2016, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské obce, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské obce

Bernolákovo – ľaliová obec

skala
Hits: 182

Ber­no­lá­ko­vo leží v nad­mor­skej výš­ke 141 met­rov nad morom. Na plo­che 28,43 km2 tu žije 9154 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec sa nachá­dza medzi Ivan­kou pri Duna­ji a Sen­com (nauc​ne​chod​ni​ky​.eu). Ber­no­lá­ko­vo bolo osíd­le­né už v neoli­te, neskor­šie osíd­le­nie je zo star­šej doby bron­zo­vej. Z 8. sto­ro­čia pochá­dza osíd­le­nie náj­de­né na dune Šakoň, kde sa našlo slovansko-​avarské poh­re­bis­ko. Z toh­to osíd­le­nia vyplý­va, že domi­nant­ným dru­hom mäsi­tej potra­vy bola ovca (ber​no​la​ko​vo​.sk).

Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1209. Pred­tým tu boli dve osa­dy: Čeki a Luž­ni­ca. His­to­ric­ké náz­vy obce: Ceki, Che­ki, Czek­lészm Chcec­lez, Chek­lezm, Čyk­lýs, Ček­lis. Názov mož­no pochá­dza od sta­ro­ma­ďar­ské­ho csek – bro­diť sa. Na kop­ci Vár­domb sú pozos­tat­ky ček­lís­ke­ho hra­du, posta­ve­ný bol zrej­me po tatar­skom vpá­de v roku 1214. Začiat­kom 16. sto­ro­čia mala obec aj pečať, v kto­rej boli tri ľalie. Vzťah medzi nemec­kým Drei Lilien Stadt nie je vysvet­le­ný. Ček­lís­ky hrad sa nazý­val aj Ľali­ový hrad. Spuš­to­še­ný bol už v 15. sto­ro­čí. V 18. sto­ro­čí Ester­há­zy­ov­ci neďa­le­ko mies­ta sta­ré­ho hra­du posta­vi­li kaš­tieľ – (1714 – 1722). V Ber­no­lá­ko­ve pôso­bil cech čiž­má­rov a hrn­čia­rov. O roku 1766 tu fun­go­va­la manu­fak­tú­ra na výro­bu súk­na, bavl­ne­né lát­ky – kar­tún­ky. Anton Ber­no­lák tu pôso­bil v rokoch 1787 – 1791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Ček­lí­sy 268 domov a 1803 oby­va­te­ľov (ber​no​la​ko​vo​.sk). 

V súčas­nos­ti je Ber­no­lá­ko­vo roz­ví­ja­jú­ca sa obec. Pat­rí medzi naj­ľud­na­tej­šie obce bez šta­tú­tu mes­ta na Slo­ven­sku. Medzi zná­me osob­nos­ti Ber­no­lá­ko­va pat­rí, pat­ri­li dže­zo­vý hudob­ník Laco Déc­zi, fut­ba­lis­ta Tibor Jan­ču­la, fut­ba­lis­ta sto­ro­čia Slo­ven­sa Ján Pop­lu­hár (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Hory, Krajina, Obce, Považské obce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stredné Považie

Vršatec

skala
Hits: 1492

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­ty, belem­ni­ty, ľali­ov­ky, las­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ry, rádi­ola­rie, prvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550 – 830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých majiteľov. 

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Záhorácke obce, Záhorie

Vysoká pri Morave

skala
Hits: 2523

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný les a Hor­ný les a Roz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post