2012, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Typ

Roháčske plesá

Hits: 1725

Je zvláštne, že Roháčske plesá nemajú vlastné mená, označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe (aktuality.sk). Množstvo vody v okolí závisí od klimatických a pôdnovegetačných, geologických a morfologických faktorov. Voda sa udržiava aj v skalných puklinách. Jej zásoby sú malé a závislé od atmosférických zrážok. Pramene tu vyvierajú väčšinou skryte zo sutín a morén. V nižších polohách je výdatnosť prameňov vyššia, vytvárajú sa vodné toky. V Roháčskej doline sa tvorí Roháčsky potok. Vzniká aj výtokom z Roháčskych plies a spojením viacerých prameňov z pod Volovca a Predného Zeleného. Sútokom Roháčskeho potoka a Látanej vzniká Studený potok, ktorý ústí pri Podbieli do rieky Orava. Plesá vznikli vo vyhĺbených kotloch až po roztopení ľadovca (Informačná tabuľa). 

V okolí žije 22 druhov cicavcov, 46 druhov vtákov. Kamzík a svisť sú glaciálnymi reliktami. Ďalej napr.: svišť Marmota marmota latirostris, medveď Ursus arctos, rys Lynx lynx, kamzík Rupicapra rupicapra tatrica, vlk Canis lupus, vretenica Vipera berus. Mlok Triturus alpestris žije v hlbších vodách štvrtého plesa. Triturus montandoni žije v plytkých mlákach druhého. Z rastlín tú rastú brusnice, čučoriedky, Vaccinium myrtillus a V. vitis-idea, Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Informačná tabuľa).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bytča

Hits: 2464

Bytča je mesto na Hornom Považí. Nachádza sa neďaleko od Žiliny.

Leží v Bytčianskej doline v nadmorskej výške 337 metrov nad morom. Na rozlohe 43.17 km2 tu žije 11 320 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča a osady Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. V meste sa nachádza Bytčiansky zámok (kaštieľ), ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho súčasťou je renešančný Sobášny palác (Wikipedia). Sobášny palác bol postavený v roku 1601 a stavali ho pravdepodobne talianski majstri na pokyn Juraja Thurza. Svadobná sála má 34.5 x 12.5 metra. Palác v roku 1647 vyhorel. Bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka (bytca.sk). V roku 1856 vyhorel znovu, čo podnietilo stavebné úpravy tohto objektu a zmeny jeho využitia (muzeum.sk). Popperovci palác vnútri celkom prestavali a v roku 1886 sa z neho stala administratívna budova okresného súdu. Palác bol rekonštruovaný a 23. októbra 2009 slávnostne otvorený (bytca.sk). Kaštieľ vznikol vďaka Františkovi Thurzovi zrejme v roku 1575. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril Ján Kilian de Syroth z Milána (bytca.sk). V Bytči je aj pomerne monumentálna synagóga, ktorá úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v meste žilo najmä na konci 18. a na začiatku 19. storočia. Postavená bola v roku 1801, ale jej súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia (bytca.sk).

Prvá písomná zmienka o Bytči je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa narodil František Thurzo, zakladateľ bytčianko – oravskej vetvy Thurzovcov. V roku 1555 je Bytča súčasťou Hričovského panstva. V roku 1601 sa postavil Sobášny palác. V roku 1708 obsadilo mesto nemecké cisárske vojsko. V oddieli v zámku slúžil Juraj Jánošík. V rokoch 1708 – 1710 postihol Bytču mor. V roku 1766 zomrel Mikuláš Lukáči vo veku 112 rokov, čim sa stal pravdepodobne najstarším obyvateľom Bytče v celých jej dejinách. V roku 1831 a 1849 zasiahla mesto cholera. V roku 1858 zemetrasenie. V roku 1946 došlo k pripojeniu Hliníka nad Hronom a Malej Bytče k Veľkej Bytči (bytca.sk).

Osobnosti mesta: básnik Samo Chalupka, básnik, publicita Viliam Paulíny-Tóth, kňaz a prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso, lekár Ján Červeňanský, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej ortopédie (Wikipedia). 

Odkazy
 

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Slovenská Ves

Hits: 1474

Slovenská Ves patrí do Horného Spiša, leží v nadmorskej výške 650 metrov nad morom. Žije tu 1 800 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod názvom Villa Sclavonicalis. Traduje sa, že pôvodne ležala severnejšie, no prvýkrát ju zničilo v roku 1443 zemetrasenie a neskôr požiar (slovenskaves.sk). V rokoch 1710 – 1711 obec postihla mor. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu raže, jačmeňa, ovsu, ľanu a zemiakov. Venovali sa výrobe plátna, drevorubačstvu, chovu oviec a dobytka, krčmárstvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, kolárstvu a pekárstvu (slovenskaves.sk). V obci sa nachádza Kostol Očisťovania Panny Márie z druhej polovice 14. storočia, v ktorej je neskorogotická socha Madony z roku 1510 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V dolnej časti Slovenského potoka sa nachádza Lúka Kúty, vysokobylinná bujná zamokrená lúka, kde sa nachádza napr. orchidea Epipactis palustris. Severne od obce vyviera osem prameňov minerálnych vôd (slovenskaves.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Lamač – mestská časť Bratislavy

Hits: 1776

V Lamači sa nachádza Kaplnka svätej Rozálie zo 17. storočia. Postavili ju v rokoch 1680 – 1682 z vďačnosti, že sa skončil mor z rokov 1678 – 1679 (Wikipedia). Mnohí mešťania vtedy utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní sa usadzovali v provizórnych domoch v blízkych lesoch a vinohradoch, niektorí bývali dokonca na lodiach spustených na Dunaj. Počas tejto epidémie v zomrelo v samotnej Bratislave viac ako 12 000 ľudí. Obchodný život takmer zanikol, ľudia trpeli hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela úroda (lamac.sk). Kaplnka je zasvätená svätej Rozálii, patrónke – ochrankyni proti moru. Za celý ten čas boli nutné len drobné opravy a výmenu kríža, do ktorého začiatkom 20. storočia udrel blesk. 4. september je dňom sviatku svätej Rozálie, vtedy sa tu konávali celé storočia púte až do 2. svetovej vojny, v priebehu ktorej tejto zvyk zanikol. V súčasnosti sa v tento deň konajú hody a slúži slávnostná omša (Wikipedia). Objekt je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku bol objekt 23. októbra 1963 (pamiatky.sk).

Use Facebook to Comment on this Post