Biotopy, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

skala
Hits: 2095

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­ty, belem­ni­ty, ľali­ov­ky, las­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ry, rádi­ola­rie, prvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550 – 830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu). Vršat­ské brad­lá sú jed­ným z naj­vý­raz­nej­ších prí­rod­ných útva­rov na Slo­ven­sku. Je súčas­ťou Bie­lych Kar­pát, týči sa nad obcou Vršat­ské Pod­hra­die a je vidi­teľ­ný z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Vršat­ské brad­lá sú súčas­ťou brad­lo­vé­ho pás­ma, kto­ré pre­chá­dza sever­ným údo­lím Váhu. Ten­to pás sa tiah­ne od Mora­vy až po východ­né Slo­ven­sko a je tvo­re­ný séri­ou vápen­co­vých a dolo­mi­tic­kých útva­rov, kto­ré vznik­li v obdo­bí jury a krie­dy. Naj­vyš­ším vrchom Vršat­ských bra­diel je Chme­ľo­vá s nad­mor­skou výš­kou 925 met­rov. Geolo­gic­ky sú brad­lá tvo­re­né pre­važ­ne czorsz­tyn­skou brad­lo­vou jed­not­kou, kto­rá pozos­tá­va z rôz­nych typov vápen­cov, vrá­ta­ne kri­no­ido­vých (ľali­ov­ko­vých), bio­herm­ných (úte­so­vých) a kal­pi­one­lo­vých vápen­cov. Tie­to hor­ni­ny sved­čia o sedi­men­tá­cii v plyt­kých moriach počas stred­nej až vrch­nej jury a spod­nej krie­dy. V oblas­ti Chme­ľo­vej sa nachá­dza­jú aj vrstvy vul­ka­nic­kých hor­nín (Wiki­pé­dia).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. V loka­li­te Zazám­čie v oko­lí býva­lé­ho kúpa­lis­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých maji­te­ľov (Wiki­pe­dia). Hrad Vrša­tec bol posta­ve­ný na neprí­stup­ných vápen­co­vých ska­lách a pat­ril medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy na Slo­ven­sku. Jeho stra­te­gic­ká polo­ha mu posky­to­va­la pri­ro­dze­nú ochra­nu a umož­ňo­va­la kon­tro­lu nad dôle­ži­tý­mi obchod­ný­mi ces­ta­mi. Počas svo­jej his­tó­rie hrad vys­trie­dal via­ce­rých maji­te­ľov a v 14. sto­ro­čí bol v drž­be Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. V roku 1708 bol hrad počas Rákóc­zi­ho povs­ta­nia zni­če­ný a odvte­dy zostal v ruinách (tren​cin​.sk).

Vršat­ské brad­lá sú domo­vom pre roz­ma­ni­tú fló­ru a fau­nu. Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov, vrá­ta­ne chrá­ne­ných dru­hov motý­ľov, ako sú jasoň čer­ve­no­oký – Par­nas­sius apol­lo, jasoň choch­lač­ko­vý – Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, vid­lo­chvost fenik­lo­vý – Papi­lio macha­on a okáň hruš­ko­vý – Aglia tau. Z chro­bá­kov je význam­ný výskyt fúza­ča alp­ské­ho – Rosa­lia alpi­na (Wiki­pé­dia). Súčas­ťou šir­šie­ho oko­lie Kri­vok­lát­ska doli­na. Nachá­dza­jú sa tu naj­se­ver­nej­šie výsky­ty tep­lo­mil­ných spo­lo­čens­tiev vzác­nych a ohro­ze­ných rast­lín a živo­čí­chov v Bie­lych Kar­pa­toch, výraz­ne odliš­ných od ostat­ných loka­lít brad­lo­vé­ho pás­ma. Napr. ľan rakús­ky, spria­dač egre­šo­vý. Okrem toho sa tu vysky­tu­jú orchi­de­je, všet­ky tri naše dru­hy pril­bo­viek, kruš­tík pre­hlia­da­ný, jazyk jele­ní, jasoň choch­lač­ko­vý, užov­ka stro­mo­vá, ďateľ bie­lo­c­hrb­tý, muchá­rik bie­lo­kr­ký. V doli­ne sa nachá­dza aj Kri­vok­lát­ska ties­ňa­va. Tam sa bol zazna­me­ný mod­rá­čik kon­zin­co­vý, mora pies­či­no­vá, hmy­zov­ník Holy­by­ho, kruš­tík drob­no­lis­tý, kruš­tík rož­ka­tý, vemen­ník zelen­kas­tý. Záver doli­ny tvo­ria tzv. Kri­vok­lát­ske lúky. Vysky­tu­je sa tu vzác­ny mra­vec Cop­to­for­mi­ca exsec­ta, päť­prs­t­ni­ca hus­to­kve­tá, kruš­tík močiar­ny, kosa­tec trá­vo­lis­tý, hadiv­ka oby­čaj­ná, bie­lo­kvet močiar­ny. Súčas­ťou Kri­vok­lát­skej doli­ny je aj Dra­čia stud­ňa, jedi­ný vodo­pád v Bie­lych Kar­pa­toch (Infor­mač­ná tabuľa).

Prvý novo­do­bý náuč­ný chod­ník bol v oko­lí Vršat­ca sprí­stup­ne­ný v 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Vie­dol z Vršat­ské­ho Pod­hra­dia do Čer­ve­né­ho Kame­ňa. Rekon­štru­ova­ný bol v roku 2005. Stal sa okruž­ným, využí­val exis­tu­jú­ce turis­tic­ké chod­ní­ky. Jeho súčas­ná podo­ba je dlhá asi 6 km (Infor­mač­ná tabuľa). 

Vrša­tec is loca­ted abo­ve Vršat­ské Podhradie.

The Vršat­ské Cliffs are a mas­si­ve limes­to­ne for­ma­ti­on visib­le from a gre­at dis­tan­ce. Abo­ve the vil­la­ge lies Vrša­tec Cast­le, which was first men­ti­oned in 1244 (tren​cin​.sk). The Vršat­ské Cliffs are an impor­tant geolo­gi­cal and pale­on­to­lo­gi­cal site. Nume­rous fos­sils from shal­low and deep Juras­sic and Cre­ta­ce­ous seas can be found here, inc­lu­ding ammo­ni­tes, belem­ni­tes, cri­no­ids, bival­ves (Posi­do­nia), and mic­ro­fos­sils such as fora­mi­ni­fe­ra, radi­ola­ria, and cal­pi­onel­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Rare but­terf­lies such as Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau, and the beet­le Rosa­lia alpi­na inha­bit the area (Wiki­pe­dia). The Vršat­ské Cliffs are a natu­re reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk) and repre­sent the most pro­mi­nent and hig­hest roc­ky klip­pe rid­ge in Slo­va­kia, with ele­va­ti­ons ran­ging from 550 to 830 meters abo­ve sea level. The limes­to­ne mas­sif ori­gi­na­tes from the Juras­sic peri­od (spoz​naj​.eu). The Vršat­ské Cliffs are one of the most stri­king natu­ral for­ma­ti­ons in Slo­va­kia, for­ming part of the Whi­te Car­pat­hians. They rise abo­ve the vil­la­ge of Vršat­ské Pod­hra­die and are visib­le from afar. The cliffs are part of the Klip­pen Belt, which stret­ches through the nort­hern Váh Val­ley. This belt runs from Mora­via to eas­tern Slo­va­kia and con­sists of limes­to­ne and dolo­mi­tic for­ma­ti­ons from the Juras­sic and Cre­ta­ce­ous peri­ods. The hig­hest peak of the Vršat­ské Cliffs is Chme­ľo­vá, with an ele­va­ti­on of 925 meters. Geolo­gi­cal­ly, the cliffs are pri­ma­ri­ly part of the Czorsz­tyn klip­pe unit, com­po­sed of vari­ous types of limes­to­nes, inc­lu­ding cri­no­idal (for­med by cri­no­ids), bio­her­mal (reef), and cal­pi­onel­la limes­to­nes. The­se rocks indi­ca­te sedi­men­ta­ti­on in shal­low seas during the Midd­le to Upper Juras­sic and Lower Cre­ta­ce­ous. Vol­ca­nic rock lay­ers can also be found in the Chme­ľo­vá area (Wiki­pe­dia).

The ear­liest tra­ces of human pre­sen­ce in this area date back to the Late Sto­ne Age. Sto­ne tools were found on Chme­ľo­vá and in the sadd­le bet­we­en Bie­ly Vrch and Diel. More sig­ni­fi­cant sett­le­ment is dated to the Late Bron­ze Age, asso­cia­ted with the Lusa­tian urn­field cul­tu­re, evi­dent from burial grounds and cre­ma­ti­on gra­ves, some­ti­mes cove­red with mounds. Tra­ces of a sett­le­ment were also found in the area of Zazám­čie near the for­mer swim­ming pool (Infor­ma­ti­on board). Later sett­le­ment rela­tes to the Púchov cul­tu­re. The Sla­vic ances­tors left sig­ni­fi­cant tra­ces, inc­lu­ding iron tools from the 9th to ear­ly 10th cen­tu­ries, such as scyt­hes, plo­ws, hoes, anvils, tongs, drills, two-​handed kni­ves, and axes, found in the Medzis­ka­lie area. In the 13th cen­tu­ry, cons­truc­ti­on of a medie­val cast­le began. By the late 13th cen­tu­ry, the cast­le came under the con­trol of Matt­hew Csák. In 1396, it belo­n­ged to Sti­bor of Sti­bo­ricz. The cast­le chan­ged hands many times until its des­truc­ti­on in 1707 (Wiki­pe­dia). Vrša­tec Cast­le was built on inac­ces­sib­le limes­to­ne rocks and was one of the highest-​situated cast­les in Slo­va­kia. Its stra­te­gic posi­ti­on pro­vi­ded natu­ral pro­tec­ti­on and allo­wed con­trol over impor­tant tra­de rou­tes. Throug­hout its his­to­ry, the cast­le had vari­ous owners, inc­lu­ding Matt­hew Csák of Tren­čín in the 14th cen­tu­ry. In 1708, it was des­tro­y­ed during the Rákóc­zi Upri­sing and has remai­ned in ruins sin­ce (tren​cin​.sk).

The Vršat­ské Cliffs are home to diver­se flo­ra and fau­na, inc­lu­ding rare and pro­tec­ted spe­cies of but­terf­lies such as the Apol­lo but­terf­ly (Par­nas­sius apol­lo), Clou­ded Apol­lo (Par­nas­sius mne­mo­sy­ne), Swal­lo­wtail (Papi­lio macha­on), and Tau Empe­ror (Aglia tau). The alpi­ne lon­ghorn beet­le (Rosa­lia alpi­na) is also notab­le (Wiki­pe­dia). The sur­roun­ding Kri­vok­lát Val­ley is home to the nort­hern­most occur­ren­ces of ther­mop­hi­lic com­mu­ni­ties of rare and endan­ge­red plants and ani­mals in the Whi­te Car­pat­hians, dis­tinct from other Klip­pen Belt loca­ti­ons. Exam­ples inc­lu­de Aus­trian flax, Egger’s oak eggar moth, and orchids like Epi­pac­tis hel­le­bo­ri­ne, Pla­tant­he­ra bifo­lia, and Lis­te­ra ova­ta. Addi­ti­onal­ly, the val­ley hosts Zame­nis lon­gis­si­mus (Aes­cu­la­pian sna­ke), white-​backed wood­pec­ker (Den­dro­co­pos leuco­tos), and col­la­red fly­cat­cher (Fice­du­la albi­col­lis). The val­ley fea­tu­res the Kri­vok­lát Gor­ge, home to spe­cies like the hairs­tre­ak but­terf­ly (Cupi­do mini­mus), dune tiger moth (Cos­ci­nia crib­ra­ria), and orchids such as Himan­tog­los­sum hir­ci­num. At the val­le­y­’s end are the Kri­vok­lát Mea­do­ws, hos­ting rare ants (Cop­to­for­mi­ca exsec­ta), den­se­ly flo­we­red fin­ger orchids (Dac­ty­lor­hi­za maja­lis), and other notab­le plants. The val­ley inc­lu­des Dra­čia Stud­ňa, the only water­fall in the Whi­te Car­pat­hians (Infor­ma­ti­on board).

The first modern edu­ca­ti­onal trail in the Vrša­tec area was ope­ned in the 1980s. It ori­gi­nal­ly ran from Vršat­ské Pod­hra­die to Čer­ve­ný Kameň and was reno­va­ted in 2005. The cur­rent cir­cu­lar trail is about 6 km long, uti­li­zing exis­ting hiking paths (Infor­ma­ti­on board).

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Báb

skala
Hits: 2760

Báb je z môj­ho pohľa­du cel­kom útul­ná, tichá obec, kto­rá je neďa­le­ko od diaľ­ni­ce.

Leží na Nit­rian­skej spra­šo­vej pahor­ka­ti­ne, 19 km od Nit­ry. V kata­stri obce boli obja­ve­né žia­ro­vé hro­by z latén­skej doby. Začiat­kom 11. sto­ro­čia na Slo­ven­sku zakla­da­li rytier­sky rád mní­si tem­plá­ri, kto­rých slo­ven­ský ľud meno­val čer­ve­ní mní­si. Pod­ľa úst­ne­ho poda­nia oni mali byť zakla­da­teľ­mi kos­to­la v Bábe. Je tiež prav­de­po­dob­né, že už začiat­kom 12. sto­ro­čia posta­vi­li kláš­tor, pre­to­že prvá písom­ná zmien­ka o Bábe je z roku 1156 v lis­ti­ne, kto­rá je ulo­že­ná v archí­ve Ostri­hom­skej kapi­tu­ly. V roku 1241 spus­to­ši­li Báb Tatá­ri, oby­va­te­ľov vyvraž­di­li. Zača­li sa tu usa­dzo­vať nemci. Od roku 1788 sa konal kaž­do­roč­ne až do roku 1957 veľ­ký báb­sky jar­mok, vždy 31. júla (obec​bab​.sk). Tra­dí­cia sa obno­vi­la až v roku 2010. O obci žije oko­lo 1000 oby­va­te­ľov. V kata­stri obce je pod agá­to­vým lesom vod­ná nádrž. Pri cin­to­rí­ne sa nachá­dza loka­li­ta výsky­tu hla­vá­či­ka jar­né­ho (Ado­nis ver­na­lis) (wiki​pe​dia​.sk). Báb vzni­kol v roku 1955 zlú­če­ním Veľ­ké­ho a Malé­ho Bábu (e‑obce.sk).

Báb is, from my per­spec­ti­ve, quite a cozy, quiet vil­la­ge that is loca­ted not far from the highway.

It lies in the Nit­rian Limes­to­ne Hills, 19 km from Nit­ra. In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, burial mounds from the La Tène peri­od were dis­co­ve­red. In the ear­ly 11th cen­tu­ry, the knight­ly order of the Tem­plars, whom the Slo­vak peop­le cal­led ​“red monks,” foun­ded a church in Báb, accor­ding to oral tra­di­ti­on. It is also like­ly that they built a monas­te­ry as ear­ly as the begin­ning of the 12th cen­tu­ry becau­se the first writ­ten men­ti­on of Báb is from 1156 in a docu­ment sto­red in the archi­ve of the Esz­ter­gom Chap­ter. In 1241, the Tatars devas­ta­ted Báb, mas­sac­ring the inha­bi­tants. Ger­mans began to sett­le here. From 1788 until 1957, a lar­ge fair took pla­ce annu­al­ly in Báb, alwa­ys on July 31 (obec​bab​.sk). The tra­di­ti­on was revi­ved only in 2010. Around 1000 peop­le live in the vil­la­ge. In the cadas­tral area of​the vil­la­ge, the­re is a reser­vo­ir bene­ath the aga­te forest. Near the ceme­te­ry is a site whe­re the Ado­nis ver­na­lis blo­oms (wiki​pe​dia​.sk). Báb was for­med in 1955 by the mer­ger of Veľ­ký and Malý Báb (e‑obce.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 4819

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou Váh a Malý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho ​“čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 1373 – 1390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.

Čach­ti­ce is a vil­la­ge situ­ated bet­we­en the Váh River and the Small Car­pat­hians. Abo­ve the vil­la­ge rises a cast­le, more pro­mi­nen­tly visib­le from the vil­la­ge of Viš­ňo­vé. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1248. The area was inha­bi­ted as ear­ly as the Neolit­hic peri­od, as evi­den­ced by fin­dings such as a hill­fort, burial grounds from the Bron­ze Age, Halls­tatt, Roman, Sla­vic, and ear­ly medie­val peri­ods (Infor­ma­ti­on Board). A Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to the 9th cen­tu­ry (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 203 meters, and in 2004, it had a popu­la­ti­on of 3,630 (Wiki­pe­dia). Mam­moth bones have been dis­co­ve­red here. Sto­ne tools from the later Sto­ne Age and potte­ry with volu­te deco­ra­ti­on have been found. From the late Sto­ne Age, the­re is rib­bed potte­ry. A valu­ab­le gra­ve from the Bron­ze Age, like­ly of the Vĕla­tic cul­tu­re, and potte­ry from the Hun­ga­rian cul­tu­re have also been dis­co­ve­red. Sig­ni­fi­cant Roman peri­od finds inc­lu­de agri­cul­tu­ral tools and ves­sels, pro­vi­ding evi­den­ce of Sla­vic sett­le­ment. In the first half of the 13th cen­tu­ry, the vil­la­ge was men­ti­oned as Ček­če. Later names inc­lu­de Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký clai­med that the name comes from the Old Sla­vic ​“čecha­ti,” mea­ning to for­ge or dig. The­re were many under­ground laby­rinths here (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 14th cen­tu­ry, Čach­ti­ce beca­me a roy­al town and pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in defen­se against ene­mies. The sto­ne brid­ge is a rare medie­val archi­tec­tu­ral monu­ment in the regi­on (Ammer). The ori­gi­nal inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and crafts, espe­cial­ly deve­lo­ped by the Haban sett­lers in the 17th cen­tu­ry (Wiki​pe​dia​.sk). The ori­gi­nal­ly Got­hic Church of St. Ladis­laus from 1373 – 1390 still stands here (Infor­ma­ti­on Board). It was rebu­ilt in 1680, expan­ded, and baro­qu­ized (Wiki​pe​dia​.sk). It is con­nec­ted to the rec­to­ry by a uni­que sto­ne brid­ge. Next to the church is an older cha­pel in the sto­ne for­tress. The Got­hic Cha­pel of St. Ant­ho­ny of Padua, dating back to 1330, sho­ws seve­ral ele­ments of the Gre­at Mora­vian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1599, the vil­la­ge was devas­ta­ted by the Turks (Hanuš). Anot­her monu­ment is the Renais­san­ce Draš­ko­vič Cast­le, hou­sing the Čach­ti­ce His­to­ry and Tat­rín Lite­ra­ry Asso­cia­ti­on Muse­um, which estab­lis­hed the stan­dard Slo­vak lan­gu­age in 1847 (Infor­ma­ti­on Board). Miku­láš Draš­ko­vič had it built in 1668. From the buil­dings of the owners of Čach­ti­ce Cast­le, the Dru­ge­tov­cov manor remains, built in the ear­ly 17th cen­tu­ry as a smal­ler nob­le resi­den­ce whe­re the Orságh Cast­le once sto­od. The Impe­rial Nádaš­dy Cast­le, built befo­re 1645 and inha­bi­ted by Eli­za­beth Bát­ho­ry, did not sur­vi­ve (Hanuš).

The baro­que Marian column in the squ­are dates back to 1742 and was built to ward off fre­qu­ent fires that pla­gu­ed the vil­la­ge in the 18th cen­tu­ry. The baro­que Cal­va­ry from 1620 was erec­ted by Judi­ta Révai­ová, the daughter-​in-​law of Eli­za­beth Bát­ho­ry, as a plea for for­gi­ve­ness for her mother-​in-​law’s sins. The sta­tue of St. Flo­rian (pat­ron saint of fire­figh­ters) was erec­ted by Pavel For­gáč. The cha­pel with the sta­tue of St. John of Nepo­muk from 1801, the monu­ment to fal­len sol­diers in World War I and II by Pavel Bán, and the sta­tue of Our Lady of Lour­des in a cave, com­mis­si­oned by Baron Fran­ti­šek Horec­ký, are loca­ted on Urba­nov­ské­ho Stre­et. Behind some vine­y­ard sto­ne lod­ges and cel­lars were tun­nels – cata­combs. Exca­va­ted into smooth-​walled ash, they had Roma­ne­sque and Got­hic vaults. Today, many of them are fil­led and degra­ded (Wiki​pe​dia​.sk).

In Čach­ti­ce, I cap­tu­red a few pho­tog­raphs of the life unfol­ding here. Unfor­tu­na­te­ly, I could­n’t cap­tu­re the Satur­day and week­day mar­kets that I wit­nes­sed a few times. From the per­spec­ti­ve of a city per­son, Čach­ti­ce exu­des tra­nqu­ili­ty. I was only allo­wed to buy news­pa­pers until 11 AM at the kiosk; after that, it was clo­sed. Life seems to be most acti­ve on the road from Pieš­ťa­ny to Nové Mes­to nad Váhom.

Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Vysoká pri Morave

skala
Hits: 2850

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný les a Hor­ný les a Roz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).

Vyso­ká pri Mora­ve was an ancient sett­le­ment and burial site (rec​.sk). The­re are gra­ves with fire pits dating back to the 6th-​7th cen­tu­ries and the 9th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk). The pre­sen­ce of the first inha­bi­tants dates back to the Neolit­hic peri­od. The first writ­ten men­ti­ons of the vil­la­ge of Zno­ys­sa are from the year 1271. In the 16th cen­tu­ry, Cro­atian colo­nists sett­led here. The Mora­va River pro­vi­ded the vil­la­ge with a sour­ce of live­li­ho­od and inco­me. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Hochs­te­ten and Hochs­täd­ten. A sig­ni­fi­cant monu­ment is the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Andrew the Apost­le (rec​.sk). As ear­ly as 1697, a guild of fis­her­men was estab­lis­hed here. In addi­ti­on, peop­le were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the pro­duc­ti­on of uti­li­ty items from reeds (wiki​pe​dia​.sk). In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, the­re are natu­ral reser­ves Dol­ný les, Hor­ný les, and Roz­po­rec (rec​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly home to 2,183 inha­bi­tants on an area of​just under 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). The vil­la­ge hosts sols­ti­ce celeb­ra­ti­ons during which bur­ning bund­les are rele­a­sed into the Mora­va River (mkre​gi​on​.sk).

Vyso­ká pri Mora­ve war eine prä­his­to­ris­che Sied­lung und Grab­stät­te (rec​.sk). Hier fin­den sich Grä­ber aus der Zeit des 6. – 7. Jahr­hun­derts und des 9. Jahr­hun­derts (wiki​pe​dia​.sk). Die Anwe­sen­he­it der ers­ten Bewoh­ner reicht bis in die Jung­ste­in­ze­it zurück. Die ers­ten sch­rift­li­chen Erwäh­nun­gen des Dor­fes Zno­ys­sa stam­men aus dem Jahr 1271. Im 16. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich kro­atis­che Kolo­nis­ten hier an. Der Fluss Mora­va sicher­te der Geme­in­de Leben­sun­ter­halt und Ein­kom­men. His­to­ris­che Namen des Dor­fes: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Eine bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­it ist die römisch-​katholische Kir­che des hei­li­gen Apos­tels Andre­as (rec​.sk). Schon im Jahr 1697 wur­de hier eine Fis­cher­zunft geg­rün­det. Zusätz­lich bes­chäf­tig­ten sich die Men­schen mit Lan­dwirts­chaft, Imke­rei und der Hers­tel­lung von Geb­rauchs­ge­gens­tän­den aus Rohr (wiki​pe​dia​.sk). Im Geme­in­de­ge­biet befin­den sich die Naturs­chutz­ge­bie­te Dol­ný les, Hor­ný les und Roz­po­rec (rec​.sk). In der Geme­in­de leben heute 2183 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von knapp 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). In der Geme­in­de fin­den Son­nen­wend­fe­ier­lich­ke­i­ten statt, bei denen bren­nen­de Fac­keln in die Mora­va gewor­fen wer­den (mkre​gi​on​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post