2012, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Babín

Hits: 2378

Babín je obec na Ora­ve, ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 680 met­rov nad morom v Orav­skej kot­li­ne, na úpä­tí Orav­skej Magu­ry. Neďa­le­ko poto­ka Hruš­tín­ska. Na roz­lo­he 17.4 km2 žije 1400 oby­va­te­ľov. Do Babí­na priš­li v roku 1552 vala­si Jakub a jeho brat. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1564 (Baby­no­wo). Oko­lo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 oby­va­te­ľov. Počas kuruc­kých bojov v roku 1683 obec spu­stla. V roku 1715 tu žilo 230 oby­va­te­ľov, ale v tom­to roku polo­vi­ca dedi­ny vyho­re­la. Roky 1716 – 1718 boli “zamrz­nu­té roky”, kedy nebo­lo úro­dy a obec sa opäť vyľu­dňo­va­la. Zača­lo sa kup­če­nie s taba­kom. Rok 1726 je rokom odcho­du 20-​tich rodín do Sla­vó­nie a Chor­vát­ska. V roku 1739 zasia­hol Babín čier­ny mor, kto­rý zna­me­nal tak­mer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžia­dal. V roku 1787 bol Babín pri­čle­ne­ný k far­nos­ti v Hruš­tí­ne, spo­lu s Vaňov­kou. V roku 1831 sa vyskyt­la v obci cho­le­ra a vyžia­da­la si 18 živo­tov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odiš­lo do USA 84 oby­va­te­ľov. V roku 1923 obec vyho­re­la. 23.4.1934 opäť obec zachvá­til požiar. Od roku 1995 pôso­bí v obci fara, ku kto­rej bola pri­čle­ne­ná obec Vasi­ľov (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Typ

Roháčske plesá

Hits: 1996

Je zvlášt­ne, že Roháčs­ke ple­sá nema­jú vlast­né mená, ozna­ču­jú sa iba čís­la­mi. Ležia vo výš­ke 1562 až 1718 met­rov nad morom, čím sa radia medzi naj­niž­šie polo­že­né ple­sá v Euró­pe (aktu​ali​ty​.sk). Množ­stvo vody v oko­lí závi­sí od kli­ma­tic­kých a pôd­no­ve­ge­tač­ných, geolo­gic­kých a mor­fo­lo­gic­kých fak­to­rov. Voda sa udr­žia­va aj v skal­ných puk­li­nách. Jej záso­by sú malé a závis­lé od atmo­sfé­ric­kých zrá­žok. Pra­me­ne tu vyvie­ra­jú väč­ši­nou skry­te zo sutín a morén. V niž­ších polo­hách je výdat­nosť pra­me­ňov vyš­šia, vytvá­ra­jú sa vod­né toky. V Roháčs­kej doli­ne sa tvo­rí Roháčs­ky potok. Vzni­ká aj výto­kom z Roháčs­kych plies a spo­je­ním via­ce­rých pra­me­ňov z pod Volov­ca a Pred­né­ho Zele­né­ho. Súto­kom Roháčs­ke­ho poto­ka a Láta­nej vzni­ká Stu­de­ný potok, kto­rý ústí pri Pod­bie­li do rie­ky Ora­va. Ple­sá vznik­li vo vyhĺbe­ných kot­loch až po roz­to­pe­ní ľadov­ca (Infor­mač­ná tabuľa). 

V oko­lí žije 22 dru­hov cicav­cov, 46 dru­hov vtá­kov. Kam­zík a svisť sú gla­ciál­ny­mi relik­ta­mi. Ďalej napr.: svišť Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, med­veď Ursus arc­tos, rys Lynx lynx, kam­zík Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, vlk Canis lupus, vre­te­ni­ca Vipe­ra berus. Mlok Tri­tu­rus alpes­tris žije v hlb­ších vodách štvr­té­ho ple­sa. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni žije v plyt­kých mlá­kach dru­hé­ho. Z rast­lín tú ras­tú brus­ni­ce, čučo­ried­ky, Vac­ci­nium myr­til­lus a V. vitis-​idea, Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­mač­ná tabu­ľa).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bytča

Hits: 3272

Byt­ča je mes­to na Hor­nom Pova­ží. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Žiliny.

Leží v Byt­čian­skej doli­ne v nad­mor­skej výš­ke 337 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 43.17 km2 tu žije 11 320 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča a osa­dy Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. V mes­te sa nachá­dza Byt­čian­sky zámok (kaš­tieľ), kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Jeho súčas­ťou je rene­šanč­ný Sobáš­ny palác (Wiki­pe­dia). Sobáš­ny palác bol posta­ve­ný v roku 1601 a sta­va­li ho prav­de­po­dob­ne talian­ski maj­stri na pokyn Jura­ja Thur­za. Sva­dob­ná sála má 34.5 x 12.5 met­ra. Palác v roku 1647 vyho­rel. Bol síce opra­ve­ný, ale pou­ží­val sa iba ako skla­dy, dre­vá­reň a sýp­ka (byt​ca​.sk). V roku 1856 vyho­rel zno­vu, čo pod­nie­ti­lo sta­veb­né úpra­vy toh­to objek­tu a zme­ny jeho využi­tia (muze​um​.sk). Pop­pe­rov­ci palác vnút­ri cel­kom pre­sta­va­li a v roku 1886 sa z neho sta­la admi­ni­stra­tív­na budo­va okres­né­ho súdu. Palác bol rekon­štru­ova­ný a 23. októb­ra 2009 sláv­nost­ne otvo­re­ný (byt​ca​.sk). Kaš­tieľ vzni­kol vďa­ka Fran­tiš­ko­vi Thur­zo­vi zrej­me v roku 1575. Základ­nú kon­cep­ciu toh­to die­la vytvo­ril Ján Kilian de Syroth z Milá­na (byt​ca​.sk). V Byt­či je aj pomer­ne monu­men­tál­na syna­gó­ga, kto­rá úzko súvi­se­la s veľ­kým počtom židov­ské­ho oby­va­teľ­stva, kto­ré v mes­te žilo naj­mä na kon­ci 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia. Posta­ve­ná bola v roku 1801, ale jej súčas­ná podo­ba je zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (byt​ca​.sk).

Prvá písom­ná zmien­ka o Byt­či je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa naro­dil Fran­ti­šek Thur­zo, zakla­da­teľ byt­čian­ko – orav­skej vet­vy Thur­zov­cov. V roku 1555 je Byt­ča súčas­ťou Hri­čov­ské­ho pan­stva. V roku 1601 sa posta­vil Sobáš­ny palác. V roku 1708 obsa­di­lo mes­to nemec­ké cisár­ske voj­sko. V oddie­li v zám­ku slú­žil Juraj Jáno­šík. V rokoch 1708 – 1710 pos­ti­hol Byt­ču mor. V roku 1766 zomrel Miku­láš Luká­či vo veku 112 rokov, čim sa stal prav­de­po­dob­ne naj­star­ším oby­va­te­ľom Byt­če v celých jej deji­nách. V roku 1831 a 1849 zasiah­la mes­to cho­le­ra. V roku 1858 zeme­tra­se­nie. V roku 1946 doš­lo k pri­po­je­niu Hli­ní­ka nad Hro­nom a Malej Byt­če k Veľ­kej Byt­či (byt​ca​.sk).

Osob­nos­ti mes­ta: bás­nik Samo Cha­lup­ka, bás­nik, pub­li­ci­ta Viliam Paulíny-​Tóth, kňaz a pre­zi­dent voj­no­vé­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu Jozef Tiso, lekár Ján Čer­ve­ňan­ský, kto­rý je pova­žo­va­ný za zakla­da­te­ľa moder­nej slo­ven­skej orto­pé­die (Wiki­pe­dia). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Slovenská Ves

Hits: 2319

Slo­ven­ská Ves pat­rí do Hor­né­ho Spi­ša, leží v nad­mor­skej výš­ke 650 met­rov nad morom. Žije tu 1 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), pod náz­vom Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. Tra­du­je sa, že pôvod­ne leža­la sever­nej­šie, no prvý­krát ju zni­či­lo v roku 1443 zeme­tra­se­nie a neskôr požiar (slo​ven​ska​ves​.sk). V rokoch 1710 – 1711 obec pos­tih­la mor. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, naj­mä pes­to­va­niu raže, jač­me­ňa, ovsu, ľanu a zemia­kov. Veno­va­li sa výro­be plát­na, dre­vo­ru­bač­stvu, cho­vu oviec a dobyt­ka, krč­már­stvu, kraj­čír­stvu, obuv­níc­tvu, kováč­stvu, kolár­stvu a pekár­stvu (slo​ven​ska​ves​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Očis­ťo­va­nia Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia, v kto­rej je nesko­ro­go­tic­ká socha Mado­ny z roku 1510 z diel­ne Maj­stra Pav­la z Levo­če. V dol­nej čas­ti Slo­ven­ské­ho poto­ka sa nachá­dza Lúka Kúty, vyso­ko­by­lin­ná buj­ná zamok­re­ná lúka, kde sa nachá­dza napr. orchi­dea Epi­pac­tis palus­tris. Sever­ne od obce vyvie­ra osem pra­me­ňov mine­rál­nych vôd (slo​ven​ska​ves​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post