2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

Hits: 7016

Sand­berg je súčas­ťou Devín­skej Koby­ly. Mno­hí Bra­ti­slav­ča­nia cho­dia čas­to na Sand­berg. Z Devín­skej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sand­berg je mla­dot­re­ťo­hor­ná pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta európ­ske­ho význa­mu. Bola odkry­tá lomom na ťaž­bu pies­ku. Tvo­ria ho zvyš­ky tre­ťo­hor­né­ho mora, kto­ré sa rozp­res­tie­ra­lo vo Vie­den­skej pan­ve. Na jur­ské a spod­nok­rie­do­vé vápen­ce spred 160 – 180 mili­ó­nov rokov, boli pri mohut­nom zdvi­hnu­tí mora pre 14 – 16 mili­ón­mi rokov, vodo­rov­ne ulo­že­né pies­ky s vlož­ka­mi štr­ko­pies­kov, pies­kov­ce a brek­cie. V pies­ko­vej ste­ne sú vidi­teľ­né vodo­rov­né lavi­ce odol­nej­šie­ho pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca. Na sva­hoch a na úpä­tí sú mohut­né bal­va­ny z pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca, kto­ré tu osta­li po posled­nom komo­ro­vom odstre­le. Našlo sa tu oko­lo 300 dru­hov ska­me­ne­lín ulit­ní­kov, las­túr­ni­kov, ježo­viek, hubiek, dier­kav­cov a väč­ších mor­ských a sucho­zem­ských živo­čí­chov. Naj­zná­mej­šie sú nále­zy zubov žra­lo­kov a kost­na­tých rýb, stav­ca veľ­ry­by, pozos­tat­kov koryt­na­čiek, opíc, tule­ňa, noso­rož­ca srs­t­na­té­ho, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a vtá­kov. V súčas­nej fló­re sú zastú­pe­né via­ce­ré ohro­ze­né a chrá­ne­né pies­ko­mil­né dru­hy ako napr. Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na, Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vek naj­star­ších geolo­gic­kých vrs­tiev je viac ako 100 mili­ó­nov rokov. V obdo­bí tre­ťo­hôr bol Sand­berg strie­da­vo mor­ským dnom, úte­som, či súčas­ťou pobrež­né­ho ostrov­né­ho sys­té­mu (devin​ska​ko​by​la​.sk). 

Kedy­si sa tu ťažil pie­sok, k prí­sta­vu na rie­ke Mora­va sa dopra­vo­val nadzem­nou lanov­kou. V tre­ťo­ho­rách, pred 14 – 16 mili­ón­mi rokov sa na tom­to úze­mí rozp­res­tie­ra­lo more (pano​ra​ma​.sk). Ako už aj názov napo­ve­dá, Sand­berg je tvo­re­ný pies­ka­mi, pies­kov­ca­mi, lito­tam­ni­ovým, luma­che­lo­vý­mi a pies­či­tý­mi vápen­ca­mibrek­cia­mi a pies­či­tý­mi ílov­ca­mi. Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sú tie­to hor­ni­ny usa­de­né len krát­ku dobu, pre­to sú len málo spev­ne­né. Aj vďa­ka tomu je Sand­berg sve­to­zná­ma loka­li­ta neogén­nych ska­me­ne­lín. Našlo sa tu viac ako 300 dru­hov ska­me­ne­lých orga­niz­mov. Napr. las­túr­ni­ky, čer­vy, hub­ky, ustri­ce, ulit­ní­ky, ježov­ky, machov­ky, dier­kav­ce, žra­lo­ky, tule­ne, a samoz­rej­me ryby. Našiel sa tu dokon­ca sta­vec veľ­ry­by Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus. Sand­berg bol aj mor­ským dnom 60 met­rov hlbo­ké­ho mora, aj plá­žou, úte­som, či pev­ni­nou. Spla­ve­né sem boli hlav­ne zo sever­ných sva­hov zvyš­ky orga­niz­mov prí­buz­né dneš­ným noso­rož­com, anti­lo­pám, pso­vi­tým šel­mám, mas­to­don­tov a dei­no­te­ri­ov. Význam­né sú nále­zy frag­men­tov opi­ce Pli­opit­he­cus anti­gu­usSiva­pit­he­cus dar­wi­ni, kto­ré sa pokla­da­jú za pred­kov dneš­ných indic­kých gibo­nov. Našli sa tu aj zuby Dry­o­pi­te­ka, kto­rý sa zara­ďu­je ku pred­chod­com dneš­ných ľudo­opov (devin​ska​.sk). Mor­ské orga­niz­my, kto­ré sa tu našli ako fosí­lie pochá­dza­li spred 14 – 16 mili­ó­nov rokov sazp​.sk). Našiel sa tu aj sta­vec chrb­ti­ce tre­ťo­hor­nej veľ­ry­by, kto­rý obja­vi­li deti Albí­na Bru­nov­ské­ho (Vodič­ka). Ohro­mu­jú­ci je nález tak­mer celé­ho pan­cie­ra koryt­nač­ky (pano​ra​ma​.sk).

Odka­zy:

Sand­berg

Fló­ra na Sandbergu

Fau­na na Sandbergu

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

Hits: 3640

Súľov­ské ska­ly sú súčas­ťou Súľov­ských vrchov (Wiki­pe­dia), a väč­šie­ho cel­ku Strá­žov­ských vrchov (Jozef Terem), vyzna­ču­jú sa výraz­ne čle­ni­tým reli­é­fom. Čas­té sú skal­né veže, str­mé bra­lá, ihly, okná, homo­le apod. Jed­ným z naj­zná­mej­ších útva­rov je tzv. Gotic­ká brá­na (Wiki­pe­dia), kto­rá dosa­hu­je výš­ku 13 met­rov a vznik­la zvet­rá­va­ním skal­né­ho zle­pen­ca (kam​na​vy​le​ty​.sk). Súľov­ské ska­ly sa nachá­dza­jú asi 10 km od Byt­če. Súľov­ské ska­ly sú zora­de­né v oblú­ku, kto­ré­ho vrchol je na seve­re a rame­ná sme­ru­jú na juho­zá­pad a juho­vý­chod (Wiki­pe­dia). Na tom­to úze­mí je vyhlá­se­ná Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov­ské ska­ly (envi​ro​por​tal​.sk). Nachá­dza­jú sa tu napr. skal­né útva­ry Sova a sovič­ka, Nad kon­ský cin­ter, Mač­ka či Dva hrby (Jozef Terem). V puk­li­no­vej jas­ky­ni Šar­ka­nia die­ra sa našli kos­ti jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a neoli­tic­kej kera­mi­ky (sulov​.com). Súľov­ské ska­ly môže­me spoz­nať aj v mno­hých doku­men­tár­nych fil­moch o prí­ro­de a sta­li sa aj mies­tom fil­mo­vé­ho spra­co­va­nia roz­práv­ky Soko­liar Tomáš. Loka­li­ta Súľo­va bola pod­ľa poves­ti kedy­si síd­lom šar­ka­na. Ten vylie­ta­val cez dve skal­né brá­ny, na zápa­de cez Gotic­kú brá­nu a na seve­re cez Obrov­skú brá­nu (Jozef Terem). Skal­né útva­ry vznik­li tak, že malé čas­ti kamien­kov boli pospá­ja­né do seba tzv. vápen­co­vým tme­lom počas dlhých tisíc­ro­čí. Hor­ni­na z toh­to skal­né­ho útva­ru dosta­la aj svoj názov “súľov­ský zle­pe­nec” (slo​va​kia​360​.com). Ten­to zle­pe­nec je zlo­že­ný z vápen­cov a dolo­mi­tov. Vrstvy zle­pen­cov dosa­hu­jú znač­nú hrúb­ku, pri obci Súľov 500 met­rov (sulov​.com). 

Súľov­ské ska­ly posky­tu­jú pries­tor aj pre roz­ma­ni­tú fau­nu a fló­ru. Vďa­ka klí­me, kto­rá sa vytvá­ra kvô­li veľ­mi hus­to pospá­ja­ným skal­ným útva­rom. V ich dol­nej čas­ti nie­ke­dy nikdy nedo­pad­nú pria­me slneč­né lúče, pre­to tu exis­tu­je nie­koľ­ko vege­tač­ných pásiem. V dol­ných, chlad­nej­ších pod­mien­kach ras­tie fló­ra ako vo Vyso­kých Tat­rách (slo​va​kia​360​.com). Ras­tie tu napr. ponik­lec pro­stred­ný Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, hor­co­kvet Clu­si­ov Cimi­na­lis clu­sii, prvo­sien­ka holá Pri­mu­la auri­cu­la, sol­da­nel­ka kar­pat­ská Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca, zvon­ček malič­ký Cam­pa­nu­la coch­le­a­ri­fo­lia, hmy­zov­ník mucho­vi­tý Oph­rys insec­ti­fe­ra, hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holu­by­ana, vsta­vač ble­dý Orchis pal­lens, kruš­tík tma­vo­čer­ve­ný Epi­pac­tis atri­ru­bens, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, pril­bov­ka čer­ve­ná Cep­ha­lant­he­ra rub­ra (sulov​.com), Diant­hus lum­nit­ze­ri, Dra­ba lasi­ocar­pa, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Ame­lan­chier ova­lis (sulov​.com), Glo­bu­la­ria punc­ta­ta, Bel­li­dias­trum miche­lii (Jaro­slav Velič­ka)

Naj­roz­ší­re­nej­ším dra­vým vtá­kom tu je sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, kto­rý hniez­di na skal­ných vežiach a vo výklen­koch skal­ných stien. Žije tu aj výr skal­ný Bubo bubo, krka­vec Cor­vus corax, myšiar­ka uša­tá Asio otus, vče­lár les­ný Per­nis api­vo­rus (sulov​.com)V hlbo­kých lesoch žije bocian čier­ny Cico­nia nig­ra (sulov​.com). Vysky­tu­je sa tu rys ostro­vid Lynx lynx, jaš­te­ri­ca múro­vá a oby­čaj­ná Lacer­ta mura­lis, Lacer­ta agi­lis, sle­púch láma­vý Angu­is fra­gi­lis, sala­man­dra škvr­ni­tá Sala­man­dra sala­man­dra, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, jasoň čer­ve­no­oký Par­nas­sius apol­lo. Vzác­ny je tep­lo­mil­ný pavúk komôr­kar pon­tic­ký Aty­pus mura­lis, kto­rý sa nachá­dza len na troch loka­li­tách na Slo­ven­sku. Vďa­ka dosta­toč­né­mu prí­su­nu uhli­či­ta­nov tu majú hoj­nej­šie zastú­pe­nie mäk­ký­še (sulov​.com). Naj­cen­nej­šie sú na váp­ni­tých pra­me­nis­kách. Gla­ciál­ny relikt pim­pr­lík Gey­erov Ver­ti­go gey­eri pou­ka­zu­je na sta­ro­by­lý pôvod (sulov​.com).

Súľov­ský hrad, resp. jeho zrú­ca­ni­na je súčas­ťou Súľov­ských skál. Ťaž­ko ho odlí­šiť od oko­li­tých skál (Peter Kac­lík). Jeho star­šie pome­no­va­nie bolo Rohach, Roháč. Vzni­kol v prvej tre­ti­ne 15. sto­ro­čia, plnil stráž­nu fun­kciu. Už v roku 1703 bol v zlom sta­ve, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdr­žia­va­lo voj­sko. Od roku 1759 na hra­de nikto neos­tal, navy­še zeme­tra­se­nie v roku 1858 hrad ťaž­ko poško­dil a medzi­tým ešte vyho­rel (Wiki​pe​dia​.sk). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Gemerská perla – kaštieľ v Betliari

Hits: 2367

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 1792 – 1795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenské obce

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 2819

Ban­ka sa nachá­dza na ľavom bre­hu rie­ky Váh, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca, v tes­nej blíz­kos­ti Pieš­ťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Je dolo­že­né pra­ve­ké osíd­le­nie v tej­to oblas­ti. V minu­los­ti tu boli bro­dy cez Váh. Našli sa tu aj kos­tro­vé pozos­tat­ky mamu­ta. Nikdy neza­mŕ­za­jú­ce prí­rod­né ter­mál­ne pra­me­ne vied­li prav­de­po­dob­ne k priaz­ni­vej mik­ro­klí­me, k rela­tív­ne kli­ma­tic­ky priaz­ni­vej­šie­mu pro­stre­diu pre zver. Okrem mamu­tov sa tu našli aj pozos­tat­ky roso­má­ka, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa, polár­nej líš­ky, vlka, snež­né­ho zaja­ca. Našlo sa tu naj­dl­h­šie zná­me škra­bad­lo z mla­dé­ho pale­oli­tu na Slo­ven­sku (obec​ban​ka​.sk). Na vyvý­še­ni­nách nad obcou bol do 13. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne hrad Bana (Mod​ro​va​.eu​.sk). Pod­ľa obec​ban​ka​.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpá­du nomád­skych ugro­fín­skych kme­ňov. Pred­po­kla­dá sa, že hrad stál na mies­te dneš­né­ho rím­sko­ka­to­líc­ke­ho kos­to­la svä­té­ho Mar­ti­na, prí­pad­ne v jeho oko­lí (obec​ban​ka​.sk). V prie­be­hu 13. sto­ro­čia zani­kol. V minu­los­ti bola Ban­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk), Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Z Ban­ky je dolo­že­né osíd­le­nie aj z rím­skej doby. Rov­na­ko sta­ro­slo­ven­ské (obec​ban​ka​.sk). V roku 1599 Ban­ku spus­to­ši­li Tur­ci (Wiki­pe­dia).

Oko­lo Ban­ky sme­rom na Bac­chus vilu boli kedy­si vinoh­ra­dy. Medzi kúpeľ­ným ostro­vom a Ban­kou pre­pra­vo­va­la ľudí kom­pa. Fun­go­va­la do začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1828 žilo v Ban­ke 451 oby­va­te­ľov v 64 domoch. Dedi­či Joze­fa Erdödy­ho vlast­ni­li v Ban­ke kaš­tieľ, veľ­kos­ta­tok a pôdu (obec​ban​ka​.sk). Obec Ban­ka bola v rokoch 1973 – 1995 súčas­ťou Pieš­ťan (Šte­fan Gre­go­rič­ka). V kata­stri obce sa nachá­dza leso­park Čer­ve­ná veža (il15​.cz), lyžiar­ske stre­dis­ko Ahoj (skg​.sk), vrch Hav­ran, Bac­cus Vil­la, na kto­rej vraj Beet­ho­ven vraj skom­po­no­val soná­tu mesač­né­ho svi­tu (Wiki­pe­dia), ter­mál­ne kúpa­lis­ko Sĺňa­va, kto­ré je ale bohu­žiaľ už dlhý čas zavre­té (skg​.sk). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post