Krajina, Zahraničie, Neživé, Hrady, Česko, Južná Morava, Stavby

Pernštejn – mramorový hrad

Hits: 42

Hrad Pernštejn bol založený cca medzi rokmi 1270 – 1285 (hrad-pernstejn.cz). Nachádza sa nad obcou Nedvědice, približne 40 km severozápadne od Brna (en.wikipedia.org). Názov pravdepodobne pochádza z nemeckého Bärenstein – Medvedí kameň/skalný výčnelok (zamek-lysice.cz). Pôvodne to bol gotický hrad, neskôr z toho vznikol neskorogotický až renesančný palácový komplex (hrad-pernstejn.cz). Hrad aj vďaka polohe na skale bol považovaný za takmer nezdolateľný. Disponoval vybudovaným obranným systémom, priekopami, obrannými bastiónmi, úzkymi chodbami (visitczechia.com). Prezývaný bol aj „mramorový hrad“, v okolí sa používajú kamene s podobnou štruktúrou na rámovanie okien a dverí (private-prague-guide.com). V 15.–16. storočí prešiel viacerými prestavbami, pri ktorých sa rozšírili obytné časti, vzniklo nové nádvorie a Rytířský sál, najväčšia miestnosť hradu. V 17. a 18. storočí pribudli barokové úpravy, vrátane kaplnky Obrátenia sv. Pavla (1716) a štukových reliéfov od G. A. Corbelliniho. V roku 1645 bol hrad obliehaný Švédmi, pričom utrpel menšie škody. V roku 2005 hrad postihol požiar v bývalej sýpke, ktorý poškodil depozitár s nábytkom a obrazmi, no samotné expozície nezasiahol. V 21. storočí pokračuje obnova areálu, vrátane rekonštrukcie terasovitých záhrad od roku 2017. Pri hrade rastie starobylý tis, ktorý podľa povesti vyrástol z palice pocestného pochybujúceho o výstavbe hradu (Wikipedia CZ). Rod Pernštejn bol kedysi jeden z najbohatších a najvplyvnejších v Čecháh (prague.fm). Inventár ukazuje, že hrad bol v roku 1720 bohato zariadený umeleckými dielami a textíliami európskeho pôvodu, pričom výrazné zastúpenie mali flámske tapisérie, portréty cisárov a šľachtických členov rodu, ale aj náboženské a alegorické motívy. Nachádzal sa tu aj rozsiahly súbor papierových vedút a záhradných motívov, typických pre barokový záujem o krajinu a architektúru (Zdeněk Kudělka). Vstupná hala zo 16. storočia má diamantovú klenbu. Nachádza sa tu 28 barokových knižníc, obsahuje 15 000 zväzkov kníh (private-prague-guide.com).

Hrad je spojený s legendou „Bielej pani„. Dodnes sa vraj objavuje na hrade (visitczechia.com). Hrad patrí najviac zachované hrady v Čechách (en.wikipedia.org). Od roku 1995 je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia CS). Hrad často slúži ako lokalita pre filmovanie (visitczechia.com). Na juhozápadnom hradnom svahu bola obnovená Vrchnostenská záhrada. Je jedinečným súborom záhradných štýlov v netradičnom horskom teréne. Nachádza sa tu francúzska záhrada, romantická, angločínska až po lesnatú (hrad-pernstejn.cz). Záhrada bola pôvodne založená začiatkom 19. storočia. Dendrologický prieskum hovoril o zlom stave takmer 90 % porastu (hrad-pernstejn.cz).


Pernštejn Castle was founded approximately between 1270 and 1285 (hrad-pernstejn.cz). It is located above the village of Nedvědice, about 40 km northwest of Brno (en.wikipedia.org). The name probably originates from the German Bärenstein — “Bear Rock” or “Rocky Cliff” (zamek-lysice.cz). Originally a Gothic fortress, it later developed into a Late Gothic and Renaissance palace complex (hrad-pernstejn.cz). Thanks to its position on a rocky hill, the castle was considered almost impregnable. It featured a sophisticated defensive system with moats, bastions, and narrow passageways (visitczechia.com). It was nicknamed the “Marble Castle,” since the surrounding area provides stones with a marble-like texture used for window and door framing (private-prague-guide.com). During the 15th and 16th centuries, the castle underwent several reconstructions that expanded its residential quarters, created a new courtyard, and added the Knight’s Hall — the largest room in the castle. In the 17th and 18th centuries, Baroque modifications were added, including the Chapel of the Conversion of St. Paul (1716) and stucco reliefs by G. A. Corbellini. In 1645, the castle was besieged by the Swedes and suffered only minor damage. In 2005, a fire broke out in a former granary, damaging a furniture and painting depot, though the main exhibitions remained unharmed. In the 21st century, restoration continues, including the reconstruction of the terraced gardens started in 2017. A centuries-old yew tree grows near the castle, said by legend to have sprouted from the staff of a traveler who doubted the castle’s construction (Wikipedia CZ). The Pernštejn family was once among the wealthiest and most influential in Bohemia (prague.fm). An inventory from 1720 shows that the castle was richly furnished with European artworks and textiles, featuring Flemish tapestries, portraits of emperors and noble family members, as well as religious and allegorical motifs. It also contained an extensive collection of paper vedutas and garden motifs, typical of the Baroque fascination with landscape and architecture (Zdeněk Kudělka). The entrance hall from the 16th century has a diamond vault. The castle houses 28 Baroque libraries containing around 15,000 volumes (private-prague-guide.com).

The castle is linked to the legend of the “White Lady,” who is said to still appear there today (visitczechia.com). It is considered one of the best-preserved castles in the Czech Republic (en.wikipedia.org). Since 1995, it has been designated a national cultural monument (Wikipedia CS). Pernštejn Castle often serves as a film location (visitczechia.com). On the southwestern slope, the Vrchnostenská Garden has been restored — a unique complex of garden styles situated in an unusual mountainous landscape. It features French, romantic, Anglo-Chinese, and woodland sections (hrad-pernstejn.cz). The garden was originally established in the early 19th century. A dendrological survey revealed that nearly 90% of the vegetation was in poor condition (hrad-pernstejn.cz).


Hrad Pernštejn byl založen přibližně mezi lety 1270 a 1285 (hrad-pernstejn.cz). Nachází se nad obcí Nedvědice, asi 40 km severozápadně od Brna (en.wikipedia.org). Název pravděpodobně pochází z německého Bärenstein – „Medvědí kámen“ či „skalní výčnělek“ (zamek-lysice.cz). Původně se jednalo o gotický hrad, který se později vyvinul v pozdně gotický až renesanční palácový komplex (hrad-pernstejn.cz). Díky své poloze na skále byl považován za téměř nedobytný. Disponoval promyšleným obranným systémem, příkopy, baštami a úzkými chodbami (visitczechia.com). Hrad byl přezdíván „mramorový hrad“, protože se v okolí používal kámen s mramorovou strukturou na ostění oken a dveří (private-prague-guide.com). V 15.–16. století prošel několika přestavbami, při nichž se rozšířily obytné části, vzniklo nové nádvoří a Rytířský sál – největší místnost hradu. V 17. a 18. století přibyly barokní úpravy, včetně kaple Obrácení sv. Pavla (1716) a štukových reliéfů od G. A. Corbelliniho. V roce 1645 byl hrad obléhán Švédy a utrpěl jen menší škody. V roce 2005 hrad zasáhl požár v bývalé sýpce, který poškodil depozitář s nábytkem a obrazy, ale samotné expozice zůstaly nedotčeny. V 21. století pokračuje obnova areálu, včetně rekonstrukce terasovitých zahrad od roku 2017. U hradu roste starobylý tis, který podle pověsti vyrostl z hole poutníka pochybujícího o výstavbě hradu (Wikipedia CZ). Rod Pernštejnů patřil kdysi mezi nejbohatší a nejvlivnější v Čechách (prague.fm). Inventář z roku 1720 dokládá, že hrad byl bohatě vybaven uměleckými díly a textiliemi evropského původu, s výrazným zastoupením vlámských tapisérií, portrétů císařů a šlechtických členů rodu, ale také náboženských a alegorických motivů. Nacházel se zde i rozsáhlý soubor papírových vedut a zahradních motivů, typických pro barokní zájem o krajinu a architekturu (Zdeněk Kudělka). Vstupní síň ze 16. století má diamantovou klenbu. Nachází se zde 28 barokních knihoven s přibližně 15 000 svazky (private-prague-guide.com).

Hrad je spojen s legendou o „Bílé paní“, která se prý na hradě dodnes objevuje (visitczechia.com). Patří mezi nejlépe zachovalé hrady v Česku (en.wikipedia.org). Od roku 1995 je národní kulturní památkou (Wikipedia CS). Hrad často slouží jako filmová lokalita (visitczechia.com). Na jihozápadním hradním svahu byla obnovena Vrchnostenská zahrada. Jde o jedinečný soubor zahradních stylů v netradičním horském terénu – od francouzské, romantické, anglo‑čínské až po lesní část (hrad-pernstejn.cz). Zahrada byla původně založena na počátku 19. století. Dendrologický průzkum zjistil, že téměř 90 % porostu bylo ve špatném stavu (hrad-pernstejn.cz).


Odkazy


TOP

Všetky

pernstejn

Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 13127

Slovensko leží v srdci Európy. Hraničí s Poľskom, Českom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. Je to hornatá krajina, na Slovensku sú krásne hory, napr. Malá Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry. Takmer celým územím prechádza časť Karpatského oblúka. Z geologického a geotermálneho hľadiska je Slovensko veľmi bohatá krajina.

Slovensko disponuje 1200 objavenými jaskyňami, prístupných verejnosti je len 14. Najdlhšou je Demänovský jaskynný systém, ktorý má viac ako 30 km. Najhlbšou je Starý hrad v Nízkych Tatrách, s hĺbkou 432 metrov. Najdlhšou riekou je Váh, ktorý tečie 406 km. 80 metrov má najvyšší Kmeťov vodopád vo Vysokých Tatrách. Najveternejším miestom je Chopok. Najdaždivejším miestom je Zbojnícka chata. Najrozsiahlejším pohorím je Ondavská vrchovina, ktorá sa rozprestiera na ploche 1 320 km2 (slovakia.eu.sk). Na Slovensku sa nachádza najväčší drevených oltár na svete – Kostol svätého Jakuba v Levoči, geografický stred Európy v Kremnických vrchoch, jediný studený artézsky prameň v Európe – Herliansky gejzír pri Košiciach, najrozsiahlejší hradný komplex v strednej Európe – Spišský hrad, najvyšší vrch v Karpatoch – Gerlachovský štít, najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa v Bratislave (visitslovakia.com). Na Slovensku sa nachádza najväčší počet hradov a zámkov v Európe. 425 kaštieľov, 180 hradov, zámkov a zrúcanín (slovakia.eu.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 obyvateľov (statistics.sk). V mestách žije viac ako 57 % z nich (slovakia.eu.sk).

Na Slovensku žijú prevažne Slováci. Z menšín sú zastúpení Maďarí, Rómovia, Ukrajinci, Češi, Nemci. Na Slovensku sa nachádzajú rôzne špecifické oblasti, ktoré majú svoj pôvod v minulosti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Niekedy v 5. storočí sem prišli Slovania, ktorí boli neskôr napádaní okrem iného Avarmi, ktorých sme neskôr vyhnali. Cca z tohto územia. Každopádne mnoho Avarov sa asimilovalo. Podľa novších prameňov je otázne kam až siahalo v istom období rímske osídlenie. Každopádne aj na Slovensku sa našli pozostatky rímskeho osídlenia na viacerých miestach.

Prvé osídlenie Slovenska pochádza z konca paleolitu, spred 250 tisíc rokov, s lokality Gánovce, kde sa našla lebka neandertálca a z Moravian, kde sa našla soška Venuše – tzv. Moravianska Venuša. Prví roľníci sa tu objavili asi 5 000 – 4 000 rokov pred Kristom. Od konca 4. storočia pred Kristom sem prichádzajú Kelti. V 1. storočí pre Kristom Dákovia. Od začiatku 1. storočia sem prišli Germáni – Vanniove kráľovstvo. Prví slovania osídľovali naše územie zrejme v 5. storočí (Wikipedia).

Prvým štátnym útvarom Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša v 7. storočí. Neskôr Nitrianske kniežatstvo, ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vnikla v roku 833 Veľká Morava (Wikipedia). Čo bola veľmi významná epizóda v dejinách v tom období to bol pomerne silný štát. Zhruba do tohto obdobia patrí aj návšteva Solúnskych bratov Cyrila a Metoda v 9. storočí, ktorí hlásali kresťanskú vieru na našom území. Z hľadiska kultúrneho šlo o veľmi významný posun. Dosiahli, že popri latinčine sa staroslovienčina stala liturgickým jazykom, čo uznal aj pápež. Za zváženie stojí fakt, že to boli vtedy jediné dva jazyky, v ktorých sa mohli viesť omše. Zhruba v 10. storočí sem prišli Maďari, ktorí podobne ako Avari v 5. storočí kočovali. Narazili však na odpor Slovanov, ale aj Rimanov a Germánov. Viacmenej nemali kam ísť, tak sa tu usadili a naučili sa obhospodarovať pôdu. Od 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Uhorska, od 19. storočia Rakúsko-Uhorska. Bratislava, dnešné hlavné mesto, bola veľmi dlho korunovačným mestom. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československa, s krátkou prestávkou samostatného Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. Od 1.1.1993 je Slovenská republika samostatným štátom. Od 1. mája 2004 sme členmi Európskej únie, od 29.3.2004 sme členmi NATO, od 1.1.2009 sme členmi Eurozóny – Európskej menovej únie, oficiálnou menou sa stalo euro.

Počas celej histórie bolo Slovensko mnohokrát napádané Tatármi, Turkami, ale z hľadiska celistvosti územia odolávalo. Je pravda, že Turci aj Tatári mali aj iné ciele, ktoré ich mnohokrát donútili odísť z územia Slovenska. Každopádne ani germánske, alebo rímske útoky neboli priveľké. Hrady, ktoré na Slovensku boli v minulosti boli pomerne dobre opevnené a v minulosti dokázali úspešne odolávať nepriateľom. Neraz našim protivníkom pomohla zrada na ich obsadenie. Do stredoveku boli napr. hrady v Devíne, vo Fiľakove veľkou prekážkou pre nepriateľov. Napokon aj Bratislavský hrad. Veď Bratislava bola dlho nazývaná aj ako kamenné mesto. Zlé obdobie obdobie pre jednoduchý ľud bolo po roku 1526 a trvalo zhruba do roku 1868. Je zaujímavé, že niektoré reality z vtedajšieho obdobia sa dostali aj do slovníka – pojem turecké hospodárstvo pochádza práve zo stredoveku. Ide o to, že Turek len bral a nestaral sa. Turkom nezáležalo na tom, čo bude, keď oni využijú úrodu, nestarali sa o budúcnosť, jednoducho šli ďalej, zdierali niekoho iného.

Z hľadiska kultúry bola významná existencia Academie Istropolitany – jednej z najstarších univerzít v Európe. Založil je Matej Korvín v Bratislave okolo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodifikovaná spisovná slovenčina Antonom Bernolákom na základe západoslovenského nárečia – bernolákovčina. Od roku 1843 je vďaka Ľudovítovi Štúrovi spisovná slovenčina kodifikovaná na základe stredoslovenského nárečia.

Najviac ľudí žije v mestách Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Národné parky: TANAP – Tatranský národný park, NAPANT – Národný park Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najvýznamnejšie sviatky: Vianoce, Veľká noc, Mikuláš, Svätá Lucia, Silvester, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiatka zosnulých, Fašiangy (slovakiasite.com). Významné osobnosti: Juraj Jánošík – zbojník a ľudový hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával, Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny, Milan Rastislav Štefánik – vedec, politik, vojak, zakladateľ československého štátu, Alexander Dubček – štátnik, osobnosť Pražskej jari 1968 (slovakiasite.com). Gastronomické charakteristické jedlá: parenica, ovčí syr, syrové korbáčiky, oštiepok, bryndra, skalický trdelník, bratislavské rožky (mpsr.sk), tokajské víno, kapustnica, pirohy, lokše, tlačenka, jaternice, pagáče a napokon aj kofola. Z tvrdého alkoholu sú známe: borovička, slivovica, demänovka. Slovensko je veľmi bohaté na minerálne pramene – minerálky: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka a mnoho iných.


Slovakia lies in the heart of Europe. It borders Poland, the Czech Republic, Austria, Hungary, and Ukraine. It is a mountainous country, with beautiful mountains such as the Malá Fatra, Nízke Tatry, and Vysoké Tatry. Almost the entire territory is part of the Carpathian arc. From a geological and geothermal perspective, Slovakia is a very rich country.

Slovakia boasts 1200 discovered caves, of which only 14 are accessible to the public. The longest is the Demänovský Cave System, which spans more than 30 km. The deepest is Starý hrad in the Nízke Tatry, with a depth of 432 meters. The longest river is the Váh, which flows for 406 km. The highest waterfall is Kmeťov vodopád in the Vysoké Tatry, at 80 meters. The windiest place is Chopok. The rainiest place is Zbojnícka chata. The largest mountain range is the Ondavská vrchovina, covering an area of 1,320 km2 (slovakia.eu.sk). Slovakia is home to the world’s largest wooden altar – the Church of St. James in Levoča, the geographical center of Europe in the Kremnické vrchy, the only cold artesian spring in Europe – Herliansky gejzír near Košice, the largest castle complex in Central Europe – Spišský hrad, the highest peak in the Carpathians – Gerlachovský štít, the oldest public park in Central Europe – Sad Janka Kráľa in Bratislava (visitslovakia.com). Slovakia has the largest number of castles and chateaus in Europe: 425 castles, 180 ruins of castles and chateaus (slovakia.eu.sk). As of May 21, 2011, the population was 5,397,036 inhabitants (statistics.sk). More than 57% of them live in cities (slovakia.eu.sk).

Slovaks predominantly inhabit Slovakia. Minority groups include Hungarians, Roma, Ukrainians, Czechs, and Germans. Slovakia has various specific regions with historical origins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Sometime in the 5th century, the Slavs arrived, who were later attacked, among others, by the Avars, whom we later expelled. Approximately from this territory. Nevertheless, many Avars assimilated. According to newer sources, it is questionable how far Roman settlement extended at a certain period. Nevertheless, remnants of Roman settlement have been found in several places in Slovakia.

The first settlement of Slovakia dates back to the end of the Paleolithic, 250 thousand years ago, with localities such as Gánovce, where the skull of a Neanderthal was found, and Moravany, where the Venus figurine was found – the so-called Moravian Venus. The first farmers appeared here around 5,000 – 4,000 years before Christ. From the end of the 4th century BC, the Celts arrived. In the 1st century BC, the Dacians. From the beginning of the 1st century, the Germans arrived – the Kingdom of Vannio. The first Slovaks probably settled our territory in the 5th century (Wikipedia).

The first state entity of the Slavs in the territory of today’s Slovakia was the Samo’s Empire in the 7th century. Later, the Principality of Nitra, which merged with the Moravian Principality in 833 to form Great Moravia (Wikipedia). This was a very significant episode in the history of that period, as it was a relatively strong state. Roughly until this period falls the visit of the Thessalonian brothers Cyril and Methodius in the 9th century, who preached the Christian faith in our territory. From a cultural perspective, this was a very significant shift. They succeeded in making Old Church Slavonic the liturgical language alongside Latin, which was recognized by the pope. It is worth considering the fact that these were the only two languages in which Mass could be celebrated at that time. Around the 10th century, the Hungarians arrived, who, like the Avars in the 5th century, were nomadic. However, they encountered resistance from the Slavs, as well as from the Romans and Germans. More or less, they had nowhere to go, so they settled here and learned to cultivate the land. From the 10th century, Slovakia was part of Hungary, and from the 19th century, Austria-Hungary. Bratislava, today’s capital, was for a long time the coronation city. Since 1918, Slovakia has been part of Czechoslovakia, with a brief break as an independent Slovak state during World War II. Since January 1, 1993, the Slovak Republic has been an independent state. Since May 1, 2004, we have been members of the European Union, since March 29, 2004, members of NATO, since January 1, 2009, members of the Eurozone – the European Monetary Union, with the euro becoming the official currency.

Throughout history, Slovakia has been invaded many times by the Tatars, Turks, but in terms of territorial integrity, it has withstood. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often forced them to leave Slovak territory. However, even Germanic or Roman attacks were not excessive. The castles that were in Slovakia in the past were relatively well-fortified and in the past, they successfully resisted enemies. Often our opponents were helped to capture them by betrayal. Until the Middle Ages, for example, the castles in Devín, in Fiľakovo, were a major obstacle to enemies. Finally, even Bratislava Castle. After all, Bratislava was long called the „stone city.“ A bad period for the common people was after 1526 and lasted roughly until 1868. It is interesting that some realities from that period also entered the vocabulary – the term „Turkish economy“ comes precisely from the Middle Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks didn’t care what would happen when they used the harvest; they didn’t care about the future, they just went on, squeezing someone else.

In terms of culture, the existence of the Academia Istropolitana – one of the oldest universities in Europe – was significant. It was founded by Matthias Corvinus in Bratislava around 1466. In 1787, Anton Bernolák codified the written Slovak language for the first time based on the Western Slovak dialect – Bernolák’s Slovak. Since 1843, thanks to Ľudovít Štúr, the written Slovak language has been codified based on the Central Slovak dialect.

The most people live in the cities of Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). National parks: TANAP – Tatra National Park, NAPANT – Low Tatras National Park, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slovak Paradise, Slovak Karst, Muránska planina (slovakiasite.com). The most significant holidays: Christmas, Easter, St. Nicholas Day, St. Lucia Day, New Year’s Eve, New Year’s Day, Children’s Day, Mother’s Day, All Saints‘ Day, Carnival (slovakiasite.com). Significant personalities: Juraj Jánošík – a brigand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudovít Štúr – codifier of the written Slovak language, Milan Rastislav Štefánik – scientist, politician, soldier, co-founder of the Czechoslovak state, Alexander Dubček – statesman, figure of the Prague Spring of 1968 (slovakiasite.com). Gastronomic characteristic dishes: parenica, sheep cheese, cheese whips, oštiepok, bryndza, Skalica trdelník, Bratislava rolls (mpsr.sk), Tokaj wine, cabbage soup, pierogi, potato pancakes, tlačenka, liver sausage, pagáče, and finally kofola. From hard alcohol, borovička, slivovica, Demänovka are well known. Slovakia is very rich in mineral springs – mineral waters: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka, and many others.


Slowakei liegt im Herzen Europas. Es grenzt an Polen, die Tschechische Republik, Österreich, Ungarn und die Ukraine. Es ist ein bergiges Land, mit wunderschönen Bergen wie der Malá Fatra, den Nízke Tatry und den Vysoké Tatry. Fast das gesamte Gebiet gehört zum Karpatenbogen. Aus geologischer und geothermaler Sicht ist die Slowakei ein sehr reiches Land.

Die Slowakei verfügt über 1200 entdeckte Höhlen, von denen nur 14 für die Öffentlichkeit zugänglich sind. Die längste ist das Demänovský-Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefste ist der Starý hrad in den Nízkych Tatrách, mit einer Tiefe von 432 Metern. Der längste Fluss ist die Váh, der über 406 km fließt. Der höchste Wasserfall ist der Kmeťov vodopád in den Vysoké Tatry, mit 80 Metern. Der windigste Ort ist Chopok. Der regenreichste Ort ist Zbojnícka chata. Das größte Bergmassiv ist die Ondavská vrchovina, die eine Fläche von 1.320 km2 umfasst (slovakia.eu.sk). Die Slowakei beherbergt den größten hölzernen Altar der Welt – die Kirche St. Jakob in Levoča, das geografische Zentrum Europas in den Kremnické vrchy, die einzige kalte artesische Quelle Europas – Herliansky gejzír bei Košice, die größte Schlossanlage in Mitteleuropa – Spišský hrad, den höchsten Gipfel der Karpaten – Gerlachovský štít, den ältesten öffentlichen Park in Mitteleuropa – Sad Janka Kráľa in Bratislava (visitslovakia.com). Die Slowakei hat die größte Anzahl von Burgen und Schlössern in Europa: 425 Schlösser, 180 Ruinen von Burgen und Schlössern (slovakia.eu.sk). Zum 21. Mai 2011 betrug die Bevölkerung 5.397.036 Einwohner (statistics.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städten (slovakia.eu.sk).

Die Slowaken überwiegend bevölkern die Slowakei. Minderheitsgruppen umfassen Ungarn, Roma, Ukrainer, Tschechen und Deutsche. Die Slowakei hat verschiedene spezifische Regionen mit historischen Ursprüngen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Uh, Novohrad, Orava. Irgendwann im 5. Jahrhundert kamen die Slawen, die später unter anderem von den Awaren angegriffen wurden, die später vertrieben wurden. Etwa aus diesem Gebiet. Dennoch assimilierten sich viele Awaren. Nach neueren Quellen ist fraglich, wie weit die römische Besiedlung zu einem bestimmten Zeitpunkt reichte. Dennoch wurden Reste römischer Besiedlung an mehreren Stellen in der Slowakei gefunden.

Die erste Besiedlung der Slowakei datiert aus dem Ende des Paläolithikums, vor 250.000 Jahren, mit Lokalitäten wie Gánovce, wo der Schädel eines Neandertalers gefunden wurde, und Moravany, wo die Venusfigurine gefunden wurde – die sogenannte Moravische Venus. Die ersten Bauern erschienen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jahren vor Christus. Ab Ende des 4. Jahrhunderts v. Chr. kamen die Kelten. Im 1. Jahrhundert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahrhunderts kamen die Germanen – das Königreich Vannio. Die ersten Slowaken siedelten wahrscheinlich im 5. Jahrhundert unser Gebiet (Wikipedia).

Die erste staatliche Einheit der Slawen auf dem Gebiet der heutigen Slowakei war das Reich von Samo im 7. Jahrhundert. Später das Fürstentum von Nitra, das sich im Jahr 833 mit dem Mährischen Fürstentum vereinigte, um Großmähren zu bilden (Wikipedia). Dies war eine sehr bedeutende Episode in der Geschichte dieser Zeit, da es ein relativ starker Staat war. Etwa bis zu diesem Zeitpunkt fällt der Besuch der Thessalonicher Brüder Kyrill und Methodius im 9. Jahrhundert, die den christlichen Glauben auf unserem Gebiet predigten. Aus kultureller Sicht war dies eine sehr bedeutende Verschiebung. Es gelang ihnen, das Altkirchenslawische neben Latein zur liturgischen Sprache zu machen, was vom Papst anerkannt wurde. Es ist erwähnenswert, dass dies die einzigen beiden Sprachen waren, in denen zu dieser Zeit Messen gefeiert werden konnten. Etwa im 10. Jahrhundert kamen die Ungarn, die wie die Awaren im 5. Jahrhundert nomadisch waren. Sie trafen jedoch auf Widerstand von den Slawen, aber auch von den Römern und Germanen. Mehr oder weniger hatten sie keinen anderen Ort, an den sie gehen konnten, also ließen sie sich hier nieder und lernten, das Land zu bewirtschaften. Seit dem 10. Jahrhundert gehörte die Slowakei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahrhundert zu Österreich-Ungarn. Bratislava, die heutige Hauptstadt, war lange Zeit die Krönungsstadt. Seit 1918 gehört die Slowakei zu der Tschechoslowakei, mit einer kurzen Pause als unabhängiger slowakischer Staat während des Zweiten Weltkriegs. Seit dem 1. Januar 1993 ist die Slowakische Republik ein unabhängiger Staat. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitglieder der Europäischen Union, seit dem 29. März 2004 Mitglieder der NATO, seit dem 1. Januar 2009 Mitglieder der Eurozone – der Europäischen Währungsunion, wobei der Euro zur offiziellen Währung wurde.

Im Laufe der Geschichte wurde die Slowakei viele Male von Tataren, Türken und anderen angegriffen, aber was die territoriale Integrität betrifft, hat sie standgehalten. Es stimmt, dass die Türken und Tataren andere Ziele hatten, was sie oft zwang, das slowakische Gebiet zu verlassen. Aber auch germanische oder römische Angriffe waren nicht übermäßig. Die Burgen, die in der Slowakei in der Vergangenheit waren, waren relativ gut befestigt und konnten früher erfolgreich Feinden widerstehen. Oft wurde unseren Gegnern geholfen, sie zu erobern, indem sie verraten wurden. Bis ins Mittelalter waren zum Beispiel Burgen in Devín, in Fiľakovo ein großes Hindernis für Feinde. Schließlich auch Bratislava Castle. Nach allem war Bratislava lange Zeit als „Steinstadt“ bekannt. Eine schlechte Zeit für das einfache Volk war nach 1526 und dauerte ungefähr bis 1868. Es ist interessant, dass einige Realitäten aus dieser Zeit auch in den Wortschatz eingegangen sind – der Begriff „türkische Wirtschaft“ stammt genau aus dem Mittelalter. Es geht darum, dass der Türke einfach genommen und sich nicht darum gekümmert hat. Den Türken war es egal, was passieren würde, wenn sie die Ernte nutzten; sie interessierten sich nicht für die Zukunft, sie gingen einfach weiter und drückten jemand anderen aus.

In kultureller Hinsicht war die Existenz der Academia Istropolitana – einer der ältesten Universitäten Europas – bedeutsam. Sie wurde von Matthias Corvinus um 1466 in Bratislava gegründet. 1787 kodifizierte Anton Bernolák erstmals die geschriebene slowakische Sprache auf der Grundlage des westslowakischen Dialekts – Bernoláks Slowakisch. Seit 1843 wurde die geschriebene slowakische Sprache dank Ľudovít Štúr auf der Grundlage des zentralslowakischen Dialekts kodifiziert.

Die meisten Menschen leben in den Städten Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza, Zvolen (slovakiasite.com). Nationalparks: TANAP – Tatra-Nationalpark, NAPANT – Nationalpark Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Slowakisches Paradies, Slowakischer Karst, Muránska planina (slovakiasite.com). Die wichtigsten Feiertage: Weihnachten, Ostern, St. Nikolaus, St. Lucia, Silvester, Neujahr, Kindertag, Muttertag, Allerheiligen, Karneval (slovakiasite.com). Bedeutende Persönlichkeiten: Juraj Jánošík – ein Brigand und Volksheld, der den Reichen nahm und den Armen gab, Ľudovít Štúr – Kodifizierer der geschriebenen slowakischen Sprache, Milan Rastislav Štefánik – Wissenschaftler, Politiker, Soldat, Mitbegründer des tschechoslowakischen Staates, Alexander Dubček – Staatsmann, Figur des Prager Frühlings von 1968 (slovakiasite.com). Gastronomische charakteristische Gerichte: Parenica, Schafskäse, Käsepeitschen, Oštiepok, Bryndza, Skalitzer Trdelník, Bratislavaer Rollen (mpsr.sk), Tokajer Wein, Krautsuppe, Pierogi, Kartoffelpuffer, Tlačenka, Leberwurst, Pagáče und schließlich Kofola. Bekannte harte Alkoholika sind Borovička, Slivovitz, Demänovka. Die Slowakei ist sehr reich an Mineralquellen – Mineralwässer: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka und viele andere.


Słowacja leży w sercu Europy. Graniczy z Polską, Czechami, Austrią, Węgrami i Ukrainą. Jest to górzysty kraj, w którym znajdują się piękne góry, takie jak Mała Fatra, Niżne Tatry, Wysokie Tatry. Prawie całe terytorium przecina fragment łuku Karpat. Z geologicznego i geotermalnego punktu widzenia Słowacja jest bardzo bogatym krajem.

Słowacja posiada 1200 odkrytych jaskiń, z których tylko 14 jest dostępnych dla publiczności. Najdłuższy jest system jaskiń Demänovský, który ma ponad 30 km. Najgłębsza to Starý hrad w Niżnych Tatrach, o głębokości 432 metrów. Najdłuższą rzeką jest Wáh, która ma 406 km długości. Najwyższy wodospad to Kmeťov vodopád w Wysokich Tatrach, mający 80 metrów wysokości. Najbardziej wietrznym miejscem jest Chopok. Najbardziej deszczowym miejscem jest Zbojnícka chata. Największym masywem górskim jest Ondavská vrchovina, zajmujący obszar 1320 km² (slovakia.eu.sk). Na Słowacji znajduje się największy drewniany ołtarz na świecie – Kościół św. Jakuba w Levoči, geograficzne centrum Europy w Kremnickich Wierchach, jedyny zimny artezyjski źródłowy w Europie – Herliansky gejzír koło Koszyc, największy kompleks zamkowy w Europie Środkowej – Zamek Spiski, najwyższy szczyt Karpat – Gerlachovský štít, najstarszy park publiczny w Europie Środkowej – Sad Janka Kráľa w Bratysławie (visitslovakia.com). Na Słowacji znajduje się największa liczba zamków i pałaców w Europie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pałaców (slovakia.eu.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku mieszkało tu 5 397 036 mieszkańców (statistics.sk). Ponad 57% z nich mieszka w miastach (slovakia.eu.sk).

Na Słowacji przeważający udział mają Słowacy. Spośród mniejszości występują Węgrzy, Romowie, Ukraińcy, Czesi i Niemcy. Na terenie Słowacji znajdują się różne specyficzne regiony o historycznym pochodzeniu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptów, Spisz, Szarysz, Abov, Zemplín, Uh, Nowogród, Orawa. Pierwsi Słowianie pojawili się tutaj prawdopodobnie w V wieku naszej ery (Wikipedia).

Pierwszą jednostką państwową Słowian na terenie dzisiejszej Słowacji było państwo Samona w VII wieku. Później Księstwo Nitrzańskie, które połączyło się w 833 roku z Księstwem Morawskim, tworząc Wielką Morawę (Wikipedia). Była to bardzo istotna epoka w historii tego okresu, ponieważ był to stosunkowo silny państwo. W około ten okres przypada także wizyta thesalońskich braci Cyryla i Metodego w IX wieku, którzy głosili wiarę chrześcijańską na tym obszarze. Z kulturowego punktu widzenia był to bardzo istotny przeskok. Udało im się uczynić starosłowiański obok łaciny językiem liturgicznym, co zostało uznane przez papieża. Warto zauważyć, że były to jedyne dwa języki, w których w tym czasie można było odprawiać msze. W około X wieku przybyli Węgrzy, którzy podobnie jak Awarowie w V wieku byli koczownikami. Spotkali się jednak z oporem Słowian, ale także Rzymian i Germanów. W zasadzie nie mieli dokąd iść, więc osiedlili się tutaj i nauczyli się uprawiać ziemię. Od X wieku Słowacja należała do Węgier, a od XIX wieku do Austro-Węgier. Bratysława, obecna stolica, była przez długi czas miastem koronacyjnym. Od 1918 roku Słowacja była częścią Czechosłowacji, z krótką przerwą na niepodległe państwo słowackie w czasie II wojny światowej. Od 1 stycznia 1993 roku Republika Słowacka jest niepodległym państwem. Od 1 maja 2004 roku jesteśmy członkiem Unii Europejskiej, od 29 marca 2004 roku członkiem NATO, od 1 stycznia 2009 roku członkiem strefy euro – Unii Walutowej, gdzie euro stało się oficjalną walutą.

Podczas całej historii Słowacja była wielokrotnie atakowana przez Tatarów, Turków, ale pod względem integralności terytorialnej przetrwała. Prawdą jest, że Turcy i Tatarzy mieli inne cele, co często zmuszało ich do opuszczenia terytorium Słowacji. Jednak ataki germańskie czy rzymskie nie były zbyt liczne. Zamki, które istniały na terenie Słowacji w przeszłości, były stosunkowo dobrze ufortyfikowane i potrafiły skutecznie przeciwstawiać się wrogom. Często naszym przeci wnikom pomagała zdrada, by je zdobyć. Do średniowiecza zamki w Devínie, Fiľakovie były na przykład dużą przeszkodą dla wrogów. W końcu także zamek bratysławski. Bratysława była długo znana jako „miasto z kamienia”. Czasami nazwa „turecka gospodarka” pochodzi właśnie ze średniowiecza. Chodzi o to, że Turkowi zależało tylko na zabraniu, nie dbał o nic. Turkom nie zależało na tym, co się stanie, gdy wykorzystają plony, nie dbali o przyszłość, po prostu szli dalej, wyzyskując kogoś innego.

Z kulturowego punktu widzenia istnienie Academia Istropolitana – jednego z najstarszych uniwersytetów w Europie – miało znaczenie. Założył go Matej Korvín w Bratysławie około 1466 roku. W 1787 roku po raz pierwszy znormalizowano język słowacki na podstawie dialektu zachodniosłowackiego – język bernolákowy. Od 1843 roku, dzięki Ľudovítowi Štúrowi, język słowacki jest znormalizowany na podstawie dialektu środkowosłowackiego.

Najwięcej ludzi mieszka w miastach Bratysławie, Koszycach, Preszowie, Nitrze, Żylinie, Bańskiej Bystrzycy, Trnawie, Martinie, Trenczynie, Popradzie, Prievidzy, Zvolen (slovakiasite.com). Parki narodowe: TANAP – Tatrzański Park Narodowy, NAPANT – Park Narodowy Niżne Tatry, Wielka Fatra, Mała Fatra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Słowacki Raj, Słowacki Kras, Muránska planina (slovakiasite.com). Najważniejsze święta: Boże Narodzenie, Wielkanoc, św. Mikołaj, św. Łucja, Sylwester, Nowy Rok, Dzień Dziecka, Dzień Matki, Wszystkich Świętych, Karnawał (slovakiasite.com). Wybitne osobistości: Juraj Jánošík – zbójnik i bohater ludowy, który zabierał bogatym i dawał biednym, Ľudovít Štúr – kodifikator języka słowackiego, Milan Rastislav Štefánik – naukowiec, polityk, żołnierz, współzałożyciel państwa czechosłowackiego, Alexander Dubček – polityk, postać Praskiej Wiosny 1968 roku (slovakiasite.com). Charakterystyczne potrawy gastronomiczne: parenica, ser owczy, korbáčiky serowe, oštiepok, bryndza, trdelník skalicki, bratislavské rožky (mpsr.sk), wino tokajskie, kapustnica, pierogi, placki ziemniaczane, tlačenka, kaszanka, pagáče i wreszcie kofola. Z mocnych alkoholi znane są: borovička, śliwowica, demänovka. Słowacja jest bardzo bogata w źródła mineralne – wody mineralne: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka i wiele innych.


Szlovákia közép-Európában található. Határos Lengyelországgal, Csehországgal, Ausztriával, Magyarországgal és Ukrajnával. Ez egy hegyvidéki ország, Szlovákiában szép hegyek találhatók, például a Kis-Fátra, a Nagy-Fátra, a Magas-Tátra. Majdnem az egész területen áthalad a Kárpátok íve. Geológiai és geotermikus szempontból Szlovákia nagyon gazdag ország.

Szlovákiának 1200 felfedezett barlangja van, közülük csak 14 nyitva áll a nyilvánosság előtt. A leghosszabb a Deményfalvi barlangrendszer, amely több mint 30 km hosszú. A legmélyebb a Starý hrad a Alacsony-Tátrában, 432 méteres mélységben. A leghosszabb folyó a Vág, amely 406 km hosszú. A legmagasabb vízesés a Magas-Tátrában a Kmeť-vízesés, 80 méter magas. A legszélsebesebb hely Chopok. A legesősebb hely a Zbojnícka chata. A legnagyobb hegység az Ondavai-dombság, amely 1320 km² területen terül el. Szlovákiában található a világ legnagyobb fából készült oltára, a Levočai Szent Jakab-templom, Európa geográfiai középpontja a Kremnica-hegységben, az egyetlen hideg artezi kút Európában a Herliansky gejzír Kassánál, a közép-európai régió legnagyobb várágyai a Szepesi vár, a legmagasabb hegycsúcs a Kárpátokban a Gerlachovský-gerinc, a legöregebb közpark a közép-európai régióban a Janka Kráľa Park Pozsonyban. Szlovákiában található a legtöbb vár és kastély Európában. 425 kastély, 180 vár, kastély és rom (slovakia.eu.sk). 2011. május 21-én 5 397 036 lakos élt itt (statistics.sk). Lakosságának több mint 57%-a él városokban (slovakia.eu.sk).

Szlovákiában főként szlovákok élnek. Kisebbségi csoportok közé tartoznak a magyarok, a romák, az ukránok, a csehek és a németek. Szlovákiában különböző történelmi régiók találhatók, mint például Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Liptov, Szepes, Šariš, Abov, Zemplén, Uh, Novohrad, Orava. A szlávok valószínűleg az 5. században érkeztek Szlovákiába, akiket különböző támadások értek, többek között az Avaroké, akiket később elűztek. A népességük egy része azonban Szlovákiában maradt. A legfrissebb adatok szerint kérdéses, hogy az egyes időszakokban a római települések milyen messzire terjedtek. Mindenesetre Szlovákiában is találtak római települési maradványokat több helyen.

Szlovákia első települése a paleolit végén, mintegy 250 000 évvel ezelőtt keletkezett, olyan helyeken, mint Gánovce, ahol neandervölgyi koponyát találtak, és Moravianban, ahol Vénusz szobrot találtak – a Moravai Vénuszt. Az első gazdálkodók valószínűleg Kr. e. 5 000 – 4 000 évvel ezelőtt jelentek meg itt. Kr. e. 4. század vége óta a kelták érkeztek ide. Kr. e. 1. században jöttek a dákok. Az 1. század elejétől kezdve a germánok – Vanniove királysága – is ide érkeztek. Az első szlávok valószínűleg az 5. században telepedtek le erre a területre (Wikipedia).

A szlávok első államalakulata Szlovákiában a 7. században létrejött Samo birodalom volt. Később az Nitri hercegség, amelynek 833-ban Morva hercegséggel történő egyesítésével nagy Morvaország alakult ki (Wikipedia). Ez egy nagyon fontos epizód volt a történelemben ebben az időszakban, mivel ez egy viszonylag erős államalakulat volt. Ehhez az időszakhoz tartozik Cyril és Metód missziója a 9. században, akik a keresztény hitet hirdették ezen a területen. Kulturális szempontból ez egy nagyon fontos változás volt. Sikerült elérni, hogy a latin mellett a staroszláv a liturgikus nyelv is legyen, amit még a pápa is elismert. Így ők lettek az egyetlen két nyelv, amelyekben misét lehetett celebrálni. Kb. a 10. században érkeztek a magyarok, akik hasonlóan az 5. századi avarokhoz nomádok voltak. Azonban ellenállásba ütköztek a szlávok, valamint a rómaiak és a germánok részéről. Kevés lehetőségük volt, ezért letelepedtek és megtanulták művelni a földet. A 10. századtól Szlovákia része volt Magyarországnak, a 19. századtól Ausztria-Magyarországnak. Pozsony, a mai főváros hosszú ideig koronázási város volt. 1918-tól Szlovákia része volt Csehszlovákiának, rövid időre önálló Szlovák Államként a második világháború alatt. 1993. január 1-jétől Szlovákia önálló állam. 2004. május 1-jétől az Európai Unió tagja vagyunk, 2004. március 29-től a NATO tagja vagyunk, 2009. január 1-jétől az euróövezet tagja vagyunk – az euró lett az hivatalos fizetőeszköz.

Történelmi szempontból Szlovákia sokszor volt támadásoknak kitett, Tatárok, törökök által, de az ország területi integritása szempontjából ellenállt. Igaz, hogy a törököknek és a tatároknak más célok is voltak, ami sokszor arra kényszerítette őket, hogy elhagyják Szlovákia területét. Mindenesetre sem a germán, sem a római támadások nem voltak túl nagyok. A múltban a szlovákiai várak viszonylag jól megerősítettek voltak, és sikeresen ellenálltak az ellenségeknek. Gyakran a megnyerésükhöz árulás is hozzájárult. A középkorban például a Dévényi, a Fülek várak nagy akadályt jelentettek az ellenségek számára. Végül is a Pozsonyi vár is. Hiszen Pozsonyt sokáig kővárosnak is nevezték. Rossz időszak volt az egyszerű emberek számára 1526 után és körülbelül 1868-ig. Érdekes, hogy néhány valóság az akkori időszakból bekerült a szótárba – a török gazdaság kifejezés éppen a középkorból származik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők használják a termést, nem törődött a jövővel, egyszerűen csak tovább mentek, másokat zsaroltak.

Kulturális szempontból fontos volt az Istropolitana Academia létezése is – Európa egyik legrégebbi egyeteme. Matej Korvín alapította Pozsonyban körülbelül 1466-ban. 1787-ben Anton Bernolák először kodifikálta a szlovák nyelvet Nyugat-Szlovákiai dialektus alapján – bernoláki szlovák nyelv. 1843 óta Ľudovít Štúr miatt a középső szlovák dialektus alapján kodifikálták a szlovák nyelvet.

A legtöbb ember Pozsonyban, Kassán, Presovban, Nitrában, Zsolnán, Besztercebányán, Trencsénben, Martonban, Trencsénben, Poprádban, Prievidzában, Zsolnán él (slovakiasite.com). Nemzeti parkok: TANAP – Tátrai Nemzeti Park, NAPANT – Alacsony-Tátrai Nemzeti Park, Nagy-Fátra, Kis-Fátra, Pieniny (PIENAP), Poloniny, Szlovák Paradicsom, Szlovák Karszt, Murányi síkság (slovakiasite.com). Legfontosabb ünnepek: Karácsony, Húsvét, Mikulás, Szent Lucia, Szilveszter, Újév, Gyermeknap, Anyák napja, Halottak napja, Farsang (slovakiasite.com). Jelentős személyiségek: Juraj Jánošík – rabló és népi hős, aki a gazdagoktól vett és a szegényeknek adott, Ľudovít Štúr – a szlovák írásbeli nyelv kodifikátora, Milan Rastislav Štefánik – tudós, politikus, katona, a Csehszlovák állam megteremtője, Alexander Dubček – politikus, 1968-as Prágai Tavasz jelentős alakja (slovakiasite.com). Gasztronómiai jellegzetességek: parenica, juhsajt, sajtkorongok, oštiepok, bryndza, szilvásvirágh, pozsonyi kifli (mpsr.sk), tokaji bor, káposztaleves, gombóc, palacsinta, tlačenka, hurka, páská, és végül a kofola. Az erős alkoholok közül ismertek: borovička, szilvórium, demänovka. Szlovákia nagyon gazdag ásványvizekben – ásványvizekben: Budiš, Gemerka, Fatra, Santovka, Salvator, Rajec, Ľubovnianka, Mitická, Lucka és sok más.


Niektoré príspevky

Odkazy

 

slovensko 617859

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Príroda, Rastliny, Mestá, Podunajsko, Organizmy

Senec

Hits: 3825

Senec je menšie mesto neďaleko od Bratislavy, ale aj od Trnavy na juhozápadnom Slovensku.

Maďarské pomenovanie pre Senec je Szenc, nemecké Wartberg. Jeho rozloha je takmer 39 km2, na ktorých žije takmer 17 000 obyvateľov. Známe sú Slnečné jazerá (Senecké jazerá), ktoré sú významnou rekreačnou destináciou Slovenska. Areál vznikol v medzivojnovom období. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kde sa Senec spomína ako Zemch. V 13. storočí bol Senec pod vplyvom nemeckej kolonizácie. Nemci si udržali svoje vedúce postavenie do konca stredoveku. Od roku 1439 sa Senec spomína ako oppidum – mestečko. V roku 1663 napadli mesto Turci. V roku 1715 žilo v Senci asi 1032 obyvateľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Senci zemetrasenie, v roku 1775 zasiahla mesto povodeň. Od decembra 1850 je v prevádzke železničné spojenie Štúrovo – Bratislava. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou došlo vyvlastneniu majetku Esterháziovcov a k ich prideleniu kolonistom z Oravy, Kysúc a Moravy. Vďaka repatriácii po 2. svetovej vojne došlo, okrem iného, k príchodu takmer tisíc Slovákov do Senca. V meste od konca stredoveku malo veľmi silné zastúpenie maďarské obyvateľstvo. Dnes tvoria cca 22 % (Wikipedia.sk).

V lete sa koná v Senci viacero pravidelných podujatí: Senecké leto, Veľký letný karneval, Trojkráľové zimné plávanie, Záchranársky Medzinárodný deň detí, Potápačský karneval. Osobnosti mesta: spisovateľ Albert Molnár Senczi, futbalista Ján Popluhár (Wikipedia.sk).


Senec is a smaller town near Bratislava and also Trnava in southwestern Slovakia.

The Hungarian name for Senec is Szenc, and in German, it is called Wartberg. It covers an area of almost 39 km2, with a population of nearly 17,000 inhabitants. The Sun Lakes (Senecké jazerá) are well-known and serve as a significant recreational destination in Slovakia. The area was established during the interwar period. The first written mention dates back to 1252, where Senec is referred to as Zemch. In the 13th century, Senec was under the influence of German colonization, maintaining its leading position until the end of the Middle Ages. Since 1439, Senec has been referred to as an oppidum – a small town. In 1663, the town was attacked by the Turks. In 1715, around 1032 inhabitants lived in Senec, and by 1869, the number increased to 2837. In 1763, an earthquake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flood. Since December 1850, there has been a railway connection between Štúrovo and Bratislava. Between the two World Wars, the property of the Esterházy family was confiscated and assigned to settlers from Orava, Kysúce, and Moravia. Due to repatriation after World War II, nearly a thousand Slovaks arrived in Senec. The town has had a strong representation of the Hungarian population since the end of the Middle Ages, constituting approximately 22% today.

During the summer, Senec hosts various regular events, including Senec Summer, the Grand Summer Carnival, Three Kings Winter Swimming, International Children’s Rescuer Day, and the Diver’s Carnival. Notable personalities from the town include writer Albert Molnár Senczi and footballer Ján Popluhár. (Source: Wikipedia.sk)


Szenc egy kisebb város Szlovákia délnyugati részén, közel Bratislavához és Trnavához.

Szenc magyar neve Szenc, német neve pedig Wartberg. Majdnem 39 km2 területen, közel 17 000 lakos él. Ismertek a Napfény-tavak (Senecké jazerá), melyek fontos rekreációs célpontként szolgálnak Szlovákiában. A terület az első világháború utáni időszakban jött létre. Az első írásos említés 1252-ből származik, amikor Szencet Zemch-ként említik. A 13. században Szenc a német telepesek befolyása alatt állt, amely vezető pozícióját a középkor végéig megtartotta. 1439 óta Szenc oppidumként, azaz kisvárosként szerepel. 1663-ban a várost a törökök megtámadták. 1715-ben Szenc lakossága körülbelül 1032 fő volt, 1869-ben pedig már 2837 fő. 1763-ban Szencen földrengés történt, 1775-ben pedig az árvíz sújtotta a várost. 1850 decemberétől van vasúti kapcsolat Štúrovo és Pozsony között. Az első és a második világháború között az Esterházy család vagyonát elkobozták, és az Orava, Kysúce és Morava területéről érkező telepeseknek ítélték oda. A második világháború utáni repatriáció miatt majdnem ezer szlovák érkezett Szencre. A városnak erős magyar lakossága volt a középkor végétől, ma körülbelül 22%-os arányban képviseltetik.

Nyáron Szenc számos rendszeres eseménynek ad otthont, köztük a Senecké leto (Szenci Nyár), a Nagy Nyári Karnevál, a Háromkirályi téli úszás, a Nemzetközi Gyermekmentő Nap és a Búvárkodó Karnevál. A város neves személyiségei közé tartozik az író Albert Molnár Senczi és a labdarúgó Ján Popluhár. (Forrás: Wikipedia.sk)


Senec je manji grad nedaleko od Bratislave, ali i od Trnave na jugozapadu Slovačke.

Mađarski naziv za Senec je Szenc, a nemački Wartberg. Njegova površina je gotovo 39 km2, na kojoj živi skoro 17 000 stanovnika. Poznata su Sunčana jezera (Senecké jazerá), koja su značajna rekreativna destinacija Slovačke. Ovaj kompleks nastao je između dva svetska rata. Prvi pisani spomen datira iz 1252. godine, kada se Senec pominje kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uticajem nemačke kolonizacije, a Nemci su zadržali svoj vodeći položaj do kraja srednjeg veka. Od 1439. godine Senec se spominje kao oppidum – grad. Godine 1663, grad je napao Osmanski car. Godine 1715, Senec je imao oko 1032 stanovnika, a 1869. godine 2837. Godine 1763. Senec je pogodio zemljotres, a 1775. grad je zahvatila poplava. Od decembra 1850. godine postoji železnička veza Štúrovo – Bratislava. Između Prvog i Drugog svetskog rata došlo je do oduzimanja imovine Esterházija i dodeljivanja doseljenicima iz Ora, Kišuca i Morave. Zbog repatrijacije posle Drugog svetskog rata, došlo je, između ostalog, do dolaska skoro hiljadu Slovaka u Senec. Grad je od kraja srednjeg veka imao snažno mađarsko predstavljanje. Danas čine oko 22% stanovništva (Wikipedia.sk).

Tokom leta, u Sencu se održava nekoliko redovnih događanja, uključujući Senec Summer, Veliki letnji karneval, Zimsko plivanje Trojice kraljeva, Međunarodni dan spašavanja dece, i Podvodni karneval. Ličnosti grada uključuju pisca Alberta Molnára Senczija i fudbalera Jána Popluhára (Wikipedia.sk).


Odkazy

senec 66972

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Južná Morava, Moravské

Telč – moravské Benátky

Hits: 263

Telč je mesto nachádzajúce sa v okrese Jihlava. S počtom obyvateľov približne 5 200 je známe predovšetkým svojím historickým centrom. Telč leží v Českomoravskej vrchoviny. Mesto je obklopené rybníkmi, centrom preteká Telčský potok, ktorý sa južne od mesta vlieva do Dyje. Prvá písomná zmienka o Telči pochádza z roku 1335. V polovici 14. storočia tu bol postavený gotický hrad a okolo neho vzniklo opevnené mesto. V 16. storočí, za vlády Zachariáša z Hradca, prešla Telč významnou prestavbou. Pôvodný gotický hrad bol prestavaný na renesančný zámok a mestské domy na námestí dostali renesančné fasády s arkádami. Vďaka týmto úpravám sa Telč stala jedným z najkrajších renesančných miest v strednej Európe (en.wikipedia.org).

Založenie Telča je podľa povesti spojené z kniežaťom Ottom II., z roku 1099. Vtedy založil kaplnku, neskôr kostol a osadu, dnešné Staré Mesto. Od roku 1339 je Telč pod palcom pánov z Hradca (Jindřichovho Hradca). V roku 1423 bola Telč dobitá husitmi pod vedením Jana Hvězdu z Vícemilíc. V 18. storočí na telčské panstvo nastúpili Lichtensteinovci-Kastelkornovci. Krátko nato Podstatskí, ktorí spojil oba rody. Spravovanie takéhoto rodu Podstatských – Lichtensteinov trvalo do roku 1945. Poslední jeho členovia boli vysídlení do Rakúska (Ilona Jenčíková).

Dominantou mesta je trojuholníkové námestie Zachariáša z Hradca, ktoré je lemované renesančnými a barokovými meštianskymi domami s charakteristickými štítmi a arkádami. V strede námestia sa nachádza fontána a morový stĺp. Medzi významné stavby patrí radnica, kostol svätého Ducha a farský kostol svätého Jakuba (whc.unesco.org). Telčský zámok je jedným z najzachovalejších renesančných zámkov v Českej republike. Obklopuje ho anglický park a jeho interiéry sú bohaté na pôvodné renesančné a barokové zariadenie (en.wikipedia.org). Historické jadro Telča bolo v roku 1992 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (Ilona Jenčíková). Na zámku sa sa točili rozprávky Pyšná princezná, Jak se budí princezny, Z pekla šťastie (zamek-telc.eu). Mesto ponúka množstvo kultúrnych podujatí, festivalov a výstav počas celého roka. Vďaka svojej zachovalosti a architektonickému bohatstvu je často nazývané „moravské Benátky“ (visitczechia.com).


Telč is a town located in the Jihlava District of the Czech Republic. With a population of approximately 5,200, it is best known for its historic town center. Telč lies in the Bohemian-Moravian Highlands. The town is surrounded by ponds, and the Telč Stream flows through the center, joining the Dyje River south of the town. The first written record of Telč dates back to 1335. In the mid-14th century, a Gothic castle was built here, and a fortified town developed around it. In the 16th century, under the rule of Zacharias of Hradec, Telč underwent significant reconstruction. The original Gothic castle was converted into a Renaissance chateau, and the townhouses around the square were given Renaissance facades with arcades. These changes made Telč one of the most beautiful Renaissance towns in Central Europe (en.wikipedia.org).

According to legend, the founding of Telč is associated with Prince Otto II in the year 1099. He is said to have established a chapel, later a church, and a settlement—today’s Old Town—as a memorial to his victory. Since 1339, Telč came under the control of the Lords of Hradec (Jindřichův Hradec). In 1423, Telč was captured by the Hussites under the leadership of Jan Hvězda of Vícemilice. In the 18th century, the Lichtenstein-Kastelkorn family took over the Telč estate. Shortly afterward, the Podstatský family united both lineages. The Podstatský-Lichtenstein family managed the estate until 1945 when its last members were expelled to Austria (Ilona Jenčíková).

The town’s most prominent feature is Zacharias of Hradec Square, a triangular square lined with Renaissance and Baroque townhouses with distinctive gables and arcades. In the center of the square stands a fountain and a Marian plague column. Notable buildings include the town hall, the Church of the Holy Spirit, and the parish Church of St. James (whc.unesco.org). Telč Chateau is one of the best-preserved Renaissance chateaus in the Czech Republic. It is surrounded by an English-style park, and its interiors feature original Renaissance and Baroque furnishings (en.wikipedia.org). The historic center of Telč was inscribed on the UNESCO World Heritage List in 1992 (Ilona Jenčíková).

The chateau has also served as a filming location for well-known Czech fairy tale movies such as Proud Princess, How Princesses Are Awakened, and Hell’s Happiness (zamek-telc.eu). The town hosts a variety of cultural events, festivals, and exhibitions throughout the year. Due to its preservation and architectural richness, it is often referred to as the „Venice of Moravia“ (visitczechia.com).


Telč ist eine Stadt im Bezirk Jihlava in der Tschechischen Republik. Mit etwa 5.200 Einwohnern ist sie vor allem für ihr historisches Stadtzentrum bekannt. Telč liegt in der Böhmisch-Mährischen Höhe. Die Stadt ist von Teichen umgeben, durch das Zentrum fließt der Telčský-Bach, der südlich der Stadt in die Thaya (Dyje) mündet. Die erste schriftliche Erwähnung von Telč stammt aus dem Jahr 1335. Mitte des 14. Jahrhunderts wurde hier eine gotische Burg errichtet, um die sich eine befestigte Stadt entwickelte. Im 16. Jahrhundert, unter der Herrschaft von Zacharias von Neuhaus, erfuhr Telč bedeutende bauliche Veränderungen. Die ursprüngliche gotische Burg wurde zu einem Renaissanceschloss umgebaut, und die Häuser am Marktplatz erhielten Renaissancefassaden mit Arkaden. Dank dieser Umgestaltungen wurde Telč zu einer der schönsten Renaissancestädte Mitteleuropas (en.wikipedia.org).

Der Legende nach ist die Gründung von Telč mit dem mährischen Fürsten Otto II. im Jahr 1099 verbunden. Er soll zum Gedenken an seinen Sieg eine Kapelle, später eine Kirche und eine Siedlung – das heutige Alte Stadtviertel – gegründet haben. Seit 1339 stand Telč unter der Herrschaft der Herren von Neuhaus (Jindřichův Hradec). 1423 wurde Telč von den Hussiten unter der Führung von Jan Hvězda von Vícemilice erobert. Im 18. Jahrhundert übernahm die Familie Liechtenstein-Kastelkorn die Herrschaft über Telč. Kurz darauf vereinte die Familie Podstatzky beide Adelsgeschlechter. Die Familie Podstatzky-Liechtenstein verwaltete das Herrschaftsgebiet bis 1945, als die letzten Mitglieder nach Österreich vertrieben wurden (Ilona Jenčíková).

Das Wahrzeichen der Stadt ist der dreieckige Marktplatz Zacharias von Neuhaus, der von Renaissance- und Barockhäusern mit charakteristischen Giebeln und Arkaden gesäumt ist. In der Mitte des Platzes befinden sich ein Brunnen und eine Mariensäule. Zu den bedeutenden Bauwerken zählen das Rathaus, die Kirche des Heiligen Geistes und die Pfarrkirche St. Jakob (whc.unesco.org). Das Schloss Telč gehört zu den am besten erhaltenen Renaissanceschlössern in der Tschechischen Republik. Es ist von einem englischen Park umgeben, und die Innenräume sind reich mit originaler Renaissance- und Barockausstattung ausgestattet (en.wikipedia.org). Das historische Stadtzentrum von Telč wurde 1992 in die Liste des UNESCO-Weltkultur- und Naturerbes aufgenommen (Ilona Jenčíková).

Das Schloss diente auch als Drehort für bekannte tschechische Märchenfilme wie Die stolze Prinzessin (Pyšná princezna), Wie man Prinzessinnen weckt (Jak se budí princezny) und Glück aus der Hölle (Z pekla štěstí) (zamek-telc.eu). Die Stadt bietet das ganze Jahr über zahlreiche kulturelle Veranstaltungen, Festivals und Ausstellungen. Aufgrund ihres gut erhaltenen Zustands und ihres architektonischen Reichtums wird Telč oft als „Mährisches Venedig“ bezeichnet (visitczechia.com).


Telč je město nacházející se v okrese Jihlava v České republice. S počtem obyvatel přibližně 5 200 je známé především svým historickým centrem. Telč leží v oblasti Českomoravské vrchoviny. Město je obklopeno rybníky, centrem protéká Telčský potok, který se jižně od města vlévá do Dyje. První písemná zmínka o Telči pochází z roku 1335. V polovině 14. století zde byl postaven gotický hrad a kolem něj vzniklo opevněné město. V 16. století, za vlády Zachariáše z Hradce, prošla Telč významnou přestavbou. Původní gotický hrad byl přestavěn na renesanční zámek a měšťanské domy na náměstí dostaly renesanční fasády s arkádami. Díky těmto úpravám se Telč stala jedním z nejkrásnějších renesančních měst ve střední Evropě (en.wikipedia.org).

Podle pověsti je založení Telče spojeno s moravským knížetem Otou II. v roce 1099. Tehdy zde měl na památku vítězství založit kapli, později kostel a osadu – dnešní Staré Město. Od roku 1339 patřila Telč pánům z Hradce (Jindřichova Hradce). V roce 1423 byla Telč dobyta husity pod vedením Jana Hvězdy z Vícemilic. V 18. století převzali telčské panství Lichtensteinové-Kastelkornové. Krátce nato jej zdědili Podstatští, kteří spojili oba rody. Správa panství rodu Podstatských-Lichtensteinů trvala až do roku 1945, kdy byli poslední členové rodu odsunuti do Rakouska (Ilona Jenčíková).

Dominantou města je trojúhelníkové náměstí Zachariáše z Hradce, které lemují renesanční a barokní měšťanské domy s charakteristickými štíty a podloubími. Uprostřed náměstí stojí kašna a morový sloup. Mezi významné stavby patří radnice, kostel svatého Ducha a farní kostel svatého Jakuba (whc.unesco.org). Telčský zámek patří k nejzachovalejším renesančním zámkům v České republice. Obklopuje ho anglický park a jeho interiéry jsou bohatě vybaveny původním renesančním a barokním zařízením (en.wikipedia.org). Historické jádro Telče bylo v roce 1992 zapsáno na Seznam světového kulturního a přírodního dědictví UNESCO (Ilona Jenčíková).

Na zámku se natáčely známé pohádky, například Pyšná princezna, Jak se budí princezny a Z pekla štěstí (zamek-telc.eu). Město nabízí během celého roku mnoho kulturních akcí, festivalů a výstav. Díky své zachovalosti a architektonickému bohatství bývá často nazýváno „moravské Benátky“ (visitczechia.com).


Odkazy


TOP

Všetky

telc 233795

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České, Mestá, Česko

Hradec Králové – salón Republiky

Hits: 5323

Hradec Králové (nemecky Königgrätz) Kleží na sútoku Labe a Orlice. Žije tu asi 100 000 obyvateľov. V roku 995 sa stalo sídlom kniežaťa za vlády Přemyslovcov. Spolu s neďalekými Pardubicami tvorí metropolitnú oblasť s približne 340 000 obyvateľmi (wikipedia.cz). Prvá písomná zmienka o Hradci Králové pochádza z roku 1225. V stredoveku bolo mesto známe ako „kráľovské veno“, pretože slúžilo ako majetok českých kráľovien. Počas husitských vojen zohralo mesto významnú úlohu a v 18. storočí sa stalo dôležitou pevnosťou (en.wikipedia.org). V 2. polovici 13. storočia mesto kolonizovali nemci (Wirth, Tichý). V 13. storočí sa stal slobodným kráľovským mestom. V roku 1567 tu bolo 780 domov. V roku 1864 tu vznikla svetoznáma továreň na piana Antonín Petrof. V 80-tych rokoch 19. storočia bolo postavené Klicperove divadlo (wikipedia.cz).

Hradec Králové sa nachádza na severovýchode Česka, približne 100 kilometrov východne od Prahy. Je významným mestským centrom. Veľmi výraznou črtou je architektúra. Mesto je domovom viacerých gotických a barokových stavieb, napr. Katedrála svätého Ducha a aj historickej radnice (wikipedia.cz).

Hradec Králové je známe svojou kombináciou gotickej, renesančnej, barokovej a modernej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Biela veža (Bílá věž), ktorá je najvyššou dominantou mesta. Z jej galérií je jedinečný výhľad na mesto a priľahlé vrchy Krkonôš a Orlických hôr. Veža ukrýva tretí najväčší a najťažší zvon v Českej republike – zvon Augustín (en.wikipedia.org). Námestie Velké náměstí pôsobí ako srdce mesta. Hradec Králové je aj kultúrnym centrom, koná sa tu Letná filmová škola a Medzinárodný festival bábkového divadla (wikipedia.cz), festival Rock for People. Nachádzajú sa tu krásne parky a záhrady, napr. park Zahrada na Valech, park Letní lázně (wikipedia.cz). Hradec Králové je tiež významným vzdelávacím centrom s niekoľkými univerzitami a vysokými školami. Univerzita Hradec Králové a Lekárska fakulta Univerzity Karlovej patria medzi najprestížnejšie vzdelávacie inštitúcie v krajine (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (German: Königgrätz) lies at the confluence of the Elbe and Orlice rivers. The city has approximately 100,000 inhabitants. In 995, it became the seat of a prince during the rule of the Přemyslid dynasty. Together with nearby Pardubice, it forms a metropolitan area with approximately 340,000 residents (wikipedia.cz).

The first written mention of Hradec Králové dates back to 1225. In the Middle Ages, the city was known as the „royal dowry“ because it served as the property of Czech queens. During the Hussite Wars, the city played a significant role, and in the 18th century, it became an important fortress (en.wikipedia.org). In the second half of the 13th century, the city was colonized by Germans (Wirth, Tichý). During the 13th century, it became a free royal city. In 1567, there were 780 houses in the city. In 1864, the world-famous Antonín Petrof piano factory was established here. In the 1880s, the Klicpera Theatre was built (wikipedia.cz).

Hradec Králové is located in the northeastern part of the Czech Republic, approximately 100 kilometers east of Prague. It is an important urban center. One of its most distinctive features is its architecture. The city is home to several Gothic and Baroque buildings, such as the Cathedral of the Holy Spirit and the historic town hall (wikipedia.cz).

Hradec Králové is known for its combination of Gothic, Renaissance, Baroque, and modern architecture. One of the most significant landmarks is the White Tower (Bílá věž), the tallest structure in the city. From its gallery, visitors can enjoy a unique view of the city and the surrounding mountains of the Krkonoše and Orlické ranges. The tower houses the third-largest and heaviest bell in the Czech Republic – the Augustin bell (en.wikipedia.org). Velké náměstí (Great Square) serves as the heart of the city.

Hradec Králové is also a cultural hub, hosting events such as the Summer Film School, the International Puppet Theatre Festival (wikipedia.cz), and the Rock for People festival. The city is adorned with beautiful parks and gardens, such as the Zahrada na Valech park and Letní lázně park (wikipedia.cz).

Hradec Králové is also a significant educational center, with several universities and higher education institutions. The University of Hradec Králové and the Faculty of Medicine of Charles University are among the most prestigious educational institutions in the country (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (deutsch: Königgrätz) liegt am Zusammenfluss der Flüsse Elbe und Orlice. Die Stadt hat etwa 100.000 Einwohner. Im Jahr 995 wurde sie während der Herrschaft der Přemysliden zur Fürstenresidenz. Zusammen mit dem nahegelegenen Pardubice bildet sie eine Metropolregion mit etwa 340.000 Einwohnern (wikipedia.cz).

Die erste schriftliche Erwähnung von Hradec Králové stammt aus dem Jahr 1225. Im Mittelalter war die Stadt als „königliches Heiratsgut“ bekannt, da sie im Besitz der böhmischen Königinnen war. Während der Hussitenkriege spielte die Stadt eine bedeutende Rolle, und im 18. Jahrhundert wurde sie zu einer wichtigen Festung (en.wikipedia.org). In der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts wurde die Stadt von Deutschen kolonisiert (Wirth, Tichý). Im 13. Jahrhundert wurde sie zur freien königlichen Stadt. Im Jahr 1567 gab es hier 780 Häuser. 1864 wurde in der Stadt die weltberühmte Klavierfabrik Antonín Petrof gegründet. In den 1880er Jahren wurde das Klicpera-Theater erbaut (wikipedia.cz).

Hradec Králové liegt im Nordosten Tschechiens, etwa 100 Kilometer östlich von Prag. Die Stadt ist ein wichtiges urbanes Zentrum. Besonders auffällig ist die Architektur. Sie beherbergt zahlreiche gotische und barocke Bauwerke, darunter die Kathedrale des Heiligen Geistes und das historische Rathaus (wikipedia.cz).

Hradec Králové ist bekannt für seine Kombination aus gotischer, Renaissance-, barocker und moderner Architektur. Zu den wichtigsten Sehenswürdigkeiten gehört der Weiße Turm (Bílá věž), das höchste Wahrzeichen der Stadt. Von seiner Galerie aus hat man einen einzigartigen Blick auf die Stadt und die umliegenden Gebirgszüge des Riesengebirges und des Adlergebirges. Der Turm beherbergt die drittgrößte und schwerste Glocke Tschechiens – die Augustin-Glocke (en.wikipedia.org). Der Velké náměstí (Große Platz) bildet das Herz der Stadt.

Hradec Králové ist auch ein kulturelles Zentrum, in dem Veranstaltungen wie die Sommerfilmschule, das Internationale Puppentheaterfestival (wikipedia.cz) und das Festival Rock for People stattfinden. Die Stadt ist zudem von wunderschönen Parks und Gärten umgeben, darunter der Zahrada na Valech-Park und der Letní lázně-Park (wikipedia.cz).

Hradec Králové ist auch ein bedeutendes Bildungszentrum mit mehreren Universitäten und Hochschulen. Die Universität Hradec Králové und die Medizinische Fakultät der Karls-Universität gehören zu den renommiertesten Bildungseinrichtungen des Landes (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (niemiecki: Königgrätz) leży u zbiegu rzek Łaba i Orlica. Miasto liczy około 100 000 mieszkańców. W 995 roku stało się siedzibą księcia za panowania dynastii Przemyślidów. Wraz z pobliskimi Pardubicami tworzy obszar metropolitalny zamieszkiwany przez około 340 000 osób (wikipedia.cz).

Pierwsza pisemna wzmianka o Hradcu Králové pochodzi z 1225 roku. W średniowieczu miasto było znane jako „królewski posag”, ponieważ należało do czeskich królowych. W czasie wojen husyckich odegrało znaczącą rolę, a w XVIII wieku stało się ważną twierdzą (en.wikipedia.org). W drugiej połowie XIII wieku miasto zostało skolonizowane przez Niemców (Wirth, Tichý). W XIII wieku uzyskało status wolnego miasta królewskiego. W 1567 roku znajdowało się tutaj 780 domów. W 1864 roku powstała tu światowej sławy fabryka fortepianów Antonína Petrofa. W latach 80. XIX wieku zbudowano Teatr Klicpery (wikipedia.cz).

Hradec Králové znajduje się w północno-wschodnich Czechach, około 100 kilometrów na wschód od Pragi. Jest ważnym ośrodkiem miejskim. Charakterystyczną cechą miasta jest jego architektura. Można tu znaleźć wiele gotyckich i barokowych budowli, takich jak Katedra Świętego Ducha czy historyczny ratusz (wikipedia.cz).

Hradec Králové jest znane z połączenia gotyckiej, renesansowej, barokowej i nowoczesnej architektury. Jednym z najważniejszych zabytków jest Biała Wieża (Bílá věž), najwyższa budowla miasta. Z jej galerii roztacza się wyjątkowy widok na miasto oraz okoliczne pasma górskie – Karkonosze i Góry Orlickie. Wieża skrywa trzeci największy i najcięższy dzwon w Czechach – dzwon Augustin (en.wikipedia.org). Plac Velké náměstí (Wielki Rynek) stanowi serce miasta.

Hradec Králové to także ważne centrum kulturalne, gdzie odbywają się wydarzenia takie jak Letnia Szkoła Filmowa, Międzynarodowy Festiwal Teatrów Lalkowych (wikipedia.cz) oraz festiwal Rock for People. W mieście znajdują się piękne parki i ogrody, m.in. Zahrada na Valech oraz park Letní lázně (wikipedia.cz).

Hradec Králové jest również istotnym ośrodkiem edukacyjnym, z kilkoma uniwersytetami i szkołami wyższymi. Uniwersytet w Hradcu Králové oraz Wydział Lekarski Uniwersytetu Karola należą do najbardziej prestiżowych instytucji edukacyjnych w kraju (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (německy Königgrätz) leží na soutoku řek Labe a Orlice. Žije zde přibližně 100 000 obyvatel. V roce 995 se stal sídlem knížete za vlády Přemyslovců. Spolu s nedalekými Pardubicemi tvoří metropolitní oblast s přibližně 340 000 obyvateli (wikipedia.cz).

První písemná zmínka o Hradci Králové pochází z roku 1225. Ve středověku bylo město známé jako „královské věno“, protože patřilo českým královnám. Během husitských válek sehrálo významnou roli a v 18. století se stalo důležitou pevností (en.wikipedia.org). Ve druhé polovině 13. století bylo město kolonizováno Němci (Wirth, Tichý). Ve 13. století se stalo svobodným královským městem. V roce 1567 zde bylo 780 domů. V roce 1864 zde byla založena světoznámá továrna na piana Antonína Petrofa. V 80. letech 19. století bylo postaveno Klicperovo divadlo (wikipedia.cz).

Hradec Králové se nachází v severovýchodní části Česka, přibližně 100 kilometrů východně od Prahy. Je významným městským centrem. Velmi výraznou charakteristikou města je jeho architektura. Nachází se zde mnoho gotických a barokních staveb, například Katedrála svatého Ducha a historická radnice (wikipedia.cz).

Hradec Králové je známý svou kombinací gotické, renesanční, barokní a moderní architektury. Mezi nejvýznamnější památky patří Bílá věž, nejvyšší dominanta města. Z její galerie je jedinečný výhled na město a přilehlé vrchy Krkonoš a Orlických hor. Věž ukrývá třetí největší a nejtěžší zvon v České republice – zvon Augustin (en.wikipedia.org). Velké náměstí je srdcem města.

Hradec Králové je také kulturním centrem, kde se konají akce jako Letní filmová škola, Mezinárodní festival loutkového divadla (wikipedia.cz) a festival Rock for People. Ve městě se nachází krásné parky a zahrady, například Zahrada na Valech a park Letní lázně (wikipedia.cz).

Hradec Králové je také významným vzdělávacím centrem s několika univerzitami a vysokými školami. Univerzita Hradec Králové a Lékařská fakulta Univerzity Karlovy patří mezi nejprestižnější vzdělávací instituce v zemi (en.wikipedia.org).


Odkazy


TOP

Všetky

hradec-kralove 246782