2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Horné Považie

Hits: 3459

Hor­né Pova­žie je regi­ón na zápa­de Slo­ven­ska, kto­rý sa rozp­res­tie­ra v oko­lí rie­ky Váh. Medzi význam­né mes­tá v regi­ó­ne pat­rí naprí­klad Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca a Ila­va. Na seve­re sa nachá­dza poho­rie Malá Fat­ra, vhod­ná na turis­ti­ku a iné out­do­oro­vé akti­vi­ty. V minu­los­ti sa na Hor­nom Pova­ží ťaži­la želez­ná ruda.

Hor­né Pova­žie tvo­ria okre­sy Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca a sever­ná časť okre­su Púchov (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hor­né Pova­žie is a regi­on in wes­tern Slo­va­kia, spra­wling around the Váh River. Notab­le cities in the regi­on inc­lu­de Tren­čín, Považ­ská Bys­tri­ca, and Ila­va. To the north lies the moun­tain ran­ge cal­led Malá Fat­ra, suitab­le for hiking and other out­do­or acti­vi­ties. In the past, Hor­né Pova­žie was kno­wn for iron ore mining.

Hor­né Pova­žie com­pri­ses the dis­tricts of Žili­na, Byt­ča, Považ­ská Bys­tri­ca, and the nort­hern part of the Púchov dis­trict (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Najzobrazovanejšie hornopovažské fotografie

Hits: 116

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 1996

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 19211945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skejPra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa).


Čič­ma­ny is a folk­lo­re site cha­rac­te­ri­zed by ancient cos­tu­mes, pain­ted wooden hou­ses, and dis­tinc­ti­ve folk expres­si­on. It is loca­ted in the Čič­man­ska kot­li­na below the Strá­žo­vec peak, near the sour­ce of the Raj­čian­ka River. The ori­gin of the vil­la­ge is sur­roun­ded by vari­ous the­ories, which men­ti­on Ger­man, Bul­ga­rian, and Roma­nian ori­gins. Howe­ver, Čič­ma­ny was like­ly sett­led based on Wal­la­chian law. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. In 1598, the­re were 43 hou­ses, and in 1784, 126 hou­ses and 1275 inha­bi­tants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the vil­la­ge was dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re. Local folk cos­tu­mes fea­tu­re embro­ide­ry with geomet­ric orna­men­ta­ti­on. The area covers 25.61 km², with 129 inha­bi­tants. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 655 meters abo­ve sea level. In the past, the resi­dents of Čič­ma­ny were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, sel­ling bryn­dza che­e­se, and making slip­pers. The name of the vil­la­ge has an Indo-​European ori­gin, which pas­sed into Old Slo­ve­ne and means sett­le­ment in the moun­tains – Vrcho­va­ny.” Fires in 1907, 1921, and 1945 des­tro­y­ed valu­ab­le log buil­dings, chan­ged the ove­rall appe­a­ran­ce of the vil­la­ge, and led to a dec­li­ne in the cons­truc­ti­on of tra­di­ti­onal wooden hou­ses in favor of brick ones. The archi­tec­tu­re of Čič­ma­ny resem­bles gin­gerb­re­ad hou­ses to this day, main­ly due to the geomet­ric orna­men­tal deco­ra­ti­on on the outer walls of hou­ses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clot­hing is made of whi­te can­vas. A sig­ni­fi­cant part of the value and popu­la­ri­ty of the Čič­ma­ny cos­tu­me is the embro­ide­ry, which stands out for its tech­ni­cal per­fec­ti­on, rich­ness of motifs, and orna­men­tal and color com­po­si­ti­on. The Bal­kan ori­gin of Čič­ma­ny is assu­med from the cha­rac­ter of the orna­men­tal deco­ra­ti­on and the red woolen woven belt, which is part of the wome­n’s cos­tu­me. The ancient cha­rac­ter pre­ser­ved by the Čič­ma­ny cos­tu­me to this day, as well as the folk cos­tu­mes of sur­roun­ding vil­la­ges (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), ser­ved eth­nog­rap­hers as a model for the recons­truc­ti­on of Old Sla­vic clot­hing (Wiki­pe­dia).

Folk archi­tec­tu­re in Čič­ma­ny has att­rac­ted pub­lic inte­rest sin­ce the late 19th cen­tu­ry. Archi­tect Dušan Jur­ko­vič ini­tia­ted the pre­sen­ta­ti­on of the Čič­ma­ny two-​story hou­se at the Eth­nog­rap­hic Exhi­bi­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in Pra­gue in 1985. The exter­nal wall deco­ra­ti­on att­rac­ted par­ti­cu­lar inte­rest. Sim­ple geomet­ric pat­terns were pain­ted with whi­te lime on the dark backg­round of the hou­se wall. By the 19th cen­tu­ry, pain­ting had alre­a­dy evol­ved to deco­ra­te parts around win­do­ws, doors, lower beams, and deco­ra­ti­on focu­sed around struc­tu­ral ele­ments. A com­pe­ti­ti­on for the most beau­ti­ful­ly pain­ted hou­se led to a return to tra­di­ti­onal exte­ri­or orna­men­tal deco­ra­ti­on after seve­ral fires and cons­truc­ti­ons. The deco­ra­ti­on was enri­ched with new ele­ments bor­ro­wed from Čič­ma­ny embro­ide­ry (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Okná

Hits: 3061

Okná sú tichý­mi sved­ka­mi času a spro­stred­ko­va­te­lia medzi vnú­tor­ným a von­kaj­ším sve­tom. Majú v našich živo­toch výni­moč­né mies­to. Sú to nie­len fyzic­ké otvo­ry v ste­nách, ale aj este­tic­ké, funkč­né a his­to­ric­ké prv­ky, kto­ré nám posky­tu­jú pohľad na svet a záro­veň nám umož­ňu­jú poznať minu­losť. Dizajn okien a ich umiest­ne­nie tvo­ria jedi­neč­ný cha­rak­ter domu. Okná s rôz­ny­mi tvar­mi a ozdo­ba­mi čas­to odha­ľu­jú archi­tek­to­nic­ké tren­dy ich doby. Záro­veň vytvá­ra­jú pre­po­je­nie medzi exte­ri­é­rom a inte­ri­é­rom, dopl­ňu­júc pries­tor svet­lom a vzdu­chom. Fun­kcia okien pre­sa­hu­je posky­to­va­nie výhľa­du. Sú to zdro­je svet­la, kto­ré ovplyv­ňu­jú naše nála­dy a poci­ty poho­dy. Okná zabez­pe­ču­jú vet­ra­nie a cir­ku­lá­ciu vzdu­chu, vytvá­ra­júc zdra­vé pro­stre­die v inte­ri­é­ri. Moder­né tech­no­ló­gie umož­ňu­jú aj ener­ge­tic­ky efek­tív­ne okná, kto­ré pris­pie­va­jú k udr­ža­teľ­nos­ti domov.

Sta­ro­by­lé okná s mohut­ný­mi dre­ve­ný­mi ráma­mi ale­bo kova­ný­mi mriež­ka­mi nám pre­zrá­dza­jú prí­be­hy minu­los­ti. Ich cha­rak­te­ris­tic­ké rysy a pou­ži­té mate­riá­ly odrá­ža­jú dobo­vé tech­ni­ky a vkus. Pre nie­kto­rých maji­te­ľov domov je výhľad z okna neoce­ni­teľ­ný. Nie­kto­ré okná posky­tu­jú pohľa­dy na prí­ro­du, mest­ské pano­rá­my ale­bo his­to­ric­ké pamiat­ky. Umož­ňu­jú nám sle­do­vať zme­nu roč­ných obdo­bí a sle­do­vať, ako svet oko­lo nás žije a mení sa. S postu­pom tech­no­ló­gií sa menia aj okná. Moder­né oken­né tech­no­ló­gie zahŕňa­jú inte­li­gent­né okná, kto­ré môžu byť ovlá­da­né z mobil­né­ho zariadenia.


Win­do­ws ser­ve as silent wit­nes­ses of time and media­tors bet­we­en our inner sanc­tu­aries and the exter­nal world. They hold a remar­kab­le pla­ce in our lives, trans­cen­ding the­ir role as mere phy­si­cal ope­nings in walls. Win­do­ws embo­dy aest­he­tic, func­ti­onal, and his­to­ri­cal ele­ments, pro­vi­ding us with a view of the world whi­le offe­ring glim­pses into the past. The design and pla­ce­ment of win­do­ws con­tri­bu­te to the uni­que cha­rac­ter of a home. Win­do­ws, with the­ir diver­se sha­pes and deco­ra­ti­ons, often unve­il the archi­tec­tu­ral trends of the­ir res­pec­ti­ve eras. Simul­ta­ne­ous­ly, they estab­lish a con­nec­ti­on bet­we­en the exte­ri­or and inte­ri­or, infu­sing spa­ces with light and air.

Bey­ond pro­vi­ding a pic­tu­re­sque view, the func­ti­on of win­do­ws extends to influ­en­cing our moods and fee­lings of com­fort through the pro­vi­si­on of light. Win­do­ws also play a cru­cial role in ensu­ring ven­ti­la­ti­on and air cir­cu­la­ti­on, cre­a­ting a healt­hy envi­ron­ment wit­hin inte­ri­ors. Modern tech­no­lo­gies have ushe­red in energy-​efficient win­do­ws that con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of homes. Ancient win­do­ws, ador­ned with robust wooden fra­mes or wrought-​iron gril­les, reve­al tales of the past. The­ir dis­tinc­ti­ve fea­tu­res and mate­rials ref­lect the tech­ni­qu­es and tas­tes pre­va­lent in the­ir res­pec­ti­ve his­to­ri­cal peri­ods. For some home­owners, the view from a win­dow is inva­lu­ab­le, offe­ring glim­pses of natu­re, citys­ca­pes, or his­to­ri­cal land­marks. Win­do­ws allow us to wit­ness the chan­ging sea­sons and obser­ve how the world around us lives and evol­ves. As tech­no­lo­gy advan­ces, win­do­ws evol­ve. Modern win­dow tech­no­lo­gies inc­lu­de intel­li­gent win­do­ws that can be con­trol­led from mobi­le devi­ces, adding con­ve­nien­ce and ener­gy effi­cien­cy to homes. In essen­ce, win­do­ws are not just por­tals to the out­si­de world; they are por­tals to his­to­ry, cul­tu­re, and the ever-​changing tapes­try of our surroundings.


Use Facebook to Comment on this Post