Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi vyššie rastliny – Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny Algae – riasy. Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Akvárium absolútne bez rias pôsobí neprirodzene až sterilne.
Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Ak máte rastlinné akvárium, odporúčam pokryť voľné dno rastlinami na viac ako 75 %. V takom prípade dokážu vodné rastliny účinne spracovať aj väčšie množstvo svetla a živín. Dokážu do istej miery kompenzovať aj vyššie prísuny energie.
Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to nepríjemne.
Biologickým prostriedkom proti riasam, sú napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia sphenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z krevietnajmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce – cyklopy, vírniky, dafnie. Spoliehať sa na biologické prostriedky v prípade vyššieho výskytu rias je naivné. Vtedy si treba vyhrnúť radšej rukávy a pustiť sa do práce.
Riasy možno účinne odstrániť pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, prípadne si ju viete vyrobiť. Funguje na princípe pôsobenie UV žiarenia na vodu, ktorá prechádza trubkou, v ktorej je voda poháňaná filtrom, teoreticky nejakým čerpadlom. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, samozrejme aj choroboplodných zárodky. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny.
Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou, prostriedkami, ktoré zakúpite v akvaristických obchodoch, prípadne na akvaristických burzách. Niektoré sú založené na medi ktorá nie je práve vhodná pre niektoré druhy, napr. sumčeky. Odporúčam použiť produkty od EasyLife, prípadne Seachem. Napr. AlgExit. Čiastočne sa dá použiť aj účinné hnojivo Carbo, ktoré ak aplikujeme párkrát priamo na problematický chumáč riasy, tak dokáže časom zlikvidovať aj odolné riasy.
Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase, ktorá patrí medzi červené rias, sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla a živín vznikajú zelené a červené riasy. Hnedé riasy sa vyskytujú v akváriach výnimočne pri nedostatku svetla. Napr. v pôrodničkách, prípadne v prípade ak akvarista nesvieti dostatočne, predovšetkým dostatočne dlhú dobu.
Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo samozrejme ničí všetky riasy. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2 – 3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3 – 4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne poriadne prepláchnuť vo vode. Samozrejme aplikujte tento postup mimo akvária, napr. v kýbli. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod., ostane doslova vybielený.
Zelené riasy
Najznámejšie sú zelené riasy – Chlorophyta a červené riasy – Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasy – Phaephyceae, rozsievky – Bacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne ” zafarbiť” celú nádrž. V akvaristike sa preto používa termín zelený zákal, všeobecne sa používa termín vodný kvet. Medzi červené riasy patrí napr. Audouinella. Riasy sú rovnako ako vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu svetlo, a tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt kyslík.
Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V prípade zeleného zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.
Červené riasy
Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí už spomínaná štetinková riasa, ktorá vie byť nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže môže dôjsť veľmi nevinne – riasu prenesie náhodou. Na “úspešnú” introdukciu postačia zárodky riasy. Živnou pôdou sú pre riasy najmä staršie listy vyšších rastlín.
Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne sa aj červeným riasam a rovnako “čiernej riase”, darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa.
Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.
Hnedé riasy
Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky – Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto veľmi prosté. Zvýšením množstva svetla. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.
Sinice
Sinice nepatria medzi rastliny (riasy), ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy na rozdiel od rias, rastlín a živočíchov. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby, pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách. Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa. Nie je jednoduché sa ich zbaviť, odporúčam použiť produkty od EasyLife, Seachem apod. Zaujímavosťou je, že Malawi cichlidy sú jedny z mála skupín rýb, ktoré požierajú aj sinice.
Výstava miniakvárií (ďalšia časť akcie pribudne neskôr)
Výstava miničiek bola pekná, rovnako aj výstava divokých živorodiek.
Akvaristická zima 2012
V tomto roku klub.akva.sk už tradične zorganizoval výstavu miničiek Nebolo ich veľa, snáď sa v budúcnosti prihlási viac akvaristov :-).
Klub.akva.sk zorganizoval Akvaristickú zimu 21. – 22.11.2009. Ako sa pomaly stáva zvykom, akcia sa venovala predovšetkým miniakváriam. Akvazima sa konala v rovnakom termíne ako bola akcia v Plzni, čo sa možno trošku negatívne prejavilo na nižšej účasti predajcov, ale predovšetkým na nižšej účasti návštevníkov z Česka. Na druhej strane, napr. z Romana Slabocha z Prahy sa stáva počas konania akcií klubu.akva.sk bratislavčan ;-). Každopádne z hľadiska návštevnosti sa klubu akcia nadmieru vydarila. Ešte som nezažil na akcii klubu.akva.sk, v pomerne veľkých priestoroch DK Ružinov, aby v sobotu počas prvého dňa akcie bolo cez obed toľko ľudí. Odhadujem, že na Akvazimu prišlo viac ako 900 ľudí. Ja sám som sa tentokrát na akciu pripravil dôkladnejšie. Je pravda, že som ponúkal iba malý sortiment, moja príprava skôr spočívala v propagácii. Na sebe som mal tričko, ktoré okrem toho, že ma identifikovalo a obsahovalo reklamu na moje vlastné stránky (viď koniec fotoreportu), odporúčal som pomocou neho aj iné chovateľsky zamerané stránky, ktoré má podľa mňa zmysel sledovať: www.akvaria.sk, www.akva.sk, maniakva.seznam.czwww.akvarijni.cz, www.aquatab.net, www.akvamalawi.com, www.rybicky.net, www.reef.sk, www.fishbase.com, www.ifauna.sk, www.teraristika.sk. Na stole som mal notebook, na ktorom bežala prezentácia, kde boli screenshoty týchto stránok spolu s mojou stránkou a do ktorej som pridal ešte stránku www.cichlid.sk. Na výstave miničiek sa mi najviac páčilo akvárium Andreja Žitného, alias azeta a Khanhove akvárium – Khanh Ta. Tie boli skutočné krásne. Vo fotoreportáži sú vidno viaceré, ktoré sa mi páčili a podarilo sa mi ich slušne odfotografovať. Sú v poradí, v akom by som ich zhodnotil ja. Súťaže som sa zúčastnil aj ja. Nebol som vôbec so sebou spokojný, svoje predsavzatie venovať sa miničku dlhší čas som silne zanedbal. Celkovo sa súťaže zúčastnilo 34 miniakvárií od 22 akvaristov. Oficiálne vyhodnotenie organizátorom je na konci príspevku o tejto akcii. Ja len stručne spomeniem, že výsledkom hodnotenia poroty je 1. Khanh Ta Fire Wood, 2. Markéta Rejlková – Australský podzim, 3. Michal Toufar – Adršpach. Hlasovanie návštevníkov dopadlo trochu inak: 1. Andrej Žitný – Leto, 2. Khanh Ta – Fire Wood, 3. Michal Toufar – Adršpach.
Na akciách klubu.akva.sk som sa doteraz vždy pravidelne zúčastňoval. Do konca roka 2008 som dokonca bol členom rady tohto klubu. Aj preto si dovolím v nasledujúcich riadkoch trochu sumarizovať a byť trochu kritický. Skúsim zhodnotiť z pohľadu návštevníka čo mi Akvazima 2009 ponúkla aj s ohľadom na minulosť. Vstupné ostalo nezmenené, 1.5 €. Mohol som si nakúpiť, predovšetkým v sobotu bolo celkom z čoho vybrať, aj sortiment bol všakovaký. Príjemne potešila vyššia návštevnosť. V nedeľu by som bol sklamaný, pretože polovička predajcov bola fuč. Keďže sa táto situácia opakovala a navyše jednotliví predajcovia boli rozťahaní po celom priestore, tak by som ocenil, keby usporiadateľ akcie apeloval oveľa viac na predajcov, najmä tých objemnejších, aby zostali aj v nedeľu na akcii. A zdá sa mi vhodné, keby prázdne stoly, ktoré po sobote osirejú, zmizli z dosahu očí návštevníkov, a aby jednotlivých predajcov usporiadateľ po odchode iných presunul tak, aby boli pri sebe. Výstava miniakvárií bola pekná, ale nemyslím si, že je vhodné mať výstavu v tom zastrčenom kúte, kde zvyčajne klub.akva.sk umiestňuje výstavy a kde bola aj teraz. Zvlášť s ohľadom na slabú informovanosť o lokalizácii samotnej výstavy. Myslím si, že ambíciou klubu.akva.sk je poriadať výstavy a tým ovplyvňovať akvaristov aj neakvaristov. Na mňa ale tým, že výstavy sú situované vzadu a vpredu priestor je prázdny, to pôsobí aj tak, že usporiadateľ akoby nechcel svoje dielo prezentovať. V priestore DK Ružinov je dosť miesta, napravo od stolov, kde býva najdlhší rad burzových predajcov, tam je ideálny priestor pre prezentovanie, a to nielen výstavy akvárií. Aj tentokrát sa konali prednášky. Nuž, keby som nebol vo veci znalý, tak by som nevedel ale kedy sa konali. Nikto, ani mňa neupozornil na začiatok prednášok a mám silný pocit, že ani väčšina náhodných návštevníkov nemala tušenie o tejto chvályhodnej aktivite. Ak si to sami neprečítali predtým na plagáte, tak zrejme na žiadnej prednáške neboli a ani o nej netušili. Ja som si akurát všimol, kde mala byť. Navštevujem akcie podobného druhu, napr. aj fotografické akcie, výstavy výtvarných diel, vernisáže, filmové projekcie, veľtrhy technickej povahy, rôzne obchodné a prezentačné akcie a všade tam obyčajne je nejaký prvok, ktorý zabezpečuje komunikáciu aj priamo na akcii. Častokrát plnia túto funkciu aj deti organizátorov v rovnakých tričkách, ktoré operujú po priestore výstaviska a vyzývajú ľudí, aby šli tam, či onam. Pri vstupe často predávajúci vstupenky, alebo aj niekto iný, stojí a informuje. A zväčša na rôznych prezentáciách vnímam spolupatričnosť. Na akciách klubu.akva.sk by som, keby som dobre nepoznal organizátorov a aj kopec návštevníkov, nevedel rozoznať asi ani žiadneho organizátora. O nejakej odpozorovanej spolupatričnosti sa nedá hovoriť, snáď len podľa niektorých tričiek, aj to rôznych farieb u ťažko definovateľných okoloidúcich. Na akciách klubu.akva.sk skôr funguje “chémia” medzi predajcami, čiastočne aj medzi návštevníkmi. V DK Ružinov sú k dispozícii panely, na ktoré sa dajú umiestniť propagačné, edukačné materiály, prípadne fotografie. Na Akvazime 2009 nebolo nič. Využite týchto panelov klesá od akcie ku akcii. Pre návštevníka akvaristickej akcie je tento priestor prázdny, nečitateľný. Na predchádzajúcej Akvajeseni boli na paneloch myslím edukačné materiály, veď prečo nie? Čo iné má mohlo pozitívne zaujať na Akvazime 2009? Bohužiaľ, nič ma nenapadlo pre bežného návštevníka. Iný program nebol, aspoň ja som ho nezaregistroval. Predtým klub pripravil aspoň stôl a deti, ale aj dospelí si mohli kresliť. V minulosti deti napr. hádzali kockou. Keď to preženiem, tak počas Akvazimy 2009 sa na deti nikto ani nepozrel. Ako odmena za nakreslenie sa vyskytovali pri pokladni cukríky, často sa zapojili aj dospelí. Sám som počas Akvajesene 2009 úspešne vyzval pri pokladni pani v najlepších rokoch, ktorá potom kreslila asi 4 – 5 obrázkov. Nezabudla a čosi venovala aj okolo pobehujúcim deťom a vyžiadala si aj cukrík ;-). Na niektorých akciach bola na programe dražba. Keby som aspoň videl, že samotní organizátori sú radi, ako pripravili akciu, prípadne keby som videl, že sa vyskytujú v priestore, snažia sa niečo napraviť, informovať druhých. Nič také som ale nezaregistroval.. Veľmi pozitívny bol “spoločenský večer”, ktorý sa konal opäť v priestoroch domáceho bistra. Tentokrát som sa na ňom zdržal cca do 22-ej hodiny. Výborne sme sa bavili. Tento večer je pre aktívnych účastníkov a je pochopiteľne mimo verejného programu. V každom prípade je to najzmysluplnejšia aktivita pre kredit akcie v očiach zažratých účastníkov.
Viem, že nasledujúca akcia podobného typu bude Akvaristická jar a má sa konať 8.5.2009. Nám predajcom sa to samozrejme nepáči, pretože je to veľmi neskoro od Akvaristickej zimy. Myslím, že ani pre obyčajných návštevníkov to nie je práve dobrá správa. Pre nás, ktorí sa aktívnejšie podieľame na akciách v sumáre pomaly po celej strednej Európe, je zlý aj ten fakt, že termín akcie Akvajari 2010 sme sa dozvedeli až na Akvaristickej zime 2009. Je bežné, že si poniektorí robíme rozpis na rok dopredu. Očakával by som, že organizátori podobných akcií a hlavne tam, kde je obrovský potenciál masy ľudí (a to v Bratislave je), sa bude k tomuto stavať inak. Ja napr. okamžite, ako som sa dozvedel, že Akvajar 2010 bude 8.5.2010, som vedel, že na nej nebudem osobne zastúpený, pretože v ten deň mám iný program. A vzhľadom na to, že klub.akva.sk usporadúva už len tri akcie do roka namiesto štyroch, tak nasledujúca akcia klubu.akva.sk, na ktorej sa budem môcť zúčastniť bude zrejme najskôr koncom septembra 2010. A to je takmer o 10 mesiacov !! Chcem a budem veľmi rád, keď klub.akva.sk a podobné spolky, ktoré sa snažia robiť niečo pekné, budú mať návštevnosť a budú schopné prežiť. Obzvlášť v Bratislave. Aj preto, lebo je to drahé mesto a na prenájom priestorov výstavy sú istotne vyššie náklady, ako by boli a sú v iných mestách. A chcem, aby sa takýmto akciám darilo.
Akvajeseň (3. – 4.10.2009) sa niesla v znamení bojovníc, krevetiek, rakov a krabov. Stalo sa už tradíciou, že klub.akva.sk usporadúva výstavy bojovníc s medzinárodnou účasťou. Bojovnice sa tešia veľkému záujmu nielen súťažiacich, ale aj návštevníkov. Musím sa priznať, že som pochodil pomerne dosť výstav, ale také bojovnice, prípadne tak pekne nasvietené bojovnice, som ešte nevidel. Súťažilo sa podľa štandardu ČLA, to znamená, že sme videli na výstave plakaty, halfmoony, ale aj doubletaily. Na akvária s bojovnicami svietilo horné svetlo “halogénov”, ktoré boli pomerne na husto nad nimi. Môj prvý pocit bol, keď som si ešte nevšimol svetlá, ako je to možné, že na ryby svieti slnko. Myslím, že aj značný bodový charakter tohto typu osvetlenia spravil výbornú službu pre pekné vyfarbenie rýb. Netrúfam si povedať nakoľko to vplývalo na bojovnice, ale tie boli v každom prípade mimoriadne kľudné. Myslím, že to bol jeden z faktorov, popri dobrej vode a iných, ktoré prispeli k tomu, aby sa betky v Ružinove cítili dobre. Celkovým víťazom výstavy sa stal Milo Pešek. Jedným zo zúčastnených bol aj Hristo Atanasov, ktorý bol veľmi úspešný na predošlej výstave v rámci Akvaleta 2008. Tentokrát zvíťazil v dvoch kategóriách – singletail female a plakat. Kombinované variety vyhral Martin Haláč, veiltail Ľudovít Fujko, crowntail Marek Bôrik, doubletail Miloslav Pešek a halfmoon Daniel Dekánek. Posudzovaných bolo 89 kolekcií. Každopádne ma nepríjemne prekvapila veľmi slabá účasť ľudí okolo splendenspower.cz. Dúfam že nabudúce spravia do Bratislavy inváziu ;-). Celková výsledková listina je na stránkach klubu. V nedeľu popoludní prebehla dražba, čo je v každom prípade výborná tradícia a určite lákadlo pre zabehnutých aj potenciálnych chovateľov bojovníc, prípadne len pre obdivovateľov týchto osobitých rýb. Ďalšie veľké lákadlo na návštevu akcie, a priznávam sa, že pre mňa oveľa väčšie, vzhľadom na to, že výstav bojovníc som videl kopec, bola výstava zo skupiny bezstavovcov: rakov, krabov a kreviet. Najmä na kraby som sa veľmi tešil. Sklamaný som nebol, článkované zvieratká sa mi páčili. Rovnako inštalácia výstavy, naaranžovanie mi pripadalo esteticky pekne zladená, aj funkčne spôsobilá.
Organizátori aj tento krát pripravili prednášky, ktoré mali páni Norbert Dokoupil a Norman Durný. Nie som si istý presne témami – sám som predával, čiže prednášok som sa bohužiaľ opäť nezúčastnil. Pán Dokoupil prednášal svoje “Neučesané myšlienky o živorodkách” a pán Durný prednášal o krevetkách. Deti, ale aj dospelí mali možnosť vyfarbovať “akvaristické” omaľovánky. Burza, alebo ak chcete akvatrhy, bola čo sa týka počtu predajcov zatiaľ za éru klubu.akva.sk najpočetnejšia (snáď cez 35 predajcov). Pri rozhovoroch sme sa zhodli, že ponuka bola naozaj veľmi dobrá a snáď si takmer každý návštevník mohol vybrať k spokojnosti. Z môjho pohľadu chovateľa a aj akvaristu som o tom presvedčený. Navyše si myslím, že aj keď prišiel cez Akvajeseň 2009 nejaký návštevník, ktorý v Ružinove nikoho nepoznal, mal veľmi dobrú možnosť pobaviť sa a vnímať ochotu sa podeliť o skúsenosti, riešiť najrôznejšie problémy, získať potrebné kontakty apod. Aj z hľadiska druhu tovarov (krmivo, technika, ryby, rastliny atď.) sa ponuka pekne zaobľuje, kompletizuje, dokonca už hádam aj možno vravieť o vnímateľnej konkurencii. Tento krát však musím priznať, že ponuka rastlín bola o poznanie slabšia než v minulosti. Ako som už načrtol, akcie podobného typu majú v sebe pre aktívnejších zúčastnených aj spoločenský charakter. Jednak sa zídu rôzni chovatelia, známi z rôznych končín, ktorí sa potom navštevujú aj doma, v chovniach apod., a jednak organizátor často poskytne možnosť spoznať sa aj ľudom “nanovo”. Akvajeseň 2009 bola tým správnym areálom rozšírenia typovo podobných, prípadne vzájomne sa priťahujúcich ľudí. Ja sám som registroval napr. pánov Dočekala, Balnara, Csongára, Trunkvaltera, Bydžovského, Slabocha, Kačenu, Chmelařa, Frimla, Vetráka, Konôpku, Burgera a mnohých ďalších, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na podujatí. Klub.akva.sk plánovane pripravil na sobotu večer 3.10.2009, pár metrov od priestoru výstavy (pod rovnakou strechou), v spolupráci s miestnym podnikom, spoločenský priestor pre pobavenie. Klobáska bola vraj “prvotřídní, exkluzivní” a ja s tým musím súhlasiť, pivo, kofola a iné dobroty pevne verím, že chutili tiež. Preberalo sa všetko možné, dôležitá bola pohodová nálada. Ja som bohužiaľ musel veľmi skoro odísť, ale mám informácie, a na začiatku ma snáď moje oči a uši neklamali, že sa tam vystriedalo do tretej nad ránom možno 40 – 50 akvapozitívnych ľudí. A, že bolo veselo, je hádam všetkým jasné.
25. – 26.4.2009 bola v Bratislave výstava venovaná rybám Južnej Ameriky s názvom Perly Amazónie. Počas prednáškového popoludnia rozprával Josef Ešpandr a svojej “Ceste do neznáma” – Južná Amerika a Markéta Rejlková na tému “Čierne vody Južnej Ameriky – na vlastnej koži a v akváriu”.
29.11. – 30.11.2008 usporiadal klub.akva.sk 2. ročník súťaže miniakvárií. Výstava to bola pekná, aj účasť naznačila, že táto myšlienka má budúcnosť. 31 “miničiek” súťažilo o priazeň poroty, aj divákov. Mne sa veľmi páčili kompozície Khana. Utkvelo mi v pamäti, že súťažil zo štyrmi miničkami. Tri z nich sa mi páčili, jedno veľmi. Dve akvária medzi miničkami boli tentokrát aj morské. Hneď po vstupe do priestoru DK Ružinov boli na stojanoch krásne 200 litrové akváriá, ktoré reprezentovali “Výstavu vodných rastlín”. Musím uznať, že akvária boli zariadené pekne. Myslím, že to bol dobrý ťah aj od organizátora, Návštevníka upútali hneď na začiatku. V rámci “Akvatrhov” som postrehol vyššiu účasť slovenských chovateľov a firiem. Uvítali sme medzi nami aj pána Chmelařa z Hradca Králové, ktorí “u nás” predávali ryby. Okrem iného sa dali kúpiť na trhoch aj menšie nové akváriá. Na piatich paneloch boli vystavené fotografie. Zväčša boli na nich vodné rastliny a miniakvária. Deti si opäť vymaľovávali, myslím teda, že bolo načim tento víkend prísť do Ružinova na Akvaristickú zimu.
Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 11. – 12.10.2008 Akvaristickú jeseň. Tradične v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave na Ružinovskej 2008. Hlavný programom podujatia boli Majstrovstvá Európy Guppy párov a Klubová výstava divokých živorodiek. Zvedavých na našu akciu bolo cca 700 návštevníkov. Bola pre nás veľká česť usporiadať ME Guppy párov, sme predsa len ešte mladý klub a dostali sme dôveru usporiadať finálové 4. kolo. Súťaže gupiek majú veľkú tradíciu po celom svete, v rámci Európy sa koná každý rok zhruba sedem kôl v kategórii Guppy triá. Tri samčekovia tvoria jednu kolekciu. My sme usporiadali Guppy páry, kde kolekciu tvorí samček a samička. Pre triá platí, že z konaných výstav sa sčítajú najlepšie štyri výsledky chovateľa a podľa toho sa určí celkové poradie. Tieto výstavy musia byť dopredu uznané ako kolá v rámci ME. Pre páry pred rokom 2008 platilo, že sa nikdy neusporiadalo viac ako dve výstavy do roka. Dve výstavy je minimálny počet na to, aby sa vyhlasovalo poradie ME. Tento rok, 2008, bude možno prelomový, pretože sa podarilo uskutočniť štyri výstavy Guppy páry. Pred našou finálovou výstavou v Bratislave bolo prvé kolo v poľskej Bielsko-Bialej, v Banskej Bystrici a v Ostrave. Hodnotenie gupiek sa riadi podľa štandardu IKGH, čo je medzinárodná organizácia, ktorá zastrešuje súťažné výstavy gupiek. Aj celkovú oficiálnu výsledkovú listinu musí zostaviť IKGH. Okrem výstav gupiek v rámci ME sa koná každý rok aj niekoľko ďalších výstav, ktoré sa nezaratúvajú do celkových výsledkov.
My sme mali tú česť, že sa našej výstavy osobne zúčastnilo niekoľko súťažiacich, ktorí skončili na popredných miestach v rámci celej súťaže Guppy párov za rok 2008. Konkrétne sme medzi nami radi privítali Boguslawa Micinského, Ivana Krouského, Josefa Felta, Jaroslava Baleju, Milana Vetráka, Mariána Stieranku, Jána Budaia, Vladimíra Protivu, Miroslava Konôpku a Richarda Tokuševa. Teší nás, že všetci víťazi v jednotlivých kategóriach boli na našej výstave osobne – páni Micinski, Protiva a Tokušev. Členovia nášho klubu nevyšli naprázdno. Ivan Vyslúžil, ktorý síce súťaži za SZCH skončil medzi veľkoplutvými celkovo na 6. mieste. Braňo Barčin skončil tesne za ním. Braňo sa umiestnil aj medzi krátkoplutvými – na 6. mieste. Milan Líbal skončil v tejto kategórii jedenásty. Braňo sa umiestnil aj v rámci mečíkatých na 3. mieste. Víťazom aj umiestneným gratulujeme a želáme im veľa ďalších úspechov. Pevne verím, že sme sa uviedli do európskej gupkárskej spoločnosti dobre. Vedúcim výstavy bol Branislav Barčin (KAS-SK). Medzinárodného pozorovateľa robil Miroslav Konôpka (SZCH-SK). Posudzovali: Boguslaw Micinski (KPR-PL), Marián Stieranka (SZCH-SK), Jaroslav Baleja (CKG-CZ), Vladimír Protiva (IRIS-CZ) a na moju veľkú radosť aj ja – Peter Kaclík (KAS-SK). Klasifikovali sme 114 kolekcií. Dve kolekcie boli diskvalifikované, 8 kolekcií uhynulo pri transporte. Výstavy sa zúčastnilo 34 chovateľov z deviatich klubov z Poľska, Česka, Talianska a Slovenska. Traja účastníci boli bez klubovej príslušnosti. Akvária s gupkami boli umiestnené dobre, páčilo sa mi aj solídne osvetlenie.
Výsledky 4. kola ME Guppy páry 2008 – najlepší výsledok chovateľa – Veľkoplutvé
Poradie
Meno
Klub
Štandard
Body
1.
Boguslaw Micinski
PL/KPR
2−3−1
155.33
2.
Vlastislav Šenkýř
CZ/FREE
2−3−10÷1
152.00
3.
Vladimír Sládek
CZ/IRIS
2−1−10÷4
151.67
4.
Ivan Krouský
CZ/AKV
2−6−1
149.67
5.
Gabriel Štůla
CZ/AKV
2−1−10÷4
149.33
6 – 8.
Ján Budai
SK/SZCH
2−1−11
148.67
6 – 8.
Miroslaw Kubajka
PL/MOL
2−3−1
148.67
6 – 8.
Branislav Barčin
SK/KAS
2−3−1
148.67
9 – 10.
Anne-Marie Štůlová
CZ/AKV
2−1−10÷4
148.00
9 – 10.
Krzysztof Kujawa
PL/MOL
2−3−1
148.00
Najlepší výsledok chovateľa – Mečíkaté
Poradie
Meno
Klub
Štandard
Body
1.
Vladimír Sládek
CZ/IRIS
6−3−11
149.67
2.
Milan Líbal
SK/KAS
7−3−14
146.33
3.
Richard Tokušev
SK/SZCH
5−1−17
144.33
4.
Věra Kubinová
CZ/CKG
5−1−17
144.00
5.
Cristian Salogni
IT/AIG
5−3−17
139.67
6.
Branislav Barčin
SK/KAS
5−1−17
138.67
7.
Josef Felt
CZ/IRIS
5−1−17
136.33
8.
Pavol Sedlák
SK/KAS
5−1−9
134.67
9.
Anton Domin
SK/SZCH
6−1−17
131.00
Najlepší výsledok chovateľa – Krátkoplutvé
Poradie
Meno
Klub
Štandard
Body
1.
Vladimír Protiva
CZ/IRIS
11−1−11
148.00
2.
Milan Líbal
SK/KAS
11−5−10÷6
147.67
3.
Vladimír Sládek
CZ/IRIS
9−3−11
145.00
4.
Miroslav Konôpka
SK/SZCH
11−3−1
144.67
5.
Peter Benčúrik
SK/KAS
11−1−10÷4
143.33
6.
Marián Stieranka
SK/SZCH
9−3−1
143.00
7.
Janusz Oziomek
PL/PTAT
11−3−4
142.00
8 – 9.
Mario Bertocco
IT/AIG
9−1−8÷11
137.33
8 – 9.
Branislav Barčin
SK/KAS
11−1−11
137.33
10.
Simone Fumagalli
IT/AIG
9−1−8÷11
134.67
Celkové výsledky ME Guppy páry 2008 (neoficiálne)
Druhou výstavou, ktorú sme pripravili, bola klubová výstava divokých živorodiek. Ide z veľkej časti o tzv. nefarebné, komerčne, predovšetkým u nás, nezaujímavé druhy. Ich farebnosť a charakter skôr ocení zanietený akvarista, fajnšmeker, prípadne uvedomelý návštevník. Zaujímavé je aj to, že mnohé z týchto druhov, už nežijú ani v prírode. Dokonca niekedy neexistujú ani biotopy, v ktorých sa pôvodne vyskytovali, čiže často nie je v prírode ani čo chrániť. Častokrát ide o endemické druhy. Klub.akva.sk prezentoval na výstave 41 druhov a foriem divokých živorodiek. Z môjho pohľadu šlo o chvályhodnú a unikátnu výstavu. Akvária, v ktorých boli tieto nádherné ryby, boli zariadené s dnom so živými vodnými rastlinami, s filtráciou a boli účinne nasvietené. Ich krásu môžete posúdiť podľa fotografií. Divoké živorodky – prírodné formy živorodiek, ktoré sme vystavovali, pochádzali z Mexika, Guatemaly, Hondurasu, Kolumbie, Trinidadu, Haiti, Jamajky, Nikaraguy, Venezuely, Panamy, Brazílie, Uruguaju, Argentíny, Dominikánskej republiky, Kuby, Thajska, Malajzie, Indonézie, Sulawesi, Filipín, Floridy a Georgie.
Súčasťou podujatia boli aj tentokrát Akvatrhy. Ponuka bola tentokrát lepšia, pravdepodobne najlepšia doteraz. Kúpiť sa dala akvaristická technika príslušenstvo, slušný počet druhov rýb, vodné rastliny, krmivá, liečivá. Kto chcel napr. zariadiť akvárium, vedeli sme ho odporučiť. Rovnako ak niekto potreboval vybaviť starostlivosť o akvárium napr. vo svojej reštaurácii. K dispozícii pre návštevníkov boli omáľovanky, tie pravda využili najmä deti. Návštevníci mohli vyhrať aj darčeky, konkrétne akvaristický tovar od firiem ZOODOM, AKVAPRODUKT, FYTOSEL, AMAZON PET SHOP, SERA, JOZEF KOBLASA, EXOT HOBBY a AQUA-PLECO. V sobotu poobede prebehli prednášky. Najprv Marián Stieranka hovoril o farebnej variabilite gupiek, neskôr Vladimír Fábry rozprával o Francúzskej Guayane. V sobotu večer sme zorganizovali spoločenské posedenie pre pozvaných hostí. Myslím si, že návštevníci aj my sami sme odchádzali z Akvaristickej jesene spokojní. Posunuli sme sa opäť dopredu.
Akvaristické leto 2008 – Medzinárodná výstava bojovníc a výstava cichlíd
Na posledný májový víkend (31.5−1.6) sme si v klube.akva.sk naplánovali našu tohtoročnú hlavnú letnú akciu. Táto akcia nám dala zabrať. Letné horúčavy k nám dorazili a bohužiaľ dorazili trochu aj našich potenciálnych návštevníkov, ktorých prišlo menej ako sme očakávali. Zhruba 550 ľudí sa prišlo pozrieť na to, čo sme pre nich pripravili. Medzi nimi bolo veľmi veľa hostí z Čiech, ako napr. Franta Csefay z Brna, Roman Slaboch z Prahy, Pavel Hemžal z Otrokovíc, Zdeněk Dočekal, Luboš Ghul, Zdeněk Havel, Luboš Hartman so Žďáru nad Sázavou, Ladislav Kotnauer, Ladislav Dušek, Jozef Moc z Českých Budějovíc, Honza Burzanovský, Radek Blaško z Úval. Bolo vidno, že sa u nás cítili dobre, dokonca som mal dojem, že oni medzi sebou nestíhali spolu komunikovať. Oveľa viac návštevníkov ako inokedy na nás hovorilo nemecky, miestami anglicky. Jeden stôl na burze bol rakúsky. Hlavným motívom akcie bola tentokrát medzinárodná výstava bojovníc. Deň pred otvorením podujatia pre verejnosť prebehlo posudzovanie 142 kolekcií. Je to značný počet, takže sa posudzovalo celý deň až do večera. Podľa štandardu ČLA. Posudzovali naši priatelia z Martina – Boris Burger (SZCH) a Ľudovít Fujko (SZCH), k nim sa pridal Ján Pavlovič (ČLA). Medzinárodným pozorovateľom bol Miloslav Pešek (KAS). Ryby pochádzali z Poľska, Rakúska, Česka a Slovenska – 142 kolekcií od 30 chovateľov. Náš klub – KAS/SK – zastupovali 4 chovatelia so 43 kolekciami, SZCH/SK 12⁄21, ČLA/CZ 2⁄20, ČLA/SK 2⁄9, PTAT/PL 6⁄10, DISKUS/AT 1⁄4, EHBBC/AT 1⁄21 a 2 chovatelia zo Slovenska s 9 kolekciami nie sú v žiadnom spolku. Celkovým víťazom sa stal Hristo Atanasov EHBBC/AT s 87 bodmi. Na druhom mieste skončil Miloslav Pešek KAS/SK – 86 bodov, bronzový stupienok obsadil Milan Líbal KAS/SK s 85 bodmi.
Bojovnice sa v nedeľu na obed dražili. Sprievodnou výstavou bola výstava cichlíd, kde sme ponúkli návštevníkom americké a africké cichlidy. Konkrétne tieto druhy: Nannacara anomala, Nannacara taenia, Pterophyllum scalarae, Cleithracara maronii, Dicrossus maculatus, Heros severus, Apistogramma trifasciata, Apistogramma hongsloi, Apistogramma viejita, Labidochromis caeruleus, Melanochromis cyaneorhabdos, Maylandia estherae Marmalade Cat. Nádrže s cichlidami boli celkom pekne zariadené a niektoré ryby sa ukázali v krásnych farbách. Ukážky rýb, nádrží nájdete medzi fotografiami. Prednášky prebehli ako býva dobrým zvykom v sobotu po 13-ej. Prvú mal Vladko Bydžovský o amerických cichlidách a druhú mala Markéta Rejlková o Mexiku. Samozrejmosťou bola burza, tento raz v menšom rozsahu. Na paneloch boli umiestnené fotografie, ktoré dotvárali atmosféru vystavovaných rýb (bojovníc a cichlíd) a predznačovali, čo nás čaká – gupky na Akvaristickej jeseni. Okrem toho sa tam nachádzalo asi 20 fotografií zo života nášho klubu, našich členov, ktorí brázdia výstavy, burzy, chovne a pod.
V dňoch 1.3 – 2.3.2008 usporiadal klub.akva.sk usporiadal Akvaristickú jar v Bratislave. Odhadujem, že na podujatie bolo zvedavých približne 900 návštevníkov. Boli sme veľmi radi, že pred otvorením, v sobotu 1. marca, sme videli pred bránami veľa stojacich ľudí, a do 10:00 bolo treba na vstup čakať v rade. Súčasťou akcie bola prednáška venovaná úprave fotografií, ktorú odprezentoval v sobotu poobede Peter Kaclík z klubu.akva.sk. Počas nej sa snažil poukázať na rôzne úskalia fotografovania. Posolstvom prednášky malo byť, že je výhodné poznať možnosti a vedomosti z oblasti fotografie, svetla, farieb apod. Akvatrhy boli tentokrát opäť bohatšie a nielen čo do kvantity, ale aj kvality. Podarilo sa nám prilákať ďalších dvoch predajcov z Čiech, ktorí výrazne obohatili ponuku. V celkovej ponuke pribudli rôzne drobné, ale aj veľké technické pomôcky, ktoré iste ocenil každý skúsený akvarista. Zlepšila sa ponuka krmív, zvýšila sa konkurencia výrobkov. Aj ten, kto si chcel zadovážiť vzácnejšie ryby, alebo rastliny, si mohol prísť na svoje. Nerátal som to množstvo rýb, ale halančíky napr. nie sú bežným artiklom na obdobných akciách a ani v obchode. Po prvýkrát sa na našej akcii objavili vodné rastliny pestované v skleníkoch, napr. veľmi pekné Anubiasy. Z niektorých rastlín spomeniem Aponogeton ulvaceus, A. longiplumulosus, Shinersia sp., Crinum calamistratum, rôzne machy. Hlavným lákadlom bola “Súťaž o najkrajšiu fotografiu” spojená s výstavou fotografií. Za jednotlivé fotografie hlasovali návštevníci Akvaristickej jari. Z nich sme po skončení akcie vylosovali 12 výhercov vecných cien. Fotografickej súťaži predchádzalo hlasovanie na internetovom fóre www.akva.sk. Do súťaže sa prihlásilo X ľudí so 158 fotografiami. Vypísali sme štyri kategórie: Svet rastlín (21 fotografií), Život v akváriu (42), Malý kúsok prírody u nás doma (19), Ty si ale krásavec (76). Celkovým víťazom sa stal Petr Jalový za fotografiu “Akva”, so ziskom 172 bodov. Kompletné výsledky nájdete na . Hore uvedeným súťažiacim venovali vecné ceny firmy Akvashop, Akvaprodukt a Aqua World. Počas konania akcie mali možnosť návštevníci hlasovať za jednotlivé fotografie. Návštevníci odovzdali 158 lístkov. Aj návštevníkom sa najviac páčila fotografia Petra Jalového “Akva”.
1. Milujem bublinky – Vladimír Beňo – 157 bodov
1. Dětičky – Martina Čížková – 167 bodov
2. Kvet Crinum thaianum – Miroslav Konôpka – 110 bodov
2. Súboj – Radovan Pondelík – 153 bodov
3. Pitík – Vladimír Beňo – 103 bodov
3. Caridina sp. “Chrystal red” – Ján Imrovič – samček a samička s vajíčkami – 153 bodov
Malý kúsok prírody u nás doma
Ty si ale krásavec
1. Akva – Petr Jalový – 172 bodov
1. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 100 bodov
2. Obyvák – Petr Jalový – 165 bodov
2. Tetra červená – Norman Durný – 91 bodov
3. Akvárium panorama – Roman Holba – 156 bodov
3. Caridina cf. cantonensis crystal red – Jaroslav Chalupek – 91 bodov
Akvaristická zima 2007
8 – 9.12.2007 sa uskutočnila Akvaristická zima v Bratislave. Jej hlavnou časťou bola výstava vodných rastlín. Asi rok aj niečo predtým sa medzi nami ozývali hlasy, ktoré reálne hovorili o tom, že spravíme výstavu rastlín. Nebolo to ľahké, stálo to kopec úsilia, ale podarilo sa. Rastliny sme mali v šiestich 200 litrových nádržiach, v asi 10 zhruba 40 litrových, a okrem nich sme mali ešte výstavu miniakvárií, ktorých bolo cca 18. Pre spresnenie, mali objem 12 litrov. Akciu sme usporiadali v DK Ružinov, v Bratislave. Vystavili sme cca 80 druhov vodných rastlín, na Akvatrhoch sa zúčastnilo 27 predajcov, bránami prešlo 492 platiacich návštevníkov. Okrem rastlín sme pripravili na paneloch fotografie predovšetkým rastlín a zo života nášho klubu. Fotografie sme doplnili o najkrajšie vymaľované bojovnice z Akvaristickej jesene 2007. Súčasťou boli takisto Akvatrhy, o ktoré sa nám zvyšuje záujem zo strany predajcov. Pre deti sme tento krát pripravili aj malú súťaž, kde výhrou bol plyšák, alebo cukríky. Okrem toho si mohli opäť vymaľovávať. Musím konštatovať, že tento krát sme mali akciu stiesnenú pre iný program konajúci v DK Ružinov, čo bolo pre našu akciu negatívom. Preto aj takmer nikto si nevšimol pripravenú a bežiacu videoprojekciu. V sobotu poobede prebehlo vyhlásenie víťazov súťaže miniakvárií a prednášky. V prvej prednáške sa Jožko Somogyi venoval nomenklatúre Echinodorov. Druhá prednáška bola o výžive rýb a mal ju Peter Kaclík. Druhá prednáška je natočená kamerou a je dostupná členom klubu.akva.sk.
Akvaristická jeseň 2007
Klub.akva.sk usporiadal v dňoch 6. – 7.10.2007 Akvaristickú jeseň. Keďže sme boli spokojní s miestom konania našich predchádzajúcich akcií, tak sme aj “Akvajeseň” pripravili v Dome kultúry v Ružinove v Bratislave. Zaznamenali sme cca 1000 návštevníkov. Hlavnou časťou podujatia bola Medzinárodná výstava bojovníc (Betta splendens).Výstava bojovníc niesla jeden veľmi významný znak – posudzovanie prebehlo prvýkrát podľa nového štandardu ČLA [1]. Bojovnice boli tak premiérovo posudzované v našich končinách podľa modernejších kritérií. Posudzovanie prebehlo ešte počas neverejnej časti, v piatok 5.10.2007. Posudzoval Tomáš Chuda, Tomáš Jarkovský a Miroslav Konôpka. Pozorovateľom bol Marián Stieranka. 97 vystavených bojovníc pochádzalo zo štyroch krajín – zo Slovenska, Česka, Poľska a Indonézie. Zastúpených bolo 25 chovateľov. Názor posudzovateľov sme poznali, ale zaujímalo nás, čo si myslia aj naši návštevníci. Na vstupenky totiž účastníci písali svoje návrhy na najkrajšiu bojovnicu podľa ich názoru. Odovzdaných bolo 288 hlasov. Možno povedať, že najkrajšia bojovnica bola pre posudzovateľov, aj pre návštevníkov rovnaká. Zaujímavá zhoda, však? Z odovzdaných hlasov môžem povedať, že verejnosti sa páčili najmä viacfarebné bojovnice. Ako je dobrým zvykom, súčasťou akcie boli Akvatrhy, kde si návštevníci mohli zakúpiť rastliny, rybičky, techniku, krmivá od 23-och predajcov. Potešil nás záujem “zabehaných firiem”, aj účasť nových ľudí. Budeme sa aj do budúcnosti snažiť ponuku vytvoriť tak, aby boli zastúpení aj chovatelia aj akvaristické firmy. Samozrejmosťou bol klubový stánok, v ktorom to žilo snáď najviac, predovšetkým množstvom rýb, rastlín, kreviet. Dostupné boli samozrejme aj živé krmivá, rôzne chovateľské zlepšováky ako vlastnoručne zhotovené pôrodníčky, ale trebárs aj jelšové šišky. Niektoré zaujímavé druhy dostupné na akvatrhoch:
Náš klub chcel k výstave bojovníc pridať nejaký bonus a rozhodol sa pre menšiu výstavu labyrintiek a slimákov zo zásob jednotlivých členov klubu. Verím, že aj táto výstavka obohatila náš program.
Doplnkom podujatia bol detský kútik, v ktorom si deti kreslili podľa vlastnej fantázie svoje bojovnice. Iste viacerým rodičom padol vhod tento priestor a deťom sa pritom páčilo. Samozrejme niektorí dospelí sa takisto výtvarne realizovali. Najkrajšie z týchto bojovníc budú vystavené na Akvaristickej zime 8. – 9.12.2007. 6.10 – t.j. v sobotu, od 13:00 prebiehali dve prednášky. Prvú prednášku mal Marián Stieranka, ktorý nám porozprával o štandardoch gupiek – Poecilia reticulata. Druhá prednáška Rostislava Pantůčka a Tomáša Chudu bola venovaná bojovniciam, konkrétne novému štandardu bojovníc, ktorý vypracovala ČLA. Tento nový štandard oproti starej dodnes používanej metodike “objavil” nové formy ako napr. crowntail. Tieto formy neboli doteraz hodnotené správne, pretože takéto formy štandard nepoznal. Verím, že nový štandard a predovšetkým nové formy, ktoré sú mimochodom všade medzi chovateľmi rozšírené, dostanú možnosť sa naplno presadiť a potom sa môžeme tešiť aj na väčšie množstvo bojovníc na výstavách. V nedeľu 7.10 od 12:00 bolo na pláne vyhlasovanie víťazov a dražba bojovníc. Vedúci výstavy – Branislav Barčin vyhlásil víťazov jednotlivých tried a celkového víťaza. Triedu Halfmoon vyhrala Lenka Vránová, Doubletail- Hermanus J. Haryanto, Crowntail – Hermanus J. Haryanto, Plakat – Hermanus J. Haryanto, Veilteil – Krysztof Synowski, Kombinované variety – Tomáš Jarkovský, Singletail female – Tomáš Chuda a Doubletail female – Hermanus J. Haryanto. Celkovým víťazom sa stal Hermanus J. Haryanto. Za zmienku stojí, že najvyššie umiestneným slovenským chovateľov sa stal Tomáš Jarkovský, obsadil 7. miesto v celkovom hodnotení. Najvyššie umiestneným naším členom klubu sa stal Miloslav Pešek, ktorý sa umiestnil na 10. mieste. Výsledkovú listinu môžete nájsť na klubových stránkach. Dražba prebiehala podľa jednotlivých tried a to pre ryby, ktoré jednotliví chovatelia označili, že môžu ísť do dražby. Začalo sa dražiť podľa umiestnenia od tých horších ku najlepším. O niektoré bojovnice záujemcovia prejavili veľký záujem. Najtuhší boj bol o samičku víťazného samca – číslo nádrže 74, ktorá bola vydražená za 2050 Sk. Dražba trvala asi 20 – 30 minút. Našu akciu podporili: shop.akva.sk, Biotop, ČLA – Česká labyrintkářská asociace, splendenspower.cz, Everest Foto, Stein, akvashop.sk, SERA, EXOT HOBBY. Ďakujeme najmä firmám SERA, akvashop.sk, shop.akva.sk a EXOT HOBBY za vecné ceny pre súťažiacich a návštevníkov.
Dobre si pamätám, keď sme si minulý rok v našom klube plánovali akcie. Na leto 2. – 3.júna 2007 si klub.akva.sk naplánoval výstavu rýb, vôbec prvú pod svojou taktovkou. Mal som pred ňou veľký rešpekt a myslím, že aj iným členom nášho klubu bolo jasné, že to nebude jednoduché. Hlavným motívom Akvaristického leta bola výstava rýb členov nášho klubu. Pripravili sme 28 nádrží, ktoré každý vystavovateľ zariadil podľa svojho. Vyskytlo sa v nich asi 40 druhov rýb a kreviet. Boli to napr. Trigonostigma hengeli, Paracheirodon simulans, Nannostomus eques, Pseudomugil gertrudae, Carinotetraodon travancoricus, Celestichthys margaritatus, Boraras urophthalmoides, Micropoecilia bifurca, Poecilia wingei, Panaquolus maccus. Nechýbali samozrejme gupky. Veľkou zmenou pre nás a asi aj pre návštevníkov bolo, že akcia trvala dva dni. Veľmi sme boli zvedaví, ako tento fakt bude prijatý verejnosťou. Ťažko súdiť, ale pravdepodobne si náš návštevník bude zvykať na to, že naše akcie budú podľa možností trvať viac ako jeden deň. Sme veľmi radi, že nám firma CULTUS Ružinov, v priestoroch Domu kultúry Ružinov, umožnila usporiadať našu akciu. Zapožičaním osvetlenia nám pomohla firma Plaček a ZOODOM Slovakia, za čo im patrí vďaka. Firma Stein dopomohla ku klubovej výstave rýb. Za víkend podujatie navštívilo 460 platiacich návštevníkov.
Po oba dni sa začali akvatrhy – burza rýb, vodných rastlín, techniky, príslušenstva – od 9:00. Trvali do 17:00 v sobotu a do 16:00. Na návštevníkov čakalo 26 predajcov. Tento krát k nám prišli aj kolegovia z Čiech, konkrétne nás potešila svojou účasťou firma EXOT HOBBY, v zastúpení manželov Suchánkovcov. Ich ponuka sa niesla predovšetkým v znamení krmiva SAK. Veľmi som ocenil a náležite sme viacerí využili ponuku transportných sáčikov na ryby a rastliny. Okrem nich prišli so svojou ponukou ešte Ostraváci. V ich ponuke bola aj teleskopická sieť na planktón a mrazené krmivo. Našim českým predajcom sme spolu s Jendom Dvořákom pomohli vybaviť ubytovanie v Bratislave. Akvashop.sk tentokrát na našej akcii nechýbal, tvoril zohranú dvojicu s shop.akva.sk. Samozrejmosťou bola účasť dvojice Ivana Vyslúžila a Petra Kaclíka. Ivanovi kupci ocenili tradične jeho parádne rastliny, menovite napr. Aponogeton ulvaceus, A. boivinianus. Tentokrát sa akcie zúčastnil, aj keď nie priamo, aj náš ďalší člen a kamarát, Imro Fuljer. Prítomný po prvýkrát bol Richard Tokušev so svojím Akvaproduktom. Pavol Roháč sa zaskvel tým, že priamo na mieste v piatok pred akciou kompletne zariadil akvárium, ktoré aj na Akvaristickom lete (Akvalete) predal. Anubiasy, ktoré boli v tomto akváriu, by mohli byť ozdobou nejedného akvária, prípadne paludária. Zastúpenie na akvalete mala aj firma SERA v podobe Janka Kolca a ZOODOM Slovakia. Potešila nás účasť skúsených chovateľov Petra Benčúrika, Dušana Andrisa, Daniela Holého, Ľuboša Trunkvaltera, ale samozrejme aj všetkých ostatných. Súčasťou Akvaleta bol aj klubový stánok, kde sa okrem živého tovaru nachádzali aj materiály klubu, napr. letáčiky o našich budúcich akciách. Za stolmi stáli členovia klubu, ktorí ochotne odpovedali na otázky návštevníkov. Za víkend pribudlo zopár prihlášok do klubu. Najväčšou pýchou však bolo päť zviazaných čísel nášho časopisu Akvárium, ktorého šieste číslo práve čítate. Časopisy bolo možné prezrieť, prelistovať. V rámci priestoru akvaleta si mohli návštevníci podujatia pozrieť fotografie zo života nášho klubu. Na fotografiách boli zábery z našich akcií, z posedenia pri guláši, nami zorganizovaných prednášok a aj z predchádzajúcej väčšej akcie – Akvaristickej jari. Ku vystavovaným rybám sa mohli návštevníci vyjadriť formou hlasovania o najkrajšiu rybu, čo aj niektorí využili. Viem, že vyhrali bojovnice z chovu Mila Pešeka, čo je vzhľadom na nasledujúcu našu akciu, na ktorej bude medzinárodná výstava práve týchto rýb, dobré znamenie. Pre deti boli pri vchode pripravené čiernobiele kresby rýb, ktoré si mohli samé vymaľovať. Okrem toho sa mohli návštevníci vyjadriť k otázke odkiaľ sa dozvedeli o našej akcii. Tento krát sa nám podľa môjho názoru podarilo urobiť najlepšiu propagáciu, preto sme chceli vedieť efektivitu. V sobotu v poobedňajších hodinách prebehli dve prednášky. Rúškom tajomna zastretá prednáška nazvaná “Vítaní a nevítaní” Romana Slabocha sa venovala ulitníkom. Predstavil v nej rôzne druhy týchto zväčša menších tvorov, mnohé z nich aj v ich domovine. Ľuboš Trunkvalter vo svojej prednáške hovoril o rôznych fenoménoch výživy rýb. Venoval sa predovšetkým potravnej špecializácii cichlíd.
Pre nás, členov klubu bola táto akcia veľkou skúškou, ktorá dopadla dobre. Sme radi, že si nachádzame cestu ku akvaristom a veríme, že budeme v nastolenom trende pokračovať. Opäť nás poctili svojou návštevou akvaristi z Popradu, zo Žiliny, z Banskej Bystrice (dvaja z nich dokonca predávali na burze). Cestu k nám podstúpili aj kolegovia z Ostravy, Prahy, ale aj z juhozápadných Čiech. Zavítala k nám napr. známa catfish. Dúfam, že sme vás nesklamali, na jeseň pre vás pripravujeme medzinárodnú výstavu bojovníc, tak dúfam, že nás opäť navštívite. Určite budú na vás čakať zaujímavé prednášky. V prípade, ak by ste nám chceli nejako pomôcť, neváhajte a kontaktujte nás
Akvaristická jar 2007
Je sobota večer, 24. február 2007 a ja mám dobrý pocit z vykonanej práce. Naše prvé väčšie podujatie sa vydarilo. Asi pochopíte, že sme boli plní očakávania a mnohých otáznikov. Dnes si myslím, že klub.akva.sk začal definitívne prepisovať dejiny akvaristické hnutia u nás. Kedysi minulý rok sme sa na stretnutí rady klubu.akva.sk dohodli na štyroch väčších akciách za rok. Prvé sme pripravili na poslednú februárovú sobotu a nazvali sme ho Akvaristická jar v Bratislave. Sme veľmi radi, že sme našli priestor aj ochotných ľudí v Dome kultúry Ružinov v Bratislave, kde sa podujatie konalo. Milo nás prekvapilo, že Dom kultúry dal na svoje náklady vyrobiť veľkú tabuľu na vchod, ktorá propagovala Akvaristickú jar. Akciu sme sa snažili aj my spropagovať čo najlepšie. Dúfam, že sme oslovili svojou vykonanou prácou potenciálnych záujemcov o podporu našich akcií, nášho klubu a akvaristiky vôbec. Program Akvaristickej jari bol nasledovný. Doobeda sa konali akvatrhy – burza rýb, rastlín, kreviet, krmív a iného akvaristického tovaru. Od rána prebiehala výstava akvaristických fotografií a poobede prebiehali prednášky. Na Akvaristickú jar prišlo 370 platiacich návštevníkov. Keďže deti a dôchodcovia mali vstup zdarma, odhadujem celkovú návštevnosť zhruba na 450 ľudí. Medzi návštevníkmi doobedňajšej aj poobedňajšej časti som zaregistroval veľa známych akvaristov a videl som na ich tvárach spokojnosť.
Symbolom nášho podujatia bola výstava fotografií. Skladala sa z dvoch častí: súťažnej a nesúťažnej. Začiatkom januára 2007 klub.akva.sk v spolupráci s internetovým fórom www.akva.sk vyhlásil súťaž pre dve kategórie: celkový pohľad na akvárium a ostatné fotografie. Väčšina fotografií pochopiteľne zachytávala život rýb. Do súťaže prišlo 180 fotografií (každý mohol poslať maximálne 10), z ktorých sa vybrali tie lepšie a tie sme vystavili v papierovej forme. Návštevníci mali možnosť hlasovať o najkrajšiu fotografiu. Výsledky hlasovania boli vyhlásené pred začiatkom prednáškovej časti. Ocenení a vylosovaní návštevníci dostali hodnotné ceny, ktoré venovala firma SERA a ZOODOM. Okrem toho boli súčasťou fotografickej výstavy snímky troch autorov: Petra Szalaya (salika), ktorý stojí za stránkou www.akva.sk, Jirka Plíštila – www.aquatab.net a profesionálneho fotografa, ktorý nám pripravil druhú prednášku, Ivana Čanigu – www.ivancaniga.sk. Všetkým trom bola venovaná samostatná plocha. Každý návštevník si mohol porovnať tvorbu troch autorov s tvorbou súťažiacich. Obe časti výstavy ponúkali možnosť vidieť pekné fotografie na kvalitnom materiáli. Pripraviť výstavu fotografií nebolo jednoduché, vyžadovalo to predovšetkým snahu, čas a úsilie zainteresovaných. Na podujatí bolo na paneloch umiestnených asi 120 záberov. Na fotografiách v nasledujúcich stranách je vidno aj zlomok toho, čo znamenalo pripraviť Akvaristickú jar.
Od 9:00 do 12:00 prebiehala akvaristická burza. Zúčastnili sa jej mnohí skúsení akvaristi, napr. Milan Líbal, Dušan Andris, Luboš Trunkvalter, Daniel Holý, Peter Benčúrik. Na burze sme mali prítomné aj dve firmy, ktoré zastupovali firmu SERA a ZOODOM. Celkovo bolo na akvatrhoch obsadených 17 stolov. Ľudia, ktorí si prichádzali niečo kúpiť, prípadne len niečo pozrieť, opýtať sa, stretnúť sa s priateľom, rozdávali okrem peňazí aj úsmevy a svoje skúsenosti. Viacerí z nich sa spokojní pristavili na kus reči, mnohí z nich boli spokojní aj vďaka dobrých skúsenostiam z minulých búrz, a to určite každého predajcu poteší. V ponuke boli kvalitné a zaujímavé ryby, vodné rastliny a iný akvaristický tovar. Mňa osobne veľmi teší zvýšený záujem o živé krmivo, ktorý som pocítil pri svojom stole. Súčasťou akvatrhov bol aj klubový stánok. Na troch stoloch boli akvária, v ktorých boli prebytky rastlín a rýb od nás, členov klubu. Zisk z predaja bol z veľkej časti odovzdaný do klubovej pokladnice. Všetkým, ktorí prispeli ďakujeme. Okrem toho boli súčasťou stánku klubové materiály, napr.: prihlášky do klubu, letáčiky na Akvaristické leto, všetky dosiaľ vydané čísla časopisu Akvárium v papierovej forme.
V priebehu obeda prebiehala neverejná časť, kedy usporiadatelia sčitovali hlasy pre jednotlivé fotografie, spratúvali stoly, akvária, priečky, utierali vodu, jednoducho priestor akvatrhov dávali do poriadku. Každá ruka bola dobrá a ochotných rúk bolo chvalabohu dosť. Po obednej prestávke nasledovalo prednáškové popoludnie. Miestnosť, v ktorej prebiehali prednášky, bola po rannej príprave opäť krátko preskúšaná a mohli sme netrpezlivo čakajúcich návštevníkov pozvať dnu. Prednášky prebiehali vo veľmi peknej sále, dataprojektor, notebook, kamera boli v plnej pohotovosti. Prvý prednášal Jozef Májsky s témou „Za rybami v Latinskej Amerike“. Jozef Májsky rozprával o svojich cestách po Venezuele, Kostarike, Brazílii a Argentíne. Niektoré z nich absolvoval s Romanom Slabochom, Miroslavom Ruskom, ktorých možno poznáte, možno aj ich prednášky o tých istých cestách. Ja patrím medzi nich a môžem povedať, že pohľad Jozefa Májskeho je zaujímavý a osobitý. Zaujal ma aj jeden detail. Jozef Májsky krátko spomenul Becka Ondrejoviča, ktorý je známym horolezcom a cestovateľom. Druhým prednášajúcim bol Ivan Čaniga, profesionálny fotograf, jeden z fotografov vo fotoročenke FOTO SK 2006 [1], ktorá predstavuje 13 významných slovenských fotografov. Cieľom prednášky bolo ukázať, ako čo najlepšie fotografovať ryby. Treba povedať, že napriek tomu, že Ivan je fotograf, tak nie je to tak dávno, čo mal doma akvárium. Dlhé roky bol akvaristom. My samozrejme dúfame, že sa ním stane opäť, čo aj sám naznačil. Ryby sú také krásne :-)). Ivan nám na jednotlivých zlých fotografiách ukázal celú škálu chýb, ktorých sa často dopúšťame. Postupne sa prepracovával ku vydarenejším snímkam, ktorých zrod popisoval. Až sme sa dopracovali ku fotografiám, s ktorými bol Ivan spokojný. Dozvedeli sme, ako je veľmi dôležité venovať sa príprave na dobrý záber. V prvom rade je nutné si dokonale očistiť akvárium. Vysvetlil nám ako sa dá zabrániť odrazom svetla pomocou rôznych pomôcok. Naznačil, že fotograf nemá svetla nikdy dostatok a povedal nám, ako ho zabezpečiť. Prednáška miestami prechádzala do diskusie s poslucháčmi. Myslím si, že prednáška priniesla všetkým užitočné informácie, ktoré využijeme pri našom fotografovaní.
Po prednáške sa skončila Akvaristická jar a nám organizátorom odľahlo. Verím tomu, že každý z nás cítil spokojnosť s vydarenou akciou. Nás, členov klubu čakala ešte výročná členská schôdza, odlepenie fotografií, upratanie a potom sme sa definitívne odobrali domov. Možno mnohí z nás mysleli už vtedy na našu nasledujúcu akciu, ktorú chystáme 2.6.2007. Pevne verím, že naša prvá výstava rýb v lete bude tiež úspešná. Akvaristike zdar!
Vodné rastliny sa líšia od suchozemských rastlín, sú adaptované na prostredie pod vodou. Listy vodných rastlín majú prieduchy aj na vrchnej, aj na spodnej strane – takpovediac dýchajú oboma “stranami” na rozdiel od suchozemských rastlín. Povrch suchozemských rastlín tvorí kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Pravdepodobne by najmä bránila difúzii plynov. Plávajúce rastliny obyčajne nezakoreňujú, ani tie, ktoré žijú na hladine. Korene sú čo do tvaru obdobné ako pri suchozemských druhoch. Do dôsledkov nemožno brať za každých okolností vodu ako bariéru, pretože sú vodné rastliny, ktoré aj v prirodzených podmienkach vyrastajú nad hladinu, resp. rastú v močarinách s nízkou hladinou vody vo veľkom vlhku. Aj v akvaristike sa zaužíval pojem submerzná forma a emerzná forma rastliny. Submerzná forma rastie pod hladinou vody, emerzná forma nad hladinou. Jednotlivé formy sa často líšia, okrem iného tvarom, aj farbou. V praxi je v drvivej väčšine používané nepohlavné rozmnožovanie rastlín – odrezkami, poplazmi, výhonkami apod. Submerzná forma môže aj v akváriu vyrásť do emerznej formy – často napr. Echinodorus. Ak je nádrž pre rastlinu príliš nízka, často si nájde cestu von. Avšak aj vodná rastlina kvitne a často veľmi podobne ako suchozemské druhy. Kvet tvorí niekedy pod hladinou, častejšie nad jej povrchom. Pohlavné množenie rastlín nie je vylúčené, ale je problematické a je skôr prácou pre špecialistu. Vodné rastliny sú väčšinou zelené, niekedy červené, fialové, hnedočervené. Existuje množstvo druhov vodných rastlín.
Svetlo je dôležitým faktorom pre rastliny – sú druhy tieňomilné, napr. Microsorium, Vesicularia, druhy svetlomilné, napr.Salvinia, Pistia. Rozdiely sú aj v otázke optimálnej teploty. Sú druhy, ktoré pri relatívne malom rozdiely teploty rastú evidentne inak. Listy sú hustejšie pri sebe v chladnejšej vode, farba listov je tmavšia apod. Väčšina vodných akváriových rastlín má pomerne úzky rozsah teploty, v ktorej žijú. Niektoré akváriové druhy znesú naozaj veľmi nízke teploty, podobné už aj našim studenovodným prírodným podmienkam mierneho pásma. Na rastliny takisto vplýva prúdenievody. Niektoré druhy sú stavané na stojaté vody, niektoré na rýchlo tečúce toky. V akváriu je zdrojom prúdov vody najmä filter a vzduchovanie. Prúdenie vody značne ovplyvňuje dekorácia, svoju úlohu zohráva aj sklon, reliéf dna. Rovné dno dáva vznik silnejšiemu prúdeniu. Na rastliny veľmi neblaho vplývajú liečivápoužívané v akvaristike. Ich negatívny účinok je bohužiaľ dlhodobý. Ak máme možnosť, presaďme aspoň časť rastlín do inej nádrže počas liečby. Aj to je dôvod na zriadenie samostatnej karanténnej nádrže. Po použití liečiv je možné použiť aktívne uhlie. Rastliny akvaristi presádzajú. najčastejšie k tomu dochádza pri vegetatívnom rozmnožovaní.
Väčšie materské rastliny neodporúčam často presádzať. Rastliny môžu byť aj zdrojom potravy pre ryby, slimáky apod., čo je však väčšinou nežiaduce. Často sa na elimináciu rias používajú mladé prísavníky. Pokiaľ sú malé svoju úlohu plnia poctivo, no väčšie sa radšej pustia do rastlín. Slimáky dokážu takisto požierať riasy, najmä ak majú nedostatok inej potravy, vedia sa však pustiť aj do rastlín. Najrozšírenejšie ampulárie rastliny nežerú. V akváriu svietime umelým svetlom, dĺžka osvetlenia by mala byť taká ako v ich domovine. Dôležité rovnako je dodržiavať pravidelnosť, 12 – 14 hodinový interval je nutný. Závisí od umiestnenia, od toho či sme v tmavej miestnosti, aká je dĺžka denného svetla a koľko ho slnko poskytuje. Denné svetlo má inú kvalitu ako umelé svetlo, dá sa mu iba prispôsobiť. Druhy sú prispôsobené rôznemu prostrediu. Vodné rastliny, napokon rovnako ako aj ich suchozemské príbuzné menia svoj metabolizmus v závislosti od striedania dňa a noci. Je to ich vlastný prirodzený biorytmus. Rastliny cez deň prijímajú svetlo, CO2, tvoria organickú hmotu a ako vedľajší produkt tvoria kyslík. Tejto reakcii vravíme fotosyntéza.
V noci naopak rastliny kyslík prijímajú – rastliny dýchajú a vylučujú do vody CO2. Rastliny však dýchajú aj cez deň, prevláda však príjem CO2. Vplyvom dýchania rastlín v noci – produkcie CO2 sa pH v akváriu zvyšuje. Koncentrácia CO2 stúpa s tvrdosťou vody, teplotou vody a klesá s pH. Medzi základné funkcie rastlín patrí mineralizácia hmoty. Detrit je usadená vrstva odpadu, výkalov rýb, slimákov apod., ktoré je nutné rozložiť. Tento proces, ktorý uskutočňujú mikroorganizmy, najmä baktérie. Rastliny hrajú pritom dôležitú úlohu, pretože niektoré látky dokážu odbúravať aj ony, ale v každom prípade už mineralizované látky sú zdrojom výživy pre ne. Niektoré korene tvoria podobne ako listy (zelené časti rastlín) kyslík, no za normálnych podmienok každá rastlina tvorí malé množstvo kyslíka, ktoré napomáha aeróbnej redukcii hmoty okolo nich. Niektoré druhy dokážu obzvlášť dobre odčerpávať z vody živiny, ktoré sú pre akvaristu žiadané, napr. Riccia fluitans je ideálnym biologickým prostriedkom na zníženie hladiny dusičnanov. Podobnými schopnosťami oplýva Ceratophyllum demersum. Obdobne Anacharis densa efektívne odčerpáva z vody vápnik. Tieto látky rastliny viažu do svojich pletív a začleňujú sa do ich fyziologických pochodov. Vzhľadom na to, že často ide o látky pre nás akvaristov nie príliš vítané, je táto schopnosť cenná.
Vplyv filtrovaniaa najmä vzduchovaniana rast rastlín je viac-menej negatívny. Nedá sa to jednoznačne povedať, ale filtrovanie, ktoré čerí hladinu, a teda aj vzduchovanie je pre rast rastlín nežiaduce, preto to nepreháňajme. Udržiavať akvárium celkom bez filtrácie nechajme radšej na špecialistov, ja sám mám niekoľko takých akvárií. Rastliny však môžu meniť aj farbu. Vodné rastliny, ostatne podobne ako ich suchozemské príbuzné, oplývajú vďaka chlorofylu predovšetkým zeleným sfarbením. Avšak aj jeden jedinec môže vykazovať v priebehu ontogenézy zmeny. Fialová farba inak zelených rastlín má príčinu vo veľkom množstve svetla, žívín.
Sadenie rastlín
V prvom rade by sme mali dodržať, že veľké jedince (druhy) sadíme dozadu a menšie dopredu. Vyvarujme sa tiež sadeniu presne do stredu nádrže. Rovnako s citom narábajme so symetriou. Korene skrátime ostrými nožničkami na 1 – 2 cm (nie u rodu Anubias, Cryptocoryne) a pri sadení sa vyvarujme ich poškodeniu. Všetky korene by mali byť v dne, žiadne trčiace korene nie sú žiaduce. Pri niektorý rastlinách, ktoré majú koreňový systém dobre vyvinutý, napr. Echinodorus, zasadenú rastlinu po zasadení mierne povytiahneme – koreňový krčok by mal trošku vyčnievať. V prípade odrezkov je vhodné, aby sme zasadili rastlinu tak, aby sme nesadili holú stonku, ale aby doslova spodné listy boli zafixované do dna. Vodná rastliny tak získa oporu, bude mať oveľa lepšiu stavbu. Plávajúce rastliny hladiny Limnobium, Pistia, Riccia, Salvinia voľne pokladáme na hladinu, iné plávajúce rastliny voľne hodíme do vody. Niektoré z nich sú schopné zakoreniť, avšak nie dlhodobo. Riccia napr. sa dá celkom efektne použiť ako koberec na dno. Keďže sama ma tendenciu vyplávať na hladinu, je nutné ju nejako zachytiť – napr. o ploché kamene. Microsorium, Anubias sa pripevňujú ku drevu, na filter. Najvhodnejšia na to je spletaná šnúra z rybárskeho obchodu. Ak kúpime rastliny v obchode, pravdepodobne budú zasadené v košíkoch a v minerálnej vate. Tieto sa do akvária nehodia, najmä nie skalná vata, preto vodné rastliny vyberieme z košíkov a zbavíme ich predovšetkým minerálnej vaty. Výživa rastlín, hnojenie Rastliny sa získavajú energiu viacerými spôsobmi. Ich prirodzeným zdrojom energie je CO2 – oxid uhličitý a svetlo. Stačí si spomenúť na fotosyntézu zo školy. Ak majú rastliny dostatok CO2, nedokážu ho zužitkovať pri nedostatku svetla. Ak rastliny majú dostatok svetla, pri deficite CO2 ho nedokážu dostatočne využiť. Ak však sú obe hodnoty optimálne, je to veľký predpoklad pre veľmi úspešný rast našich rastlín. V poradí dôležitosti by som svetlo postavil pred CO2. Pre úspešný rast rastlín treba kvalitné osvetlenie.
V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami – tvoriace sa bublinky čerstvého kyslíka, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Pre úspešnejší rast rastlín je veľa krát vhodné siahnuť po doplnení výživy. Ku zvýšenému prijímaniu živín – energie prispieva aj prúdenie vody. Výživu rastliny dostávajú aj vo forme odpadných látok – výkalov rýb. Aj nádrže tzv. holandského typu (rastlinné) často krát obsahujú nejaké ryby, ktoré slúžia práve na neustále obohacovanie živinami. V tomto prípade skôr tými stopovými. V prípade, že sa vo vode nachádza nedostatok CO2 a rastliny dokážu z hydrogenuhličitanov tento získať, môže dôjsť ku biogénnemu odvápneniu – vyzrážanie nerozpustného uhličitanu vápenatého na povrchu listov. Prijímanie hydrogenuhličitanov je však energeticky náročnejšie. Akvárium má často dostatok živín vo forme exkrementov rýb. Humínové kyseliny sú látky, ktoré sa najmä v prírode bežne nachádzajú vo vode. Sú to produkty látkovej premeny dreva, pôdy, listov, častí rastlín. Z hľadiska využitia pre akvaristiku je zaujímavé použitie dreva a listov, prípadne šišiek, škrupín orechov apod. Sú nesmierne dôležité pre rastliny, pretože dokážu byť energetickým mostom medzi zdrojom výživy a rastlinou. Vďaka týmto organickým komplexom dokáže rastlina získať to, čo je príroda ponúka. Je to podobná funkcia ako majú bioflavonoidy pre vitamín C. Darmo budeme prijímať megadávky vitamínov ak ich telo nedokáže zužitkovať. Humínové kyseliny sa tvoria v prírode v pôde. Železo vo vode za normálnych podmienok veľmi rýchlo oxiduje na formu nevyužiteľnú pre rastliny.
Filter je doslova požierač železa. Ak sa však viaže v chelátoch, v organických komplexoch, je prístupné rastlinám. Ide o Fe2+, aj Fe3+, a práve humínové kyseliny sú substrátom, v ktorom sa môže železo uplatniť pre rastliny. Nedostatok železa spôsobuje chlorózu, ktorá sa prejavuje slabým pletivom – sklovitými listami, žltnutím najmä od okrajov podobne ako aj u suchozemských rastlín. Minerály a stopové látky sú získavané prirodzenou cestou z vody a z detritu. Stopové látky sú látky, prvky, ktoré nie sú nevyhnutné vo veľkom množstve, ale iba v nízkych (stopových) koncentráciách – napr. Zn, Mn, K, Cu. Niektoré z týchto prvkov sú vo vyšších koncentráciách škodlivé až jedovaté. Detrit je hmota, tvorená mikroorganizmami organickou hmotou odumretých rastlín, výkalov rýb apod. V prípade rastlinného akvária je často kameňom úrazu práve obsah minerálnych látok. Najlepší spôsob ako toho dosiahnuť sú ryby. Mikroorganizmy – najmä nitrifikačné a denitrifikačné baktérie rozkladajú hmotu na látky využiteľné rastlinami. Rastliny tento zdroj energie využívajú najmä pomocou koreňov. Niektoré sú schopné viazať viac NO3 – dusičnanov napr. Ceratophyllum demersum, Riccia fluitans. Veľa z nás má zdrojovú vodu obsahujúcu vysoké množstvo dusičnanov. Norma pitnej vody o maximálnej hodnote je dosť vysoká pre akvaristiku, nevhodné najmä pre nové akvárium. Vďaka pomerne vysokému obsahu dusíka potom môže ľahšie dôjsť ku tvorbe toxického amoniaku.
Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca, takže dusičnanový anión pridaný dnes putuje ekosystémom akvária viac ako mesiac, kým ho opustí. Denitrifikačné a nitrifikačné procesy sú pomerne zložité, zaujímavé aj pre laika je snáď fakt, že sa ako produkt týchto reakcií tvorí aj plynný dusík N2. Ten samozrejme uniká do atmosféry – von z nádrže. Denitrifikačné baktérie sa nachádzajú vo filtri. Tak ako píšem v článku o filtrovaní, je nevhodné filtračné vložky podrobovať tečúcej vode z bežného vodovodu. Preto, aby sme nezabili naše rozvinuté baktérie je vhodnejšie umývať molitan vo vode neobsahujúcej chlór a ostatné plyny používané vo vodovodnej sieti. Na trhu existujúce produkty, ktoré obsahujú baktérie, ktoré sa pridávajú do filtra. Na trhu sú dostupné rôzne produkty hnojív a výživových doplnkov pre rastliny. Neodporúča sa kombinovať hnojivá ani rôznych firiem ani výrobkov jednej firmy. Mechanicky zachytené časti z filtra používam ako hnojivo aj do kvetináčov suchozemských rastlín. Filter ako oxidant obyčajne obsahuje množstvo látok, hodnotné je najmä železo, ktoré je balzamom pre často chudobné pôdy v črepníkoch. Táto hmota, je okrem toho takpovediac natrávená, takže sa v pôde pomerne rýchlo rozkladá.
Rašelina znižuje pH aj tvrdosť vody, vode poskytuje humínové kyseliny a iné organické látky. PMDD je svetovo veľmi rozšírené takpovediac nekomerčné hnojivo. Mieša sa zo síranu draselného, heptahydrátu síranu horečnatého, dusičnanu draselného a stopových látok: B, Ca, Cu, Fe, Mn, Mo, Zn, ktoré sú vo forme organického komplexu. Je to vhodná kombinácia, v ktorej sú stopové látky asi najdôležitejšie. CO2 ne pridávam pomocou známeho procesu kvasenia. Stačí však na to fľaša, do ktorej nalejeme takmer po vrch vodu, pridáme droždie (kvasnice) a cukor. Vodu na začiatok odporúčam teplejšiu (okolo 35°C). Fľašu uzatvorím vrchnákom, v ktorom mám otvor pre hadičku, ktorá na druhom konci končí v akváriu, kde je zakončená vzduchovacím kameňom, alebo lipovým drievkom. Použiť sa dá úspešne aj cigaretový filter. Prípadne hadička končí v akváriovom filtri, cez ktorý sa rozstrekuje do vody. Takýto dávkovač CO2 dokáže produkovať 3 – 5 týždňov oxid uhličitý. Má to však chybu v tom, že nie je ošetrený proti náhlemu vzostupu produkcie CO2. V noci je lepšie CO2 takto do nádrže nepumpovať. Na produkciu CO2 sa hodia aj bombičky z fľaše na výrobu sódy. Na trhu existujú rôzne difúzery CO2. Ja používam CO2 fľašu, na ktorej je redukčný ventil a “ihlový” (bicyklový) ventil, z ktorého ide hadička do kanistra v akváriu. Funguje to tak, voda si “vypýta” toľko CO2, koľko “potrebuje”. Tak dosiahnem maximálne rozumné nasýtenie akvária oxidom uhličitým. Redukčný ventil je nato, aby znížil tlak na 5 atmosfér. Ihlový ventil vo všeobecnosti je na to, aby tlak znížil na mieru vhodnú do obyčajnej tenkej akvaristickej hadičky. Existujú aj normálne ihlové ventily, ja však používam ventil, ktorý používajú cyklisti na hustenie pneumatík. Nestojí ani 10 €. Redukčné ventily existujú rôzne, sú aj také, ktoré na výstupe ponúkajú tlak CO2, ktorý môže ísť rovno do nádrže. Kombinovať sa dá pomocou elektromagnetických ventilov, ktoré by sa otvoril podľa spínača. Ja si to riadim tak, že CO2 napustím vždy ráno. Neodporúčam sýtiť akvárium sústavne, tlačiť do vody oxid uhličitý cez otvorené ventily napr. cez rozstrekovanie pomocou filtra. V každom prípade, či už pri zakúpení komerčného produktu, alebo vlastného riešenia, treba mať na zreteli, že difúzia plynov vo vode je rádovo 4 krát nižšia ako vo vzduchu. Čiže podobne ako kyslík, aj CO2 je prijaté vo vyššom množstve za predpokladu tvorby menších bubliniek. Henryho zákon hovorí, že koncentrácia rozpusteného plynu je priamo úmerná parciálnemu tlaku plynu nad jej hladinou – je to v podstate analógia ku osmotickým javom.
Slovenské synonymum je závojnatka. Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie. Existuje množstvo foriem, závojnatých, zlatých, červených, atď. Rozmnožovanie karasov je pomerne divoká záležitosť. Množstvo ikier je veľmi veľké, môže dosahovať aj 5000 kusov. Karasy sa šľachtili už v stredovekej Čine, možno aj v staroveku. Karas je ryba, ktorá je väčšieho vzrastu, závojnatky sú menšie formy, ale i závojnatku môžeme zaradiť medzi veľké ryby. Závojnatky značne bagrujú dno, rastliny často vytrhávajú. Preto by som odporúčal chovať ich buď v nádrži bez rastlín, alebo s pevne upevnenými rastlinami o veľké kamene alebo inú dekoráciu. Prípadne by som sa orientoval na skôr na pevnejšie druhy ako napr. Echinodorus, Anubias, Cryptocoryne. Neodporúčam najmä karasy chovať spolu s inými druhmi rýb. Ich látková premena prebiehajúca v tráviacej sústave vôbec nie je dokonalá a tieto vyvrhnuté produkty sú pomerne jedovaté pre iné druhy rýb. To je aj dôvod na to, aby sme počítali na jedného jedinca viac litrov vody, aby sme zabezpečili dobrú filtráciu nádrže. Prešľachtené zlaté karasy – Carassius auratus auratus. Závojnatky – Carassius auratus auratus var. bicaudatus. Existujú formy, ktoré majú teleskopické oči, balónové oči, kedy sú očné viečka akoby nafúknuté do veľkosti hlavy jedinca. Šľachtenie foriem nepozná hádam hranice. Nie som zástancom foriem, ktoré sú na úkor živočícha ako takého. Registrujem tieto formy: tele, kometa, shubunkin, ryukin, červená karkulka, demekin – teleskopka, čótengan – nebohľadka, suihogon – bublinočka, ranchu – levia hlava, oranda, fancy, veiltail, redcap oranda, pearlscale, fantail, celestial, bublina, black moor, calico. čierna teleskopka, balónové oko, bublinočka, nebohľadka, teleskopka.
