2006, 2008, 2011, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Devín – mestská časť Bratislavy

skala
Hits: 3307

Devín leží pri súto­ku riek Mora­va a Dunaj v nad­mor­skej výš­ke 158 met­rov nad morom. Na plo­che 13.98 km2 tu žije 1382 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov pre Devín je Dévé­ny, nemec­ký The­ben. Nachá­dza sa tu zrú­ca­ni­na hra­du Devín, gotic­ký kos­tol svä­té­ho Krí­ža – Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 13. sto­ro­čia a pom­ník pad­lým hrdi­nom I. a II. sve­to­vej voj­ny (Wiki­pe­dia).

Naj­star­šie osíd­le­nie v Deví­ne je zná­me z neoli­tu – prí­chod neoli­tic­kých roľ­ní­kov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V star­šej dobe želez­nej je zrej­me naj­výz­nam­nej­ším obja­vom nález obil­nej jamy, v kto­rej sa našla v kla­soch pôvod­ne ulo­že­ná v tom čase pes­to­va­ná pše­ni­ca dvoj­zrn­ná – Tri­ti­cum dicoc­cum. V obdo­bí mlad­šej doby želez­nej je úze­mie spä­té s Kel­ta­mi. V obdo­bí 1. – 4. sto­ro­čia bolo úze­mie súčas­ťou opev­ňo­va­cie­ho sys­té­mu Limes Roma­nus, ako jed­no z pred­hra­dí rím­ske­ho Car­nun­ta (sazp​.sk). Kon­com 1. sto­ro­čia pred n. l. sa tu usa­dzo­va­li aj rím­ski obchod­ní­ci (Goláň et al.). Našli sa tu rím­ske min­ce (Richard Miš­ke). V 1. sto­ro­čí tu Rima­nia posta­vi­li stráž­nu sta­ni­cu, síd­li­la tu posád­ka légie z Car­nun­ta. Po jej opus­te­ní v 4. sto­ro­čí sa v nej usa­di­li Slo­va­nia (Goláň et al.). Našli sa tu aj sta­ro­ger­mán­ske urno­vé hro­by (sazp​.sk). Po Ger­má­noch (naj­mä Mar­ko­ma­noch a Kvá­doch) sa našiel sta­ro­ve­ký chlieb. Pod­ľa ana­lý­zy bol pše­nič­no – raž­ný (hra​dis​ka​.sk). Medzi prvé písom­né zmien­ky o Deví­ne pat­ri lis­ti­na z roku 1237 pod náz­vom Vil­la The­byn. Mes­teč­ko bolo pod­da­né Devín­ske­mu hra­du. V roku 1568 zís­ka­lo od cisá­ra Maxi­mi­liá­na osa­mos­tat­ne­nie a pri­vi­lé­gia. V 16. sto­ro­čí bolo význam­ným trho­vým mies­tom, exis­to­va­li tu via­ce­ré cechy: lod­ní­kov, rybá­rov, hrn­čia­rov, obuv­ní­kov a vinoh­rad­ní­kov. Pre­kvi­ta­lo pes­to­va­nie ovo­cia a zele­ni­ny. V roku 1829 bola zalo­že­ná Dunajsko-​paroplavebná spo­loč­nosť. Deví­nu význam­ne pros­pel v rokoch 1870 – 1890 Laf­ran­co­ni­ho kame­ňo­lom, kto­rý dodá­val kameň na regu­lá­ciu Duna­ja. Vini­ce sa na úze­mí Deví­na spo­mí­na­jú už v roku 1254, avšak Devín je zná­my ríbez­ľo­vým vínom, s výro­bou kto­ré­ho začal v roku 1922 Alo­is Sonn­tag. Do kon­ca dru­hej sve­to­vej voj­ny tu žili Nemci, Maďa­ri, Slo­vá­ci, Židia aj Chor­vá­ti. Súčas­ťou Bra­ti­sla­vy je Devín od roku 1946 (devin​.sk).

Lite­ra­tú­ra

Goláň Karol, Kro­pi­lák Miro­slav, Rat­koš Peter, Tiben­ský Ján, 1961: Čes­ko­slo­ven­ské deji­ny, Redak­cia M. Kro­pi­lák. 1. vyd. Bra­ti­sla­va: Vyda­va­teľ­stvo Osve­ta, 384 p, 40. Roz­klad pat­riar­chál­ne­ho rodo­vé­ho zria­de­nia 4, p. 21.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Záhorie

Skalica

skala
Hits: 3006

Ska­li­ca je mes­to na zápa­de Slo­ven­ska. Dá sa pove­dať, že suse­dí s morav­ským Hodo­ní­nom a s Holí­čom. Leží v nad­mor­skej výš­ke 177 met­rov na roz­lo­he 60 km2. Žije tu tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ko od mes­ta tečie rie­ka Mora­va. Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1217 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vu mes­ta: Uher­ská Ska­li­ca, Uhor­ská Ska­li­ca (Dúb­rav­ský), Zakol­cha (ska​li​ca​.sk). Po roku 1270 bola vybu­do­va­ná naj­star­šia stav­ba v mes­te – rotun­da sv. Jura­ja. Od roku 1372 je Ska­li­ca slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Prav­de­po­dob­ne od začiat­ku 15. sto­ro­čia sa výraz­ne vyví­ja vinoh­rad­níc­tvo. Vyrá­ba­lo sa tu jed­no z naj­kva­lit­nej­ších súkien v Uhor­sku. Ska­lic­ký trdel­ník je záku­sok vyro­be­ný z kys­nu­té­ho ces­ta, oba­le­né­ho ore­cha­mi a peče­ný na otvo­re­nom ohni (Wiki­pe­dia).

Oby­va­te­lia mes­ta sú Ska­li­ča­né (asb​.sk). V mes­te pôso­bí Záhor­ské múze­um, orga­ni­zu­je sa tu Trd­lo­fest, fes­ti­val Ska­lic­ké dni. Osob­nos­ti Ska­li­ce: oper­ný spe­vák Jan­ko Bla­ho, spe­vák Fran­ti­šek Kriš­tof Vese­lý, dab­lér Svä­top­luk Šab­la­tú­ra, kňaz Anton Srho­lec, maliar Dušan Greč­ner, hudob­ník Marián Var­ga, hereč­ka Bibia­na Ondrej­ko­vá, hoke­jis­ta Žig­mund Pál­fy (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Moravské obce, Obce, Zahraničie

Polešovice

skala
Hits: 1512

Pole­šo­vi­ce ležia v okre­se Uher­ské­ho Hra­diš­te, na pome­dzí Dol­no­mo­rav­ské­ho úva­lu a poho­ria Chři­by (pole​so​vi​ce​.cz), v nad­mor­skej výš­ke 223 met­rov nad morom. Na plo­che 13.07 km2 tu žije 1980 oby­va­te­ľov. Z Pole­šo­víc pochá­dza herec Moj­mír Maděrič (Wiki­pe­dia CZ).

V oblas­ti Pole­šo­víc je z minu­los­ti dolo­že­ná osa­da Zábla­ca­ny v 10. a 11. sto­ro­čí. Prvá písom­ná zmien­ka k Pole­šo­vi­ciach je z rok 1220. Obec pat­ri­la cis­te­rián­ske­mu kláš­to­ru vo Veleh­ra­de. Obci domi­nu­je kos­tol svä­té­ho Pet­ra a Pav­la už od roku 1320 napriek dra­ma­tic­kým zme­nám. Zau­jí­ma­vý je svia­toč­ný ľudo­vý kroj, kto­rý sa pou­ží­va napri. pri slo­vác­kych hodoch, kto­ré sa kona­jú dru­hú nede­ľu v októb­ri. Svo­ju dáv­nu his­tó­riu má vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1922 tu bola zria­de­ná Štát­na révo­va škôl­ka. Pochá­dza­jú z nej napr. odro­dy morav­ský muš­kát, Olša­va, Amos. Na Veľ­kú noc sa v obci poria­da “Košt vína”. Okrem toho sa poria­da “Žeh­ná­ní vína” za pod­po­ry pole­šo­vic­ké cim­bá­lo­vej muzi­ky Kap­ka a žen­ské­ho spe­vác­ke­ho súbo­ru Drmo­li­ce (pole​so​vi​ce​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

skala
Hits: 2021

Obec Čas­tá leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Trnav­skej pahor­ka­ti­ny (cas​ta​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 248 met­rov nad morom (cas​ta​.sk). Nad obcou je hrad Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). Roz­lo­ha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Od roku 2004 tu Divad­lo na kole­ne orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne diva­del­ný fes­ti­val Fes­te­át­ro. 1. sep­tem­bra sa koná­va vytrva­lost­ný beh Mraz­nic­ké chod­níč­ky. 8. mája turis­tic­ký pochod Čas­tov­ská päť­de­siat­ka. Od roku 2004 sa pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je Via­noč­ný volej­ba­lo­vý tur­naj (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1240 (Wiki­pe­dia). Vznik­la ako pod­hra­die hra­du Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). Maďar­ský názov je Csesz­te, nemec­ký Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). V roku 1560 zís­ka­la Čas­tá pri­vi­lé­gia mes­teč­ka. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo nie­koľ­ko zemian­skych rodín a chor­vát­ski kolo­nis­ti. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, vinoh­rad­níc­tvom, pôso­bi­li tu via­ce­ré cechy: deb­ná­rov, kraj­čí­rov, číž­má­rov, hrn­čia­rov, súken­ní­kov. V 16. sto­ro­čí tu bol vybu­do­va­ný pivo­var. Na kon­ci 17. sto­ro­čia tu bola papie­reň. Zo 17. sto­ro­čia sú zmien­ky o baniach na zla­to a strieb­ro, v 19. sto­ro­čí na síru a meď. V roku 1738 bola v Čas­tej moro­vá epi­dé­mia, na zaľud­ne­nie boli pozva­ní nemec­kí kolo­nis­ti (cas​ta​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post