2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, 2014, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti

Hits: 41958

Kto z akva­ris­tov sa nestre­tol so živo­rod­ka­mi? Asi nikto. Kaž­dý, kto cho­val rybič­ky sa stre­tol so živo­rod­ka­mi, dokon­ca o nich zväč­ša nie­čo poču­li aj neak­va­ris­ti. V pred­sta­ve väč­ši­ny popu­lá­cie sú živo­rod­ky pre­dov­šet­kým mečov­ky a gup­ky – čer­ve­né rybič­ky, také s pek­ný­mi chvos­tmi. Sku­toč­nosť je však samoz­rej­me omno­ho bohat­šia. Živo­rod­ky pred­sta­vu­jú pod­ľa môj­ho názo­ru aký­si spo­jo­va­cí člá­nok v komu­ni­ká­cii medzi tými, kto­rí sa zaobe­ra­jú akva­ris­ti­kou a kto­rí nie. Zastá­va­jú výsad­né posta­ve­nie vďa­ka tomu, že sú „zná­me“. Dúfam, že svo­jím prís­pev­kom obo­ha­tím poznat­ky naj­mä tých, kto­rí pod ter­mí­nom živo­rod­ky vidia iba úzky pro­fil dru­hov. Živo­rod­ky sú úžas­ná sku­pi­na aj z hľa­dis­ka bio­lo­gic­ké­ho aj z hľa­dis­ka cho­va­teľ­ské­ho. Živo­rod­ky sa vysky­tu­jú v juž­nej čas­ti Sever­nej Ame­ri­ky, v Stred­nej a v Juž­nej Ame­ri­ke a malá časť z nich v Juho­vý­chod­nej Ázii. Nie­kto­ré dru­hy žijú v bra­kic­kých vodách, dokon­ca pria­mo v mori pri ústiach riek. Napr. Poeci­lia reti­cu­la­ta bola náj­de­ná aj na voľ­nom mori v pobrež­ných oblastiach.

Taxo­nó­mia

Názov živo­rod­ky, kto­rý sa bež­ne pou­ží­va pre ozna­če­nie tých­to rýb je nepres­ný a sku­pi­na rýb nazva­ná “živo­rod­ky” je ume­lo vytvo­re­ná – nemá jas­né taxo­no­mic­ké odô­vod­ne­nie. Pred­sta­vu­jú šty­ri čeľa­de: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (pat­ria­ce do radu Cyp­ri­no­don­ti­for­mes) a Hemi­ramp­hi­dae (pat­ria­ce medzi Belo­ni­for­mes). Medzi tzv. živo­rod­ka­mi totiž náj­de­me pomer­ne dosť dru­hov, kto­ré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­ču­jú. V taxo­nó­mii tej­to sku­pi­ny je aj v súčas­nos­ti veľ­ký pohyb, mož­no aj pre­to, lebo ide prav­de­po­dob­ne o evo­luč­ne mla­dú sku­pi­nu. Živo­rod­ky sú prí­buz­né kap­ro­zúb­kam. Samot­ná živo­ro­dosť je hod­no­te­ná evo­luč­ne ako vyso­ký stu­peň vývo­ja. Veď sta­čí si uve­do­miť, kto­ré sku­pi­ny orga­niz­mov sa vyzna­ču­jú rov­na­kou schop­nos­ťou – okrem iné­ho aj člo­vek roz­um­ný – Homo sapiens – teda my sami. Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek je opí­sa­ná pod­rob­ne ďalej v článku.

Fareb­né živorodky

Pre úče­ly jed­no­znač­né­ho odde­le­nia a jas­né­ho pocho­pe­nia som si dovo­lil ozna­čiť bež­ne ponú­ka­né dru­hy živo­ro­diek ako živo­rod­ky fareb­né. Všet­ko sú to dru­hy vyšľach­te­né, kto­ré vo svo­jej domo­vi­ne vyze­ra­jú inak. Naj­zná­mej­šie dru­hy sú (na kon­ci člán­ku sa nachá­dza pre­hľad nie­kto­rých rodov):

Okrem tých­to roz­ší­re­ných rýb sem pat­rí veľa iných krás­nych dru­hov. V tej­to súvis­los­ti tre­ba pove­dať, že to, čo je roz­ší­re­né v našich akvá­riách, sa už len vzdia­le­ne podo­bá na ryby žijú­ce v prí­ro­de – to sa týka naj­mä dru­hu Poeci­lia reti­cu­la­ta.

Divo­ké živorodky

Ter­mí­nom divo­ké, prí­pad­ne prí­rod­né živo­rod­ky ozna­čí­me také, kto­rých vzhľad sa blí­ži ku sta­vu v prí­ro­de. Malo by ísť o čis­tú a nepreš­ľach­te­nú for­mu. Prax je tro­chu kom­pli­ko­va­nej­šia, totiž nie­kto­ré dru­hy ako napr. Poeci­lia win­gei, ale aj iné, sa stá­le ozna­ču­jú za divo­ké dru­hy, ale ich popu­lá­cia medzi cho­va­teľ­mi môže byť už ozna­če­ná za akvá­ri­ovú for­mu. Nie­kto­ré dru­hy sa bohu­žiaľ už skrí­ži­li v rukách akva­ris­tov, naj­mä s Poeci­lia reti­cu­la­ta, prí­pad­ne doš­lo ku zme­ne sprá­va­nia – napr. u Girar­di­nus fal­ca­tus, kde doš­lo k tole­ran­cii voči naro­de­ným jedin­com iné­ho dru­hu, čo divo­ká G. fal­ca­tus neto­le­ru­je. V našich nádr­žiach samoz­rej­me menia divo­ké dru­hy aj svo­je sfar­be­nie, ale stá­le pred­sta­vu­jú krás­ne rybič­ky. Nie­kto­ré dru­hy, napo­kon aj zná­me end­ler­ky (už spo­mí­na­ná P. win­gei), pat­ria medzi ohro­ze­né dru­hy. Nie­kto­ré z nich ako Cha­ra­co­don audax sa prav­de­po­dob­ne už v prí­ro­de nevys­ky­tu­jú. Naj­zná­mej­šie dru­hy: Poeci­lia win­gei Kemp­kes, Isb­rüc­ker, 2005 – pred­tým Poec­lia end­le­ri, end­ler­ka, Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859, Girar­di­nus metal­li­cus Poey, 1854, Limia nig­ro­fas­cia­ta Regan, 1913, Xeno­to­ca eise­ni Rut­ter, 1896, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990.

Bio­ló­gia

Oplo­dňo­va­nie živo­rod­kám zabez­pe­ču­je špe­ciál­ny orgán, kto­rý vzni­kol zras­te­ním lúčov rit­nej plut­vy – gono­pó­dium, v prí­pa­de čeľa­de Goode­i­dae a živo­ro­dých zástup­cov Hemi­ramp­hi­dae ide o andro­pó­dium. Andro­pó­dium vznik­lo tro­chu iným spô­so­bom. Gono­pó­dium sa vyví­ja počas dospie­va­nia. Mor­fo­ló­gia gono­pó­dia je roz­li­šo­va­cím zna­kom. Tzv. oplod­ne­ním do záso­by sa vyzna­ču­jú poeci­li­dy. Ide zvy­čaj­ne o 3 – 4 vrhy, avšak bol popí­sa­ný prí­pad 11 vrhov bez ďal­šie­ho oplod­ne­nia. Ide o to, že sam­ček oplod­ní samič­ku, no sper­mie v jej tele pre­ží­va­jú urči­té časo­vé obdo­bie. Čiže, ak sam­ček oplod­ní samič­ku, ta je schop­ná pro­du­ko­vať potom­stvo teore­tic­ky aj bez sam­ca a to počas dosť dlhé­ho časo­vé­ho obdobia.

Chov

Živo­rod­kám Sever­nej a Stred­nej Ame­ri­ky vyho­vu­je voda polo­tvr­dá, až tvr­dá, mini­mál­na hod­no­ta pre chov je 4 °dGH, opti­mum je zhru­ba medzi 10 – 15 °dGH. Maxi­mál­na hod­no­ta sa odpo­rú­ča 25 °dGH. Tvr­d­šia voda nie je vhod­ná pre chov naj­mä Poeci­lia reti­cu­la­ta – váp­nik im nepro­spie­va. Za vhod­né pH pre živo­rod­ky pova­žu­jem hod­no­ty od 6 po 8.5, v prí­ro­de sa vysky­tu­jú živo­rod­ky zväč­ša vo vodách s pH nad 7.5. Nie­kto­rí cho­va­te­lia odpo­rú­ča­jú pri­dá­vať do vody soľ – keď ide o bež­né dru­hy ako mečov­ky, gup­ky, moli­né­zie, kto­ré sú z oblas­tí, kde je kon­cen­trá­cia solí vyš­šia. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka soli:

  • Poeci­lia sphe­nops – poliev­ko­vá lyži­ca na 10 lit­rov vody
  • Poeci­lia reti­cu­la­ta – poliev­ko­vá lyži­ca na 20 lit­rov vody
  • Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, X. macu­la­tus, X. varia­tus – poliev­ko­vá lyži­ca na 40 lit­rov vody

Ak sa roz­hod­ne­me soľ pri­dá­vať, je vhod­né ryby na ňu pri­vyk­núť postup­ne. Soľ sama pôso­bí aj pre­ven­tív­ne voči cho­ro­bám, nut­ná však nie je, ja osob­ne momen­tál­ne neso­lím. Aj tu pla­tí, že je tre­ba, aby cho­va­teľ na rybách videl, či sú v dob­rom sta­ve a pod­ľa toho rie­šil situáciu.

Ako rari­tu uve­diem v súvis­los­ti so soľou, že nie­kto­rí cho­va­te­lia mor­ských rýb si úče­lo­vo cho­va­jú gup­ky ako potra­vu, pri­čom ich pri­vy­ka­jú na sla­nú vodu – majú totiž záu­jem, aby gup­ky prí­pad­ne moh­li spo­lu s mor­ský­mi ryba­mi žiť aj dlh­šie ako trvá jed­no kŕme­nie. O živo­rod­kách je zná­me, že znač­ne zaťa­žu­jú vodu svo­ji­mi výkal­mi, pre­to je nut­ná sil­nej­šia fil­trá­cia, pra­vi­del­ná výme­na vody a odka­ľo­va­nie. Ako dlho­roč­ný cho­va­teľ živo­ro­diek pova­žu­jem za vhod­né pes­to­vať vod­né rast­li­ny spo­lu so živo­rod­ka­mi tak, aby pokrý­va­li celé dno. Čím bude­me mať v nádr­ži väč­šie množ­stvo rast­lín, tým menej sta­ros­tí nám budú spô­so­bo­vať výka­ly rýb. Na tie tre­ba tiež brať ohľad pri výbe­re prí­pad­ných vhod­ných spo­loč­ní­kov v akvá­riu. Pomer­ne zau­ží­va­ný názor o nená­roč­nos­ti živo­ro­do­diek je skres­le­ný. Naj­viac tým, že náro­ky sú v prvom rade dru­ho­vo špe­ci­fic­ké. Okrem toho šľach­te­né for­my, naj­mä albi­no­tic­ké, sú veľ­mi chú­los­ti­vé. Vez­mem si prí­klad gupiek – áno kedy­si ich chov nepred­sta­vo­val väč­ší prob­lém, aj sa akva­ris­tom veľ­mi pro­duk­tív­ne mno­ži­li, dnes je však situ­ácia iná – odcho­vať dnes gup­ky je neľah­ká zále­ži­tosť. Pre chov živo­ro­diek sa odpo­rú­ča pre väč­ši­nu dru­hov kom­bi­ná­cia pohla­ví 1:5 v pros­pech sami­čiek. V kaž­dom prí­pa­de je vhod­né, aby sami­čiek bolo viac.

Ak by som mal odpo­ru­čiť aké ryby sa hodia spo­lu do cho­vu so živo­rod­ka­mi, tak sa dosta­nem do pomer­ne ťaž­kej situ­ácie. Mečov­ky mexic­ké, gup­ky dúho­vé, väč­šie dru­hy divo­ké ako napr. rod Xeno­to­ca by som odpo­ru­čil cho­vať s pan­cier­nik­mi, malý­mi druh­mi ame­ric­kých cich­líd, prí­pad­ne s kap­ro­vi­tý­mi druh­mi ako je rod Bar­bus, Bra­chy­da­nio. V prí­pa­de cho­vu malých dru­hov je situ­ácia ešte ťaž­šia – hodia sa ame­ric­ké tet­ry, pan­cier­ni­ky rodov Cory­do­ras, Bro­chis, drob­né kap­ro­vi­té ryby ako Bora­ras, prí­pad­ne rod Badis čeľa­de Badi­dae. Divo­ké živo­rod­ky je vhod­né cho­vať monod­ru­ho­vo – pre kaž­dý druh zvlášt­na nádrž. Vzhľa­dom na veľ­kosť rýb nádrž nemu­sí byť ani veľ­mi veľ­ká, čas­to sta­čí 50 lit­ro­vá. Ak napr. nemá­te dosta­tok akvá­rií, prí­pad­ne chce­te expe­ri­men­to­vať, tak je mož­né kom­bi­no­vať a divo­ké živo­rod­ky cho­vať aj vo viacd­ru­ho­vých nádr­žiach. Pri­tom je však žia­du­ce dbať na to, aby sme vybra­li do spo­loč­né­ho akvá­ria dru­hy, kto­ré sa spo­lu nek­rí­žia. V kaž­dom prí­pa­de nie je vhod­né pod­po­ro­vať chov napr. divo­kej for­my Poeci­lia reti­cu­la­ta spo­lu so šľach­te­nou for­mou, prí­pad­ne kom­bi­ná­ciu Poeci­lia win­gei spo­lu s Poeci­lia reti­cu­la­ta v akej­koľ­vek forme.

Kŕme­nie

Živo­rod­ky, kto­ré sa bež­ne vysky­tu­jú v obcho­doch, ale aj v nádr­žiach akva­ris­tov, sú dosť výraz­ne fareb­né. Aj z toho vyplý­va, že musia odnie­kiaľ zís­kať far­bi­vo, aby zosta­li také krás­ne, fareb­né. Pre­to nemož­no pove­dať, že by boli živo­rod­ky nená­roč­né na kŕme­nie. Ak si chce­me zacho­vať nád­her­né far­by a kon­dí­ciu rýb, musí­me dob­re kŕmiť. Odpo­rú­čam naj­mä cyk­lop, rast­lin­né zlož­ky – napr. špe­nát, šalát, kto­rý je dostup­ný iste kaž­dé­mu. Veľ­mi vhod­né je kŕmiť živou potra­vou, spo­me­nul by som naj­mä dro­zo­fi­ly, kto­ré sú veľ­mi vďač­ne pri­jí­ma­né väč­ší­mi druh­mi. Samoz­rej­me kŕmiť môže­me aj žiab­ro­nôž­kou, mik­ra­mi, grin­da­lom, nálev­ní­kom, daf­ni­ou, koret­rou, atď.. V prí­pa­de, že odcho­vá­va­me mla­dé, pla­tia podob­né pra­vid­lá, ako pri odcho­ve iných rýb, len sú ešte zná­so­be­né – je veľ­mi vhod­né kŕmiť mlaď aj šesť-​krát za deň, vte­dy naozaj ras­tie ako z vody.

Roz­mno­žo­va­nie

Živo­rod­ky sa roz­mno­žu­jú zväč­ša pomer­ne ľah­ko a ochot­ne aj v spo­lo­čen­skej nádr­ži. Ten­to fakt je prav­de­po­dob­ne aj prí­či­nou roz­ší­re­nia ich cho­vu. Rodia živé mlá­ďa­tá, kto­ré sú schop­né samos­tat­ne exis­to­vať hneď po naro­de­ní. Doba gra­vi­di­ty je zhru­ba šty­ri týžd­ne, samoz­rej­me nie u kaž­dé­ho dru­hu je to špe­ci­fic­ké, nie­kto­ré dru­hy rodia 1 – 2 mla­dé den­ne počas rode­nia potom­stva. Nie­kto­ré dru­hy, jedin­ce sú kani­ba­li, a svo­je potom­stvo si požie­ra­jú, iné nie. Prí­pad­ne ak dôj­de v pôro­du v spo­loč­nos­ti iných rýb, nie je vzác­nos­ťou, ak samič­ka poro­dí mla­dé, svo­je mlá­ďa­tá si nevší­ma, ale tie „vyzbie­ra­jú“ prá­ve oko­li­té ryby. Zau­jí­ma­vý je aj fakt, že čas­to rodia­ca samič­ka si počas pôro­du mla­dé nevší­ma, len čo však pôrod skon­čí, začne sa hon na výživ­nú potra­vu – ale­bo aspoň sa zme­ní vzťah mat­ky a potom­stva. Moje skú­se­nos­ti hovo­ria, že tie­to pudy ovplyv­ňu­je to, ako sa ryby v svo­jom pro­stre­dí cítia, akú potra­vu dostá­va­jú. Ak sa cítia dob­re, dosta­nú kva­lit­nú výži­vu, naj­lep­šie aj živú, tak sa odme­nia pokoj­ným naží­va­ním si mla­dých, dospe­lých aj prá­ve naro­de­ných jedincov.

Spô­sob akým dochá­dza ku rode­niu a vôbec otáz­ka živo­ro­dos­ti je zau­jí­ma­vá. Poeci­li­i­dae majú v tele oplod­ne­né ikry a len tes­ne pred pôro­dom sa ikry otvo­ria a z tela samič­ky vychá­dza­jú už malé napo­do­be­ni­ny dospel­cov. Ostat­né čeľa­de sa nevyz­na­ču­jú takou­to ovo­vi­vi­pa­ri­ou, mla­dé v tele mat­ky u nich nie sú v iker­na­tých oba­loch. Pozo­ru­hod­né je, že sami­ca je schop­ná si ucho­vať sper­mie od sam­ca do záso­by – mimo čeľa­de Goode­i­dae. Bol zazna­me­na­ný prí­pad, kedy samič­ka Gam­bu­sia affi­nis poro­di­la 11 krát bez prí­tom­nos­ti sam­ca. V prí­pa­de, že už oplod­ne­nú samič­ku oplod­ní neja­ký samec opäť, pred­nosť pre nové potom­stvo má nový gene­tic­ký mate­riál, nie ten, kto­rý sa už v tele samič­ky nachá­dza. Naro­de­ný poter živo­ro­diek je veľ­ký – je ove­ľa väč­ší ako poter iker­na­tých rýb. Naj­skôr ale ras­tie pomal­šie ako u iker­na­čiek, po mesia­ci sa však roz­beh­ne. Roz­die­ly však závi­sia od cho­va­te­ľo­vých skú­se­nos­tí a mož­nos­tí. Pri komerč­nom cho­ve fareb­ných živo­ro­diek sa čas­to pou­ží­va­jú metó­dy ako opti­ma­li­zo­vať množ­stvo mla­dých. Sami­ce sa umiest­ňu­jú do rôz­nych košov, pôrod­ni­čiek. Tie­to pomôc­ky mecha­nic­ky izo­lu­jú sami­ce – poten­ciál­ne požie­ra­če naro­de­ných rybi­čiek, čím sa dosiah­ne vyš­ší počet rýb.

U živo­ro­diek je zná­my funkč­ný her­maf­ro­di­tiz­mus. Pokus­ne boli izo­lo­va­né samič­ky Poeci­lia reti­cu­la­ta 24 hodín po naro­de­ní. Po dosia­hnu­tí pohlav­nej dospe­los­ti poro­di­li nie­kto­ré z nich napriek prí­sne odde­le­né­mu cho­vu mlá­ďa­tá. Tie­to feno­ty­po­vé samič­ky boli vyšet­re­né his­to­lo­gic­ky, pri­čom sa zis­ti­lo, že u nich súčas­ne fun­gu­jú pohlav­né žľa­zy oboch pohla­ví. Vďa­ka tomu­to oboj­po­hlav­né­mu uspo­ria­da­niu je mož­né roz­mno­žo­va­nie sami­čiek neop­lod­ne­ných sam­če­kom – tzv. par­te­no­ge­né­za. (Dokou­pil, 1981). S roz­mno­žo­va­ním úzko súvi­sí téma šľach­te­nia – výbe­ro­vé­ho cho­vu, krí­že­nia. Pla­ty, mečov­ky, moly majú rôz­ne for­my, no naj­ťaž­šie udr­ža­teľ­ný­mi sú gup­ky. Moly (mol­ly) – moli­né­zie je výraz pre dru­hy rodu Poeci­lia, okrem P. reti­cu­la­ta. Z bež­ných dru­hov to sú: Poeci­lia lati­pin­na, Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia velifera

Exis­tu­je mno­ho tva­ro­vých aj fareb­ných varian­tov, naj­mä u dru­hu Poeci­lia reti­cu­la­ta. V prí­pa­de defor­mo­va­ných jedin­cov, nežia­du­cich foriem, odpo­rú­čam tie­to z cho­vu vyra­diť. Prob­lé­my pri cho­ve z hľa­dis­ka šľach­te­nia – napr. pri mno­že­ní black­moll – čier­nej for­my Poeci­lia sphe­nops sa nám môže stať, že potom­stvo nebu­de celé čier­ne ako rodi­čia. Pre­ja­vu­je sa tú čias­toč­ný návrat do divo­kej for­my – gene­tic­ký mate­riál pôvod­nej for­my z prí­ro­dy má sil­nú váhu. Nie­kto­ré jedin­ce budú ako for­ma cali­co – ako­by postrie­ka­né čier­nym far­bi­vom. Veľa takých­to jedin­cov zís­ka far­bu po celom tele až v dospe­los­ti. V kaž­dom prí­pa­de, občas je vhod­né pri šľach­te­ní občerstviť chov o jedin­ca z iné­ho pro­stre­dia, napr. od zná­me­ho cho­va­te­ľa, z obcho­du apod. – a to sa týka všet­kých živo­ro­diek a všet­kých rýb vôbec. Pri šľach­te­ní je dôle­ži­té, či je znak rece­sív­ny, ale­bo domi­nant­ný. Ak chce sa nie­kto váž­ne zaobe­rať cho­vom fareb­ných živo­ro­diek a chce svo­je rybič­ky vysta­vo­vať, je vhod­né aby mal infor­má­cie z gene­ti­ky. Napr. ak je znak domi­nant­ný, jeho dede­nie sa v zása­de dedí aj pri krí­že­ní s jedin­com bez toh­to zna­ku. Ak je znak rece­sív­ny, musí­me nájsť pre jeho zacho­va­nie jedin­ca, kto­rý nesie rov­na­ký znak.

Ustá­le­nosť popu­lá­cie dosta­ne­me naj­skôr po tre­tej gene­rá­cii, kedy sa poža­do­va­ný znak vysky­tu­je a ak sú potom­ko­via zdra­ví a rodia sa živí a sú samoz­rej­me plod­ní. Obzvlášť nie­kto­ré krí­žen­ce je veľ­ký prob­lém udr­žať v ustá­le­nej for­me. Krí­žia sa mno­hé aj v prí­ro­de. Pla­ty Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, X. varia­tus, X. hel­le­ri sa čas­to krí­žia medzi sebou, čím vzni­ká množ­stvo varian­tov. Napr. black­mol­la Poeci­lia sphe­nops je prav­de­po­dob­ne výsled­kom šľach­te­nia divo­kej for­my P. sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Tvar a sfar­be­nie naj­mä gupiek Poeci­lia reti­cu­la­ta je veľ­mi varia­bil­né, pre­to zacho­va­nie jed­not­li­vých variet je veľ­mi nároč­ne na skú­se­nos­ti cho­va­te­ľa a na pries­tor, pre­to­že také­to šľach­te­nie vyža­du­je množ­stvo nádr­ží. Samič­ky dlho­chvos­tých foriem majú na chvos­to­vej plut­ve kres­bu, krát­ko­chvos­té sú bez far­by, no na samič­ke zväč­ša nie je vôbec vidieť o akú for­mu ide – aj o to je ťaž­šie šľach­tiť gup­ky ako pla­ty, mečov­ky, mol­ly. Pre­to nám logi­ka káže zame­rať sa na sam­če­ky. Základ­né – súťaž­né tva­ry gupiek sú tie­to: vlaj­ka, lýra, rýľ, ihla, šer­pa, dva mečí­ky, kruh, vejár, dol­ný mečík, hor­ný mečík, pla­mie­nok, trian­gel. V prí­pa­de ak chce­te dosiah­nuť úspech na výsta­ve, je vhod­né cho­vať ryby v nádr­ži s dnom a rast­li­na­mi. V rám­ci živo­ro­diek sa uspo­ra­dú­va­jú súťaž­né výsta­vy – súťa­že, na kto­rých sa dodr­žu­jú pred­pí­sa­né štan­dar­dy, v tých­to kate­gó­riách: Poeci­lia reti­cu­la­ta, a Xipho-​Molly. Sú štan­dar­de pre: Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia veli­fe­ra, Poeci­lia lati­pin­na, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus varia­tus. Pop­ri fareb­ných živo­rod­kách sa občas vysta­vu­jú aj už vyš­šie spo­mí­na­né divo­ké živo­rod­ky. Prí­klad z bodo­va­cie­ho lís­t­ka pre Poeci­lia reti­cu­la­ta. Za telo je maxi­mum 28 bodov, z toho 8 za dĺž­ku, 8 za tvar a 12 za far­bu. Chrb­to­vá plut­va sa hod­no­tí 23 bod­mi, z toho 5 za dĺž­ku, 8 za tvar a 10 za far­bu. Chvos­to­vá plut­va môže zís­kať 44 bodov: 10 za dĺž­ku, 20 za tvar a 14 za far­bu. Vita­li­ta sa hod­no­tí 5 bodmi.

Sprá­va­nie

Živo­rod­ky sa zdr­žu­jú pre­važ­ne v stred­nej a vrch­nej čas­ti vod­né­ho stĺp­ca. V ich sprá­va­ní sú zazna­me­na­né mode­ly sociál­nej hie­rar­chie podob­nej nie­kto­rým cicav­com, v kto­rej domi­nu­je alfa samec. V prí­pa­de jeho odcho­du, dôj­de k jeho nahra­de­niu. Agre­sív­nej­šie sprá­va­nie môže­me pozo­ro­vať len u sam­cov mečo­viek – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Pri ich cho­ve je vhod­né cho­vať buď jed­né­ho sam­ca, ale­bo aspoň pia­tich, aby sa agre­si­vi­ta roz­lo­ži­la. Ten­to prí­pad je obdob­ný ako pri cho­ve afric­kých cich­líd rodu Trop­he­us. Iným zau­jí­ma­vým sprá­va­ním sa vyzna­ču­je dra­vý druh Belo­ne­sox beli­za­mus, kto­rý sa pári spô­so­bom, kto­rý je veľ­mi rých­ly, pre­to­že dvoj­ná­sob­ne väč­šia sami­ca má sna­hu men­šie­ho sam­ca zožrať.

Cho­ro­by

Bohu­žiaľ aj živo­rod­ky trpia cho­ro­ba­mi – sta­ré zná­me zdra­vý ako rybič­ka iste nevy­mys­lel akva­ris­ta. Spo­me­niem krát­ko nie­kto­ré naj­čas­tej­šie choroby:

  • ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma kru­pič­ka spô­so­be­ná nálev­ní­kom Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis. Lieč­ba – soľ­ným kúpe­ľom, pomo­cou FMC apod.
  • bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev – veľ­ká plia­ga naj­mä u šľach­te­ných gupiek. Spô­so­bu­jú ho bak­té­rie Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas a iné. Lie­čiť mož­no Acriflavínom.
  • myko­bak­te­ri­ó­za – tuber­ku­ló­za rýb – bruš­ná vod­na­teľ­nosť, prí­pa­de sil­né vychud­nu­tie – pre­pad­nu­tie bruš­ka. Je spô­so­be­ná bak­té­ri­ou Myco­bac­te­rium. Je veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná, vhod­nej­šie je napad­nu­té jedin­ce odstrá­niť. Ako lie­či­vo môže­me skú­siť pou­žiť met­ro­ni­da­zol – entizol.

Sys­te­ma­ti­ka živorodiek

Trie­da: Acti­nop­te­ry­gii, rad: Belo­ni­for­mes, čeľaď: Hemi­ramp­hi­dae – polo­zo­bán­ky, rod:
  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Der­mo­ge­nys Kuhl, van Has­selt in van Has­selt, 1823
  • Hemir­hamp­ho­don Ble­e­ker, 1866
  • Hypor­hamp­hus Gill, 1859 – živo­ro­dý čiastočne
  • Nomor­hamp­hus Weber, de Beau­fort, 1922
  • Zenar­chop­te­rus Gill, 1864 – živo­ro­dý čiastočne

Rad Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, čeľaď Anab­le­pi­dae, rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Anab­leps Sco­po­li, 1777
  • Jenyn­sia Günt­her, 1866
  • Oxy­zy­go­nec­tes Fowler, 1916 – nie je živorodý

Čeľaď Poeci­li­dae, rody:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Alfa­ro Meek, 1912
  • Allo­he­te­ran­dria Hubbs, 1924
  • Aplo­che­i­licht­hys Ble­e­ker, 1863
  • Belo­ne­sox Kner, 1860
  • Bra­chyr­hap­his Regan, 1913
  • Carl­hubb­sia Whit­ley, 1951
  • Cnes­te­ro­don Gar­man, 1895
  • Dip­hy­acant­ha Henn, 1916
  • Flu­vip­hy­lax Whit­ley, 1965
  • Gam­bu­sia Poey, 1854
  • Girar­di­nus Poey, 1854
  • Hete­ran­dria Agas­siz, 1853
  • Hete­rop­hal­lus Regan, 1914
  • Hylo­pan­chax Poll, Lam­bert, 1965 – nie je živorodý
  • Hyp­so­pan­chax Myers, 1924 – nie je živorodý
  • Laci­ris Huber, 1982 – nie je živorodý
  • Lam­pricht­hys Regan, 1911 – nie je živorodý
  • Limia Poey, 1854
  • Mic­ro­po­eci­lia Hubbs, 1926
  • Mol­lie­ne­sia Lesu­e­ur, 1821
  • Neohe­te­ran­dria Henn, 1916
  • Pamp­ho­richt­hys Regan, 1913 – nie je živorodý
  • Pan­ta­no­don Myers, 1955 – nie je živorodý
  • Phal­licht­hys Hubbs, 1924
  • Phal­lo­ce­ros Eigen­mann, 1907
  • Phal­lop­ty­chus Eigen­mann, 1907
  • Phal­lo­to­ry­nus Henn, 1916
  • Pla­tap­lo­chi­lus Ahl, 1928 – nie je živorodý
  • Poeci­lia Bloch, Schne­i­der, 1801
  • Poeci­li­op­sis Regan, 1913
  • Pria­pel­la Regan, 1913
  • Pria­picht­hys Regan, 1913
  • Pro­ca­to­pus Bou­len­ger, 1904 – nie je živorodý
  • Pse­udo­po­eci­lia Regan, 1913
  • Quin­ta­na Hubbs, 1934
  • Sco­licht­hys Rosen, 1967
  • Tome­urus Eigen­mann, 1909
  • Xeno­de­xia Hubbs, 1950
  • Xip­hop­ho­rus Hec­kel, 1848

Čeľaď Goode­i­dae, rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Allo­don­ticht­hys Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Ame­ca Mil­ler, Fitz­sim­mons, 1971
  • Ata­e­ni­obius Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Cre­nicht­hys Hubbs, 1932 – fosíl­ny druh
  • Empet­richt­hys Gil­bert, 1893 – fosíl­ny druh
  • Girar­di­nicht­hys Ble­e­ker, 1860
  • Goodea Jor­dan, 1880
  • Hubb­si­na de Buen, 1940
  • Cha­pa­licht­hys Meek, 1902
  • Cha­ra­co­don Günt­her, 1866
  • Ily­o­don Eigen­mann, 1907
  • Neoop­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Skif­fia Meek, 1902
  • Xeno­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Xeno­ta­e­nia Tur­ner, 1946
  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Zoogo­ne­ti­cus Meek, 1902
Ilu­stra­tív­ny pre­hľad nie­kto­rých dru­hov jed­not­li­vých rodov

Rod Xiphophorus

  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Xip­hop­ho­rus alva­re­zi Rosen, 1960
  • X. ander­si Mey­er, Schartl, 1980
  • X. birch­man­ni Lech­ner, Rad­da, 1987
  • X. cle­men­ciae Alva­rez, 1959
  • X. con­ti­nens Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Moro­zot, 1990
  • X. cor­te­zi Rosen, 1960
  • X. cou­chia­nus Girard, 1859
  • X. eve­ly­enae Rosen, 1960
  • X. gor­do­ni Mil­ler, Minck­ley, 1963
  • X. hel­le­ri Hec­kel, 1848
  • X. koss­zan­de­ri Mey­er, Wischnath, 1981
  • X. macu­la­tus Günt­her, 1866
  • X. malin­che Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. may­ae Mey­er, Schartl, 2002
  • X. mey­eri Schartl, Sch­röder, 1988
  • X. mil­le­ri Rosen, 1960
  • X. mixei Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mon­te­zu­mae Jor­dan, Sny­der, 1899
  • X. mon­ti­co­lus Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mul­ti­li­ne­a­tus Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. nig­ren­sis Rosen, 1960
  • X. pyg­ma­e­us Hubbs, Gor­don, 1943
  • X. rose­ni Mey­er, Wischnath, 1981
  • X. sig­num Rosen, Kall­man, 1969
  • X. varia­tus Meek, 1904
  • X. xip­hi­dium Gor­don, 1932

Rod Poecilia

  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Poeci­lia ama­zo­ni­ca Gar­man, 1895
  • P. boese­ma­ni Poeser, 2003
  • P. but­le­ri Jor­dan, 1889
  • P. cate­ma­co­nis Mil­ler, 1975
  • P. cau­ca­na Ste­in­dach­ner, 1880
  • P. cau­do­fas­cia­ta Regan, 1913
  • P. chi­ca Mil­ler, 1975
  • P. dau­li Mey­er, Rad­da, 2000
  • P. ele­gans Tre­wa­vas, 1948
  • P. for­mo­sa Girard, 1859
  • P. gil­lii Kner, 1863
  • P. his­pa­ni­ola­na Rivas, 1978
  • P. kope­ri Poeser, 2003
  • P. kyke­sis Poeser, 2002
  • P. lati­pin­na Lesu­e­ur, 1821
  • P. lati­punc­ta­ta Meek, 1904
  • P. mer­cel­li­noi Poeser, 1995
  • P. may­lan­di Mey­er, 1983
  • P. mecht­hil­dae Mey­er, Etzel, Bork, 2002
  • P. mexi­ca­na Ste­in­dach­ner, 1863
  • P. nichol­si Myers, 1931
  • P. orri Fowler, 1943
  • P. peten­sis Günt­her, 1866
  • P. reti­cu­la­ta Peters, 1859
  • P. sal­va­to­ris Regan, 1907
  • P. sphe­nops Valen­cien­nes, 1846
  • P. sulp­hu­ra­ra Alva­rez, 1948
  • P. tere­sae Gre­en­field, 1990
  • P. van­de­pol­li Van Ludth de Jeude, 1887
  • P. veli­fe­ra Regan, 1914
  • P. vivi­pa­ra Bloch, Schne­i­der, 1801
  • P. wan­dae Poeser, 2003

Lite­ra­tú­ra

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2008, 2009, 2011, 2014, Americké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Pterophyllum scalarae

Hits: 28615

Ska­lá­re sú po gup­káchmečov­kách asi naj­zná­mej­šou rybou cho­va­ná v akvá­riách. Je to juho­ame­ric­ká cich­li­da z povo­dia Ama­zon­ky, kto­rá by mala byť v hus­to rast­li­na­mi zaras­te­nom akvá­riu. Ide o menej nároč­ný druh. Syno­ny­má: Pla­tax sca­la­ris, Pta­xo­ides dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum dume­ri­lii, Pte­rop­hyl­lum eime­kei, Zeus sca­la­ris. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Ako cene­ná for­ma sa pova­žu­je čier­ny ska­lár. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov, dnes už také­to ska­lá­re by sme hľa­da­li len veľ­mi ťaž­ko. Dnes aj 10 cm vyso­ký ska­lár je dob­rý. Bohu­žiaľ u ska­lá­rov doš­lo v akvá­ri­ových cho­voch už k takej degra­dá­cii šľach­te­ním, cho­vom v nevhod­ných pod­mien­kach. Veľ­mi čas­to sa stre­tá­vam u cho­va­te­ľov bez väč­šie­ho záuj­mu, ale­bo u začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že ska­lá­re cho­va­jú v malých nádr­žiach. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Dá sa pove­dať, že čím su pre­šľach­te­nej­šie, tým sú chú­los­ti­vej­šie. A záro­veň, tým sa ľah­šie chy­ta­jú do sieť­ky. Divo­ké ryby sú šikov­nej­šie a neda­jú sa len tak ľah­ko chy­tiť. Čím sú varie­ty vzdia­le­nej­šie od divo­kej for­my, tým sú chú­los­ti­vej­šie. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu, čo môže byť prob­lém. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – vyso­ký vod­ný stĺpec, ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť aj v 8 lit­ro­vých 20 cm vyso­kých nádrž­kách. To je však cho­va­teľ­ský extrém a netre­ba si z neho brať prí­klad. Ska­lá­re, pokiaľ majú mla­dé, tak sa môžu istý čas sta­rať o potom­stvo, ak je vo for­me ikier. Ak sa vyliah­ne plô­dik, ska­lár tak­mer vždy pod­ľah­ne a nakŕ­mi sa nimi – vlast­ným potom­stvom. Pre­to sa v tej­to dobe neod­po­rú­ča, aby sa dospel­ce zdr­žia­va­li spo­lu so znáš­kou. Ikry kla­dú na pev­ný pod­klad, kto­rým môže byť aj list rast­li­ny, napr. list echi­no­do­ru. Pou­ží­va sa aj napr. nerov­ný kúsok s odstri­hnu­tej PET flaše.

Ska­lár je pokoj­ná ryba, pri kto­rej nie je dob­re cho­vať prí­liš zve­da­vé ryby, kto­ré rady ochut­ná­va­jú plut­vy takých­to pokoj­nej­ších rýb. Nevhod­ná kom­bi­ná­cia je napr. s mren­ka­mi štvor­pru­hý­mi – Capo­tea tet­ra­zo­na. Ska­lá­re ak majú prí­le­ži­tosť, požie­ra­jú men­šie ryby, napr. neón­ky, ale aj gup­ky. Ak žijú ved­ľa seba roky, je mož­né že si na seba zvyk­li a v tom prí­pa­de je mož­né, že ska­lá­re necha­jú tie­to “malé ryby” na poko­ji. Samos­tat­nou kapi­to­lou je chov spo­loč­ne s ter­čov­ca­mi. Ter­čov­ce sú veľ­mi nároč­né ryby a náchyl­né na množ­stvo cho­rôb. Ska­lá­re sú v tom­to sme­re odol­nej­šie. Spo­loč­ný chov odpo­rú­čam len skú­se­ným cho­va­te­ľov. V zása­de to nie je vylú­če­né, ska­lá­re však musia byť dosta­toč­ne odčer­ve­né. Podob­ný druh ska­lá­ra, kto­rý sa veľ­mi ťaž­ko drží pri živo­te ale dosa­hu­je veľ­kos­tí, kto­ré kedy­si dosa­ho­val aj P. sca­la­re, je Pte­rop­hyl­lum altum. Exis­tu­je mno­ho foriem ska­lá­rov, regis­tru­jem tie­to: albi­no, ama­zo­nia, dia­mond, gold marb­led veil­tail, gold vel­tail, koi, leopard, marb­le, mana­ca­pu­ru, mana­ca­pu­ru red back.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Corydoras paleatus – panciernik škvrnitý

Hits: 16549

Pan­cier­nik C. pale­a­tus pat­rí medzi ryby Juž­nej Ame­ri­ky, via­ce­ré z čeľa­de Cal­licht­hy­i­dae pochá­dza­jú z chlad­ných poto­kov Argen­tí­ny, Chi­le. Tam nie­kto­ré dru­hy pan­cier­ni­kov dosa­hu­jú 50 cm, čo je asi sami uzná­te už úcty­hod­ná dĺž­ka pre akva­ris­tu. Pale­a­tus je pomer­ne malý druh, dosa­hu­je maxi­mál­ne 6 cm. Pat­rí medzi dlho­ve­ké ryby v akvá­riu. Samič­ka je väč­šia, robust­nej­šia ako sam­ček. Majú rad­šej stu­den­šiu vodu 18 – 23°C, vydr­žia však aj v tep­lej­šej vode. Ten­to druh je živý, neus­tá­le “pobe­hu­je” hlav­ne po dne nádr­že, kde neus­tá­le hľa­dá. Je to veľ­ký robot­ník. Avšak, pokiaľ by sme ho cho­va­li samos­tat­ne, iba jed­né­ho jedin­ca, jeho sprá­va­nie by sa radi­kál­ne zme­ni­lo – bol by smut­ný. Pale­a­tu­sy robia dojem, že iné dru­hy rýb si veľ­mi nevší­ma­jú, podob­ne ako iné pan­cier­ni­ky. Pan­cier­ni­ky doká­žu pre­ská­kať neje­den prob­lém, čo však nema­jú radi sú veľ­ké, dra­vé ryby, kto­ré ich doká­žu tak otra­vo­vať, oku­so­vať, až ska­pú. Okrem toho sú cit­li­vé na lie­či­vá – pôso­bia na ne toxic­ky. Pan­cier­ni­ky dis­po­nu­jú črev­ným dýcha­ním – doká­žu pri­jí­mať atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Prí­sav­ník ako som spo­mí­nal sa väč­ši­nu dňa pohy­bu­je na dne, ale keď sa potre­bu­je nadých­nuť, potre­bu­je voľ­nú hla­di­nu, aby sa dostal ku vzduš­né­mu kys­lí­ku. Počas toh­to pro­ce­su oby­čaj­ne rých­lo vyle­tí sme­rom k hla­di­ne a rov­na­ko rých­lo sa ponáh­ľa nas­päť. Ak sme akva­ris­ti iba v malom, môže­me ten­to zau­jí­ma­vý feno­mén sle­do­vať napr. v akva­ris­tic­kej pre­daj­ni, kde je čas­to viac pan­cier­ni­kov ako máme my.

Roz­mno­žo­va­nie pat­rí medzi jed­no­duch­šie. Veľ­mi dôle­ži­tou súčas­ťou úspeš­né­ho roz­mno­že­nia je pred­chá­dza­jú­ca kva­lit­ná výživ­ná stra­va. Vo veľ­ko­cho­voch sa pou­ží­va masív­ne skr­mo­va­nie nite­niek, celý neres je ešte pod­po­re­ný veľ­kou hus­to­tou jedin­cov na plo­chu. V takých­to pod­mien­kach sa pan­cier­ni­ky odcho­vá­va­jú tak­po­ve­diac v rojoch, ved­ľa seba sa ties­ni aj 500 jedin­cov na jed­nom metri.

Či už v malo­cho­ve, ale­bo veľ­ko­cho­ve, odpo­rú­ča sa zní­žiť tep­lo­tu, prí­pad­ne tep­lo­tu zni­žo­vať napr. o 1°C den­ne. Okrem toho aj zni­žo­va­nie hla­di­ny pan­cier­ni­ky sti­mu­lu­je k repro­duk­cii. Samoz­rej­me, pan­cier­ni­ky sa čas­to krát roz­mno­žia aj bez toho. Pri samot­nom páre­ní, samič­ka s prs­ných plu­tiev vytvá­ra tzv. taš­tič­ku – košík, plut­vy sme­ru­jú k sebe a na nich sú lep­ka­vé ikry. Ikry lepí zvy­čaj­ne na pev­ný plo­chý mate­riál, poko­je aj na sklo. Pár svo­je ikry oby­čaj­ne neže­rie, ale ak chce­me potom­stvo odcho­vať, je lep­šie ryby od ikier izolovať.

Odka­zy

Corydoras paleatus
Výsta­va panier­ní­kov – Akvá­ri­ové trhy 14.12.2013

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia, Príroda, Živočíchy

Biológia rýb a rastlín

Hits: 21839

Mož­no ste sa už aj vy stret­li s tým, že neja­ký cho­va­teľ tvr­dil, že čosi je vo vzdu­chu. Sami na sebe vie­me, že poča­sie, roč­né obdo­bie, sve­tel­ný režim dňa a noci má aj na nás veľ­ký vplyv. Máme mož­nosť počuť, resp. vyslo­viť podob­né vety vte­dy, keď nám ryby kapú, keď sú bez zjav­nej prí­či­ny cho­ré, prí­pad­ne aké­si malát­ne. Súvi­sí to z bio­lo­gic­ký­mi pochod­mi, s bio­ryt­ma­mi, kto­ré v živo­te orga­niz­mu hra­jú dôle­ži­tú úlo­hu, a na kto­ré by sme nema­li zabú­dať. Ešte raz sa vrá­tim ana­lo­gic­ky ku ľuďom – len si pred­stav­te ako by ste sa sprá­va­li, keby ste nemoh­li spať, prí­pad­ne keby vás zavre­li na samot­ku. Jed­nou z vecí na kto­rú sa veľ­mi v pra­xi akva­ris­tu veľ­mi nemys­lí, ale kto­rá má vplyv aj na ryby je atmo­sfé­ric­ký tlak. Bio­ge­o­gra­fic­ké oblas­ti – hlav­né oblas­ti výsky­tu rýb a rastlín

  • Medzi naj­zná­mej­šie oblas­ti pat­rí neot­ro­pic­ká oblasť – Juž­ná Ame­ri­ka a Sever­ná Ame­ri­ka. V Juž­nej Ame­ri­ke je to naj­mä: Ori­no­co, Ama­zon, Rio Neg­ro – oblasť rast­li­ny Echi­no­do­rus. V Juž­nej Ame­ri­ke žije napr. ska­lá­re, ter­čov­ce – dis­ku­sy, cich­li­dy pávie (oce­lá­ty), Apis­to­gram­ma, čeľaď tet­ro­vi­té, gup­ky, Poeci­li­dae, kap­ro­zúb­ky, sum­če­ky Bro­chis Cory­do­ras. Nie­kto­ré sum­če­ky žijú čas­to aj v pomer­ne stu­de­ných vodách – 10°C a dosa­hu­jú úcty­hod­ných roz­me­rov – až 50 cm.
  • Sever­ná Ame­ri­ka. V Mexi­ku žijú pred­sta­vi­te­lia živo­ro­diek rodu Xip­hop­ho­rus – zná­me pla­tymečov­ky
  • Stred­ná Ame­ri­ka. Ak roz­lí­šim túto pomer­ne špe­ci­fic­kú oblasť, tak tu žijú veľ­mi zau­jí­ma­vé men­šie cich­li­dy a množ­stvo iných zau­jí­ma­vých druhov.
  • Afri­ka. Oblasť rast­lín Apo­no­ge­ton, Anu­bias: eti­óp­ska oblasť; Kon­go – Stred­ná Afri­ka; Niger; Zambe­zi; Tan­ga­ni­ka – vyso­ký obsah hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu sod­né­ho; Mala­wi – výskyt mbu­na cich­líd – rýb via­žu­cich sa na skal­na­té pro­stre­die a uta­ka cich­líd – via­žu­cich sa na voľ­nú vodu; Vic­to­ria – veľa dru­ho­vo sku­pi­ny Hap­loc­hro­mi­nae. Jaze­ro Mala­wi. Domo­rod­ci jaze­ro nazý­va­jú Nja­sa. S tým­to pome­no­va­ní sa môže­me stret­núť aj v star­šej lite­ra­tú­re. Jaze­ro Mala­wi sa nachá­dza vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne, na mies­tach, kde sa tvo­rí budú­ci oce­án­sky chr­bát. Podob­ne ako jaze­ro Tan­ga­ni­ka vznik­lo už v dáv­nych dobách. Má pre­tiah­ly, úzky tvar, no cel­ko­vá plo­cha ho radí ku jed­ným z naj­väč­ších jazier na sve­te. Žijú v ňom pre­važ­ne cich­li­dy, v pre­važ­nej mie­re ende­mic­ké dru­hy (vysky­tu­jú­ce sa len tu). Zoop­lank­tón tvo­rí: Meso­cyc­lops leuc­kar­ti, Diap­ha­no­so­ma exci­sum, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Diap­to­mus sp., atď. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka. Jaze­ro pat­rí k naj­väč­ším na sve­te, ide o dru­hé naj­hl­b­šie jaze­ro po Baj­kal­skom jaze­re. Nachá­dza sa vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne – v rif­te. Prie­mer­ná tep­lo­ta počas roka dosa­hu­je 23°C. Žijú tu pre­važ­ne cich­li­dy, z veľ­kej mie­re ende­mic­ké, no okrem toho aj množ­stvo archaic­kých foriem rýb. Zoop­lank­tón tvo­rí: Cyc­lops, Diap­to­mus sim­plex, Lim­no­chi­da tan­ga­ni­ka atď. Jaze­ro Vic­to­ria. Obrov­ské jaze­ro, s veľ­kým množ­stvom cich­líd, ich počet však nie je taký domi­nant­ný ako v prí­pa­de Mala­wi a Tan­ga­ni­ka. Žije tu naj­mä sku­pi­na Hap­loc­hro­mi­nae. Zoop­lank­tón tvo­rí: Daph­nia spp., Cyc­lops sp., Chy­do­rus sp., Diap­to­mus sp., Lep­to­do­ra sp., Cari­di­na nilo­ti­ca, Kera­tel­la sp., Phi­lo­di­na spp., Lim­noc­ni­da vic­to­riae, Asp­lanch­na bright­wel­li atď.
  • Juho­vý­chod­ná Ázia. Rie­ky Mekong, Gan­ga – oblas­ti veľ­ké­ho množ­stva rast­lín ako napr. Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, rýb: dánia, raz­bo­ry, mren­ky, labyrintky.
  • Euró­pa. Sta­rý kon­ti­nent nepos­ky­tu­je akva­ris­tom toľ­ko rados­ti. Snáď len v oblas­ti stu­de­no­vod­nej akva­ris­ti­ky. Na dru­hej stra­ne aj na Slo­ven­sku na via­ce­rých mies­tach exis­tu­jú tep­lé prú­dy, zväč­ša geoter­mál­ne­ho pôvo­du, kto­ré posky­tu­jú v užšom pries­to­re z hľa­dis­ka tep­lo­ty pre­ži­tie subt­ro­pic­kých a tro­pic­kých dru­hov. V spod­ných kaná­loch rie­ky Dunaj sa nachá­dza­jú gup­ky – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Dokon­ca tu doš­lo k tomu, že sa gene­tic­ká infor­má­cia sa pre­sa­di­la natoľ­ko, že sa tu vysky­tu­jú aj pôvod­né prí­rod­né for­my s pôvod­ným tva­rom tela a kres­bou. Totiž gup­ky sa sem dosta­li z rúk cho­va­te­ľov a cho­va­te­lia prí­rod­né for­my gupiek tak­mer necho­va­jú. Tie­to pôvod­ne sfar­be­né ryb­ky sú prak­tic­ky necho­va­teľ­né, dlho v akvá­riu nevy­dr­žia, zrej­me sú prí­liš divo­ké. Tep­lé prú­dy sa nachá­dza­jú na via­ce­rých mies­tach. Zná­my je prí­pad, že na Zele­nej vode pri Novom Mes­te nad Váhom sa vyskyt­li pira­ne. Bolo to v lete, ale kto­vie či si tu, ale­bo na inom mies­te nedo­ká­žu ony, ale­bo iný druh nájsť ces­tu k živo­tu aj cez zimu. Chcel by som varo­vať cho­va­te­ľov pred takou­to intro­duk­ci­ou nepô­vod­né­ho dru­hu, pre­to­že eko­sys­tém sa oby­čaj­ne nedo­ká­že pris­pô­so­biť bez ujmy, a je to neetic­ké voči prí­ro­de aj voči rybám. Nie­ke­dy je tep­lá voda von­ku udr­žia­va­ná člo­ve­kom, napr. v jazier­kach v kúpeľ­ných mes­tách. Tak je tomu aj v Pieš­ťa­noch. Jazier­ka sú napá­ja­né z ter­mál­ne­ho lie­či­vé­ho pra­me­ňa, kto­rý však obsa­hu­je veľ­ké množ­stvo solí. Pre­to v jazier­kach doká­žu žiť len nie­kto­ré dru­hy rýb: black­mol­ly, gup­ky, mečov­ky, kara­sy apod. Jazier­ka sú okráš­le­né lek­na­mi, vik­tó­ri­ou regi­ou, na bre­hoch bam­bu­som apod. Venu­je sa im ten­to článok.
  • More. Nemož­no však zabud­núť aj na mor­ské pro­stre­die: Paci­fik, Atlan­tik, Indic­ký oce­án, Bal­tik, Jad­ran, Kas­pic­ké more atď.

Cich­li­dy – Cich­li­dae Pred­sta­vu­jú asi 1600 dru­hov – sú naj­väč­šou čeľa­ďou rýb, a jed­nou z naj­väč­ších z orga­niz­mov vôbec. Cich­li­dy žijú na troch kon­ti­nen­toch: v Afri­ke – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us v Juž­nej Ame­ri­ke – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma v Ázii – Etrop­lus. Mala­ws­ké cichlidy

  • Aulo­no­ca­ra: Aulo­no­ca­ra aqu­ilo­nium, audi­tor, baen­schi, bre­vi­ni­dus, bre­vi­ros­tris, cji­ten­di, cobué, ethe­lwyn­nae, eure­ka, ger­tru­dae, guent­he­ri, hans­ba­en­schi, hue­se­ri, chi­tan­de, chi­ten­di, iwan­da, jacobf­re­i­ber­gi, jalo, kan­de, kan­de­en­se, kor­ne­liae, kor­ne­liae, lupin­gu, mac­ro­chir, mai­so­ni, male­ri, mame­lea, mar­ma­la­de cat, may­lan­di, nyas­sae, ob, rostra­tum, sau­lo­si, ste­ve­ni, stu­artg­ran­ti, tre­ma­to­cep­ha­lum, tre­ma­toc­ra­nus, usi­sya, walteri
  • Buc­coc­hro­mis: Buc­coc­hro­mis atri­ta­e­nia­tus, hete­ro­ta­e­nia, lep­tu­rus, noto­ta­e­nia, ocu­la­tus, rho­ade­sii, spec­ta­bi­lis, trewavasae
  • Pse­udot­rop­he­us: Pse­udot­rop­he­us ater, auro­ra, bar­lo­wi, crab­ro, cyane­us, dema­so­ni, ele­gans, elon­ga­tus, fain­zil­be­ri, fla­vus, fus­co­ides, fus­cus, hajo­ma­y­lan­di, lanis­ti­co­la, living­sto­nii, lom­bar­doi, lon­gi­or, lucer­na, mac­ropht­hal­mus, mic­ros­to­ma, minu­tus, modes­tus, novem­fas­cia­tus, pur­pu­ra­tus, sau­lo­si, soco­lo­fi, trop­he­ops, tur­si­ops, wil­liam­si, zeb­ra
  • May­lan­dia: May­lan­dia auro­ra, bar­lo­wi, bene­tos, cal­lai­nos, crab­ro, cyne­us­mar­gi­na­tus, ele­gans, emmil­tos, est­he­rae, fain­zil­be­ri, gres­ha­kei, hajo­ma­y­lan­di, hete­ro­pic­ta, chry­so­mal­los, lanis­ti­co­la, living­sto­ni, lom­bar­doi, mben­ji, melab­ran­chi­on, pha­e­os, pur­sa, pyr­so­no­tus, thap­si­no­gen, xans­to­ma­chus, zebra
  • Mela­noc­hro­mis: Mela­noc­hro­mis aura­tus, bali­odig­ma, bene­tos, bre­vis, chi­po­kae, cyane­or­hab­dos, dia­lep­tos, elas­to­de­ma, hete­roc­hro­mis, inter­rup­tus, joan­john­so­nae, johan­nii, lab­ro­sus, lepi­dia­dap­tes, loriae, main­ga­no, mela­nop­te­rus, mel­li­tus, paral­le­lus, peri­le­ucos, per­spi­cax, robus­tus, simu­lans, ver­mi­vo­rus, xanthodigma
  • Uta­ka cich­li­dy: afric­ké cich­li­dy žijú­ce vo voľ­nej vode: Alti­cor­pus, Aris­toc­hro­mis, Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Cap­ric­hro­mis, Cham­psoc­hro­mis, Che­i­loc­hro­mis, Chi­lo­ti­la­pia, Chro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Copa­dic­hro­mis, Core­ma­to­dus, Cte­nop­ha­rynx, Cyr­to­ca­ra, Dimi­di­oc­hro­mis, Dip­lo­ta­xo­don, Doci­mo­dus, Eclec­toc­hro­mis, Exo­choc­hro­mis, Fos­so­roc­hro­mis, Hap­loc­hro­mis, Hemi­ta­e­ni­oc­hro­mis, Hemi­ti­la­pia, Leth­ri­nops, Lich­noc­hro­mis, Myloc­hro­mis, Nae­voc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nyas­sac­hro­mis, Otop­ha­rynx, Pal­li­doc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pla­tyh­nat­hoc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Stig­ma­toc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tra­mi­ti­chor­mis, Tyrannochromis. 

Tan­ga­nic­ké cichlidy

  • Alto­lam­pro­lo­gus: Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, com­pres­si­ceps, fas­cia­tus, sumbu

Juho­ame­ric­ké cichlidy

  • Aka­ry rodu Aequ­idens: Aequ­idens awa­ni, bise­ria­tus, chi­man­ta­nus, coeru­le­opunc­ta­tus, dia­de­ma, dor­si­ger, duopunc­ta­tus, epae, gea­yi, ger­ci­liae, hoeh­nei, latif­rons, maro­nii, mau­e­sa­nus, metae, micha­e­li, pal­li­dus, palo­eme­uen­sis, pat­ric­ki, pla­gi­ozo­na­tus, por­ta­leg­ren­sis, pota­ro­en­sis, pul­cher, pulch­rus, rivu­la­tus, ron­do­ni, sapa­y­en­sis, tetramerus
  • Apis­to­gram­ma: Apis­to­gram­ma agas­si­zii, black, amo­enum, arua, bita­e­nia­ta, borel­lii, bre­vis, caca­tu­oides, cae­tei, comm­brae, cru­zi, dip­lo­ta­e­nia, eli­za­bet­hae, euno­tus, geis­le­ri, gep­hy­ra, gib­bi­ceps, gos­sei, hip­po­ly­tae, hoig­nei, hongs­loi, incons­pi­cua, ini­ri­dae, juru­en­sis, lin­kei, lue­lin­gi, maci­lien­sis, mac­mas­te­ri, mein­ke­ni, moae, nijs­se­ni, nor­ber­ti, ort­man­ni, pan­du­ri­ni, par­va, pau­ci­squ­amis, pay­ami­no­nis, per­so­na­ta, per­ten­se, piau­ien­sis, ple­uro­ta­e­nia, pulch­ra, rega­ni, res­ti­cu­lo­sa, rorai­mae, rupu­nu­ni, sta­ec­ki, ste­in­dach­ne­ri, tae­nia­tum, tri­fas­cia­ta, uau­pe­si, urte­a­gai, vie­ji­ta, vie­ji­ta red, vie­ji­ta snickers
  • Archo­cen­trus: Archo­cen­trus cen­trar­chus, cut­te­ri, nano­lu­te­us, nig­ro­fas­cia­tus, saji­ca, spilurus

Živo­rod­ky žijú v juž­nej čas­ti Sever­nej Ame­ri­ky, v Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ke a malá časť v Juho­vý­chod­nej Ázii. Čo sa týka vyme­dze­nia sku­pi­ny “živo­rod­ky” tak nara­zí­me na prob­lém ume­lo vytvo­re­nej sku­pi­ny, kto­rá nemá jas­né taxo­no­mic­ké odô­vod­ne­nie. Je to skôr funkč­ná sku­pi­na, ale­bo fyzi­olo­gic­ká. Pred­sta­vu­jú šty­ri čeľa­de: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (pat­ria­ce do radu Cyp­ri­no­don­ti­for­mes), Hemi­ramp­hi­dae (pat­ria­ce medzi Belo­ni­for­mes). Medzi tzv. živo­rod­ka­mi náj­de­me pomer­ne dosť dru­hov, kto­ré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­ču­jú. Viac v samos­tat­nom člán­ku. Tet­ry sú vďač­né ryby naj­mä svo­jím spo­lo­čen­ským sprá­va­ním. Hor­šie je to už z ich roz­mno­žo­va­ním – pochá­dza­jú zväč­ša z Juž­nej Ame­ri­ky, z povo­dia Ama­zo­nu, kde sú pod­mien­ky pomer­ne homo­gén­ne a špe­ci­fic­ké. Mno­ho tetier žije v kys­lej vode, z níz­kou hla­di­nou váp­ni­ka a hor­čí­ka, ale často­krát z vyš­ším obsa­hom ostat­ných iónov. Pre úče­ly akva­ris­tu sa teda naj­mä pre roz­mno­žo­va­nie hodí voda v roz­sa­hu pH 6 – 6,8, nie je výnim­kou aj 4.5 – 5, cel­ko­vá tvrdo­sť maxi­mál­ne do 10 °dGH, uhli­či­ta­no­vá tvrdo­sť 0 – 5 °dKH, vodi­vosť 200 – 450 µS. Ikry tetier sú zväč­ša náchyl­né na svet­lo. Vytie­ra­ciu nádrž a pre­dov­šet­kým ikry po tre­ní je vhod­né zatem­niť. Dvom dru­hom Para­che­i­ro­don inne­si Para­che­i­ro­don axel­ro­di sa venu­jem pod­rob­nej­šie. Tet­ry sa vyslo­ve­ne hodia do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria, kde sa ak ich je dosta­tok veľ­mi pek­ne pre­ja­ví ich hej­no­vi­té sprá­va­nie. Mys­lím, že nemu­sí to byť ani nad­še­nec pre ryby, ale kaž­dé­mu sa zapá­či keď pozo­ru­je ako sa naraz pohne 50 neóniek čer­ve­ných, ale­bo hoci tetier cit­ró­no­vých. Rod Asty­anax: Asty­anax abra­mis, abra­mo­ides, acant­ho­gas­ter, aene­us, albe­olus, albur­nus, alti­pa­ra­nae, angus­tif­rons, ante­ri­or, ante­ro­ides, arman­doi, asym­met­ri­cus, atra­to­en­sis, bima­cu­la­tus, bour­ge­ti, bre­vir­hi­nus, cor­do­vae, dagu­ae, eigen­man­ni­orum, esse­qu­iben­sis, fas­cia­tus, fes­tae, fili­fe­rus, giton, goy­acen­sis, gra­ci­li­or, guapo­ren­sis, guia­nen­sis, gym­no­ge­nys, inte­ger, jor­da­ni, keit­hi, ken­ne­dyi, kul­lan­de­ri, leopol­di, line­a­tus, lon­gi­or, mag­da­le­nae, mari­onae, maro­nien­sis, maxi­mus, megas­pi­lu­ra, metae, meunie­ri, mexi­ca­nus, mic­ro­le­pis, muc­ro­na­tus, mul­ti­dens, muta­tor, myer­si, nasu­tus, nica­ra­gu­en­sis, ocel­la­tus, ort­ho­dus, para­gu­ay­en­sis, para­na­hy­bae, pin­na­tus, poetzsch­kei, poly­le­pis, pota­ro­en­sis, rega­ni, ribe­i­rae, ruber­ri­mus, sal­tor, scab­ri­pin­nis, schu­bar­ti, scin­til­lans, sco­lo­gas­ter, stil­be, super­bus, sym­met­ri­cus, tae­nia­tus, trie­ryth­rop­te­rus, vali­dus, vene­zu­e­lae, zonatus. 

Kap­ro­zúb­ky – halan­čí­ky sú dru­hy Ame­ri­ky, Afri­ky, kto­ré žijú v peri­odic­kých vodách, naj­mä v Juž­nej Ame­ri­ke čas­to doslo­va v kalu­žiach, kto­ré sú v obdo­bí daž­ďov zalia­te vodou a v obdo­bí sucha vysy­cha­jú. Tie­to ryby sa teda čas­to doží­va­jú iba jedi­ný rok. Afric­ké dru­hy sú aj 2 až 4 roč­né. Typic­ké kap­ro­zúb­ky nakla­dú ikry, kto­ré jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Kap­ro­zúb­ky, v Čechách ozna­čo­va­né ako halan­čí­ky sú blíz­ke prí­buz­né živo­rod­kám. Nie­kto­ré zná­me rody: Aphy­o­se­mi­on, Cyno­le­bias, Epi­pla­tys. Aphy­o­se­mi­on: Aphy­o­se­mi­on ahli, amie­ti, arnol­di, aure­um, aus­tra­le, bami­le­ko­rum, ban­fo­ren­se, bate­sii, bert­hol­di, bita­e­nia­tum, bivit­ta­tum, bru­e­nin­gi, buala­num, buy­ta­er­ti, cal­liu­rum, came­ro­nen­se, cau­do­fas­cia­tum, cau­ve­ti, celiae, chau­chei, chris­tyi, cin­na­mo­me­um, cit­ri­ne­i­pin­nis, coeles­te, cog­na­tum, con­gi­cum, dar­gei, decor­sei, del­ta­en­se, ede­a­num, elber­ti, ele­gans, esche­ri­chi, exi­go­ide­um, exi­gu­um, fal­lax, fer­ran­ti, fila­men­to­sum, fran­zwer­ne­ri, gabu­nen­se, gard­ne­ri, geryi, guig­nar­di, guine­en­se, gula­re, han­ne­lo­re­ae, hei­ne­man­ni, her­zo­gi, hof­man­ni, jean­po­li, joer­gen­sche­e­li, labar­rei, lam­ber­ti, lefi­nien­se, libe­rien­se, loenn­ber­gii, lou­es­sen­se, lugens, lujae, macu­la­tum, mae­se­ni, mar­ga­re­tae, mar­mo­ra­tum, mein­ke­ni, mim­bon, mira­bi­le, mon­ro­viae, ndia­num, occi­den­ta­le, ocel­la­tum, oese­ri, ogo­en­se, pas­che­ni, pas­sa­roi, peter­si, polia­ki, pol­li, powel­li, pri­mi­ge­nium, puerz­li, punc­ta­tum, rad­dai, rec­to­go­en­se, rig­gen­ba­chi, robert­so­ni, rolof­fi, rub­ro­la­bia­le, sche­e­li, schi­oet­zi, sch­lup­pi, sch­mit­ti, sjo­es­ted­ti, splen­dop­le­ure, spo­oren­ber­gi, stria­tum, thy­si, tod­di, tri­li­ne­a­tus, viri­de, vol­ca­num, wach­ter­si, wal­ke­ri, wil­de­kam­pi, zygaima

Kap­ro­vi­té sú zväč­ša veľ­mi zve­da­vé ryby žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, v Indii, v Číne. Rody Bar­bus, Capo­tea, Pun­tius. Nie­kto­ré ako napr. Pun­tius sa doká­žu pris­pô­so­biť aj pomer­ne chlad­nej vode. Mre­ny Bar­bus: Bar­bus abla­bes, abo­inen­sis, acu­ti­ceps, aene­us, afro­ha­mil­to­ni, afro­ver­na­yi, alba­ni­cus, alber­ti, allu­au­di, alo­yi, altia­na­lis alti­dor­sa­lis, alva­re­zi, aman­po­ae, ama­to­li­cus, ambo­se­li, amp­hi­gram­ma, andre­wi, ane­ma, annec­tens, anniae, anop­lus, ansor­gii, aple­uro­gram­ma, apo­en­sis, ara­bi­cus, aram­bour­gi, arcis­lon­gae, argen­te­us, aspi­lus, aspius, ata­ko­ren­sis, atkin­so­ni, atro­ma­cu­la­tus, bagb­wen­sis, bar­bus, bar­nar­di, barot­se­en­sis, bate­sii, bau­do­ni, bawku­en­sis, bellc­ros­si, bif­re­na­tus, bigor­nei, bino­ta­tus, boboi, boca­gei, bour­da­riei, bra­chy­cep­ha­lus, bra­chy­gram­ma, braz­zai, bre­vi­ceps, bre­vi­dor­sa­lis, bre­vi­la­te­ra­lis, bre­vi­pin­nis, bre­vis­pi­nis, bri­char­di, byn­ni, cade­na­ti, cali­dus, cal­len­sis, cal­lip­te­rus, camp­ta­cant­hus, can­dens, cani­nus, canis, capen­sis, capi­to, car­do­zoi, carens, cas­tra­si­bu­tum, cate­na­rius, cau­do­sig­na­tus, cau­do­vit­ta­tus, cer­cops, chi­ca­pa­en­sis, chium­be­en­sis, chlo­ro­ta­e­nia, cho­lo­en­sis, cis­cau­ca­si­cus, cit­ri­nus, clau­di­nae, clau­se­ni, cod­ring­to­ni, col­lar­ti, comi­zo, com­pi­nei, con­dei, con­gi­cus, cyc­lo­le­pis, dar­te­vel­lei, degu­idei, deser­ti, dia­lo­nen­sis, diti­nen­sis, dor­so­li­ne­a­tus, ebur­ne­en­sis, elep­han­tis, ensis, eru­bes­cens, eryt­hro­zo­nus, eso­ci­nus, ethi­opi­cus, eubo­icus, eurys­to­mus, euta­e­nia, evan­si, eve­ret­ti, exu­la­tus, fas­ci­ola­tus, fasolt, fou­ten­sis, frits­chii, gana­nen­sis, ges­tet­ne­ri, girar­di, gokts­chai­cus, gra­e­cus, gra­ell­sii, gre­en­wo­odi, gru­ve­li, guil­di, guine­en­sis, guira­li, guira­onis, guliel­mi, gur­ne­yi, haa­si, haa­sia­nus, habe­re­ri, holo­ta­e­nia, hos­pes, hulo­ti, huls­ta­er­ti, hume­ra­lis, humi­lis, humph­ri, hyp­so­le­pis, ina­e­qu­alis, inno­cens, inter­me­dius, itu­rii, jack­so­ni, jae, jans­sen­si, johns­to­nii, jub­bi, kamo­lon­do­en­sis, kers­te­nii, kess­le­ri, kim­ber­le­y­en­sis, kis­sien­sis, kuilu­en­sis, lacer­ta, lago­en­sis, lama­ni, late­ris­tri­ga, lati­ceps, lau­zan­nei, leonen­sis, libe­rien­sis, line­a­tus, line­oma­cu­la­tus, litam­ba, lon­gi­ceps, lon­gi­fi­lis, love­rid­gii, luapu­lae, lucius, lufu­kien­sis, luikae, lujae, lukin­dae, luku­sien­sis, lulu­ae, mace­do­ni­cus, macha­doi, maci­nen­sis, mac­ro­ceps, mac­ro­le­pis, mac­rops, mac­ro­ta­e­nia, mag­da­le­nae, mala­cant­hus, mani­cen­sis, mare­qu­en­sis, mariae, mar­mo­ra­tus, mar­to­rel­li, matt­he­si, mat­to­zi, mawam­bi, mawam­bien­sis, mba­mi, medi­osqu­ama­tus, meri­di­ona­lis, mic­ro­bar­bis, mic­ro­cep­ha­lus, mic­ro­ne­ma, mic­ro­te­ro­le­pis, mimus, miole­pis, mira­bi­lis, moco­en­sis, moha­si­cus, mote­ben­sis, mul­ti­li­ne­a­tus, mun­go­en­sis, mur­sa, musum­bi, myer­si, nan­ning­si, nasus, nata­len­sis, neefi, neg­lec­tus, neuma­y­eri, nige­rien­sis, nig­ri­fi­lis, nig­ro­lu­te­us, nioko­lo­en­sis, nou­nen­sis, nyan­zae, oli­go­gram­mus, oli­go­le­pis, oli­va­ce­us, owe­nae, oxyr­hyn­chus, pagens­te­che­ri, pal­li­dus, palu­di­no­sus, papi­lio, parab­la­bes, para­jae, para­wal­dro­ni, pau­ci­squ­ama­tus, pel­leg­ri­ni, pelo­pon­ne­sius, pen­ta­zo­na, perin­ce, petch­kov­skyi, petit­je­a­ni, pier­rei, pin­nau­ra­tus, pla­tyr­hi­nus, ple­be­jus, ple­uro­gram­ma, ple­urop­ho­lis, pobe­gu­ini, poechii, poly­le­pis, pre­spen­sis, pri­ona­cant­hus, pro­ge­nys, pse­udog­nat­ho­don, pse­udo­top­pi­ni, puel­lus, pumi­lus, punc­ti­ta­e­nia­tus, pyg­ma­e­us, quad­ri­punc­ta­tus, radia­tus, raim­baul­ti, rei­nii, rhi­nop­ho­rus, roca­da­si, roha­ni, rosae, rous­sel­lei, rou­xi, roy­lii, ruasae, sach­si, sac­ra­tus, sales­sei, sal­mo, schou­te­de­ni, sch­wa­nen­fel­di, scla­te­ri, ser­ra, sexra­dia­tus, some­re­ni, somp­hong­si, spe­le­ops, stan­le­yi, stap­per­sii, stau­chi, ste­in­dach­ne­ri, stig­ma­se­mi­on, stig­ma­to­py­gus, subi­nen­sis, sub­li­mus, sub­li­ne­a­tus, syl­va­ti­cus, syn­tre­cha­le­pis, tae­ni­op­le­ura, tae­niu­rus, tai­ten­sis, tan­gan­den­sis, tau­ri­cus, tegu­li­fer, tetras­pi­lus, tetras­tig­ma, tet­ra­zo­na, tha­ma­la­ka­nen­sis, thy­si, tie­ko­roi, tit­te­ya, tomien­sis, ton­ga­en­sis, top­pi­ni, tra­chyp­te­rus, tra­orei, tre­uren­sis, tre­ve­ly­ani, tri­ma­cu­la­tus, tri­no­ta­tus, tris­pi­lo­ides, tris­pi­lo­mi­mus, tris­pi­lop­le­ura, tris­pi­los, tro­pi­do­le­pis, tybe­ri­nus, uni­ta­e­nia­tus, uros­tig­ma, uro­ta­e­nia, usam­ba­rae, van­de­rys­ti, vik­to­ria­nus, vivi­pa­rus, wal­ke­ri, well­ma­ni, wurt­zi, yeien­sis, yon­gei, zal­bien­sis, zan­zi­ba­ri­cus. Botia: Botia almor­hae, beau­for­ti, berd­mo­rei, bir­di, cau­di­punc­ta­ta, dario, dayi, eos, guili­nien­sis, helo­des, his­tri­oni­ca, hyme­nop­hy­sa, lecon­tei, loha­cha­ta, lon­gi­dor­sa­lis, lon­gi­ven­tra­lis, mac­ra­cant­hus, modes­ta, mor­le­ti, nig­ro­li­ne­a­ta, pulch­ra, ree­ve­sae, rever­sa, rostra­ta, sidt­hi­mun­ki, stria­ta, superciliaris

Laby­rint­ky mož­no ozna­čiť ako pokoj­né ryby. Dru­hy, kto­ré na dýcha­nie pou­ží­va­jú zvlášt­ny apa­rát – laby­rint. Žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, kde je vo vode obrov­ské množ­stvo mate­riá­lu – orga­nic­ké­ho mate­riá­lu, rast­lín pri­sad­nu­tých aj plá­va­jú­cich a v tro­pic­kej Afri­ke. Mož­no aj pre­to vznik­lo také pris­pô­so­be­nie, pre­to­že kys­lí­ka je v tých­to vodách pome­nej. Pat­ria sem aj popu­lár­ne bojov­ni­ce (Bet­ta), kto­rých sa vyzna­ču­jú zau­jí­ma­vý džen­tl­men­ský sprá­va­ním pri boji medzi sok­mi. Medzi nimi sú nie­kto­ré dru­hy papu­ľov­ce podob­ne ako je čas­té u cich­líd. Koli­za je druh, kto­rý rov­na­ko sta­via pri roz­mno­žo­va­ní peno­vé hniez­da, ale kto­ré­ho poter pat­rí medzi naj­men­ší na sve­te – pre jeho odcho­ve je dopo­ru­če­ná maxi­mál­na výš­ka hla­di­ny 10 cm. Nie­kto­ré zná­me rody: Tri­cho­gas­ter – gura­ma, Coli­sa, Bet­ta – bojov­ni­ca. Belo­n­tia: Belo­n­tia has­sel­ti, sig­na­ta, Bojov­ni­ce Bet­ta: Bet­ta aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, fus­ca, hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma, pug­nax, pulch­ra, rena­ta, rub­ra, ruti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, wase­ri Pan­cier­ni­ky – Cal­lich­ty­i­dae sa roz­de­ľu­jú sa na dve pod­če­ľa­de: Cal­licht­hy­i­nae s rod­mi: Cal­licht­hys, Hop­los­ter­num, Mega­le­chis, Lept­hop­los­ter­num, Dia­ne­ma, kto­rá obsa­hu­je len hŕs­tku dru­hov a na obrov­skú sku­pi­nu Cory­do­ra­di­nae s rod­mi: Cory­do­ras, Bro­chis, Aspi­do­ras. Do prvej sku­pi­ny pat­ria pomer­ne veľ­ké dru­hy, kto­ré tvo­ria podob­ne ako laby­rint­ky peno­vé hniez­do. Pod­če­ľaď Cory­do­ra­di­nae ikry oby­čaj­ne lepí na sub­strát. Pan­cier­ni­ky sa čas­to mno­žia v pra­xi hro­mad­ne. Vypro­vo­ku­je ich výdat­ná stra­va (niten­ky, prí­pad­ne patent­ky), čas­to stu­de­ná voda, čerstvá voda, zni­žo­va­nie hla­di­ny vody.

Z iných druhov

  • Jese­te­ry: Aci­pen­ser: Aci­pen­ser bae­rii, bai­ca­len­sis, bre­vi­ros­trum, dab­ry­anus, ful­ves­cens, guel­dens­ta­ed­tii, medi­ros­tris, mika­doi, mul­tis­cu­ta­tus, nacca­rii, nudi­ven­tris, oxy­rin­chus deso­toi, oxy­rin­chus oxy­rin­chus, per­si­cus, rut­he­nus, sch­renc­kii, sinen­sis, stel­la­tus, stu­rio, transmontanus
  • Klau­ni: Amp­hip­ri­on: Amp­hip­ri­on akal­lo­pi­sos, akin­dy­nos, allar­di, bicinc­tus, cha­go­sen­sis, chry­so­gas­ter, chry­sop­te­rus, clar­kii, ephip­pium, fre­na­tus, fus­co­cau­da­tus, late­zo­na­tus, lati­fas­cia­tus, leucok­ra­nos, mccul­lo­chi, mela­no­pus, nig­ri­pes, ocel­la­ris, oma­nen­sis, per­cu­la, peri­de­rai­on, polym­nus, rub­ro­cinc­tus, san­da­ra­ci­nos, sebae, thiel­lei, tricinctus
  • Prí­sav­ní­ky. Ancis­trus: Ancis­trus alga, bau­den­sis, boden­ha­me­ri, boli­via­nus, bre­vi­fi­lis, bre­vi­pin­nis, bro­wn LDA 160, bufo­nius, cala­mi­ta, cau­ca­nus, cen­tro­le­pis, chag­re­si, cirr­ho­sus, cla­ro LDA 08, cle­men­ti­nae, cryp­topht­hal­mus, damas­ce­ni, doli­chop­te­rus, dubius, eri­na­ce­us, eus­tic­tus, for­mo­so, ful­vus, gala­ni, gym­nor­hyn­chus, hete­ror­hyn­chus, hop­lo­ge­nys, jel­skii, latif­rons, leucos­tic­tus, line­ola­tus, lit­hur­gi­cus, mac­ropht­hal­mus, macu­la­tus, mala­cops, mara­cas­se, mar­ti­ni, mat­tog­ros­sen­sis, mega­los­to­mus, melas, mon­ta­nus, mul­tis­pi­nis, nudi­ceps, occi­den­ta­lis, occ­loi, pira­re­ta, piri­for­mis, punc­ta­tus, ranun­cu­lus, roths­chil­di, spi­no­sus, stig­ma­ti­cus, tam­bo­en­sis, tau­na­yi, tec­ti­ros­tris, tem­minc­ki, tri­ra­dia­tus, variolus

Use Facebook to Comment on this Post