2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

skala
Hits: 7830

Sand­berg je súčas­ťou Devín­skej Koby­ly. Mno­hí Bra­ti­slav­ča­nia cho­dia čas­to na Sand­berg. Z Devín­skej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sand­berg je mla­dot­re­ťo­hor­ná pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta európ­ske­ho význa­mu. Bola odkry­tá lomom na ťaž­bu pies­ku. Tvo­ria ho zvyš­ky tre­ťo­hor­né­ho mora, kto­ré sa rozp­res­tie­ra­lo vo Vie­den­skej pan­ve. Na jur­ské a spod­nok­rie­do­vé vápen­ce spred 160 – 180 mili­ó­nov rokov, boli pri mohut­nom zdvi­hnu­tí mora pre 14 – 16 mili­ón­mi rokov, vodo­rov­ne ulo­že­né pies­ky s vlož­ka­mi štr­ko­pies­kov, pies­kov­ce a brek­cie. V pies­ko­vej ste­ne sú vidi­teľ­né vodo­rov­né lavi­ce odol­nej­šie­ho pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca. Na sva­hoch a na úpä­tí sú mohut­né bal­va­ny z pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca, kto­ré tu osta­li po posled­nom komo­ro­vom odstre­le. Našlo sa tu oko­lo 300 dru­hov ska­me­ne­lín ulit­ní­kov, las­túr­ni­kov, ježo­viek, hubiek, dier­kav­cov a väč­ších mor­ských a sucho­zem­ských živo­čí­chov. Naj­zná­mej­šie sú nále­zy zubov žra­lo­kov a kost­na­tých rýb, stav­ca veľ­ry­by, pozos­tat­kov koryt­na­čiek, opíc, tule­ňa, noso­rož­ca srs­t­na­té­ho, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a vtá­kov. V súčas­nej fló­re sú zastú­pe­né via­ce­ré ohro­ze­né a chrá­ne­né pies­ko­mil­né dru­hy ako napr. Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na, Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vek naj­star­ších geolo­gic­kých vrs­tiev je viac ako 100 mili­ó­nov rokov. V obdo­bí tre­ťo­hôr bol Sand­berg strie­da­vo mor­ským dnom, úte­som, či súčas­ťou pobrež­né­ho ostrov­né­ho sys­té­mu (devin​ska​ko​by​la​.sk). 

Kedy­si sa tu ťažil pie­sok, k prí­sta­vu na rie­ke Mora­va sa dopra­vo­val nadzem­nou lanov­kou. V tre­ťo­ho­rách, pred 14 – 16 mili­ón­mi rokov sa na tom­to úze­mí rozp­res­tie­ra­lo more (pano​ra​ma​.sk). Ako už aj názov napo­ve­dá, Sand­berg je tvo­re­ný pies­ka­mi, pies­kov­ca­mi, lito­tam­ni­ovým, luma­che­lo­vý­mi a pies­či­tý­mi vápen­ca­mi a brek­cia­mi a pies­či­tý­mi ílov­ca­mi. Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sú tie­to hor­ni­ny usa­de­né len krát­ku dobu, pre­to sú len málo spev­ne­né. Aj vďa­ka tomu je Sand­berg sve­to­zná­ma loka­li­ta neogén­nych ska­me­ne­lín. Našlo sa tu viac ako 300 dru­hov ska­me­ne­lých orga­niz­mov. Napr. las­túr­ni­ky, čer­vy, hub­ky, ustri­ce, ulit­ní­ky, ježov­ky, machov­ky, dier­kav­ce, žra­lo­ky, tule­ne, a samoz­rej­me ryby. Našiel sa tu dokon­ca sta­vec veľ­ry­by Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus. Sand­berg bol aj mor­ským dnom 60 met­rov hlbo­ké­ho mora, aj plá­žou, úte­som, či pev­ni­nou. Spla­ve­né sem boli hlav­ne zo sever­ných sva­hov zvyš­ky orga­niz­mov prí­buz­né dneš­ným noso­rož­com, anti­lo­pám, pso­vi­tým šel­mám, mas­to­don­tov a dei­no­te­ri­ov. Význam­né sú nále­zy frag­men­tov opi­ce Pli­opit­he­cus anti­gu­us a Siva­pit­he­cus dar­wi­ni, kto­ré sa pokla­da­jú za pred­kov dneš­ných indic­kých gibo­nov. Našli sa tu aj zuby Dry­o­pi­te­ka, kto­rý sa zara­ďu­je ku pred­chod­com dneš­ných ľudo­opov (devin​ska​.sk). Mor­ské orga­niz­my, kto­ré sa tu našli ako fosí­lie pochá­dza­li spred 14 – 16 mili­ó­nov rokov sazp​.sk). Našiel sa tu aj sta­vec chrb­ti­ce tre­ťo­hor­nej veľ­ry­by, kto­rý obja­vi­li deti Albí­na Bru­nov­ské­ho (Vodič­ka). Ohro­mu­jú­ci je nález tak­mer celé­ho pan­cie­ra koryt­nač­ky (pano​ra​ma​.sk).

Sand­berg is part of Devín­ska Koby­la. Many peop­le from Bra­ti­sla­va often visit Sand­berg. It’s real­ly just a sto­ne­’s throw away from Devín­ska Nová Ves.

Sand­berg is a pale­on­to­lo­gi­cal site of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce from the Mioce­ne peri­od. It was unco­ve­red by a sand quar­ry. It con­sists of rem­nants of the Mioce­ne sea that once cove­red the Vien­na Basin. Sands with inter­ca­la­ti­ons of gra­vel­ly sands, sand­sto­nes, and brec­cias were hori­zon­tal­ly depo­si­ted on Juras­sic and Lower Cre­ta­ce­ous limes­to­nes dating back 160 – 180 mil­li­on years ago, during a mas­si­ve sea uplift 14 – 16 mil­li­on years ago. The sand­sto­ne wall exhi­bits visib­le hori­zon­tal ben­ches of more resis­tant sand­sto­ne and lito­tam­nium limes­to­ne. Mas­si­ve boul­ders of sand­sto­ne and lito­tam­nium limes­to­ne remain on the slo­pes and at the foot of the hill, rem­nants of the last cham­ber blast. Around 300 spe­cies of fos­sils of gas­tro­pods, bival­ves, sea urchins, spon­ges, fora­mi­ni­fe­ra, and lar­ger mari­ne and ter­res­trial ani­mals have been found here. Most famous are the dis­co­ve­ries of shark teeth and bony fish, wha­le ver­teb­ra, remains of turt­les, mon­ke­ys, seals, wool­ly rhi­no­ce­ros, cave bear, and birds. Seve­ral endan­ge­red and pro­tec­ted sand-​loving spe­cies are repre­sen­ted in the cur­rent flo­ra, such as Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na, and Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­ma­ti­on Board). The oldest geolo­gi­cal lay­ers are over 100 mil­li­on years old. During the Ter­tia­ry peri­od, Sand­berg alter­na­ted bet­we­en a sea bot­tom, a reef, or part of a coas­tal island sys­tem (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Sand used to be mined here, tran­s­por­ted to the port on the Mora­va River by an over­he­ad cab­le car. During the Ter­tia­ry peri­od, about 14 – 16 mil­li­on years ago, a sea cove­red this area (pano​ra​ma​.sk). As the name sug­gests, Sand­berg con­sists of sands, sand­sto­nes, lito­tam­nium, luma­chel­la, and san­dy limes­to­nes and brec­cias, as well as san­dy cla­ys­to­nes. From a geolo­gi­cal point of view, the­se rocks were depo­si­ted for a short time, so they are poor­ly con­so­li­da­ted. Thanks to this, Sand­berg is a world-​famous site of Neoge­ne fos­sils. Over 300 spe­cies of fos­si­li­zed orga­nisms have been found here. For exam­ple, bival­ves, worms, spon­ges, oys­ters, gas­tro­pods, sea urchins, mos­ses, fora­mi­ni­fe­ra, sharks, seals, and of cour­se fish. Even the ver­teb­ra of a wha­le, Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus, was found here. Sand­berg was also the sea­bed of a sea 60 meters deep, as well as a beach, a reef, or land. Was­hed here were main­ly rem­nants of orga­nisms simi­lar to toda­y­’s rhi­nos, ante­lo­pes, cani­ne pre­da­tors, mas­to­dons, and dei­not­he­riums from the nort­hern slo­pes. Sig­ni­fi­cant are the fin­dings of frag­ments of the mon­key Pli­opit­he­cus anti­gu­us and Siva­pit­he­cus dar­wi­ni, con­si­de­red ances­tors of toda­y­’s Indian gib­bons. Teeth of Dry­o­pit­he­cus, clas­si­fied as pre­de­ces­sors of toda­y­’s apes, have also been found here (devin​ska​.sk). Mari­ne orga­nisms found here as fos­sils dated back 14 – 16 mil­li­on years ago (sazp​.sk). Even the ver­teb­ra of the spi­ne of a Ter­tia­ry wha­le was found here, dis­co­ve­red by the chil­dren of Albín Bru­nov­ský (Vodič­ka). The dis­co­ve­ry of almost the enti­re cara­pa­ce of a turt­le is stun­ning (pano​ra​ma​.sk).

Sand­berg ist Teil von Devín­ska Koby­la. Vie­le Men­schen aus Bra­ti­sla­va besu­chen oft den Sand­berg. Es ist wirk­lich nur einen Kat­zens­prung von Devín­ska Nová Ves entfernt.

Sand­berg ist eine palä­on­to­lo­gis­che Stät­te von euro­pä­is­cher Bede­utung aus dem Miozän. Es wur­de durch einen Sand­ste­inb­ruch fre­i­ge­legt. Es bes­teht aus Über­res­ten des Miozän-​Meeres, das einst das Wie­ner Bec­ken bedec­kte. San­de mit Ein­schich­tun­gen von kie­si­gen San­den, Sand­ste­i­nen und Brek­zien wur­den hori­zon­tal auf Jura­kal­ken und Unterk­re­i­de­kal­ken abge­la­gert, die vor 160 bis 180 Mil­li­onen Jah­ren ents­tan­den sind, wäh­rend vor 14 bis 16 Mil­li­onen Jah­ren ein mas­si­ver Ans­tieg des Mee­res statt­fand. Die Sand­ste­in­wand zeigt sicht­ba­re hori­zon­ta­le Bän­ke aus widers­tands­fä­hi­ge­rem Sand­ste­in und lito­tam­nis­chen Kalks­te­i­nen. An den Hän­gen und am Fuß des Hügels lie­gen mas­si­ve Felsb­roc­ken aus Sand­ste­in und lito­tam­nis­chen Kalks­te­i­nen, Über­res­te des letz­ten Kam­mers­to­ßes. Rund 300 Arten von fos­si­len Schnec­ken, Mus­cheln, See­i­geln, Sch­wäm­men, Fora­mi­ni­fe­ren und größe­ren Meer- und Land­tie­ren wur­den hier gefun­den. Am bekann­tes­ten sind die Fun­de von Hai­zäh­nen und Kno­chen­fis­chen, Walwir­beln, Über­res­ten von Schildk­röten, Affen, Rob­ben, Woll­nas­hör­nern, Höh­len­bä­ren und Vögeln. In der aktu­el­len Flo­ra sind meh­re­re gefä­hr­de­te und ges­chütz­te sand­lie­ben­de Arten ver­tre­ten, wie zum Beis­piel Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na und Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­ma­ti­onsb­rett). Die ältes­ten geolo­gis­chen Schich­ten sind über 100 Mil­li­onen Jah­re alt. Wäh­rend des Ter­ti­ärs wech­sel­te Sand­berg zwis­chen Mee­res­bo­den, Riff oder Teil eines küs­ten­na­hen Inse­lys­tems (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Früher wur­de hier Sand abge­baut und mit einer Seil­bahn zum Hafen an der March tran­s­por­tiert. Wäh­rend des Ter­ti­ärs, vor etwa 14 bis 16 Mil­li­onen Jah­ren, bedec­kte ein Meer die­se Gegend (pano​ra​ma​.sk). Wie der Name schon sagt, bes­teht Sand­berg aus San­den, Sand­ste­i­nen, Lito­tam­nium, Luma­chel­la und san­di­gen Kalks­te­i­nen und Brek­zien sowie san­di­gen Tons­te­i­nen. Aus geolo­gis­cher Sicht wur­den die­se Ges­te­i­ne nur kur­ze Zeit abge­la­gert, daher sind sie sch­lecht kon­so­li­diert. Dank des­sen ist Sand­berg ein welt­be­rühm­ter Fun­dort für neoge­ne Fos­si­lien. Über 300 Arten von vers­te­i­ner­ten Orga­nis­men wur­den hier gefun­den. Zum Beis­piel Mus­cheln, Wür­mer, Sch­wäm­me, Aus­tern, Schnec­ken, See­i­gel, Moos, Fora­mi­ni­fe­ren, Haie, Rob­ben und natür­lich Fis­che. Sogar der Wir­bel eines Wals, Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus, wur­de hier gefun­den. Sand­berg war auch der Mee­res­bo­den eines 60 Meter tie­fen Mee­res sowie eines Stran­des, eines Riffs oder eines Lan­des. Hier wur­den haupt­säch­lich Über­res­te von Orga­nis­men, die heute Nashör­nern, Anti­lo­pen, Hun­de­ar­ti­gen Raub­tie­ren, Mas­to­don­ten und Dei­not­he­rien ähneln, von den Nord­hän­gen gesch­wemmt. Bede­utend sind die Fun­de von Frag­men­ten des Affen Pli­opit­he­cus anti­gu­us und Siva­pit­he­cus dar­wi­ni, die als Vor­fah­ren der heuti­gen indis­chen Gib­bons gel­ten. Auch Zäh­ne von Dry­o­pit­he­cus, der als Vor­lä­u­fer der heuti­gen Men­sche­naf­fen gilt, wur­den hier gefun­den (devin​ska​.sk). Mari­ne Orga­nis­men, die hier als Fos­si­lien gefun­den wur­den, stam­men aus einer Zeit vor 14 – 16 Mil­li­onen Jah­ren (sazp​.sk). Sogar der Wir­bel der Wir­bel­sä­u­le eines Ter­ti­är­wals wur­de hier gefun­den, ent­dec­kt von den Kin­dern Albín Bru­nov­skýs (Vodič­ka). Die Ent­dec­kung fast des gesam­ten Pan­zers einer Schildk­röte ist bee­in­druc­kend (pano​ra​ma​.sk).

A Sand­berg a Devín­ska Koby­ly rés­ze. Sok bra­ti­sla­vai gyak­ran láto­gat­ja a Sand­ber­get. Való­ban csak egy rövid ugrás Devín­ska Nová Vsi-től.

A Sand­berg egy euró­pai jelen­tősé­gű pale­on­to­ló­giai lelőhe­ly a miocén­ből. Egy homok­bá­nya fel­tá­rá­sá­nak kös­zön­he­tően került fels­zín­re. Az emlí­tett homok­ban a vörösmárvány- és lito­tam­nium mész­kők­ben talál­ha­tó, vala­mint a vörösmárvány- és lito­tam­nium mész­kők­ben talál­ha­tó, 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt, a ten­ger emel­ke­dé­se­kor lera­kó­dott, vízs­zin­tes réte­gek talál­ha­tók. A homok­fal­ban lát­ha­tók a tar­tós homok­kő és lito­tam­nium mész­kő vízs­zin­tes réte­gei. Az olda­la­kon és a lába­kon mass­zív homokkő- és lito­tam­nium mész­kő hatal­mas tömb­jei talál­ha­tók, ame­ly­ek ott marad­tak az utol­só kama­ra­tüze­lés után. Kb. 300 kagy­ló, kagy­ló, ten­ge­ri sün­ge­rek, szi­vac­sok, lyukak­kak és nagy­obb ten­ge­ri és szá­raz­föl­di álla­tok marad­vá­ny­ai kerül­tek elő. A legi­smer­tebb lele­tek a cápa­fo­gak és a cson­tos halak, a bál­nac­son­tok, a tek­nős marad­vá­ny­ok, az maj­mok, a fókák, a szőrös orrs­zar­vú­ak, a bar­lan­gi med­vék és a mada­rak marad­vá­ny­ai. Az aktu­ális növé­ny­vi­lág­ban több ves­zé­ly­ez­te­tett és védett homok­ked­ve­lő faj is meg­ta­lál­ha­tó, mint pél­dá­ul a Peuce­da­num are­na­rium, a Minu­ar­tia glau­ci­na és a Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­má­ci­ós táb­la). A leg­ré­geb­bi geoló­giai réte­gek több mint 100 mil­lió éve­sek. A har­ma­di­dős­zak­ban a Sand­berg ten­ger­fe­né­ken, záto­ny­ban vagy part­köze­li szi­get­rends­zer rés­ze­ként vál­tot­ták egy­mást (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Régeb­ben homo­kot bány­ász­tak itt, és egy fels­zí­ni kötél­va­sút­tal szál­lí­tot­ták a Már­hoz. A har­ma­di­dős­zak­ban, kb. 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt egy ten­ger borí­tot­ta ezt a terüle­tet (pano​ra​ma​.sk). Aho­gy a neve is sugall­ja, a Sand­berg homo­kok­ból, homok­kők­ből, lito­tam­nium­ból, luma­chel­ből és homo­kos mész­kövek­ből és brek­ciák­ból és homo­kos agy­ag­kőből áll. Geoló­giai szem­pont­ból ezek a kőze­tek csak rövid ide­ig let­tek lerak­va, ezért kevés­sé sta­bi­lak. Ennek kös­zön­he­tően a Sand­berg világ­hí­rű a neogén kori foss­zí­liák szem­pont­já­ból. Itt több mint 300 faj­tát talál­tak meg­köve­se­dett szer­ve­ze­tek. Pél­dá­ul kagy­ló­kat, fér­ge­ket, szi­vac­so­kat, kagy­ló­kat, csi­gá­kat, ten­ge­ri sünöket, mohá­kat, lyukak­ka­kat, cápá­kat, fóká­kat és ter­més­ze­te­sen hala­kat. Még egy bál­nac­sont, a Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus csi­go­ly­á­ja is itt került elő. A Sand­berg egy 60 méter mély ten­ger ten­ger­fe­ne­ké­nek, part­já­nak, záto­ny­á­nak vagy szá­raz­föld­jé­nek is szá­mí­tott. Ide főleg észa­ki lej­tők­ről szál­lí­tot­ták a ma is élő rino­cé­ros­zok­hoz, anti­lo­pok­hoz, kuty­afé­lék­hez, mas­to­do­nok­hoz és dei­not­he­riu­mok­hoz hason­ló marad­vá­ny­o­kat. Jelen­tős a Pliop

ithe­cus anti­gu­us és a Siva­pit­he­cus dar­wi­ni maj­mok marad­vá­ny­ai­nak fel­fe­de­zé­se, ame­ly­eket az indiai gib­bon­sok őse­i­nek tekin­te­nek. Itt talál­tak Dry­o­pit­he­cus foga­kat is, ame­ly­eket az embe­ri maj­mok őse­i­nek tar­ta­nak (devin​ska​.sk). A ten­ge­ri szer­ve­ze­tek, ame­ly­eket itt foss­zí­lia­ként talál­tak, kb. 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek (sazp​.sk). Itt talál­ták meg a har­ma­di­dős­za­ki bál­na gerin­cét is, ame­ly­et Albín Bru­nov­ský gyer­me­kei fedez­tek fel (Vodič­ka). Leny­űgöző a tek­nős pán­cé­lá­nak majd­nem tel­jes fel­fe­de­zé­se is (pano​ra​ma​.sk).

Odka­zy:

Sand­berg

Fló­ra na Sandbergu

Fau­na na Sandbergu

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

skala
Hits: 4134

Súľov­ské ska­ly sú súčas­ťou Súľov­ských vrchov (Wiki­pe­dia), a väč­šie­ho cel­ku Strá­žov­ských vrchov (Jozef Terem), vyzna­ču­jú sa výraz­ne čle­ni­tým reli­é­fom. Čas­té sú skal­né veže, str­mé bra­lá, ihly, okná, homo­le apod. Jed­ným z naj­zná­mej­ších útva­rov je tzv. Gotic­ká brá­na (Wiki­pe­dia), kto­rá dosa­hu­je výš­ku 13 met­rov a vznik­la zvet­rá­va­ním skal­né­ho zle­pen­ca (kam​na​vy​le​ty​.sk). Súľov­ské ska­ly sa nachá­dza­jú asi 10 km od Byt­če. Súľov­ské ska­ly sú zora­de­né v oblú­ku, kto­ré­ho vrchol je na seve­re a rame­ná sme­ru­jú na juho­zá­pad a juho­vý­chod (Wiki­pe­dia). Na tom­to úze­mí je vyhlá­se­ná Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov­ské ska­ly (envi​ro​por​tal​.sk). Nachá­dza­jú sa tu napr. skal­né útva­ry Sova a sovič­ka, Nad kon­ský cin­ter, Mač­ka či Dva hrby (Jozef Terem). V puk­li­no­vej jas­ky­ni Šar­ka­nia die­ra sa našli kos­ti jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a neoli­tic­kej kera­mi­ky (sulov​.com). Súľov­ské ska­ly môže­me spoz­nať aj v mno­hých doku­men­tár­nych fil­moch o prí­ro­de a sta­li sa aj mies­tom fil­mo­vé­ho spra­co­va­nia roz­práv­ky Soko­liar Tomáš. Loka­li­ta Súľo­va bola pod­ľa poves­ti kedy­si síd­lom šar­ka­na. Ten vylie­ta­val cez dve skal­né brá­ny, na zápa­de cez Gotic­kú brá­nu a na seve­re cez Obrov­skú brá­nu (Jozef Terem). Skal­né útva­ry vznik­li tak, že malé čas­ti kamien­kov boli pospá­ja­né do seba tzv. vápen­co­vým tme­lom počas dlhých tisíc­ro­čí. Hor­ni­na z toh­to skal­né­ho útva­ru dosta­la aj svoj názov ​“súľov­ský zle­pe­nec” (slo​va​kia​360​.com). Ten­to zle­pe­nec je zlo­že­ný z vápen­cov a dolo­mi­tov. Vrstvy zle­pen­cov dosa­hu­jú znač­nú hrúb­ku, pri obci Súľov 500 met­rov (sulov​.com). 

Súľov­ské ska­ly posky­tu­jú pries­tor aj pre roz­ma­ni­tú fau­nu a fló­ru. Vďa­ka klí­me, kto­rá sa vytvá­ra kvô­li veľ­mi hus­to pospá­ja­ným skal­ným útva­rom. V ich dol­nej čas­ti nie­ke­dy nikdy nedo­pad­nú pria­me slneč­né lúče, pre­to tu exis­tu­je nie­koľ­ko vege­tač­ných pásiem. V dol­ných, chlad­nej­ších pod­mien­kach ras­tie fló­ra ako vo Vyso­kých Tat­rách (slo​va​kia​360​.com). Ras­tie tu napr. ponik­lec pro­stred­ný Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, hor­co­kvet Clu­si­ov Cimi­na­lis clu­sii, prvo­sien­ka holá Pri­mu­la auri­cu­la, sol­da­nel­ka kar­pat­ská Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca, zvon­ček malič­ký Cam­pa­nu­la coch­le­a­ri­fo­lia, hmy­zov­ník mucho­vi­tý Oph­rys insec­ti­fe­ra, hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holu­by­ana, vsta­vač ble­dý Orchis pal­lens, kruš­tík tma­vo­čer­ve­ný Epi­pac­tis atri­ru­bens, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, pril­bov­ka čer­ve­ná Cep­ha­lant­he­ra rub­ra (sulov​.com), Diant­hus lum­nit­ze­ri, Dra­ba lasi­ocar­pa, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Ame­lan­chier ova­lis (sulov​.com), Glo­bu­la­ria punc­ta­ta, Bel­li­dias­trum miche­lii (Jaro­slav Velič­ka)

Naj­roz­ší­re­nej­ším dra­vým vtá­kom tu je sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, kto­rý hniez­di na skal­ných vežiach a vo výklen­koch skal­ných stien. Žije tu aj výr skal­ný Bubo bubo, krka­vec Cor­vus corax, myšiar­ka uša­tá Asio otus, vče­lár les­ný Per­nis api­vo­rus (sulov​.com). V hlbo­kých lesoch žije bocian čier­ny Cico­nia nig­ra (sulov​.com). Vysky­tu­je sa tu rys ostro­vid Lynx lynx, jaš­te­ri­ca múro­vá a oby­čaj­ná Lacer­ta mura­lis, Lacer­ta agi­lis, sle­púch láma­vý Angu­is fra­gi­lis, sala­man­dra škvr­ni­tá Sala­man­dra sala­man­dra, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, jasoň čer­ve­no­oký Par­nas­sius apol­lo. Vzác­ny je tep­lo­mil­ný pavúk komôr­kar pon­tic­ký Aty­pus mura­lis, kto­rý sa nachá­dza len na troch loka­li­tách na Slo­ven­sku. Vďa­ka dosta­toč­né­mu prí­su­nu uhli­či­ta­nov tu majú hoj­nej­šie zastú­pe­nie mäk­ký­še (sulov​.com). Naj­cen­nej­šie sú na váp­ni­tých pra­me­nis­kách. Gla­ciál­ny relikt pim­pr­lík Gey­erov Ver­ti­go gey­eri pou­ka­zu­je na sta­ro­by­lý pôvod (sulov​.com).

Súľov­ský hrad, resp. jeho zrú­ca­ni­na je súčas­ťou Súľov­ských skál. Ťaž­ko ho odlí­šiť od oko­li­tých skál (Peter Kac­lík). Jeho star­šie pome­no­va­nie bolo Rohach, Roháč. Vzni­kol v prvej tre­ti­ne 15. sto­ro­čia, plnil stráž­nu fun­kciu. Už v roku 1703 bol v zlom sta­ve, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdr­žia­va­lo voj­sko. Od roku 1759 na hra­de nikto neos­tal, navy­še zeme­tra­se­nie v roku 1858 hrad ťaž­ko poško­dil a medzi­tým ešte vyho­rel (Wiki​pe​dia​.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Moun­tains (Wiki­pe­dia) and the lar­ger Strá­žov Moun­tains (Jozef Terem), cha­rac­te­ri­zed by a dis­tinct­ly rug­ged relief. Rock for­ma­ti­ons like towers, ste­ep rid­ges, need­les, win­do­ws, and hum­mocks are com­mon. One of the most famous for­ma­ti­ons is the so-​called Got­hic Gate (Wiki­pe­dia), rea­ching a height of 13 meters, for­med by the weat­he­ring of rock con­glo­me­ra­te (kam​na​vy​le​ty​.sk). Súľov Rocks are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 10 km from Byt­ča. They are arran­ged in an arc, with the sum­mit to the north and arms exten­ding sout­hwest and sout­he­ast (Wiki­pe­dia). The area is desig­na­ted as the Súľov Rocks Nati­onal Natu­re Reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). Notab­le for­ma­ti­ons inc­lu­de rock fea­tu­res like Sova and sovič­ka, Nad kon­ský cin­ter, Mač­ka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the cre­vi­ce cave Šar­ka­nia die­ra, bones of cave bears and Neolit­hic potte­ry were dis­co­ve­red (sulov​.com). Súľov Rocks have been fea­tu­red in many natu­re docu­men­ta­ries and ser­ved as a fil­ming loca­ti­on for the fai­ry tale ​“Soko­liar Tomáš.” Accor­ding to legend, the Súľov area was once the abo­de of a dra­gon. The dra­gon flew out through two rock gates, the Got­hic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock for­ma­ti­ons were cre­a­ted as small rock frag­ments were cemen­ted toget­her by limes­to­ne mor­tar over thou­sands of years. The rock from this for­ma­ti­on is kno­wn as ​“Súľov con­glo­me­ra­te” (slo​va​kia​360​.com), com­po­sed of limes­to­ne and dolo­mi­te. The con­glo­me­ra­te lay­ers reach a sig­ni­fi­cant thick­ness, up to 500 meters near the vil­la­ge of Súľov (sulov​.com).

Súľov Rocks pro­vi­de habi­tat for diver­se fau­na and flo­ra. Due to the cli­ma­te cre­a­ted by tight­ly con­nec­ted rock for­ma­ti­ons, direct sun­light some­ti­mes never rea­ches the lower part, cre­a­ting seve­ral vege­ta­ti­on zones. In the cooler con­di­ti­ons of the lower are­as, the flo­ra resem­bles that of the High Tatras (slo​va​kia​360​.com). Spe­cies such as Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, Clu­sius Cimi­na­lis clu­sii, Pri­mu­la auri­cu­la, Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca, Cam­pa­nu­la coch­le­a­ri­fo­lia, Oph­rys insec­ti­fe­ra, Oph­rys holu­by­ana, Orchis pal­lens, Epi­pac­tis atri­ru­bens, Lilium mar­ta­gon, and Cep­ha­lant­he­ra rub­ra thri­ve here (sulov​.com), along with Diant­hus lum­nit­ze­ri, Dra­ba lasi­ocar­pa, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Ame­lan­chier ova­lis (sulov​.com), Glo­bu­la­ria punc­ta­ta, and Bel­li­dias­trum miche­lii (Jaro­slav Velička).

The most com­mon pre­da­to­ry bird in the area is the com­mon kestrel (Fal­co tin­nun­cu­lus), which nests on roc­ky towers and led­ges. The eag­le owl (Bubo bubo), raven (Cor­vus corax), long-​eared owl (Asio otus), and honey buz­zard (Per­nis api­vo­rus) also inha­bit the regi­on (sulov​.com). The black stork (Cico­nia nig­ra) lives in the deep forests (sulov​.com). The Eura­sian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacer­ta mura­lis and Lacer­ta agi­lis), slo­wworm (Angu­is fra­gi­lis), fire sala­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), Rosa­lia alpi­na, Par­nas­sius apol­lo, and the rare Aty­pus mura­lis spi­der, found only at three loca­ti­ons in Slo­va­kia, are also pre­sent. Mol­lusks are abun­dant, par­ti­cu­lar­ly on cal­ca­re­ous springs, with the gla­cial relict Ver­ti­go gey­eri indi­ca­ting ancient ori­gins (sulov​.com).

The ruins of Súľov Cast­le are part of the Súľov Rocks. It is chal­len­ging to dis­tin­gu­ish them from the sur­roun­ding rocks (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Rohach, Roháč, the cast­le was built in the first third of the 15th cen­tu­ry for defen­si­ve pur­po­ses. By 1703, it was alre­a­dy in poor con­di­ti­on, but as late as 1730, tro­ops still occu­pied it. From 1759, no one sta­y­ed at the cast­le, and a seis­mic event in 1858 seve­re­ly dama­ged it, lea­ding to a sub­se­qu­ent fire (Wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

skala
Hits: 2604

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 1792 – 1795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).

The Bet­liar Cast­le is loca­ted near Rož­ňa­va. It was built on the foun­da­ti­ons of an older Renais­san­ce cast­le of the Bebek fami­ly at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Bet­liar was part of the Brzo­tín esta­te, owned by the Bebek fami­ly in the Midd­le Ages. It is like­ly that a small water cast­le was built at the site of the cur­rent cast­le. Howe­ver, in 1566, they had to lea­ve Upper Hun­ga­ry. The impe­rial pro­per­ty was admi­nis­te­red by Peter I. András­sy in 1578. The András­sy fami­ly held the posi­ti­on of cast­le cap­tains for 400 years (bet​liar​.eu). The András­sy Cast­le in Bet­liar is the only cast­le in Slo­va­kia that has pre­ser­ved its ori­gi­nal fur­nis­hings and col­lec­ti­ons sin­ce 1945 (snm​.sk). The last mem­bers of the Bet­liar branch of the András­sy fami­ly left the­ir pro­per­ties in 1944. Par­tial cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons and reno­va­ti­ons were car­ried out bet­we­en 1982 and 1986. In 1985, the enti­re cast­le com­plex, inc­lu­ding the park, was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (snm​.sk). Exten­si­ve recons­truc­ti­on of the cast­le was com­ple­ted in 1994 (snm​.sk). One of the most notab­le fea­tu­res of the cast­le is the cen­tral lib­ra­ry foun­ded by Leopold András­sy, hou­sing over 14,000 volu­mes (slo​va​kia​.tra​vel). The most valu­ab­le items are first edi­ti­ons, of which the­re are five. The oldest dates back to 1486 and was issu­ed in Veni­ce. The lib­ra­ry has near­ly a third of its col­lec­ti­ons alre­a­dy in digi­tal form (obec​bet​liar​.sk).

A Bet­lia­ri kas­té­ly Rož­ňa­vá­tól nem mess­ze talál­ha­tó. Az épüle­tet a Bebek csa­lád renes­zánsz kas­té­ly­á­nak alap­jai­ra épí­tet­ték a 18. szá­zad ele­jén (Wiki­pe­dia). Bet­liar rés­ze volt a Brzotín‑i bir­tok­nak, mely­et közép­kor­ban a Bebek csa­lád bir­to­kolt. Valós­zí­nű, hogy a jelen­le­gi kas­té­ly hely­én egy kis vízi vár állt. Azon­ban 1566-​ban el kel­lett hagy­niuk Felső-​Magyaro. Az ingat­lant 1578-​ban már I. Péter András­sy kezel­te. Az András­sy csa­lád 400 évig töl­töt­te be a várc­sás­zá­ri tiszt­sé­get (bet​liar​.eu). A Bet­lia­ri kas­té­ly az egy­et­len szlo­vák kas­té­ly, ame­ly megőriz­te ere­de­ti bútor­za­tát és gyűj­te­mé­ny­eit 1945 óta (snm​.sk). Az András­sy csa­lád bet­lia­ri ágá­nak utol­só tag­jai 1944-​ben hagy­ták el tulaj­do­nai­kat. Az épüle­tek rész­le­ges áta­la­kí­tá­sait és felú­jí­tá­sait 1982 és 1986 között végez­ték. 1985-​ben az egész kas­té­ly­kert­tel egy­ütt nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­ké nyil­vá­ní­tot­ták (snm​.sk). A kas­té­ly szé­les­körű hely­re­ál­lí­tá­sa 1994-​ben feje­ződött be (snm​.sk). A kas­té­ly egy­ik leg­je­len­tősebb rés­ze Leopold András­sy által ala­pí­tott köz­pon­ti könyv­tár, ame­ly több mint 14 000 köte­tet tar­tal­maz (slo​va​kia​.tra​vel). A legér­té­ke­sebb dara­bok az első kia­dá­sok, ame­ly­ek­ből öt darab talál­ha­tó. A leg­ré­geb­bi 1486-​ból szár­ma­zik és Velen­cé­ben jelent meg. A könyv­tár köte­te­i­nek közel har­ma­da már digi­tá­lis for­má­ban is elér­he­tő (obec​bet​liar​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Banka – obec pri Piešťanoch

skala
Hits: 3067

Ban­ka sa nachá­dza na ľavom bre­hu rie­ky Váh, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca, v tes­nej blíz­kos­ti Pieš­ťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Je dolo­že­né pra­ve­ké osíd­le­nie v tej­to oblas­ti. V minu­los­ti tu boli bro­dy cez Váh. Našli sa tu aj kos­tro­vé pozos­tat­ky mamu­ta. Nikdy neza­mŕ­za­jú­ce prí­rod­né ter­mál­ne pra­me­ne vied­li prav­de­po­dob­ne k priaz­ni­vej mik­ro­klí­me, k rela­tív­ne kli­ma­tic­ky priaz­ni­vej­šie­mu pro­stre­diu pre zver. Okrem mamu­tov sa tu našli aj pozos­tat­ky roso­má­ka, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa, polár­nej líš­ky, vlka, snež­né­ho zaja­ca. Našlo sa tu naj­dl­h­šie zná­me škra­bad­lo z mla­dé­ho pale­oli­tu na Slo­ven­sku (obec​ban​ka​.sk). Na vyvý­še­ni­nách nad obcou bol do 13. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne hrad Bana (Mod​ro​va​.eu​.sk). Pod­ľa obec​ban​ka​.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpá­du nomád­skych ugro­fín­skych kme­ňov. Pred­po­kla­dá sa, že hrad stál na mies­te dneš­né­ho rím­sko­ka­to­líc­ke­ho kos­to­la svä­té­ho Mar­ti­na, prí­pad­ne v jeho oko­lí (obec​ban​ka​.sk). V prie­be­hu 13. sto­ro­čia zani­kol. V minu­los­ti bola Ban­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk), Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Z Ban­ky je dolo­že­né osíd­le­nie aj z rím­skej doby. Rov­na­ko sta­ro­slo­ven­ské (obec​ban​ka​.sk). V roku 1599 Ban­ku spus­to­ši­li Tur­ci (Wiki­pe­dia).

Oko­lo Ban­ky sme­rom na Bac­chus vilu boli kedy­si vinoh­ra­dy. Medzi kúpeľ­ným ostro­vom a Ban­kou pre­pra­vo­va­la ľudí kom­pa. Fun­go­va­la do začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1828 žilo v Ban­ke 451 oby­va­te­ľov v 64 domoch. Dedi­či Joze­fa Erdödy­ho vlast­ni­li v Ban­ke kaš­tieľ, veľ­kos­ta­tok a pôdu (obec​ban​ka​.sk). Obec Ban­ka bola v rokoch 1973 – 1995 súčas­ťou Pieš­ťan (Šte­fan Gre­go­rič­ka). V kata­stri obce sa nachá­dza leso­park Čer­ve­ná veža (il15​.cz), lyžiar­ske stre­dis­ko Ahoj (skg​.sk), vrch Hav­ran, Bac­cus Vil­la, na kto­rej vraj Beet­ho­ven vraj skom­po­no­val soná­tu mesač­né­ho svi­tu (Wiki­pe­dia), ter­mál­ne kúpa­lis­ko Sĺňa­va, kto­ré je ale bohu­žiaľ už dlhý čas zavre­té (skg​.sk).

The vil­la­ge is loca­ted on the left bank of the Váh River, at the foot­hills of the Považ­ský Ino­vec, in clo­se pro­xi­mi­ty to Pieš­ťa­ny. It covers an area of 8.58 km² and is home to 2,174 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Pre­his­to­ric sett­le­ment in this area has been docu­men­ted, and in the past, the­re were fords across the Váh River. Mam­moth ske­le­tal remains were dis­co­ve­red here, along­si­de rem­nants of other ani­mals like the wol­ve­ri­ne, cave bear, polar fox, wolf, and Arc­tic hare. The pre­sen­ce of never-​freezing natu­ral ther­mal springs like­ly con­tri­bu­ted to a favo­rab­le mic­roc­li­ma­te, cre­a­ting a rela­ti­ve­ly climate-​friendly envi­ron­ment for wild­li­fe. In addi­ti­on to mam­moths, the longest-​known scra­per from the Young Pale­olit­hic era in Slo­va­kia was found here (obec​ban​ka​.sk).

Ele­va­ted abo­ve the vil­la­ge, the­re was like­ly a cast­le cal­led Bana until the 13th cen­tu­ry, accor­ding to Mod​ro​va​.eu​.sk. Accor­ding to obec​ban​ka​.sk, this was the Baňa Cast­le, belie­ved to have exis­ted during the inva­si­on of noma­dic Ugric-​Finnish tri­bes. It is pre­su­med that the cast­le sto­od in the loca­ti­on of toda­y­’s Roman Cat­ho­lic Church of St. Mar­tin or its vici­ni­ty (obec​ban​ka​.sk). It cea­sed to exist during the 13th cen­tu­ry. In his­to­ry, Ban­ka was men­ti­oned as Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk) or Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Evi­den­ce of sett­le­ment in Ban­ka dates back to Roman times and Old Slo­vak times (obec​ban​ka​.sk). In 1599, Ban­ka was devas­ta­ted by the Turks (Wiki­pe­dia).

Vine­y­ards once sur­roun­ded Ban­ka toward Bac­chus Vil­la. A fer­ry tran­s­por­ted peop­le bet­we­en the spa island and Ban­ka, ope­ra­ting until the ear­ly 20th cen­tu­ry. In 1828, Ban­ka had 451 inha­bi­tants living in 64 hou­ses. The heirs of Jozef Erdödy owned a man­si­on, an esta­te, and land in Ban­ka (obec​ban​ka​.sk). From 1973 to 1995, Ban­ka was part of Pieš­ťa­ny (Šte­fan Gre­go­rič­ka). The vil­la­ge­’s cadas­tral area inc­lu­des the Čer­ve­ná veža forest park (il15​.cz), the Ahoj ski resort (skg​.sk), the Hav­ran hill, Bac­cus Vil­la (whe­re Beet­ho­ven sup­po­sed­ly com­po­sed the Moon­light Sona­ta, accor­ding to Wiki­pe­dia), and the Sĺňa­va ther­mal bath, which has unfor­tu­na­te­ly been clo­sed for a long time (skg​.sk).

القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považ­ský Ino­vec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obec​ban​ka​.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Mod​ro​va​.eu​.sk. وفقًا لـ obec​ban​ka​.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obec​ban​ka​.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Mod​ro​va​.eu​.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obec​ban​ka​.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obec​ban​ka​.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Čer­ve­ná veža (il15​.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg​.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňa­va، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 1961

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný ​„pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce ​“pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the ​“Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post