2013, 2014, 2015, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské burzy, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava

Hits: 20368

13.6.2015

11.4.2015 – výsta­va krabov

14.3.2015 – sme mali malú pre­hliad­ku kreviet.

14.2.2015 – sme uká­za­li v zvý­še­nej mie­re čaro panciernikov.

Od roka 2014 sa akcie nazý­va­jú EXOTIKA BRATISLAVA. Pred­tým to boli „Akvá­ri­ové trhy“, resp. „Akva & Tera trhy“. Akcie sa kona­jú desať krát do roka, kaž­dý mesiac okrem júla a augus­ta. Prís­pev­ky nie sú z kaž­dej akcie.

13. 12 – Mali sme výsta­vu ter­čov­cov Šte­fa­na Kno­te­ka, a Milan Líbal nám pri­pra­vil iné nezvy­čaj­né živočíchy.

15. 11 – Vďa­ka Peťo­vi Mrvo­vi sme moh­li vidieť rast­li­ny rodu Bucep­ha­lan­dra

13. 9 – Novú sezó­nu sme naštar­to­va­li dis­kus­mi (ter­čov­ca­mi). Ďaku­je­me za ne Fran­zo­vi Pfe­me­te­ro­vi.

14. 6 – Stra­šil­ky, pako­byl­ky, lis­tov­ky. Vysta­ve­né dru­hy sme mali naj­mä vďa­ka Mar­ti­no­vi Sto­lá­ri­ko­vi.

17. 5 – Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.


17.5 – Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.


12. 4. – Živé krmi­vá. Uká­za­li sme akva­ris­tic­ké aj tera­ris­tic­ké krmi­vá. Za tera­ris­tic­ké krmi­vá ďaku­je­me Anto­no­vi Saxo­vi a Pet­ro­vi Krajčimu.

Blap­ti­ca dubia – šváb argen­tín­sky pochá­dza z Argen­tí­ny. Je dlhý asi 5 cm, pat­rí ku väč­ším švá­bom. Dob­re sa mno­žia. Je to vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku sa v našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Nele­zú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Môže byť aj raše­li­na ale­bo lig­no­cel. Vyža­du­je tep­lo­tu 26 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer pochá­dza naj­mä z Mexi­ka a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kres­ba na hla­ve pri­po­mí­na ľud­skú leb­ku. Chov si vyža­du­je aké­koľ­vek väč­šie terá­rium, ale­bo plas­to­vú nádo­bu s vrch­ná­kom, aj keď nele­zie po skle. Je nelie­ta­vý, kríd­la pou­ží­va hlav­ne pri sva­dob­ných tan­coch. Je vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria v našich pod­mien­kach nepre­ži­je. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou ale­bo hra­ban­kou. Prí­pad­ne lig­no­cel zmie­ša­ný s les­nou hra­ban­kou. Vyža­du­je tep­lo­tu 22 – 23°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax)

Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 5 – 7 cm, vysky­tu­jú sa dve for­my toh­to dru­hu, svet­lá a tma­vá. Ras­tie dlho. Vypúš­ťa­ním vzdu­chu zo vzduš­níc vydá­va­jú pri vyru­še­ní syka­vý vzduch. Druh pat­rí medzi vhod­né pre začia­toč­ní­kov. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm (pre 20 – 40 jedin­cov). Lezú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – šváb tur­kis­tan­ský pôvo­dom z Turk­mén­ska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyb­li­vé, pre­to ich terá­ri­ové zvie­ra­tá dob­re žerú, mno­žia sa rých­lo. Smr­dí. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm, ale­bo uzat­vá­ra­teľ­ný box. Lozí rých­lo, špl­há dob­re po skle. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria sa v našich pod­mien­kach doká­žu dlho udr­žať pri živo­te. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 28 – 30°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. Je vhod­ný ako potra­va pre zvie­ra­tá, kto­ré sa živia živo­číš­nou potra­vou (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti pochá­dza zo Stred­nej Ame­ri­ky a seve­ru Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyb­li­vý. Nele­zie po skle, mno­žia sa rých­lo. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Žijú pre­važ­ne v sub­strá­te. Je vhod­ným krmi­vom pre terá­ri­ové zvie­ra­tá živia­ce sa živo­číš­nou potra­vou. Vyža­du­je tep­lo­tu 20 – 25°C,  50 – 80 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 3 – 5 cm, dob­re sa mno­ží. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 22 – 26°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . V našich pod­mien­kach sa dlh­šie držia pri živo­te (Anton Sax).

Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta pochá­dza zo Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 7 cm, má zau­jí­ma­vú kres­bu krí­del. Je vhod­ný pre pokro­či­lých cho­va­te­ľov. Ras­tie dlho. Nele­zie po skle. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 25 – 28°C,  50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia prežiť(Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – zla­toh­lá­vok pochá­dza zo západ­né­ho pobre­žia Afri­ky. Druh dosa­hu­je 2 – 4 cm. V noci je zahra­ba­ný v zemi. Pri lete nemô­žu zlo­žiť krov­ky, pre­to vydá­va­jú bzu­či­vý zvuk. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 40×30×30 cm pre veľ­kú sku­pi­nu. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou, prí­pad­ne les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 25 – 28°C,  50 – 60 %. Dospe­lé jedin­ce žerú baná­ny, prí­pad­ne iné slad­ké . Lar­vy pri­jí­ma­jú bio­lo­gic­ký mate­riál z les­nej hra­ban­ky a sťa­hu­jú si kús­ky lis­tov a zele­ni­ny z povr­chu sub­strá­tu. Z čas­ti les­nej hra­ban­ky zle­pia kokón, v kto­rom pre­bie­ha pre­me­na na dospe­lé imá­go. Ako krmi­vo sa pou­ží­va­jú lar­vy (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – saran­ča pus­tin­né pochá­dza z Afri­ky. Dosa­hu­je 6 – 8 cm. Samič­ky sú ružo­vo­hne­dé. Dospe­lé sam­če­ky sú sfar­be­né do žlta. Ská­ču, lezú vša­de aj po skle, potre­bu­jú veľa vzdu­chu v zakry­tom terá­riu, prí­pa­de v plas­to­vej nádo­be. Ako sub­strát je ide­ál­ny plát s vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 32 – 40°C,  50 – 60 %. Živia sa zele­ný­mi lis­ta­mi, suše­ným senom, ovo­cím, pše­ni­cou, žitom, jač­me­ňom, trá­va­mi, suchý­mi rož­ka­mi, chle­bom. Dob­re sa mno­žia. Naj­bež­nej­šie živé krmi­vo sú nym­fy, ale aj dospe­lé jedin­ce. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria dlho nepre­ží­va­jú (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – cvr­ček baná­no­vý pochá­dza z Afri­ky. Je dlhý asi 3 cm, podo­bá sa na cvrč­ka domá­ce­ho, avšak na prsiach a bru­chu ma dva uhlop­rieč­ne čier­ne pru­hy. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C,  60 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach dlho nepre­ži­je (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – cvr­ček domá­ci, pochá­dza zo sever­nej Afri­ky. je dlhý asi 2.5 cm. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C, vlh­kosť 50 – 70 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach doká­že pre­žiť na tep­lých mies­tach budov, naj­čas­tej­šie v pekár­ňach (Anton Sax).

Teneb­rio moli­tor – múč­ne čer­vy sú vhod­né krmi­vo naj­mä pre bez­sta­vov­ce (napr. , mod­liv­ky), ale aj pre iné dru­hy terá­ri­ových zvie­rat. Pri pla­zoch ale odpo­rú­čam nekŕ­miť ich prí­liš čas­to tou­to stra­vou, nakoľ­ko nie kaž­dé zvie­ra doká­že ľah­ko strá­viť ich „obal“. Pri pla­zoch je to skôr vhod­ný dopl­nok stra­vy na spes­tre­nie. Ich veľ­kou výho­dou je pomer­ne dlhá život­nosť pri mini­mál­ne sta­rost­li­vos­ti a níz­ka cena (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – sú čer­vy podob­né vzhľa­dom múč­nym čer­vom, avšak sú výraz­ne väč­šie. Ten­to druh je vhod­ný ako krmi­vo naj­mä pre dospe­lé  a väč­šie dru­hy pla­zov ako aga­my, cha­me­le­óny, vara­ny a iné. Z vlast­nej skú­se­nos­ti si mys­lím, že je to o nie­čo vhod­nej­šie krmi­vo pre pla­zy ako múč­ne čer­vy, nakoľ­ko som pozo­ro­val ľah­šie strá­ve­nie naj­mä u cha­me­le­ónov. Napriek tomu, pre pla­zy je to tak isto ako múč­ne čer­vy vhod­nej­šie skôr ako dopl­nok na spes­tre­nie jedál­nič­ku ako hlav­ný zdroj potra­vy. Sú pomer­ne odol­né, tak­že vydr­žia v poho­de žiť aj nie­koľ­ko mesia­cov pri mini­mál­nej sta­rost­li­vos­ti. Ďal­šou výho­dou je pomer­ne níz­ka obsta­rá­va­cia cena (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca ( – nelie­ta­vá for­ma) je vyni­ka­jú­ce krmi­vo pre men­šie dru­hy zvie­rat ale­bo mlá­ďa­tá. Bež­ne pou­ží­va­né pri cho­ve rham­po­le­onov, malých dru­hov cha­me­le­ónov, žiab a mod­li­viek. Chov nie je nároč­ný, posta­čí pše­nič­ný šrot s mlie­kom, aby bol sub­strát vlh­ký. Muchy ho kon­zu­mu­jú a aj kla­dú doň vajíč­ka. Čer­ví­ky sa tak­tiež živia tým­to sub­strá­tom. Po nie­koľ­kých dňoch sa začnú zakuk­ľo­vať a postup­ne sa liah­nu muchy. Ide­ál­ne je čer­ví­kov roz­de­liť do via­ce­rých nádob, aby nena­sta­la situ­ácia, že sa Vám naraz vyliah­ne nie­koľ­ko tisíc múch. Lar­vy a kuk­ly je vhod­né pre­miest­niť do , aby sa spo­ma­lil ich vývoj a pod­ľa potre­by ich vybe­rať a nechať povy­lie­tať muchy. Výho­dou je nená­roč­ný . Nevý­ho­dou je hor­šia dostup­nosť a občas sla­bý zápach sub­strá­tu (ide­ál­ne je ich cho­vať nie­kde v piv­ni­ci ale­bo kôl­ni (Peter Krajčí).

Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – sú pôd­ne  (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, vare­nú zele­ni­nu, , strú­han­ku, piš­kó­ty. Opti­mál­na  cho­vu je 16°C, pod 2°C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24°C kapú. Pre­to na ich  je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Octo­vé mik­ry – Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 8 – 10 dní zdvad­sať­ná­so­bí. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka,  ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto  roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvo­ry. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako „oby­čaj­né“ mik­ry. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm. Skr­mo­va­nie – mik­ry zle­jem do , kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé , kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to  mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem, ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET  s kultúrou.

Niten­ky sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej far­by. Sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je  ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku .

Nálev­ník – trep­ka nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né.  sa cho­vá v PET fľa­šiach. Ide­ál­na je dostup­ná  a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný  ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej . Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch. Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom sa dá skŕ­miť podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Ide­ál­ne sú  na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to , zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám.

Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10°C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té . Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množ­stve. Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né  odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá  20 – 25°C. Je vhod­né cho­vať mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 4 – 6 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. Bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch. Ide­ál­ne na  sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna. Na  polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v moli­ta­ne. Ak sa  zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký  vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že  nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že  je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z -u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Grin­dal sa dá zotie­rať aj štet­com, prí­pad­ne prs­tom. Je to vyni­ka­jú­ce krmi­vo, jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väčšie.

Dro­zo­fi­lyDro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik.  sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre  a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly. Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakrpatené.

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Zná­me aj ako vín­ne muš­ky ale­bo octo­mil­ky. Tie­to drob­né muš­ky sú vyni­ka­jú­cou potra­vou naj­mä pre čerstvo vylia­hnu­té pla­zy (cha­me­le­óny, rham­po­le­ony,…) ale aj pre malé žaby, rôz­ne dru­hy akva­ri­ových rýb a takis­to čerstvo vylia­hnu­tých vtáč­ka­rov a mod­liv­ky. Sú pomer­ne jed­no­du­cho cho­va­teľ­né. Jed­na nása­da vydr­ží v závis­los­ti od počtu mušiek 2 – 5 týž­dňov, nie­ke­dy aj viac. Výho­dou je ich veľ­kosť (men­šie D. mela­no­gas­ter 1,5 – 2mm, väč­šie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi mož­no kŕmiť tak­mer všet­ky malé tera­ri­ové zvie­ra­tá. Nevý­ho­dou je mier­ny zápach po kvas­ni­ciach, kto­ré sa pou­ží­va­jú na zaro­be­nie živ­nej . Nása­da spra­vid­la sto­ja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a , len  môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru.  dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu  pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako „oby­čaj­ná“ daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – . Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus,  coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš . Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchanka.

Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré , Syn­cha­e­ta, , Cope­us, , Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, , Bra­chi­onus, .

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi . Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm, ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich  je otáz­kou kva­li­ty. 95%  vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiab­ro­nôž­kou. Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé „dru­hy“ a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz „tá istá“ arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do , do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (25 – 30 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25°C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od „typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.


15. 3. – Výsta­va ska­lá­rov. Väč­ši­na ska­lá­rov bola od zná­me­ho cho­va­te­ľa Miro­sla­va Prí­kaz­ské­ho. Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­ší­mi ryba­mi cho­va­ný­mi v akvá­riách. Tie­to juho­ame­ric­ké  z povo­dia Ama­zon­ky sa naj­lep­šie cítia v hus­to zaras­te­nom akvá­riu. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – , ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť aj v 8 lit­ro­vých 20 cm vyso­kých nádrž­kách. To je však cho­va­teľ­ský extrém a netre­ba si z neho brať prí­klad. Ska­lá­re, pokiaľ majú mla­dé, tak sa môžu istý čas sta­rať o potom­stvo, ak je vo for­me ikier. Ak sa vyliah­ne plô­dik, ska­lár tak­mer vždy pod­ľah­ne a nakŕ­mi sa nimi. Ikry kla­dú na pev­ný pod­klad, kto­rým môže byť aj list rast­li­ny, napr. list echi­no­do­ru. Pou­ží­va sa aj napr. nerov­ný kúsok s odstri­hnu­tej PET fla­še. Ska­lár je pokoj­ná ryba, pri kto­rej nie je dob­re cho­vať prí­liš zve­da­vé ryby, kto­ré rady ochut­ná­va­jú plut­vy takých­to pokoj­nej­ších rýb. Nevhod­ná kom­bi­ná­cia je napr. s mren­ka­mi štvor­pru­hý­mi – . Ska­lá­re ak majú prí­le­ži­tosť, požie­ra­jú men­šie ryby, napr. neón­ky, .


15. 2. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu sli­má­kov. Pojem sli­má­ky je čas­to pou­ží­va­ný. Nepou­ží­va sa cel­kom správ­ne, mali by sme vra­vieť o ulit­ní­koch, dokon­ca aj o las­túr­ni­koch. Ulit­ní­ky plnia v akvá­riu aj fun­kciu kon­zu­men­tov nespot­re­bo­va­nej hmo­ty – hni­jú­cich lis­tov, nespot­re­bo­va­ných zbyt­kov potra­vy, uhy­nu­tých rýb, iných orga­nic­kých zbyt­kov. Čas­to je ich čin­nosť žia­du­ca naj­mä v prí­tom­nos­ti odchov­ných nádr­ží, kde sa teore­tic­ky môže viac hro­ma­diť orga­nic­ký odpad. Nie­kto­ré z nich – napr. ampu­lá­rie, však doká­žu svo­ji­mi exkre­men­ta­mi pri veľ­kej veľ­kos­ti znač­ne zaťa­žiť vodu, pre­to sa na veľ­ké­ho jedin­ca Ampul­la­ria odpo­rú­ča 30 l vody. Sli­má­ky sa živia aj ria­sa­mi, pri nedos­tat­ku potra­vy aj rast­li­na­mi, v kto­rých doká­žu vytvo­riť malé dier­ky. Uli­ta (las­tú­ra) sli­má­kov je zlo­že­ná aj z váp­ni­ka, pre­to vo vodách veľ­mi mäk­kých sa vod­ným sli­má­kom nedarí.


11. 1. sme prvý krát mali Exo­ti­ku Bra­ti­sla­va. Akciu Akvá­ri­ové trhy sme pre­me­no­va­li. Zme­ni­li sme aj pries­to­ry, „sťa­ho­va­li“ sme sa do Ruži­no­va na Záh­rad­níc­ku 95. Našu prvú akciu sme v nových pries­to­roch pokrs­ti­li malou výsta­vou Rast­li­ny na dre­ve. Bola to malá ukáž­ka toho, ako sa dajú na dre­ve (kore­ni) pes­to­vať vod­né rast­li­ny. A šlo prá­ve o typic­ké dru­hy, kto­ré sú na to vhod­né: anu­bia­sy, bol­bi­tis, mikrosorium.


Rok 2013 – Akvá­ri­ové trhy – DK Zrkad­lo­vý háj

14. 12. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu pan­cier­ni­kov. Uká­za­li sme nie­koľ­ko dru­hov rodu Cory­do­ras. Napr. Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. vene­zu­e­la black ….


9. 11. sme uká­za­li zopár tetier. Tet­ry vo vše­obec­nos­ti by som odpo­ru­čil začí­na­jú­cim akva­ris­tom. Väč­ši­na bež­ne dostup­ných dru­hov je men­ších roz­me­rov, ich sprá­va­nie je zväč­ša sociál­ne a neag­re­sív­ne ako voči sebe, tak aj vo vzťa­hu ku zaria­de­niu akvá­ria. Zau­ží­va­ným nie cel­kom pres­ným pome­no­va­ním v minu­los­ti pre tet­ry bolo cha­ra­ci­dy. Medzi veľ­mi roz­ší­re­né dru­hy pat­rí neón­ka pra­vá, , rod Hyp­hes­sob­ry­con a Hemigrammus.


12. 10. sme zor­ga­ni­zo­va­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou nebo­la žiad­na výstava.


14. 9. sme uspo­ria­da­li ďal­šie Akvá­ri­ové trhy, na kto­rej sme pred­sta­vi­li for­mou men­šej výsta­vy kre­ve­ty.  sa cho­va­li v akvá­riách aj v dáv­nej­šej minu­los­ti. Ako mno­ho vecí, aj kre­ve­ty pod­lie­ha­li mód­nym vlnám. Cca oko­lo roku 2009 aj ku nám dora­zi­la sil­ná vlna cho­va­nia kre­viet. Boli hádam v kaž­dom akva­ris­tic­kom obcho­de. Čer­ve­né, mod­ré, hne­dé, malé, veľ­ké, viac požie­ra­jú­ce ria­sy, menej požie­ra­jú­ce ria­sy, roz­mno­žu­jú­ce sa, neroz­mno­žu­jú­ce sa, chú­los­ti­vej­šie aj nená­roč­né … Pre­dá­va­li sa pomer­ne vo veľ­kých množ­stvách v obcho­doch, na bur­zách. Občas bolo v pre­daj­niach počuť otáz­ky, čo sa to vlast­ne pohy­bu­je v nádr­žiach. Sil­ný dopyt trval cca dva roky, potom záu­jem o ne poľa­vil. Trh sa nasý­til, napriek tomu že kre­ve­ty neži­jú dlho. Vďa­ka men­šej veľ­kos­ti väč­ši­ny bež­ných kre­viet, medzi nimi náj­de­me mno­ho dru­hov, kto­ré sú vhod­né do men­ších akvá­rií. Hodia sa k nim ryby, kto­ré ich v prvom rade neskon­zu­mu­jú ako potra­vu. Výho­dou kre­viet je, že sa posta­ra­jú o zvyš­ky potra­vy, o spad­nu­té lis­ty apod. Samoz­rej­me tre­ba mys­lieť na to, že zväč­ša radi upred­nost­nia bež­né krmi­vo pred čím­koľ­vek iným. Nie­kto­ré dru­hy kre­viet sú pomer­ne chú­los­ti­vé na zme­nu pod­mie­nok, iné sú nená­roč­né. Asi naj­jed­no­duch­ší na  je druh Neoca­ri­di­na davi­di – pred­tým N. hete­ro­po­da, N. denticulata.


15. 6 bol ďal­ší ter­mín Akvá­ri­ových trhov. Ten­to­krát sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu rakov, kto­rá sa teši­la zvý­še­nej pozor­nos­ti. Boli naozaj krás­ne, ako je vid­no na foto­gra­fiách nižsie.


11. 5. sa kona­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou bola malá ukáž­ka machov. Machy pat­ria medzi Bry­op­hy­ta – macho­ras­ty. Sú sta­ro­by­lou sku­pi­nou rast­lín, nek­vit­nú, nema­jú seme­ná ani ciev­ne zväz­ky ako Pes­to­va­nie machov v akvá­riu nie je zvy­čaj­ne je ťaž­ké. Tole­ru­jú niž­šie osvet­le­nie, aj niž­ší prí­sun živín. Machy sa dajú uchy­tiť na mriež­ku, na kameň, dre­vo apod. Nie­kto­ré dru­hy: Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis,  – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens ‑Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp.- Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp.- Mili­me­ter moss.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa kona­li 6. 4. Akvá­ri­ové trhy – Výsta­va bojov­níc. Pri­pra­ve­ná bola men­šia  Bet­ta splen­dens31 bojov­níc čaka­lo na svo­jich obdi­vo­va­te­ľov. Ďaku­je­me za ne Danie­lo­vi Holé­mu. Uká­za­lo sa na náv­štev­ní­koch, že ich atrak­ti­vi­ta je vyš­šia ako v prí­pa­de živo­ro­diek. Bolo zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na náv­štev­ní­kov si našla najk­raj­šie­ho bojov­ní­ka rov­na­ké­ho – pou­ka­zu­je na to prvá foto­gra­fia. Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom. To bojov­ni­ciam dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nich zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na . Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka, občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď je prav­da, že mla­dé jedin­ce bojov­níc sa v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Bojov­ni­ce sa neho­dí kom­bi­no­vať s rájov­ca­mi ( spp.), gura­ma­mi – rod Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja, voči sebe sa sprá­va­jú nepria­teľ­sky. Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná na , pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako  vzdu­chu nad hladinou.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa v , kona­li 16. 3 Akva­tr­hy. Súčas­ťou akcie bola malá výsta­va živo­ro­diek. Akva­tr­hy ako také už majú svo­ju tra­dí­ciu. Kona­jú sa vďa­ka Mila­no­vi Líba­lo­vi. Najprv sa kona­li v Dúb­rav­ke, asi od zimy 2011 sa „pre­sťa­ho­va­li“ do pries­to­rov v Petr­žal­ke. Je sna­ha, aby sa trhy kona­li kaž­dý mesiac s výnim­kou let­ných práz­dnin. Tri­krát do roka roz­ší­re­né o tera­ris­tic­kú časť. Od mar­co­vej akcie v roku 2013 je sna­ha, aby súčas­ťou akcie bola vždy aspoň malá výsta­va. Okrem toho sa na podu­ja­tí vyskyt­ne zopár foto­gra­fií s akva­ris­tic­kou tema­ti­kou a oma­ľo­ván­ky pre deti, prí­pad­ne dospe­lých. Ja sa sna­žím Akva­tr­hom pomá­hať. Súčas­ťou mediál­nej kam­pa­ne pre Akvá­ri­ové trhy je fanú­ši­kov­ská strán­ka na Face­bo­oku – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, kde sa stre­tá­va komu­ni­ta ľudí, kde zís­ka­va „ope­ra­tív­ne“ infor­má­cie o pre­daj­coch, o výsta­ve apod.. Na mar­co­vých Akva­tr­hoch bola bliž­šie pred­sta­ve­ná mečov­ka zele­ná – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ta pes­trá – Xip­hop­ho­rus varia­tus, tzv. end­ler­ka – Poeci­lia win­gei, Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tie­to dru­hy boli vysta­ve­né v akvá­riách a boli k nim pri­pra­ve­né zjed­no­du­še­né tex­ty, kto­ré uvá­dzam pod foto­gra­fia­mi. Keď­že sna­hou výsta­vy živo­ro­diek bolo uká­zať krá­su tých­to rýb, a my máme vo svo­jom oko­lí úspeš­ných cho­va­te­ľov a posu­dzo­va­te­ľov súťaž­ných živo­ro­diek, jed­né­ho z nich – Iva­na Vyslú­ži­la sme aj bliž­šie pred­sta­vi­li. Takis­to sme struč­ne opí­sa­li súťa­že živo­ro­dých rýb.

Súťa­že živo­ro­dých rýb

Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa u nás aj vo sve­te kona­jú súťaž­né výsta­vy. Roz­ší­re­né sú súťa­že ter­čov­cov, ska­lá­rov, bojov­níc, živo­ro­diek. Postu­pu­jú pod­ľa rôz­nej meto­di­ky – pra­vi­diel. Hod­no­tí sa zvy­čaj­ne tvar, far­ba, prí­pad­ne sprá­va­nie. Asi naj­väč­šiu a najp­rep­ra­co­va­nej­šiu tra­dí­ciu v Euró­pe majú výsta­vy gupiek, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, dokon­ca aj Maj­strov­stvá sve­ta a iné medzi­ná­rod­né a národ­né súťaž­né výsta­vy. V porov­na­ní so špor­tom je to ako lyžiar­sky sve­to­vý pohár a troš­ku ako kra­so­kor­ču­ľo­va­nie. V prie­be­hu roka sa koná zvy­čaj­ne 7 podu­ja­tí a zra­tú­va­jú sa 4 naj­lep­šie umiest­ne­nia. V Euró­pe sa postu­pu­je pre­dov­šet­kým pod­ľa štan­dar­du medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cia IKGH – Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium –Hoch­zucht, kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta (čítaj Peci­lia reti­ku­la­ta) zdru­žu­je a koor­di­nu­je. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du. Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy a pod­ľa far­by. Na podob­nom prin­cí­pe sú zalo­že­né aj súťaž­né výsta­vy iných dru­hov živo­ro­diek zdru­že­né pod názov Xipho-​Molly (čítaj Xifo-​Moly). Kon­krét­ne pre mečov­ky: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus a X. varia­tus, moli­né­zie: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Čas­to sa tie­to súťa­že kona­jú spo­lu, nie­ke­dy aj spo­lu s výsta­va­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí roky Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb v rám­ci Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH), kto­rý mož­no menil svoj názov, ale nie svo­je  a čin­nosť. Jeho „základ­ňa“ je v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa dnes pove­dať, že je už desiat­ky rokov moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť krás­nu záľu­bu a poz­dvi­hnúť ju na sve­to­vú úro­veň. Ako jeden z mála podob­ných záuj­mo­vých sku­pín vo sve­te orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú prí­stup­né aj nečlenom.

Ivan Vyslú­žil – šam­pi­ón živorodiek

Je mi veľ­kým pote­še­ním pred­sta­viť vám úspeš­né­ho cho­va­te­ľa a záro­veň si dovo­lím tvr­diť aj šam­pi­ó­na medzi cho­va­teľ­mi živo­ro­dých rýb. Ivan kedy­si cho­val poš­to­vé holu­by, kde mimo­cho­dom rov­na­ko mal úspe­chy, neskôr bol núte­ný pre­sed­lať na nie­čo „byto­vej­šie“. Páči­li sa mu „čer­ve­né rybič­ky“, zau­mie­nil si teda  pre­dov­šet­kým plát a mečo­viek. Roky sa zaobe­ral inten­zív­ne prí­sav­ník­mi. Ruka­mi mu pre­šli a pre­chá­dza­jú pan­cier­ní­ky, , kara­sy, občas aj afric­ké , raky a mno­hé iné akvá­ri­ové živo­čí­chy. Množ­stvo rast­lín, pre­dov­šet­kým echi­no­do­ry, kryp­to­ko­ry­ny, apo­no­ge­to­ny sú jeho domé­nou. Zná­my je aj pes­to­va­ním Echi­no­do­rus hori­zon­ta­lis, resp. alter­na­tér, bark­la­ye, lekien, Apo­no­ge­to­nu ulva­ce­us. V prí­pa­de, že ste mali to šťas­tie a voš­li ste k nemu vte­dy, keď mu kvit­lo Cri­num cala­mi­stra­tum, pokoj­ne ste moh­li vďa­ka vôni zavá­hať, či ste nevoš­li do kve­ti­nár­stva :-). Ivan je však šam­pi­ón v živo­ro­dých rybách. Čas­to si ho dobe­rám, že kovy kto­ré zbie­ra sú ťaž­ké a zabe­ra­jú mu veľa mies­ta. Pra­vi­del­ne sa vyso­ko umiest­ňu­je v rám­ci ME Poeci­lia reti­cu­la­ta. A v rám­ci ME pre kate­gó­riu Xipho-​Molly je pra­vi­del­ne na pomy­sel­ných stup­ňoch víťa­zov. Iva­no­ve pla­ty a lýro­vé mečov­ky sú špič­ko­vé. V rám­ci Slo­ven­ska je z dlho­do­bé­ho hľa­dis­ka pre živo­rod­ky najús­peš­nej­ší súťa­žia­ci – ozaj­st­ný šampión.

Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná (pod­ľa Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná, mexic­ký krá­sa­vec). Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su. Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho  je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne vra­ví “kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom — gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce kto­rým začne rásť neskôr. U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die — tak­to vyvi­nu­tí sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní. Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né . Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fertilný.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – pla­ta pes­trá je druh pochá­dza­jú­ci z juž­né­ho Mexi­ka. Zne­sú vyš­šie zaso­le­nie, jed­nu poliev­ko­vú lyži­ca na 20 lit­rov vody. Pla­ty sú podob­né mečov­kám, sú však o nie­čo men­šie. Cel­ko­vo pôso­bia než­nej­šie. Vzá­jom­ne sa dru­hy X. macu­la­tus, varia­tus s hel­le­ri spon­tán­ne krí­žia, ale je to zried­ka­vé. Opro­ti mečov­kám sú pokoj­nej­šie, samič­ka zvy­čaj­ne nie je kani­bal­ka voči vlast­né­mu potom­stvu, ale aj tak je efek­tív­nej­šie pou­ži­tie pôrod­nič­ky. Aj u tej­to nád­her­nej živo­rod­ky sa uspo­ra­dú­va­jú súťa­že pod­ľa štan­dar­du. Exis­tu­je veľ­mi veľa fareb­ných aj tva­ro­vých variet.

Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni (pod­ľa Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni) je divo­ký druh živo­rod­ky. John A. End­ler obja­vil ten­to druh v roku 1975 v  pri mes­te Puer­to La Cruz v seve­ro­vý­chod­nej Vene­zu­e­le. Pred ním sa to v roku 1930 poda­ri­lo Frank­ly­no­vi F. Bon­do­vi. Lagu­na de Patos je jedi­ná zná­ma loka­li­ta end­le­riek. Pôvod­né pome­no­va­nie bolo pome­no­va­né prá­ve po End­le­ro­vi – Poeci­lia sp. end­le­ri. Doras­tá do 2 – 2.5 cm, sam­ček je men­ší ako samič­ka. Fareb­né vzo­ry sam­če­kov sú úžas­né. Samič­ky sú prak­tic­ky bez­fa­reb­né, podob­né gup­ke – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Nie je veľa cho­va­te­ľov, kto­rí cho­va­jú pôvod­nú prí­rod­nú for­mu toh­to dru­hu. Ryb­ky sú to pomer­ne krát­ko­ve­ké, jeden rok živo­ta je rari­ta, doží­va­jú sa zvy­čaj­ne 8 – 9 mesia­cov. Sú to ryb­ky vhod­né do malých akvá­rií. Dob­re sa budú cítiť v zaras­te­nom akvá­riu. Roz­mno­žo­va­nie pre­bie­ha ochot­ne, počet mla­dých je men­ší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je sluš­ný počet. Ak chce­me zacho­vať čis­tý , je nut­né zabrá­niť pre­krí­že­niu s Poeci­li­ou reti­cu­la­ta, s kto­rou sa end­ler­ki veľ­mi ľah­ko spá­ria. Nie­kto­ré mečí­ka­té gup­ky boli dosia­hnu­té prá­ve vďa­ka krí­že­niu s P. win­gei. Zele­ná far­ba end­le­riek sa naj­skôr vytrá­ca v odchovoch.

Poeci­lia reti­cu­la­ta – pávie očko – gup­ka dúho­vá (pod­ľa Naj­zná­mej­ší druh akvá­ri­ovej ryby – pávie očko, Poeci­lia reti­cu­la­ta). Krás­ne pome­no­va­nie pávie očko má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na  fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plut­vy. Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, Tri­ni­dad a Toba­go, Bar­ba­dos, sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka. Dnes  náj­de­me aj v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, dokon­ca aj v Čes­ku a na Slo­ven­sku. Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm. Žijú prie­mer­ne 8 – 12 mesia­cov. Vyzna­ču­je sa veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, štíh­lej­ší a má gono­pó­dium – pohlav­ný orgán, kto­rý je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Dnes sú už sil­ne pre­šľach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslo­ve­ne  nie je vhod­ná. Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná fil­trá­cia je dob­rým pred­po­kla­dom zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení voda, ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody. Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, čas­to krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 3 – 4 nasle­du­jú­cich vrhoch. Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: „Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé  sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich rast pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Hneď ako sa dá roz­lí­šiť pohla­vie, mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via, ak chce­te zabrá­niť dege­ne­rá­cii prí­bu­zen­ským krí­že­ním. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu párili.


Prvú akciu pod náz­vom Akvá­ri­ové trhy sme mali 17.2.2013

Akva­ris­tic­ké výstavy

Tera­ris­tic­ké výstavy

Akva­ris­tic­ké burzy

Tera­ris­tic­ké burzy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, 2011, 2013, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, TOP, Živočíchy, Živorodky

Poecilia reticulata

Hits: 32414

Poeci­la reti­cu­la­ta Peters, 1859 pat­rí do pod­če­ľa­de Poeci­li­nae, do čeľa­de Poecil­li­dae, radu , trie­dy Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­má:  Peters, 1859;  De Filip­pi, 1861;  Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866;  Jor­dan et Gil­bert, 1883;  Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907;  Eigen­mann, 1910;  Bou­len­ger, 1912;  Bou­len­ger, 1912;  Lan­ger, 1913;  Regan, 1913;  Mile­ws­ki, 1920. Slo­ven­ský názov je živo­rod­ka dúho­vá. Pou­ží­va sa aj pome­no­va­nie je Pat­rí medzi . Je to vše­obec­ne zná­my druh akvá­ri­ových rýb. Aj u nás sa zrej­me s národ­ným náz­vom  stre­tol asi kaž­dý dospe­lý člo­vek. Čas­to sa im komo­lí meno na gub­ky, guby a podob­ne, a to aj medzi odbor­ník­mi – čo len naz­na­ču­je ich veľ­kú popu­la­ri­tu. Iným čas­tým náz­vom pre gup­ky je pávie očko. Toto krás­ne pome­no­va­nie má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na tele fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plutvy. 

Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, , sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka a takis­to dnes  náj­de­me napr. v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA na seve­re, v Rus­ku, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, Čes­ku a  nevy­ní­ma­júc. Kom­plet­nej­ší zoznam evi­du­je Fish­Ba­se. [1] Druh P. reti­cu­la­ta sa pris­pô­so­bil svoj­mu pro­stre­diu a začí­na stá­le viac pre­ja­vo­vať pôvod­ná prí­rod­ná for­ma. Keď porov­nám divo­ké gup­ky z Vene­zu­e­ly a gup­ky chy­te­né v Bra­zí­lii, tak vidím jas­né pre­sa­dzo­va­nie pôvod­nej gene­tic­kej výba­vy. Divo­ká  zase raz víťa­zí. Gup­ky sa nachá­dza­jú tam kde je tep­lá , oby­čaj­ne v ter­mál­nych pra­me­ňoch. Viem, že sa nachá­dza­jú v are­áli Slov­naf­tu, počul som o via­ce­rých iných výsky­toch a viem, že sú v ter­mál­nych jazier­kach v Piešťanoch.

Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm [2]. Žijú prie­mer­ne 8 – 12 mesia­cov. P. reti­cu­la­ta sa vyzna­ču­je veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, vzras­tom men­ší, štíh­lej­ší a má Gono­pó­dium je pohlav­ným orgá­nom a je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Samič­ka je ovál­nej­šia, v dospe­los­ti väč­šia, rit­nú plut­vu má nor­mál­nu a má škvr­nu gra­vi­di­ty v bruš­nej čas­ti tela. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Ak cho­vá­te veľ­ké množ­stvo gupiek v jed­nej nádr­ži, tak sa  zdru­žu­jú v celom vod­nom stĺp­ci. V prí­pa­de, že kŕmi­te tak, že ruku máte v akvá­riu,  vám zve­da­vo a nebo­jác­ne obli­zu­jú prs­ty. Zau­jí­ma­vé je aj chy­ta­nie gupiek do , pre­to­že ony sa chy­ta­jú čas­to až prí­liš ľah­ko – ak chce­te chy­tiť jed­nu jedi­nú, ľah­ko sa sta­ne, že ich máte v sieť­ke aj 20. Chy­tiť jed­no­du­cho do  gup­ku medzi sto iný­mi je prob­lém. Čím je vyš­šia počet­nosť, tým sú zve­da­vej­šie a nebojácnejšie.

Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný, čo je spô­so­be­né asi aj tým, že ide snáď o naj­va­ria­bil­nej­ší druh ryby, cho­va­ný v slad­ko­vod­ných akvá­riách a to nie­len čo sa týka sfar­be­nia, ale aj tva­ru. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem P. reti­cu­la­ta. Keď­že gup­ka pred­sta­vu­je a pred­sta­vo­va­la vždy pre akva­ris­tov výzvu, doš­lo k veľ­kým zme­nám nie­len v jej vzhľa­de, ale aj v náro­koch cho­vu. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Asi ste aj vy poču­li akva­ris­tov a zná­mych, kto­rí vra­ve­li, že  cho­vať nebol nikdy prob­lém, a že to nemô­že byť prob­lém ani dnes. Dneš­né , kto­ré dosta­ne­te kúpiť v akva­ris­ti­ke, prí­pad­ne od cho­va­te­ľa, sa dajú opí­sať ako chú­los­ti­vé ryby. Svo­jim nárok­mi sa dosť odli­šu­jú od svo­jich prí­buz­ných z minu­los­ti. Dnes sú  sil­ne pre­šlach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. V minu­los­ti  nebo­li vôbec chú­los­ti­vé, ale dnes je to inak. Čas­to sa cho­va­te­ľo­vi sta­ne, že si zakú­pi neja­ké , pri­dá ich ku svo­jim a najprv zahy­nú tie nové a neskôr aj jeho sta­ré. Ak chce­te cho­vať , ide­ál­ne je nájsť si ces­tu k cho­va­te­ľo­vi, kto­rý si udr­žu­je čis­tú líniu. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Sam­ce čas­to nedo­ži­čia pokoj samič­kám, pre­to je vhod­né cho­vať viac sami­čiek ako sam­cov. Gup­ky tole­ru­jú širo­ké pás­mo para­met­rov vody. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 22 – 27°C, 10 – 20°, ph 7.5. Sú schop­né, naj­mä v dospe­los­ti, pokiaľ nepat­ria ku chú­los­ti­vým typom, zná­šať aj veľ­ké zaso­le­nie. Pro­fi­to­va­nie gupiek v pieš­ťan­ských jazier­kach je toho dôka­zom. Pieš­ťan­ské  sú totiž napá­ja­né vodou, kto­rá je veľ­mi boha­tá na síru a iné mine­rá­ly. Do jazie­rok ľudia púš­ťa­jú čas od času rôz­ne ryby, ale pre­ží­va­jú len  a Poeci­lia reti­cu­la­ta. Sú to dru­hy, kto­ré sú voči tomu­to fak­to­ru rezis­tent­né. Nie­kto­rí  doká­za­li akli­ma­ti­zo­vať gup­ky postup­ným pri­vy­ka­ním dokon­ca na mor­skú vodu. Cho­va­jú tak gup­ky v mor­skej vode ako krmi­vo. V prí­pa­de, že máte ambí­cie zúčast­niť sa súťa­ží, je vhod­né gup­ky cho­vať v akvá­riách s rast­li­na­mi, pre­to­že v nich sa gup­ky cítia lep­šie a lep­šie aj vyze­ra­jú. Chov gupiek si teda vyža­du­je viac akvá­rií, ide­ál­ne je, ak kaž­dá for­ma má svo­je . Zvlášť pre dospe­lé ryby, mlaď, dospie­va­jú­ce jedin­ce. Ku gup­kám sa do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria hodia iné  ako napr. pla­ty, , ďalej , pan­cier­nič­ky rodu . Neho­dia sa k nim väč­šie dru­hy cich­líd – napr. , laby­rint­ky – napr.  ryby – napr.  partipentazona.

Nie­kto­rí  pri­dá­va­jú do akvá­rií, kde cho­va­jú gup­ky soľ. Naj­mä tí, kto­rí cho­va­jú gup­ky bez dna a bez rast­lín. V kaž­dom prí­pa­de sa gup­ka cíti v sla­nej vode dob­re a lep­šie odo­lá­va nástra­hám cho­rôb. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka  pre ne sú dve poliev­ko­vé lyži­ce na 40 lit­rov vody. Na soľ je tre­ba rybič­ky pri­vyk­núť postup­ne a pou­žiť len vte­dy, ak to iným rybám neva­dí. Gup­ky majú rela­tív­ne dlhé chvos­ty a čas­to pre­to viac trpia rôz­ny­mi cho­ro­ba­mi. A keď­že gup­ky veľa zože­rú a veľa odpa­du aj vypro­du­ku­jú, tre­ba dbať na čis­to­tu vody, aj dna. Jeden môj kama­rát nazý­va gup­ky a  vďa­ka tej­to vlast­nos­ti kom­bajn :-). Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná  je dob­rým pred­po­kla­dom vašich zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení , ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody.

Gup­ky sú všež­ra­vé. Vhod­nou potra­vou sú , patent­ky, , moina, , ide­ál­ne v živom sta­ve. Mra­ze­né krmi­vo toh­to typu sta­čí namo­čiť do akvá­ria a pár­krát s ním roz­ví­riť hla­di­nu a ryby nakŕ­mi­te. Ak chce­te aby samič­ky gupiek kva­lit­ne rodi­li, poskyt­ni­te im  čier­ne­ho komá­ra, prá­ve toho, kto­rý nám ľuďom vie nie­ke­dy tak veľ­mi znep­rí­jem­niť život – komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens. Gup­ky sú ria­sož­ra­vé, vhod­nou potra­vou je  apod. Pre doras­ta­jú­ce mla­dé gup­ky sa hodí nálev­ník. S rados­ťou prij­mú napr. nelie­ta­vé  Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter a je to prá­ve , na kto­rý sa pri kŕme­ní rýb vše­obec­ne naj­viac zabú­da. Vhod­né sú samoz­rej­me , ale­bo , menej už vloč­ko­vé suché , kto­ré sú ponú­ka­né v akva­ris­tic­kých obchodoch.

Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, často­krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 3 – 4 nasle­du­jú­cich vrhoch. Aj pre­to je nevy­hnut­né, ak chce­te zacho­vať líniu – tvar a fareb­nosť rodi­čov, zame­dziť mie­ša­niu gene­tic­ké­ho mate­riá­lu. Gra­vid­né samič­ky je mož­né izo­lo­vať v pôrod­nič­kách, napr. v takých, kto­ré dosta­ne­te v obcho­de, ale­bo si zostro­jí­te napr. zo záh­rad­níc­ke­ho ple­ti­va kôš. Ple­ti­vo sta­čí zošiť a kôš upev­niť na . Ale­bo sa môže­te inšpi­ro­vať a spra­viť si pôrod­nič­ku pomo­cou  a ple­ti­va. Samoz­rej­me môže­te nechať samič­ku odro­diť v spo­loč­nom akvá­riu a neskôr mla­dé vychy­tať. Gup­ky si nie­ke­dy svo­je potom­stvo žerú nie­ke­dy, ale ak chce­te mať potom­stvo, je dob­ré mať  dob­re zaras­te­né rast­li­na­mi. Gup­ky sú schop­né rodiť mla­dé kaž­dý mesiac – peri­ó­da trvá zhru­ba 28 dní. Prie­mer­ný počet mla­dých je 40 jedin­cov – pohy­bu­je sa od 30 do 70, nie­ke­dy aj viac ako 100 mla­dých. Nie­ke­dy sa sta­ne, že samič­ka vrh­ne len zopár mla­dých. Dbaj­te na to, aby ste, ak pre­kla­dá­te samič­ku pred pôro­dom, neme­ni­li dras­tic­ky , naj­mä aby ste nezvý­ši­li tep­lo­tu. Zvý­še­ná tep­lo­ta by moh­la mať za násle­dok pred­čas­ný pôrod – nedos­ta­toč­ne vyvi­nu­té jedin­ce až mŕt­ve jedin­ce. Samič­ka je po pôro­de vyčer­pa­ná, je bež­né, že sa jej v tom­to čase zhor­ší zdra­vot­ný stav.

Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: „Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé gup­ky sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich  pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách, gup­ky do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Naj­lep­šou mož­nos­ťou ako podá­vať potra­vu takým­to mla­dým gup­kám, je čo naj­čas­tej­šie a po malých dáv­kach. Samoz­rej­me ide­ál­ne je živé krmi­vo, kto­ré sa pohy­bu­je v celom vod­nom stĺp­ci akvá­ria. Takým­to požia­dav­kám vyho­vie Arte­mia sali­na, a nálev­ník . Ako­náh­le sa dá roz­lí­šiť , mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu pári­li. Pokiaľ to nie je nevy­hnut­né, vyhý­baj­te sa pre­dov­šet­kým súro­de­nec­ké­mu páre­niu.

Gup­ky trpia čas­to cho­ro­ba­mi, kto­ré nevie­me diag­nos­ti­fi­ko­vať – čas­to hynú bez zjav­nej prí­či­ny a veľ­mi rých­lo. Jed­nou zo závaž­ných cho­rôb, pos­ti­hu­jú­cich tie­to ryby je bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­be­ný bak­té­ria­mi Pse­udo­mo­nas,  a iný­mi. Inou cho­ro­bou je myko­bak­te­ri­ó­za, kto­rá je len veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná. Ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma medzi akva­ris­ta­mi ako  je menej váž­na choroba.

P. reti­cu­la­ta si istot­ne svo­je význam­né mies­to v akva­ris­ti­ke zaslú­ži a zasta­ne, veď napo­kon sú to prá­ve gup­ky, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, aj Maj­strov­stvá sve­ta, a iné medzi­ná­rod­né a  a . Exis­tu­je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium -Hoch­zucht), kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta zdru­žu­je a koor­di­nu­je [4]. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du IHS. [5] Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy: trian­gel, kruh, dvoj­me­čík, dol­ný , hor­ný , rýľ, 

Lite­ra­tú­ra:

[1] http://​www​.fish​ba​se​.org/

[2] http://64.95.130.5/

[4] http://​www​.ikgh​.nl/

[5] IHS

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2008, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Akvarista Plzeň

Hits: 11264

Svoj­ho času som nav­šte­vo­val akcie poria­da­né klu­bom IRIS v Plzni.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, 2014, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Farebné živorodky, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti

Hits: 41958

Kto z akva­ris­tov sa nestre­tol so živo­rod­ka­mi? Asi nikto. Kaž­dý, kto cho­val rybič­ky sa stre­tol so živo­rod­ka­mi, dokon­ca o nich zväč­ša nie­čo poču­li aj neak­va­ris­ti. V pred­sta­ve väč­ši­ny popu­lá­cie sú živo­rod­ky pre­dov­šet­kým mečov­ky a gup­ky – čer­ve­né rybič­ky, také s pek­ný­mi chvos­tmi. Sku­toč­nosť je však samoz­rej­me omno­ho bohat­šia. Živo­rod­ky pred­sta­vu­jú pod­ľa môj­ho názo­ru aký­si spo­jo­va­cí člá­nok v komu­ni­ká­cii medzi tými, kto­rí sa zaobe­ra­jú akva­ris­ti­kou a kto­rí nie. Zastá­va­jú výsad­né posta­ve­nie vďa­ka tomu, že sú „zná­me“. Dúfam, že svo­jím prís­pev­kom obo­ha­tím poznat­ky naj­mä tých, kto­rí pod ter­mí­nom živo­rod­ky vidia iba úzky pro­fil dru­hov. Živo­rod­ky sú úžas­ná sku­pi­na aj z hľa­dis­ka bio­lo­gic­ké­ho aj z hľa­dis­ka cho­va­teľ­ské­ho. Živo­rod­ky sa vysky­tu­jú v juž­nej čas­ti Sever­nej Ame­ri­ky, v Stred­nej a v Juž­nej Ame­ri­ke a malá časť z nich v Juho­vý­chod­nej Ázii. Nie­kto­ré dru­hy žijú v bra­kic­kých vodách, dokon­ca pria­mo v mori pri ústiach riek. Napr. Poeci­lia reti­cu­la­ta bola náj­de­ná aj na voľ­nom mori v pobrež­ných oblastiach.

Taxo­nó­mia

Názov živo­rod­ky, kto­rý sa bež­ne pou­ží­va pre ozna­če­nie tých­to rýb je nepres­ný a sku­pi­na rýb nazva­ná “živo­rod­ky” je ume­lo vytvo­re­ná – nemá jas­né taxo­no­mic­ké odô­vod­ne­nie. Pred­sta­vu­jú šty­ri čeľa­de: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (pat­ria­ce do radu Cyp­ri­no­don­ti­for­mes) a Hemi­ramp­hi­dae (pat­ria­ce medzi Belo­ni­for­mes). Medzi tzv. živo­rod­ka­mi totiž náj­de­me pomer­ne dosť dru­hov, kto­ré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­ču­jú. V taxo­nó­mii tej­to sku­pi­ny je aj v súčas­nos­ti veľ­ký pohyb, mož­no aj pre­to, lebo ide prav­de­po­dob­ne o evo­luč­ne mla­dú sku­pi­nu. Živo­rod­ky sú prí­buz­né kap­ro­zúb­kam. Samot­ná živo­ro­dosť je hod­no­te­ná evo­luč­ne ako vyso­ký stu­peň vývo­ja. Veď sta­čí si uve­do­miť, kto­ré sku­pi­ny orga­niz­mov sa vyzna­ču­jú rov­na­kou schop­nos­ťou – okrem iné­ho aj člo­vek roz­um­ný – Homo sapiens – teda my sami. Sys­te­ma­ti­ka živo­ro­diek je opí­sa­ná pod­rob­ne ďalej v článku.

Fareb­né živorodky

Pre úče­ly jed­no­znač­né­ho odde­le­nia a jas­né­ho pocho­pe­nia som si dovo­lil ozna­čiť bež­ne ponú­ka­né dru­hy živo­ro­diek ako živo­rod­ky fareb­né. Všet­ko sú to dru­hy vyšľach­te­né, kto­ré vo svo­jej domo­vi­ne vyze­ra­jú inak. Naj­zná­mej­šie dru­hy sú (na kon­ci člán­ku sa nachá­dza pre­hľad nie­kto­rých rodov):

Okrem tých­to roz­ší­re­ných rýb sem pat­rí veľa iných krás­nych dru­hov. V tej­to súvis­los­ti tre­ba pove­dať, že to, čo je roz­ší­re­né v našich akvá­riách, sa už len vzdia­le­ne podo­bá na ryby žijú­ce v prí­ro­de – to sa týka naj­mä dru­hu Poeci­lia reti­cu­la­ta.

Divo­ké živorodky

Ter­mí­nom divo­ké, prí­pad­ne prí­rod­né živo­rod­ky ozna­čí­me také, kto­rých vzhľad sa blí­ži ku sta­vu v prí­ro­de. Malo by ísť o čis­tú a nepreš­ľach­te­nú for­mu. Prax je tro­chu kom­pli­ko­va­nej­šia, totiž nie­kto­ré dru­hy ako napr. Poeci­lia win­gei, ale aj iné, sa stá­le ozna­ču­jú za divo­ké dru­hy, ale ich popu­lá­cia medzi cho­va­teľ­mi môže byť už ozna­če­ná za akvá­ri­ovú for­mu. Nie­kto­ré dru­hy sa bohu­žiaľ už skrí­ži­li v rukách akva­ris­tov, naj­mä s Poeci­lia reti­cu­la­ta, prí­pad­ne doš­lo ku zme­ne sprá­va­nia – napr. u Girar­di­nus fal­ca­tus, kde doš­lo k tole­ran­cii voči naro­de­ným jedin­com iné­ho dru­hu, čo divo­ká G. fal­ca­tus neto­le­ru­je. V našich nádr­žiach samoz­rej­me menia divo­ké dru­hy aj svo­je sfar­be­nie, ale stá­le pred­sta­vu­jú krás­ne rybič­ky. Nie­kto­ré dru­hy, napo­kon aj zná­me end­ler­ky (už spo­mí­na­ná P. win­gei), pat­ria medzi ohro­ze­né dru­hy. Nie­kto­ré z nich ako Cha­ra­co­don audax sa prav­de­po­dob­ne už v prí­ro­de nevys­ky­tu­jú. Naj­zná­mej­šie dru­hy: Poeci­lia win­gei Kemp­kes, Isb­rüc­ker, 2005 – pred­tým Poec­lia end­le­ri, end­ler­ka, Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859, Girar­di­nus metal­li­cus Poey, 1854, Limia nig­ro­fas­cia­ta Regan, 1913, Xeno­to­ca eise­ni Rut­ter, 1896, Xip­hop­ho­rus neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990.

Bio­ló­gia

Oplo­dňo­va­nie živo­rod­kám zabez­pe­ču­je špe­ciál­ny orgán, kto­rý vzni­kol zras­te­ním lúčov rit­nej plut­vy – gono­pó­dium, v prí­pa­de čeľa­de Goode­i­dae a živo­ro­dých zástup­cov Hemi­ramp­hi­dae ide o andro­pó­dium. Andro­pó­dium vznik­lo tro­chu iným spô­so­bom. Gono­pó­dium sa vyví­ja počas dospie­va­nia. Mor­fo­ló­gia gono­pó­dia je roz­li­šo­va­cím zna­kom. Tzv. oplod­ne­ním do záso­by sa vyzna­ču­jú poeci­li­dy. Ide zvy­čaj­ne o 3 – 4 vrhy, avšak bol popí­sa­ný prí­pad 11 vrhov bez ďal­šie­ho oplod­ne­nia. Ide o to, že sam­ček oplod­ní samič­ku, no sper­mie v jej tele pre­ží­va­jú urči­té časo­vé obdo­bie. Čiže, ak sam­ček oplod­ní samič­ku, ta je schop­ná pro­du­ko­vať potom­stvo teore­tic­ky aj bez sam­ca a to počas dosť dlhé­ho časo­vé­ho obdobia.

Chov

Živo­rod­kám Sever­nej a Stred­nej Ame­ri­ky vyho­vu­je voda polo­tvr­dá, až tvr­dá, mini­mál­na hod­no­ta pre chov je 4 °dGH, opti­mum je zhru­ba medzi 10 – 15 °dGH. Maxi­mál­na hod­no­ta sa odpo­rú­ča 25 °dGH. Tvr­d­šia voda nie je vhod­ná pre chov naj­mä Poeci­lia reti­cu­la­ta – váp­nik im nepro­spie­va. Za vhod­né pH pre živo­rod­ky pova­žu­jem hod­no­ty od 6 po 8.5, v prí­ro­de sa vysky­tu­jú živo­rod­ky zväč­ša vo vodách s pH nad 7.5. Nie­kto­rí cho­va­te­lia odpo­rú­ča­jú pri­dá­vať do vody soľ – keď ide o bež­né dru­hy ako mečov­ky, gup­ky, moli­né­zie, kto­ré sú z oblas­tí, kde je kon­cen­trá­cia solí vyš­šia. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka soli:

  • Poeci­lia sphe­nops – poliev­ko­vá lyži­ca na 10 lit­rov vody
  • Poeci­lia reti­cu­la­ta – poliev­ko­vá lyži­ca na 20 lit­rov vody
  • Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, X. macu­la­tus, X. varia­tus – poliev­ko­vá lyži­ca na 40 lit­rov vody

Ak sa roz­hod­ne­me soľ pri­dá­vať, je vhod­né ryby na ňu pri­vyk­núť postup­ne. Soľ sama pôso­bí aj pre­ven­tív­ne voči cho­ro­bám, nut­ná však nie je, ja osob­ne momen­tál­ne neso­lím. Aj tu pla­tí, že je tre­ba, aby cho­va­teľ na rybách videl, či sú v dob­rom sta­ve a pod­ľa toho rie­šil situáciu.

Ako rari­tu uve­diem v súvis­los­ti so soľou, že nie­kto­rí cho­va­te­lia mor­ských rýb si úče­lo­vo cho­va­jú gup­ky ako potra­vu, pri­čom ich pri­vy­ka­jú na sla­nú vodu – majú totiž záu­jem, aby gup­ky prí­pad­ne moh­li spo­lu s mor­ský­mi ryba­mi žiť aj dlh­šie ako trvá jed­no kŕme­nie. O živo­rod­kách je zná­me, že znač­ne zaťa­žu­jú vodu svo­ji­mi výkal­mi, pre­to je nut­ná sil­nej­šia fil­trá­cia, pra­vi­del­ná výme­na vody a odka­ľo­va­nie. Ako dlho­roč­ný cho­va­teľ živo­ro­diek pova­žu­jem za vhod­né pes­to­vať vod­né rast­li­ny spo­lu so živo­rod­ka­mi tak, aby pokrý­va­li celé dno. Čím bude­me mať v nádr­ži väč­šie množ­stvo rast­lín, tým menej sta­ros­tí nám budú spô­so­bo­vať výka­ly rýb. Na tie tre­ba tiež brať ohľad pri výbe­re prí­pad­ných vhod­ných spo­loč­ní­kov v akvá­riu. Pomer­ne zau­ží­va­ný názor o nená­roč­nos­ti živo­ro­do­diek je skres­le­ný. Naj­viac tým, že náro­ky sú v prvom rade dru­ho­vo špe­ci­fic­ké. Okrem toho šľach­te­né for­my, naj­mä albi­no­tic­ké, sú veľ­mi chú­los­ti­vé. Vez­mem si prí­klad gupiek – áno kedy­si ich chov nepred­sta­vo­val väč­ší prob­lém, aj sa akva­ris­tom veľ­mi pro­duk­tív­ne mno­ži­li, dnes je však situ­ácia iná – odcho­vať dnes gup­ky je neľah­ká zále­ži­tosť. Pre chov živo­ro­diek sa odpo­rú­ča pre väč­ši­nu dru­hov kom­bi­ná­cia pohla­ví 1:5 v pros­pech sami­čiek. V kaž­dom prí­pa­de je vhod­né, aby sami­čiek bolo viac.

Ak by som mal odpo­ru­čiť aké ryby sa hodia spo­lu do cho­vu so živo­rod­ka­mi, tak sa dosta­nem do pomer­ne ťaž­kej situ­ácie. Mečov­ky mexic­ké, gup­ky dúho­vé, väč­šie dru­hy divo­ké ako napr. rod Xeno­to­ca by som odpo­ru­čil cho­vať s pan­cier­nik­mi, malý­mi druh­mi ame­ric­kých cich­líd, prí­pad­ne s kap­ro­vi­tý­mi druh­mi ako je rod Bar­bus, Bra­chy­da­nio. V prí­pa­de cho­vu malých dru­hov je situ­ácia ešte ťaž­šia – hodia sa ame­ric­ké tet­ry, pan­cier­ni­ky rodov Cory­do­ras, Bro­chis, drob­né kap­ro­vi­té ryby ako Bora­ras, prí­pad­ne rod Badis čeľa­de Badi­dae. Divo­ké živo­rod­ky je vhod­né cho­vať monod­ru­ho­vo – pre kaž­dý druh zvlášt­na nádrž. Vzhľa­dom na veľ­kosť rýb nádrž nemu­sí byť ani veľ­mi veľ­ká, čas­to sta­čí 50 lit­ro­vá. Ak napr. nemá­te dosta­tok akvá­rií, prí­pad­ne chce­te expe­ri­men­to­vať, tak je mož­né kom­bi­no­vať a divo­ké živo­rod­ky cho­vať aj vo viacd­ru­ho­vých nádr­žiach. Pri­tom je však žia­du­ce dbať na to, aby sme vybra­li do spo­loč­né­ho akvá­ria dru­hy, kto­ré sa spo­lu nek­rí­žia. V kaž­dom prí­pa­de nie je vhod­né pod­po­ro­vať chov napr. divo­kej for­my Poeci­lia reti­cu­la­ta spo­lu so šľach­te­nou for­mou, prí­pad­ne kom­bi­ná­ciu Poeci­lia win­gei spo­lu s Poeci­lia reti­cu­la­ta v akej­koľ­vek forme.

Kŕme­nie

Živo­rod­ky, kto­ré sa bež­ne vysky­tu­jú v obcho­doch, ale aj v nádr­žiach akva­ris­tov, sú dosť výraz­ne fareb­né. Aj z toho vyplý­va, že musia odnie­kiaľ zís­kať far­bi­vo, aby zosta­li také krás­ne, fareb­né. Pre­to nemož­no pove­dať, že by boli živo­rod­ky nená­roč­né na kŕme­nie. Ak si chce­me zacho­vať nád­her­né far­by a kon­dí­ciu rýb, musí­me dob­re kŕmiť. Odpo­rú­čam naj­mä cyk­lop, rast­lin­né zlož­ky – napr. špe­nát, šalát, kto­rý je dostup­ný iste kaž­dé­mu. Veľ­mi vhod­né je kŕmiť živou potra­vou, spo­me­nul by som naj­mä dro­zo­fi­ly, kto­ré sú veľ­mi vďač­ne pri­jí­ma­né väč­ší­mi druh­mi. Samoz­rej­me kŕmiť môže­me aj žiab­ro­nôž­kou, mik­ra­mi, grin­da­lom, nálev­ní­kom, daf­ni­ou, koret­rou, atď.. V prí­pa­de, že odcho­vá­va­me mla­dé, pla­tia podob­né pra­vid­lá, ako pri odcho­ve iných rýb, len sú ešte zná­so­be­né – je veľ­mi vhod­né kŕmiť mlaď aj šesť-​krát za deň, vte­dy naozaj ras­tie ako z vody.

Roz­mno­žo­va­nie

Živo­rod­ky sa roz­mno­žu­jú zväč­ša pomer­ne ľah­ko a ochot­ne aj v spo­lo­čen­skej nádr­ži. Ten­to fakt je prav­de­po­dob­ne aj prí­či­nou roz­ší­re­nia ich cho­vu. Rodia živé mlá­ďa­tá, kto­ré sú schop­né samos­tat­ne exis­to­vať hneď po naro­de­ní. Doba gra­vi­di­ty je zhru­ba šty­ri týžd­ne, samoz­rej­me nie u kaž­dé­ho dru­hu je to špe­ci­fic­ké, nie­kto­ré dru­hy rodia 1 – 2 mla­dé den­ne počas rode­nia potom­stva. Nie­kto­ré dru­hy, jedin­ce sú kani­ba­li, a svo­je potom­stvo si požie­ra­jú, iné nie. Prí­pad­ne ak dôj­de v pôro­du v spo­loč­nos­ti iných rýb, nie je vzác­nos­ťou, ak samič­ka poro­dí mla­dé, svo­je mlá­ďa­tá si nevší­ma, ale tie „vyzbie­ra­jú“ prá­ve oko­li­té ryby. Zau­jí­ma­vý je aj fakt, že čas­to rodia­ca samič­ka si počas pôro­du mla­dé nevší­ma, len čo však pôrod skon­čí, začne sa hon na výživ­nú potra­vu – ale­bo aspoň sa zme­ní vzťah mat­ky a potom­stva. Moje skú­se­nos­ti hovo­ria, že tie­to pudy ovplyv­ňu­je to, ako sa ryby v svo­jom pro­stre­dí cítia, akú potra­vu dostá­va­jú. Ak sa cítia dob­re, dosta­nú kva­lit­nú výži­vu, naj­lep­šie aj živú, tak sa odme­nia pokoj­ným naží­va­ním si mla­dých, dospe­lých aj prá­ve naro­de­ných jedincov.

Spô­sob akým dochá­dza ku rode­niu a vôbec otáz­ka živo­ro­dos­ti je zau­jí­ma­vá. Poeci­li­i­dae majú v tele oplod­ne­né ikry a len tes­ne pred pôro­dom sa ikry otvo­ria a z tela samič­ky vychá­dza­jú už malé napo­do­be­ni­ny dospel­cov. Ostat­né čeľa­de sa nevyz­na­ču­jú takou­to ovo­vi­vi­pa­ri­ou, mla­dé v tele mat­ky u nich nie sú v iker­na­tých oba­loch. Pozo­ru­hod­né je, že sami­ca je schop­ná si ucho­vať sper­mie od sam­ca do záso­by – mimo čeľa­de Goode­i­dae. Bol zazna­me­na­ný prí­pad, kedy samič­ka Gam­bu­sia affi­nis poro­di­la 11 krát bez prí­tom­nos­ti sam­ca. V prí­pa­de, že už oplod­ne­nú samič­ku oplod­ní neja­ký samec opäť, pred­nosť pre nové potom­stvo má nový gene­tic­ký mate­riál, nie ten, kto­rý sa už v tele samič­ky nachá­dza. Naro­de­ný poter živo­ro­diek je veľ­ký – je ove­ľa väč­ší ako poter iker­na­tých rýb. Naj­skôr ale ras­tie pomal­šie ako u iker­na­čiek, po mesia­ci sa však roz­beh­ne. Roz­die­ly však závi­sia od cho­va­te­ľo­vých skú­se­nos­tí a mož­nos­tí. Pri komerč­nom cho­ve fareb­ných živo­ro­diek sa čas­to pou­ží­va­jú metó­dy ako opti­ma­li­zo­vať množ­stvo mla­dých. Sami­ce sa umiest­ňu­jú do rôz­nych košov, pôrod­ni­čiek. Tie­to pomôc­ky mecha­nic­ky izo­lu­jú sami­ce – poten­ciál­ne požie­ra­če naro­de­ných rybi­čiek, čím sa dosiah­ne vyš­ší počet rýb.

U živo­ro­diek je zná­my funkč­ný her­maf­ro­di­tiz­mus. Pokus­ne boli izo­lo­va­né samič­ky Poeci­lia reti­cu­la­ta 24 hodín po naro­de­ní. Po dosia­hnu­tí pohlav­nej dospe­los­ti poro­di­li nie­kto­ré z nich napriek prí­sne odde­le­né­mu cho­vu mlá­ďa­tá. Tie­to feno­ty­po­vé samič­ky boli vyšet­re­né his­to­lo­gic­ky, pri­čom sa zis­ti­lo, že u nich súčas­ne fun­gu­jú pohlav­né žľa­zy oboch pohla­ví. Vďa­ka tomu­to oboj­po­hlav­né­mu uspo­ria­da­niu je mož­né roz­mno­žo­va­nie sami­čiek neop­lod­ne­ných sam­če­kom – tzv. par­te­no­ge­né­za. (Dokou­pil, 1981). S roz­mno­žo­va­ním úzko súvi­sí téma šľach­te­nia – výbe­ro­vé­ho cho­vu, krí­že­nia. Pla­ty, mečov­ky, moly majú rôz­ne for­my, no naj­ťaž­šie udr­ža­teľ­ný­mi sú gup­ky. Moly (mol­ly) – moli­né­zie je výraz pre dru­hy rodu Poeci­lia, okrem P. reti­cu­la­ta. Z bež­ných dru­hov to sú: Poeci­lia lati­pin­na, Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia velifera

Exis­tu­je mno­ho tva­ro­vých aj fareb­ných varian­tov, naj­mä u dru­hu Poeci­lia reti­cu­la­ta. V prí­pa­de defor­mo­va­ných jedin­cov, nežia­du­cich foriem, odpo­rú­čam tie­to z cho­vu vyra­diť. Prob­lé­my pri cho­ve z hľa­dis­ka šľach­te­nia – napr. pri mno­že­ní black­moll – čier­nej for­my Poeci­lia sphe­nops sa nám môže stať, že potom­stvo nebu­de celé čier­ne ako rodi­čia. Pre­ja­vu­je sa tú čias­toč­ný návrat do divo­kej for­my – gene­tic­ký mate­riál pôvod­nej for­my z prí­ro­dy má sil­nú váhu. Nie­kto­ré jedin­ce budú ako for­ma cali­co – ako­by postrie­ka­né čier­nym far­bi­vom. Veľa takých­to jedin­cov zís­ka far­bu po celom tele až v dospe­los­ti. V kaž­dom prí­pa­de, občas je vhod­né pri šľach­te­ní občerstviť chov o jedin­ca z iné­ho pro­stre­dia, napr. od zná­me­ho cho­va­te­ľa, z obcho­du apod. – a to sa týka všet­kých živo­ro­diek a všet­kých rýb vôbec. Pri šľach­te­ní je dôle­ži­té, či je znak rece­sív­ny, ale­bo domi­nant­ný. Ak chce sa nie­kto váž­ne zaobe­rať cho­vom fareb­ných živo­ro­diek a chce svo­je rybič­ky vysta­vo­vať, je vhod­né aby mal infor­má­cie z gene­ti­ky. Napr. ak je znak domi­nant­ný, jeho dede­nie sa v zása­de dedí aj pri krí­že­ní s jedin­com bez toh­to zna­ku. Ak je znak rece­sív­ny, musí­me nájsť pre jeho zacho­va­nie jedin­ca, kto­rý nesie rov­na­ký znak.

Ustá­le­nosť popu­lá­cie dosta­ne­me naj­skôr po tre­tej gene­rá­cii, kedy sa poža­do­va­ný znak vysky­tu­je a ak sú potom­ko­via zdra­ví a rodia sa živí a sú samoz­rej­me plod­ní. Obzvlášť nie­kto­ré krí­žen­ce je veľ­ký prob­lém udr­žať v ustá­le­nej for­me. Krí­žia sa mno­hé aj v prí­ro­de. Pla­ty Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, X. varia­tus, X. hel­le­ri sa čas­to krí­žia medzi sebou, čím vzni­ká množ­stvo varian­tov. Napr. black­mol­la Poeci­lia sphe­nops je prav­de­po­dob­ne výsled­kom šľach­te­nia divo­kej for­my P. sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Tvar a sfar­be­nie naj­mä gupiek Poeci­lia reti­cu­la­ta je veľ­mi varia­bil­né, pre­to zacho­va­nie jed­not­li­vých variet je veľ­mi nároč­ne na skú­se­nos­ti cho­va­te­ľa a na pries­tor, pre­to­že také­to šľach­te­nie vyža­du­je množ­stvo nádr­ží. Samič­ky dlho­chvos­tých foriem majú na chvos­to­vej plut­ve kres­bu, krát­ko­chvos­té sú bez far­by, no na samič­ke zväč­ša nie je vôbec vidieť o akú for­mu ide – aj o to je ťaž­šie šľach­tiť gup­ky ako pla­ty, mečov­ky, mol­ly. Pre­to nám logi­ka káže zame­rať sa na sam­če­ky. Základ­né – súťaž­né tva­ry gupiek sú tie­to: vlaj­ka, lýra, rýľ, ihla, šer­pa, dva mečí­ky, kruh, vejár, dol­ný mečík, hor­ný mečík, pla­mie­nok, trian­gel. V prí­pa­de ak chce­te dosiah­nuť úspech na výsta­ve, je vhod­né cho­vať ryby v nádr­ži s dnom a rast­li­na­mi. V rám­ci živo­ro­diek sa uspo­ra­dú­va­jú súťaž­né výsta­vy – súťa­že, na kto­rých sa dodr­žu­jú pred­pí­sa­né štan­dar­dy, v tých­to kate­gó­riách: Poeci­lia reti­cu­la­ta, a Xipho-​Molly. Sú štan­dar­de pre: Poeci­lia sphe­nops, Poeci­lia veli­fe­ra, Poeci­lia lati­pin­na, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus varia­tus. Pop­ri fareb­ných živo­rod­kách sa občas vysta­vu­jú aj už vyš­šie spo­mí­na­né divo­ké živo­rod­ky. Prí­klad z bodo­va­cie­ho lís­t­ka pre Poeci­lia reti­cu­la­ta. Za telo je maxi­mum 28 bodov, z toho 8 za dĺž­ku, 8 za tvar a 12 za far­bu. Chrb­to­vá plut­va sa hod­no­tí 23 bod­mi, z toho 5 za dĺž­ku, 8 za tvar a 10 za far­bu. Chvos­to­vá plut­va môže zís­kať 44 bodov: 10 za dĺž­ku, 20 za tvar a 14 za far­bu. Vita­li­ta sa hod­no­tí 5 bodmi.

Sprá­va­nie

Živo­rod­ky sa zdr­žu­jú pre­važ­ne v stred­nej a vrch­nej čas­ti vod­né­ho stĺp­ca. V ich sprá­va­ní sú zazna­me­na­né mode­ly sociál­nej hie­rar­chie podob­nej nie­kto­rým cicav­com, v kto­rej domi­nu­je alfa samec. V prí­pa­de jeho odcho­du, dôj­de k jeho nahra­de­niu. Agre­sív­nej­šie sprá­va­nie môže­me pozo­ro­vať len u sam­cov mečo­viek – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Pri ich cho­ve je vhod­né cho­vať buď jed­né­ho sam­ca, ale­bo aspoň pia­tich, aby sa agre­si­vi­ta roz­lo­ži­la. Ten­to prí­pad je obdob­ný ako pri cho­ve afric­kých cich­líd rodu Trop­he­us. Iným zau­jí­ma­vým sprá­va­ním sa vyzna­ču­je dra­vý druh Belo­ne­sox beli­za­mus, kto­rý sa pári spô­so­bom, kto­rý je veľ­mi rých­ly, pre­to­že dvoj­ná­sob­ne väč­šia sami­ca má sna­hu men­šie­ho sam­ca zožrať.

Cho­ro­by

Bohu­žiaľ aj živo­rod­ky trpia cho­ro­ba­mi – sta­ré zná­me zdra­vý ako rybič­ka iste nevy­mys­lel akva­ris­ta. Spo­me­niem krát­ko nie­kto­ré naj­čas­tej­šie choroby:

  • ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma kru­pič­ka spô­so­be­ná nálev­ní­kom Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis. Lieč­ba – soľ­ným kúpe­ľom, pomo­cou FMC apod.
  • bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev – veľ­ká plia­ga naj­mä u šľach­te­ných gupiek. Spô­so­bu­jú ho bak­té­rie Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas a iné. Lie­čiť mož­no Acriflavínom.
  • myko­bak­te­ri­ó­za – tuber­ku­ló­za rýb – bruš­ná vod­na­teľ­nosť, prí­pa­de sil­né vychud­nu­tie – pre­pad­nu­tie bruš­ka. Je spô­so­be­ná bak­té­ri­ou Myco­bac­te­rium. Je veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná, vhod­nej­šie je napad­nu­té jedin­ce odstrá­niť. Ako lie­či­vo môže­me skú­siť pou­žiť met­ro­ni­da­zol – entizol.

Sys­te­ma­ti­ka živorodiek

Trie­da: Acti­nop­te­ry­gii, rad: Belo­ni­for­mes, čeľaď: Hemi­ramp­hi­dae – polo­zo­bán­ky, rod:
  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Der­mo­ge­nys Kuhl, van Has­selt in van Has­selt, 1823
  • Hemir­hamp­ho­don Ble­e­ker, 1866
  • Hypor­hamp­hus Gill, 1859 – živo­ro­dý čiastočne
  • Nomor­hamp­hus Weber, de Beau­fort, 1922
  • Zenar­chop­te­rus Gill, 1864 – živo­ro­dý čiastočne

Rad Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, čeľaď Anab­le­pi­dae, rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Anab­leps Sco­po­li, 1777
  • Jenyn­sia Günt­her, 1866
  • Oxy­zy­go­nec­tes Fowler, 1916 – nie je živorodý

Čeľaď Poeci­li­dae, rody:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Alfa­ro Meek, 1912
  • Allo­he­te­ran­dria Hubbs, 1924
  • Aplo­che­i­licht­hys Ble­e­ker, 1863
  • Belo­ne­sox Kner, 1860
  • Bra­chyr­hap­his Regan, 1913
  • Carl­hubb­sia Whit­ley, 1951
  • Cnes­te­ro­don Gar­man, 1895
  • Dip­hy­acant­ha Henn, 1916
  • Flu­vip­hy­lax Whit­ley, 1965
  • Gam­bu­sia Poey, 1854
  • Girar­di­nus Poey, 1854
  • Hete­ran­dria Agas­siz, 1853
  • Hete­rop­hal­lus Regan, 1914
  • Hylo­pan­chax Poll, Lam­bert, 1965 – nie je živorodý
  • Hyp­so­pan­chax Myers, 1924 – nie je živorodý
  • Laci­ris Huber, 1982 – nie je živorodý
  • Lam­pricht­hys Regan, 1911 – nie je živorodý
  • Limia Poey, 1854
  • Mic­ro­po­eci­lia Hubbs, 1926
  • Mol­lie­ne­sia Lesu­e­ur, 1821
  • Neohe­te­ran­dria Henn, 1916
  • Pamp­ho­richt­hys Regan, 1913 – nie je živorodý
  • Pan­ta­no­don Myers, 1955 – nie je živorodý
  • Phal­licht­hys Hubbs, 1924
  • Phal­lo­ce­ros Eigen­mann, 1907
  • Phal­lop­ty­chus Eigen­mann, 1907
  • Phal­lo­to­ry­nus Henn, 1916
  • Pla­tap­lo­chi­lus Ahl, 1928 – nie je živorodý
  • Poeci­lia Bloch, Schne­i­der, 1801
  • Poeci­li­op­sis Regan, 1913
  • Pria­pel­la Regan, 1913
  • Pria­picht­hys Regan, 1913
  • Pro­ca­to­pus Bou­len­ger, 1904 – nie je živorodý
  • Pse­udo­po­eci­lia Regan, 1913
  • Quin­ta­na Hubbs, 1934
  • Sco­licht­hys Rosen, 1967
  • Tome­urus Eigen­mann, 1909
  • Xeno­de­xia Hubbs, 1950
  • Xip­hop­ho­rus Hec­kel, 1848

Čeľaď Goode­i­dae, rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­ro­dý čiastočne
  • Allo­don­ticht­hys Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Ame­ca Mil­ler, Fitz­sim­mons, 1971
  • Ata­e­ni­obius Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Cre­nicht­hys Hubbs, 1932 – fosíl­ny druh
  • Empet­richt­hys Gil­bert, 1893 – fosíl­ny druh
  • Girar­di­nicht­hys Ble­e­ker, 1860
  • Goodea Jor­dan, 1880
  • Hubb­si­na de Buen, 1940
  • Cha­pa­licht­hys Meek, 1902
  • Cha­ra­co­don Günt­her, 1866
  • Ily­o­don Eigen­mann, 1907
  • Neoop­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Skif­fia Meek, 1902
  • Xeno­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Xeno­ta­e­nia Tur­ner, 1946
  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Zoogo­ne­ti­cus Meek, 1902
Ilu­stra­tív­ny pre­hľad nie­kto­rých dru­hov jed­not­li­vých rodov

Rod Xiphophorus

  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Xip­hop­ho­rus alva­re­zi Rosen, 1960
  • X. ander­si Mey­er, Schartl, 1980
  • X. birch­man­ni Lech­ner, Rad­da, 1987
  • X. cle­men­ciae Alva­rez, 1959
  • X. con­ti­nens Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Moro­zot, 1990
  • X. cor­te­zi Rosen, 1960
  • X. cou­chia­nus Girard, 1859
  • X. eve­ly­enae Rosen, 1960
  • X. gor­do­ni Mil­ler, Minck­ley, 1963
  • X. hel­le­ri Hec­kel, 1848
  • X. koss­zan­de­ri Mey­er, Wischnath, 1981
  • X. macu­la­tus Günt­her, 1866
  • X. malin­che Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. may­ae Mey­er, Schartl, 2002
  • X. mey­eri Schartl, Sch­röder, 1988
  • X. mil­le­ri Rosen, 1960
  • X. mixei Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mon­te­zu­mae Jor­dan, Sny­der, 1899
  • X. mon­ti­co­lus Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mul­ti­li­ne­a­tus Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. nig­ren­sis Rosen, 1960
  • X. pyg­ma­e­us Hubbs, Gor­don, 1943
  • X. rose­ni Mey­er, Wischnath, 1981
  • X. sig­num Rosen, Kall­man, 1969
  • X. varia­tus Meek, 1904
  • X. xip­hi­dium Gor­don, 1932

Rod Poecilia

  • Xeno­to­ca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Poeci­lia ama­zo­ni­ca Gar­man, 1895
  • P. boese­ma­ni Poeser, 2003
  • P. but­le­ri Jor­dan, 1889
  • P. cate­ma­co­nis Mil­ler, 1975
  • P. cau­ca­na Ste­in­dach­ner, 1880
  • P. cau­do­fas­cia­ta Regan, 1913
  • P. chi­ca Mil­ler, 1975
  • P. dau­li Mey­er, Rad­da, 2000
  • P. ele­gans Tre­wa­vas, 1948
  • P. for­mo­sa Girard, 1859
  • P. gil­lii Kner, 1863
  • P. his­pa­ni­ola­na Rivas, 1978
  • P. kope­ri Poeser, 2003
  • P. kyke­sis Poeser, 2002
  • P. lati­pin­na Lesu­e­ur, 1821
  • P. lati­punc­ta­ta Meek, 1904
  • P. mer­cel­li­noi Poeser, 1995
  • P. may­lan­di Mey­er, 1983
  • P. mecht­hil­dae Mey­er, Etzel, Bork, 2002
  • P. mexi­ca­na Ste­in­dach­ner, 1863
  • P. nichol­si Myers, 1931
  • P. orri Fowler, 1943
  • P. peten­sis Günt­her, 1866
  • P. reti­cu­la­ta Peters, 1859
  • P. sal­va­to­ris Regan, 1907
  • P. sphe­nops Valen­cien­nes, 1846
  • P. sulp­hu­ra­ra Alva­rez, 1948
  • P. tere­sae Gre­en­field, 1990
  • P. van­de­pol­li Van Ludth de Jeude, 1887
  • P. veli­fe­ra Regan, 1914
  • P. vivi­pa­ra Bloch, Schne­i­der, 1801
  • P. wan­dae Poeser, 2003

Lite­ra­tú­ra

Use Facebook to Comment on this Post