2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Krajina, Myjava, TOP

Myjava – kopaničiarsky región

Hits: 2577

Myjavský región sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy Myjava a časť okresu Nové Mesto nad Váhom (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. Osady získavali zvyčajne pomenovania podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové obchodovanie, cestovanie za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). Sváko Ragan z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Na Myjavu sa sťahovali v minulosti ľudia aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

Niektoré myjavské lokality:

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Krajina, Kysuce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Megonky – kamenné gule v Milošovej

Hits: 807

V 80-tych rokoch sa v kameňolome po odstrele horniny objavili pravidelné okrúhle gule s priemerom 10 až 260 cm. Unikátny prírodný úkaz, v roku 2003 bolo nálezisko v Milošovej, vyhlásené za prírodný úkaz (regionkysuce.sk). Najväčšia guľa má priemer 2.6 metra. Odtlačky po vypadnutých guliach naznačujú, že tie najväčšie mali priemer až 5 metrov (Ľuboš Vodička). V priestore medzi Klokočovom – Milošovou a hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou. Kamenné gule sa nachádzajú aj na iných miestach (František Beleš).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Budatínsky zámok v Žiline

Hits: 1543

Budatínsky zámok bol pôvodne hradom. Nachádza sa v Žilinskej mestskej časti Budatín. Dnes v ňom sídli Považské múzeum (Wikipedia). Budatínsky hrad v minulosti patril medzi vodné hrady. Jeho najstaršia časť bola postavená po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia (Informačná tabuľa). Pôvodne vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia (Wikipedia). Prvá zmienka o hrade je z roku 1323. Historické názvy objektu: Budetyn, Budetin (hrady.sk). V 14. storočí ho získal Matúš Čák Trenčiansky. Počas baroku sa v roku 1745 objekt obklopil parkom. V januári 1849 hrad poškodil požiar (Wikipedia). Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce, plnil aj funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov zo Sliezska (Informačná tabuľa). Park, ktorý je súčasťou Budatínskeho zámku ma rozlohu 50 000 m2. Dnes už má svoju pôvodnú podobu z 18. storočia. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Žije tu aj 350 ročná lipa s obvodom kmeňa 620 cm a výškou 26.2 metra (regionmalafatra.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Technika

Oravská lesná železnica

Hits: 2472

Začiatkom 20. storočia sa Oravský komposesorát rozhodol riešiť dopravu dreva a preto vybudovať lesnú železnicu, ktorá bude schopná prekonať členitý reliéf. Projekt bol vyhotovený v čase 1. svetovej vojny. Vďaka vojnovým zajatcom bola trať z Oravskej Lesnej do Lokce 27.7.1918 spustená. V roku 1924 bolo schválené napojenie na Kysuckú lesnú železnicu, aby sa dosiahlo spojenie na verejnú železničnú sieť. 60 km dlhé spojenie Oščadnica – Lokca bolo dokončené 1.12.1926 (oravskemuzeum.sk). V druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia lesná železnica bola v porovnaní z nákladnými automobilmi málo pružná a drahá. Navyše došlo ku opotrebovaniu a k nedostatku náhradných dielov pre desaťročia už nevyrábané lokomotívy. V roku 1969 lesnú železnicu uzavreli. Vyhlásenie Kysucko – oravskej lesnej železnice v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník za kultúrnu pamiatku v roku 1972 zabránilo jej likvidácii, ktorá bola pôvodne naplánovaná. Z pôvodných viac ako 110 km bolo ponechaných 8 km. OLŽ na úseku Byskyd – Tanečník. O záchranu pamiatky sa starali predovšetkým dobrovoľníci. V roku 1986 správu prevzalo Oravské múzeum. V roku 1997 povodne ťažko poškodili trať a narušila tak výrazným spôsobom rekonštrukčné aktivity. K obnove aktivít došlo v roku 2003. Práce sa začali v novembri 2005 a trvali do októbra 2007. Vykonalo sa množstvo prác, okrem iného sa na sedle Beskyd vybudovala vyhliadková veža. 31.5.2008 bola trať slávnostne otvorená po 36 rokoch (oravskemuzeum.sk).

Iné lesné železnice

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post