2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

Hits: 3918

Na Ora­ve leží naj­se­ver­nej­ší bod Slo­ven­skaBabia hora. Ora­va sa delí na Hor­nú a Dol­nú Ora­vu. Regi­onál­nym, his­to­ric­kých a kul­túr­nym cen­trom Ora­vy je Dol­ný Kubín (wiki​pe​dia​.sk). Náz­vy Ora­vy: Arwa, Ary­va, Ara­wa, Ora­via, Ara­via. Samot­ný názov sa prvot­ne vzťa­ho­val na rie­ku. Andrej Kavul­jak uvá­dza, že pôvod slo­va môže byť gal­ské­ho pôvo­du, zna­me­nať bys­trý tok, vodu, ale môže byť aj ger­mán­ske­ho pôvo­du a vychá­dzať z náz­vu lim­by. Ako Arwa sa pome­no­va­nie obja­vu­je prvý krát v lis­ti­ne z roku 1267. Osíd­ľo­va­nie regi­ó­nu zača­lo už v dobe kamen­nej. Na lužic­kom poh­re­bis­ku v Orav­skom Podzám­ku sa našiel diori­tic­ký klin z obdo­bia ene­oli­tu. Osíd­le­nie v stred­nej a mlad­šej dobe želez­nej je dolo­že­né z Dol­né­ho Kubí­na, Medzi­hrad­né­ho, Tupej ska­ly, Ostrej ska­ly, Velič­nej, Orav­ské­ho Podzám­ku, Ostra­ži­ce, Isteb­né­ho, Medzib­ro­dia a ďal­ších. Slo­va­nia sa usa­di­li na Ora­ve na pre­lo­me 8. a 9. sto­ro­čia v oblas­ti Trni­ny nad Dol­ným Kubí­nom, v Isteb­nom – v Hrád­ku, v Orav­skom Podzám­ku, na Ostrej ska­le nad Vyšným Kubí­nom. Ora­va bol krá­ľov­ským majet­kom, kto­rý pod­lie­hal Zvo­len­ské­mu komi­tá­tu ako Orav­ský diš­trikt. Samos­tat­ná Orav­ská sto­li­ca sa vypro­fi­lo­va­la kon­com 14. sto­ro­čia. Osíd­ľo­va­nie zača­lo pozdĺž vod­ných tokov a obchod­ných ciest, osa­dy vzni­ka­li na zákla­de domá­ce­ho zvy­ko­vé­ho prá­va, nemec­ké­ho prá­va, valaš­ské­ho prá­va a prá­va kopa­ni­čiar­ske­ho. V 18. sto­ro­čí vznik­li už len dve osa­dy: Orav­ská Les­ná a Beňa­do­vo. Oby­va­te­lia Ora­vy sa zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka a oviec. Z reme­siel regi­onál­ny rámec pre­siah­lo výro­ba plát­na, spra­co­va­nie kame­ňa a dre­va. Pro­ti­habs­bur­ské povs­ta­nia zna­me­na­li pre Ora­vu ska­zu. Nešťas­tím bol pre­chod poľsko-​litovských voj­sk, kto­ré tiah­li z Poľ­ska sme­rom do Vied­ne do boja pro­ti Tur­kom. Násled­kom toho ľah­lo popo­lom 27 orav­ských dedín. Orav­ský kom­po­se­so­rát aj po roku 1868 pred­sta­vo­val jedi­ný väč­ší pod­nik, v kto­rom bez­tak naďa­lej pre­vlá­da­la agrár­na malo­vý­ro­ba. Ora­vu pos­tih­lo maso­vé vysťa­ho­va­lec­tvo, pre­dov­šet­kým do USA. V roku 1918 sa Rakúsko-​Uhorsko roz­pad­lo, časť Hor­nej Ora­vy, 12 obcí, sa sta­lo od roku 1920 súčas­ťou Poľ­ska. Začiat­kom 2. sve­to­vej voj­ny Slo­ven­sko zno­va obsa­di­lo obce odstú­pe­né Poľ­sku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybu­do­va­ná Orav­ská prieh­ra­da, vznik­li prie­my­sel­né pod­ni­ky (Flo­re­ko­vá, Chme­lík). Poľ­ská Ora­va – Čier­na Ora­va je regi­ón na juhu Poľ­ska s roz­lo­hou 389 km2. Zo seve­ru a výcho­du je ohra­ni­če­ná býva­lou uhorsko-​poľskou (haličs­kou) hra­ni­cou (Wiki­pe­dia).


Ora­va is a regi­on in the north of Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, it is Spiš, in Latin Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian Sze­pes, and in Polish Spisz. The ruling fami­lies of the Ora­va regi­on were the Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci, and Csá­ky­ov­ci. It is a regi­on that is att­rac­ti­ve for tou­rism and cul­tu­re. It offers seve­ral nati­onal parks: the Tat­ra Nati­onal Park to the nort­hwest, as well as the Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras. Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, and loca­ti­ons such as Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta are sig­ni­fi­cant. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy and Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na are popu­lar. The Slo­vak Para­di­se has the second-​longest cave in Slo­va­kia, the 18.5 km long Stra­te­ná Cave. Addi­ti­onal­ly, the regi­on is kno­wn for the Dob­šin­ská Ice Cave and Psie die­ry cave. Karst cany­ons such as Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slovakia.

Spiš is a regi­on that has not alwa­ys belo­n­ged to Slo­va­kia. In the 11th cen­tu­ry, Spiš was occu­pied by Hun­ga­ry from the south and Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš miners (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The miners were lan­do­wners. King Sigis­mund Luxem­bourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Some of the­se towns were Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, and Podo­lí­nec. The pled­ge was only for eco­no­mic bene­fit. It was not until the second half of the 18th cen­tu­ry that Maria The­re­sa mili­ta­ri­ly ended the pled­ge. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on. After the for­ma­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in 1918, Poland had ter­ri­to­rial claims on Spiš bey­ond the Pop­rad River. Polish sol­diers were defe­a­ted on Decem­ber 8, 1918, near Kež­ma­rok. In June 1919, the­re was anot­her Polish occu­pa­ti­on. The­se dis­pu­tes, also in Upper Ora­va, were rela­ti­ve­ly inten­se until 1925. They fla­red up again in Octo­ber 1938 and May 1945. Sin­ce the 12th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists came here, and from the 14th cen­tu­ry, hig­her ele­va­ti­ons were sett­led by Rusyns and Ukrai­nians, brin­ging a dif­fe­rent reli­gi­on. The vil­la­ge of Hun­cov­ce was a hun­ger cen­ter for Jews. Sin­ce the 15th cen­tu­ry, Roma peop­le have also lived in the regi­on. In the north of Spiš, as well as in Ora­va and in Polish Spiš and Ora­va, the­re is a Goral mino­ri­ty, for­med due to three mig­ra­ti­on waves. The Polish govern­ment con­si­de­red them Poles in 1918. After 1945, almost all Ger­mans were expel­led from the regi­on. The vil­la­ge of Chmeľ­ni­ca near Sta­rá Ľubov­ňa is eth­ni­cal­ly Ger­man. If you have any spe­ci­fic ques­ti­ons or if the­re­’s anyt­hing else you­’d like to know, feel free to ask!


Ora­va to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po nie­miec­ku to Spiš, po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Ora­va. Wła­da­jące rodzi­na­mi regi­onu były Zápoľ­skí, Tur­zov­ci i Csá­ky­ov­ci. Jest to regi­on atrak­cyj­ny turys­tycz­nie i kul­tu­ro­wo. Ofe­ru­je kil­ka par­ków naro­do­wych: Tatr­zan­ski Park Naro­do­wy na północ­nym zacho­dzie, a także Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry. Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok oraz loka­li­zac­je jak Spiš­ské Pod­hra­die, Zamek Spiš i Spiš­ská Sobo­ta są znac­zące. Popu­lar­ne są ośrod­ki nar­ciar­skie takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy i Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na. Sło­wac­ki Raj posia­da dru­gą pod wzg­lędem dłu­go­ści jas­ki­nię na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Dodat­ko­wo, regi­on zna­ny jest z Jas­ki­ni Lodu Dob­šin­ská i jas­ki­ni Psie die­ry. Kany­o­ny kra­so­we, takie jak Suchá Belá i Veľ­ký Sokol, uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Słowacji.

Spiš to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji. W XI wie­ku Spiš był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Węg­ry, a od półno­cy przez Pol­skę. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vin­cia X gór­ni­ków spis­kich (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), któ­ra kor­zys­ta­ła z przy­wi­le­jów. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce sta­ło się cen­trum pro­winc­ji. Gór­ni­cy byli wła­ści­cie­la­mi ziem. Król Zyg­munt Luk­sem­bur­ski dał 24 mias­ta Spiš, 13 z nich jako pol­ską zasta­wę, któ­ra trwa­ła 360 lat. Nie­któ­re z tych miast to Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa i Podo­lí­nec. Zasta­wa dotyc­zy­ła tyl­ko kor­zy­ści eko­no­micz­nych. Dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku Maria Tere­sa zako­ńc­zy­ła ją mili­tar­nie. W 1614 roku odbył się Synod Lute­ra­ńs­ki, zwa­ny również Syno­dem Spiš, oma­wia­jący orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką. Po utwor­ze­niu Cze­cho­sło­wac­ji w 1918 roku Pol­ska mia­ła roszc­ze­nia tery­to­rial­ne do Spi­šu po rze­ce Pop­rad. Pol­skie oddzia­ły zosta­ły poko­na­ne 8 grud­nia 1918 roku w pobli­żu Kež­mar­ku. W czer­wcu 1919 roku doszło do kolej­nej oku­pac­ji przez Pol­skę. Spo­ry te, także w Gór­nej Ora­wie, były sto­sun­ko­wo inten­sy­wne do 1925 roku. Wzno­wi­ono je w paździer­ni­ku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wie­ku przy­by­wa­li tu nie­miec­cy osad­ni­cy, a od XIV wie­ku wyżs­ze tere­ny zasied­la­li Rusi­ni i Ukrai­ńcy, wpro­wa­dza­jąc inny spo­sób wyz­na­wa­nia. Wios­ka Hun­cov­ce była ośrod­kiem gło­du dla Żydów. Od XV wie­ku w regi­onie żyją również Romo­wie. Na półno­cy Spi­šu, podob­nie jak na Ora­wie i w pol­skim Spi­šu i Ora­wie, ist­nie­je mniejs­zo­ść Góra­li, utwor­zo­na w wyni­ku trzech fal mig­ra­cyj­nych. Pol­skie wła­dze uwa­ża­ły ich za Pola­ków w 1918 roku. Po 1945 roku nie­mal wszys­cy Niem­cy zosta­li wypędze­ni z regi­onu. Wios­ką o nie­miec­kim pocho­dze­niu jest Chmeľ­ni­ca koło Sta­rej Ľubov­ni. Jeśli masz kon­kret­ne pyta­nia lub chcesz dowie­dzieć się cze­goś więcej, śmia­ło pytaj!


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptov

Hits: 4477

Lip­tov, nemec­ky Lip­tau, poľ­sky Lip­tów, maďar­sky Lip­tó, leží na seve­re Slo­ven­ska. Na Lip­to­ve zane­cha­li svo­ju výraz­nú sto­pu Kel­ti – napr. arche­os­kan­zen Hav­rá­nok pri Lip­tov­skej Mare (visit​lip​tov​.sk). Žije tu cca 140 000 oby­va­te­ľov. V minu­los­ti sa veno­va­li baníc­tvu, murár­či­ne – vra­ví sa, že Pešť posta­vi­li lip­tov­skí murá­ri (lip​tov​.sk). Medzi veľ­ké lákad­la Lip­to­va pat­rí: Likav­ský hrad, Vyso­ké Tat­ry, Demä­nov­ská jas­ky­ňa Slo­bo­dy, Demä­nov­ská ľado­vá jas­ky­ňa, Važec­ká jas­ky­ňa, Vlko­lí­nec, Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne, Ther­mal park Beše­ňo­vá, Aqu­apark Tat­ra­lan­dia, Demä­nov­ská doli­na, lyžiar­ske stre­dis­ká Jas­ná Níz­ke Tat­ry, Ski Park Ružom­be­rok – Mali­nô Brdo. V obci Svä­tý Kríž je jed­na z naj­väč­ších dre­ve­ných sak­rál­nych sta­vieb v Euró­pe – dre­ve­ný arti­ku­lár­ny kos­tol. Kaž­do­roč­ne sa vo Východ­nej koná folk­lór­ny fes­ti­val Východ­ná (visit​lip​tov​.sk). V Lud­ro­vej sa nachá­dza uni­kát­ny kostolík.


Lip­tov, kno­wn as Lip­tau in Ger­man, Lip­tów in Polish, and Lip­tó in Hun­ga­rian, is situ­ated in the nort­hern part of Slo­va­kia. This regi­on bears the sig­ni­fi­cant tra­ces of Cel­tic influ­en­ce, exem­pli­fied by the archa­e­olo­gi­cal open-​air muse­um Hav­rá­nok near Lip­tov­ská Mara (visit​lip​tov​.sk). App­ro­xi­ma­te­ly 140,000 peop­le call Lip­tov the­ir home, and throug­hout his­to­ry, its inha­bi­tants have been invol­ved in mining and mason­ry — legend has it that the murals of Buda­pest were built by Lip­tov masons (lip​tov​.sk). Lip­tov boasts a myriad of att­rac­ti­ons that draw visi­tors from far and wide. Among them are Likav­ský Cast­le, the High Tatras, Demä­nov­ská Cave of Liber­ty, Demä­nov­ská Ice Cave, Važec­ká Cave, Vlko­lí­nec, the Muse­um of Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na, Beše­ňo­vá Ther­mal Park, Tat­ra­lan­dia Aqu­apark, Demä­nov­ská Val­ley, the ski resorts of Jas­ná Low Tatras, and Ski Park Ružom­be­rok – Mali­nô Brdo. In the vil­la­ge of Svä­tý Kríž stands one of the lar­gest wooden reli­gi­ous struc­tu­res in Euro­pe — the wooden arti­cu­la­to­ry church. Eve­ry year, the folk fes­ti­val Východ­ná takes pla­ce in Východ­ná (visit​lip​tov​.sk). Lud­ro­vá is home to a uni­que litt­le church.

Lip­tov has a rich cul­tu­ral and natu­ral heri­ta­ge, making it a cap­ti­va­ting des­ti­na­ti­on for tho­se see­king his­to­ry, adven­tu­re, and rela­xa­ti­on. The blend of his­to­ri­cal sites, natu­ral won­ders, and modern att­rac­ti­ons cre­a­tes a diver­se tapes­try that lea­ves a las­ting impres­si­on on eve­ry visitor.


Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

Hits: 2863

Hont je jed­ným z regi­ó­nov Slo­ven­ska, jeho síd­lom boli Šahy. V nie­kto­rých turis­tic­kých pub­li­ká­ciách sa regi­ón nazý­va aj Poip­lie (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný od šľach­tic­ké­ho rodu Hunt – Poznan (slo​vak​re​gi​on​.sk). Do regi­ó­nu Hont pat­rí napr. Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Hra­ni­ce tvo­ri­li Štiav­nic­ké vrchy na seve­re, Hron na zápa­de, rie­ka Krtíš na výcho­de, Dunaj a Ipeľ na juhu (slo​vak​re​gi​on​.sk). Hon­tian­ska župa za Uhor­ska mala 2 633 km2 a sia­hal do dneš­né­ho Maďar­ska. Jej vznik sa datu­je do 11. sto­ro­čia odčle­ne­ním Hon­tian­ske­ho komi­tá­tu od Novoh­rad­ské­ho komi­tá­tu. Kon­com 13. sto­ro­čia sa komi­tát zme­nil na zemian­sku sto­li­cu. V rokoch 15521682 väč­ši­nu úze­mia Hon­tu obsa­di­li turec­ké voj­ská a pri­po­ji­li ku Novoh­rad­ské­mu san­dža­ku. Ban­ská Štiav­ni­ca bola v roku 1787 dru­hým naj­väč­ším slo­ven­ským mes­tom, mala 18 926 oby­va­te­ľov. Malo­hont bol v roku 1802 pri­po­je­ný ku Geme­ru. V roku 1877 bola ku Hon­tian­skej župe pri­po­je­ná Kru­pi­na. V stre­do­ve­ku sa Hon­tian­ska sto­li­ca deli­la na šty­ri slúž­nov­ské okre­sy: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký a Malo­hont­ský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvo­ril Ipeľ­ský okres (Wiki­pe­dia). Cha­rak­te­ris­tic­ký prv­kom Hon­tu je laz­níc­ke osíd­le­nie a pre­tr­vá­va­nie tra­dič­ných ľudo­vých zvyk­los­tí. V nie­kto­rých obciach sa dodnes zacho­va­li tra­dič­né remes­lá – čip­kár­stvo, hrn­čiar­stvo, kováč­stvo (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont is one of the regi­ons of Slo­va­kia, with its capi­tal being Šahy. In some tou­rist pub­li­ca­ti­ons, the regi­on is also refer­red to as Poip­lie (Wiki­pe­dia). The name is deri­ved from the nob­le Hunt-​Poznan fami­ly (slo​vak​re​gi​on​.sk). The Hont regi­on inc­lu­des pla­ces like Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce, and Bŕh­lov­ce (Wiki­pe­dia). Its boun­da­ries are for­med by the Štiav­nic­ké vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danu­be and Ipeľ rivers in the south (slo​vak​re​gi​on​.sk).

During the time of the King­dom of Hun­ga­ry, Hont Coun­ty had an area of 2,633 km², exten­ding into present-​day Hun­ga­ry. Its estab­lish­ment dates back to the 11th cen­tu­ry when it sepa­ra­ted from the Novoh­rad Coun­ty. In the late 13th cen­tu­ry, the coun­ty trans­for­med into a nob­le coun­ty. From 1552 to 1682, Tur­kish for­ces occu­pied most of the Hont ter­ri­to­ry and anne­xed it to the Novoh­rad San­jak. In 1787, Ban­ská Štiav­ni­ca was the second-​largest Slo­vak town with 18,926 inha­bi­tants. Malo­hont was anne­xed to Gemer in 1802. In 1877, Kru­pi­na was added to Hont Coun­ty. In the medie­val peri­od, Hont Coun­ty was divi­ded into four ser­vi­le dis­tricts: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký, and Malo­hont­ský. After 1802, the Ipeľ Dis­trict was cre­a­ted south of the Ipeľ River (Wiki­pe­dia).

A cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of Hont is its spa sett­le­ments and the pre­ser­va­ti­on of tra­di­ti­onal folk cus­toms. In some vil­la­ges, tra­di­ti­onal crafts such as lace making, potte­ry, and blacks­mit­hing are still prac­ti­ced today (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Hont Szlo­vá­kia egy­ik régi­ó­ja, köz­pont­ja Šahy. Néhá­ny turisz­ti­kai kiad­vá­ny­ban a régi­ót Poiplie-​nek is neve­zik (Wiki­pe­dia). A név a Hunt-​Poznan nemes csa­lád­tól szár­ma­zik (slo​vak​re​gi​on​.sk). A Hont régió töb­bek között Ban­ská Štiav­ni­ca, Bzo­vík, Kru­pi­na, Dudin­ce és Bŕh­lov­ce terüle­tét fog­lal­ja magá­ban (Wiki­pe­dia). A hatá­ro­kat észa­kon a Štiav­nic­ké vrchy, nyuga­ton a Hron folyó, kele­ten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ foly­ók alkot­ják (slo​vak​re​gi​on​.sk).

A Magy­ar Kirá­ly­ság ide­jén a Hont megye terüle­te 2 633 km² volt, kiter­jed­ve a mai Magy­arors­zág terüle­té­re is. A megye kia­la­ku­lá­sa egés­zen a 11. szá­za­dig nyú­lik viss­za, ami­kor elkülönült a Novoh­rad megy­é­től. A 13. szá­zad végén a megye neme­si megy­é­vé ala­kult át. 1552-​től 1682-​ig a török erők megs­záll­ták a Hont terüle­té­nek nagy rés­zét, és hoz­zá­tol­dot­ták a Novoh­rad szandz­sák­hoz. 1787-​ben Ban­ská Štiav­ni­ca a máso­dik leg­na­gy­obb szlo­vák város volt 18 926 lakos­sal. Malo­hon­tot 1802-​ben csa­tol­ták Gemer­hez. 1877-​ben Kru­pi­na is hoz­zác­sa­tla­ko­zott a Hont megy­é­hez. A közép­kor­ban a Hont megye négy szol­ga­sá­gi kör­zet­re volt oszt­va: Bátov­ský, Ban­skoš­tiav­nic­ký, Bzo­vic­ký és Malo­hont­ský. 1802 után az Ipeľ folyó déli rés­zén Ipeľ kör­ze­tet hoz­tak lét­re (Wiki­pe­dia).

A Hont jel­leg­ze­tes voná­sa a gyógy­für­dő tele­pülé­se­i­nek és a hagy­o­má­ny­os néps­zo­ká­sok megőr­zé­se. Néhá­ny falu­ban ma is gyako­rol­ják a hagy­o­má­ny­os kéz­műves mes­ter­sé­ge­ket, mint a csip­ke­kés­zí­tés, faze­kas­ság és kovács­mes­ter­ség (slo​vak​re​gi​on​.sk).


Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Rakúsko, Stavby, Typ krajiny, Zahraničie

Hrad Schlossberg

Hits: 2767

Hrad Sch­loss­berg sa týči nad Hain­bur­gom.

Kopec nad mes­tom, na kto­rom je hrad posta­ve­ný leží vo výš­ke 291 met­rov nad morom. Hrad tu zača­li budo­vať v roku 1050. Síd­lo sa neskôr dosta­lo do rúk Baben­ber­gov­com. V roku 1152 pre­šlo do vlast­níc­tva Pře­mys­la Ota­ka­ra II.. Od roku 1278 ho vys­trie­da­li Habs­bur­gov­ci (Hara­tí­ko­vá). V 16. sto­ro­čí tu súdi­li bosor­ky (kira​-black​rain​.blog​.cz). V roku 1683 hrad vyplie­ni­li a vypá­li­li Tur­ci (Hara­tí­ko­vá).


Hrad Sch­loss­berg towers abo­ve Hainburg.

The hill abo­ve the town, on which the cast­le is situ­ated, rises to an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. Cons­truc­ti­on of the cast­le began in 1050. The resi­den­ce later came into the hands of the Baben­ber­gs. In 1152, it pas­sed into the owners­hip of Pře­mysl Ota­kar II. From 1278 onward, it was suc­ce­e­ded by the Habs­bur­gs (Hara­tí­ko­vá). In the 16th cen­tu­ry, wit­ches were tried here (kira​-black​rain​.blog​.cz). In 1683, the cast­le was plun­de­red and set abla­ze by the Turks (Hara­tí­ko­vá).


Hrad Sch­loss­berg erhebt sich über Hainburg.

Der Hügel über der Stadt, auf dem das Sch­loss steht, erhebt sich auf eine Höhe von 291 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Der Bau des Sch­los­ses begann im Jahr 1050. Das Anwe­sen gelang­te spä­ter in die Hän­de der Baben­ber­ger. Im Jahr 1152 ging es in den Besitz von Pře­mysl Ota­kar II. über. Ab 1278 wur­de es von den Habs­bur­gern abge­löst (Hara­tí­ko­vá). Im 16. Jahr­hun­dert wur­den hier Hexenp­ro­zes­se durch­ge­fü­hrt (kira​-black​rain​.blog​.cz). Im Jahr 1683 wur­de das Sch­loss von den Tür­ken gep­lün­dert und in Brand ges­tec­kt (Hara­tí­ko­vá).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Okná

Hits: 3084

Okná sú tichý­mi sved­ka­mi času a spro­stred­ko­va­te­lia medzi vnú­tor­ným a von­kaj­ším sve­tom. Majú v našich živo­toch výni­moč­né mies­to. Sú to nie­len fyzic­ké otvo­ry v ste­nách, ale aj este­tic­ké, funkč­né a his­to­ric­ké prv­ky, kto­ré nám posky­tu­jú pohľad na svet a záro­veň nám umož­ňu­jú poznať minu­losť. Dizajn okien a ich umiest­ne­nie tvo­ria jedi­neč­ný cha­rak­ter domu. Okná s rôz­ny­mi tvar­mi a ozdo­ba­mi čas­to odha­ľu­jú archi­tek­to­nic­ké tren­dy ich doby. Záro­veň vytvá­ra­jú pre­po­je­nie medzi exte­ri­é­rom a inte­ri­é­rom, dopl­ňu­júc pries­tor svet­lom a vzdu­chom. Fun­kcia okien pre­sa­hu­je posky­to­va­nie výhľa­du. Sú to zdro­je svet­la, kto­ré ovplyv­ňu­jú naše nála­dy a poci­ty poho­dy. Okná zabez­pe­ču­jú vet­ra­nie a cir­ku­lá­ciu vzdu­chu, vytvá­ra­júc zdra­vé pro­stre­die v inte­ri­é­ri. Moder­né tech­no­ló­gie umož­ňu­jú aj ener­ge­tic­ky efek­tív­ne okná, kto­ré pris­pie­va­jú k udr­ža­teľ­nos­ti domov.

Sta­ro­by­lé okná s mohut­ný­mi dre­ve­ný­mi ráma­mi ale­bo kova­ný­mi mriež­ka­mi nám pre­zrá­dza­jú prí­be­hy minu­los­ti. Ich cha­rak­te­ris­tic­ké rysy a pou­ži­té mate­riá­ly odrá­ža­jú dobo­vé tech­ni­ky a vkus. Pre nie­kto­rých maji­te­ľov domov je výhľad z okna neoce­ni­teľ­ný. Nie­kto­ré okná posky­tu­jú pohľa­dy na prí­ro­du, mest­ské pano­rá­my ale­bo his­to­ric­ké pamiat­ky. Umož­ňu­jú nám sle­do­vať zme­nu roč­ných obdo­bí a sle­do­vať, ako svet oko­lo nás žije a mení sa. S postu­pom tech­no­ló­gií sa menia aj okná. Moder­né oken­né tech­no­ló­gie zahŕňa­jú inte­li­gent­né okná, kto­ré môžu byť ovlá­da­né z mobil­né­ho zariadenia.


Win­do­ws ser­ve as silent wit­nes­ses of time and media­tors bet­we­en our inner sanc­tu­aries and the exter­nal world. They hold a remar­kab­le pla­ce in our lives, trans­cen­ding the­ir role as mere phy­si­cal ope­nings in walls. Win­do­ws embo­dy aest­he­tic, func­ti­onal, and his­to­ri­cal ele­ments, pro­vi­ding us with a view of the world whi­le offe­ring glim­pses into the past. The design and pla­ce­ment of win­do­ws con­tri­bu­te to the uni­que cha­rac­ter of a home. Win­do­ws, with the­ir diver­se sha­pes and deco­ra­ti­ons, often unve­il the archi­tec­tu­ral trends of the­ir res­pec­ti­ve eras. Simul­ta­ne­ous­ly, they estab­lish a con­nec­ti­on bet­we­en the exte­ri­or and inte­ri­or, infu­sing spa­ces with light and air.

Bey­ond pro­vi­ding a pic­tu­re­sque view, the func­ti­on of win­do­ws extends to influ­en­cing our moods and fee­lings of com­fort through the pro­vi­si­on of light. Win­do­ws also play a cru­cial role in ensu­ring ven­ti­la­ti­on and air cir­cu­la­ti­on, cre­a­ting a healt­hy envi­ron­ment wit­hin inte­ri­ors. Modern tech­no­lo­gies have ushe­red in energy-​efficient win­do­ws that con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of homes. Ancient win­do­ws, ador­ned with robust wooden fra­mes or wrought-​iron gril­les, reve­al tales of the past. The­ir dis­tinc­ti­ve fea­tu­res and mate­rials ref­lect the tech­ni­qu­es and tas­tes pre­va­lent in the­ir res­pec­ti­ve his­to­ri­cal peri­ods. For some home­owners, the view from a win­dow is inva­lu­ab­le, offe­ring glim­pses of natu­re, citys­ca­pes, or his­to­ri­cal land­marks. Win­do­ws allow us to wit­ness the chan­ging sea­sons and obser­ve how the world around us lives and evol­ves. As tech­no­lo­gy advan­ces, win­do­ws evol­ve. Modern win­dow tech­no­lo­gies inc­lu­de intel­li­gent win­do­ws that can be con­trol­led from mobi­le devi­ces, adding con­ve­nien­ce and ener­gy effi­cien­cy to homes. In essen­ce, win­do­ws are not just por­tals to the out­si­de world; they are por­tals to his­to­ry, cul­tu­re, and the ever-​changing tapes­try of our surroundings.


Use Facebook to Comment on this Post