Akvaristika, Údržba

Transport a nakladanie s rastlinami a rybami

Hits: 9030

Pri kúpe a aj rast­lín by sme si mali najprv poriad­ne poob­ze­rať. Ryby musia vyze­rať zdra­vo. Nepri­ro­dze­ne zele­ná, mod­rá, prí­pad­ne žltá voda je prav­de­po­dob­ne zna­kom momen­tál­nej ale­bo pred­chá­dza­jú­cej lieč­by. Rov­na­ko prá­ve pou­ží­va­ná UV lam­pa musí v nás vyvo­lať otáz­ky. V prí­pa­de, že vie­me, že tovar v obcho­de je prá­ve dove­ze­ný, maj­me rad­šej trpez­li­vosť, často­krát naj­mä dovo­zo­vé ryby a prá­ve dove­ze­né ryby sa ešte pre­rie­dia. Ich prí­pad­ný letec­ký tran­s­port je veľ­mi stre­su­jú­ci, stra­ty sú úpl­ne bež­né. Ryby by sa pod­ľa dru­hu rýb mali sprá­vať adek­vát­ne, nesmú byť apa­tic­ké nesmú byť na nich bada­teľ­né zna­ky cho­ro­by, ples­ní, odpa­dá­va­jú­cich plu­tiev, okú­sa­ných čas­tí tela apod. V opač­nom prí­pa­de, rad­šej počkaj­me, než sa ryby tro­chu akli­ma­ti­zu­jú prí­pad­ne vylie­čia. Na dru­hej stra­ne mali by sme vedieť, že prí­tom­nosť množ­stva ľudí, viac-​menej pro­vi­zór­ne pod­mien­ky v tej kto­rej akva­ris­ti­ke rybám spô­so­bu­jú rybám stres, že ryby nie sú doko­na­le vyfarbené.

Rast­li­ny môže­me posu­dzo­vať tole­ran­tnej­šie, pre­to­že v obcho­doch tak­mer nikdy nema­jú opti­mál­ne pod­mien­ky. Trpia viac ako ryby, len ich pre­jav nie je ľudom tak bada­teľ­ný, úči­nok sa pre­ja­ví neskôr, zato však symp­tó­my zme­ny sa udr­žia dlh­šie časo­vé obdo­bie. Rast­li­ny by v ide­ál­nom prí­pa­de mali kupo­vať také, kto­ré pôso­bia svie­žim doj­mom. Pri tran­s­por­te rýb aj rast­lín je vhod­né pri­hlia­dať na urči­té vedo­mos­ti. Ryby pre­ná­ša­me naj­čas­tej­šie v poly­ety­lé­no­vých sáči­koch. Potre­bu­jú pries­tor, avšak tre­ba pri­hlia­dať na sil­ne uzav­re­tý sys­tém sáč­ku – nepre­há­ňaj­te to s vodou. Je dôle­ži­té, aby vo vode bol kys­lík, a ten sa pri uzav­re­tí pries­to­ru gumič­kou dostá­va len z pries­to­ru nad vodou. Tak­že voda by mala sia­hať maxi­mál­ne do polo­vi­ce sáči­ku, odpo­rú­čam do tre­ti­ny.. Neus­tá­ly pohyb pri tran­s­por­te doká­že zabez­pe­čiť neus­tá­le zmie­ša­va­nie vody so vzdu­chom. Vzduch je mož­né natla­ko­vať prí­stro­jom. Exis­tu­jú dokon­ca aj kys­lí­ko­vé tab­let­ky, ich pou­ží­va­nie je však pomer­ne vzác­ne, pre­to­že nie sú prá­ve tým pra­vým. Okrem iné­ho sa roz­púš­ťa­jú sa pomer­ne rých­lo. Naj­mä ak je pH vody vyš­šie, môže dôjsť k prí­liš vyso­kej kon­cen­trá­cii kys­lí­ka, ale­bo k nežia­du­cim meta­bo­lic­kým pro­ce­som vo vode. Vhod­né je mať prí­pad­ne k dis­po­zí­cii aj vzdu­cho­va­cí motor­ček, s kame­ňom na vzdu­cho­va­nie naj­mä počas pokoj­nej fázy tran­s­por­tu. Napr. pri pre­no­se v ter­mo­bo­xe. Exis­tu­jú ver­zie aj na bater­ky, čo sa hodí napr. do auta, vla­ku apod.. Pri­hlia­dať musí­me na tep­lo­tu. V prí­pa­de ak je zima, a ryby, prí­pad­ne rast­li­ny by moh­li byť vysta­ve­né chla­du, je tre­ba zabez­pe­čiť aby boli tie­to vply­vy minimalizované.

Ak pre­ná­ša­me väč­šie množ­stvo, vhod­né je kli­ma­ti­zo­va­né auto, ter­mo­box, dre­vot­ries­ko­vá ška­tu­ľa oblo­že­ná polys­ty­ré­nom apod. Exis­tu­jú aj tab­let­ky, kto­ré pro­du­ku­jú tep­lo, ich pou­ží­va­nie však je málo roz­ší­re­né. V men­šom merít­ku, sáčik ochrá­ni­me vlast­ným telom – skry­je­me ho pod kabát, pod sve­ter apod. Pri tran­s­por­te sú ryby v pro­stre­dí, kto­ré nezod­po­ve­dá ich pred­sta­vám, sú stre­so­va­né, pre­to sa v tom­to prí­pa­de pri­klá­ňam ku apli­ká­cii neja­ké­ho neut­ra­li­zé­ra, kto­rý ustá­li pome­ry vo vode a ukľud­ní aj ryby – jed­ným z takých je aj Aqu­atan od fir­my SERA. Pomô­že aj tma. Ak pre­ná­ša­me rast­li­ny na krát­ky čas, voda je tak­mer nad­by­toč­ná v sáči­ku. Oby­čaj­ne sta­čí, aby boli rast­li­ny ako­by oro­se­né – len vytia­hnu­té z vody. Ak mie­ni­me rast­li­ny pre­ná­šať dlh­šiu dobu – viac ako 10 hodín – zale­je­me ich vodou len mier­ne. Prob­lé­mom pri tran­s­por­te vod­ných rast­lín je to, že sa vo vode lámu. V prí­pa­de, že napr. veziem akvá­ri­um s ryba­mi v aute, vypus­ti­me vodu sko­ro až na dno, pri­kry­me ho. Tak­to sa dá naj­lep­šie pre­niesť. Zásad­ný prob­lém je vypus­te­nie rýb. Pre­to­že voda, kto­rá je v sáči­ku je urči­te iná ako je tá vaša v akvá­riu. Okrem iné­ho môže byť zdro­jom náka­zy. Keď si pri­ne­sie­me ryby, rast­li­ny, mali by sme postu­po­vať tak­to. Pri­pra­ví­me si ved­ro a sieť­ku. Najprv je nut­né vyrov­nať tep­lo­ty – tej kto­rá je v sáči­ku a tej, kto­rá je vo vašom akvá­riu. To dosiah­ne­me tým, že sáčik pono­rí­me na pol­ho­di­nu do nádr­že. Potom sáčik pre­le­je­me do ved­ra, na kto­rom je polo­že­ná sieť­ka. Násled­ne ryby zo sieť­ky pre­ne­sie­me do akvá­ria, ide­ál­ne do karan­tén­nej nádr­že. Ak si trú­fa­te, ryby je ohľa­du­pl­nej­šie mož­né pre­niesť do akvá­ria mok­rou rukou.. V prvom rade, nikdy nemie­šaj­te vodu z cudzie­ho zdro­ja s tou vašou.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 35739

Pri úpra­ve vody je nut­né byť obo­zret­ný. Vhod­né sú vedo­mos­ti z ché­mie. Je nut­né si uve­do­miť, že bez zod­po­ved­nos­ti voči živým orga­niz­mom nie je etic­ké pri­stu­po­vať ku expe­ri­men­tom pri zme­nách para­met­rov vody. Uži­toč­né je obo­zná­miť sa s para­met­ra­mi vody. Kva­li­ta­tív­ne všet­ky zme­ny sa dajú vyko­nať mie­ša­ním s vodou iných vlast­nos­tí. Mera­niu para­met­rov vody, úpra­ve tvrdo­s­ti, pH sa čas­to vkla­dá prí­liš veľ­ký význam. Ryby cho­va­né už gene­rá­cie v zaja­tí sú čas­to pris­pô­so­be­né našim pod­mien­kam. Nie je prvo­ra­dé, aby ryby a rast­li­ny žili vo vode s takým pH a hod­no­tou tvrdo­s­ti v akej žijú v prí­ro­de, ale aby sme spl­ni­li čo naj­viac pod­mie­nok pre ich úspeš­ný roz­voj. Neutá­paj­te sa v neus­tá­lom mera­ní a poku­soch o zme­nu. Pre bež­nú akva­ris­tic­kú prax sa para­met­re vody preceňujú.

Zvy­šo­va­nie tep­lo­ty vody ohrie­va­čom je pomer­ne bež­né aj v iných oblas­tiach, nie­len v akva­ris­ti­ke. Ďale­ko ťaž­ší prob­lém je však ako vodu ochla­dzo­vať. Túto otáz­ku rie­šia naj­mä akva­ris­ti zaobe­ra­jú­ci sa cho­vom mor­ských živo­čí­chov. Tu sa ponú­ka mož­nosť využiť prin­cíp pel­tie­ro­vých člán­kov. Pomô­že star­šia mraz­nič­ka, chla­dia­ren­ský prí­stroj a šikov­ný maj­ster. Dru­há mož­nosť je nákup v obcho­de. Ochla­dzo­va­nie vody tým­to spô­so­bom je finanč­ne pomer­ne nároč­né. V malom merít­ku je mož­né využiť ľad, je to však nebez­peč­né – pre­to­že na roz­púš­ťa­nie ľadu je potreb­né veľa ener­gie, Ľad je pev­ná lát­ka a oplý­va tepel­nou kapa­ci­tou – na pre­chod do kva­pal­né­ho sta­vu je nut­né viac ener­gie pri rov­na­kom posu­ne tep­lôt. Postu­puj­me pre­to opatr­ne, aby sme nemu­se­li vyskú­šať tep­lot­né extrémy.

Ak chce­me meniť tvrdo­sť vody, bež­ný­mi lac­ný­mi pros­tried­ka­mi vie­me zabez­pe­čiť len jej zvý­še­nie. Obsah váp­ni­ka a hor­čí­ka zvý­ši­me uhli­či­ta­nom vápe­na­tým – CaCO3, uhli­či­ta­nom horeč­na­tým – MgCO3, síra­nom vápe­na­tým – CaSO4, síra­nom horeč­na­tým – MgSO4, chlo­ri­dom vápe­na­tým – CaCl2. Pri­ro­dze­ne napr. vápen­com. Avšak ak chce­me dosiah­nuť rých­lu zme­nu musí­me pou­žiť sil­nej­šiu kon­cen­trá­ciu. Napo­kon je dostať aj účin­né komerč­né pre­pa­rá­ty, kto­ré doká­žu rých­lo tvrdo­sť zvý­šiť. Pred ove­ľa ťaž­šou otáz­kou sto­jí­me ak sme si zau­mie­ni­li tvrdo­sť zní­žiť. Je mož­né pou­žiť vyzrá­ža­nie kyse­li­nou šťa­ve­ľo­vou, no rov­no­vá­ha toh­to pro­ce­su je malá. Ak by sme však doká­za­li túto vodu mecha­nic­ky veľ­mi jem­ným fil­trom odfil­tro­vať, mož­no by sme dosiah­li žia­da­ný výsle­dok. Vare­nie vody za úče­lom zní­že­nia tvrdo­s­ti je veľ­mi neeko­no­mic­ké. Efekt je mizi­vý. Varom vyzrá­ža­me len uhli­či­ta­no­vú tvrdo­sť a to maxi­mál­ne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničí­me aj ten kúsok živo­ta, kto­rý vo vode je, pre­to var neod­po­rú­čam. Aktív­ne uhlie čias­toč­ne zni­žu­je tvrdo­sť vody, podob­ne nie­kto­ré dru­hy rast­lín napr. Ana­cha­ris den­sa a živo­čí­chov, naj­mä ulit­ní­kov a las­túr­ni­kov zni­žu­jú obsah Ca a Mg vo vode. Do svo­jich ulít sú schop­né kumu­lo­vať veľ­ké množ­stvo váp­ni­ka, veď sú prak­tic­ky na jeho výsky­te závis­lé. Ampul­la­rie doká­žu vo väč­šom množ­stvo via­zať do svo­jich ulít pomer­ne znač­né množ­stvo váp­ni­ka. Naopak pri jeho nedos­tat­ku chrad­nú, mäk­ne im schrán­ka. Raše­li­na zni­žu­je takis­to v malej mie­re tvrdo­sť vody. Mie­ša­nie vody mäk­šej je samoz­rej­me mož­né na dosia­hnu­tie niž­šej tvrdo­s­ti, fun­gu­je to line­ár­ne. Pre reál­nu prax máme v prin­cí­pe nasle­du­jú­ce možnosti.

Des­ti­lá­cia – v des­ti­lač­nej koló­ne sa voda zba­vu­je iónov. Pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku pro­duk­cii znač­né­ho množ­stva odpa­do­vej vody. Pou­ží­va­nie veľ­kých obje­mov vody je nut­né, pre­to­že pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku veľ­kých tep­lo­tám, kto­ré je nut­né ochla­dzo­vať. Des­ti­lač­ná koló­na je pomer­ne znač­ná inves­tí­cia, pou­ží­va­jú ju cho­va­te­lia, kto­rí majú väč­šie množ­stvo nádr­ží. Účin­nosť des­ti­lá­cie je veľ­mi vyso­ká. Je nut­né však pove­dať, že des­ti­lo­va­ná voda nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tic­ké úče­ly. Je to voda totiž ste­ril­ná, a aj veľ­mi labil­ná. Pre­to je dob­ré túto vodu mie­šať. Pre ten­to dôvod je ide­ál­na reverz­ná osmó­za. Tech­nic­ká des­ti­lo­va­ná voda z obcho­du nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tov. Pre­vádz­ka samot­nej des­ti­lač­nej koló­ny nepod­lie­ha nija­kým veľ­kých opot­re­be­niam, kaž­do­pád­ne pri nor­mál­nom pou­ží­va­ní nevy­ža­du­je vyso­ké násled­né investície.

Reverz­ná osmó­za – pro­ces, pri kto­rom sa využí­va semi­per­me­a­bi­li­ta – polo­prie­pust­nosť. Osmó­za je zná­my pro­ces, pri kto­rom nastá­va výme­na látok pôso­be­ním osmo­tic­ké­ho tla­ku za pred­po­kla­du polo­prie­pust­nos­ti medzi dvo­ma sústa­va­mi. Pre vysvet­le­nie – nemô­že dôjsť ku jed­no­du­chej difú­zii, ku zmie­ša­niu, pre­to­že medzi dvo­ma sys­té­ma­mi exis­tu­je hra­ni­ca, pre­káž­ka. Ale vply­vom toho, že táto hra­ni­ca je polo­prie­pust­ná, vďa­ka osmo­tic­ké­ho tla­ku doj­de ku toku látok. Toto využí­va aj reverz­ná osmó­za, no s tým roz­die­lom, že pri reverz­nej osmó­ze dochá­dza ku odčer­pa­niu iónov cel­kom, nedo­chá­dza ku vyrov­na­niu osmo­tic­ké­ho tla­ku na jed­nej aj dru­hej stra­ne. Tak­to zís­ka­ná je vhod­ná pre akva­ris­tu. Napo­kon ani jej účin­nosť nie je taká vyso­ká ako pri des­ti­lá­cii. Voda z reverz­ky zvy­čaj­ne dosa­hu­je zvy­čaj­ne 1 – 10 % pôvod­nej hod­no­ty vodi­vos­ti. Na trhu exis­tu­jú komerč­ne dostup­né osmo­tic­ké koló­ny, kto­ré je mož­né si zakú­piť. Obje­mo­vo neza­be­ra­jú tak veľa mies­ta ako des­ti­lač­né sústa­vy. Opro­ti des­ti­lač­nej sústa­ve majú jed­nu veľ­kú nevý­ho­du v trvan­li­vos­ti – mem­brá­ny a fil­trač­né média osmo­tic­kej koló­ny je nut­né časom meniť, pre­to­že inak reverz­ka pre­sta­ne plniť svo­ju funkciu.

Ion­to­me­ni­čom (Ione­xom) – elek­tro­ly­tic­ká úpra­va cez katexanex, z kto­rých jeden je zápor­ne nabi­tý a pri­ťa­hu­je kati­ó­ny a dru­hý klad­ne a pri­ťa­hu­je ani­ó­ny. Voda pre­chá­dza tými­to dvo­ma hlav­ný­mi čas­ťa­mi a ióny sa na jed­not­li­vých čas­tiach via­žu. Tým sa dosiah­ne demi­ne­ra­li­zá­cia od iónov. Ionex by sa dal aj naj­ľah­šie zosta­viť aj ama­tér­sky. Prob­lé­mom je, že katex a anex má svo­ju kapa­ci­tu. Časom sa musí rege­ne­ro­vať, aby si zacho­val svo­je fyzi­kál­ne vlast­nos­ti a celý sys­tém bol účin­ný. Rege­ne­rá­cia sa vyko­ná­va pôso­be­ním rôz­nych špe­ci­fic­kých látok, v nie­kto­rých prí­pa­doch kuchyn­skou soľou. Ako ionex (menič) na váp­nik sa pou­ží­va napr. per­mu­tit, wofa­tit, cabu­nit. Selek­tív­ne ión­to­me­ni­če sú urče­né pre eli­mi­ná­ciu nie­kto­rých prv­kov – zlo­žiek vody. Na dusík – N je vhod­ný mon­mo­ril­lo­nitcli­nop­ti­olit.

Zní­že­nie vodi­vos­ti sa dosa­hu­je rov­na­ký­mi metó­da­mi ako je opí­sa­né pri tvrdo­s­ti vody. Zvý­še­nie vodi­vos­ti det­to. Zdro­jo­vá voda, kto­rú máme k dis­po­zí­cii dis­po­nu­je zväč­ša mier­ne zása­di­tým pH pit­nej vodo­vod­nej vody je oby­čaj­ne oko­lo 7.5. Pre mno­ho rýb je vhod­né zvý­šiť kys­losť na hod­no­ty oko­lo 6.5. Máme nie­koľ­ko mož­nos­tí – buď zme­niť pH čis­to che­mic­ky, ale­bo pri­ro­dze­nej­šie. Zme­na pH je efek­tív­nej­šia vte­dy, keď voda obsa­hu­je menej roz­pus­te­ných látok. Ak obsa­hu­je množ­stvo solí, zme­na pH bude o nie­čo men­šia a prí­pad­né kolí­sa­nie tej­to hod­no­ty bude men­šie. Pôso­be­nie NaCl – soľ na pH vody je pre akva­ris­tu nehod­no­ti­teľ­né, pre­to­že ide o soľ sil­nej zása­dy – NaOH a sil­nej kyse­li­ny – HCl, čiže pro­duk­tov zhru­ba rov­na­kej sily, čiže pH neovp­lyv­ňu­je. Prak­tic­ky na pH pôso­bí, ale len vďa­ka tomu, že aj akvá­ri­ová voda je vod­ný roz­tok obsa­hu­jú­ci rôz­ne lát­ky, s kto­rý­mi NaCl rea­gu­je. Toto pôso­be­nie je však malé a ťaž­ko predpokladateľné.

Pre zní­že­nie pH je vhod­né pou­ži­tie sla­bej kyse­li­ny 3‑hydrogen fos­fo­reč­nej – H3PO4. H3PO4 je sla­bá kyse­li­na. O tom aké množ­stvo je nut­né sa pre­sved­čiť expe­ri­men­tom. Zme­na pH akým­koľ­vek pôso­be­ním totiž závi­sí aj obsa­hu solí, čias­toč­ne od tep­lo­ty, tla­ku. Len veľ­mi zhru­ba mož­no pove­dať, že ak chce­me zní­žiť pH v 100 lit­ro­vej nádr­ži, apli­ku­je­me H3PO4 rádo­vo v mili­lit­roch. Pou­ži­tie iných kyse­lín neod­po­rú­čam, kaž­do­pád­ne by sa malo jed­nať aj z hľa­dis­ka vašej bez­peč­nos­ti o sla­bé kyse­li­ny jed­no­du­ché­ho zlo­že­nia. H3PO4 je vše­obec­ne pou­ží­va­ná lát­ka na zní­že­nie tvrdo­s­ti. Ak pou­ži­je­me H3PO4 dochá­dza pri tom aj ku tým­to reak­ciám (pri uve­de­ných reak­ciách je mož­né váp­nik Ca nahra­diť za hor­čík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyse­li­na rea­gu­je s dihyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nom vápe­na­tým za vzni­ku roz­pust­né­ho difos­fo­reč­na­nu vápe­na­té­ho a sla­bej kyse­li­ny uhli­či­tej. H2CO3 je nesta­bil­ná a môže sa roz­pad­núť na vodu a oxid uhli­či­tý. Vznik­nu­tý fos­fo­reč­nan môže byť hno­ji­vom pre ryby, sini­ce, ale­bo ria­sy, prí­pad­ne zdro­jom fos­fo­ru pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 - vzni­ká roz­pust­ný dihyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaH­PO4 + 2H2CO3 – vzni­ká neroz­pust­ný hyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. Ak by sme pred­sa len pou­ži­li sil­né kyse­li­ny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reak­ci­ou kyse­li­ny chlo­ro­vo­dí­ko­vej (soľ­nej) vzni­ká chlo­rid vápe­na­tý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 - reak­ci­ou kyse­li­ny síro­vej vzni­ká síran vápe­na­tý. Ak zdro­jo­vá voda obsa­hu­je vápe­nec, pre­ja­ví sa puf­rač­ná kapa­ci­ta vody – uhli­či­tan vápe­na­tý CaCO3 totiž rea­gu­je so vznik­nu­tou kyse­li­nou uhli­či­tou za vzni­ku hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu, čím sa dostá­va­me do kolo­be­hu – vlast­ne do cyk­lu kyse­li­ny uhli­či­tej. Tým­to spô­so­bom sú naše mož­nos­ti ovplyv­niť pH limi­to­va­né. Na urči­tý čas sa pH aj v takom­to prí­pa­de zní­ži, ale nie nadl­ho, to závi­sí naj­mä na kon­cen­trá­cii hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov (od UT) a množ­stva pou­ži­tej kyse­li­ny – je len samoz­rej­mé že puf­rač­ná schop­nosť má svo­je limi­ty. V prí­pa­de vyso­kej tvrdo­s­ti vody je účin­nej­šie pou­žiť neus­tá­le pôso­be­nie CO2. Pri­ro­dze­ne sa dá zní­žiť pH takis­to. Vhod­né sú napr. jel­šo­vé šiš­ky, zahní­va­jú­ce dre­vo, raše­li­na, výluh z raše­li­ny atď. Všet­ko závi­sí od pozna­nia dru­ho­vých náro­kov jed­not­li­vých rýb a rast­lín. Nie­kto­ré ryby nezná­ša­jú raše­li­no­vý extrakt. Raše­li­no­vý výluh sa čas­to pou­ží­va pre výte­ry napr. tet­ro­vi­tých rýb. Raše­li­na zni­žu­je pH. Zahní­va­jú­ce dre­vo má svo­je úska­lia. Vše­obec­ne sa však dá pove­dať naj­mä pre začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že pou­ži­tie rôz­nych mate­riá­lov v akvá­riu nie je také nebez­peč­né ako si väč­ši­na z nich mys­lí. Naopak, svo­jou dlho­do­bej­šou a pozvoľ­nou čin­nos­ťou je ich úči­nok na zme­nu pH ove­ľa pri­ja­teľ­nej­ší ako pri pou­ži­tí čis­tej ché­mie. Navy­še cha­rak­ter kyse­lín, kto­ré sa lúhu­jú z tých­to mate­riá­lov čas­to bla­ho­dar­ne vplý­va­jú aj na zdra­vie rýb, na rast rast­lín. Humí­no­vé kyse­li­ny, orga­nic­ké kom­ple­xy, che­lá­ty a ostat­né orga­nic­ké lát­ky, kto­ré sú čas­to pri­ro­dze­nou súčas­ťou našich rýb a rast­lín aj v ich domovine.

Na zvý­še­nie pH sa pou­ží­va sóda bikar­bó­na – NaHCO3. Čo sa však týka zvy­šo­va­nie pH, pou­ží­va sa v ove­ľa men­šej mie­re tým­to čis­to che­mic­kým spô­so­bom. Pri­ro­dze­ným spô­so­bom sa dá zvý­šiť pH naj­lep­šie sub­strá­tom. Uhli­či­ta­ny obsia­hnu­té vo vápen­ci, tra­ver­tí­ne posú­va­jú hod­no­ty pH až na úro­veň nad 8 úpl­ne bež­ne. Veľ­mi jed­no­du­chá úpra­va vody je pou­ži­tie soli. Ak chce­me dosiah­nuť stá­lu hla­di­nu soli, neza­bú­daj­te soľ pri výme­ne a dolie­va­ní vody dopĺňať. Soľ sa pou­ží­va pre nie­kto­ré dru­hy rýb, pre­dov­šet­kým pre bra­kic­ké dru­hy. Bra­kic­ké dru­hy žijú v prí­ro­de na prie­ni­ku slad­kej vody a mor­skej, napr. v ústiach veľ­kých riek do mora. Aj pre nie­kto­ré živo­rod­ky sa odpo­rú­ča vodu soliť. Živo­rod­ky žijú v Juž­nej a Sever­nej Ame­ri­ke vo vodách stred­ne tvr­dých. Vhod­ná dáv­ka pre gup­ky je 2 – 3 poliev­ko­vé lyži­ce soli na 40 lit­rov vody. Pre black­mol­ly – typic­ký bra­kic­ký druh ešte o nie­čo viac – 5 lyžíc na 40 lit­rov vody. Soľ môže­me pou­žiť kuchyn­skú aj mor­skú, kto­rú dostať v potra­vi­nách. Ak začí­na­me s apli­ká­ci­ou soli, buď­me zo začiat­ku opatr­ný, postu­puj­me obo­zret­ne, na soľ ryby zvy­kaj­me rad­šej postup­ne, pre­to­že osmo­tic­ký tlak je zrad­ný. Pri náh­lej zme­ne vodi­vos­ti spô­so­be­nej náh­lym prí­ras­tkom NaCl dôj­de k nega­tív­ne­mu stre­su – naj­mä povrch – koža rýb je náchyl­ná na poško­de­nie. Táto vlast­nosť sa využí­va pri lieč­be.

Soľ sa odpo­rú­ča afric­kých jazer­ným cich­li­dám. Obsa­hu­jú pomer­ne vyso­ké kon­cen­trá­cie sodí­ka – Na. V lite­ra­tú­re sa uvá­dza až 0.5 kg na 100 lit­rov vody, ja odpo­rú­čam jed­nu poliev­ko­vú lyži­cu na 40 lit­rov vody. Soľ pôso­bí zrej­me ako tran­s­por­tér meta­bo­lic­kých pro­ce­sov a kata­ly­zá­tor. NaCl naj­skôr diso­ciu­je na kati­ón sodí­ka a ani­ón chló­ru. Chlór pôso­bí ako dez­ifen­kcia a sodík sa podie­ľa na bio­lo­gic­kých reak­ciách. Orga­nic­ké far­bi­vá, lie­či­vá môže­me úspeš­ne odstrá­niť aktív­nym uhlím, čias­toč­ne raše­li­nou. Aktív­ne uhlie vôbec má širo­ké pole uplat­ne­nia. Je pomer­ne účin­nou pre­ven­ci­ou voči náka­ze, pre­to­že adsor­bu­je na seba množ­stvo škod­li­vín. Fun­gu­je ako fil­ter. Má takú štruk­tú­ru, že oplý­va obrov­ským povr­chom, jeden mm3 posky­tu­je až 100 – 150 m² plo­chy. Pou­ží­va sa aj v komerč­ne pre­dá­va­ných fil­troch. Doká­že čias­toč­ne zní­žiť aj tvrdo­sť vody. Tre­ba si však uve­do­miť, že jeho pôso­be­nie je naj­mä v nádr­žiach s rast­li­na­mi nežia­du­ce prá­ve kvô­li svo­jej adsorpč­nej schop­nos­ti. Aktív­ne uhlie totiž okrem iné­ho odo­be­rá rast­li­nám živi­ny. Samoz­rej­me, jeho schop­nos­ti sú vyčer­pa­teľ­né – po istom čase sa kapa­ci­ta nasý­ti a je nut­né aktív­ne uhlie buď rege­ne­ro­vať, ale­bo vyme­niť. Rege­ne­rá­cia je pro­ces che­mic­ký, pre akva­ris­tu prí­liš náklad­ný, vlast­ne zby­toč­ný. Čias­toč­ne by sa dalo rege­ne­ro­vať aktív­ne uhlie varom, ale aj to je dosť neprie­chod­né. Ak máme k dis­po­zí­cii práš­ko­vú for­mu aktív­ne­ho uhlia, máme vyhra­né – jeho účin­nosť je prak­tic­ky naj­vyš­šia a môže­me ho teda pou­žiť naj­men­ší objem. Rie­še­ním je imple­men­tá­cia do fil­tra, ale aj napr. nasy­pa­nie do pan­ču­chy a umiest­ne­nie do nádr­že. Ak sa nám časť rozp­tý­li, nezú­faj­me, aktív­ne uhlie je neškod­né, vodu neka­lí. Vo vode z vodo­vod­nej sie­te sa nachá­dza­jú rôz­ne plyn­né zlož­ky, kto­ré sú urče­né pre­dov­šet­kým pre dez­ifen­kciu. Pre člo­ve­ka sú nut­nos­ťou, ale z hľa­dis­ka živo­ta v akvá­ria je ich vplyv nežia­du­ci. Jed­ným z tých­to ply­nov je vše­obec­ne zná­my chlór. Je do jedo­va­tý plyn, aj pre člo­ve­ka, kto­rý však v níz­kych dáv­kach člo­ve­ku neško­dí a zabí­ja bak­té­rie. Pit­ná voda ho obsa­hu­je oby­čaj­ne 0.1 – 0.2 mg/​l, maxi­mál­ne do 0.5 mg/​l. Chlór ško­dí naj­mä žiab­ram rýb. Na to, aby sme sa chló­ru zba­vi­li, je napr. odstá­tie vhod­né. Exis­tu­jú na trhu príp­rav­ky na báze thi­osí­ra­nu sod­né­ho – Na2S2O3, kto­ré doká­žu zba­viť vody chló­ru. Odstá­tím vody sa zba­ví­me chló­ru pri­bliž­ne za jeden deň. Vode len musí­me dovo­liť, aby ply­ny mali kade uni­kať – tak­že žiad­ne uzav­re­té ban­das­ky. Čias­toč­ne pri okam­ži­tom napúš­ťa­ní vody, pomô­že čo naj­dl­h­ší tran­s­port vody v hadi­ci. Znač­ná časť chló­ru sa tak­to odpa­rí. Vo vode sa nachá­dza­jú aj iné ply­ny – k doko­na­lé­mu odply­ne­niu odstá­tím dôj­de po šty­roch dňoch. Pre výte­ry nie­kto­rých dru­hov sa pou­ží­va­jú rôz­ne výlu­hy, napr. výlu­hy vod­ných rast­lín. Tie doká­žu vodu doslo­va pri­pra­viť – sta­bi­li­zo­vať, poskyt­núť žia­da­né lát­ky, napr. sto­po­vé lát­ky, resp. doká­že snáď via­zať prí­pad­ne škod­li­vej­šie súčas­ti. Pou­ží­va sa aj dre­vo, dub, jel­ša, vŕba. Hodí sa aj hne­dé uhlie. Raše­li­na fun­gu­je ako čias­toč­ný adsor­bent. Na dru­hej stra­ne vode dodá­va humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. Naj­mä v posled­nej dobe sa využí­va svet­lo ultra­fia­lo­vé na úpra­vu vody. Čas­to aj na jej ste­ri­li­zá­ciu od cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Môže sa využiť aj tým spô­so­bom – kedy zasa­hu­je celý objem vody – napr. v prí­pa­de akút­nej cho­ro­by, no zväč­ša sa UV lam­pa pou­ží­va ako fil­ter, kto­rý účin­ne zba­vu­je vodu roz­lič­ných zárod­kov orga­niz­mov. Voda ošet­re­ná dosta­toč­ne sil­nou UV lam­pou sa napr. neza­ria­su­je. Jej pou­ži­tie eli­mi­nu­je mik­ro­biál­ne náka­zy na mini­mum. UV lam­py mož­no dostať bež­ne na trhu s akva­ris­tic­ký­mi potre­ba­mi. Ako sil­nú lam­pu – s akým prí­ko­nom nám urču­je objem nádr­že. UV lam­pu neod­po­rú­čam pou­ží­vať nepretržite.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Kyslík v živote rýb – pozitíva i negatíva

Hits: 12089

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman

Pozi­tív­ne pôso­be­nie kys­lí­ka na živé orga­niz­my je vše­obec­ne zná­me. Ryby potre­bu­jú k svoj­mu živo­tu kys­lík rov­na­ko ako sucho­zem­ské sta­vov­ce, hoci spô­sob ich dýcha­nia je úpl­ne odliš­ný. Keď­že nema­jú pľú­ca, kys­lík musí pre­ni­kať z vody do krvi pria­mo cez tka­ni­vá, kto­ré sú v pria­mom kon­tak­te s vodou, teda cez žiab­re. Kys­lík, kto­rý má difun­do­vať do krvi cez žiab­re musí byť samoz­rej­me roz­pus­te­ný, pre­to­že ryby nema­jú schop­nosť pri­jí­mať kys­lík vo for­me bub­li­niek. Odchyt rýb, tran­s­port a ich chov v zaja­tí má váž­ne meta­bo­lic­ké náro­ky v moz­gu, sva­loch, srd­ci, žiab­rach a ďal­ších tka­ni­vách. Vše­obec­ne ich nazý­va­me stres, ale fyzi­olo­gic­ká situ­ácia je omno­ho kom­pli­ko­va­nej­šia. Stres spo­je­ný s odchy­tom a vypus­te­ním rýb do iné­ho pro­stre­dia môže pris­pieť k úmr­tnos­ti rýb. Pocho­pe­nie ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu rýb a fak­to­rov, kto­ré ho ovplyv­ňu­jú sú dôle­ži­té pre správ­ne zaob­chá­dza­nie s ryba­mi ich ošet­re­nie po odchy­te. Pred zhod­no­te­ním rizík, kto­ré súvi­sia s kys­lí­kom vo vode a pre ich pocho­pe­nie si pri­blíž­me aspoň v krát­kos­ti fyzi­olo­gic­ké pocho­dy spo­je­né s fun­kci­ou kys­lí­ka v orga­niz­me rýb.

Ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus a potre­ba kyslíka 

Ener­gia, kto­rá sa pou­ží­va na zabez­pe­če­nie všet­kých bun­ko­vých fun­kcií sa zís­ka­va z ade­no­zín­tri­fos­fá­tu (ATP). Je potreb­ný na kon­trak­cie sva­lov, vede­nie ner­vo­vých impul­zov v moz­gu, čin­nosť srd­ca, na prí­jem kys­lí­ka žiab­ra­mi atď. Ak bun­ka potre­bu­je ener­giu, roz­po­je­ním väzieb v ATP sa uvoľ­ní ener­gia. Ved­ľaj­ším pro­duk­tom tej­to reak­cie je ade­no­zín­di­fos­fát (ADP) a anor­ga­nic­ký fos­fát. V bun­ke ADP a fos­fát môžu zno­va rea­go­vať cez kom­pli­ko­va­né meta­bo­lic­ké deje a tvo­rí sa ATP. Väč­ši­na slad­ko­vod­ných rýb potre­bu­je veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka v pro­stre­dí. Ten­to kys­lík je potreb­ný hlav­ne ako “pali­vo” pre bio­che­mic­ké mecha­niz­my spo­je­né s pro­ces­mi cyk­lu ener­gie. Ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus, kto­rý je spo­je­ný s kys­lí­kom je vyso­ko účin­ný a zabez­pe­ču­je trva­lé dodá­va­nie ener­gie, kto­rú potre­bu­je ryba na základ­né fyzi­olo­gic­ké fun­kcie. Ten­to meta­bo­liz­mus sa ozna­ču­je aerób­ny metabolizmus.

Nie všet­ka pro­duk­cia ener­gie vyža­du­je kys­lík. Bun­ky majú vyvi­nu­tý mecha­niz­mus udr­žia­vať dodáv­ku ener­gie počas krát­ke­ho obdo­bia, keď je hla­di­na kys­lí­ka níz­ka (hypo­xia). Ana­e­rób­ny ale­bo hypo­xic­ký ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus je málo účin­ný a nie je schop­ný pro­du­ko­vať dosta­tok ener­gie pre tka­ni­vá počas dlhé­ho obdo­bia. Ryby potre­bu­jú kon­štant­ný prí­sun ener­gie. K tomu potre­bu­jú stá­le a dosta­toč­né množ­stvo kys­lí­ka. Nedos­ta­tok kys­lí­ka rých­lo zba­vu­je ryby ener­gie, kto­rú potre­bu­jú k živo­tu. Ryby sú schop­né plá­vať nepretr­ži­te na dlhé vzdia­le­nos­ti bez úna­vy v znač­nej rých­los­ti. Ten­to typ plá­va­nia ryby využí­va­jú pri nor­mál­nom plá­va­ní a na dlhé vzdia­le­nos­ti. Sva­ly, kto­ré sa na tom­to pohy­be podie­ľa­jú, využí­va­jú veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka na syn­té­zu ener­gie. Ak majú ryby dosta­tok kys­lí­ka, nikdy sa neuna­via pri dlho­do­bom plá­va­ní. Rých­le, prud­ké a vyso­ko inten­zív­ne plá­va­nie trvá nor­mál­ne iba nie­koľ­ko sekúnd, prí­pad­ne minút a kon­čí fyzic­kým sta­vom vyčer­pa­nia. Ten­to typ plá­va­nia využí­va­jú ryby pri love, mig­rá­cii pro­ti prú­du ale­bo pri úte­ku. Ten­to typ pohy­bu úpl­ne vyčer­pá ener­ge­tic­ké záso­by. Obno­va môže trvať hodi­ny, nie­ke­dy aj dni, čo závi­sí na prí­stup­nos­ti kys­lí­ka, trva­ní rých­le­ho plá­va­nia a stup­ni vyčer­pa­nia ener­ge­tic­kých zásob. Ak sa naprí­klad ryba, kto­rá bola pri odchy­te úpl­ne zba­ve­ná ener­gie, umiest­ni do inej nádr­že, potre­bu­je množ­stvo kys­lí­ka a pokoj­né mies­to, kde by obno­vi­la záso­by ener­gie. Ak sa však umiest­ni do nádo­by, kde je málo kys­lí­ka, nedo­ká­že obno­viť ener­giu a skôr či neskôr hynie. Nie nedos­ta­tok kys­lí­ka zabí­ja rybu, ale nedos­ta­tok ener­gie a neschop­nosť obno­viť ener­ge­tic­ké záso­by. Je jas­né, že to sú pod­mien­ky, kto­ré extrém­ne stre­su­jú ryby.

Fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce obno­vu energie

Spo­lu so stra­tou ener­ge­tic­kých zásob počas rých­le­ho plá­va­nia naras­tá v tka­ni­vách a krvi hla­di­na lak­tá­tu. Keď­že sa jed­ná o kyse­li­nu, pro­du­ku­je ióny vodí­ka, kto­ré zni­žu­jú pH tka­nív a dodá­va­nie ener­gie do bun­ky. Tiež zvy­šu­je vypla­vo­va­nie dôle­ži­tých meta­bo­li­tov z bun­ky, kto­ré sú potreb­né pri obno­ve ener­gie. Vylu­čo­va­nie lak­tá­tu a obno­va nor­mál­nej fun­kcie buniek môže trvať od 4 do 12 hodín. Pri tom­to pro­ce­se hrá dôle­ži­tú úlo­hu veľ­kosť tela, tep­lo­ta vody, tvrdo­sť a pH vody a dostup­nosť kyslíka.

Veľ­kosť tela – exis­tu­je pozi­tív­na kore­lá­cia medzi ana­e­rób­nym ener­ge­tic­kým meta­bo­liz­mom a potre­bou ener­gie. Väč­šie ryby teda potre­bu­jú viac ener­gie na rých­le plá­va­nie. To spô­so­bu­je vyš­ší výdaj ener­gie a dlh­ší čas obnovy

Tep­lo­ta vody – vylu­čo­va­nie lak­tá­tu a iných meta­bo­li­tov výraz­ne ovplyv­ňu­je tep­lo­ta vody. Väč­šie zme­ny tep­lo­ty výraz­ne ovplyv­ňu­jú schop­nosť rýb obno­viť ener­ge­tic­ké záso­by. Je pre­to potreb­né sa vyva­ro­vať veľ­kým zme­nám tep­lo­ty, kto­ré zni­žu­jú schop­nosť obno­vy energie.

Tvrdo­sť vody – zní­že­nie tvrdo­s­ti vody má dôle­ži­tý úči­nok na meta­bo­liz­mus a aci­do­bá­zic­kú rov­no­vá­hu krvi. Väč­ši­na prác sa zaobe­ra­la vply­vom na mor­ské dru­hy a nie je úpl­ne jas­né, či sú tie­to výsled­ky pre­nos­né aj na slad­ko­vod­né ryby. Keď sú slad­ko­vod­né ryby stre­so­va­né, voda pre­ni­ká cez bun­ko­vé mem­brá­ny, hlav­ne žia­bier a krv je red­šia. Toto zrie­de­nie krvi zvy­šu­je náro­ky na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí v orga­niz­me, čiže udr­žia­va­nie osmo­tic­kej rov­no­vá­hy. Viac sa dočí­ta­te nižšie.

pH vody – v kys­lej­šom pro­stre­dí sú ryby schop­né obno­viť ener­giu rých­lej­šie. Vyš­šie pH ten­to pro­ces výraz­ne spo­ma­ľu­je, čo je rizi­ko­vé pre dru­hy vyža­du­jú­ce vyš­šie pH, ako napr. afric­ké cich­li­dy jazier Mala­wi a Tanganika.

Regu­lá­cia osmo­tic­ké­ho tla­ku – udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí stre­so­va­ných rýb

Regu­lá­cia hla­di­ny solí je zákla­dom živo­ta. Štruk­tú­ra a fun­kcia bun­ky úzko súvi­sí s vodou a látok v nej roz­pus­te­ných. Ryba pou­ží­va znač­nú ener­giu na kon­tro­lu zlo­že­nia vnút­ro­bun­ko­vých a mimo­bun­ko­vých teku­tín. U rýb táto osmo­re­gu­lá­cia spot­re­bu­je asi 25 – 50% cel­ko­vé­ho meta­bo­lic­ké­ho výda­ja, čo je prav­de­po­dob­ne naj­viac spo­me­dzi živo­čí­chov. Mecha­niz­mus, kto­rý ryby využí­va­jú na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy solí je veľ­mi kom­pli­ko­va­ný a extrém­ne závis­lý na ener­gii. Pre­to­že účin­nosť ana­e­rób­ne­ho ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu je iba na úrov­ni 110 ener­ge­tic­ké­ho meta­bo­liz­mu v pro­stre­dí boha­tom na kys­lík, ener­ge­tic­ká potre­ba pre osmo­re­gu­lá­ciu tka­nív nie je mož­ná iba ana­e­rób­nym ener­ge­tic­kým meta­bo­liz­mom. Rých­ly pokles hla­di­ny ATP v bun­ke spô­so­bu­je spo­ma­le­nie až zasta­ve­nie fun­kcie bun­ko­vých ióno­vých púmp, kto­ré regu­lu­jú pohyb solí cez bun­ko­vú mem­brá­nu. Pre­ru­še­nie čin­nos­ti ióno­vej pum­py spô­so­bu­je stra­tu rov­no­vá­hy iónov v bun­ke a dochá­dza k rizi­ku smr­ti bun­ky a ryby.

Slad­ko­vod­né aj mor­ské ryby trva­lo čelia nut­nos­ti ióno­vej a osmo­tic­kej regu­lá­cie. Slad­ko­vod­né ryby, kto­rých kon­cen­trá­cia iónov v tka­ni­vách je omno­ho vyš­šia ako vo vode, musia regu­lo­vať prí­jem a stra­tu vody cez prie­pust­né epi­te­liál­ne tka­ni­vá a močom. Tie­to ryby pro­du­ku­jú veľ­ké množ­stvo moču, kto­ré­ho den­né množ­stvo tvo­rí 20% hmot­nos­ti tela. Oblič­ky rýb sú vyso­ko účin­né v odstra­ňo­va­ní vody z tela a sú takis­to účin­né aj v zadr­žia­va­ní solí v tele. Zatiaľ čo veľ­mi malé množ­stvo soli pre­ni­ká do moču, väč­ši­na osmo­re­gu­lač­ných dejov sa zabez­pe­ču­je žiab­ra­mi. Sodík je hlav­ný ión tka­nív. Tran­s­port sodí­ka cez bun­ko­vú mem­brá­nu je vyso­ko závis­lý na ener­gii a umož­ňu­je ho enzým Na/​K‑ATP-​áza. Ten­to enzým sa nachá­dza v bun­ko­vej mem­brá­ne a využí­va ener­giu, kto­rú dodá­va ATP na pre­nos sodí­ka jed­ným sme­rom cez bun­ko­vú mem­brá­nu. Dras­lík sa pohy­bu­je opač­ným sme­rom. Ten­to pro­ces umož­ňu­je sva­lo­vú kon­trak­ciu, posky­tu­je elek­tro­che­mic­ký gra­dient potreb­ný na čin­nosť srd­ca a umož­ňu­je pre­nos všet­kých sig­ná­lov v moz­gu a ner­voch. Väč­ši­na osmo­re­gu­lá­cie u rýb sa deje v žiab­rach a fun­gu­je nasle­dov­ne: Čpa­vok sa tvo­rí ako odpa­do­vý pro­dukt meta­bo­liz­mu rýb. Keď sú ryby v pohy­be, tvo­ria väč­šie množ­stvo čpav­ku a ten sa musí vylú­čiť z krvi. Na roz­diel od vyš­ších živo­čí­chov, ryby nevy­lu­ču­jú čpa­vok močom. Čpa­vok a väč­ši­na dusí­ka­tých odpa­do­vých látok pre­stu­pu­je cez mem­brá­nu žia­bier (asi 80 – 90%). Čpa­vok sa vymie­ňa pri pre­cho­de cez mem­brá­nu žia­bier za sodík. Tak­to sa zni­žu­je množ­stvo čpav­ku v krvi a zvy­šu­je sa jeho kon­cen­trá­cia v bun­kách žia­bier. Naopak, sodík pre­chá­dza z buniek žia­bier do krvi. Aby sa nahra­dil sodík v bun­kách žia­bier a obno­vi­la sa rov­no­vá­ha solí, bun­ky žia­bier vylú­čia čpa­vok do vody a vyme­nia ho za sodík z vody. Podob­ným spô­so­bom sa vymie­ňa­jú chlo­ri­do­vé ióny za bikar­bo­nát. Pri dýcha­ní je ved­ľaj­ší pro­dukt CO2 a voda. Bikar­bo­nát sa tvo­rí, keď CO2 z bun­ko­vé­ho dýcha­nia rea­gu­je s vodou v bun­ke. Ryby nemô­žu, na roz­diel od sucho­zem­ských živo­čí­chov, vydých­nuť CO2 a mies­to toho sa zlu­ču­je s vodou a tvo­rí sa bikar­bo­ná­to­vý ión. Chlo­ri­do­vé ióny sa dostá­va­jú do bun­ky a bikar­bo­nát von z bun­ky do vody. Tým­to spô­so­bom sa zamie­ňa vodík za sodík, čím sa napo­má­ha kon­tro­le pH krvi.

Tie­to dva mecha­niz­my výme­ny iónov sa nazý­va­jú absor­pcia a sek­ré­cia a vysky­tu­jú sa v dvoch typoch buniek žia­bier, res­pi­rač­ných a chlo­ri­do­vých. Chlo­ri­do­vé bun­ky vylu­ču­jú soli, sú väč­šie a vyvi­nu­tej­šie u mor­ských dru­hov rýb. Res­pi­rač­né bun­ky, kto­ré sú potreb­né pre výme­nu ply­nov, odstra­ňo­va­nie dusí­ka­tých odpa­do­vých pro­duk­tov a udr­žia­va­nie aci­do­bá­zic­kej rov­no­vá­hy, sú vyvi­nu­tej­šie u slad­ko­vod­ných rýb. Sú záso­bo­va­né arte­riál­nou krvou a zabez­pe­ču­jú výme­nu sodí­ka a chlo­ri­dov za čpa­vok a bikar­bo­nát. Tie­to pro­ce­sy sú opäť vyso­ko závis­lé na prí­stup­nos­ti ener­gie. Ak nie je dosta­tok ener­gie na fun­go­va­nie ióno­vej pum­py, nemô­že dochá­dzať k ich výme­ne a voda “zapla­ví” bun­ky difú­zi­ou a to spô­so­bí smrť rýb.

Dôsled­ky nedos­tat­ku kys­lí­ka v pro­ce­se osmoregulácie

Len nie­koľ­ko minút nedos­tat­ku kys­lí­ka, mem­brá­na buniek moz­gu strá­ca schop­nosť kon­tro­lo­vať rov­no­vá­hu iónov a uvoľ­ňu­jú sa neuro­trans­mi­te­ry, kto­ré urých­ľu­jú vstup váp­ni­ka do bun­ky. Zvý­še­ná hla­di­na váp­ni­ka v bun­kách spúš­ťa množ­stvo dege­ne­ra­tív­nych pro­ce­sov, kto­ré vedú k poško­de­niu ner­vo­vej sústa­vy a k smr­ti. Tie­to pro­ce­sy zahŕňa­jú poško­de­nie DNA, dôle­ži­tých bun­ko­vých pro­te­ínov a bun­ko­vej mem­brá­ny. Tvo­ria sa voľ­né radi­ká­ly a oxid dusi­tý, kto­ré poško­dzu­jú bun­ko­vé orga­ne­ly. Podob­né pro­ce­sy sa dejú aj v iných orgá­noch (pečeň, sva­ly, srd­ce a krv­né bun­ky). Ak sa dosta­ne do bun­ky váp­nik, je potreb­né veľ­ké množ­stvo ener­gie na jeho odstrá­ne­nie kal­ci­ový­mi pum­pa­mi, kto­ré vyža­du­jú ATP. Ďal­ší dôsle­dok hypo­xie je uvoľ­ňo­va­nie hor­mó­nov z hypo­fý­zy, z kto­rých u rýb pre­va­žu­je pro­lak­tín. Uvoľ­ne­nie toh­to hor­mó­nu ovplyv­ňu­je prie­pust­nosť bun­ko­vej mem­brá­ny v žiab­rach, koži, oblič­kách, čre­ve a ovplyv­ňu­je mecha­niz­mus tran­s­por­tu iónov. Jeho uvoľ­ne­nie napo­má­ha regu­lá­cii rov­no­vá­hy vody a iónov zni­žo­va­ním príj­mu vody a zadr­žia­va­ním dôle­ži­tých iónov, hlav­ne Na+ a Cl-. Tým pomá­ha udr­žia­vať rov­no­vá­hu solí v krvi a v tka­ni­vách a brá­ni nabobt­na­niu rýb vodou.

Naj­väč­šia hroz­ba pre slad­ko­vod­né ryby je stra­ta iónov difú­zi­ou do vody, skôr než vylu­čo­va­nie nad­byt­ku vody. Hoci regu­lá­cia rov­no­vá­hy vody môže mať význam, je sekun­dár­na vo vzťa­hu k zadr­žia­va­niu iónov. Pro­lak­tín zni­žu­je osmo­tic­kú prie­pust­nosť žia­bier zadr­žia­va­ním iónov a vylu­čo­va­ním vody. Zvy­šu­je tiež vylu­čo­va­nie hlie­nu žiab­ra­mi, čím napo­má­ha udr­žia­vať rov­no­vá­hu iónov a vody tým, že zabra­ňu­je pre­cho­du mole­kúl cez mem­brá­nu. U rýb, kto­ré boli stre­so­va­né chy­ta­ním, prud­kým plá­va­ním, sa z tka­nív odčer­pá­va ener­gia a trvá nie­koľ­ko hodín až dní, kým sa jej záso­by obno­via. Ana­e­rób­ny ener­ge­tic­ký meta­bo­liz­mus nie je schop­ný to zabez­pe­čiť v plnej mie­re a je potreb­né veľ­ké množ­stvo kys­lí­ka. Ak je ho nedos­ta­tok, vedie to k úhy­nu rýb. Nemu­sia však uhy­núť hneď. Rov­no­vá­ha solí sa nemô­že zabez­pe­čiť bez dostat­ku kyslíka.

Potre­ba kyslíka

Kys­lík je hlav­ným fak­to­rom, kto­rý ovplyv­ňu­je pre­ži­tie rýb v stre­se. Nie tep­lo­ta vody ani hla­di­na soli. Pred­sa však je tep­lo­ta hlav­ný uka­zo­va­teľ toho, koľ­ko kys­lí­ka vo vode je pre ryby dostup­né­ho a ako rých­lo ho budú môcť využiť. Maxi­mál­ne množ­stvo roz­pus­te­né­ho kys­lí­ka vo vode sa ozna­ču­je hla­di­na satu­rá­cie. Táto kle­sá so stú­pa­ním tep­lo­ty. Napr. pri tep­lo­te 21°C je voda nasý­te­ná kys­lí­kom pri jeho kon­cen­trá­cii 8,9 mg/​l, pri 26°C je to pri kon­cen­trá­cii 8 mg/​l a pri 32°C len 7,3 mg/​l. Pri vyš­ších tep­lo­tách sa zvy­šu­je meta­bo­liz­mus rýb a rých­lej­šie využí­va­jú aj kys­lík. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ka pod 5 mg/​l pri 26°C môže byť rých­lo smrteľná.

Vzduch a kys­lík vo vode – môže aj ško­diť. Pri cho­ve cich­líd sa čas­to cho­va­teľ sna­ží zabez­pe­čiť maxi­mál­ne pre­vzduš­ne­nie vody veľ­mi sil­ným vzdu­cho­va­ním. Nie­kto­rí cho­va­te­lia využí­va­jú mož­nos­ti pri­sá­va­nia vzdu­chu pred vyús­te­ním vývo­du inter­né­ho ale­bo exter­né­ho fil­tra, iní pou­ží­va­jú samos­tat­né vzdu­cho­vé kom­pre­so­ry, kto­rý­mi vhá­ňa­jú vzduch do vody cez vzdu­cho­va­cie kame­ne s veľ­mi jem­ný­mi pór­mi. Oba spô­so­by vzdu­cho­va­nia sú schop­né vytvo­riť obrov­ské množ­stvo mik­ro­sko­pic­kých bub­li­niek. Veľ­kosť bub­lín kys­lí­ka ale­bo vzdu­chu môže význam­ne zme­niť ché­miu vody, stu­peň pre­no­su ply­nov a kon­cen­trá­ciu roz­pus­te­ných ply­nov. Rizi­ko poško­de­nia zdra­via a úhy­nu rýb vzni­ká naj­mä pri tran­s­por­te v uzav­re­tých nádo­bách, do kto­rých sa vhá­ňa vzduch ale­bo kys­lík pod tla­kom. Urči­té rizi­ko však vzni­ká aj pri nad­mer­nom jem­nom vzdu­cho­va­ní v akvá­riách. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky ply­nu sa môžu pri­le­piť na žiab­re, skre­ly, kožu a oči a spô­so­bo­vať trau­mu a ply­no­vú embó­liu. Poško­de­nie žia­bier a ply­no­vá embó­lia nega­tív­ne ovplyv­ňu­jú zdra­vie rýb a pre­ží­va­teľ­nosť, obme­dzu­jú výme­nu ply­nov pri dýcha­ní a vedú k hypo­xii, zadr­žia­va­niu CO2 a res­pi­rač­nej aci­dó­ze. Čis­tý kys­lík je účin­né oxi­do­vad­lo. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky obsa­hu­jú­ce čis­tý kys­lík sa môžu pri­chy­tiť na lís­t­ky žia­bier, vysu­šu­jú ich, dráž­dia, oxi­du­jú a spô­so­bu­jú che­mic­ké popá­le­nie jem­né­ho epi­te­liál­ne­ho tka­ni­va. Ak voda vyze­rá mlieč­ne zaka­le­ná s množ­stvom minia­túr­nych bub­lín, kto­ré sa pri­le­pu­jú na skre­ly a žiab­re ale­bo na vnú­tor­né ste­ny nádo­by, je potreb­né tie­to pod­mien­ky pova­žo­vať za poten­ciál­ne toxic­ké a vše­obec­ne nezdra­vé pre ryby. Ak je pôso­be­nie ply­nu v tom­to sta­ve dlh­šie trva­jú­ce a par­ciál­ny tlak kys­lí­ka sa pohy­bu­je oko­lo 1 atmo­sfé­ry (namies­to 0,2 atm., ako je vo vzdu­chu), šan­ca pre­ži­tia pre ryby kle­sá. Stla­če­ný vzduch je vhod­ný, ak sa dopĺňa kon­ti­nu­ál­ne v roz­me­dzí bez­peč­nej kon­cen­trá­cie kys­lí­ka, ale pôso­be­ním stla­če­né­ho vzdu­chu ale­bo dodá­va­né­ho pod vyso­kým par­ciál­nym tla­kom vo vode, môžu ryby pre­stať dýchať, čím sa zvy­šu­je kon­cen­trá­cia CO2 v ich orga­niz­me. To môže viesť k zme­nám aci­do­bá­zic­kej rov­no­vá­hy (res­pi­rač­nej aci­dó­zy) v orga­niz­me rýb a zvy­šo­vať úhyn. Čis­tý stla­če­ný kys­lík obsa­hu­je 5‑násobne vyš­ší obsah kys­lí­ka ako vzduch. Pre­to je potre­ba jeho dodá­va­nia asi 15 pri čis­tom kys­lí­ku opro­ti záso­bo­va­niu vzdu­chom. Veľ­mi malé bub­li­ny kys­lí­ka sa roz­púš­ťa­jú rých­lej­šie než väč­šie, pre­to­že majú väč­ší povrch vzhľa­dom k obje­mu, ale kaž­dá ply­no­vá bub­li­na potre­bu­je na roz­pus­te­nie vo vode dosta­toč­ný pries­tor. Ak ten­to pries­tor chý­ba ale­bo je nedos­ta­toč­ný, mik­ro­bub­li­ny môžu zostať v sus­pen­zii vo vode, pri­chy­tá­va­jú sa k povr­chom pred­me­tov vo vode ale­bo poma­ly stú­pa­jú k hladine.

Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky ply­nu sa roz­púš­ťa­jú vo vode rých­lej­šie a dodá­va­jú viac ply­nu do roz­to­ku než väč­šie bub­li­ny. Tie­to pod­mien­ky môžu pre­sy­co­vať vodu kys­lí­kom, ak množ­stvo bub­li­niek ply­nu tvo­rí “hmlu” vo vode a zostá­va­jú rozp­tý­le­né (v sus­pen­zii) a kys­lík s vyso­kým tla­kom môže byť toxic­ký kvô­li tvor­be voľ­ných radi­ká­lov. Mik­ro­sko­pic­ké vzdu­cho­vé bub­lin­ky môžu tiež spô­so­biť ply­no­vú embó­liu. Arte­riál­na ply­no­vá embó­lia a emfy­zém tka­nív môžu byť reál­ne a tvo­ria nebez­pe­čen­stvo naj­mä pri tran­s­por­te živých rýb. Je pre­to potreb­né sa vyhnúť sus­pen­zii ply­no­vých bub­lín v tran­s­port­nej vode. Prob­lém arte­riál­nej ply­no­vej embó­lie počas tran­s­por­tu vzni­ká aj pre­to, že ryby nema­jú mož­nosť sa poto­piť do väč­šej hĺb­ky (ako to robia ryby vypus­te­né do jaze­ra), kde je vyš­ší tlak vody, kto­rý by roz­pus­til jem­né bub­lin­ky v obe­ho­vom sys­té­me. Dva kľú­čo­vé body zlep­šu­jú poho­du veľ­ké­ho počtu odchy­te­ných a stre­so­va­ných rýb pri transporte:

Zvý­šiť par­ciál­ny tlak O2 nad nasý­te­nie stla­če­ným kys­lí­kom a doda­nie dosť veľ­kých bub­lín, aby unik­li povr­chom vody. Vzduch tvo­rí naj­mä dusík a mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky dusí­ka tiež môžu pri­lip­núť na žiab­re. Bub­lin­ky aké­ho­koľ­vek ply­nu pri­chy­te­né na žiab­re môžu ovplyv­niť dýcha­nie a naru­šiť zdra­vie rýb. Ak sa tran­s­por­tu­jú ryby vo vode pre­sý­te­nej bub­lin­ka­mi, vzni­ká prav­de­po­dob­nosť vzni­ku hypo­xie, hyper­kar­bie, res­pi­rač­nej aci­dó­zy, ocho­re­nia a smrti.

Zvý­šiť sla­nosť vody na 3 – 5 mg/​l. Soľ (sta­čí aj neiodi­do­va­ná NaCl) je vhod­ná pri tran­s­por­te rýb. V stre­se ryby strá­ca­jú ióny a toto môže byť pre ne viac stre­su­jú­ce. Ener­ge­tic­ká potre­ba tran­s­por­tu iónov cez mem­brá­ny buniek môže pred­sta­vo­vať význam­nú stra­tu ener­gie vyža­du­jú­cu ešte viac kys­lí­ka. Tran­s­port rýb v nádo­bách, kto­ré obsa­hu­jú hmlu mik­ro­sko­pic­kých bub­lín, môžu byť nebez­peč­ná pre tran­s­por­to­va­né ryby zvy­šo­va­ním mož­nos­ti one­sko­re­nej smr­ti po vypus­te­ní. Ryby tran­s­por­to­va­né v ako­by mlieč­ne zaka­le­nej vode sú stre­so­va­né, dochá­dza k ich fyzic­ké­mu poško­de­niu, zvy­šu­je sa cit­li­vosť k infek­ciám, ocho­re­niu a úhyn po vypus­te­ní po tran­s­por­te. Po vypus­te­ní rýb, kto­ré pre­ži­li prvot­ný toxic­ký vplyv kys­lí­ka, po tran­s­por­te môžu byť kvô­li poško­de­ným žiab­ram cit­li­vej­šie na rôz­ne pato­gé­ny a násled­ne sa môže vysky­to­vať zvý­še­ný úhyn počas nie­koľ­kých dní až týž­dňov po tran­s­por­te. Veľ­mi pre­vzduš­ne­ná voda nezna­me­ná pre­kys­li­če­ná. Veľ­mi pre­vzduš­ne­ná voda je čas­to pre­sý­te­ná plyn­ným dusí­kom, kto­rý môže spô­so­biť ocho­re­nie. Mik­ro­sko­pic­ké bub­lin­ky obsa­hu­jú­ce naj­mä dusík, môžu spô­so­biť emfy­zém tka­nív pri tran­s­por­te, podob­ne, ako je tomu u potápačov.

Lite­ra­tú­ra

Cech, J.J. Jr., Cast­le­ber­ry, D.T., Hop­kins, T.E. 1994. Tem­pe­ra­tu­re and CO2 effects on blo­od O2 equ­ilib­ria in squ­awfish, Pty­cho­che­i­lus ore­go­nen­sis. In: Can. J. Fish. Aqu­at. Sci., 51, 1994, 13 – 19.
Cech, J.J. Jr., Cast­le­ber­ry, D.T., Hop­kins, T.E., Peter­sen, J.H. 1994. Nort­hern squ­awfish, Pty­cho­che­i­lus ore­go­nen­sis, O2 con­sump­ti­on and res­pi­ra­ti­on model: effects of tem­pe­ra­tu­re and body size. In: Can. J. Fish. Aqu­at. Sci., 51, 1994, 8 – 12.
Croc­ker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1998. Effects of hyper­cap­nia on blood-​gas and acid-​base sta­tus in the whi­te stur­ge­on, Aci­pen­ser trans­mon­ta­nus. In: J. Comp. Phy­si­ol., B168, 1998, 50 – 60.
Croc­ker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1997. Effects of envi­ron­men­tal hypo­xia on oxy­gen con­sump­ti­on rate and swim­ming acti­vi­ty in juve­ni­le whi­te stur­ge­on, Aci­pen­ser trans­mon­ta­nus, in rela­ti­on to tem­pe­ra­tu­re and life inter­vals. In: Env. Biol. Fish., 50, 1997, 383 – 389.
Croc­ker, C.E., Far­rell, A.P., Gam­perl, A.K., Cech, J.J. Jr. 2000. Car­di­ores­pi­ra­to­ry res­pon­ses of whi­te stur­ge­on to envi­ron­men­tal hyper­cap­nia. In: Amer. J. Phy­si­ol. Regul. Integr. Comp. Phy­si­ol., 279, 2000, 617 – 628.
Fer­gu­son, R.A, Kief­fer, J.D., Tufts, B.L. 1993. The effects of body size on the acid-​base and meta­bo­lic sta­tus in the whi­te musc­le of rain­bow trout befo­re and after exhaus­ti­ve exer­ci­se. In: J. Exp. Biol., 180, 1993, 195 – 207.
Hyl­land, P., Nils­son, G.E., Johans­son, D. 1995. Ano­xic brain fai­lu­re in an ectot­her­mic ver­teb­ra­te: rele­a­se of ami­no acids and K+ in rain­bow trout tha­la­mus. In: Am. J. Phy­si­ol., 269, 1995, 1077 – 1084.
Kief­fer, J.D., Cur­rie, S., Tufts, B.L. 1994. Effects of envi­ron­men­tal tem­pe­ra­tu­re on the meta­bo­lic and acid-​base res­pon­ses on rain­bow trout to exhaus­ti­ve exer­ci­se. In: J. Exp. Biol., 194, 1994, 299 – 317.
Krum­schna­bel, G., Sch­warz­baum, P.J., Lisch, J., Bia­si, C., Wei­ser, W. 2000. Oxygen-​dependent ener­ge­tics of anoxia-​intolerant hepa­to­cy­tes. In: J. Mol. Biol., 203, 2000, 951 – 959.
Laiz-​Carrion, R., Sangiao-​Alvarellos, S., Guz­man, J.M., Mar­tin, M.P., Migu­ez, J.M., Soen­gas, J.L., Man­ce­ra, J.M. 2002. Ener­gy meta­bo­lism in fish tis­su­es rela­ed to osmo­re­gu­la­ti­on and cor­ti­sol acti­on: Fish gro­wth and meta­bo­lism. Envi­ron­men­tal, nut­ri­ti­onal and hor­mo­nal regu­la­ti­on. In: Fish Phy­si­ol. Bio­chem., 27, 2002, 179 – 188.
Mac­Cor­mack, T.J., Drie­dzic, W.R. 2002. Mito­chon­drial ATP-​sensitive K+ chan­nels influ­en­ce for­ce deve­lop­ment and ano­xic con­trac­ti­li­ty in a flat­fish, yel­lo­wtail floun­der Liman­da fer­ru­gi­nea, but not Atlan­tic cod Gadus mor­hua heart. In: J. Exp. Biol., 205, 2002, 1411 – 1418.
Man­zon, L.A. 2002. The role of pro­lac­tin in fish osmo­re­gu­la­ti­on: a review. In: : Gen. Com­par. Endoc­rin., 125, 2002, 291 – 310.
Mil­li­gan, C.L. 1996. Meta­bo­lic reco­ve­ry from exhaus­ti­ve exer­ci­se in rain­bow trout: Review. In: Comp. Bio­chem. Physiol.,113A, 1996, 51 – 60.
Mor­gan, J.D., Iwa­ma, G.K. 1999. Ener­gy cost of NaCl tran­s­port in iso­la­ted gills of cutth­ro­at trout. In: Am. J. Phy­si­ol., 277, 1999, 631 – 639.
Nils­son, G.E., Perez-​Pinzon, M., Dim­berg, K., Win­berg, S. 1993. Brain sen­si­ti­vi­ty to ano­xia in fish as ref­lec­ted by chan­ges in extra­cel­lu­lar potassium-​ion acti­vi­ty. In: Am. J. Phy­si­ol., 264, 1993, 250 – 253.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Správanie rýb

Hits: 31653

Sprá­va­nie rýb môže kaž­dý z nás pozo­ro­vať. Svo­jím sprá­va­ním vlast­ne ryby s nami komu­ni­ku­jú. Keď­že nedo­ká­že­me zachy­tiť ich prí­pad­né zvu­ko­vé pre­ja­vy, nemá­me inú mož­nosť. Ak sa nie­čo dozvie­me o ich sprá­va­ní, bude­me vedieť im lep­šie pomôcť, pomô­že nám to v odha­de ich kon­dí­cie, vo fyzi­olo­gic­kých potre­bách apod. Pre­to sa posna­žím pre­dos­trieť vám zopár svo­jich postre­hov. Cel­ko­vé sprá­va­nie rýb je dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. laby­rint­ky sú za bež­ných pod­mie­nok pokoj­né, tet­ro­vi­té sú čas­to hej­no­vé, spo­lo­čen­ské typy. Nie­kto­ré ryby svoj život­ný pries­tor nachá­dza­jú v rôz­nych čas­tiach vod­né­ho stĺp­ca. Sum­če­ky obý­va­jú pre­važ­ne dno, tet­ry plá­va­jú v stre­de akvá­ria, dánia v hor­nej čas­ti, mren­ky prak­tic­ky v celom vod­nom stĺp­ci. Ryby sa z času na čas otie­ra­jú o pev­ný pod­klad. V prí­pa­de, že túto akti­vi­tu zvý­šia, zrej­me nepôj­de o sociál­ne sprá­va­nie, ale o vzni­ka­jú­cu, prí­pad­ne už jes­tvu­jú­cu ples­ňo­vú ale­bo inú náka­zu napá­da­jú­cu povrch tela.

V prí­pa­de, že máme v nádr­ži prí­liš malý počet rýb, môžu sa sprá­vať vyľa­ka­ne a bojaz­li­vo. Situ­ácia závi­sí od stav­by akvá­ria – deko­rá­cie, roz­miest­ne­nia rast­lín, ich veľ­kos­ti, mor­fo­ló­gie, veľ­kos­ti akvá­ria, no samoz­rej­me aj od oko­li­tých rýb. V takom prí­pa­de je zrej­me vhod­né zasiah­nuť, zvý­šiť počet úkry­tov (nie­ke­dy ale aj zní­žiť, ale­bo zme­niť), nechať viac zarásť nádrž, prí­pad­ne šetr­nej­šie zapí­nať osvet­le­nie, zní­žiť tok fil­tra, vzdu­cho­va­nia, ale­bo jed­no­du­cho zvý­šiť počet rýb v akvá­riu. Pozor však, nie­kto­ré dru­hy rýb sú vyslo­ve­nie bojaz­li­vé, prí­pad­ne sa vyzna­ču­jú viac-​menej noč­ným živo­tom – napr. via­ce­ré dru­hy sumcovitých.

Ryby aj rast­li­ny rea­gu­jú na svet­lo viac-​menej pozi­tív­ne. Rast­li­ny foto­syn­te­ti­zu­jú a dýcha­jú, prí­pad­ne sa obra­ca­jú za svet­lom atď. Ryby počas dostat­ku svet­la inten­zív­ne plá­va­jú, vyko­ná­va­jú väč­ši­nu akti­vít. Sve­tel­né šoky nezná­ša­jú, pre­to nie­kto­rí akva­ris­ti pou­ží­va­jú stmie­va­če – takým­to spô­so­bom zmier­ňu­jú prí­pad­ný náh­ly prí­sun svet­la. Imi­tu­je sa tým východ a západ sln­ka. Kaž­do­pád­ne pomô­že, ak ume­lé osvet­le­nie zapne­me ešte pre zotme­ním. Hor­ší prí­pad totiž je náh­ly prí­sun svet­la, ako jeho náh­ly nedos­ta­tok. Pomô­že aj to, ak najprv zapne­me stol­nú lam­pu mimo akvá­ria (slab­ší zdroj svet­la), prí­pad­ne lus­ter, a nako­niec samot­né svet­lo nad akvá­ri­om. Na náh­ly nárast svet­la rea­gu­jú ryby podráž­de­ne – prud­ko začnú plá­vať, nie­kto­ré dru­hy sa sna­žia vysko­čiť, vte­dy môže dôjsť k úra­zu spô­so­be­né­ho deko­rá­ci­ou. Ryby nie sú síce schop­né zatvo­riť oči, ale v noci spia. Zjav­ne to závi­sí na množ­stve svet­la – ove­ľa viac ako na zacho­va­ní pri­ro­dze­né­ho strie­da­nia napr. 12 hodi­no­vé­ho cyk­lu. Čiže, tým že svie­ti­me viac než je pri­ro­dze­né, resp. nepra­vi­del­ne, ryby una­vu­je­me, pre­to­že ich núti­me nespať. Drvi­vá väč­ši­na dru­hov mení v noci aj svo­je sfar­be­nie – strá­ca sa kon­trast, fareb­nosť, cel­ko­vo oby­čaj­ne ryba stmavne.

Je zau­jí­ma­vé ako sa ryby budia. Je zná­me, že mno­hé dru­hy sa sko­ro ráno trú. Nie­kto­ré dru­hy sa zobú­dza­jú veľ­mi rých­lo, iné naopak veľ­mi ťaž­ko. Ľah­ko to môže­me vypo­zo­ro­vať počas noci, keď zra­zu zasvie­ti­me. Živo­rod­ky, tet­ry, mren­ky nám zakrát­ko potom oži­jú, pri­čom ska­lá­rom, ostat­ným cich­li­dám pre­bú­dza­nie bude trvať ove­ľa dlh­šie – ako­by neochot­ne. Sprá­va­nie rýb ovplyv­ňu­je aj roč­né obdo­bie. My to len veľ­mi ťaž­ko vie­me napo­dob­niť. V prí­ro­de čas­to dochá­dza k roz­mno­žo­va­niu na kon­ci obdo­bia sucha, ryby sa čas­to vyví­ja­jú počas prvých dní daž­ďo­vé­ho obdo­bia. Pre väč­ši­nu dru­hov je naj­pri­ro­dze­nej­šia doba na tre­nie v zaja­tí jar. Vte­dy je aj ich hor­mo­nál­na akti­vi­ta pohlav­ných fun­kcií na naj­vyš­šej úrov­ni. Tre­ba si uve­do­miť, že dru­hy, kto­ré cho­vá­me sú z tro­pic­kých a subt­ro­pic­kých oblas­tí, kde nie sú roč­né obdo­bia ako u nás. Pre­to, ak chce­me byť dôsled­ný, dbaj­me na túto skutočnosť.

V prí­ro­de je čas­tá pro­mis­ku­ita, nie­kto­ré dru­hy sú však ver­né – tvo­ria páry na celý život. Ten­to jav je čas­tý u ame­ric­kých cich­líd. Počas obdo­bia páre­nia, kto­ré môže byť časo­vo ohra­ni­če­né, ale nemu­sí sa ryby samoz­rej­me sprá­va­jú inak. Čas­to menia aj svo­je sfar­be­nie. V tom­to obdo­bí je jas­nej­šie, kraj­šie, naj­mä samec sa sna­ží uká­zať pred samič­kou v plnej krá­se. Napr. sam­ce gupiek Poeci­lia reti­cu­la­ta pre­na­sle­du­jú samič­ky čas­to hodi­ny a hodi­ny. Kaž­do­pád­ne sprá­va­nie počas páre­nia, a sna­žia­ce sa o zís­ka­nie priaz­ne je spre­vá­dza­né zní­že­nou obo­zret­nos­ťou voči nebez­pe­čen­stvu, sam­ce sú čas­to krát ako­by v tran­ze, tre­pú celým telom, naj­mä plut­va­mi, neus­tá­le zís­ka­va­jú vhod­nej­ší pozí­ciu pre oči vyhliad­nu­tej samič­ky, resp. pre via­ce­ro samíc. Doslo­va sa pred­bie­ha­jú v pred­vá­dza­ní, na obdiv vysta­vu­jú čo naj­viac. Samot­ný roz­mno­žo­va­cí akt takis­to pre­bie­ha rôz­ne. Napr. samič­ka po neus­tá­lom pre­na­sle­do­va­ní vypúš­ťa ikry do voľ­nej vody a samec rea­gu­je vylu­čo­va­ním sper­mií rov­na­ko do voľ­né­ho pries­to­ru. Ikry môžu ryby lepiť na lis­ty, na kame­ne, do vrch­nú stra­nu kve­ti­ná­ča zospo­du, fan­tá­zií sa medze nekla­dú. Avšak vrá­tim sa k sprá­va­niu – nie­kto­ré dru­hy sa pred vypus­te­ním pohlav­ných buniek pri­blí­žia k sebe, bruš­ka­mi sa dot­knú a vte­dy nasta­ne prud­ké trhnu­tie, počas kto­ré­ho dôj­de k oplod­ne­niu. Ale­bo sam­ček pre­ho­dí časť svoj­ho tela cez samič­ku, nasta­ne prud­ké trhnu­tie a situ­ácia je podobná.

Pri roz­mno­žo­va­ní papu­ľov­cov pozo­ru­je­me z náš­ho pohľa­du orál­ny sex. Samič­ka pri ňom vypúš­ťa ikry, samec vypúš­ťa sper­mie, oba­ja tie­to pro­duk­ty nabe­ra­jú do úst, samec ich napo­kon oby­čaj­ne pre­ne­chá samič­ke. Pome­no­va­ním papu­ľov­ce sa ozna­ču­jú dru­hy, kto­ré držia svo­je potom­stvo v úst­nej duti­ne – v papuľ­ke. Nepat­ria sem len cich­li­dy, ale aj nie­kto­ré bojov­ni­ce. Zau­jí­ma­vé sprá­va­nie – pre­jav džen­tl­men­stva pozo­ru­je­me u bojov­níc, o kto­rých je zná­me, že sam­ce zvá­dza­jú neľú­tost­né boje. Avšak bojov­ni­ca pomo­cou laby­rin­tu dýcha atmo­sfé­ric­ký kys­lík, a keď počas také­ho­to boja naň­ho doľah­ne bio­lo­gic­ká potre­ba, boj na chví­ľu utích­ne a sok úpl­ne akcep­tu­je svoj­ho pro­tiv­ní­ka, keď sa ide na hla­di­nu nadých­nuť. Potom boj pokračuje.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov rýb sa nesta­rá o svo­je potom­stvo po akte oplod­ne­nia. No z dru­hov, kto­ré tak činia, väč­ši­nou sa v prvej fáze sta­rá o potom­stvo samič­ka, neskôr pre­be­rá zod­po­ved­nosť skôr sami­ca. Avšak čas­to sa pri afric­kých papu­ľov­coch sta­ne, že rodi­čov­ský inštinkt im vydr­ží len počas doby, kým ma samič­ka mla­dé v papu­li, naj­mä pri mala­ws­kých dru­hoch. Tan­ga­nic­ké cich­li­dy a pre­dov­šet­kým ame­ric­ké cich­li­dy majú vyš­šiu potre­bu po odcho­va­ní potom­stva. Čas­to svo­je mla­dé držia v papu­li, nie­ke­dy ich vypus­tia a zno­vu nabe­rú, jed­nak ich učia pre­žiť, jed­nak tak robia, dokiaľ ich vlá­dzu vôbec udr­žať. Názor­ným prí­kla­dom je rod Neolam­pro­lo­gus, kto­rý urput­ne brá­ni svo­je potom­stvo voči votrel­com. Neuve­ri­teľ­ne bojov­ne sa doká­že sprá­vať voči neškod­ným prí­sav­ní­kom. Zau­jí­ma­vým sprá­va­ním pri ochra­ne vlast­né­ho potom­stva pri prin­cez­nách (Neolam­pro­lo­gus bri­char­di). U nich je zná­me, že svo­je potom­stvo doká­žu nie­len úspeš­ne brá­niť, ale dokon­ca star­ší potom­ko­via pomá­ha­jú nie­ke­dy brá­niť mlad­šie potom­stvo. Sám som bol neraz sved­kom pomer­ne komic­ké­ho javu, kedy 0.5 cm jedin­ce spo­mí­na­nej Neolam­pro­lo­gus bri­char­di zastra­šo­va­li 10 – 20 cm jedin­ce iných dru­hov, čím pomá­ha­li naj­mä rodi­čom chrá­niť ešte men­šie dru­hy. Ten­to jav nepo­zo­ru­jem, keď cho­vám prin­cez­ny v samos­tat­nej nádr­ži. Avšak aj v nej pozo­ru­jem jav, kto­rý popi­su­jem na inom mies­te. Keď totiž prin­cez­ny dospe­jú, doká­žu sa až fyzic­ky lik­vi­do­vať veľ­mi úspešne.

Ak si kla­die­te logic­kú otáz­ku, pre­čo mečov­ky, pla­ty, tet­ry, aj cich­li­dy si čas­to svo­je potom­stvo požie­ra­jú a násled­ne sa zno­vu vrha­jú do roz­mno­žo­va­nia, tak vedz­te že je tomu tak pre­to­že akvá­ri­um posky­tu­je iba malý život­ný pries­tor. Keď poro­dí živo­rod­ka v prí­ro­de, ale­bo keď sa vypu­dia ikry, resp. rozp­lá­va plô­dik, vo vod­nom toku, v jaze­re je dosta­tok pries­to­ru na to, aby sa ikry, ryby v tom obje­me stra­ti­li – zachrá­ni­li. V akvá­riu sú ich mož­nos­ti obmedzené.

Riva­li­ta medzi ryba­mi exis­tu­je. Väč­ši­nou sa jed­ná o vnút­rod­ru­ho­vú, ale nie je nezná­ma ani medzid­ru­ho­vá. Jes­tvu­jú medzi ryba­mi nezná­šan­li­vé dru­hy, kto­ré nezne­sú pri sebe v akvá­riu niko­ho. Vše­obec­ne sa za také­to pova­žu­jú mäsož­ra­vé pira­ne. Na samot­né pira­ne je v ich domo­vi­ne vyví­ja­ný tiež pre­dač­ný tlak. Domá­ci majú väč­ší rešpekt pred iný­mi druh­mi ako sú pira­ne. Aj v akvá­riu sú ale dru­hy, s kto­rý­mi sú schop­né pira­ne exis­to­vať za urči­tých pod­mie­nok. V prvom rade nesmú byť hlad­né, z čoho vyplý­va že sa roz­ho­du­jú pod­ľa dostup­nos­ti potra­vy, ak jej majú dosta­tok, doká­žu naží­vať s bež­ný­mi druh­mi rýb. Vhod­né sú napr. Astro­no­tu­sy, Hemic­hro­mi­sy. Názna­ky riva­li­ty, kon­ku­ren­cie môže­me vidieť aj pri mie­ru­mi­lov­ných dru­hoch. Čas­to sa snáď aj z komerč­ných dôvo­dov ozna­ču­jú nie­kto­ré dru­hy za dru­hy takz­va­ne spo­lo­čen­ské – mys­lí sa tým, že ich bojov­nosť medzi sebou je mini­mál­na. Zara­dil by som sem napr. dánia, kar­di­nál­ky, neón­ky, gup­ky, mečov­ky, black­mol­ly, gura­my. Iné dru­hy sú viac nezná­šan­li­vé, iné menej. Ako som spo­mí­nal na inom mies­te – napr. nie­kto­ré ame­ric­ké cich­li­dy sú nezná­šan­li­vé voči všet­kým, aj voči svoj­mu dru­hu, aj voči iným dru­hom. Naopak u veľa afric­kých cich­líd sa riva­li­ta pre­ja­vu­je naj­mä v rám­ci jed­né­ho dru­hu. Typic­kým prí­kla­dom sú Trop­he­usy.. Nie­ke­dy sa však sta­ne, že sam­ca nie­kto­ré­ho dru­hu si vez­mú ostat­né dru­hy na paš­kál via­ce­ré jedin­ce a ten­to jedi­nec má, ak si to nevšim­ne­me, zrej­me zrá­ta­né. Napo­kon ak neja­ká ryba dosta­ne tým­to spô­so­bom zabrať, je mož­né že sa sta­ne apa­tic­kou – až do takej mie­ry, že ďal­šie úto­ky rezig­no­va­ne zná­ša – vlast­ne čaká na smrť ubi­tím – nedo­ká­že sa brá­niť. Boje medzi sebou zvá­dza­jú ryby o potom­stvo, o potra­vu, o pries­tor atď. Pre­ja­vy sú rôz­ne, od mier­nych až po suro­vé nekom­pro­mis­né. Také­to sprá­va­nie je závis­lé aj od veku, čím sú ryby star­šie, tým tole­ru­jú menej. Napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di je druh, kto­rý je priam rodin­ným vzo­rom v mla­dom veku, no ako mla­dé prin­cez­né dospie­va­jú, začnú sa u nich pre­ja­vo­vať nevra­ži­vosť. Doslo­va lik­vi­dač­né sprá­va­nie.

Na to, aby sa agre­si­vi­ta medzi jedin­ca­mi zní­ži­la, je vhod­né zvý­še­nie množ­stva úkry­tov. Pre afric­ké cich­li­dy pla­tí, že agre­si­vi­tu napr. rodov Trop­he­us, Pse­udot­rop­he­us eli­mi­nu­je väč­šie množ­stvo jedin­cov rov­na­ké­ho dru­hu. Toto množ­stvo však musí byť dosta­toč­né, pre­to­že inak je mož­né, že docie­li­me opak. Pre Trop­he­usy je odpo­rú­ča­ný mini­mál­ny počet, desať cho­va­ných jedin­cov v jed­nom akvá­riu. Dôle­ži­tý je aj pomer pohla­ví, odpo­rú­ča­ný je v tom­to prí­pa­de tri sam­ce ku sied­mim sami­ciam. Pre mbu­na cich­li­dy odpo­rú­čam kom­bi­ná­ciu jeden sam­ce na dve – tri sami­ce. V prí­pa­de nedos­tat­ku pries­to­ru hro­zí naj­mä u nie­kto­rých väč­ších dru­hov prí­liš­ná agre­si­vi­ta – kom­bi­ná­cia dvoch sam­cov akar mod­rých s jed­nou sami­cou je v malom pries­to­re nežia­du­ca, podob­ne ako kom­bi­ná­cia dvoch samíc akar a jed­né­ho sam­ca. Napr. aj na prvý pohľad mie­ru­mi­lov­né sam­ce mečov­ky mexic­kej, doká­žu medzi sebou vytvá­rať prí­snu hie­rar­chiu, v kto­rej prí­pad­né slab­šie jedin­ce sú utlá­ča­né. U nie­kto­rých dru­hov exis­tu­je sociál­na hie­rar­chia, kde je pánom domi­nant­ný samec, prí­pad­ne domi­nant­ná sami­ca. U dru­hov, kde je sil­ný pre­jav von­kaj­šie­ho pohlav­né­ho dimor­fiz­mu, môže napriek tomu vyvo­lať fakt, že sam­ce sú čas­to sfar­be­né ako sami­ce. Ak však domi­nant­ný samec pre­sta­ne exis­to­vať v prí­tom­nos­ti pred­tým rece­sív­nych sam­cov, môže sa stať, že naraz sa zra­zu sfar­bí aj nie­koľ­ko ďal­ších sam­cov. Situ­ácia sa môže neskôr zopa­ko­vať, keď si opäť vybo­ju­je neja­ký samec výsad­nú domi­nan­ciu, a “nedo­vo­lí” ostat­ným sam­com byť vyfar­be­ný­mi ako sam­ce. Pri roz­mno­žo­va­ní sa stá­va, že domi­nant­ný samec sa trie s nie­koľ­ký­mi sami­ca­mi, no ostat­né sam­ce ostá­va­jú bokom.

Teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­je aj u rýb. Teri­to­ria­li­ta je jav, kedy orga­niz­mus sa viac zau­jí­ma o urči­tý život­ný pries­tor, kto­rý prí­pad­ne čas­to háji. Teri­to­ria­li­ta sa čas­to pre­ja­ví veľ­mi nega­tív­ne aj v akvá­riu, kde je čas­to málo pries­to­ru. Pre uzav­re­tý pries­tor to môže skon­čiť tra­gic­ky. Znač­nou teri­to­ria­li­tou sa pre­ja­vu­jú skôr dru­hy veľ­kých jazier a mohut­ných tokov, čas­to cich­li­dy. Svo­je vybra­né teri­tó­rium doká­žu brá­niť veľ­mi vehe­men­tne. Veľ­kosť teri­tó­ria závi­sí aj od kon­ku­ren­cie iných jedin­cov, môže zabe­rať jeden kameň, jed­nu uli­tu, ale aj celé akvá­ri­um. Ak sa neja­ké­mu jedin­co­vi poda­rí obsa­diť teri­tó­rium, je vo veľ­kej výho­de. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že jedin­ce pri­da­né do spo­lo­čen­stva akvá­ria neskôr si ťaž­šie nachá­dza­jú svo­je mies­to, a to aj v prí­pa­de že sú sil­né. Ak chce­me teri­tó­rium naru­šiť, sta­čí čas­to zme­niť sta­veb­né prv­ky v akvá­riu – deko­rá­ciu, pre­sa­diť rast­li­ny, pre­miest­niť tech­ni­ku. Čas­to sta­čí pre­su­núť kameň, pri­dať nový kameň, to závi­sí od kon­krét­ne­ho prí­pa­du. Aj malá zme­na čas­to cel­kom zme­ní sprá­va­nie, čo vlast­ne doka­zu­je sil­nú teri­to­ria­li­tu rýb. Samoz­rej­me nie­kto­ré dru­hy sa tak­to pre­ja­vu­jú menej, ale­bo vôbec, iné viac. Bojov­ni­ce, resp. sam­ce bojov­níc Bet­ta splen­dens si svo­je náro­ky obha­ju­jú veľ­mi vehe­men­tne. V nádr­ži, kde nie je pre viac sam­cov dosta­tok život­né­ho pries­to­ru nie je mies­to pre viac sam­cov. Na to aby kon­dí­cia našich bojov­níc bola čo naj­lep­šia, aby plut­vy krás­ne vyni­ka­li, ale­bo na to aby sme moh­li pozo­ro­vať sprá­va­nie sa bojov­níc, vez­mi­me zrkad­lo a nastav­me ho sam­co­vi bojov­ni­ce. Ten­to bude hro­ziť svoj­mu dom­ne­lé­mu soko­vi, aj naň­ho zrej­me zaútočí.

Úlo­ha uče­nia nie je u rýb až tak vyvi­nu­tá ako u cicav­cov, prí­pad­ne u vtá­kov, ale exis­tu­je. Ryby napo­dob­ňu­jú star­šie jedin­ce. Počas život­né­ho cyk­lu rýb sa pre­ja­vu­jú aj nacvi­čo­va­ním rôz­nych situ­ácií – súbo­jov, roz­mno­žo­va­cie­ho sprá­va­nia. Svo­ju úlo­hu iste hrá inštinkt. Ryby nám doká­žu pred­viesť aj svo­je gene­tic­ky vpe­ča­te­né ritu­ály, kto­rý­mi sa sna­žia zalie­čať svo­jim par­tne­rom, ale­bo v kto­rých pred­vá­dza­jú svo­ju silu pre sokom. Tie­to pre­ja­vy sú naj­sil­nej­šie u dru­hov, kto­rých sociál­ne sprá­va­nie je výraz­nej­šie. Dodnes sa nevie dosta­toč­ne vysvet­liť, ako sa doká­žu napr. neón­ky čer­ve­né v jedi­nom momen­te ” dohod­núť” a zme­niť smer plá­va­nia. Napo­kon aj mno­hé mor­ské dru­hy žijú­ce v sku­pi­nách.

Drvi­vá väč­ši­na dru­hov úpl­ne samoz­rej­me rea­gu­je pri pre­no­se v sieť­ke veľ­mi nega­tív­ne. Je to úpl­ne pocho­pi­teľ­né, z ich pohľa­du im ide o život. No ak rybám poskyt­ne­me opo­ru v podo­bu našej ruky, doká­žu sa skôr upo­ko­jiť. Mož­no ste si nie­ke­dy všim­li ako cho­va­teľ chy­tá ryby lyžič­kou, ale­bo rukou. Pre rybu je to v kaž­dom prí­pa­de tole­ran­tnej­šie. Zrej­me nere­a­gu­jú len na samot­nú mecha­nic­kú pod­po­ru, ale snáď aj na tep­lo ľud­skej ruky, mož­no aj na iné fyzi­kál­ne, mož­no aj che­mic­ké vlast­nos­ti také­ho­to pre­no­su. Veľa­krát som tak­to pre­ná­šal naj­mä samič­ky afric­kých cichlíd.

Nie­kto­ré dru­hy správania

Hej­no­vi­tosť – mno­ho dru­hov rýb sa vyzna­ču­je takým­to sociál­nym sprá­va­ním. Iste ste v tele­ví­zii vide­li ako sa obrov­ské kvan­tá rýb zosku­pu­jú a v prie­be­hu oka­mi­hu rea­gu­jú – menia smer. V malom merít­ku to môže­me pozo­ro­vať aj v našom akvá­riu. Naj­mä ak cho­vá­te neja­ké tet­ro­vi­té ryby, napr. pra­vé neón­ky, aj tet­ry neóno­vé sú typic­ké hej­no­vé dru­hy. Ten­to jav sa stup­ňu­je s počet­nos­ťou spo­lo­čen­stva – 5 neóniek sa bude cho­vať inak, ako 200 jedincov.

Samos­tat­nosť - dru­hy rýb, kto­ré žijú viac-​menej samos­tat­ne, prí­pad­ne v pároch. Takých­to dru­hov je naj­viac. Úzko to súvi­sí s teritorialitou.

Ukrý­va­nie – počas svo­jich bež­ných cho­va­teľ­ských čin­nos­tí som mal mož­nosť porov­nať rôz­ne sprá­va­nie rýb pri tak bež­nom úko­ne ako je chy­ta­nie rýb sieť­kou. Väč­ši­na dru­hov rýb ak vlo­ží­me do vody sieť­ku sa sprá­va pomer­ne vystra­še­ne a zbr­k­lo. Len málo dru­hov svoj útek vyko­ná­va cie­ľa­ve­do­mej­šie. V tých­to situ­áciách sa občas sta­ne, že nám ryby vyska­ku­jú z akvá­ria. Iným prí­pa­dom je sprá­va­nie sa mbu­na cich­líd. Sú to dru­hy, kto­ré žijú v ska­lách afric­ké­ho jaze­ra Mala­wi. Tie­to sa sna­žia scho­vať do svoj­ho pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia – do skál. Ostat­né ryby majú ten­den­ciu sa scho­vať maxi­mál­ne za fil­ter, ale mbu­na cich­li­dy sa scho­va­jú šikov­nej­šie. Doká­žu sa scho­vať pod pomer­ne malý kameň. Vy tes­ne oko­lo nich neus­tá­le pre­chá­dza­te, ale ryba, kto­rá je pod svo­jím úkry­tom pomer­ne pokoj­ne čaká. Ak má pries­tor a nik ju neata­ku­je, čaká na odoz­ne­nie oba­vy – na vytia­hnu­tie sieť­ky. Toto sprá­va­nie je čas­to zre­teľ­né aj v pre­daj­ni. Pova­žu­jem to za pre­jav inte­li­gen­cie. Mož­no sa už aj vám sta­lo, že ste sa sna­ži­li chy­tiť podob­ne rybu v nádr­ži plnej úkry­tov a po hodi­ne ste to vzda­li. Inak rea­gu­jú ryby aj na far­bu sieť­ky. Bež­ne sa pou­ží­va­jú sieť­ky zele­né, bie­le a čier­ne. Za najv­hod­nej­šie pova­žu­jem sieť­ky zele­né. Bie­le a čier­ne sú prí­liš kon­trast­né. No aj na tak­to sfar­be­né sieť­ky si doká­žu ryby zvyk­núť. Ak však nie sú na napr. bie­lu sieť­ku zvyk­nu­té, je prav­de­po­dob­né, že sa tej­to výraz­nej­šej sieť­ky budú báť viac.

Use Facebook to Comment on this Post