2014, Časová línia, Hory, Krajina, Obce, Považské obce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stredné Považie

Vršatec

Hits: 1492

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­tybelem­ni­tyľali­ov­kylas­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ryrádi­ola­rieprvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550 – 830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých majiteľov. 

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2011, 2015, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Báb

Hits: 2395

Báb je z môj­ho pohľa­du cel­kom útul­ná, tichá obec, kto­rá je neďa­le­ko od diaľ­ni­ce.

Leží na Nit­rian­skej spra­šo­vej pahor­ka­ti­ne, 19 km od Nit­ry. V kata­stri obce boli obja­ve­né žia­ro­vé hro­by z latén­skej doby. Začiat­kom 11. sto­ro­čia na Slo­ven­sku zakla­da­li rytier­sky rád mní­si tem­plá­ri, kto­rých slo­ven­ský ľud
meno­val čer­ve­ní mní­si. Pod­ľa úst­ne­ho poda­nia oni mali byť zakla­da­teľ­mi kos­to­la v Bábe. Je tiež prav­de­po­dob­né, že už začiat­kom 12. sto­ro­čia posta­vi­li kláš­tor, pre­to­že prvá písom­ná zmien­ka o Bábe je z roku 1156 v lis­ti­ne, kto­rá je ulo­že­ná v archí­ve Ostri­hom­skej kapi­tu­ly. V roku 1241 spus­to­ši­li Báb Tatá­ri, oby­va­te­ľov vyvraž­di­li. Zača­li sa tu usa­dzo­vať nemci. Od roku 1788 sa konal kaž­do­roč­ne až do roku 1957 veľ­ký báb­sky jar­mok, vždy 31. júla (obec​bab​.sk). Tra­dí­cia sa obno­vi­la až v roku 2010. O obci žije oko­lo 1000 oby­va­te­ľov. V kata­stri obce je pod agá­to­vým lesom vod­ná nádrž. Pri cin­to­rí­ne sa nachá­dza loka­li­ta výsky­tu hla­vá­či­ka jar­né­ho (Ado­nis ver­na­lis) (wiki​pe​dia​.sk). Báb vzni­kol v roku 1955 zlú­če­ním Veľ­ké­ho a Malé­ho Bábu (e‑obce.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2011, Časová línia, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

Hits: 4162

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou VáhMalý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho “čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 1373 – 1390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.

Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Záhorácke obce, Záhorie

Vysoká pri Morave

Hits: 2523

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný lesHor­ný lesRoz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post