Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Polia

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

Hits: 4282

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou obce je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, Lúky a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „Hruščin chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej tradície názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie osady bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk).

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom rieky v jednom rade domov v smere západ-východ, pričom domy mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné skupiny pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne podujatia, výstavy a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).


Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of Orava. The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s Zamagurie region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls’ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).


Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).


TOP

Všetky

hrustin 190307

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Neživé, Obce, Moravské, Polia, Česko, Južná Morava, Mlyny, Stavby

Kunkovice

Hits: 356

Kunkovice sa nachádzajú v okrese Kroměříž. Pôsobia ako časová kapsula, kde sa preplieta tradičná architektúra s modernou. Starobylé budovy, historické pamiatky, miestna radnica a kostol nesú príbehy starých čias. Vôkol sa nachádza krásna rozmanitá príroda. Kunkovice udržiavajú tradície a folklór v životaschopnom stave. Konajú sa rôzne podujatia, festivaly, kde sa prezentuje ľudový tanec, piesne, remeslá. Tkáčstvo, keramikárstvo, drevorezba tvorí charakter obce. Miestni obyvatelia sú hrdí na svoje korene a radi ich zdieľajú. Miestne kulinárske špeciality odrážajú preferencie miestnych obyvateľov.

V Kunkoviciach žije na ploche 7 km2 83 obyvateľov. Ležia v nadmorskej výške 309 metrov nad morom. Prvá písomná zmienka je z roku 1141. Nachádza sa tu veterný mlyn holandského typu (Wikipedia). Asi 300 metrov severovýchodne od obce na náveternej vyvýšenine stojí murovaný veterný mlyn holandského typu. Je v súkromných rukách a jeho majiteľ sa snaží vylepšiť jeho zlý stav. Mlyn postavili v 19. storočí, pôvodne disponoval otáčacou strechou a šindľovou krytinou. Niekoľkokrát ho postihol požiar, v roku 1890 bol dôkladne opravený. Svoju funkciu vykonával do roku 1944, vtedy ho vlastnil Edmund Molínek. Po vojne postupne chátral až do havarijného stavu. Dnes sa má už lepšie, mlyn je dokonca zateplený (kunkovice.cz).


Kunkovice is located in the Kroměříž district. It acts as a time capsule where traditional architecture intertwines with modernity. Ancient buildings, historical landmarks, the local town hall, and church carry stories from old times. Beautiful and diverse nature surrounds the area. Kunkovice preserve traditions and folklore in a vibrant state. Various events and festivals take place, showcasing folk dances, songs, and crafts. Weaving, pottery, and wood carving contribute to the village’s character. Local residents take pride in their roots and willingly share them. Local culinary specialties reflect the preferences of the inhabitants.

In Kunkovice, 83 inhabitants live on an area of 7 km². The village is situated at an altitude of 309 meters above sea level. The first written mention dates back to 1141. A Dutch-type windmill stands about 300 meters northeast of the village on a windward elevation. It is privately owned, and the owner is working to improve its poor condition. The mill was built in the 19th century, originally featuring a rotating roof and shingle covering. It suffered several fires and underwent thorough renovation in 1890. It functioned until 1944, owned by Edmund Molínek. After the war, it gradually deteriorated to a state of disrepair. Today, it is in better condition, even insulated (kunkovice.cz).


Kunkovice se nacházejí v okrese Kroměříž. Působí jako časová kapsle, kde se prolíná tradiční architektura s modernou. Starobylé budovy, historické památky, místní radnice a kostel nesou příběhy starých časů. Okolo se rozkládá krásná a rozmanitá příroda. Kunkovice udržují tradice a folklór v životaschopném stavu. Konají se zde různé události, festivaly, kde se prezentuje lidový tanec, písně, řemesla. Tkáčství, keramika, dřevořezba tvoří charakter obce. Místní obyvatelé jsou hrdí na své kořeny a rádi je sdílejí. Místní kulinářské speciality odrážejí preference místních obyvatel.

V Kunkovicích žije na ploše 7 km2 83 obyvatel. Leží v nadmořské výšce 309 metrů nad mořem. První písemná zmínka je z roku 1141. Nachází se zde větrný mlýn holandského typu (Wikipedia). Asi 300 metrů severovýchodně od obce na návětrné vyvýšenině stojí zděný větrný mlýn holandského typu. Je v soukromých rukách a jeho majitel se snaží vylepšit jeho zlý stav. Mlýn postavili v 19. století, původně disponoval otáčivou střechou a šindelem krytinou. Několikrát ho postihl požár, v roce 1890 byl důkladně opraven. Svoji funkci vykonával do roku 1944, tehdy ho vlastnil Edmund Molínek. Po válce postupně chátral až do havarijního stavu. Dnes se má už lépe, mlýn je dokonce zateplený (kunkovice.cz).


Odkazy

kunkovice 51401

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Neživé, Obce, Slovenské, Liptov, Kostoly, Polia, Stavby

Žehra – lokalita UNESCO a zároveň cesta do minulosti

Hits: 662

Žehra je zložená z troch lokalít: vlastnej obce Žehra, Sídliska Dreveník a miestnej časti Hodkovce. V roku 1869 v Žehre žilo 408 obyvateľov. V roku 1991 1126, v roku 2021 2616 obyvateľov (obeczehra.sk). Interiéry kostola svätého Ducha tvoria vzácne gotické fresky svetového významu. On samotný už z diaľky púta pozornosť bielou farbou kostola a charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže. Navyše sa vypína nad obcou na návrší. Kostol bol dokončený v roku 1275, v priebehu storočí bol viackrát upravovaný. Od roku 1985 je národnou kultúrou pamiatkou a od roku 1993 je zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (obeczehra.sk).

Žehra leží v regióne Slovenského raja. Spája historický pôvab s prírodnou krásou. Jedinečný exkurz do minulosti. Žehra sa pýši bohatou históriou, ktorá sa odráža v zachovalých pamiatkach. V románskom kostole svätého Štefana sa nachádza unikátna fresková výzdoba. Žehra si uchováva ľudový charakter, konajú sa tu tradičné podujatia zachovávajú sa miestne folklórne aktivity. Ponúka zažiť atmosféru miestnych sviatkov, kde sa stretávajú tradície, hudba a chute domácej kuchyne. Žehra je miestom, kde sa spája kultúra s nezabudnuteľnou prírodou. Návšteva tejto malebnej dediny je ako cesta do minulosti. Národný park Slovenský raj je na dosah ruky. Chodník Kysel prechádza cez čarovný kaňon s množstvom drevených mostov, ponúkajúce nezabudnuteľný zážitok.


Žehra is composed of three locations: the village of Žehra itself, the Dreveník Housing Estate, and the local part of Hodkovce. In 1869, Žehra had 408 inhabitants. In 1991, it had 1,126, and in 2021, it had 2,616 inhabitants (obeczehra.sk). The interiors of the Church of the Holy Spirit feature rare Gothic frescoes of global significance. The church itself stands out from a distance with its white color and characteristic wooden onion-shaped tower. Moreover, it towers over the village on a hill. The church was completed in 1275 and has been modified several times over the centuries. Since 1985, it has been a national cultural monument, and since 1993, it has been listed in the UNESCO World Cultural Heritage List (obeczehra.sk).

Žehra is located in the Slovak Paradise region. It combines historical charm with natural beauty, offering a unique excursion into the past. Žehra boasts a rich history reflected in its preserved landmarks. The Romanesque Church of St. Stephen features unique fresco decoration. Žehra maintains its folk character, hosting traditional events and preserving local folklore activities. It offers the chance to experience the atmosphere of local festivals, where traditions, music, and the flavors of homemade cuisine come together. Žehra is a place where culture merges with unforgettable nature. A visit to this picturesque village is like a journey into the past. The Slovak Paradise National Park is within easy reach. The Kysel Trail passes through a magical canyon with numerous wooden bridges, offering an unforgettable experience.


Odkazy

zehra 36452

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Obce, Moravské, Polia, Česko, Južná Morava

Strážovice, miesto kde som si neraz zadovážil víno, mušt

Hits: 445

Strážovice ležia v nadmorskej výške 417 metrov nad morom iba 7 km od Kyjova. Jej časti sú: Horní kopec, Dolní kopec, Jamy, Kamence, Pod uličkou. V Strážoviciach žije 609 obyvateľov (strazovice.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1131. Od roku 1753 je v Strážoviciach malý zámok (strazovice.sk). V piatom storočí pred naším letopočtom tu žili Kelti. V piatom storočí tu mali Slovania pod strážovským kopcom veľkú osadu, nazývala sa Chrástovice a existovala až do roku 1470 (strazovice.sk).


Strážovice are situated at an altitude of 417 meters above sea level, just 7 km from Kyjov. Its parts include: Horní kopec, Dolní kopec, Jamy, Kamence, and Pod uličkou. Strážovice is home to 609 inhabitants (strazovice.sk). The first written mention dates back to the year 1131. Since 1753, there has been a small castle in Strážovice (strazovice.sk). In the 5th century BC, Celts inhabited the area. In the 5th century AD, Slavs had a large settlement under the Strážovský hill, called Chrástovice, which existed until 1470 (strazovice.sk).


Strážovice leží v nadmořské výšce 417 metrů nad mořem jen 7 km od Kyjova. Jej části jsou: Horní kopec, Dolní kopec, Jamy, Kamence, Pod uličkou. V Strážovicích žije 609 obyvatel (strazovice.sk). První písemná zmínka je z roku 1131. Od roku 1753 je v Strážovicich malý zámek (strazovice.sk). V pátém století před naším letopočtem zde žili Keltové. Ve 5. století zde měli Slované pod strážovským kopcem velkou osadu, nazývala se Chrástovice a existovala až do roku 1470 (strazovice.sk).


Odkazy

 

strazovice 31165

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Obce, Moravské, Polia, Česko, Južná Morava

Litenčice – obec s veľkomoravským osídlením

Hits: 1016

Litenčice ležia na Litenčickej pahorkatine, 21 km juhozápadne od Kromeřížu. Majú charakter mestysu, ktorého súčasťou je aj obec Strabenice.  Na výmere 10,51 km2 tu žije 484 obyvateľov (litencice.com). Prvá písomná zmienka je z roku 1141. Na návrší Obecnice bolo z obdobia Veľkomoravskej ríše nájdených 153 hrobov (litencice.com). Tvrz v Litenčiciach existovala v druhej polovici 14. storočia. Z nej sa stavba prebudovala na zámok, ktorý v roku 1948 prešiel do rúk štátu a bol značne devastovaný. Po roku 1993 bol reštituovaný a momentálne je rekonštruovaný (zameklitencice.cz). Zámok je z roku 1437, v mestyse sa nachádza kostol svätého Petra a Pavla (litencice.com). Názov mestysu je odvodený od rodného ména Lutenek. Koreň slova lut známená líty, zúrivý (Hosák, Šrámek). Poriadajú sa tu poľovnícke plesy, sokolské karnevaly a hody (zameklitencice.cz).


Litenčice are situated on the Litenčice Uplands, 21 kilometers southwest of Kroměříž. They have the character of a town, which also includes the village of Strabenice. With an area of 10.51 square kilometers, the population here is 484 inhabitants (litencice.com). The first written mention dates back to 1141. On the hill of Obecnice, 153 graves from the Great Moravian Empire period were found (litencice.com). A fortress in Litenčice existed in the second half of the 14th century. From it, the structure was rebuilt into a castle, which in 1948 passed into the hands of the state and was significantly devastated. After 1993, it was restituted and is currently under reconstruction (zameklitencice.cz). The castle dates back to 1437, and in the town, there is the Church of St. Peter and Paul (litencice.com). The name of the town is derived from the native name Lutenek. The root of the word „lut“ means fierce, raging (Hosák, Šrámek). Hunting balls, Sokol carnivals, and festivals are held here (zameklitencice.cz).


Litenčice leží na Litenčické pahorkatině, 21 km jihozápadně od Kroměříže. Mají charakter městyse, jehož součástí je i obec Strabenice. Na výměře 10,51 km2 zde žije 484 obyvatel (litencice.com). První písemná zmínka je z roku 1141. Na návrší Obecnice bylo z období Velkomoravské říše nalezeno 153 hrobů (litencice.com). Tvrz v Litenčicích existovala v druhé polovině 14. století. Z ní se stavba přebudovala na zámek, který v roce 1948 přešel do rukou státu a byl značně devastován. Po roce 1993 byl restituován a momentálně je rekonstruován (zameklitencice.cz). Zámek je z roku 1437, v městyse se nachází kostel svatého Petra a Pavla (litencice.com). Název městyse je odvozen od rodného jména Lutenek. Kořen slova lut znamená zuřivý (Hosák, Šrámek). Pořádají se zde lovecké plesy, sokolské karnevaly a hody (zameklitencice.cz).


Odkazy

Literatúra

Hosák, Šrámek: Místní jména na Moravě a ve Slezsku I, Praha 1970, str. 540.


 

litencice 18762