Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Obce, Česko, Stavby, Fotografie, České obce, Južné Čechy

Holašovice

Hits: 223

sa nachádzajú približne 16 kilometrov západne od Českých Budějovíc. Sú súčasťou a je známa svojou zachovanou architektúrou v štýle tzv. „sedliaceho baroka“ (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Holašoviciach pochádza z roku 1263. V roku 1292 daroval kráľ Václav II. dedinu cisterciánskemu kláštoru vo Vyššom Brode, v ktorého vlastníctve zostala až do roku 1848. Medzi rokmi 1520 a 1525 zasiahla obec morová epidémia, ktorá zanechala nažive len dvoch obyvateľov. pamiatku tejto bol na severnom okraji postavený morový stĺp. Kláštor následne osídlil obec novými osadníkmi z Bavorska a Rakúska. Po druhej svetovej vojne došlo k odsunu nemeckých obyvateľov, od roku 1990 prešla obec rozsiahlymi rekonštrukciami a bola opäť osídlená. Holašovice sú považované za vzor juhočeského vidieckeho sídla . pozostáva z 23 murovaných hospodárskych dvorov obsahujúcich celkovo 120 budov, vrátane rybníka, kováčskej a . Sú postavené v štýle juhočeského ľudového baroka, usporiadané do tvaru „U“ s dvorom uprostred a s priečeliami orientovanými smerom k centrálnej širokej návsi. pochádzajú z 18. až 20. storočia, pričom väčšina bola postavená v druhej polovici 19. storočia. bola postavená v roku 1755 (Wikipedia). Vďaka svojej jedinečnej architektúre a zachovanému stredovekému urbanistickému usporiadaniu boli Holašovice v roku 1995 vyhlásené za dedinskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva . Dnes obec žije bežným životom, pričom väčšina budov je v súkromnom vlastníctve a slúži na trvalé (Wikipedia). V obci sa tiež konajú rôzne ľudové a , ktoré pripomínajú tradičný vidiecky . Zaujímavosťou je aj neďaleký megalitický kruh, prezývaný „“ (kudyznudy.cz).


Holašovice is located approximately 16 kilometers west of . is part of the municipality of Jankov and is known for its well-preserved architecture in the so-called „Rural Baroque“ style (). The written mention of Holašovice dates back to 1263. In 1292, King Wenceslaus II donated the village to the Cistercian monastery in , where it remained until 1848. Between 1520 and 1525, the village was struck by a plague epidemic that left only two inhabitants alive. To commemorate this event, a plague column was erected on the northern edge of the village. The monastery subsequently resettled the village with new settlers from Bavaria and . After World War II, the German inhabitants were expelled, and since 1990, the village has undergone extensive renovations and has been resettled again. Holašovice is considered a model South Bohemian rural settlement of the Hlubocká Blata area. The village consists of 23 brick farmsteads with a total of 120 buildings, including a pond, a blacksmith’s workshop, and a chapel. These buildings are constructed in the South Bohemian baroque style, arranged in a „U“ around a courtyard, with facades facing the wide central village green. The buildings date from the 18th to the 20th centuries, with most built in the second half of the 19th century. The Chapel of St. John of Nepomuk was built in 1755 (Wikipedia). Thanks to its unique architecture and preserved medieval urban layout, Holašovice was declared a village conservation area in 1995 and added to the UNESCO World Heritage List in 1998. Today, the village is inhabited and most buildings are privately owned and used for permanent residence (Wikipedia). The village also hosts various folk festivals and events celebrating traditional rural life. A nearby megalithic circle, nicknamed the „South Bohemian ,“ is also of interest (kudyznudy.cz).


Holašovice liegt etwa 16 Kilometer westlich von České Budějovice. Es ist Teil der Gemeinde Jankov und bekannt für seine gut erhaltene Architektur im sogenannten „Bäuerlichen Barock“ (Wikipedia). Die erste schriftliche Erwähnung von Holašovice stammt aus dem Jahr 1263. Im Jahr 1292 schenkte König Wenzel II. das Dorf dem Zisterzienserkloster in Vyšší Brod, in dessen Besitz es bis 1848 blieb. Zwischen 1520 und 1525 wurde das Dorf von einer Pestepidemie heimgesucht, die nur zwei Einwohner am Leben ließ. Zur Erinnerung an dieses Ereignis wurde am nördlichen Dorfrand eine Pestsäule errichtet. Das Kloster besiedelte das Dorf anschließend mit neuen Siedlern aus Bayern und . Nach dem Zweiten Weltkrieg wurden die deutschen Einwohner vertrieben, und seit 1990 wurde das Dorf umfangreich renoviert und neu besiedelt. Holašovice gilt als ein Modell eines südböhmischen ländlichen Dorfes in der Region Hlubocká Blata. Das Dorf besteht aus 23 gemauerten Gehöften mit insgesamt 120 Gebäuden, darunter ein Teich, eine Schmiede und eine Kapelle. Die Gebäude sind im südböhmischen Volksbarockstil gebaut, in einer „U“-Form um einen angeordnet und mit den Fassaden zum zentralen, breiten Dorfplatz ausgerichtet. Die Gebäude stammen aus dem 18. bis 20. Jahrhundert, wobei die meisten in der zweiten Hälfte des 19. Jahrhunderts errichtet wurden. Die Kapelle des Heiligen Johannes von Nepomuk wurde 1755 erbaut (Wikipedia). Dank seiner einzigartigen Architektur und der erhaltenen mittelalterlichen städtebaulichen Struktur wurde Holašovice 1995 zum Dorfdenkmalreservat erklärt und 1998 in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen. Heute wird das Dorf bewohnt, und die meisten Gebäude befinden sich in Privatbesitz und dienen als Dauerwohnsitz (Wikipedia). Das Dorf veranstaltet auch verschiedene Volksfeste und Veranstaltungen, die das traditionelle Landleben feiern. Ein nahegelegener megalithischer Kreis, der als „Südböhmisches Stonehenge“ bezeichnet wird, ist ebenfalls eine Attraktion (kudyznudy.cz).


Holašovice se nacházejí přibližně 16 kilometrů západně od Českých Budějovic. Jsou součástí obce Jankov a jsou známé svou zachovalou architekturou ve stylu tzv. „selské baroko“ (Wikipedia). První písemná zmínka o Holašovicích pochází z roku 1263. V roce 1292 daroval král Václav II. vesnici cisterciáckému klášteru ve Vyšším Brodě, v jehož vlastnictví zůstala až do roku 1848. Mezi 1520 a 1525 zasáhla obec morová epidemie, která nechala naživu jen dva obyvatele. Na památku této události byl na severním okraji vesnice postaven morový sloup. Klášter následně osídlil vesnici novými osadníky z Bavorska a Rakouska. Po druhé světové válce došlo k odsunu německých obyvatel, od roku 1990 prošla obec rozsáhlými rekonstrukcemi a byla znovu osídlena. Holašovice jsou považovány za vzor jihočeského venkovského sídla oblasti Hlubocká Blata. Vesnice se skládá z 23 zděných hospodářských dvorů obsahujících celkem 120 budov, včetně rybníka, kovárny a kaple. Jsou postaveny ve stylu jihočeského lidového baroka, uspořádány do tvaru „U“ s dvorem uprostřed a s průčelími orientovanými směrem k centrální široké návsi. Budovy pocházejí z 18. až 20. století, přičemž většina byla postavena v druhé polovině 19. století. Kaple svatého Jana Nepomuckého byla postavena v roce 1755 (Wikipedia). Díky své jedinečné architektuře a zachovanému středověkému urbanistickému uspořádání byly Holašovice v roce 1995 vyhlášeny vesnickou památkovou rezervací a v roce 1998 zapsány na seznam světového dědictví UNESCO. Dnes vesnice žije běžným životem, přičemž většina budov je v soukromém vlastnictví a slouží k trvalému bydlení (Wikipedia). Ve vesnici se také konají různé lidové slavnosti a akce, které připomínají tradiční venkovský život. Zajímavostí je i nedaleký megalitický kruh, přezdívaný „jihočeské Stonehenge“ (kudyznudy.cz).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Orava, Jazerá, Hory, Biotopy, Fotografie, Plesá

Roháčske plesá

Hits: 3048

Je zvláštne, že Roháčske nemajú vlastné , označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe (aktuality.sk). Množstvo v okolí závisí od klimatických a pôdnovegetačných, geologických a morfologických faktorov. sa udržiava aj v skalných puklinách. Jej zásoby sú malé a závislé od atmosférických zrážok. tu vyvierajú väčšinou skryte zo sutín a morén. V nižších polohách je výdatnosť prameňov vyššia, vytvárajú sa vodné toky. V Roháčskej doline sa tvorí . Vzniká aj výtokom z Roháčskych plies a spojením viacerých prameňov z pod Volovca a Predného Zeleného. Sútokom Roháčskeho potoka a Látanej vzniká , ktorý ústí pri Podbieli do . Plesá vznikli vo vyhĺbených kotloch až po roztopení ľadovca (Informačná tabuľa). 

V okolí žije 22 druhov cicavcov, 46 druhov vtákov. a svisť sú glaciálnymi reliktami. Ďalej napr.: svišť   arctos,  kamzík  tatrica, vlk , vretenica Mlok  žije v hlbších vodách štvrtého plesa. Triturus montandoni žije v plytkých mlákach druhého. Z rastlín tú rastú , a V. vitis-idea, Stellaria holostea, , , , , Salix helvetica, , , , , , , , G. frigida, , (Informačná tabuľa).


is peculiar that the do not have their own names; they are only identified by numbers. They are situated at an altitude ranging from 1562 to 1718 meters above sea level, making them among the lowest lakes in (aktuality.sk). The water quantity in the vicinity depends on climatic, soil-vegetation, geological, and morphological factors. Water is retained even in rock crevices, with its resources being small and dependent on atmospheric precipitation. Springs mostly emerge hidden in debris and moraines. In lower altitudes, the spring’s yield is higher, forming watercourses. In the , the Roháčsky Potok is formed, originating from the outflow of Roháčske Plesá and the convergence of several springs from beneath and Predný Zelený. The confluence of Roháčsky Potok and creates Studený Potok, which flows into the Orava River near . The lakes were formed in hollowed basins after the glacier melted (Information board).

In the vicinity, 22 species of mammals and 46 species of birds inhabit the area. Chamois and marmots are glacial relics. Additionally, species such as the marmot Marmota marmota latirostris, bear , lynx Lynx lynx, chamois , wolf Canis lupus, adder Vipera berus, and alpine newt Triturus alpestris, which lives in the deeper waters of the fourth lake, can be found. Triturus montandoni inhabits the shallow pools of the second lake. Plant species include cranberries, blueberries, Vaccinium myrtillus, and V. vitis-idea, along with , Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, punctata, G. frigida, canescens, Swertia perennis alpestris (Information board).


To dziwne, że Roháčske plesá nie mają własnych nazw, oznacza się je tylko numerami. Leżą wysokości od 1562 do 1718 metrów nad poziomem morza, co stawia je wśród najniżej położonych jezior w Europie (aktuality.sk). Ilość wody w okolicy zależy od czynników klimatycznych, glebowo-roślinnych, geologicznych i morfologicznych. Woda zatrzymuje się nawet w szczelinach skalnych, a jej zasoby są niewielkie i zależą od opadów atmosferycznych. Źródła w większości wypływają ukryte w rumoszu i morenach. Na niższych wysokościach wydajność źródeł jest większa, tworząc cieki wodne. W Dolinie Roháčskej powstaje Potok Roháčsky. Powstaje również z odpływu z Roháčskych plies oraz z połączenia kilku źródeł spod Volovca i Predného Zeleného. Połączenie Potoka Roháčskeho z Látanou tworzy Potok Studený, który uchodzi do rzeki Orava koło . Jeziora powstały w wydrążonych kotlinach po stopieniu lodowca (Tablica informacyjna).

W okolicy żyje 22 gatunki ssaków, 46 gatunków ptaków. Kozica i świstak to relikty glacjalne. Dodatkowo spotkać można takie gatunki jak świstak Marmota marmota latirostris, niedźwiedź Ursus arctos, ryś Lynx lynx, kozica Rupicapra rupicapra tatrica, wilk Canis lupus, żmija zygzakowata Vipera berus, oraz triton górski Triturus alpestris, który żyje w głębszych wodach czwartego jeziora. Triturus montandoni zamieszkuje płytkie kałuże drugiego jeziora. Wśród roślin występują borówki, jagody Vaccinium myrtillus i V. vitis-idea, a także Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Tablica informacyjna).


TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Babín

Hits: 3195

je obec Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka . Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „„, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny , ktorý znamenal takmer zánik celej . 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci , ku ktorej bola pričlenená obec  (Wikipedia).


Babín is a village in , situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava , near the Hruštínska stream. covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of , along with . Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov ().


Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Objekty, predmety a priestory, Mestá, Umenie, Horné Považie, Zámky, Stavby, Fotografie

Bytča

Hits: 4526

je Hornom Považí. Nachádza sa neďaleko od Žiliny.

Leží v Bytčianskej doline v nadmorskej výške 337 metrov nad morom. Na rozlohe 43.17 km2 tu žije 11 320 obyvateľov. Má tieto : , nad Váhom, , , , , a , , , . V meste sa nachádza (kaštieľ), ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho súčasťou je renešančný (Wikipedia). Sobášny palác bol postavený v roku 1601 a stavali ho pravdepodobne na pokyn Juraja Thurza. Svadobná sála má 34.5 x 12.5 metra. Palác v roku 1647 vyhorel. Bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka (bytca.sk). V roku 1856 vyhorel znovu, čo podnietilo stavebné úpravy tohto objektu a jeho využitia (muzeum.sk). palác celkom prestavali a v roku 1886 sa z neho stala administratívna budova okresného súdu. Palác bol rekonštruovaný a 23. októbra 2009 slávnostne otvorený (bytca.sk). Kaštieľ vznikol vďaka Františkovi Thurzovi zrejme v roku 1575. Základnú koncepciu tohto vytvoril z Milána (bytca.sk). V Bytči je aj pomerne monumentálna synagóga, ktorá úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v meste žilo najmä na konci 18. a na začiatku 19. storočia. Postavená bola v roku 1801, ale jej súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia (bytca.sk).

Prvá písomná zmienka o Bytči je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa narodil , zakladateľ bytčianko – oravskej vetvy Thurzovcov. V roku 1555 je Bytča súčasťou Hričovského panstva. V roku 1601 sa postavil Sobášny palác. V roku 1708 obsadilo mesto nemecké cisárske vojsko. V oddieli v zámku slúžil . V rokoch 1708 – 1710 postihol Bytču . V roku 1766 zomrel vo veku 112 rokov, čim sa stal pravdepodobne najstarším obyvateľom Bytče v celých jej dejinách. V roku 1831 a 1849 zasiahla mesto . V roku 1858 zemetrasenie. V roku 1946 došlo k pripojeniu Hliníka nad Hronom a Malej Bytče k Veľkej Bytči (bytca.sk).

mesta: básnik , básnik, publicita , kňaz a prezident vojnového Slovenského štátu Jozef , lekár , ktorý je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej ortopédie (Wikipedia).


Bytča is a town in Upper , located near .

lies in the Bytčianska Valley at an elevation of 337 meters above sea level. Covering an area of 43.17 km2, the town is home to 11,320 residents. It consists of the following districts: Beňov, , Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča, and settlements Jabloňovský , Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. The town features the Bytča Castle (chateau), designated as a national cultural monument. It includes the Renaissance Wedding Palace (). The Wedding Palace was built in 1601, probably by Italian masters under the instruction of Juraj Thurza. The wedding hall measures 34.5 x 12.5 meters. In 1647, the palace suffered a fire but was only used for storage, a lumberyard, and a granary (bytca.sk). In 1856, it burned again, prompting renovations and changes in its use (muzeum.sk). The Popper Palace underwent significant internal renovations and, in 1886, it became the administrative building of the district court. The palace was reconstructed and officially reopened on October 23, 2009 (bytca.sk). The castle, likely established in 1575 by František Thurzo, was conceived by Ján Kilian de Syroth from Milan (bytca.sk). Bytča is also home to a relatively monumental synagogue closely connected to the large Jewish population in the late 18th and early 19th centuries. Built in 1801, its current form dates from the early 20th century (bytca.sk).

The written mention of Bytča dates back to 1234. Around 1512, František Thurzo, the founder of the Bytča- branch of the Thurzo family, was born. In 1555, Bytča became part of the estate. The Wedding Palace was constructed in 1601. In 1708, the town was occupied by German imperial forces. Juraj Jánošík served in the castle’s unit. Between 1708 and 1710, Bytča was struck by a plague. In 1766, Lukáči died at the age of 112, likely becoming the oldest resident in the history of Bytča. Cholera affected the town in 1831 and 1849, followed by an earthquake in 1858. In 1946, and Malá Bytča were annexed to Veľká Bytča (bytca.sk).

Notable personalities from the town include the poet Samo Chalupka, poet and publicist Viliam Paulíny-Tóth, priest and president of the wartime Slovak State , and the physician Ján Červeňanský, considered the founder of modern Slovak orthopedics (Wikipedia).


 

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie, Zamagurské obce

Slovenská Ves

Hits: 3103

patrí do Horného Spiša, leží v nadmorskej výške 650 metrov nad morom. Žije tu 1 800 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod názvom . Traduje sa, že pôvodne ležala severnejšie, no prvýkrát ju zničilo v roku 1443 zemetrasenie a neskôr požiar (slovenskaves.sk). V rokoch 1710 – 1711 obec postihla . Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu raže, jačmeňa, ovsu, ľanu a zemiakov. Venovali sa výrobe , drevorubačstvu, chovu oviec a dobytka, krčmárstvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, kolárstvu a pekárstvu (slovenskaves.sk). V obci sa nachádza z druhej polovice 14. storočia, v ktorej je neskorogotická z roku 1510 z Majstra Pavla z Levoče. V dolnej časti Slovenského potoka sa nachádza Kúty, vysokobylinná bujná zamokrená lúka, kde sa nachádza napr. orchidea . Severne od vyviera osem prameňov minerálnych vôd (slovenskaves.sk).


Slovenská Ves is part of Upper , situated at an elevation of 650 meters above sea level. The village is home to 1,800 residents. The written mention of the village dates back to 1311 (slovenskaves.sk), under the name Villa Sclavonicalis. is rumored that originally, it was located further north, but it was first destroyed by an earthquake in 1443 and later by a fire (slovenskaves.sk). In the years 1710 – 1711, the village was affected by the plague. The inhabitants were engaged in agriculture, primarily cultivating rye, barley, oats, flax, and potatoes. They were involved in linen production, logging, sheep and cattle breeding, innkeeping, tailoring, shoemaking, blacksmithing, wheelwrighting, and baking (slovenskaves.sk). The village is home to the Church of the Purification of the Virgin Mary from the second half of the 14th century, which houses a late Gothic statue of the from 1510, created by Master Paul of . In the lower part of the (Slovak Stream), there is , a high-herbaceous, lush wet meadow where, for example, the Epipactis palustris orchid can be found. Eight mineral water springs emerge north of the village (slovenskaves.sk).


Slovenská Ves znajduje się Górnym Spiszu, na wysokości 650 metrów nad poziomem morza. W miejscowości mieszka 1800 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod nazwą Villa Sclavonicalis. Mówi się, że pierwotnie leżała bardziej na północy, ale po raz pierwszy została zniszczona przez trzęsienie ziemi w 1443 roku, a później przez pożar (slovenskaves.sk). W latach 1710-1711 wieś dotknęła zaraza. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, głównie uprawą żyta, jęczmienia, owsa, lnu i ziemniaków. Zajmowali się również produkcją płótna, wycinką drzew, hodowlą owiec i bydła, prowadzeniem gospody, krawiectwem, szewstwem, kowalstwem, wójarstwem i piekarstwem (slovenskaves.sk). We wsi znajduje się Kościół Oczyszczenia Najświętszej Maryi Panny z drugiej połowy XIV wieku, w którym znajduje się późnogotycka rzeźba Matki Boskiej z 1510 roku, autorstwa Mistrza Pawła z Lewoczy. W dolnej części potoku Slovenský znajduje się Lúka Kúty, wysoka, bujna łąka bagienno-błotna, gdzie można znaleźć np. storczyka Epipactis palustris. Na północ od wsi wypływa osiem źródeł wód mineralnych (slovenskaves.sk).