr od 30 cm do 3 met­rů a váží až 25 – 30 tun. Nale­ziš­tě bylo odkry­to v roce 1988 při těž­bě v lomu Pady­šák. Původ­ně zde bylo asi 30 kou­lí, mno­hé byly odve­ze­ny do expo­zic a rozk­ra­de­ny (Wiki­pe­dia). Přes­ný pro­ces jejich for­mo­vá­ní zůs­tá­vá záha­dou. Něk­te­ré hypo­té­zy tvr­dí, že vznik­ly mili­ony let vale­ním hor­ni­ny po měk­kém povr­chu, jiné teorie hovo­ří o jejich for­mo­vá­ní jako výpl­ně ply­no­vých dutin v jiných hor­ni­nách (turis​tic​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty

Najzobrazovanejšie dokumentárne fotografie

Hits: 283

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Kysuce, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodné nádrže, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nová Bystrica

Hits: 745

Vod­né die­lo Nová Bys­tri­ca je pamät­ní­kom oby­va­teľ­stvu zato­pe­ných obcí Har­vel­ka a Rieč­ni­ca. Bolo posta­ve­né v rokoch 1983 – 1989. Vod­ná nádrž je v naj­hl­b­šom mies­te hlbo­ká 52 met­rov, zato­pe­ná plo­cha je pri­bliž­ne 181,4 hek­tá­ra a obsa­hu­je oko­lo 34 mili­ó­nov met­rov kubic­kých vody (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Vod­né die­lo je situ­ova­né v Bys­tric­kej doli­ne, pat­rí do Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Kysu­ce. Západ­nú časť tvo­ria Javor­ní­ky, Tur­zov­ská vrcho­vi­na a Moravsko-​sliezske Bes­ky­dy. Východ­nú časť tvo­ria Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká vrcho­vi­na a Orav­ské Bes­ky­dy (kysu​ce​.sk) Hlav­ným úče­lom je zabez­pe­če­nie stá­le­ho odbe­ru vody pre úprav­ňu vody, na záso­bo­va­nie pit­nou vodou. Zní­že­nie povo­dňo­vej vlny, sani­tár­ny prie­tok, hyd­ro­ener­ge­tic­ký poten­ciál pre elek­trár­ne. Prie­mer­ný roč­ný úhrn zrá­žok je 932 mm. Objek­ty vod­né­ho die­la sú pre­dov­šet­kým zem­ná prieh­ra­da, injekč­ná chod­ba, nádrž a zdru­že­ný funkč­ný objekt (nova​bys​tri​ca​.sk). Nie­koľ­ko objek­tov zo zato­pe­ných obcí bolo pre­ve­ze­ných do Múzea kysuc­kej dedi­ny vo Vychy­lov­ke (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). V pries­to­re zato­pe­ných obcí sa nato­či­lo nie­koľ­ko fil­mov, napr. Pole neora­né, Povs­ta­lec­ká his­tó­ria a Sedím na koná­ri a je mi dob­re (sta​ra​bys​tri​ca​.sk). Oko­lo prieh­ra­dy je vybu­do­va­ná cyk­lo­tu­ris­tic­ká tra­sa (moje​ky​su​ce​.sk).


The Nová Bys­tri­ca Water­works ser­ves as a memo­rial to the inha­bi­tants of the flo­oded vil­la­ges of Har­vel­ka and Rieč­ni­ca. It was built bet­we­en 1983 and 1989. The water reser­vo­ir rea­ches a depth of 52 meters at its dee­pest point, cove­ring an area of app­ro­xi­ma­te­ly 181.4 hec­ta­res and con­tai­ning around 34 mil­li­on cubic meters of water. Situ­ated in the Bys­tri­ca Val­ley, the water­works falls wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Kysu­ce. Its wes­tern part com­pri­ses the Javor­ní­ky, Tur­zov­ská High­lands, and the Moravian-​Silesian Bes­kids, whi­le the eas­tern part inc­lu­des the Kysuc­ké Bes­ky­dy, Kysuc­ká High­lands, and the Orav­ské Bes­ky­dy. The pri­ma­ry pur­po­se of the water­works is to ensu­re a cons­tant water supp­ly for water tre­at­ment plants for drin­king water supp­ly, to miti­ga­te flo­od waves, to main­tain sani­ta­ry flow, and to har­ness hyd­ro­elect­ric poten­tial for power plants. The ave­ra­ge annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in the area is 932 mm. The water­works’ faci­li­ties inc­lu­de pri­ma­ri­ly an earth dam, an injec­ti­on gal­le­ry, a reser­vo­ir, and an integ­ra­ted func­ti­onal struc­tu­re. Seve­ral objects from the flo­oded vil­la­ges were relo­ca­ted to the Muse­um of Kysu­ce Vil­la­ge in Vychy­lov­ka. Nume­rous films, such as Pole neora­né,” Povs­ta­lec­ká his­tó­ria,” and Sedím na koná­ri a je mi dob­re,” were fil­med in the area of the sub­mer­ged vil­la­ges. Addi­ti­onal­ly, a cyc­ling rou­te has been cons­truc­ted around the reser­vo­ir, offe­ring rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties for visitors.


Wod­ne dzie­ło Nowa Bys­tr­zy­ca sta­no­wi pomnik dla miesz­ka­ńców zala­nych wiosek Har­vel­ka i Rieč­ni­ca. Zosta­ło wybu­do­wa­ne w latach 1983 – 1989. Zbi­or­nik wod­ny sięga głębo­ko­ści 52 met­rów w naj­głębs­zym pun­kcie, pokry­wa­jąc obszar o powierzch­ni oko­ło 181,4 hek­ta­ra i zawie­ra­jąc oko­ło 34 mili­ony met­rów sze­ścien­nych wody. Poło­żo­ne w Doli­nie Bys­tr­zyc­kiej, wodo­ci­ągi mieszc­zą się w Obszar­ze Chro­ni­one­go Kra­job­ra­zu Kysu­ce. Jego zachod­nia część obej­mu­je pas­ma Jawor­ni­ków, Wyży­nę Tur­zo­ws­ką i Bes­kid Morawsko-​Śląski, nato­miast wschod­nia część obej­mu­je Bes­kid Kysuc­ki, Wyży­nę Kysuc­ką i Bes­kid Orawsko-​Podhalański. Głó­wnym celem wodo­ci­ągów jest zape­wnie­nie ciągłe­go dostępu do wody dla oczyszc­zal­ni wody w celu zaopatr­ze­nia w wodę pit­ną, łago­dze­nie fal powo­dzi­owych, utr­zy­ma­nie prze­pły­wu sani­tar­ne­go i wykor­zys­ta­nie potenc­ja­łu hyd­ro­ener­ge­tycz­ne­go dla elek­tro­wni. Śred­nie rocz­ne opa­dy w regi­onie wynos­zą 932 mm. Obiek­ty wodo­ci­ągów obej­mu­ją głó­wnie tamę ziem­ną, gale­rię wtrys­ko­wą, zbi­or­nik i zin­teg­ro­wa­ny obiekt fun­kc­jo­nal­ny. Kil­ka obiek­tów z zala­nych wiosek zosta­ło prze­nie­si­onych do Muze­um Wsi Kysuc­kiej w Vychy­lov­ce. Wie­lu fil­mów, takich jak Pole neora­né”, Povs­ta­lec­ká his­to­ria” i Sedím na koná­ri a je mi dob­re”, zosta­ło nakręco­nych w obszar­ze zala­nych wiosek. Dodat­ko­wo wokół zbi­or­ni­ka wod­ne­go wybu­do­wa­no tra­sę rowe­ro­wą, ofe­ru­jącą możli­wo­ści rekre­a­cyj­ne dla odwiedzających.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Krajina, Kysuce, Kysucké, Kysucké, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Stavby, V čase

Skanzen kysuckej dediny vo Vychylovke

Hits: 437

Skan­zen – múze­um kysuc­kej dedi­ny pre­zen­tu­je sídel­nú kra­ji­ny, spô­sob živo­ta, ľudo­vú kul­tú­ru a archi­tek­tú­ru v obdo­bí 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia, vychá­dza­jú­cu z valaš­skej a kopa­ni­čiar­skej for­my osíd­ľo­va­nia. Tak­mer 11 km dlhý zacho­va­ný úsek les­nej želez­ni­ce je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Tech­nic­ky a pamiat­ko­vo naj­cen­nej­šou čas­ťou želez­ni­ce je úvra­ťo­vý sys­tém na pre­ko­ná­va­nie väč­šie­ho pre­vý­še­nia na krát­kom úse­ku. Je to jeden z dvoch takých­to sys­té­mov, kto­ré sa do súčas­nos­ti zacho­va­li v Euró­pe. Poľ­no­hos­po­dár­ske políč­ka pri domoch pre­zen­tu­jú pôvod­ný troj­poľ­ný sys­tém hos­po­dá­re­nia, Obno­ve­ných bolo aj nie­koľ­ko chol­vár­kov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skan­zen bol zalo­že­ný v roku 1972. V rám­ci expo­zí­cie sa nachá­dza aj his­to­ric­ká les­ná úvra­ťo­vá želez­ni­ca (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Želez­ni­ca pôvod­ne slú­ži­la na zvá­ža­nie dre­va, zača­la fun­go­vať pred tak­mer 100 rok­mi a v pre­vádz­ke bola do roku 1971. Hlav­ná trať mala dĺž­ku 61 km (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Expo­zí­cia kysuc­kej dedi­ny vznik­la v roku 1974, aby zachrá­ni­la pamiat­ky zo zato­pe­ných obcí Rieč­ni­ca a Har­vel­ka, kto­ré pad­li za obeť vod­nej nádr­ži Nová Bys­tri­ca. Pre­su­nu­li sem 34 sta­vieb, väč­ši­nou obyt­ných domov, hos­po­dár­skych budov, krč­mu z Kor­ne, dva mly­ny a kapl­n­ku. Želez­ni­ca sa spá­ja s Orav­skou les­nou želez­ni­cou. Skan­zen okrem iné­ho ponú­ka množ­stvo sprie­vod­ných prog­ra­mov (turis​tic​ky​.sk).


The open-​air muse­um of the Kysu­ce vil­la­ge pre­sents the sett­le­ment lands­ca­pe, way of life, folk cul­tu­re, and archi­tec­tu­re during the 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries, ori­gi­na­ting from the Wal­la­chian and hill sett­le­ment forms. The near­ly 11 km long pre­ser­ved sec­ti­on of the forest rai­lway is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most tech­ni­cal­ly and monu­men­tal­ly valu­ab­le part of the rai­lway is the inc­li­ne sys­tem used to over­co­me sig­ni­fi­cant ele­va­ti­on chan­ges over a short dis­tan­ce. It is one of two such sys­tems that have been pre­ser­ved in Euro­pe to this day. Agri­cul­tu­ral fields near the hou­ses sho­wca­se the ori­gi­nal three-​field far­ming sys­tem. Seve­ral char­co­al kilns have also been res­to­red (Infor­ma­ti­on Board). The open-​air muse­um was estab­lis­hed in 1972. The exhi­bi­ti­on also inc­lu­des a his­to­ri­cal forest inc­li­ne rai­lway (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). The rai­lway ori­gi­nal­ly ser­ved for tim­ber tran­s­por­ta­ti­on, star­ting ope­ra­ti­ons almost 100 years ago and being in ope­ra­ti­on until 1971. The main line was 61 km long (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). The exhi­bi­ti­on of the Kysu­ce vil­la­ge was cre­a­ted in 1974 to pre­ser­ve the monu­ments from the flo­oded vil­la­ges of Rieč­ni­ca and Har­vel­ka, which fell vic­tim to the Nová Bys­tri­ca reser­vo­ir. 34 buil­dings, most­ly resi­den­tial hou­ses, farm buil­dings, a tavern from Kor­na, two mills, and a cha­pel were relo­ca­ted here. The rai­lway is con­nec­ted with the Ora­va forest rai­lway. In addi­ti­on to other att­rac­ti­ons, the open-​air muse­um offers a varie­ty of accom­pa­ny­ing prog­rams (turis​tic​ky​.sk).


Skan­sen – muze­um wsi kysuc­kiej pre­zen­tu­je kra­job­raz osad­nic­zy, spo­sób życia, kul­tu­rę ludo­wą i archi­tek­tu­rę z XIX i poc­ząt­ku XX wie­ku, wywo­dzącą się z form osad­nict­wa wołos­kie­go i góral­skie­go. Zacho­wa­ny nie­mal 11-​kilometrowy odci­nek leśnej kolei jest naro­do­wym zabyt­kiem kul­tu­ry. Tech­nicz­nie i zabyt­ko­wo naj­cen­niejs­zą częścią kolei jest sys­tem pochyl­ni­owy uży­wa­ny do poko­ny­wa­nia znacz­nych różnic wyso­ko­ści na krót­kim odcin­ku. Jest to jeden z dwóch takich sys­te­mów, któ­re zacho­wa­ły się w Euro­pie do dziś. Pola upra­wne obok domów pre­zen­tu­ją pier­wot­ny sys­tem upra­wy trój­po­lo­wej. Odtwor­zo­no także kil­ka pie­ców węg­lo­wych (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Skan­sen został zało­żo­ny w 1972 roku. W skład eks­po­zyc­ji wcho­dzi także his­to­rycz­na kolej leśna (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Kolej pier­wot­nie słu­ży­ła do tran­s­por­tu dre­wna, roz­poc­zęła dzia­łal­no­ść pra­wie 100 lat temu i była w uży­ciu do 1971 roku. Głó­wna linia mia­ła dłu­go­ść 61 km (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Eks­po­zyc­ja wsi kysuc­kiej pows­ta­ła w 1974 roku, aby zacho­wać zabyt­ki z zala­nych wsi Rieč­ni­ca i Har­vel­ka, któ­re padły ofia­rą zbi­or­ni­ka Nová Bys­tri­ca. Prze­nie­si­ono tu 34 budyn­ki, głó­wnie domy miesz­kal­ne, budyn­ki gos­po­darc­ze, karcz­mę z Kor­na, dwa mły­ny i kap­li­cę. Kolej jest połąc­zo­na z Orav­ską leśną kole­ją. Oprócz innych atrakc­ji, skan­sen ofe­ru­je wie­le prog­ra­mów towar­zys­zących (turis​tic​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post