2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

Hits: 6850

je súťou Devínskej Kobyly. Mnohí Bratislavčania chodia často na Sandberg. Z Devínskej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sandberg je mladotreťohorná paleontologická lokalita európskeho významu. Bola odkrytá lomom na ťažbu piesku. Tvoria ho zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na jurské a spodnokriedové spred 160 – 180 miliónov rokov, boli pri mohutnom zdvihnutí mora pre 14 – 16 miliónmi rokov, vodorovne uložené s vložkami štrkopieskov, a . V pieskovej stene sú viditeľné vodorovné odolnejšieho pieskovca a litotamniového vápenca. Na svahoch a na úpätí sú mohutné z pieskovca a litotamniového vápenca, ktoré tu ostali po poslednom komorovom odstrele. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov a väčších morských a suchozemských živočí. Najznámejšie sú nálezy zubov žralokov a kostnatých rýb, stavca veľ, pozostatkov korytnačiek, opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. V súčasnej flóre sú zastúpené viaceré ohrozené a chránené pieskomilné druhy ako napr. , ,  (Informačná tabuľa).  najstarších geologických vrstiev je viac ako 100 miliónov rokov. V období treťohôr bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom, či súčasťou pobrežného ostrovného systému (devinskakobyla.sk).  

Kedysi sa tu ťažil , k prístavu na rieke sa dopravoval nadzemnou lanovkou. V treťách, pred 14 – 16 miliónmi rokov sa na tomto území rozprestieralo (panorama.sk). Ako už aj názov napovedá, Sandberg je tvorený pieskami, pieskovcami, litotamniovým, lumachelovými a piesčými vápencami a brekciami a piesčitými ílovcami. Z geologického hľadiska sú tieto horniny usadené len krátku dobu, preto sú len málo spevnené. Aj vďaka tomu je Sandberg svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu viac ako 300 druhov skamenelých organizmov. Napr. , , , , , , , , , , a samozrejme ryby. Našiel sa tu dokonca stavec . Sandberg bol aj morským dnom 60 metrov hlbokého mora, aj plážou, útesom, či pevninou. Splavené sem boli hlavne zo severných svahov zvyšky organizmov príbuzné dnešným nosorožcom, antilopám, psovitým šelmám, mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov a , ktoré sa pokladajú za predkov dnešných indických gibonov. Našli sa tu aj zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje ku predchodcom dnešných ľudoopov (devinska.sk). , ktoré sa tu našli ako pochádzali spred 14 – 16 miliónov rokov sazp.sk). Našiel sa tu aj stavec chrbtice treťohornej veľryby, ktorý objavili Albína Brunovského (Vodička). Ohromujúci je nález takmer celého panciera (panorama.sk).

:

Sandberg

na

na Sandbergu

Use to Comment on this Post

2008, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovateľské veľtrhy, Reportáže

INTERZOO Nürnberg

Hits: 4768

2008

Dlhý som odolával lákavému poznaniu, pozrieť sa na chovateľský veľ do Norimbergu – INTERZOO. Koná sa len každé dva roky. V roku 2008 som sa tam napokon dostal. Obával som sa časového stresu, keďže šli len na otočku – na jediný deň. Moje obavy sa však pomerne rýchlo rozplynuli. Priznám sa, že neholdujem príliš kadejakým technickým vymoženostiam. Páčia sa mi prešpekulované akvaristické výrobky, ale neženiem sa za nimi. V Norimbergu som videl veľmi veľa pekných oblekov na telách manažérov, vážne výrazy Číňanov, Indov, Pakistancov, Nemcov, Čechov, Japoncov, Talianov, Rusov a ktoviekoho ešte. Smrdelo to tam biznisom a to mne nebolo práve celkom po chuti. Áno, veľtrh je určený pre firemného klienta, mne to však beztak pripadalo priveľmi vážne. Prekvapilo ma, že výstavná plocha nebola ani zďaleka tak veľká, ako som čakal. Aj keď plocha veľká bola. Očakával som však minimálne trikrát väčšiu plochu, na ktorej by boli vystavovatelia. Keď si predstavím, že by som tam mal byť dva dni, tak by som sa tam nudil. A viem, že moji známi tam chodievajú aj na tri dni :-).

Dnu som spolu s mojimi kamarátmi vošli hneď po otvorení. Po jednej hodine popoludní som mal za sebou provizórny obed aj prehliadku celej výstavnej plochy. Potom som si dal ešte jedno kolo. V Norimbergu som videl veľmi veľa pekných morských akvárií, veľmi veľa svietiacich trubíc nad 10 000 K do zeleno žiariacich sladkovodných nádrží. Mrzelo nás všetkých, že zväčša sme sa stretli s neochotou predať tovar priamo na mieste. Neboli sme posledný deň veľtrhu. Chápem, že sme boli na veľtrhu, ale napr. postrkať do akvárií v košíčkoch s cenovkami a potom nič nepredať je pre mňa nepríjemné . Páčila sa mi veľmi časť, ktorú zabezpečil , ktorý tam aj bol. Poskytol tam pekné pohľady na kvázi , kde napodobňoval rôzne časti sveta, ktoré iste sám pochodil. Pamätám si Čínu, . Tieto vynikali prirodzenou krásou a boli aj poučné. Ako chovateľa gupiek ma potešilo, že som tam videl vo viacerých prípadoch celkom pekné gupky. Neboli to výstavné kusy, ale iste by som si z nich rád kúpil. Som presvedčený o tom, že predstavujú dobre predajný tovar. Čakal som v Norimbergu lepší výber krmív, viac možnosti nakúpiť a väčšiu plochu. Ak sa mi niekedy v budúcnosti podarí zájsť do Norimbergu, tak určite pôjdem v nedeľu. Po čase som nadobudol dojem, že Interzoo mi nestojí zato, aby som tam cestoval len kvôli nemu. Myslím si, že v posledný deň veľtrhu sa predajachtivosť vystavovateľov radikálne zvýši.

Use to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 35685

Pri úprave je nutné byť obozretný. Vhodné sú vedomosti z chémie. Je nutné si uvedomiť, že bez zodpovednosti voči živým organizmom nie je etické pristupovať ku experimentom pri zmenách parametrov vody. Užitočné je oboznámiť sa s parametrami vody. Kvalitatívne všetky zmeny sa dajú vykonať miešaním s vodou iných vlastností. Meraniu parametrov vody, úprave tvrdosti, sa často vkladá príliš veľký význam. Ryby chované už v zajatí sú často prispôsobené našim podmienkam. Nie je prvoradé, aby ryby a rastliny žili vo vode s takým pH a hodnotou tvrdosti v akej žijú v prírode, ale aby sme splnili čo najviac podmienok pre ich úspešný rozvoj. Neutápajte sa v neustálom meraní a pokusoch o zmenu. Pre bežnú akvaristickú prax sa parametre vody preceňujú.

Zvyšovanie teploty vody ohrievačom je pomerne bežné aj v iných oblastiach, nielen v akvaristike. Ďaleko ťažší problém je však ako vodu ochladzovať. Túto otázku riešia najmä akvaristi zaoberajúci sa chovom morských živočí. Tu sa ponúka možnosť využiť princíp peltierových článkov. Pomôže staršia mraznička, chladiarenský prístroj a šikovný majster. Druhá možnosť je nákup v obchode. Ochladzovanie vody týmto spôsobom je finančne pomerne náročné. V malom merítku je možné využiť ľad, je to však nebezpečné – pretože na rozpúšťanie ľadu je potrebné veľa energie, Ľad je pevná látka a oplýva tepelnou kapacitou – na prechod do kvapalného stavu je nutné viac energie pri rovnakom posune teplôt. Postupujme preto opatrne, aby sme nemuseli vyskúšať teplotné extrémy.

Ak chceme meniť tvrdosť vody, bežnými lacnými prostriedkami vieme zabezpečiť len jej zvýšenie. Obsah vápnika a horčíka zvýšime uhličitanom vápenatým – CaCO3, uhličitanom horečnatým – MgCO3, síranom vápenatým – CaSO4, síranom horečnatým – MgSO4, chloridom vápenatým – CaCl2. Prirodzene napr. vápencom. Avšak ak chceme dosiahnuť rýchlu zmenu musíme použiť silnejšiu koncentráciu. Napokon je dostať aj účinné komerčné preparáty, ktoré dokážu rýchlo tvrdosť zvýšiť. Pred oveľa ťažšou otázkou stojíme ak sme si zaumienili tvrdosť znížiť. Je možné použiť vyzrážanie kyselinou šťaveľovou, no rovnováha tohto procesu je malá. Ak by sme však dokázali túto vodu mechanicky veľmi jemným filtrom odfiltrovať, možno by sme dosiahli žiadaný výsledok. Varenie vody za účelom zníženia tvrdosti je veľmi neekonomické. Efekt je mizivý. Varom vyzrážame len uhličitanovú tvrdosť a to maximálne o 2.7 °. Okrem toho varom ničíme aj ten kúsok života, ktorý vo vode je, preto neodporúčam. Aktívne uhlie čiastočne znižuje , podobne niektoré druhy rastlín napr. a živočíchov, najmä ulitníkov a lastúrnikov znižujú obsah Ca a Mg vo vode. Do svojich ulít sú schopné kumulovať veľké množstvo vápnika, veď sú prakticky na jeho výskyte závislé. Ampullarie dokážu vo väčšom množstvo viazať do svojich ulít pomerne značné množstvo vápnika. Naopak pri jeho nedostatku chradnú, mäkne im schránka. Rašelina znižuje takisto v malej miere tvrdosť vody. Miešanie vody mäkšej je samozrejme možné na dosiahnutie nižšej tvrdosti, funguje to lineárne. Pre reálnu prax máme v princípe nasledujúce možnosti.

– v destilačnej kolóne sa zbavuje iónov. Pri destilácii dochádza ku produkcii značného množstva odpadovej vody. Používanie veľkých objemov vody je nutné, pretože pri destilácii dochádza ku veľkých teplotám, ktoré je nutné ochladzovať. Destilačná kolóna je pomerne značná investícia, používajú ju , ktorí majú väčšie množstvo í. Účinnosť destilácie je veľmi . Je nutné však povedať, že nie je veľmi vhodná pre akvaristické účely. Je to voda totiž sterilná, a aj veľmi labilná. Preto je dobré túto vodu miešať. Pre tento dôvod je ideálna reverzná . Technická destilovaná voda z obchodu nie je veľmi vhodná pre akvaristov. Prevádzka samotnej destilačnej kolóny nepodlieha nijakým veľkých opotrebeniam, každopádne pri normálnom používaní nevyžaduje vysoké následné investície.

Reverzná osmóza – proces, pri ktorom sa využíva semipermeabilita – polopriepustnosť. Osmóza je známy proces, pri ktorom nastáva výmena látok pôsobením osmotického tlaku za predpokladu polopriepustnosti medzi dvoma sústavami. Pre vysvetlenie – nemôže dôjsť ku jednoduchej difúzii, ku zmiešaniu, pretože medzi dvoma systémami existuje hranica, prekážka. Ale vplyvom toho, že táto hranica je polopriepustná, vďaka osmotického tlaku dojde ku toku látok. Toto využíva aj reverzná osmóza, no s tým rozdielom, že pri reverznej osmóze dochádza ku odčerpaniu iónov celkom, nedochádza ku vyrovnaniu osmotického tlaku na jednej aj druhej strane. Takto získaná je vhodná pre akvaristu. Napokon ani jej účinnosť nie je taká vysoká ako pri destilácii. Voda z reverzky zvyčajne dosahuje zvyčajne 1 – 10 % pôvodnej hodnoty vodivosti. Na trhu existujú komerčne dostupné osmotické kolóny, ktoré je možné si zakúpiť. Objemovo nezaberajú tak veľa miesta ako destilačné sústavy. Oproti destilačnej sústave majú jednu veľkú nevýhodu v trvanlivosti – membrány a filtračné média osmotickej kolóny je nutné časom meniť, pretože inak reverzka prestane plniť svoju funkciu.

Iontomeničom (Ionexom) – elektrolytická úprava cez katex a anex, z ktorých jeden je záporne nabitý a priťahuje katióny a druhý kladne a priťahuje anióny. Voda prechádza týmito dvoma hlavnými časťami a sa na jednotlivých častiach viažu. Tým sa dosiahne demineralizácia od iónov. Ionex by sa dal aj najľahšie zostaviť aj amatérsky. Problémom je, že katex a anex má svoju kapacitu. Časom sa musí regenerovať, aby si zachoval svoje fyzikálne vlastnosti a celý bol účinný. Regenerácia sa vykonáva pôsobením rôznych špecifických látok, v niektorých prípadoch kuchynskou soľou. Ako ionex (menič) na sa používa napr. permutit, wofatit, cabunit. sú určené pre elimináciu niektorých prvkov – zložiek vody. Na – N je vhodný monmorillonit a clinoptiolit.

sa dosahuje rovnakými metódami ako je opísané pri tvrdosti vody. Zvýšenie vodivosti detto. Zdrojová voda, ktorú máme k dispozícii disponuje zväčša mierne zásaditým pH pitnej vodovodnej vody je obyčajne okolo 7.5. Pre mnoho rýb je vhodné zvýšiť kyslosť na hodnoty okolo 6.5. Máme niekoľko možností – buď zmeniť pH čisto chemicky, alebo prirodzenejšie. Zmena pH je efektívnejšia vtedy, keď voda obsahuje menej rozpustených látok. Ak obsahuje množstvo solí, zmena pH bude o niečo menšia a prípadné kolísanie tejto hodnoty bude menšie. Pôsobenie NaCl – soľ na pH vody je pre akvaristu nehodnotiteľné, pretože ide o soľ silnej zásady – NaOH a silnej kyseliny – , čiže produktov zhruba rovnakej sily, čiže pH neovplyvňuje. Prakticky na pH pôsobí, ale len vďaka tomu, že aj akváriová voda je vodný roztok obsahujúci rôzne látky, s ktorými NaCl reaguje. Toto pôsobenie je však malé a ťažko predpokladateľné.

Pre je vhodné použitie slabej kyseliny 3-hydrogen fosforečnej – H3PO4. H3PO4 je slabá kyselina. O tom aké množstvo je nutné sa presvedčiť experimentom. Zmena pH akýmkoľvek pôsobením totiž závisí aj obsahu solí, čiastočne od teploty, tlaku. Len veľmi zhruba možno povedať, že ak chceme znížiť pH v 100 litrovej nádrži, aplikujeme H3PO4 rádovo v mililitroch. Použitie iných kyselín neodporúčam, každopádne by sa malo jednať aj z hľadiska vašej bezpečnosti o slabé kyseliny jednoduchého zloženia. H3PO4 je všeobecne používaná látka na zníženie tvrdosti. Ak použijeme H3PO4 dochádza pri tom aj ku týmto reakciám (pri uvedených reakciách je možné vápnik Ca nahradiť za Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyselina reaguje s dihydrogenuhličitanom vápenatým za vzniku rozpustného difosforečnanu vápenatého a slabej kyseliny uhličitej. H2CO3 je nestabilná a môže sa rozpadnúť na vodu a oxid uhličý. Vzniknutý fosforečnan môže byť hnojivom pre ryby, , alebo riasy, prípadne zdrojom fosforu pre ryby.  2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 – vzniká rozpustný dihydrogenfosforečnan vápenatý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaHPO4 + 2H2CO3 – vzniká nerozpustný . Ak by sme predsa len použili silné kyseliny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reakciou kyseliny chlorovodíkovej (soľnej) vzniká . H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 – reakciou kyseliny sírovej vzniká síran vápenatý. Ak zdrojová voda obsahuje , prejaví sa pufračná kapacita vody – uhličitan vápenatý CaCO3 totiž reaguje so vzniknutou kyselinou uhličitou za vzniku hydrogenuhličitanu, čím sa dostávame do kolobehu – vlastne do cyklu kyseliny uhličitej. Týmto spôsobom sú naše možnosti ovplyvniť pH limitované. Na určitý čas sa pH aj v takomto prípade zníži, ale nie nadlho, to závisí najmä na koncentrácii hydrogenuhličitanov (od UT) a množstva použitej kyseliny – je len samozrejmé že pufračná schopnosť má svoje limity. V prípade vysokej tvrdosti vody je účinnejšie použiť neustále pôsobenie CO2. Prirodzene sa dá znížiť pH takisto. Vhodné sú napr. jelšové šišky, zahnívajúce drevo, rašelina, výluh z rašeliny atď. Všetko závisí od poznania druhových nárokov jednotlivých rýb a rastlín. Niektoré ryby neznášajú rašelinový extrakt. Rašelinový výluh sa často používa pre výtery napr. tetrovitých rýb. Rašelina znižuje pH. Zahnívajúce drevo má svoje úskalia. Všeobecne sa však dá povedať najmä pre začínajúcich akvaristov, že použitie rôznych materiálov v akváriu nie je také nebezpečné ako si väčšina z nich myslí. Naopak, svojou dlhodobejšou a pozvoľnou činnosťou je ich účinok na zmenu pH oveľa prijateľnejší ako pri použití čistej chémie. Navyše charakter kyselín, ktoré sa lúhujú z týchto materiálov často blahodarne vplývajú aj na , na . ínové kyseliny, organické komplexy, a ostatné organické látky, ktoré sú často prirodzenou súčasťou našich rýb a rastlín aj v ich domovine.

Na zvýšenie pH sa používa – NaHCO3. Čo sa však týka zvyšovanie pH, používa sa v oveľa menšej miere týmto čisto chemickým spôsobom. Prirodzeným spôsobom sa dá zvýšiť pH najlepšie substrátom. obsiahnuté vo vápenci, travertíne posúvajú hodnoty pH až na ú nad 8 úplne bežne. Veľmi jednoduchá úprava vody je použitie . Ak chceme dosiahnuť stálu hladinu soli, nezabúdajte soľ pri výmene a dolievaní vody dopĺňať. Soľ sa používa pre niektoré druhy rýb, predovšetkým pre brakické druhy. žijú v prírode na prieniku sladkej vody a morskej, napr. v ústiach veľkých riek do mora. Aj pre niektoré živorodky sa odporúča vodu soliť. Živorodky žijú v Južnej a Severnej Amerike vo vodách stredne tvrdých. Vhodná dávka pre gupky je 2-3 polievkové lyžice soli na 40 litrov vody. Pre blackmolly – typický brakický druh ešte o niečo viac – 5 lyžíc na 40 litrov vody. Soľ môžeme použiť kuchynskú aj morskú, ktorú dostať v potravinách. Ak začíname s aplikáciou soli, buďme zo začiatku opatrný, postupujme obozretne, na soľ ryby zvykajme radšej postupne, pretože osmotický tlak je zradný. Pri náhlej zmene vodivosti spôsobenej náhlym prírastkom NaCl dôjde k negatívnemu stresu – najmä povrch – koža rýb je náchylná na poškodenie. Táto vlastnosť sa využíva pri liečbe.

Soľ sa odporúča afrických jazerným cichlidám. Obsahujú pomerne vysoké koncentrácie sodíka – Na. V literatúre sa uvádza až 0.5 kg na 100 litrov vody, ja odporúčam jednu polievkovú lyžicu na 40 litrov vody. Soľ pôsobí zrejme ako ér metabolických procesov a katalyzátor. NaCl najskôr disociuje na katión sodíka a anión chlóru. pôsobí ako dezifenkcia a sodík sa podieľa na biologických reakciách. , liečivá môžeme úspešne odstrániť aktívnym uhlím, čiastočne rašelinou. Aktívne uhlie vôbec má široké pole uplatnenia. Je pomerne účinnou prevenciou voči nákaze, pretože adsorbuje na seba množstvo škodlivín. Funguje ako filter. Má takú štruktúru, že oplýva obrovským povrchom, jeden mm3 poskytuje až 100 – 150 m2 plochy. Používa sa aj v komerčne predávaných filtroch. Dokáže čiastočne znížiť aj tvrdosť vody. Treba si však uvedomiť, že jeho pôsobenie je najmä v nádržiach s rastlinami nežiaduce práve kvôli svojej adsorpčnej schopnosti. Aktívne uhlie totiž okrem iného odoberá rastlinám . Samozrejme, jeho schopnosti sú vyčerpateľné – po istom čase sa kapacita nasýti a je nutné aktívne uhlie buď regenerovať, alebo vymeniť. Regenerácia je proces chemický, pre akvaristu príliš nákladný, vlastne zbytočný. Čiastočne by sa dalo regenerovať aktívne uhlie varom, ale aj to je dosť nepriechodné. Ak máme k dispozícii práškovú formu aktívneho uhlia, máme vyhrané – jeho účinnosť je prakticky najvyššia a môžeme ho teda použiť najmenší objem. Riešením je implementácia do filtra, ale aj napr. nasypanie do a umiestnenie do nádrže. Ak sa nám časť rozptýli, nezúfajme, aktívne uhlie je neškodné, vodu nekalí. Vo vode z vodovodnej siete sa nachádzajú rôzne plynné zložky, ktoré sú určené predovšetkým pre dezifenkciu. Pre človeka sú nutnosťou, ale z hľadiska života v akvária je ich vplyv nežiaduci. Jedným z týchto plynov je všeobecne známy chlór. Je do jedovatý plyn, aj pre človeka, ktorý však v nízkych dávkach človeku neškodí a zabíja . ho obsahuje obyčajne 0.1 – 0.2 mg/l, maximálne do 0.5 mg/l. Chlór škodí najmä žiabram rýb. Na to, aby sme sa chlóru zbavili, je napr. odstátie vhodné. Existujú na trhu prípravky na báze thiosíranu sodného – Na2S2O3, ktoré dokážu zbaviť vody chlóru. Odstátím vody sa zbavíme chlóru približne za jeden deň. Vode len musíme dovoliť, aby mali kade unikať – takže žiadne uzavreté bandasky. Čiastočne pri okamžitom napúšťaní vody, pomôže čo najdlhší transport vody v hadici. Značná časť chlóru sa takto odparí. Vo vode sa nachádzajú aj iné plyny – k dokonalému odplyneniu odstátím dôjde po štyroch dňoch. Pre výtery niektorých druhov sa používajú rôzne výluhy, napr. výluhy vodných rastlín. Tie dokážu vodu doslova pripraviť – stabilizovať, poskytnúť žiadané látky, napr. , resp. dokáže snáď viazať prípadne škodlivejšie súčasti. Používa sa aj drevo, dub, jelša, . Hodí sa aj . Rašelina funguje ako čiastočný adsorbent. Na druhej strane vode dodáva humínové kyseliny a iné organické látky. Najmä v poslednej dobe sa využíva ultrafialové na úpravu vody. Často aj na jej sterilizáciu od choroboplodných zárodkov. Môže sa využiť aj tým spôsobom – kedy zasahuje celý objem vody – napr. v prípade akútnej choroby, no zväčša sa UV lampa používa ako filter, ktorý účinne zbavuje vodu rozličných zárodkov organizmov. Voda ošetrená dostatočne silnou UV lampou sa napr. nezariasuje. Jej použitie eliminuje mikrobiálne nákazy na minimum. UV lampy možno dostať bežne na trhu s akvaristickými potrebami. Ako silnú lampu – s akým príkonom nám určuje objem nádrže. UV lampu neodporúčam používať nepretržite.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu

Hits: 10938

Neraz sa stane, že napriek našej snahe sa nám do akvária nasťahujú – nežiaduce . Môžeme si ich zavliecť aj zvonku vo forme zárodkov, spór apod. Skoro vždy je lepšie sa ich zbaviť. Jedným takýmto druhom je aj zástupca kmeňa pŕhlivcov (Cnidaria) – nezmar (Hydra). Nezmar je mimochodom v prírode indikátorom čistoty . V nádrži však zvyčajne dlho nevydrží. V akváriu sa neustále pohybuje. Je väčšinou úplne neškodný, dokáže však negatívne vplývať na málo pohyblivý . Rájovec, , mrenka conchonius likvidujú.

Iným druhom je nálevník. je mikroorganizmus kmeňa Ciliophora. zavlečieme najčastejšie do akvária živou potravou. Medzi akvaristami je aj rozšírený termín a . Dobré nálevníky sú tie, ktoré sa chovajú ako krmivo pre ryby. Medzi tieto akvaristicky najznámejšie patrí trepka – . Zlé nálevníky sú druhy, ktoré sú potenciálnym zdrojom nákazy, druhy schopné ubližovať poteru rýb a zbytočne zvyšovať dekompozíciu hmoty. Najčastejšia masívna invázia nálevníka spôsobuje mliečny zákal, ktorý sa vytvára najmä v nových a čerstvo založených nádržiach. Niekedy ak filter čistíme nevhodne pod tečúcou vodou z vodovodu. Nálevník sa často exponenciálne rozmnoží do takej miery, že neuvidíme na druhú stenu nádrže. Mliečny zákal nie je nič strašné, časom „zmizne“ aj sám. Pomôže správna a . V prípade nutnosti a ak je to vhodné, môžeme pridať do vody . Tá má schopnosť nálevníka zlikvidovať.

kmeňa Plathelminthes si môžeme zavliecť živou potravou. Likviduje ich rájovec .

, , medzi podrad Rhynchobdellidae, rad maloštetinavcov – Oligochaeta, triedy Clitellata – opaskovce, kmeňa Annelida – obrúčkavce, prípadne Hemiclepis marginata. Obyčajne si ich donesieme s nitenkami. Likvidujeme ich mechanicky, alebo roztokom hypermangánu.

patrí do podtriedy Branchiura, triedy kôrovcov Crustacea, podkmeňa Branchiata, oddelenia Mandibulata, kmeňa článkonožcov Arthropoda. Ak napadne ryby, pomôže mechanicky kaprivca vybrať. Lieči sa slabým roztokom trypaflavínu alebo hypermangánom, v ktorých rybu vypláchneme.

Zástupcovia lastúrnikov Heterodonta – Sphaerium, Pisidium sa ojedinele zavlečú do akvária. Patria do triedy Lamellibranchia (lastúrniky), do kmeňa mäkkýšov Mollusca. 

Medzi ostatných živočíchov, ktoré sa môžu vyskytovať v akváriu, a ktoré sú často krmivom, patria zástupcovia drobných kôrovcov ako napr. , Phyllopoda, Copepoda,  – kmeň Nemathelminthes, patriace do kmeňa Tentaculata, Argyroneta aquaticapodrad Ecribellata, rad Araneida , Hydracarina – rad Acarina – roztoče, trieda Arachnoidea – pavúkovce, – najady vážiek – rad triedy hmyz – Ectognatha – môžu byť pre ryby nebezpečné, sú pomerne veľké (4 cm), larvy potápnikov – napr. druhu marginalis – čeľaď Dytiscidae, podrad Adephaga, veľkého radu hmyzu – chrobákov (), trieda Entognatha, nadtrieda Hexapoda – šesťnôžky, patriaca medzi bzdochy

V akvaristických obchodoch sa občas ponúkajú aj menej bežné . Jedny z nich, z ktorých sa často vyskytujú aj u akvaristov, sú aj žabky Hymenochirus curtipes. Táto žabka je veľký labužník na živé . Častokrát som sa stretol s tým, že sa zamieňa s žravým a oveľa väčším druhom . Dnes sú hitom aj raky, kraby a krevety. Krevety a niektoré sú pomerne obľúé najmä pre ich pôsobenie pri odstraňovaní rias. Obľúbená je najmä a rak „.

Use to Comment on this Post