Tatry, Krajina, Slovensko, Príroda, TOP, Hory, Biotopy, Fotografie

Vysoké Tatry

Hits: 6207

Vysoké Tatry sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory svete (). Názov Tatry je často chápaný ako pomenovanie jednotlivých horských celkov – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, , Východné Tatry, Belianske Tatry a sú často považované z pohľadu turizmu ako jedno pohorie, jeden celok alebo ich rozdelenie je chápané ako Vysoké Tatry a Nízke Tatry (sprievodcaposlovensku.com). Celková rozloha je 785 – 790 km². 78 % leží na Slovensku, 22 % v Poľsku (deims.org). Sú najvyšším pohorím Karpát a najvyšším severne od Álp v Európe (Wikipedia). S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je TANAP súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Tatry majú ostré hrebeňe, hlboké a charakter alpského reliéfu vzniknutého glaciálnymi procesmi. Západné Tatry majú charakter zložitých horských masívov s rôznymi skalnými formáciami. Východné Tatry tvoria Vysoké Tatry – najvyššie časti s alpínskym charakterom a Belianske Tatry – nižšie položenée, ale významné pohoria s bohatou geológiou (gov.pl).

Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, . Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, , Popradské pleso, Morské oko, . Sneh sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske , ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia). Reliéf bol formovaný počas alpskej orogenézy a následnými glaciálnymi a periglaciálnymi procesmi, ktoré vytvorili typické tvary: firnové kotle, U‑tvarované údolia, morény, štrbinové doliny a (unesco.org). Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha (Houdek, Bohuš, 1976). Geologická stavba Tatier zahŕňa granitické a sedimentárne horniny. Vnútorné časti sú prevažne granitové, vonkajšie časti sú sedimentárne – kriedovo‑jurasické a (deims.org).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova , tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa  (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a  do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. používali označenie Turtul, , Tortol apod., Tátra. Nemci Karpathen, , Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

Tatry patria k najvlhkejším a najchladnejším oblastiam v regióne Poľska i Slovenska. a snehové sa objavujú často, čo ovplyvňuje vegetáciu i erozívne procesy (ecopotential-project.eu). V najvyšších polohách žijú a svište. vrchovský tatranský je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké medveď, vlk, rys (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné ústavy, liečil sa tu aj český básnik Jiří Wolker. Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je Hrebienok na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e-tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Existujú zmienky o rudných výskytoch v Tatrách. Prvé zmienky o baníckej činnosti sú z 13. storočia. Niektoré boli najmä v 17. a 18. storočí využívané. Majú len mineralogický význam a nezodpovedajú kritériám ložiska nerastných surovín. Pri Štrbe boli bane na železnú rudu a na Patrii, ktorú nazývali boli medené bane. V Bielovodskej doline sa dolovalo od roku 1524. V oblasti Kriváňa, kde sa vyskytovala , na ktorú bolo viazané i (Wikipedia). 

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. Leontopodium alpinum (e-tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata „“ sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. Téryho chata, , Chata pod Soliskom, (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, , Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).


The High Tatras are probably the greatest pride of Slovakia. In any case, they are the highest mountain range in the . They are often described as the smallest high mountains in the world (Peter Kaclík). The name Tatras is frequently understood as a collective designation for several mountain units — the High Tatras, Low Tatras, Western Tatras, Eastern Tatras and Belianske Tatras — which are often perceived, especially from a tourism perspective, as one unified mountain range, or are simply divided into the High and Low Tatras (sprievodcaposlovensku.com). The total area is about 785–790 km², of which 78% lies in Slovakia and 22% in Poland (deims.org). They are the highest mountains of the Carpathians and the highest north of the Alps in (). Together with Poland’s Tatra National Park (Tatrzański Park Narodowy), the Slovak TANAP forms part of the UNESCO Biosphere Reserves (tanap.org). The main ridge of the High Tatras is only 26 km long (vysoketatry.org), with a maximum width of 17 km (Wikipedia). The Tatras feature sharp ridges, deep valleys and a distinctly alpine relief formed by glacial processes. The Western Tatras are characterized by complex mountain massifs with diverse rock formations, while the Eastern Tatras consist of the High Tatras — the highest and most alpine part — and the Belianske Tatras, which are lower but geologically very rich (gov.pl).

The highest peak of both the High Tatras and Slovakia is Gerlachovský štít (2,655 m a.s.l.) (vysoketatry.org). Of the 35 valleys, the best known are Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká and Malá Studená, Bielovodská, Javorová, and Kežmarská Biela voda. The High Tatras contain about 120 glacial lakes, including Štrbské Pleso, Veľké Hincovo Pleso, Popradské Pleso, Morskie Oko, and Wielki Staw Polski. Snow remains for 200–250 days per year, and on some shaded slopes it does not melt at all; annual precipitation reaches around 1,600 mm (Wikipedia). Geologically, the Tatras are a core mountain range, whose crystalline basement formed in the Carboniferous period about 210 million years ago (Janák, Plašienka, Petrík). Alpine glaciers played a dominant role in shaping the relief; during glacial periods, northern glaciers reached lengths of up to 14 km (Wikipedia). The relief was formed during the Alpine orogeny and subsequent glacial and periglacial processes, producing cirques, U-shaped valleys, moraines, gorge valleys and lake basins (unesco.org). At their maximum extent, High Tatra glaciers covered about 15,000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). The geological structure includes granite cores in the interior and Mesozoic limestones and dolomites in the outer zones (deims.org).

The origin of the name Tatras is not definitively resolved. Some scholars link it to pre-Slavic inhabitants and to the Aryan words tamtra or tâtra meaning “dark”. Others relate it to a word meaning rocky, barren land. The most widely accepted view derives the name from the Slavic word trtri meaning “cliffs” (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). The first written record dates to 999, as Tritri montes (wikipedia.sk), and by 1125 it appeared as Tatri in Cosmas‘ Chronicle (Kele & Lučanský, 2001).

The Bielovodská Valley glacier was 14 km long and 330 m thick (Houdek & Bohuš, 1976). The Tatras are divided into Western and Eastern Tatras, separated by Ľaliové Saddle; the Eastern Tatras consist of the High Tatras and the Belianske Tatras. Bielovodská Valley is the longest and the only fully alpine-type valley (Bohuš, 1996). About 330 caves have been mapped. There are over 200 glacial lakes (pleso in Slovak, staw in Polish). The climate is alpine to high-alpine, with snow cover lasting 180–250 days per year and wind occurring on up to 300 days. Foehn-type downslope winds often cause forest blowdowns. Autumn is the best season for hiking (wikipedia.sk). The Tatras are among the coldest and wettest regions of Slovakia and Poland. Strong precipitation shapes vegetation and erosion (ecopotential-project.eu). The mountains are home to chamois and marmots, and to large carnivores such as brown bear, wolf and lynx. The Tatra chamois (Rupicapra rupicapra tatrica) is a symbol of the High Tatras. Archaeological remains of a fortified prehistoric settlement were discovered at near Tatranská Polianka. is Slovakia’s national mountain. About 1,400 plant species grow in the Tatras. Mining activity dates back to the 13th century; iron, copper, antimony and gold were extracted, though only of mineralogical significance. The Belianske Tatras form a 14-km limestone ridge and are among the most scenic parts of the range, famous for Edelweiss (Leontopodium alpinum) and the Belianska Cave. The highest settlement is Štrbské Pleso (1,355 m). A cable car leads to Lomnický Peak (2,632 m). The highest mountain hut is Chata pod Rysmi (2,250 m), followed by many famous huts such as Téryho chata, Zbojnícka chata, , Sliezsky dom, and Chata pri Zelenom plese.


Die Hohe Tatra ist vermutlich der größte Stolz der Slowakei. In jedem Fall stellt sie das höchste Gebirge des Landes dar. Sie gilt zugleich als das kleinste Hochgebirge der Welt (Peter Kaclík). Der Name Tatra wird häufig als Sammelbezeichnung mehrerer Gebirgseinheiten verstanden – Hohe Tatra, Niedere Tatra, Westtatra, Osttatra und Belaer Tatra – die besonders aus touristischer Sicht oft als ein zusammenhängendes Gebirgssystem betrachtet werden oder vereinfacht in Hohe und Niedere Tatra gegliedert werden (sprievodcaposlovensku.com). Die Gesamtfläche beträgt 785–790 km², wovon 78 % in der Slowakei und 22 % in Polen liegen (deims.org). Die Tatra ist das höchste Gebirge der Karpaten und zugleich das höchste Gebirge nördlich der Alpen in Europa (Wikipedia). Zusammen mit dem polnischen Tatrzański Park Narodowy ist der slowakische TANAP Teil des UNESCO-Biosphärenreservates (tanap.org). Der Hauptkamm der Hohen Tatra ist lediglich 26 km lang (vysoketatry.org), seine maximale Breite beträgt 17 km (Wikipedia). Das Gebirge ist geprägt von scharfen Graten, tiefen Tälern und einem stark alpinen Relief, das durch glaziale Prozesse entstand. Die Westtatra besitzt den Charakter komplexer Gebirgsmassive mit vielfältigen Felsformationen, während die Osttatra aus der Hohen Tatra – dem höchsten und alpinsten Teil – sowie der Belaer Tatra besteht, die niedriger liegt, jedoch geologisch äußerst reich ist (gov.pl). Der höchste Gipfel der Hohen Tatra und der gesamten Slowakei ist der Gerlachovský štít mit 2 655 m ü. M. (vysoketatry.org). Von insgesamt 35 Tälern sind besonders bekannt: Kôprová-, Furkotská-, Mlynická-, Mengusovská-, Batizovská-, Velická-, Große und Kleine Studená-Tal, Bielovodská-Tal, Javorová-Tal und das Tal der Kežmarská Biela voda. In der Hohen Tatra befinden sich etwa 120 Gletscherseen, darunter Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morskie Oko und Wielki Staw Polski. Die Schneedecke hält hier 200–250 Tage im Jahr, in schattigen Lagen oft ganzjährig, und der jährliche Niederschlag erreicht etwa 1 600 mm (Wikipedia). 

Geologisch ist die Tatra ein Kerngebirge. Das kristalline Grundgebirge entstand bereits im Karbon vor etwa 210 Millionen Jahren (Janák, Plašienka, Petrík). Die heutige Form des Reliefs wurde wesentlich durch alpine Gletscher geprägt, die während der Eiszeiten auf der Nordseite bis zu 14 km Länge erreichten (Wikipedia). Die Gebirgsform entstand während der alpidischen Gebirgsbildung sowie durch glaziale und periglaziale Prozesse, wodurch typische Formen wie Kar-Kessel, U-Täler, Moränen, Schlucht-Täler und Seebecken entstanden (unesco.org). Zur Zeit der größten Vereisung bedeckten die Gletscher der Hohen Tatra rund 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Die geologische Struktur besteht aus granitischen Gesteinen im Inneren und mesozoischen Kalk- und Dolomitgesteinen an den Randzonen (deims.org).

Der Ursprung des Namens Tatra ist bis heute nicht eindeutig geklärt. Einige Historiker führen ihn auf vor-slawische Bevölkerungen und die arischen Begriffe tamtra oder tâtra („dunkel“) zurück, andere auf ein Volkswort für steinige, unfruchtbare Landschaft. Am wahrscheinlichsten gilt die Ableitung vom slawischen Wort „trtri“ („Felsklippen“) (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Die erste Erwähnung stammt aus dem Jahr 999 (Tritri montes), später 1125 erscheint der Name Tatri in der Chronik des Kosmas (Kele & Lučanský, 2001).

Der Gletscher im Bielovodská-Tal war 14 km lang und 330 m mächtig (Houdek & Bohuš, 1976). Die Tatra gliedert sich in West- und Osttatra, getrennt durch das Ľaliové-Joch. Die Osttatra besteht aus der Hohen Tatra und der Belaer Tatra (wikipedia.sk). Das Bielovodská-Tal ist das längste Tal und das einzige mit vollständig alpinem Charakter (Bohuš, 1996). In der Tatra sind rund 330 Höhlen bekannt. Es gibt über 200 Gletscherseen, die auf Slowakisch pleso und auf Polnisch staw heißen. Das Klima ist hochgebirgig bis alpinen Typs. Die Schneedecke hält 180–250 Tage an, und an bis zu 300 Tagen im Jahr weht starker Wind. Häufig treten Fallwinde auf der Südseite auf, die zu großflächigen Windwürfen führen. Die beste Zeit für Bergtouren ist der Herbst, wenn das Wetter am stabilsten ist (wikipedia.sk). Die Tatra zählt zu den kältesten und niederschlagsreichsten Regionen der Slowakei und Polens. Häufige Regen- und Schneefälle beeinflussen Vegetation und Erosionsprozesse (ecopotential-project.eu). In den höchsten Lagen leben Gämsen und Murmeltiere. Die Tatra-Gämse (Rupicapra rupicapra tatrica) ist ein Symbol der Hohen Tatra. In den Wäldern kommen auch große Beutegreifer wie Bär, Wolf und Luchs vor (vysoketatry.org). In Tatranská Polianka wurde eine vorgeschichtliche befestigte Siedlung entdeckt. Der Kriváň gilt als Symbolberg der Slowakei. Insgesamt wachsen in der Tatra rund 1 400 Pflanzenarten (wikipedia.sk).

Seit dem 13. Jahrhundert gibt es Hinweise auf Bergbau, insbesondere auf Eisen, Kupfer, Antimon und Gold, allerdings nur von mineralogischer Bedeutung. Die Belaer Tatra bildet einen 14 km langen Kalksteinkamm und gilt als der landschaftlich und biologisch reichste Teil, bekannt u. a. für das Edelweiß (Leontopodium alpinum) und die Belaer Tropfsteinhöhle. Die höchstgelegene Siedlung ist Štrbské Pleso (1 355 m). Eine Seilbahn führt auf den Lomnický štít (2 632 m). Die höchstgelegene Hütte ist die Chata pod Rysmi (2 250 m), daneben existieren zahlreiche bekannte Berghütten wie Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom und Chata pri Zelenom plese.


Tatry Wysokie są prawdopodobnie największą dumą Słowacji. W każdym razie stanowią najwyższe pasmo górskie tego kraju. Często określa się je jako najmniejsze góry wysokie świata (Peter Kaclík). Nazwa Tatry bywa rozumiana jako wspólne określenie kilku jednostek górskich – Tatr Wysokich, Tatr Niskich, Tatr Zachodnich, Tatr Wschodnich oraz Tatr Bielskich – które, zwłaszcza z punktu widzenia turystyki, są często postrzegane jako jedno pasmo górskie lub dzielone jedynie na Tatry Wysokie i Niskie  (sprievodcaposlovensku.com). Całkowita powierzchnia Tatr wynosi 785–790 km², z czego 78% leży na Słowacji, a 22% w Polsce (deims.org). Są one najwyższym pasmem Karpat oraz najwyższymi górami Europy na północ od Alp (Wikipedia). Wraz z polskim Tatrzańskim Parkiem Narodowym słowacki TANAP stanowi część Rezerwatu Biosfery UNESCO (tanap.org). Główny grzbiet Tatr Wysokich ma zaledwie 26 km długości (vysoketatry.org), a jego maksymalna szerokość wynosi 17 km (Wikipedia). Tatry charakteryzują się ostrymi graniami, głębokimi dolinami oraz typowo alpejską rzeźbą terenu, ukształtowaną przez procesy glacjalne. Tatry Zachodnie mają charakter złożonych masywów górskich o zróżnicowanych formacjach skalnych, natomiast Tatry Wschodnie tworzą Tatry Wysokie – najwyższą i najbardziej alpejską część pasma – oraz Tatry Bielskie, które są niższe, lecz wyjątkowo bogate geologicznie (gov.pl). Najwyższym szczytem Tatr Wysokich i całej Słowacji jest Gerlachovský štít (2655 m n.p.m.) (vysoketatry.org). Spośród 35 dolin do najbardziej znanych należą: Kôprovská, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Wielka i Mała Studená, Bielovodská, Jaworowa oraz Dolina Kieżmarskiej Białej Wody. W Tatrach Wysokich znajduje się około 120 jezior polodowcowych, m.in. Štrbské Pleso, Veľké Hincovo Pleso, Popradské Pleso, Morskie Oko oraz Wielki Staw Polski. Pokrywa śnieżna utrzymuje się 200–250 w roku, a na niektórych zacienionych stokach nie znika wcale; roczna suma opadów sięga około 1600 mm (Wikipedia).

Pod względem geologicznym Tatry są pasmem zrębowym. Krystaliczne jądro Tatr powstało w karbonie, około 210 milionów lat temu (Janák, Plašienka, Petrík). Decydujący wpływ na rzeźbę terenu miały lodowce alpejskie, które w okresach zlodowaceń osiągały po północnej stronie długość nawet 14 km (Wikipedia). Rzeźba była kształtowana podczas orogenezy alpejskiej oraz przez procesy glacjalne i peryglacjalne, tworząc charakterystyczne formy: kotły firnowe, doliny U-kształtne, moreny, doliny szczelinowe i misy jeziorne (unesco.org). W okresie największego zlodowacenia lodowce Tatr Wysokich zajmowały powierzchnię około 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Budowa geologiczna obejmuje granitowe skały w części wewnętrznej oraz osadowe wapienie i dolomity jurajsko-kredowe w strefach zewnętrznych (deims.org).

Pochodzenie nazwy Tatry nie zostało jednoznacznie wyjaśnione. Jedna z teorii wywodzi ją od przed-słowiańskich mieszkańców i aryjskich słów tamtra lub tâtra oznaczających „ciemny”. Inni łączą ją z ludowym określeniem kamienistej, jałowej ziemi. Najbardziej prawdopodobne jest jednak pochodzenie od słowiańskiego słowa „trtri”, oznaczającego skały i urwiska (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Najstarsza wzmianka pochodzi z roku 999 jako Tritri montes (wikipedia.sk), a w 1125 w Kronice Kosmasa pojawia się forma Tatri (Kele & Lučanský, 2001). Lodowiec w Dolinie Białej Wody miał 14 km długości i 330 m grubości (Houdek & Bohuš, 1976). Tatry dzielą się na Tatry Zachodnie i Wschodnie, rozdzielone Przełęczą Liliową (Ľaliové sedlo). Tatry Wschodnie obejmują Tatry Wysokie i Tatry Bielskie (wikipedia.sk). Dolina Białej Wody jest najdłuższą doliną Tatr i jedyną o w pełni alpejskim charakterze (Bohuš, 1996). Znanych jest około 330 jaskiń. W Tatrach znajduje się ponad 200 jezior polodowcowych – na Słowacji zwanych pleso, w Polsce staw. Klimat ma charakter górski do wysokogórskiego. Pokrywa śnieżna utrzymuje się 180–250 dni w roku, a silne wiatry występują nawet 300 dni w roku. Szczególnie częste są wiatry halne powodujące wiatrołomy. Jesień jest najlepszym okresem do wędrówek (wikipedia.sk).

Tatry należą do najchłodniejszych i najbardziej wilgotnych regionów Polski i Słowacji. Częste opady deszczu i śniegu wpływają na roślinność i procesy erozyjne (ecopotential-project.eu). W najwyższych partiach żyją kozice i świstaki. Kozica tatrzańska (Rupicapra rupicapra tatrica) jest symbolem Tatr Wysokich. W lasach występują także niedźwiedź, wilk i ryś (vysoketatry.org). W Tatrzańskiej Poliance odkryto pozostałości pradawnej obronnej na tzw. Żółtej Ścianie. Krywań (Kriváň) jest symbolem narodowym Słowacji. W Tatrach rośnie około 1400 gatunków roślin (wikipedia.sk). Pierwsze wzmianki o górnictwie pochodzą z XIII wieku; wydobywano rudę żelaza, miedź, antymon i złoto, jednak tylko o znaczeniu mineralogicznym. Tatry Bielskie tworzą 14-kilometrowy grzbiet wapienny i uchodzą za najpiękniejszą i najbogatszą przyrodniczo część pasma, znaną m.in. z występowania szarotki alpejskiej (Leontopodium alpinum) oraz Jaskini Bielskiej. Najwyżej położoną miejscowością jest Štrbské Pleso (1355 m n.p.m.). Kolej linowa prowadzi na Łomnicki Szczyt (2632 m). Najwyżej położone schronisko to Chata pod Rysmi (2250 m), obok wielu innych, m.in. Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezsky dom i Chata pri Zelenom plese.


Vysoké Tatry jsou pravděpodobně největší pýchou Slovenska. V každém případě představují nejvyšší pohoří země. Často jsou označovány jako nejmenší velehory světa (Peter Kaclík). Název Tatry je často chápán jako souhrnné označení několika horských celků – Vysokých Tater, Nízkých Tater, Západních Tater, Východních Tater a Belianských Tater – které jsou zejména z pohledu cestovního ruchu považovány za jedno pohoří nebo jsou zjednodušeně rozdělovány na Vysoké a Nízké Tatry (sprievodcaposlovensku.com).

Celková rozloha činí 785–790 km², z čehož 78 % leží na Slovensku a 22 % v Polsku (deims.org). Tatry jsou nejvyšším pohořím Karpat a zároveň nejvyššími horami Evropy severně od Alp (Wikipedia). Společně s polským Tatrzańskim Parkem Narodowym je slovenský TANAP součástí biosférické rezervace UNESCO (tanap.org). Hřeben Vysokých Tater je dlouhý pouze 26 km (vysoketatry.org) a jeho maximální šířka činí 17 km (Wikipedia). Tatry se vyznačují ostrými hřebeny, hlubokými dolinami a výrazně alpínským reliéfem, vytvořeným glaciálními procesy. Západní Tatry mají charakter složitých horských masivů s rozmanitými skalními formacemi, zatímco Východní Tatry tvoří Vysoké Tatry – nejvyšší a nejvíce alpínskou část pohoří – a Belianské Tatry, které jsou nižší, avšak geologicky mimořádně bohaté (gov.pl). Nejvyšším vrcholem Vysokých Tater i celého Slovenska je Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) (vysoketatry.org). Z celkem 35 dolin patří k nejznámějším Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Velká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová a dolina Kežmarské Bílé vody. Ve Vysokých Tatrách se nachází přibližně 120 ledovcových jezer, například Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko a Wielki Staw Polski. Sněhová pokrývka zde přetrvává 200–250 dní v roce, na některých stinných svazích se neroztaje vůbec a roční úhrn srážek dosahuje přibližně 1 600 mm (Wikipedia).

Z geologického hlediska jsou Tatry jádrovým pohořím. Krystalické jádro Tater vznikalo v karbonu před přibližně 210 miliony let (Janák, Plašienka, Petrík). Zásadní vliv na utváření reliéfu měly alpínské ledovce, které v dobách zalednění dosahovaly na severních svazích délky až 14 km (Wikipedia). Reliéf byl formován během alpínské orogeneze a následnými glaciálními a periglaciálními procesy, které vytvořily typické tvary – karové , údolí ve tvaru U, morény, soutěsková údolí a jezerní pánve (unesco.org).

V době maximálního zalednění dosahovala plocha ledovců ve Vysokých Tatrách přibližně 15 000 ha (Houdek & Bohuš, 1976). Geologická stavba zahrnuje ve vnitřních částech a mezozoické vápence a dolomity ve vnějších okrajových zónách (deims.org).

Původ názvu Tatry nebyl dosud jednoznačně objasněn. Někteří badatelé jej odvozují od předslovanských obyvatel a árijských slov tamtra či tâtra ve významu „tmavý“, jiní jej spojují s lidovým označením kamenité, neúrodné půdy. Za nejpravděpodobnější se však považuje odvození od slovanského slova „trtri“, znamenajícího skalní bradla (Melich 1902; Czambel 1906; Chaloupecký 1923). Nejstarší písemná zmínka pochází z roku 999 jako Tritri montes (wikipedia.sk), v roce 1125 se v Kosmově kronice objevuje tvar Tatri (Kele & Lučanský, 2001).

Ledovec v Bielovodské dolině měl délku 14 km a mocnost 330 m (Houdek & Bohuš, 1976). Tatry se člení na Západní a Východní Tatry, oddělené Ľaliovým sedlem. Východní Tatry se dále dělí na Vysoké Tatry a Belianské Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je nejdelší dolinou Tater a jedinou s plně alpínským charakterem (Bohuš, 1996). V Tatrách je zmapováno přibližně 330 jeskyní. Nachází se zde více než 200 ledovcových jezer – na Slovensku zvaných pleso, v Polsku staw. Podnebí má převážně horské až vysokohorské . Sněhová pokrývka trvá 180–250 dní ročně a silný vítr až 300 dní v roce. Na jižní straně se často vyskytují padavé větry, které způsobují rozsáhlé polomy. Nejvhodnějším obdobím pro turistiku je podzim, kdy je počasí nejstabilnější (wikipedia.sk). Tatry patří k nejchladnějším a nejvlhčím oblastem Slovenska i Polska. Časté deště a sněhové srážky ovlivňují vegetaci i erozní procesy (ecopotential-project.eu). V nejvyšších polohách žijí kamzíci a svišti. Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je symbolem Vysokých Tater. V lesích se vyskytují i medvěd, vlk a rys (vysoketatry.org). V Tatranské Poliance byly odkryty pozůstatky pravěkého opevněného sídla na tzv. Žluté stěně. Kriváň je považován za symbol Slovenska. V Tatrách roste přibližně 1 400 druhů rostlin (wikipedia.sk).

První zmínky o hornické činnosti pocházejí ze 13. století; těžila se především železná ruda, měď, antimon a zlato, avšak pouze s mineralogickým významem. Belianské Tatry tvoří 14 km dlouhý vápencový hřeben a jsou považovány za nejkrásnější a přírodně nejbohatší část pohoří, známou například výskytem protěže alpské (Leontopodium alpinum) a Belianské jeskyně. Nejvýše položenou osadou je Štrbské Pleso (1 355 m n. m.). Na Lomnický štít (2 632 m) vede visutá lanovka. Nejvýše položenou horskou chatou je Chata pod Rysy (2 250 m), dále například Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Sliezský dom a Chata pri Zelenom plese.


Niektoré príspevky

Literatúra

Odkazy

Zoologické záhrady, Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Fotografie, Cicavce, Plazy

ZOO Bojnice

Hits: 3441

Zoologická záhrada sa nachádza v zámockom parku Bojníc (informaciebojnice.sk). V Zoologickej záhrade v Bojniciach sa nachádza rozlohe 41 hektárov (Michal Sloviak) viac ako 4500 zvierat, 430 druhov (zoobojnice.sk). Expozícia sov a dravcov, kopytníkov, vodného vtáctva, opíc, slonov, šeliem, vtákov, , , detská (informaciebojnice.sk). ZOO má pomenovanie Národná zoologická záhrada (Michal Sloviak). Prívlastok národná nesie od 1. 7. 2017 (zoobojnice.sk). Je najstaršou zoologickou záhradou na Slovensku. Pre svoje otvorila 1. 4. 1955 (Michal Sloviak). Už v prvom roku ju navštívilo 45 000 návštevníkov. Najvyššiu dosiahla v roku 1986 – 520 729 (zoobojnice.sk). Okrem iného ZOO spravuje národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené (Michal Sloviak). Spolupracuje s univerzitnými pracoviskami, prírodovedeckými fakultami, ústavmi a múzeami (Peter Lupták).

prezentuje svoju kolekciu zvierat zo všetkých kontinentov, zameranú nielen na populárne druhy, ale aj na vzácne a . Je to jediná ZOO na Slovensku, kde môžeš vidieť napríklad africké , bongo, unikátne druhy opíc (Wikipedia). ZOO Bojnice je dôležitým partnerom v ochrane biodiverzity a aktívne sa zapája do medzinárodných programov. Je zapojená do 33 druhov v Európskych záchranných programoch (), 39 druhov je v Európskych plemenných knihách () a 14 druhov v medzinárodných plemenných knihách (). sú kľúčové pre záchranu ohrozených druhov, ich genetickú diverzitu a šírenie v rámci zoologických záhrad v Európe (zoobojnice.sk). ZOO sa venuje nielen expozícii zvierat, ale aj ochranárskym projektom a vedeckému výskumu. Medzi ich dlhodobé patrí spolupráca pri monitoringu a reintrodukcii rysa karpatského do prírody,  pre a iné , vypúšťanie mláďat driemavej a iných druhov, prevádzka rehabilitačnej stanice pre zranené a (sdetmi.com). ZOO sa snaží výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v prírody a biodiverzity. Ponúka , komentované prehliadky a špeciálne zážitkové programy, kde si môžu vyskúšať prácu ošetrovateľa zvierat, záhradníka alebo iného zamestnanca zoo (zoobojnice.sk).

ZOO Bojnice je členom viacerých významných medzinárodných organizácií, vrátane  (),  (),  (),  (Union of and Slovak Zoos) a ďalších medzinárodných sietí organizácií zameraných na ochranu druhov a zoologickú spoluprácu (Wikipedia). ZOO Bojnice úzko spolupracuje so Štátnou ochranou prírody, napríklad na výskume a ochrane kamzíka tatranského. Zapája sa do výskumu správania a genetiky zvierat, spolupracuje s univerzitami a vedeckými inštitúciami. ZOO by nemala byť len miestom , ale „záhradou „, kde sa učíme úcte k životu a prírode. Správajme sa k zvieratám s rešpektom – ako k bytosťami s vlastnými potrebami a právom na (Peter Lupták).


The zoological garden is located in the castle park of Bojnice (informaciebojnice.sk). Covering an area of 41 hectares ( Sloviak), ZOO Bojnice is home to more than 4,500 animals representing 430 species (zoobojnice.sk). The zoo features exhibits of owls and birds of prey, ungulates, waterfowl, primates, elephants, carnivores, birds, a vivarium, an educational trail of Carpathian , and a children’s zoo (informaciebojnice.sk). The zoo bears the official name National Zoological Garden Bojnice (Michal Sloviak) and has carried the “national” designation since 1 July 2017 (zoobojnice.sk). is the oldest zoological garden in and opened its gates to the public on 1 April 1955 (Michal Sloviak). In its year alone, it was visited by 45,000 people. The highest attendance was recorded in 1986, with 520,729 visitors (zoobojnice.sk). Among other activities, the zoo manages the national rescue center for confiscated and seized animals (Michal Sloviak) and cooperates with universities, faculties of natural sciences, research institutes, and museums (Peter Lupták).

ZOO Bojnice presents a collection of animals from all continents, focusing not only on popular species but also on rare and endangered ones. It is the only zoo in Slovakia where visitors can see, for example, African elephants, bongo antelopes, and unique species of primates (). ZOO Bojnice is an important partner in biodiversity conservation and actively participates in international programs. It is involved with 33 species in European Endangered Species Programmes (EEP), 39 species in European Studbooks (ESB), and 14 species in International Studbooks (ISB). These programmes are crucial for the conservation of endangered species, the maintenance of their genetic diversity, and their coordinated management within European zoological gardens (zoobojnice.sk). In addition to exhibiting animals, the zoo is engaged in conservation projects and scientific research. Its long-term activities include cooperation in the monitoring and reintroduction of the Carpathian lynx into the wild, projects focused on owls and other protected species, the release of juveniles of the Eurasian scops owl and other species, and the operation of a rehabilitation station for injured and endangered animals (sdetmi.com). The zoo seeks to have an educational impact on the public in the field of nature conservation and biodiversity. It offers school programs, guided tours, and special experiential programs in which visitors can try the work of an animal keeper, gardener, or other zoo staff member (zoobojnice.sk).

ZOO Bojnice is a member of several important international organizations, including the IUCN (International Union for Conservation of Nature), WAZA (World Association of Zoos and Aquariums), EAZA (European Association of Zoos and Aquaria), UCSZOO (), and other international networks focused on species conservation and zoological cooperation (Wikipedia). ZOO Bojnice works closely with the State Nature Conservancy, for example on research and conservation of the chamois. It participates in research on animal behavior and genetics and cooperates with universities and scientific institutions. A zoo should not be merely a place of entertainment, but a “garden of wisdom,” where we learn respect for life and nature. Let us treat animals with respect—as beings with their own needs and a right to privacy (Peter Lupták).



Slony

Ostatné

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Orava, Jazerá, Hory, Biotopy, Fotografie, Plesá

Roháčske plesá

Hits: 3073

Je zvláštne, že Roháčske nemajú vlastné , označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe (aktuality.sk). Množstvo v okolí závisí od klimatických a pôdnovegetačných, geologických a morfologických faktorov. sa udržiava aj v skalných puklinách. Jej zásoby sú malé a závislé od atmosférických zrážok. tu vyvierajú väčšinou skryte zo sutín a morén. V nižších polohách je prameňov vyššia, vytvárajú sa vodné . V Roháčskej doline sa tvorí . Vzniká aj výtokom z Roháčskych plies a spojením viacerých prameňov z pod Volovca a Predného Zeleného. Sútokom Roháčskeho potoka a Látanej vzniká , ktorý ústí pri Podbieli do . Plesá vznikli vo vyhĺbených kotloch až po roztopení ľadovca (Informačná tabuľa). 

V okolí žije 22 druhov cicavcov, 46 druhov vtákov. a svisť sú glaciálnymi reliktami. Ďalej napr.: svišť   kamzík  tatrica, vlk , vretenica Mlok  žije v hlbších vodách štvrtého plesa. Triturus montandoni žije v plytkých mlákach druhého. Z rastlín tú rastú , a V. vitis-idea, Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, , , , , , , , , , , punctata, G. frigida, , (Informačná tabuľa).


It is peculiar that the do not have their own names; they are only identified by numbers. They are situated at an altitude ranging from 1562 to 1718 meters above sea level, making them among the lowest lakes in (aktuality.sk). The water quantity in the vicinity depends on climatic, soil-vegetation, geological, and morphological factors. Water is retained even in crevices, with its resources being small and dependent on atmospheric precipitation. Springs mostly emerge hidden in debris and moraines. In lower altitudes, the spring’s yield is higher, forming watercourses. In the , the Roháčsky Potok is formed, originating from the outflow of Roháčske Plesá and the convergence of several springs from beneath Volovec and Predný Zelený. The confluence of Roháčsky Potok and creates Studený Potok, which flows into the Orava River near . The lakes were formed in hollowed basins after the glacier melted (Information board).

In the vicinity, 22 species of mammals and 46 species of birds inhabit the area. Chamois and marmots are glacial relics. Additionally, species such as the marmot Marmota marmota latirostris, bear arctos, lynx Lynx lynx, chamois , wolf Canis lupus, adder Vipera berus, and alpine newt Triturus alpestris, which lives in the deeper waters of the fourth lake, can be found. Triturus montandoni inhabits the shallow pools of the second lake. Plant species include cranberries, blueberries, Vaccinium myrtillus, and V. vitis-idea, along with , Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, canescens, Swertia perennis alpestris (Information board).


To dziwne, że Roháčske plesá nie mają własnych nazw, oznacza się je tylko numerami. Leżą wysokości od 1562 do 1718 metrów nad poziomem morza, co stawia je wśród najniżej położonych jezior w Europie (aktuality.sk). Ilość wody w okolicy zależy od czynników klimatycznych, glebowo-roślinnych, geologicznych i morfologicznych. Woda zatrzymuje się nawet w szczelinach skalnych, a jej zasoby są niewielkie i zależą od opadów atmosferycznych. Źródła w większości wypływają ukryte w rumoszu i morenach. Na niższych wysokościach wydajność źródeł jest większa, tworząc cieki wodne. W Dolinie Roháčskej powstaje Potok Roháčsky. Powstaje również z odpływu z Roháčskych plies oraz z połączenia kilku źródeł spod Volovca i Predného Zeleného. Połączenie Potoka Roháčskeho z Látanou tworzy Potok Studený, który uchodzi do rzeki Orava koło . Jeziora powstały w wydrążonych kotlinach po stopieniu lodowca (Tablica informacyjna).

W okolicy żyje 22 gatunki ssaków, 46 gatunków ptaków. Kozica i świstak to relikty glacjalne. Dodatkowo spotkać można takie gatunki jak świstak Marmota marmota latirostris, niedźwiedź Ursus arctos, ryś Lynx lynx, kozica Rupicapra rupicapra tatrica, wilk Canis lupus, żmija zygzakowata Vipera berus, oraz triton górski Triturus alpestris, który żyje w głębszych wodach czwartego jeziora. Triturus montandoni zamieszkuje płytkie kałuże drugiego jeziora. Wśród roślin występują borówki, jagody Vaccinium myrtillus i V. vitis-idea, a także Stellaria holostea, Ranunculus platanifolius, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum, Adenostyles alliariae, Salix helvetica, Eriophorum angustifolium, Juncus filiformis, Linaria alpina, Cochleria tatrae, Leucanthemopsis tatrae, Pseudorchis albida, Gentiana punctata, G. frigida, Carex canescens, Swertia perennis alpestris (Tablica informacyjna).


TOP

Všetky

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Biológia, Organizmy, Fotografie

Správanie rýb

Hits: 33777

rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. obývajú prevažne dno, plávajú v strede akvária, v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o , ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela.

V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých.

Ryby aj reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ slnka. Každopádne pomôže, ak umelé osvetlenie zapneme ešte pre zotmením. Horší prípad totiž je náhly prísun svetla, ako jeho náhly . Pomôže aj to, ak najprv zapneme stolnú lampu mimo akvária (slabší zdroj svetla), prípadne luster, a nakoniec samotné svetlo nad akváriom. Na náhly nárast svetla reagujú ryby podráždene – prudko začnú plávať, niektoré druhy sa snažia vyskočiť, vtedy môže dôjsť k úrazu spôsobeného dekoráciou. Ryby nie sú síce schopné zatvoriť , ale v noci spia. Zjavne to závisí na množstve svetla – oveľa viac ako na zachovaní prirodzeného striedania napr. 12 hodinového cyklu. Čiže, tým že svietime viac než je prirodzené, resp. nepravidelne, ryby unavujeme, pretože ich nútime nespať. Drvivá väčšina druhov mení v noci aj svoje sfarbenie – stráca sa , farebnosť, celkovo obyčajne ryba stmavne.

Je zaujímavé ako sa ryby budia. Je známe, že mnohé druhy sa skoro ráno trú. Niektoré druhy sa zobúdzajú veľmi rýchlo, iné naopak veľmi ťažko. Ľahko to môžeme vypozorovať počas noci, keď zrazu zasvietime. Živorodky, tetry, mrenky nám zakrátko potom ožijú, pričom skalárom, ostatným cichlidám prebúdzanie bude trvať oveľa dlhšie – akoby neochotne. Správanie rýb ovplyvňuje aj ročné obdobie. My to len veľmi ťažko vieme napodobniť. V prírode často dochádza k rozmnožovaniu na konci obdobia sucha, ryby sa často vyvíjajú počas prvých dní dažďového obdobia. Pre väčšinu druhov je najprirodzenejšia doba na v zajatí . Vtedy je aj ich pohlavných funkcií na najvyššej úrovni. Treba si uvedomiť, že druhy, ktoré chováme sú z tropických a subtropických oblastí, kde nie sú ako u nás. Preto, ak chceme byť dôsledný, dbajme na túto skutočnosť.

V prírode je častá , niektoré druhy sú však verné – tvoria páry na celý . Tento jav je častý u amerických cichlíd. Počas obdobia párenia, ktoré môže byť časovo ohraničené, ale nemusí sa ryby samozrejme správajú inak. Často menia aj svoje sfarbenie. V tomto období je jasnejšie, krajšie, najmä samec sa snaží ukázať pred samičkou v plnej kráse. Napr. samce gupiek Poecilia reticulata prenasledujú samičky často a hodiny. Každopádne správanie počas párenia, a snažiace sa o získanie priazne je sprevádzané zníženou obozretnosťou voči nebezpečenstvu, samce sú často krát akoby v tranze, trepú celým telom, najmä plutvami, neustále získavajú vhodnejší pozíciu pre oči vyhliadnutej samičky, resp. pre viacero samíc. Doslova sa predbiehajú v predvádzaní, na obdiv vystavujú čo najviac. Samotný rozmnožovací akt takisto prebieha rôzne. Napr. samička po neustálom prenasledovaní vypúšťa ikry do voľnej a samec reaguje vylučovaním spermií rovnako do voľného priestoru. Ikry môžu ryby lepiť na listy, na , do vrchnú stranu kvetináča zospodu, fantázií sa medze nekladú. Avšak vrátim sa k správaniu – niektoré druhy sa pred vypustením pohlavných buniek priblížia k sebe, bruškami sa dotknú a vtedy nastane prudké trhnutie, počas ktorého dôjde k oplodneniu. Alebo samček prehodí časť svojho tela cez samičku, nastane prudké trhnutie a situácia je podobná.

Pri rozmnožovaní papuľovcov pozorujeme z nášho pohľadu orálny . Samička pri ňom vypúšťa ikry, samec vypúšťa spermie, obaja tieto naberajú do úst, samec ich napokon obyčajne prenechá samičke. Pomenovaním papuľovce sa označujú druhy, ktoré držia svoje potomstvo v ústnej dutine – v papuľke. Nepatria sem len cichlidy, ale aj niektoré bojovnice. Zaujímavé správanie – prejav džentlmenstva pozorujeme u bojovníc, o ktorých je známe, že samce zvádzajú neľútostné . Avšak bojovnica pomocou labyrintu dýcha atmosférický , a keď počas takéhoto boja naňho doľahne biologická potreba, boj na chvíľu utíchne a sok úplne akceptuje svojho protivníka, keď sa ide na hladinu nadýchnuť. Potom boj pokračuje.

Drvivá väčšina druhov rýb sa nestará o svoje potomstvo po akte . No z druhov, ktoré tak činia, väčšinou sa v prvej fáze stará o potomstvo samička, neskôr preberá zodpovednosť skôr samica. Avšak často sa pri afrických papuľovcoch stane, že rodičovský inštinkt im vydrží len počas doby, kým ma samička mladé v papuli, najmä pri malawských druhoch. Tanganické cichlidy a predovšetkým majú vyššiu potrebu po odchovaní potomstva. Často svoje mladé držia v papuli, niekedy ich vypustia a znovu naberú, jednak ich učia prežiť, jednak tak robia, dokiaľ ich vládzu vôbec udržať. Názorným príkladom je rod , ktorý urputne bráni svoje potomstvo voči votrelcom. Neuveriteľne bojovne sa dokáže správať voči neškodným prísavníkom. Zaujímavým správaním pri ochrane vlastného potomstva pri princeznách (Neolamprologus brichardi). U nich je známe, že svoje potomstvo dokážu nielen úspešne brániť, ale dokonca starší potomkovia pomáhajú niekedy brániť mladšie potomstvo. Sám som bol neraz svedkom pomerne komického javu, kedy 0.5 cm jedince spomínanej Neolamprologus brichardi zastrašovali 10 – 20 cm jedince iných druhov, čím pomáhali najmä rodičom chrániť ešte menšie druhy. Tento jav nepozorujem, keď chovám princezny v samostatnej nádrži. Avšak aj v nej pozorujem jav, ktorý popisujem na inom mieste. Keď totiž princezny dospejú, dokážu sa až fyzicky likvidovať veľmi úspešne.

Ak si kladiete logickú otázku, prečo mečovky, platy, tetry, aj cichlidy si často svoje potomstvo požierajú a následne sa znovu vrhajú do rozmnožovania, tak vedzte že je tomu tak pretože akvárium poskytuje iba malý . Keď porodí živorodka v prírode, alebo keď sa vypudia ikry, resp. rozpláva plôdik, vo vodnom toku, v jazere je dostatok priestoru na to, aby sa ikry, ryby v tom objeme stratili – zachránili. V akváriu sú ich možnosti obmedzené.

Rivalita medzi rybami existuje. Väčšinou sa jedná o vnútrodruhovú, ale nie je neznáma ani medzidruhová. Jestvujú medzi rybami , ktoré neznesú pri sebe v akváriu nikoho. Všeobecne sa za takéto považujú mäsožravé pirane. Na samotné pirane je v ich domovine vyvíjaný tiež predačný . Domáci majú väčší rešpekt pred inými druhmi ako sú pirane. Aj v akváriu sú ale druhy, s ktorými sú schopné pirane existovať za určitých podmienok. V prvom rade nesmú byť hladné, z čoho vyplýva že sa rozhodujú podľa dostupnosti potravy, ak jej majú dostatok, dokážu nažívať s bežnými druhmi rýb. Vhodné sú napr. Astronotusy, Hemichromisy. Náznaky rivality, konkurencie môžeme vidieť aj pri mierumilovných druhoch. Často sa snáď aj z komerčných dôvodov označujú niektoré druhy za druhy takzvane spoločenské – myslí sa tým, že ich bojovnosť medzi sebou je minimálna. Zaradil by som sem napr. dánia, kardinálky, , gupky, mečovky, blackmolly, guramy. Iné druhy sú viac neznášanlivé, iné menej. Ako som spomínal na inom mieste – napr. niektoré americké cichlidy sú neznášanlivé voči všetkým, aj voči svojmu druhu, aj voči iným druhom. Naopak u veľa afrických cichlíd sa rivalita prejavuje najmä v rámci jedného druhu. Typickým príkladom sú .. Niekedy sa však stane, že samca niektorého druhu si vezmú ostatné druhy na paškál viaceré jedince a tento jedinec má, ak si to nevšimneme, zrejme zrátané. Napokon ak nejaká ryba dostane týmto spôsobom zabrať, je možné že sa stane apatickou – až do takej miery, že ďalšie útoky rezignovane znáša – vlastne čaká na – nedokáže sa brániť. Boje medzi sebou zvádzajú ryby o potomstvo, o potravu, o priestor atď. Prejavy sú rôzne, od miernych až po surové nekompromisné. Takéto správanie je závislé aj od veku, čím sú ryby staršie, tým tolerujú menej. Napr. Neolamprologus brichardi je druh, ktorý je priam rodinným vzorom v mladom veku, no ako mladé princezné dospievajú, začnú sa u nich prejavovať nevraživosť. Doslova .

Na to, aby sa agresivita medzi jedincami znížila, je vhodné zvýšenie množstva úkrytov. Pre africké cichlidy platí, že agresivitu napr. rodov Tropheus, Pseudotropheus eliminuje väčšie množstvo jedincov rovnakého druhu. Toto množstvo však musí byť dostatočné, pretože inak je možné, že docielime opak. Pre Tropheusy je odporúčaný minimálny počet, desať chovaných jedincov v jednom akváriu. Dôležitý je aj pomer pohlaví, odporúčaný je v tomto prípade tri samce ku siedmim samiciam. Pre odporúčam kombináciu jeden samce na dve – tri samice. V prípade nedostatku priestoru hrozí najmä u niektorých väčších druhov prílišná agresivita – kombinácia dvoch samcov akar modrých s jednou samicou je v malom priestore nežiaduca, podobne ako kombinácia dvoch samíc akar a jedného samca. Napr. aj na prvý pohľad mierumilovné samce mexickej, dokážu medzi sebou vytvárať prísnu hierarchiu, v ktorej prípadné slabšie jedince sú utláčané. U niektorých druhov existuje sociálna hierarchia, kde je pánom dominantný samec, prípadne dominantná samica. U druhov, kde je silný prejav vonkajšieho pohlavného dimorfizmu, môže napriek tomu vyvolať fakt, že samce sú často sfarbené ako samice. Ak však dominantný samec prestane existovať v prítomnosti predtým recesívnych samcov, môže sa stať, že naraz sa zrazu sfarbí aj niekoľko ďalších samcov. Situácia sa môže neskôr zopakovať, keď si opäť vybojuje nejaký samec výsadnú dominanciu, a „nedovolí“ ostatným samcom byť vyfarbenými ako samce. Pri rozmnožovaní sa stáva, že dominantný samec sa trie s niekoľkými samicami, no ostatné samce ostávajú bokom.

Teritorialitou sa prejavuje aj u rýb. Teritorialita je jav, kedy organizmus sa viac zaujíma o určitý životný priestor, ktorý prípadne často háji. Teritorialita sa často prejaví veľmi negatívne aj v akváriu, kde je často málo priestoru. Pre uzavretý priestor to môže skončiť tragicky. Značnou teritorialitou sa prejavujú skôr druhy veľkých jazier a mohutných tokov, často cichlidy. Svoje vybrané teritórium dokážu brániť veľmi vehementne. teritória závisí aj od konkurencie iných jedincov, môže zaberať jeden kameň, jednu ulitu, ale aj celé akvárium. Ak sa nejakému jedincovi podarí obsadiť teritórium, je vo veľkej výhode. Všeobecne sa dá povedať, že jedince pridané do spoločenstva akvária neskôr si ťažšie nachádzajú svoje miesto, a to aj v prípade že sú silné. Ak chceme teritórium narušiť, stačí často zmeniť stavebné prvky v akváriu – dekoráciu, presadiť rastliny, premiestniť techniku. Často stačí presunúť kameň, pridať nový kameň, to závisí od konkrétneho prípadu. Aj malá zmena často celkom zmení správanie, čo vlastne dokazuje silnú teritorialitu rýb. Samozrejme niektoré druhy sa takto prejavujú menej, alebo vôbec, iné viac. Bojovnice, resp. samce bojovníc si svoje nároky obhajujú veľmi vehementne. V nádrži, kde nie je pre viac samcov dostatok životného priestoru nie je miesto pre viac samcov. Na to aby kondícia našich bojovníc bola čo najlepšia, aby plutvy krásne vynikali, alebo na to aby sme mohli pozorovať správanie sa bojovníc, vezmime zrkadlo a nastavme ho samcovi bojovnice. Tento bude hroziť svojmu domnelému sokovi, aj naňho zrejme zaútočí.

Úloha učenia nie je u rýb až tak vyvinutá ako u cicavcov, prípadne u vtákov, ale existuje. Ryby napodobňujú staršie jedince. Počas životného cyklu rýb sa prejavujú aj nacvičovaním rôznych situácií – súbojov, rozmnožovacieho správania. Svoju úlohu iste hrá inštinkt. Ryby nám dokážu predviesť aj svoje geneticky vpečatené rituály, ktorými sa snažia zaliečať svojim partnerom, alebo v ktorých predvádzajú svoju silu pre sokom. Tieto prejavy sú najsilnejšie u druhov, ktorých sociálne správanie je výraznejšie. Dodnes sa nevie dostatočne vysvetliť, ako sa dokážu napr. neónky červené v jedinom momente “ dohodnúť“ a zmeniť plávania. Napokon aj mnohé morské druhy žijúce v skupinách.

Drvivá väčšina druhov úplne samozrejme reaguje pri prenose v sieťke veľmi negatívne. Je to úplne pochopiteľné, z ich pohľadu im ide o život. No ak rybám poskytneme oporu v podobu našej ruky, dokážu sa skôr upokojiť. Možno ste si niekedy všimli ako chovateľ chytá ryby lyžičkou, alebo rukou. Pre rybu je to v každom prípade tolerantnejšie. Zrejme nereagujú len na samotnú mechanickú podporu, ale snáď aj na teplo ľudskej ruky, možno aj na iné fyzikálne, možno aj chemické vlastnosti takéhoto prenosu. Veľakrát som takto prenášal najmä samičky afrických cichlíd.

Niektoré druhy správania

mnoho druhov rýb sa vyznačuje takýmto sociálnym správaním. Iste ste v televízii videli ako sa obrovské kvantá rýb zoskupujú a v priebehu okamihu reagujú – menia smer. V malom merítku to môžeme pozorovať aj v našom akváriu. Najmä ak chováte nejaké tetrovité ryby, napr. , aj tetry neónové sú typické . Tento jav sa stupňuje s početnosťou spoločenstva – 5 neóniek sa bude chovať inak, ako 200 jedincov.

– druhy rýb, ktoré žijú viac-menej samostatne, prípadne v pároch. Takýchto druhov je najviac. Úzko to súvisí s teritorialitou.

Ukrývanie – počas svojich bežných chovateľských činností som mal možnosť porovnať rôzne správanie rýb pri tak bežnom úkone ako je sieťkou. Väčšina druhov rýb ak vložíme do vody sieťku sa správa pomerne vystrašene a zbrklo. Len málo druhov svoj útek vykonáva cieľavedomejšie. V týchto situáciách sa občas stane, že nám ryby vyskakujú z akvária. Iným prípadom je správanie sa mbuna cichlíd. Sú to druhy, ktoré žijú v skalách afrického jazera Malawi. Tieto sa snažia schovať do svojho prirodzeného prostredia – do skál. Ostatné ryby majú tendenciu sa schovať maximálne za filter, ale mbuna cichlidy sa schovajú šikovnejšie. Dokážu sa schovať pod pomerne malý kameň. Vy tesne okolo nich neustále prechádzate, ale ryba, ktorá je pod svojím úkrytom pomerne pokojne čaká. Ak má priestor a nik ju neatakuje, čaká na odoznenie obavy – na vytiahnutie sieťky. Toto správanie je často zreteľné aj v predajni. Považujem to za prejav inteligencie. Možno sa už aj vám stalo, že ste sa snažili chytiť podobne rybu v nádrži plnej úkrytov a po hodine ste to vzdali. Inak reagujú ryby aj na farbu sieťky. Bežne sa používajú sieťky zelené, biele a čierne. Za najvhodnejšie považujem sieťky zelené. Biele a čierne sú príliš kontrastné. No aj na takto sfarbené sieťky si dokážu ryby zvyknúť. Ak však nie sú na napr. bielu sieťku zvyknuté, je pravdepodobné, že sa tejto výraznejšej sieťky budú báť viac.


Behavior of fish can be observed by each of us. By their behavior, fish actually communicate with us. Since we cannot capture their possible sound expressions, we have no other option. If we learn something about their behavior, we will be able to help them better, will help us estimate their condition, physiological needs, etc. Therefore, I will try to present you with some of my observations. The overall behavior of fish is species-specific, for example, labyrinth fish are usually peaceful under normal conditions, tetras are often shoaling, social types. Some fish find their living space in various parts of the water column. Catfish mainly inhabit the bottom, tetras swim in the middle of the aquarium, danios in the upper part, and minnows practically throughout the water column. Fish occasionally rub against a solid substrate. If this activity increases, it probably won’t be social behavior, but the emergence or existing fungal or other infection attacking the body surface.

In case the tank has too few fish, they may behave scared and timid. The situation depends on the aquarium structure – decorations, distribution of plants, their size, morphology, aquarium size, but of course also on the surrounding fish. In such a case, it is probably appropriate to intervene, increase the number of hiding places (sometimes even decrease or change them), let the tank get more overgrown, or gently turn off the lighting, reduce filter flow, aeration, or simply increase the number of fish in the aquarium. However, some fish species are expressly timid, or they exhibit more or less nocturnal behavior – for example, several species of catfish.

Fish and plants generally react more or less positively to light. Plants photosynthesize and respire, turn towards the light, etc. Fish, during sufficient light, swim intensively and perform most activities. They do not tolerate light shocks, so some aquarists use dimmers – this way, they mitigate any sudden light influx. It imitates the sunrise and sunset. In any case, it helps if we turn on artificial lighting even before it gets dark. The worse case is a sudden light influx rather than its sudden shortage. It also helps if we turn on a desk lamp outside the aquarium (a weaker light source) or a chandelier, and finally the light above the aquarium. Fish react irritably to a sudden increase in light – they start swimming rapidly, some species try to jump, which can cause injury from decorations. Although fish cannot close their eyes, they sleep at night. Apparently, it depends on the amount of light – much more than maintaining a natural cycle, .g., a 12-hour cycle. So, by shining more than is natural, or irregularly, we tire the fish because we force them not to sleep. Most species change their color at night – contrast, colorfulness, generally the fish usually darkens.

It is interesting how fish wake up. It is known that many species tend to spawn early in the morning. Some species wake up very quickly, while others wake up very slowly. You can easily observe this during the night when suddenly we turn on the light. Livebearers, tetras, and minnows liven up shortly afterward, while angelfish, other cichlids, waking up will take much longer – as if reluctantly. The behavior of fish is also influenced by the seasons. We find it very difficult to mimic it. In nature, reproduction often occurs at the end of the dry season, and fish often develop during the first days of the rainy season. For most species, the most natural time for spawning in captivity is spring. Hormonal activity of sexual functions is at its highest during this time. It is essential to realize that the species we keep come from tropical and subtropical regions, where there are no seasons like ours. Therefore, if we want to be consistent, let’s keep this in mind.

In nature, promiscuity is common, but some species are faithful – they form pairs for a lifetime. This phenomenon is common in American cichlids. During the spawning period, which can be time-limited, but not necessarily, fish behave differently. They often change their color during this period. For example, male guppies Poecilia reticulata often chase females for hours. Nevertheless, behavior during spawning and trying to gain favor is accompanied by reduced vigilance against danger, males are often in a trance-like state, vibrating their entire bodies, especially their fins, constantly gaining a better position for the sought-after female or for multiple females. They literally compete in displaying themselves for admiration.

The act of reproduction itself also varies. For example, the female releases eggs into the free water, and the male responds by releasing sperm into the free space. Fish can lay eggs on leaves, stones, the upper side of a flowerpot from below, there are no limits to imagination. However, I will return to behavior – some species approach each other before releasing their gametes, touch bellies, and then a sudden twitch occurs, during which fertilization takes place. Or the male flips part of his body over the female, a sudden twitch occurs, and the situation is similar.

When reproducing mouthbrooders, the male usually prefers the one he wants to mate with, and after a complicated series of gestures, the female releases the eggs, and the male picks them up and carries them in his mouth. The process is repeated for some time. Even if a male and female of the same species are in the same tank, it is not certain that they will succeed. It also depends on their condition and, especially, on the type of environment. Sometimes the females „hide“ for the males by swimming in a water column inaccessible to the males. Sometimes it is not easy for males to approach females, for example, due to the presence of other males. Each fish has its territorial instinct, and although it is not as developed as in turtles or especially in reptiles, fish are also territorial to a greater or lesser extent. Even species that do not seem territorial at all may be so. They may have a need for private space, e.g., a specific hole or a piece of the shore. The best example of this is the stone picker. They need their personal stone to hide under, and if we change the stones, they react agitatedly. This also applies to other bottom-dwelling species.

Fish, however, may have different territories during the day than at night. No matter how bad we can estimate this, fish recognize each other very well, especially individuals of the same species. This happens very often when we introduce a new individual into the aquarium – the newcomers are immediately accepted, or on the contrary, there is aggression from all sides. The same species of fish usually form groups. Each group has its order of hierarchy. This order is often complex, and it depends on the size of individuals, their sex, age, but also on other circumstances. Often, but not always, the biggest fish is the most dominant. Dominance can also change, especially when we change the sex ratio in the aquarium. It is not uncommon for males to be dominant, and sometimes, especially with some small species, the most dominant individual is female. Moreover, it is not uncommon for both sexes to have their own hierarchy – there are more dominant and more submissive females as well as males. Every hierarchy is based on social ties. Individuals of different ranks are in constant interaction with each other, often this is played out even during hunting.

It is very difficult to distinguish the courtship behavior of the sexes. Females sometimes play dead to attract males, sometimes they just swim near them, give them a „wink“, a few circling and chasing movements, etc. Similar behavior occurs in males. Some of them dance around females, show off their colors, expand their fins. Often the courtship ends with a kind of „wedding parade“, where the male tries to lead the female to a specific spot where the female lays the eggs and the male fertilizes them. Other species of fish are also very intriguing. If we compare catfish to livebearers, we see a significant difference. Catfish build nests in cavities, tunnels, places they prepare for spawning. The construction of a good catfish male can take several days. If he is a mature male, he quickly lets the female know. If she is interested, they mate. After the female lays the eggs, the male collects them and places them in the hole or at the entrance to the cave. There is a certain „period of rest“. During this time, the male looks after the eggs and carefully aerates them by constantly changing them and carrying them in his mouth.

If the male is inexperienced, he may accidentally swallow some eggs. If he is experienced, he will not do this. If something happens to the male, and the eggs are left unattended, it can end badly. It depends on the type of catfish whether the male will let any other fish in, whether he will attack them, etc. In nature, catfish are very vulnerable during this period. They often do not eat at all, lose a lot of body weight, and sometimes they are covered with algae. The situation is similar for several cichlids. However, unlike catfish, cichlids are very aggressive. They aggressively drive away any fish that approach their nests. They care about the offspring jointly – the female defends the nest, the male collects new offspring in his mouth and, if necessary, carries the eggs or fry in his mouth. It also happens that the female takes turns with the male, and they alternate in the nest. In other cases, the male does not release the female from the vicinity of the nest and even the fry are there for some time until they are quite large. The above description is very brief, but it contains the most important information. I hope that these behaviors will help you interpret the observed phenomena in the aquarium better.


Das Verhalten von Fischen kann jeder von uns beobachten. Durch ihr Verhalten kommunizieren die Fische tatsächlich mit uns. Da wir ihre möglichen Klangäußerungen nicht erfassen können, haben wir keine andere Option. Wenn wir etwas über ihr Verhalten lernen, werden wir in der Lage sein, ihnen besser zu helfen. Es hilft uns auch, ihren Zustand, ihre physiologischen Bedürfnisse usw. zu verstehen. Daher werde ich versuchen, Ihnen einige meiner Beobachtungen mitzuteilen. Das Gesamtverhalten von Fischen ist artenspezifisch. Zum Beispiel sind Labyrinthfische unter normalen Bedingungen normalerweise friedlich, Tetras sind oft Schwarmfische, soziale Typen. Einige Fischarten finden ihren Lebensraum in verschiedenen Teilen der Wassersäule. Welse bewohnen hauptsächlich den Boden, Tetras schwimmen in der Mitte des Aquariums, Danios im oberen Teil und Elritzen praktisch durch den gesamten Wassersäulenbereich. Fische reiben sich gelegentlich an einem festen Untergrund. Wenn diese Aktivität zunimmt, handelt es sich wahrscheinlich nicht um soziales Verhalten, sondern um das Auftreten oder das bereits vorhandene Vorhandensein einer Pilz- oder einer anderen Infektion, die die Körperoberfläche angreift.

Wenn das Aquarium zu wenige Fische hat, können sie sich ängstlich und scheu verhalten. Die Situation hängt von der Aquariumstruktur ab – Dekorationen, Verteilung von Pflanzen, deren Größe, Morphologie, Aquariumgröße, aber natürlich auch von den umgebenden Fischen. In einem solchen Fall ist es wahrscheinlich angebracht, einzugreifen, die Anzahl der Verstecke zu erhöhen (manchmal sogar zu verringern oder zu ändern), das Aquarium mehr überwachsen zu lassen oder das Licht, den Filterfluss, die Belüftung sanft auszuschalten oder einfach die Anzahl der Fische im Aquarium zu erhöhen. Einige Fischarten sind jedoch ausdrücklich schüchtern oder zeigen mehr oder weniger nächtliches Verhalten – zum Beispiel mehrere Arten von Welsen.

Fische und Pflanzen reagieren mehr oder weniger positiv auf Licht. Pflanzen fotosynthetisieren und atmen, drehen sich zum Licht, usw. Fische schwimmen intensiv während ausreichender Lichtverhältnisse und führen die meisten Aktivitäten aus. Sie vertragen keine plötzlichen Lichtschocks, daher verwenden einige Aquarianer Dimmer – auf diese Weise mildern sie jeden plötzlichen Lichtzufluss. Dies imitiert den Sonnenaufgang und -untergang. Auf jeden Fall hilft es, wenn wir künstliche Beleuchtung noch vor Einbruch der Dunkelheit einschalten. Der schlimmste Fall ist nämlich ein plötzlicher Lichtzufluss anstelle eines plötzlichen Mangels. Es hilft auch, wenn wir zuerst eine Tischlampe außerhalb des Aquariums einschalten (eine schwächere Lichtquelle), oder einen Kronleuchter und schließlich das Licht über dem Aquarium. Bei plötzlichem Anstieg des Lichts reagieren Fische gereizt – sie beginnen schnell zu schwimmen, einige Arten versuchen zu springen, was zu Verletzungen durch Dekorationen führen kann. Obwohl Fische ihre Augen nicht schließen können, schlafen sie nachts. Offensichtlich hängt dies von der Lichtmenge ab – viel mehr als von der Aufrechterhaltung eines natürlichen Zyklus, zum Beispiel eines 12-Stunden-Zyklus. Daher ermüden wir die Fische, wenn wir mehr Licht als natürlich einfangen oder es unregelmäßig machen, indem wir sie dazu zwingen, nicht zu schlafen. Die überwältigende Mehrheit der Arten ändert auch nachts ihre Färbung – der Kontrast, die Farbigkeit und insgesamt dunkelt der Fisch in der Regel ab.

Es ist interessant, wie sich Fische wecken. Es ist bekannt, dass viele Arten früh am Morgen laichen. Einige Arten wachen sehr schnell auf, andere hingegen nur langsam. Dies kann leicht nachts beobachtet werden, wenn wir plötzlich Licht einschalten. Lebendgebärende Fische, Tetras und Elritzen werden kurz danach lebendig, während Skalare und andere Buntbarsche viel länger brauchen, um aufzuwachen – als ob sie widerwillig wären. Das Verhalten der Fische wird auch durch die Jahreszeiten beeinflusst. Wir finden es sehr schwer zu imitieren. In der Natur kommt die Fortpflanzung oft am Ende der Trockenzeit vor, und die Fische entwickeln sich oft in den ersten Tagen der Regenzeit. Für die meisten Arten ist die natürliche Laichzeit in Gefangenschaft der Frühling. Zu dieser Zeit ist auch ihre hormonelle Aktivität der Fortpflanzungsfunktionen auf dem höchsten Niveau. Es ist wichtig zu erkennen, dass die Arten, die wir halten, aus tropischen und subtropischen Regionen stammen, in denen es keine Jahreszeiten wie bei uns gibt. Daher sollten wir darauf achten, wenn wir konsequent sein wollen.

In der Natur kommt Promiskuität häufig vor, aber einige Arten sind treu und bilden lebenslange Paare. Dieses Phänomen ist bei amerikanischen Buntbarschen häufig. Während der Paarungszeit, die zeitlich begrenzt sein kann, müssen aber nicht, verhalten sich die Fische natürlich anders. Oft ändern sie auch ihre Färbung. In dieser Zeit sind sie heller und schöner, besonders das Männchen versucht, sich vor dem Weibchen in voller Pracht zu zeigen. Zum Beispiel jagen die Männchen von Guppys (Poecilia reticulata) die Weibchen oft stundenlang. Wie auch immer das Paarungsverhalten und das Bemühen um Gunst begleitet wird, es geht mit verringerter Wachsamkeit gegenüber Gefahren einher. Die Männchen sind oft wie in Trance, schütteln ihren ganzen Körper, besonders die Flossen, ständig auf der Suche nach einer geeigneteren Position für das Auge des begehrten Weibchens oder für mehrere Weibchen. Sie überbieten sich regelrecht in ihrer Präsentation, zeigen alles, was sie haben. Der eigentliche Paarungsakt verläuft ebenfalls unterschiedlich. Zum Beispiel gibt das Weibchen nach ständiger Verfolgung Eier in das freie Wasser ab, und das Männchen reagiert mit der Freisetzung von Spermien ebenfalls in den freien Raum. Die Fische können ihre Eier an Blätter, Steine, die Oberseite eines Blumentopfes von unten kleben, der Fantasie sind keine Grenzen gesetzt. Aber zurück zum Verhalten – einige Arten nähern sich vor der Freisetzung ihrer Geschlechtszellen einander, berühren sich mit ihren Bäuchen, und dann kommt es zu einem kräftigen Zucken, während dem die Befruchtung stattfindet. Oder das Männchen legt einen Teil seines Körpers über das Weibchen, es kommt zu einem kräftigen Zucken, und die Situation ist ähnlich.

Bei der Fortpflanzung von Labyrinthfischen beobachten wir aus unserer Sicht Oralsex. Das Weibchen gibt dabei Eier ab, das Männchen gibt Spermien ab, beide nehmen diese Produkte in den Mund, und das Männchen überlässt sie schließlich dem Weibchen. Mit dem Begriff „Labyrinthfisch“ werden Arten bezeichnet, die ihren Nachwuchs in der Mundhöhle behalten – im sogenannten Labyrinth. Hierzu gehören nicht nur Buntbarsche, sondern auch einige Kampffische. Ein interessantes Verhalten – eine Form des Gentleman-Verhaltens – wird bei Kampffischen beobachtet, von denen bekannt ist, dass die Männchen erbitterte Kämpfe führen. Der Kampffisch atmet jedoch mit seinem Labyrinth atmosphärischen Sauerstoff, und wenn während eines solchen Kampfes das Bedürfnis nach biologischer Luft eintritt, wird der Kampf für einen Moment unterbrochen, und der Rivale akzeptiert vollständig seinen Gegner, wenn er an die Wasseroberfläche geht, um Luft zu holen. Dann setzt der Kampf fort.

Die überwältigende Mehrheit der Fischarten kümmert sich nach der Befruchtung nicht um ihren Nachwuchs. Von den Arten, die dies tun, kümmert sich in der Regel zuerst das Weibchen in der ersten Phase um den Nachwuchs, später übernimmt oft das Männchen die Verantwortung. Es kommt jedoch häufig vor, dass der elterliche Instinkt bei afrikanischen Buntbarschen nur während der Zeit erhalten bleibt, in der das Weibchen die Jungen im Maul hat, insbesondere bei Malawi-Arten. Tanganjika-Buntbarsche und vor allem amerikanische Buntbarsche haben einen höheren Bedarf an der Aufzucht ihrer Nachkommen. Oft behalten sie ihre Jungen im Maul, setzen sie manchmal aus und nehmen sie erneut auf, um sie zu lehren, zu überleben, und tun dies, solange sie sie überhaupt halten können. Ein anschauliches Beispiel ist die Gattung Neolamprologus, die ihre Nachkommen beharrlich gegen Eindringlinge verteidigt. Sie können sich erstaunlich aggressiv gegenüber harmlosen Saugwelsen verhalten. Ein interessantes Verhalten beim Schutz des eigenen Nachwuchses findet sich bei den Prinzessinnen (). Bei ihnen ist bekannt, dass sie nicht nur erfolgreich ihre Nachkommen verteidigen können, sondern dass ältere Geschwister manchmal auch bei der Verteidigung der jüngeren Nachkommen helfen. Ich selbst habe oft einen ziemlich komischen Vorfall erlebt, bei dem 0,5 cm große Individuen von Neolamprologus brichardi 10-20 cm große Exemplare anderer Arten einschüchterten und damit vor allem den Eltern halfen, die noch kleineren Arten zu schützen. Dieses Phänomen beobachte ich nicht, wenn ich die Prinzessinnen in einem separaten Tank halte. Aber auch dort beobachte ich ein Verhalten, das ich an anderer Stelle beschreibe. Wenn die Prinzessinnen heranwachsen, können sie sehr erfolgreich physisch andere Arten eliminieren.

Wenn Sie sich die logische Frage stellen, warum Schwertträger, Platys, Tetras und auch Buntbarsche ihren Nachwuchs oft fressen und sich dann erneut in die Fortpflanzung stürzen, dann wissen Sie, dass dies daran liegt, dass das Aquarium nur begrenzten Lebensraum bietet. Wenn ein Lebendgebärender in der Natur gebiert oder wenn Eier oder Larven in einem Wasserstrom oder einem See ausgesetzt werden, gibt es genügend Platz, damit die Eier oder Fische in diesem Volumen verloren gehen und gerettet werden können. In einem Aquarium sind ihre Möglichkeiten jedoch begrenzt.

Rivalität zwischen Fischen besteht. Meist handelt es sich um intraspezifische Rivalität, aber auch interspezifische ist nicht unbekannt. Es gibt Fischarten, die unverträgliche Arten sind und keine anderen in ihrem Aquarium tolerieren. Im Allgemeinen gelten fleischfressende Piranhas als solche Arten. Selbst Piranhas unterliegen in ihrer Heimat einem Raubdruck. Hausgemachte Exemplare haben mehr Respekt vor anderen Arten als Piranhas. In Aquarien gibt es jedoch auch Arten, mit denen Piranhas unter bestimmten Bedingungen existieren können. Vor allem dürfen sie nicht hungrig sein, woraus sich ergibt, dass sie je nach Verfügbarkeit von Nahrung entscheiden und mit gewöhnlichen Fischarten überleben können, wenn Nahrung vorhanden ist. Geeignet sind zum Beispiel Astronotusse, . Anzeichen von Rivalität und Konkurrenz sind auch bei friedlicheren Arten zu sehen. Einige Arten werden aus kommerziellen Gründen als sogenannte soziale Arten bezeichnet – was bedeutet, dass ihre Kampfbereitschaft untereinander minimal ist. Hierzu würde ich zum Beispiel Danios, Kardinalfische, Neons, Guppys, Schwertträger, Black Mollys, Guramis zählen. Andere Arten sind mehr oder weniger unverträglich. Wie ich an anderer Stelle erwähnt habe – zum Beispiel sind einige amerikanische Buntbarsche gegenüber allem, auch gegenüber ihresgleichen und anderen Arten, unverträglich. Im Gegensatz dazu zeigt sich bei vielen afrikanischen Buntbarschen die Rivalität hauptsächlich innerhalb einer Art. Ein typisches Beispiel sind die Tropheus. Manchmal kommt es jedoch vor, dass sich mehrere Individuen einen bestimmten Mann einer Art vornehmen und dieser Mann hat, wenn wir es nicht bemerken, wahrscheinlich Schwierigkeiten. Schließlich, wenn ein Fisch auf diese Weise angegriffen wird, kann es sein, dass er apathisch wird – bis zu dem Punkt, dass er weitere Angriffe resigniert erträgt – er wartet eigentlich auf den Tod durch Schläge und kann sich nicht verteidigen. Die Kämpfe zwischen Fischen drehen sich um Nachwuchs, Nahrung, Raum usw. Die Manifestationen sind vielfältig, von milden bis zu rohen, kompromisslosen. Ein solches Verhalten hängt auch vom Alter ab; je älter die Fische sind, desto weniger tolerieren sie. Zum Beispiel ist Neolamprologus brichardi eine Art, die im jungen Alter regelrecht ein Familienmuster ist, aber wenn junge Prinzessinnen heranwachsen, beginnt bei ihnen Feindseligkeit sichtbar zu werden. Wortwörtlich auslöschendes Verhalten.

Um die Aggressivität zwischen Individuen zu verringern, ist es ratsam, die Anzahl der Verstecke zu erhöhen. Für afrikanische Buntbarsche gilt, dass eine größere Anzahl von Individuen derselben Art die Aggressivität beispielsweise der Gattungen Tropheus, Pseudotropheus verringert. Diese Anzahl muss jedoch ausreichend sein, da wir sonst das Gegenteil erreichen können. Für Tropheus wird eine Mindestanzahl von zehn gehalten, die in einem Aquarium gehalten werden soll. Auch das Geschlechterverhältnis ist wichtig; in diesem Fall werden drei Männchen für sieben Weibchen empfohlen. Für Mbuna-Buntbarsche empfehle ich die Kombination eines Männchens für zwei bis drei Weibchen. Bei Platzmangel besteht insbesondere bei einigen größeren Arten die Gefahr übermäßiger Aggressivität – die Kombination von zwei Männchen Blue Acara mit einem Weibchen ist in einem kleinen Raum unerwünscht, ebenso wie die Kombination von zwei Weibchen Blue Acara und einem Männchen. Zum Beispiel können selbst auf den ersten Blick friedliche Männchen des mexikanischen Schwertträgers untereinander eine strenge Hierarchie bilden, in der eventuell schwächere Individuen unterdrückt werden. Bei einigen Arten gibt es eine soziale Hierarchie, bei der ein dominantes Männchen oder Weibchen die Herrscherposition einnimmt. Bei Arten, bei denen ein starker äußerer Sexualdimorphismus besteht, kann trotzdem der Fakt ausgelöst werden, dass Männchen oft wie Weibchen gefärbt sind. Wenn jedoch das dominante Männchen in Gegenwart zuvor rezessiver Männchen aufhört zu existieren, kann es dazu führen, dass plötzlich mehrere andere Männchen gefärbt werden. Die Situation kann sich später wiederholen, wenn ein Männchen erneut eine herausragende Dominanz erkämpft und anderen Männchen „nicht erlaubt“, gefärbt wie Männchen zu sein. Während der Fortpflanzung kommt es vor, dass das dominante Männchen mit mehreren Weibchen laicht, aber andere Männchen bleiben zurück.

Territorialität zeigt sich auch bei Fischen. Territorialität ist ein Verhalten, bei dem ein Organismus mehr Interesse an einem bestimmten Lebensraum zeigt, den er oft verteidigt. Territorialität kann sich in Aquarien, in denen oft wenig Platz ist, sehr negativ auswirken. Arten von großen Seen und mächtigen Strömen, oft Zikliden, zeigen erhebliche Territorialität. Sie können ihr ausgewähltes Territorium sehr vehement verteidigen. Die Größe des Territoriums hängt auch vom Wettbewerb mit anderen Individuen ab, es kann einen Stein, eine Schnecke oder sogar das ganze Aquarium einnehmen. Wenn es einem Individuum gelingt, ein Territorium zu besetzen, ist es deutlich im Vorteil. Im Allgemeinen kann gesagt werden, dass Individuen, die in die Gemeinschaft des Aquariums eingeführt werden, später schwerer ihren Platz finden, auch wenn sie stark sind. Wenn wir ein Territorium stören wollen, reicht es oft aus, die Bauelemente im Aquarium zu ändern – Dekorationen zu ändern, Pflanzen umzupflanzen, Technik zu verschieben. Oft reicht es aus, einen Stein zu bewegen oder einen neuen Stein hinzuzufügen, je nach konkretem Fall. Selbst kleine Veränderungen können oft das Verhalten vollständig ändern, was die starke Territorialität der Fische zeigt. Natürlich zeigen einige Arten dieses Verhalten weniger oder gar nicht, andere mehr. Kampffische oder Betta splendens-Männchen verteidigen ihre Ansprüche sehr vehement. In einem Tank, in dem es nicht genügend Lebensraum für mehrere Männchen gibt, gibt es keinen Platz für mehrere Männchen. Um den Zustand unserer Kampffische zu verbessern, damit die Flossen schön herausstechen oder um das Verhalten der Kampffische beobachten zu können, nehmen wir einen Spiegel und setzen ihn dem männlichen Kampffisch aus. Dieser wird seinem vermeintlichen Rivalen drohen und ihn wahrscheinlich sogar angreifen.

Das Lernverhalten ist bei Fischen nicht so ausgeprägt wie bei Säugetieren oder Vögeln, existiert jedoch. Fische imitieren ältere Individuen. Während des Lebenszyklus der Fische zeigen sie auch das Einüben verschiedener Situationen – Kämpfe, Fortpflanzungsverhalten. Ihre Rolle spielt sicherlich auch der Instinkt. Fische können uns auch genetisch geprägte Rituale vorführen, mit denen sie ihren Partner beeindrucken oder ihre Stärke gegenüber einem Rivalen zeigen wollen. Diese Ausdrucksformen sind bei Arten am stärksten ausgeprägt, bei denen das soziale Verhalten ausgeprägter ist. Bis heute ist nicht ausreichend erklärt, wie zum Beispiel Rote Neons sich in einem einzigen Moment „verständigen“ können und die Schwimmrichtung ändern. Schließlich leben viele marine Arten, die in Gruppen leben.

Die überwältigende Mehrheit der Arten reagiert natürlich sehr negativ auf den Transfer im Netz. Das ist aus ihrer Sicht verständlich, es geht um ihr Leben. Wenn wir den Fischen jedoch eine Stütze in Form unserer Hand bieten, können sie sich eher beruhigen. Vielleicht haben Sie schon einmal beobachtet, wie ein Züchter Fische mit einem Löffel oder einer Hand fängt. Für den Fisch ist das auf jeden Fall toleranter. Offenbar reagieren sie nicht nur auf die mechanische Unterstützung, sondern vielleicht auch auf die Wärme der menschlichen Hand, möglicherweise auch auf andere physikalische oder sogar chemische Eigenschaften dieses Transfers. Viele Male habe ich auf diese Weise besonders die Weibchen afrikanischer Zikliden übertragen.

Einige Verhaltensweisen

Schwarmverhalten – viele Fischarten zeichnen sich durch ein solches soziales Verhalten aus. Sicherlich haben Sie im Fernsehen gesehen, wie riesige Mengen von Fischen zusammenkommen und sich innerhalb eines Moments verändern – die Richtung ändern. In kleinem Maßstab können wir dies auch in unserem Aquarium beobachten. Insbesondere wenn Sie Tetra-Fische halten, zum Beispiel echte Neons, sind auch Neon-Tetras typische Schwarmarten. Dieses Phänomen verstärkt sich mit der Anzahl der Gemeinschaft – 5 Neons werden sich anders verhalten als 200 Individuen.

Einzelgängertum – Arten von Fischen, die mehr oder weniger unabhängig leben oder in Paaren leben. Davon gibt es die meisten. Es hängt eng mit der Territorialität zusammen.

Verstecken – Während meiner normalen Zuchtaktivitäten hatte ich die Gelegenheit, verschiedene Verhaltensweisen von Fischen beim alltäglichen Vorgang des Fischfangs mit einem Netz zu vergleichen. Die Mehrheit der Fischarten zeigt ein ziemlich ängstliches und hastiges Verhalten, wenn wir ein Netz ins Wasser legen. Nur wenige Arten führen ihre Flucht gezielter durch. In solchen Situationen kann es vorkommen, dass die Fische aus dem Aquarium springen. Ein anderes Verhalten zeigen Mbuna-Zikliden. Dies sind Arten, die in den Felsen des afrikanischen Malawisees leben. Sie versuchen, sich in ihrer natürlichen Umgebung zu verstecken – in den Felsen. Andere Fische neigen dazu, sich maximal hinter dem Filter zu verstecken, aber Mbuna-Zikliden verstecken sich geschickter. Sie können sich unter einen ziemlich kleinen Stein verstecken. Sie gehen knapp an Ihnen vorbei und warten ruhig darauf, dass die Angst nachlässt – um das Netz herauszuziehen. Dieses Verhalten ist oft auch im Laden deutlich sichtbar. Ich halte dies für eine Manifestation von Intelligenz. Es ist Ihnen vielleicht schon passiert, dass Sie versucht haben, einen ähnlichen Fisch in einem Tank voller Verstecke zu fangen und nach einer Stunde aufgegeben haben. Fische reagieren auch auf die Farbe des Netzes. Grüne, weiße und schwarze Netze werden normalerweise verwendet. Ich halte grüne Netze für am besten geeignet. Weiße und schwarze sind zu kontrastreich. Aber auch auf solche gefärbten Netze können sich die Fische gewöhnen. Wenn sie jedoch nicht an ein Netz mit einer auffälligeren Farbe gewöhnt sind, ist es wahrscheinlich, dass sie vor diesem auffälligeren Netz mehr Angst haben.


 

Dokumenty, Technické dokumenty, TOP, Fotografie

Odrazy

Hits: 3068

nás sprevádzajú, môžu to byť jednoduché odrážajúce svetlo. Avšak zároveň môžu vyjadrovať hlboký symbolický význam. využívajú odrazy ako mocný nástroj a kontemplácie. V maľbe, fotografii a sochárstve odrazený obraz často poskytuje alternatívny pohľad na objekt, či už je to krajinársky motív, portrét alebo abstraktný koncept. Umelecké zamerané na odrazy môžu vytvárať , ktoré ohromujú diváka a spúšťajú diskusiu o vnímaní reality. Odrazy môžu symbolizovať oveľa viac než len fyzikálny jav. V mnohých kultúrach sú odrazy považované za okno do duše. sú spojené s introspekciou a schopnosťou vidieť samého seba bez závoja klamstva. V literatúre a filozofii sa často hovorí o odraze ako metafore pre introspekciu a hľadanie skrytých právd. Odrazy predstavujú rozmanitú tému, ktorá nám umožňuje preskúmať spojenie medzi fyzikou, umením, filozofiou a technológiou. Sú to viac než len odrážajúce . Odrazy nám poskytujú nástroj na hlbšie pochopenie seba, sveta okolo nás a našej s ním. Je to téma, ktorá nám stále ponúka nové pohľady a otvára na kreativitu a zázraky v našom neustále sa meniacom svete. V našom bežnom živote obklopení odrazmi. Od odrazu pri odrazy v oknách v moderných mrakodrapoch. na hladine jazera nám prináša zrkadlový obraz oblohy a stromov. Aj naša medziľudská interakcia môže byť formou odrazu, keď sa odzrkadľujeme v pocitoch a reakciách druhých.

Fyzikálny odraz je proces, ktorým svetlo, alebo iný druh mení , keď narazí na povrch. Zrkadlá, voda a iné majú schopnosť vytvárať jasné a presné odrazy okolitého . Tento jav, pozorovaný už od pradávnych čias, našiel svoje miesto v rozvoji optiky a ďalších vedných disciplín. V súčasnom svete hrajú odrazy kľúčovú úlohu v technologických inováciách. Odrazené svetlo v optických vláknach, odrazy v obrazových senzoroch a odraz v obvodoch umožňujú funkciu mnohých moderných zariadení. Okrem toho sa odrazy často využívajú v dizajne užívateľských rozhraní a hernom priemysle na dosiahnutie vizuálnych efektov a pôsobivých interakcií.


Reflections accompany us; they can be simple physical phenomena reflecting light. However, they can also express a deep symbolic meaning. Artists use reflections as a powerful tool to convey depth and contemplation. In painting, photography, and sculpture, a reflected image often provides an alternative view of the subject, whether ‚s a landscape, portrait, or abstract concept. Artworks focused on reflections can create illusions that amaze viewers and spark discussions about the perception of reality. Reflections can symbolize much more than just a physical phenomenon. In many cultures, reflections are considered a window to the . Mirrors are associated with introspection and the ability to see oneself without the veil of deception. In literature and philosophy, reflections are often spoken of as a metaphor for introspection and the search for hidden truths.

Reflections represent a diverse topic that allows us to explore the connection between physics, art, philosophy, and technology. They are more than just images reflecting light. Reflections provide us with a tool for a deeper understanding of ourselves, the world around us, and our interaction with it. It is a theme that continually offers new perspectives and opens up space for creativity and wonders in our ever-changing world. In our everyday lives, we are surrounded by reflections. From the reflection in the mirror to reflections in the windows of modern skyscrapers. The water on the surface of a lake brings us a mirrored image of the sky and trees. Even our interpersonal interaction can be a form of reflection as we mirror ourselves in the feelings and reactions of others.

Physical reflection is the process by which light, sound, or other types of waves change direction when they encounter a surface. Mirrors, water, and other smooth surfaces have the ability to create clear and precise reflections of the surrounding environment. This phenomenon, observed since ancient times, has found its place in the development of optics and other scientific disciplines. In the modern world, reflections play a crucial role in technological innovations. Reflected light in optical fibers, reflections in image sensors, and reflections in circuits enable the functioning of many modern devices. Moreover, reflections are often used in user interface design and the gaming industry to achieve visual effects and impressive interactions.