Značka: rys

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Roháčske plesá

13/01/202407/03/2024 skala

Je zvláštne, že Roháčske plesá nemajú vlastné mená, označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe (aktuality.sk). Množstvo vody v okolí závisí od klimatických a pôdnovegetačných, geologických a morfologických faktorov. Voda sa udržiava aj v skalných puklinách. Jej zásoby sú malé a závislé od atmosférických zrážok. Pramene tu vyvierajú väčšinou skryte zo sutín a morén. V nižších polohách je výdatnosť prameňov vyššia, vytvárajú sa vodné toky. V Roháčskej doline sa tvorí Roháčsky potok. Vzniká aj výtokom z Roháčskych plies a spojením viacerých prameňov z pod Volovca a Predného Zeleného. Sútokom Roháčskeho potoka a Látanej vzniká Studený potok, ktorý ústí pri Podbieli do rieky Orava. Plesá vznikli vo vyhĺbených kotloch až po roztopení ľadovca (Informačná tabuľa).

V okolí žije 22 druhov cicavcov, 46 druhov vtákov. Kamzík a svisť sú glaciálnymi reliktami. Ďalej napr.: svišť Marmota marmota latirostris, medveď Ursus arctos, rys Lynx lynx, kamzík Rupicapra rupicapra tatrica, vlk Canis lupus, vretenica Vipera berus. Mlok Triturus alpestris žije v hlbších vodách štvrtého plesa. Triturus montandoni žije v plytkých mlákach druhého. Z rastlín tú rastú brusnice, čučoriedky, Vaccinium myrtillus a V. vitis-idea, Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Informačná tabuľa).

It is peculiar that the Roháčske Plesá do not have their own names; they are only identified by numbers. They are situated at an altitude ranging from 1562 to 1718 meters above sea level, making them among the lowest lakes in Europe (aktuality.sk). The water quantity in the vicinity depends on climatic, soil-vegetation, geological, and morphological factors. Water is retained even in rock crevices, with its resources being small and dependent on atmospheric precipitation. Springs mostly emerge hidden in debris and moraines. In lower altitudes, the spring’s yield is higher, forming watercourses. In the Roháčska Dolina, the Roháčsky Potok is formed, originating from the outflow of Roháčske Plesá and the convergence of several springs from beneath Volovec and Predný Zelený. The confluence of Roháčsky Potok and Látaná creates Studený Potok, which flows into the Orava River near Podbiel. The lakes were formed in hollowed basins after the glacier melted (Information board).

In the vicinity, 22 species of mammals and 46 species of birds inhabit the area. Chamois and marmots are glacial relics. Additionally, species such as the marmot Marmota marmota latirostris, bear Ursus arctos, lynx Lynx lynx, chamois Rupicapra rupicapra tatrica, wolf Canis lupus, adder Vipera berus, and alpine newt Triturus alpestris, which lives in the deeper waters of the fourth lake, can be found. Triturus montandoni inhabits the shallow pools of the second lake. Plant species include cranberries, blueberries, Vaccinium myrtillus, and V. vitis-idea, along with Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Information board).

To dziwne, że Roháčske plesá nie mają własnych nazw, oznacza się je tylko numerami. Leżą na wysokości od 1562 do 1718 metrów nad poziomem morza, co stawia je wśród najniżej położonych jezior w Europie (aktuality.sk). Ilość wody w okolicy zależy od czynników klimatycznych, glebowo-roślinnych, geologicznych i morfologicznych. Woda zatrzymuje się nawet w szczelinach skalnych, a jej zasoby są niewielkie i zależą od opadów atmosferycznych. Źródła w większości wypływają ukryte w rumoszu i morenach. Na niższych wysokościach wydajność źródeł jest większa, tworząc cieki wodne. W Dolinie Roháčskej powstaje Potok Roháčsky. Powstaje również z odpływu z Roháčskych plies oraz z połączenia kilku źródeł spod Volovca i Predného Zeleného. Połączenie Potoka Roháčskeho z Látanou tworzy Potok Studený, który uchodzi do rzeki Orava koło Podbiela. Jeziora powstały w wydrążonych kotlinach po stopieniu lodowca (Tablica informacyjna).

W okolicy żyje 22 gatunki ssaków, 46 gatunków ptaków. Kozica i świstak to relikty glacjalne. Dodatkowo spotkać można takie gatunki jak świstak Marmota marmota latirostris, niedźwiedź Ursus arctos, ryś Lynx lynx, kozica Rupicapra rupicapra tatrica, wilk Canis lupus, żmija zygzakowata Vipera berus, oraz triton górski Triturus alpestris, który żyje w głębszych wodach czwartego jeziora. Triturus montandoni zamieszkuje płytkie kałuże drugiego jeziora. Wśród roślin występują borówki, jagody Vaccinium myrtillus i V. vitis-idea, a także Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Tablica informacyjna).

Odkazy

Prvé Roháčske pleso (najnižšie položené)

Štvrté Roháčske pleso (najvyššie položené)

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

09/01/202407/03/2024 skala

Vysoké Tatry sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory na svete a tento unikát je vhodné využiť (Peter Kaclík). Rozloha Tatranského národného parku – TANAP‑u, zriadeného na území Tatier v roku 1949, je 738 km². Žije tu viac ako 1 300 druhov fauny a flóry. S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je TANAP súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Sneh sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa Tritri montes (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a literatúra do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Maďari používali označenie Turtul, Turtur, Tortol apod., Tátra. Nemci Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha. Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, snehová pokrývka pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata “Chata pod Rysmi” sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

V najvyšších polohách žijú kamzíky a svište. Kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké šelmy medveď, vlk, rys (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné ústavy, liečil sa tu aj český básnik Jiří Wolker. Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je Hrebienok na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e‑tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. plesnivec alpínsky – Leontopodium alpinum (e‑tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

The High Tatras are arguably the greatest pride of Slovakia and, in any case, the highest mountain range in the country. They are probably the smallest high mountains in the world, and this uniqueness should be appreciated (Peter Kaclík). The area of the Tatra National Park (TANAP), established in 1949 on the territory of the Tatras, is 738 km². It is home to more than 1,300 species of fauna and flora. Together with the Polish Tatra National Park, TANAP is part of UNESCO’s biosphere reserves (tanap.org). The High Tatras ridge is only 26 km long (vysoketatry.org), with a maximum width of 17 km (Wikipedia). The highest peak in the High Tatras and the entire Slovakia is Gerlachovský štít at an elevation of 2,655 meters above sea level (vysoketatry.org). Of the 35 valleys, the most famous include Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká and Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, and Dolina Kežmarskej Bielej vody. There are 120 mountain lakes in the High Tatras, such as Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, and Wielki Staw Polski. Snow remains here for 200 – 250 days a year, and on some shaded slopes, it doesn’t melt at all. The annual precipitation in the region reaches around 1,600 mm (Wikipedia). Geologically, they are a core mountain range, and the core of the Tatras was formed in the Paleozoic era, in the Carboniferous period, about 210 million years ago (Janák, Plašienka, Petrík). Alpine glaciers had the most significant impact on the relief, reaching up to 14 km on the northern slopes during glacial periods (Wikipedia).

The origin and meaning of the name Tatras are not reliably resolved. Historians attribute it to the inhabitants who settled in the region before the arrival of the Slavs. They derive it from the Aryan word tamtra, tâtra, meaning “dark” or “dim,” attributing a meaning derived from the folk word tatra, referring to stony, barren land. The most likely opinion suggests that the name Tatras comes from the Slavic word trtri, meaning peaks (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). According to vysoke-tatry.info, the designation “tamtra – tatra = brown, dark” is Celtic. The first mention of this name dates back to the year 999, referring to Tritri montes (wikipedia.sk). In 1125, Kosmas’ chronicle already mentions the name Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Polish literature referred to the Tatras as Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry until the first half of the 19^th century. Hungarians used the terms Turtul, Turtur, Tortol, etc., Tátra. Germans referred to them as Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen, etc. (vysoke-tatry.info).

The Tatras’ relief is shaped by watercourses and mountain glaciers. At its largest extent, the glaciers in the High Tatras covered an area of about 15,000 ha. The glacier in Bielovodska dolina was 14 km long and 330 m thick (Houdek, Bohuš, 1976). The Tatras are divided into two sub-ranges: Western Tatras and Eastern Tatras, with Ľaliové sedlo separating them. The Eastern Tatras are further divided into two parts: High Tatras and Belianske Tatras (wikipedia.sk). Bielovodská dolina is the longest valley in the Tatras and is the only alpine-like valley (Bohuš, 1996). The Tatras’ terrain has given rise to numerous caves, with around 330 currently mapped (Houdek, Bohuš, 1976). Glacial lakes in the Tatras, referred to as pleso in Slovakia and staw in Poland, number over 200. The climate is predominantly mountainous to high-mountainous, with a snow cover persisting for 180 to 250 days a year, especially in the highest areas. Windy weather prevails up to 300 days a year, and the southern side often experiences so-called foehn winds, causing avalanches and extensive windthrow. The most suitable period for hiking in the Tatras is autumn when the weather is most stable (wikipedia.sk).

The highest settlement in the Tatras is Štrbské Pleso at an altitude of 1,355 meters above sea level. A cable car leads to Lomnický štít (2,632 m). The highest chalet, “Chata pod Rysmi,” is located at an altitude of 2,250 meters (vysoketatry.org). Other notable chalets include Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (at Skalnaté pleso), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, and Bilíková chata (Wikipedia).

In the highest elevations, chamois and marmots thrive. Tatra chamois (Rupicapra rupicapra tatrica) is a symbol of the High Tatras. Large predators like brown bear, wolf, and lynx also inhabit the forests (vysoketatry.org). In the Tatranská Polianka settlement, an ancient fortified settlement on the so-called Žltá stena was recently discovered. According to this finding, the site was inhabited around the turn of the Common Era. Today, there are sanatoriums in the area, and Czech poet Jiří Wolker underwent treatment here. Hrebienok on the southeast slope of Slavkovský štít is a well-known tourist and ski resort (e‑tatry.szm.com). The symbol of Slovakia is the peak Kriváň. Some other interesting locations include the Small Waterfalls of Studený potok (Peter Kaclík). In the Tatras, around 1,400 species of plants are recorded (wikipedia.sk).

Die Hohen Tatra sind wahrscheinlich der größte Stolz der Slowakei und auf jeden Fall das höchste Gebirge des Landes. Sie sind wahrscheinlich das kleinste Hochgebirge der Welt, und diese Einzigartigkeit sollte geschätzt werden (Peter Kaclík). Die Fläche des Tatra-Nationalparks (TANAP), der 1949 auf dem Gebiet der Tatra eingerichtet wurde, beträgt 738 km². Hier leben mehr als 1.300 Arten von Fauna und Flora. Zusammen mit dem polnischen Tatra-Nationalpark ist der TANAP Teil der UNESCO-Biosphärenreservate (tanap.org). Der Kamm der Hohen Tatra ist nur 26 km lang (vysoketatry.org), bei einer maximalen Breite von 17 km (Wikipedia). Der höchste Gipfel der Hohen Tatra und der gesamten Slowakei ist der Gerlachovský štít mit einer Höhe von 2.655 Metern über dem Meeresspiegel (vysoketatry.org). Von den 35 Tälern sind die bekanntesten Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká und Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina und Dolina Kežmarskej Bielej vody. Es gibt 120 Bergseen in der Hohen Tatra, wie Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko und Wielki Staw Polski. Der Schnee bleibt hier 200 – 250 Tage im Jahr liegen, und auf einigen schattigen Hängen schmilzt er überhaupt nicht. Die jährliche Niederschlagsmenge in der Region beträgt etwa 1.600 mm (Wikipedia). Geologisch gesehen handelt es sich um ein Kerngebirge, und der Kern der Tatra entstand im Paläozoikum, im Karbon vor etwa 210 Millionen Jahren (Janák, Plašienka, Petrík). Alpengletscher hatten den größten Einfluss auf das Relief und erreichten während der Eiszeiten bis zu 14 km an den Nordhängen (Wikipedia).

Der Ursprung und die Bedeutung des Namens Tatras sind bisher nicht zuverlässig geklärt. Historiker schreiben ihn den Bewohnern zu, die sich in der Region niederließen, noch bevor die Slawen kamen. Sie leiten ihn von dem arischen Wort tamtra, tâtra ab, was “dunkel” oder “düster” bedeutet, und schreiben ihm eine Bedeutung vom Volksausdruck tatra zu, der eine steinige, unfruchtbare Erde bedeutet. Die wahrscheinlichste Meinung legt nahe, dass der Name Tatras aus dem slawischen Wort trtri stammt, was Gipfel bedeutet (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Laut vysoke-tatry.info ist die Bezeichnung “tamtra – tatra = braun, dunkel” keltisch. Die erste Erwähnung dieses Namens stammt aus dem Jahr 999 und bezieht sich auf Tritri montes (wikipedia.sk). Im Jahr 1125 erwähnt die Chronik von Kosmas bereits den Namen Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Die polnische Literatur bezeichnete die Tatra bis zur ersten Hälfte des 19. Jahrhunderts als Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Ungarn verwendeten die Begriffe Turtul, Turtur, Tortol usw., Tátra. Die Deutschen nannten sie Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen usw. (vysoke-tatry.info).

Das Relief der Tatras wird von Wasserläufen und Berggletschern geformt. In ihrer größten Ausdehnung bedeckten die Gletscher in den Hohen Tatra eine Fläche von etwa 15.000 ha. Der Gletscher in Bielovodska dolina war 14 km lang und 330 m dick (Houdek, Bohuš, 1976). Die Tatra ist in zwei Teilgebiete unterteilt: Westtatra und Osttatra, wobei Ľaliové sedlo sie voneinander trennt. Die Osttatra ist weiter in zwei Teile unterteilt: Hohe Tatra und Belianske Tatras (wikipedia.sk). Bielovodská dolina ist das längste Tal in der Tatra und das einzige alpinartige Tal (Bohuš, 1996). Auf dem Gebiet der Tatra gibt es aufgrund der Wassereinwirkung viele Höhlen, von denen derzeit etwa 330 kartiert sind (Houdek, Bohuš, 1976). Gletscherseen in den Tatra, in der Slowakei Pleso und in Polen Staw genannt, gibt es über 200. Das Klima ist überwiegend gebirgig bis hochgebirgig, wobei eine Schneedecke für 180 bis 250 Tage im Jahr, besonders in den höchsten Gebieten, bestehen bleibt. Windiges Wetter herrscht bis zu 300 Tagen im Jahr vor, und auf der Südseite treten häufig sogenannte Föhnwinde auf, die Lawinen und ausgedehnte Windwürfe verursachen. Die günstigste Zeit für Wanderungen in der Tatra ist der Herbst, wenn das Wetter am stabilsten ist (wikipedia.sk).

Die höchste Siedlung in der Tatra ist Štrbské Pleso auf einer Höhe von 1.355 Metern über dem Meeresspiegel. Eine Seilbahn führt zum Lomnický štít (2.632 m). Die höchste Hütte, “Chata pod Rysmi”, befindet sich auf einer Höhe von 2.250 Metern (vysoketatry.org). Weitere bekannte Hütten sind Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (am Skalnaté pleso), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata und Bilíková chata (Wikipedia).

In den höchsten Lagen leben Gämsen und Murmeltiere. Die Tatra-Gämse (Rupicapra rupicapra tatrica) ist ein Symbol der Hohen Tatra. Große Raubtiere wie Braunbär, Wolf und Luchs bewohnen ebenfalls die Wälder (vysoketatry.org). In der Siedlung Tatranská Polianka wurde vor kurzem eine antike befestigte Siedlung an der sogenannten Žltá stena entdeckt. Nach dieser Entdeckung war der Ort um die Zeitenwende besiedelt. Heute gibt es hier Sanatorien, und der tschechische Dichter Jiří Wolker wurde hier behandelt. Hrebienok am Südosthang des Slavkovský štít ist ein bekannter Touristen- und Skiresort (e‑tatry.szm.com). Das Symbol der Slowakei ist der Gipfel Kriváň. Einige andere interessante Orte sind die Kleinen Wasserfälle des Studený potok (Peter Kaclík). In der Tatra sind rund 1.400 Pflanzenarten verzeichnet (wikipedia.sk).

Vysoké Tatry są prawdopodobnie największym dumą Słowacji. W każdym razie są najwyższym pasmem górskim na Słowacji. To prawdopodobnie najmniejsze góry na świecie, a ta unikalność zasługuje na wykorzystanie (Peter Kaclík). Powierzchnia Tatrzańskiego Parku Narodowego – TANAP‑u, utworzonego na terenie Tatr w 1949 roku, wynosi 738 km². Żyje tu ponad 1300 gatunków fauny i flory. Wspólnie z polskim Tatrzańskim Parkiem Narodowym, TANAP jest częścią rezerwatów biosfery UNESCO (tanap.org). Grzbiet Wysokich Tatr ma zaledwie 26 km długości (vysoketatry.org), a jego maksymalna szerokość wynosi 17 km (Wikipedia). Najwyższym szczytem Wysokich Tatr i całej Słowacji jest Gerlachovský štít, osiągający wysokość 2655 metrów nad poziomem morza (vysoketatry.org). Spośród 35 dolin najbardziej znane to Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká i Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. W Tatrach Wysokich znajduje się 120 stawów, takich jak Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Śnieg utrzymuje się tu przez 200 – 250 dni w roku, w niektórych zacienionych miejscach nie topnieje wcale, a roczna suma opadów wynosi około 1600 mm (Wikipedia). Geologicznie są to góry pierwotne, jądro Tatr kształtowało się w paleozoiku, w karbonie, około 210 milionów lat temu (Janák, Plašienka, Petrík). Na rzeźbę terenu miały główny wpływ lodowce alpejskie, które w epoce lodowcowej sięgały nawet 14 km na północnych stokach (Wikipedia).

Pochodzenie i znaczenie nazwy Tatr nie zostało dotąd jednoznacznie rozwiązane. Historycy przypisują ją mieszkańcom, którzy zamieszkiwali nasze tereny jeszcze przed przybyciem Słowian. Wywodzą ją od arijskiego słowa tamtra, tâtra, oznaczającego „ciemny” lub „mroczny”, przypisują mu znaczenie zaczerpnięte z ludowego słowa tatra w sensie kamienistej, jałowej ziemi. Najbardziej prawdopodobnym zdaniem może być, że nazwa Tatry pochodzi od słowiańskiego słowa trtri, oznaczającego „kamienne” (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Według wysoke-tatry.info określenie “tamtra – tatra = kasztanowy, ciemny” jest celtyckie. Pierwsza wzmianka o tej nazwie pochodzi z roku 999, wspomina o Tritri montes (wikipedia.sk). W 1125 roku w Kronice Kosmasa już wspomina się o nazwie Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Polska literatura i literatura do pierwszej połowy XIX wieku nazywała Tatry jako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Węgrzy używali nazwy Turtul, Turtur, Tortol itp., Tátra. Niemcy nazywali je Karpaty, Góry Śnieżne, Karpaty Centralne itp. (vysoke-tatry.info).

Rzeźba Tatr to dzieło cieków wodnych i górskich lodowców. W czasie największego rozwoju lodowce w Wysokich Tatrach miały powierzchnię około 15 000 ha. Lodowiec w Dolinie Bielovodskiej miał 14 km długości i 330 m grubości (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologiczna jednostka Tatr dzieli się na dwie podjednostki: Tatry Zachodnie i Tatry Wschodnie. Przełęcz Łalowe oddziela Tatry Zachodnie od Wschodnich. Tatry Wschodnie dzielą się na dwie części: Wysokie Tatry i Tatry Bielskie (wikipedia.sk). Dolina Bielovodská to najdłuższa dolina Tatr i jedyna o alpejskim charakterze (Bohuš, 1996). Na obszarze Tatr, pod wpływem wody, powstało wiele jaskiń, obecnie zmapowano ich około 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jeziora polodowcowe w Tatrach mają swoje własne nazwy, na Słowacji to pleso, a w Polsce staw. Jest ich w Tatrach ponad 200. Klimat jest przeważnie górski do wysokogórskiego, pokrywa śnieżna utrzymuje się przez 180, w dolinach nawet do 250 dni w roku. Wiatrowa pogoda występuje nawet przez 300 dni w roku. Na południowym stoku często występują tzw. wiatry opadowe, powodujące zawroty głowy i rozległe przewroty drzew. Najlepszym okresem na wspinaczkę turystyczną w Tatrach jest jesień, gdy pogoda jest najstabilniejsza (wikipedia.sk).

Najwyżej położoną osadą w Tatrach jest Štrbské Pleso, leżące na wysokości 1355 nad poziomem morza. Na Lomnický štít (2632 m) prowadzi kolejka linowa. Najwyżej położonym schroniskiem “Chata pod Rysmi” znajduje się na wysokości 2250 metrów (vysoketatry.org). Oprócz niego istnieje wiele innych, na przykład Chaty Téryego, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

W najwyższych partiach żyją kozice i świstaki. Kozica górska tatranska Rupicapra rupicapra tatrica jest symbolem Wysokich Tatr. W lasach żyją także nasze duże drapieżniki: niedźwiedź, wilk, ryś (vysoketatry.org). W osadzie Tatranská Polianka niedawno odkryto pradawne umocnione osiedle na tzw. Żółtej ścianie. Według tego miejsce było zamieszkane na przełomie naszej ery. Dziś znajdują się tu sanatoria, leczył się tu również czeski poeta Jiří Wolker. Popularnym ośrodkiem turystycznym i narciarskim jest Hrebienok na południowo-wschodnim zboczu Slavkovského štítu (e‑tatry.szm.com). Symbolem Słowacji jest szczyt Kriváň. Kilka innych interesujących miejsc to Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). W Tatrach rejestrujemy około 1400 gatunków roślin (wikipedia.sk).

Belianske Tatry to wschodnia część Wysokich Tatr. Ten 14 km długi grzbiet wapienny leży prawie prostopadle do głównego grzbietu Wysokich Tatr. Uważane są za najpiękniejszą i przyrodniczo najbogatszą część, rośnie tu m.in. stokrotka alpejska – Leontopodium alpinum (e‑tatry.szm.com). Do popularnych miejsc należy Jaskinia Beliańska.

Niektoré príspevky

Odkazy

Ján Melich, 1902: Szláv jövevényszavaink (Zo slovanských jazykov prevzaté slová), Nyelvtud. közlemények
Samo Czambel, 1906: Slovenská reč I.
Václav Chaloupecký, 1923: Staré Slovensko
František Kele, Milan Lučanský, 2001: Tatry, Knižní klub, Praha
Ivan Houdek, Ivan Bohuš, 1976: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava
Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80−967522−7−8
Marián Janák, Dušan Plašienka, Igor Petrík – Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians: Tectonometamorphic Records of Variscan and Alpine Oorogeny
tatry.nfo.sk
vysoke-tatry.info
tanap.sk
tatry.cz
portaltatra.sk
Vysoké Tatry FB
Vysoké Tatry na Facebooku
Wikipedia
Wikipedia

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

18/11/201907/03/2024 skala

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli kosti jaskynného medveďa a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky Sokoliar Tomáš. Lokalita Súľova bola podľa povesti kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov “súľovský zlepenec” (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com).

Súľovské skaly poskytujú priestor aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame slnečné lúče, preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný Pulsatilla subslavica, horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá Primula auricula, soldanelka karpatská Soldanella carpatica, zvonček maličký Campanula cochlearifolia, hmyzovník muchovitý Ophrys insectifera, hmyzovník Holubyho Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, kruštík tmavočervený Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená Cephalanthera rubra (sulov.com), Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar Falco tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj výr skalný Bubo bubo, krkavec Corvus corax, myšiarka ušatá Asio otus, včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu rys ostrovid Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná Lacerta muralis, Lacerta agilis, slepúch lámavý Anguis fragilis, salamandra škvrnitá Salamandra salamandra, fúzač alpský Rosalia alpina, jasoň červenooký Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov Vertigo geyeri poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

Súľovský hrad, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter Kaclík). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Strážov Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. Rock formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale “Sokoliar Tomáš.” According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as “Súľov conglomerate” (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse fauna and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, Primula auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire salamander (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. It is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the first third of the 15^th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

04/11/201307/03/2024 skala

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie stopy prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk). Názov obce je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domov (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé domy sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na jar a na jeseň (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé rastliny živočíchy. Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the Liptov main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14^th century and the first half of the 15^th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17^th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance “pitvor” with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the “Farmer’s House,” which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and fauna can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).