2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bytča

Hits: 2678

Bytča je mesto na Hornom Považí. Nachádza sa neďaleko od Žiliny.

Leží v Bytčianskej doline v nadmorskej výške 337 metrov nad morom. Na rozlohe 43.17 km2 tu žije 11 320 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča a osady Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. V meste sa nachádza Bytčiansky zámok (kaštieľ), ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho súčasťou je renešančný Sobášny palác (Wikipedia). Sobášny palác bol postavený v roku 1601 a stavali ho pravdepodobne talianski majstri na pokyn Juraja Thurza. Svadobná sála má 34.5 x 12.5 metra. Palác v roku 1647 vyhorel. Bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka (bytca.sk). V roku 1856 vyhorel znovu, čo podnietilo stavebné úpravy tohto objektu a zmeny jeho využitia (muzeum.sk). Popperovci palác vnútri celkom prestavali a v roku 1886 sa z neho stala administratívna budova okresného súdu. Palác bol rekonštruovaný a 23. októbra 2009 slávnostne otvorený (bytca.sk). Kaštieľ vznikol vďaka Františkovi Thurzovi zrejme v roku 1575. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril Ján Kilian de Syroth z Milána (bytca.sk). V Bytči je aj pomerne monumentálna synagóga, ktorá úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v meste žilo najmä na konci 18. a na začiatku 19. storočia. Postavená bola v roku 1801, ale jej súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia (bytca.sk).

Prvá písomná zmienka o Bytči je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa narodil František Thurzo, zakladateľ bytčianko – oravskej vetvy Thurzovcov. V roku 1555 je Bytča súčasťou Hričovského panstva. V roku 1601 sa postavil Sobášny palác. V roku 1708 obsadilo mesto nemecké cisárske vojsko. V oddieli v zámku slúžil Juraj Jánošík. V rokoch 1708 – 1710 postihol Bytču mor. V roku 1766 zomrel Mikuláš Lukáči vo veku 112 rokov, čim sa stal pravdepodobne najstarším obyvateľom Bytče v celých jej dejinách. V roku 1831 a 1849 zasiahla mesto cholera. V roku 1858 zemetrasenie. V roku 1946 došlo k pripojeniu Hliníka nad Hronom a Malej Bytče k Veľkej Bytči (bytca.sk).

Osobnosti mesta: básnik Samo Chalupka, básnik, publicita Viliam Paulíny-Tóth, kňaz a prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso, lekár Ján Červeňanský, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej ortopédie (Wikipedia). 

Odkazy
 

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Sedliacka Dubová

Hits: 1596

Sedliacka Dubová leží na severe Žilinského kraja, neďaleko od Oravského hradu (sedliackadubova.sk) v nadmorskej výške 530 metrov nad morom (Wikipedia). Dnes v obci žije asi 500 obyvateľov (sedliackadubova.sk) na rozlohe 11.65 km2.(Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1397 (sedliackadubova.sk). V obci sa nachádza veľmi pekný gotický kostol, ktorého vznik sa predpokladá v rokoch 1334 – 1397, najprv pod názvom Dubowa Colonorum (Informačná tabuľa) a Paraszt Dubova (sedliackadubova.sk). Obec sa však postupne presídľovala z lokality Žiar (Hrádok – dubovacolonorum.sk) nižšie do doliny rieky Orava, kostol postupne strácal svoj význam. Funkčne zanikol v roku 1880 vybudovaním nového kostola v obci. Zo starého kostola bola dokonca strhnutá strecha, začal samozrejme pustnúť (dubovacolonorum.sk). Dnes nad obcou sa nachádza zrúcanina tohto kostolíka Svätého Kozmu a Damiána, ktorí sú patrónmi lekárov a farmaceutov. V areáli kostola sa spomína aj škola a fara, ktoré sa však zatiaľ nepodarilo lokalizovať (Informačná tabuľa). Na kopci Hradište sa nachádza zrúcanina kostola z roku 1754 (oravaliptov.sk), Kostolík svätého Kozmu a Damiána (dubovacolonorum.sk). Svätý Kozma a Damián boli bratia lekári, hlásatelia Božieho slova a mučeníci, ktorí sa narodili v Sýrii. Pohanskí kňazi v roku 303 bratov obžalovali a sťali. Neskôr cisár Justinán na ich počesť postaviť baziliku, stali sa patrónmi lekárov, medikov a farmaceutov. V súčastnosti na kostolíku prebiehajú záchranné práce mladých dobrovoľníkov (Informačná tabuľa). Zachovalo sa na týchto miestach praveké sídlisko haltštatskej kultúry z 2. až 3. storočia pred n.l. (dubovacolonorum.sk). 

V 18. storočí tu žilo v 62 domoch 332 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, rybolovom a poľovníctvom. V rokoch 1808 a 1813 povodne takmer celú obec zničili. V roku 1831 obec postihla cholera (sedliackadubova.sk). V rokoch 1880 – 1886 bol v obci vybudovaný nový kostol, barokový oltár v kostolíku demontovali, strhli strechu a príroda dokonala dielo skazy (Informačná tabuľa). Začiatkom 20. storočia sa mnoho obyvateľov vysťahovalo do Kanady (sedliackadubova.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Stredné Považie

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

Hits: 2500

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Váh. Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – súťaže producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej cesty“, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 domov. V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Babín

Hits: 2048

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica dediny vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do USA 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post