2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie, Typ krajiny

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

skala
Hits: 3766

Tren­čín je cen­trom stred­né­ho Pova­žia, význam­ným cen­trom obcho­du, hos­po­dár­stva, kul­tú­ry a špor­tu (tren​cin​.sk) a módy (Wiki­pe­dia). Tra­dí­ciu v mes­te majú výsta­vy a veľ­tr­hy. Žije tu tak­mer 60000 oby­va­te­ľov. Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke 204 – 210 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 82 km2. Má 10 kata­strál­nych úze­mí: Hanz­lí­ko­vá, Isteb­ník, Kub­ra, Kub­ri­ca, Ore­cho­vé, Opa­to­vá, Tren­čian­ske Bis­ku­pi­ce, Zábla­tie, Tren­čín a Zla­tov­ce (tren​cin​.sk). V roku 1850 žilo v Tren­čí­ne 2602 oby­va­te­ľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retros­pek­tiv­ní lexi­kon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďar­ské pome­no­va­nie je Trenc­sén, nemec­ký Trents­chin, latin­ský Trent­si­nium ale­bo Lau­ga­ri­cio. Tren­čian­sky úsek stred­né­ho Pova­žia mož­no pova­žo­vať za jed­nu z naj­sú­vis­lej­šie urba­ni­zo­va­ných aglo­me­rá­cií na Slo­ven­sku – Tren­čín, Nemšo­vá, Tren­čian­ske Tep­li­ce, Nová Dub­ni­ca, Dub­ni­ca nad Váhom, Ila­va a Tren­čian­ska Tep­lá – žije tu pri­bliž­ne 120 000 oby­va­te­ľov. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Váh. Mes­to má aj letis­ko, kto­ré slú­ži aj na vojen­ské úče­ly. V are­áli sa nachá­dza pod­nik Letec­ké opra­vov­ne Tren­čín, a. s., kto­ré opra­vu­jú lie­tad­lá a vrtuľ­ní­ky z celé­ho sve­ta. Vznik­la tu aj Tren­čian­ska uni­ver­zi­ta Ale­xan­dra Dub­če­ka (Wiki­pe­dia).

Nachá­dza sa tu aj Galé­ria Milo­ša Ale­xan­dra Bazov­ské­ho, výsta­vis­ko EXPO cen­ter. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val Poho­da, Jazz pod hra­dom. V rám­ci EXPO cen­ter: Tren­čín mes­to módy, Salón tex­til­nej a odev­nej tech­ni­ky, Zla­tá Fati­ma – súťa­že pro­du­cen­tov módy a odie­va­nia, Beau­ty Slo­va­kia, Aqua – medzi­ná­rod­ná výsta­va vod­né­ho hos­po­dár­stva, hyd­ro­ene­re­ge­ti­ky a ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia. AS Tren­čín je úspeš­ný fut­ba­lo­vý klub. Duk­la Tren­čín hoke­jo­vý. Roz­vi­nu­tá je aj kano­is­ti­ka, hádza­ná a flor­bal. Tren­čín je hoke­jo­vé mes­to, a nie­len z dôvo­du dvoch zim­ných šta­di­ó­nov – jeden nesie meno Pav­la Demit­ru, dru­hý Mariá­na Gábo­rí­ka. Medzi ďal­šie osob­nos­ti pat­rí: fil­már Pavol Bara­báš, his­to­rik Voj­tech Zama­rov­ský, maliar Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, foto­graf Karol Kál­lay, spi­so­va­teľ­ka Nata­ša Tan­ská, fil­mo­vý pro­du­cent Rudolf Bier­mann, reži­sér Igor Pie­tor, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Vác­lav Mika, hereč­ka Ida Rapai­čo­vá, Mar­ta Slá­deč­ko­vá, hudob­ník Richard Ryb­ní­ček, dlho­roč­ná šéf­re­dak­tor­ka vyda­va­teľ­stva Mla­dé Letá Lýdia Kyse­ľo­vá, duchov­ný Marián Gaven­da, hoke­jis­ta Zde­no Chá­ra, mode­rá­tor­ky Jar­mi­la Laj­čá­ko­vá Har­ga­šo­vá a Soňa Mül­le­ro­vá Behu­lo­vá, Šte­fan Skrú­ca­ný, dip­lo­ma­ti Pavol Ham­žík, Egon Lán­sky, Alojz Lorenc, Ale­xan­der Dub­ček (Wiki­pe­dia). Z minu­los­ti samoz­rej­me Matúš Čák, uči­teľ Samu­el Štúr – otec Ľudo­ví­ta (tren​cin​.sk).

Tren­čín pat­rí ku naj­star­ším slo­ven­ským mes­tám. Naj­star­šie arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú prí­tom­nosť člo­ve­ka už pred 200 000 rok­mi. Ešte pred prí­cho­dom Kel­tov vied­la úze­mím Tren­čí­na cez Vlár­sky pries­myk jed­na z vetiev ​“Jan­tá­ro­vej ces­ty”, kto­rou puto­va­li etrus­kí, gréc­ki a neskôr rím­ski obchod­ní­ci zo stre­do­mo­ria na Pobal­tie (tren​cin​.sk). V die­le Geo­gra­fia od grécko-​rímskeho poly­his­to­ra Klau­dia Pto­le­maia (90 – 168) je pome­no­va­nie mes­ta Leuka­ris­tos (Rená­ta Kaš­čá­ko­vá, Jozef Gert­li Dan­glár).

Na pre­lo­me leto­poč­tu vytla­či­li Kel­tov ger­mán­ske kme­ne zo seve­ru a zápa­du, pre­dov­šet­kým Kvá­di. Kvá­di spo­lu s Mar­ko­man­mi, síd­lia­ci­mi na juž­nej Mora­ve vied­li čas­té boje s Riman­mi. Sve­dec­tvom tých­to vojen je aj zná­my rím­sky nápis na hrad­nej ska­le, kto­rý tu zane­cha­la II. pomoc­ná légia, keď tu pre­zi­mo­va­la v rokoch 179 – 180 (tren​cin​.sk). V pre­kla­de ja na ňom napí­sa­né: Víťazs­tvu cisá­rov a voj­ska, kto­ré síd­li­lo v Lau­ga­rí­ciu, v počte 855 voja­kov II. légie, dal zho­to­viť M.V. Maxi­mia­nus, legát II. pomoc­nej légie (Jur­čac­ko). Je prav­de­po­dob­né, že Tren­čian­sky hrad bol kon­com 10. a začiat­kom 11. sto­ro­čia síd­lom pro­vin­cie Vag, kto­rú sa spo­mí­na v zakla­da­cej lis­ti­ne praž­ské­ho bis­kup­stva z roku 1086 (tren​cin​.sk). V roku 1241 mes­to odo­la­lo tatár­ske­mu úto­ku (tren​cin​.sk). Naj­väč­šiu slá­vu zaži­lo mes­to za Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho začiat­kom 14. sto­ro­čia (tren​cin​.sk). 19.2.1412 kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský ude­lil Tren­čí­nu šta­tút slo­bod­né­ho krá­ľov­ské­ho mes­ta (tren​cin​.sk). Mest­ská veža (Dol­ná brá­na) bola súčas­ťou opev­ne­nia začiat­kom 15. sto­ro­čia (tren​cin​.sk).

V roku 1548 žilo v Tren­čí­ne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 oby­va­te­ľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasia­hol mes­to mor, v roku 1593 a 1625 povo­deň. V roku 1706 žilo v Tren­čí­ne 1880 oby­va­te­ľov (tren​cin​.sk). Moro­vý stĺp v stre­de námes­tia bol posta­ve­ný v roku 1712 ako spo­mien­ka na mor, kto­rý pos­ti­hol mes­to v roku 1710 (tren​cin​.sk). 14.5.1708 zho­re­lo v mes­te 195 domov. V roku 1787 žilo v Tren­čí­ne už 4 222 oby­va­te­ľov. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad. V roku 1805 tade­to pre­chá­dzal rus­ký cár Ale­xan­der po bit­ke pri Slav­ko­ve. 26.8.1813 sa pri povod­ne tak­mer uto­pil Fran­ti­šek Palac­ký. Rok 1831 je rokom cho­le­ry (tren​cin​.sk). V roku 1886 zachvá­til mes­to veľ­ký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nór­ska fir­ma Gre­ger­sen posta­vi­la v mes­te nový oce­ľo­vý cest­ný most cez Váh s dĺž­kou 258 a šír­kou 6 met­rov. V roku 1904 gróf­ka Ifi­gé­nia D‘Arcourt daro­va­la mes­tu Tren­čian­sky hrad. V roku 1919 mes­to pre­kro­či­lo hra­ni­cu 10 000 oby­va­te­ľov (10191) (tren​cin​.sk).

V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia sa Tren­čín stal význam­ným obchod­ným a prie­my­sel­ným cen­trom, posta­ve­ná bola želez­ni­ca. Od kon­ca 19. sto­ro­čia sa roz­vi­nul prie­my­sel, tex­til­né továr­ne, lie­ho­va­ry, spra­co­va­nie gumy, dre­va. Za prvej Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky sa roz­rás­tol odev­ný, potra­vi­nár­sky a stro­jár­sky prie­my­sel. Po roku 1945 výstav­níc­tvo (Wiki­pe­dia).

Tren­čín is the cen­ter of cen­tral Pova­žie, a sig­ni­fi­cant hub for com­mer­ce, eco­no­my, cul­tu­re, and sports (tren​cin​.sk) and fas­hi­on (Wiki­pe­dia). The city has a tra­di­ti­on of hos­ting exhi­bi­ti­ons and fairs. It is home to near­ly 60,000 resi­dents and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 204 to 210 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of almost 82 km², it com­pri­ses 10 cadas­tral ter­ri­to­ries: Hanz­lí­ko­vá, Isteb­ník, Kub­ra, Kub­ri­ca, Ore­cho­vé, Opa­to­vá, Tren­čian­ske Bis­ku­pi­ce, Zábla­tie, Tren­čín, and Zla­tov­ce (tren​cin​.sk). In 1850, Tren­čín had a popu­la­ti­on of 2,602, which inc­re­a­sed to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retros­pek­tiv­ní lexi­kon obcí ČSSR 1850 – 1970). Its Hun­ga­rian name is Trenc­sén, Ger­man Trents­chin, Latin Trent­si­nium, or Lau­ga­ri­cio. The Tren­čín sec­ti­on of cen­tral Pova­žie can be con­si­de­red one of the most con­ti­nu­ous­ly urba­ni­zed agg­lo­me­ra­ti­ons in Slo­va­kia, with app­ro­xi­ma­te­ly 120,000 inha­bi­tants in the vici­ni­ty, inc­lu­ding Tren­čín, Nemšo­vá, Tren­čian­ske Tep­li­ce, Nová Dub­ni­ca, Dub­ni­ca nad Váhom, Ila­va, and Tren­čian­ska Tep­lá. The Váh River flo­ws through the city, which also hosts an air­port ser­ving both civi­lian and mili­ta­ry pur­po­ses. The area inc­lu­des the com­pa­ny Letec­ké opra­vov­ne Tren­čín, a.s., spe­cia­li­zing in the repair of airc­raft and heli­cop­ters from around the world. Tren­čín is also home to the Tren­čian­ska uni­ver­zi­ta Ale­xan­dra Dub­če­ka (Wiki­pe­dia).

The city fea­tu­res the Galé­ria Milo­ša Ale­xan­dra Bazov­ské­ho, EXPO cen­ter exhi­bi­ti­on hall, and hosts regu­lar events such as the Poho­da fes­ti­val and Jazz pod hra­dom. Wit­hin the EXPO cen­ter, Tren­čín is kno­wn for its fas­hi­on events, tex­ti­le and clot­hing tech­no­lo­gy salons, Zla­tá Fati­ma – a com­pe­ti­ti­on for fas­hi­on and clot­hing pro­du­cers, Beau­ty Slo­va­kia, Aqua – an inter­na­ti­onal exhi­bi­ti­on of water mana­ge­ment, hyd­ro­ener­gy, and envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on. The city is home to suc­cess­ful foot­ball and hoc­key clubs, AS Tren­čín and Duk­la Tren­čín, res­pec­ti­ve­ly. Tren­čín is recog­ni­zed for its achie­ve­ments in cano­eing, hand­ball, and flo­or­ball. Kno­wn as a hoc­key city, it boasts two win­ter sta­diums, one named after Pavol Demit­ra and the other after Marián Gábo­rík. Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Tren­čín inc­lu­de film­ma­ker Pavol Bara­báš, his­to­rian Voj­tech Zama­rov­ský, pain­ter Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, pho­tog­rap­her Karol Kál­lay, wri­ter Nata­ša Tan­ská, film pro­du­cer Rudolf Bier­mann, direc­tor Igor Pie­tor, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Vác­lav Mika, act­ress Ida Rapai­čo­vá, Mar­ta Slá­deč­ko­vá, musi­cian Richard Ryb­ní­ček, long­ti­me editor-​in-​chief of Mla­dé Letá Lýdia Kyse­ľo­vá, cler­gy­man Marián Gaven­da, hoc­key pla­y­er Zde­no Chá­ra, and TV pre­sen­ters Jar­mi­la Laj­čá­ko­vá Har­ga­šo­vá and Soňa Mül­le­ro­vá Behu­lo­vá, among others (Wiki­pe­dia). From the past, notab­le figu­res inc­lu­de Matúš Čák and tea­cher Samu­el Štúr, fat­her of Ľudo­vít (tren​cin​.sk).

Tren­čín is one of the oldest Slo­vak cities, with archa­e­olo­gi­cal fin­dings sug­ges­ting human pre­sen­ce over 200,000 years ago. Pri­or to the arri­val of the Celts, one branch of the ​“Amber Road,” tra­ve­led by Etrus­can, Gre­ek, and later Roman tra­ders from the Medi­ter­ra­ne­an to the Bal­tic, pas­sed through the Tren­čín regi­on via the Vlár­sky Pass (tren​cin​.sk). In the Geog­rap­hia by the Greco-​Roman poly­math Clau­dius Pto­le­my (90 – 168), the city is refer­red to as Leuka­ris­tos (Rená­ta Kaš­čá­ko­vá, Jozef Gert­li Danglár).

Around the turn of the era, Ger­ma­nic tri­bes, par­ti­cu­lar­ly the Quadi, disp­la­ced the Celts from the north and west, spe­ci­fi­cal­ly from the Kvá­di regi­on. The Quadi, along with the Mar­co­man­ni resi­ding in sout­hern Mora­via, enga­ged in fre­qu­ent batt­les with the Romans. Evi­den­ce of the­se wars is the well-​known Roman insc­rip­ti­on on the cast­le rock, left by the II. auxi­lia­ry legi­on when it win­te­red here in 179 – 180 (tren​cin​.sk). Trans­la­ted, the insc­rip­ti­on reads: ​“To the vic­to­ry of the empe­rors and the army, which resi­ded in Lau­ga­rí­cius, num­be­ring 855 sol­diers of the II. auxi­lia­ry legi­on, M.V. Maxi­mia­nus, the lega­te of the II. auxi­lia­ry legi­on, had it made” (Jur­čac­ko). It is like­ly that Tren­čian­sky hrad was the seat of the Vag pro­vin­ce at the end of the 10th and begin­ning of the 11th cen­tu­ry, as men­ti­oned in the foun­ding char­ter of the Pra­gue bis­hop­ric from 1086 (tren​cin​.sk). In 1241, the city resis­ted a Tatar attack (tren​cin​.sk). The gre­a­test glo­ry came to the city during the ear­ly 14th cen­tu­ry under Matúš Čák Tren­čian­ský (tren​cin​.sk). On Feb­ru­ary 19, 1412, King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted Tren­čín the sta­tus of a free roy­al city (tren​cin​.sk). The city tower (Dol­ná brá­na) was part of the for­ti­fi­ca­ti­ons in the ear­ly 15th cen­tu­ry (tren​cin​.sk).

In 1548, Tren­čín was home to 222 fami­lies, app­ro­xi­ma­te­ly 1,200−1,300 resi­dents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced pla­gue outb­re­aks, whi­le flo­ods occur­red in 1593 and 1625. In 1706, Tren­čín had 1,880 inha­bi­tants (tren​cin​.sk). The pla­gue column in the midd­le of the squ­are was erec­ted in 1712 as a memo­rial to the pla­gue of 1710 (tren​cin​.sk). On May 14, 1708, 195 hou­ses bur­ned down in the city. In 1787, Tren­čín had 4,222 inha­bi­tants. In 1790, a fire des­tro­y­ed the cast­le, and in 1805, Rus­sian Tsar Ale­xan­der pas­sed through the city after the Batt­le of Slav­kov. On August 26, 1813, Fran­ti­šek Palac­ký almost dro­wned in a flo­od. The year 1831 mar­ked a cho­le­ra epi­de­mic (tren​cin​.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Nor­we­gian com­pa­ny Gre­ger­sen built a new ste­el road brid­ge over the Váh, mea­su­ring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Coun­tess Ifi­gé­nia D’Ar­court dona­ted Tren­čian­sky hrad to the city. In 1919, the popu­la­ti­on exce­e­ded 10,000 resi­dents (10,191) (tren​cin​.sk).

In the second half of the 19th cen­tu­ry, Tren­čín beca­me a sig­ni­fi­cant tra­de and indus­trial cen­ter, with the cons­truc­ti­on of the rai­lway. Sin­ce the late 19th cen­tu­ry, the city has seen the deve­lop­ment of indus­try, inc­lu­ding tex­ti­le fac­to­ries, dis­til­le­ries, and wood pro­ces­sing. During the First Cze­cho­slo­vak Repub­lic, the city­’s tex­ti­le, food, and engi­ne­e­ring indus­tries expan­ded. After 1945, exhi­bi­ti­onism beca­me pro­mi­nent (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Trenčiansky hrad

skala
Hits: 4531

Tren­čian­sky hrad pat­rí ku naj­zná­mej­ším slo­ven­ským hra­dom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, posta­vi­li ho na vápen­co­vom bra­le. Dneš­ný hrad vzni­kol v 11. sto­ro­čí (muze​umtn​.sk). Na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia z doby bron­zo­vej, kto­ré obý­va­li Kel­ti, Ger­má­ni a napo­kon Slo­va­nia (tren​cin​.sk). V rokoch 1972 – 1975 boli pri arche­olo­gic­kom výsku­me obja­ve­né zákla­dy pred­ro­mán­skej rotun­dy, čo Tren­čian­sky hrad zara­di­lo medzi naj­star­šie sak­rál­ne objek­ty u nás. Rotun­da má oje­di­ne­lý štvo­r­ap­si­do­vý pôdo­rys, tak­mer totož­ný je v morav­ských Mikul­či­ciach (muze​umtn​.sk). Rotun­da je prá­ve naj­star­šou kamen­nou stav­bou hra­du (tren​cin​.sk). Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy hra­dis­ko (muze​umtn​.sk). Nikdy nebol doby­tý pria­mym úto­kom (muze​umtn​.sk).Naj­star­šou stav­bou obyt­né­ho a obran­né­ho cha­rak­te­ru je hlav­ná Matú­šo­va veža – bergf­rid, don­jon, kto­rú posta­vi­li kon­com 11. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Najm­lad­ším palá­com hra­du je Palác Zápoľ­ských zo začiat­ku 16. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Rím­sky nápis je naj­výz­nam­nej­šia epi­gra­fic­ká pamiat­ka v stred­nej Euró­pe na sever od Duna­ja, zacho­va­ná in situ (tren​cin​.sk). 24.8.1335 sa na Tren­čian­skom hra­de stre­tol uhor­ský panov­ník Karol Róbert so synom Ľudo­ví­tom a s poľ­ským krá­ľom Kazi­mí­rom a čes­kým Janom Luxem­bur­ským. V roku 1534 hrad dostal do zálo­hu pala­tín Ale­xius Thur­zo. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad (tren​cin​.sk).

Ku hrad­nej stud­ni lás­ky sa via­že povesť o lás­ke turec­ké­ho šľach­ti­ca Oma­ra ku krás­nej Fati­me, zajat­ky­ni tren­čian­ske­ho hrad­né­ho pána Šte­fa­na Zápoľ­ské­ho (muze​umtn​.sk). Na hra­de sa koná­va­jú aj noč­né pre­hliad­ky, na kto­rých sa tešia veľ­kej pozor­nos­ti vystú­pe­nia Sku­pi­ny his­to­ric­ké­ho šer­mu Wagus (muze​umtn​.sk).

Tren­čín Cast­le is one of the most well-​known Slo­vak cast­les. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, situ­ated on a limes­to­ne rid­ge. The cur­rent cast­le was built in the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). It stands on the site of an older sett­le­ment from the Bron­ze Age, once inha­bi­ted by Celts, Ger­mans, and final­ly Slavs (tren​cin​.sk). During archa­e­olo­gi­cal exca­va­ti­ons from 1972 to 1975, the foun­da­ti­ons of a pre-​Romanesque rotun­da were dis­co­ve­red, pla­cing Tren­čín Cast­le among the oldest sac­ral objects in the coun­try. The rotun­da has a uni­que four-​apse flo­or plan, almost iden­ti­cal to the one in Mikul­či­ce, Mora­via (muze​umtn​.sk). The rotun­da is the oldest sto­ne struc­tu­re on the cast­le grounds (tren​cin​.sk). In the peri­od of Gre­at Mora­via, the­re was a hill­fort on the site of the cur­rent cast­le (muze​umtn​.sk). It was never direct­ly conqu­e­red by a mili­ta­ry assault (muze​umtn​.sk). The oldest resi­den­tial and defen­si­ve struc­tu­re is the main Matt­he­w’s Tower – bergf­ried, don­jon, built at the end of the 11th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). The youn­gest pala­ce of the cast­le is the Zápoľ­ský Pala­ce from the ear­ly 16th cen­tu­ry (muze​umtn​.sk). A Roman insc­rip­ti­on is the most sig­ni­fi­cant epig­rap­hic monu­ment in Cen­tral Euro­pe north of the Danu­be, pre­ser­ved in situ (tren​cin​.sk). On August 24, 1335, Hun­ga­rian ruler Char­les Robert met with his son Lou­is, Polish King Casi­mir, and Czech John of Luxem­bourg at Tren­čín Cast­le. In 1534, the cast­le was pled­ged to pala­ti­ne Ale­xius Thur­zo. A fire in 1790 also dama­ged the cast­le (tren​cin​.sk).

The legend of the Love Well is con­nec­ted to the sto­ry of the love of the Tur­kish nob­le­man Omar for the beau­ti­ful Fati­ma, a cap­ti­ve of Tren­čín Cast­le­’s lord, Step­hen Zápoľ­ský (muze​umtn​.sk). Night tours are held at the cast­le, fea­tu­ring per­for­man­ces by the His­to­ri­cal Fen­cing Group Wagus, which att­ract con­si­de­rab­le atten­ti­on (muze​umtn​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

skala
Hits: 4212

Hrad­ný vrch bol obý­va­ný už v pre­his­to­ric­kej dobe, o čom sved­čia arche­olo­gic­ké nále­zy. Je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že tu bolo hra­dis­ko (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bra­ti­sla­ve). Zrej­me v 8 – 9 sto­ro­čí (Hanuš). His­to­ric­ky hrad nie­sol aj tie­to pome­no­va­nia: Chek­che, Cheh­te, Csej­te. Leží medzi obca­mi Čach­ti­ce a Viš­ňo­vé v Čach­tic­kom kra­se v nad­mor­skej výš­ke 375 met­rov (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­tic­ký hrad je spo­mí­na­ný v roku 1276. Posta­ve­ný bol prav­de­po­dob­ne po roku 1260 a pri­pi­su­je sa Kazi­mí­ro­vi z rodu Hunt-​Poznanovcov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vzni­kol ako dôle­ži­tá pev­nosť tvo­ria­ca súčasť ochra­ny západ­nej hra­ni­ce Uhor­ska (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Pat­ril medzi prvé hra­dy, kto­ré zabez­pe­čo­va­li túto hra­ni­cu (Wiki​pe​dia​.sk). Vo svo­jej his­tó­rii. ako jeden z mála odo­lal voj­skám Pře­mys­la Ota­ka­ra II (Infor­mač­ná tabu­ľa), kto­rý ho však v rok 1273 sil­ne poško­dil (Hanuš). Ubrá­ni­li ho Kazi­mí­ro­vi syno­via Peter a Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). Hrad je zná­my naj­mä vďa­ka Alž­be­te Bát­ho­ri­ovej. V roku 1392 zís­kal hrad Sti­bor zo Sti­bo­ríc od krá­ľa Žig­mun­da. Po roku 1434 kráľ daro­val hrad Orsá­gov­com, kto­rí ho vlast­ni­li do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršu­le Kani­ža­jo­vej, vdo­ve po Tomá­šo­vi Nádaš­dym. Od nej pan­stvo zís­kal Fran­ti­šek Nádaš­dy, man­žel Alž­be­ty Báto­ri­ovej. V roku 1708 bol doby­tý a vypá­le­ný voj­ska­mi Fran­tiš­ka Rákoc­zi­ho II. Neskôr v 18. sto­ro­čí slú­žil ako väz­ni­ca. Odvte­dy hrad pust­ne. Hrad je súčas­ťou chrá­ne­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Čach­tic­ký hrad­ný vrch (Infor­mač­ná tabu­ľa). Nikdy neslú­žil ako repre­zen­tač­né síd­lo svo­jich maji­te­ľov, bol vždy budo­va­ný a udr­žia­va­ný ako vojen­ská pev­nosť. Maji­te­lia hra­du si svo­je síd­la sta­va­li v obci (Hanuš).

Z naj­star­ších čas­tí hra­du je zacho­va­né okrem iné­ho tor­zo päť­bo­kej veže s domi­nant­nou juho­zá­pad­nou ste­nou, dosa­hu­jú­cou výš­ku cca 15 met­rov. V roku 1992 bolo vyko­na­né sta­tic­ké zabez­pe­če­nie najo­hro­ze­nej­ších čas­tí. Začiat­kom 21. sto­ro­čia bol vymu­ro­va­ný oblúk brá­ny dru­hé­ho pred­hra­dia. Neskôr akti­vi­ty pokra­čo­va­li odstra­ňo­va­ním nále­to­vých dre­vín, zabez­pe­čo­va­cí­mi a kon­zer­vač­ný­mi prá­ca­mi, mini­mál­ne do roku 2010 (Aleš Hofe­rek).

Čach­tic­ký hrad­ný vrch je význam­nou loka­li­tou tep­lo­mil­nej vápen­co­vej fló­ry. Ras­tie tu jara­bi­na slo­ven­ská Sor­bus slo­ve­ni­ca, jara­bi­na Kme­ťo­va Sor­bus kme­tia­na, klin­ček Lum­nit­ze­rov Diant­hus lum­nit­ze­ri, senov­ka tesál­ska Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, kavy­le (Sti­pa spp.). Via­ce­ré orchi­de­je ako hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, hmy­zov­ník vče­lo­vi­tý Oph­rys api­fe­ra, kruš­tík Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne (pies​ta​ny​.sk). Hrad­ný vrch so svo­jim najb­liž­ším oko­lím je od roku 1964 prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (Hanuš).

Cast­le Hill was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by archa­e­olo­gi­cal finds. It is very like­ly that the­re was a hill­fort here (Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Pub­lis­hing Cen­ter of ZsK­NV at the Regi­onal Peda­go­gi­cal Ins­ti­tu­te in Bra­ti­sla­va). Pro­bab­ly in the 8th-​9th cen­tu­ries (Hanuš). His­to­ri­cal­ly, the cast­le had vari­ous names, such as Chek­che, Cheh­te, Csej­te. It is loca­ted bet­we­en the vil­la­ges of Čach­ti­ce and Viš­ňo­vé in the Čach­ti­ce Karst at an alti­tu­de of 375 meters (hra​dy​-zamky​.org).

Čach­ti­ce Cast­le is men­ti­oned in 1276. It was pro­bab­ly built after 1260 and is att­ri­bu­ted to Kazi­mír from the Hunt-​Poznanovci fami­ly (Infor­ma­ti­on board). It was estab­lis­hed as an impor­tant for­tress for­ming part of the defen­se of the wes­tern bor­der of Hun­ga­ry (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). It belo­n­ged to the first cast­les that secu­red this bor­der (Wiki​pe​dia​.sk). In its his­to­ry, it was one of the few that resis­ted the armies of Pře­mysl Ota­kar II (Infor­ma­ti­on board), who, howe­ver, seve­re­ly dama­ged it in 1273 (Hanuš). It was defen­ded by Kazi­mí­r’s sons Peter and Pon­grác (Wiki​pe​dia​.sk). The cast­le is kno­wn main­ly due to Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1392, Sti­bor from Sti­bo­ri­ce acqu­ired the cast­le from King Sigis­mund. After 1434, the king dona­ted the cast­le to the Orság fami­ly, who owned it until 1567. From them, the cast­le pas­sed into the hands of Ursu­la Kani­ža­jo­vá, the widow of Tomáš Nádaš­dy. From her, the esta­te was acqu­ired by Fran­ti­šek Nádaš­dy, the hus­band of Eli­za­beth Bát­ho­ry. In 1708, it was conqu­e­red and bur­ned by the for­ces of Fran­cis II Rákóc­zi. Later, in the 18th cen­tu­ry, it ser­ved as a pri­son. Sin­ce then, the cast­le has fal­len into ruin. The cast­le is part of the Čach­tic­ký Cast­le Hill pro­tec­ted natu­re reser­ve (Infor­ma­ti­on board). It has never ser­ved as a repre­sen­ta­ti­ve resi­den­ce for its owners; it was alwa­ys built and main­tai­ned as a mili­ta­ry for­tress. The owners of the cast­le built the­ir resi­den­ces in the vil­la­ge (Hanuš).

Among the oldest parts of the cast­le, the rem­nants of a five-​lobed tower with a domi­nant sout­hwest wall, rea­ching a height of about 15 meters, are pre­ser­ved. In 1992, sta­tic secu­ring of the most endan­ge­red parts was car­ried out. At the begin­ning of the 21st cen­tu­ry, the arch of the gate of the second bai­ley was bric­ked up. Later acti­vi­ties inc­lu­ded the remo­val of over­gro­wn tre­es, secu­ri­ty, and con­ser­va­ti­on work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čach­tic­ký Cast­le Hill is a sig­ni­fi­cant site for ther­mop­hi­lic limes­to­ne flo­ra. The Slo­vak rowan Sor­bus slo­ve­ni­ca, Kme­ť’s rowan Sor­bus kme­tia­na, Lum­nit­ze­r’s car­na­ti­on Diant­hus lum­nit­ze­ri, clo­ver Tri­go­nel­la mons­pe­lia­ca, and feat­her grass (Sti­pa spp.) grow here. Seve­ral orchids, such as Holu­by­’s Oph­rys holo­se­ri­ca ssp. Holu­by­ana, bee orchid Oph­rys api­fe­ra, hel­le­bo­ri­ne Epi­pac­tis muel­le­ri, E. pla­cen­ti­na, E. hel­le­bo­ri­ne, thri­ve in the area (pies​ta​ny​.sk). The Cast­le Hill and its imme­dia­te sur­roun­dings have been a natu­re reser­ve sin­ce 1964 (Hanuš).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Čachtické Karpaty, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Stredné Považie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

skala
Hits: 2905

Oko­lie Čach­tíc je cel­kom zau­jí­ma­vé aj pre foto­gra­fa. Ja som ces­tou na Čach­tic­ký hrad uro­bil neja­ké foto­gra­fie. Neďa­le­ko sa nachá­dza chrá­ne­ná loka­li­ta Veľ­ký Ple­ši­vec a v Nedzov­skom kra­se sú verej­nos­ti neprí­stup­né jas­ky­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Čach­tic­ké Kar­pa­ty sú jed­ným zo šty­roch pod­cel­kov Malých Kar­pát. Sú ich naj­se­ver­nej­šou čas­ťou. Na juhu nad­vä­zu­jú na Pezin­ské Kar­pa­ty, od kto­rých ich odde­ľu­je Pod­ky­lav­ský potok a Holeš­ka. Od Podu­naj­skej pahor­ka­ti­ny sú odde­le­né výraz­nou zlo­mo­vou líni­ou. Samot­né sa delia na Ple­ši­vec a sever­nej­šie Nedze. Sú tu zastú­pe­né šty­ri chrá­ne­né úze­mia: Čach­tic­ká jas­ky­ňa, Čach­tic­ký hrad­ný vrch, Málo­vá a Ple­ši­vec. V cen­trál­nej čas­ti Čach­tic­kých Kar­pát sa nachá­dza Čach­tic­ký kras (Wiki­pe­dia).

Čach­tic­ké Kar­pa­ty pat­ria do sústa­vy chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000. Pre­važ­nú časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu pokrý­va­jú les­né bio­to­py, naj­mä tep­lo­mil­né panón­ske dubo­vé lesy, menej zastú­pe­né sú váp­no­mil­né buko­vé lesy a naj­me­nej lipovo-​javorové suti­no­vé lesy. Význam­ný je výskyt xero­term­ných neles­ných bio­to­pov, ras­tie tu napr. klin­ček včas­ný Lum­nit­ze­rov – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, kto­rý tu dosa­hu­je sever­nú hra­ni­cu svoj­ho roz­ší­re­nia. Ďalej via­ce­ré dru­hy vsta­va­čov – Orchi­da­ce­ae. So živo­čí­chov napr.: Saga pedo, jaš­te­ri­ca zele­ná – Lacer­ta viri­dis, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, syseľ pasien­ko­vý – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Úze­mie je ohro­zo­va­né zaras­ta­ním travinno-​bylinných spo­lo­čens­tiev dre­vi­na­mi, inten­zív­nou turis­ti­kou a nepô­vod­nou boro­vi­cou čier­nou – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).

The sur­roun­dings of Čach­ti­ce are quite inte­res­ting for a pho­tog­rap­her. On my way to Čach­ti­ce Cast­le, I took some pho­tog­raphs. Near­by is the pro­tec­ted area of Veľ­ký Ple­ši­vec, and in the Nedzov­ský Karst, the­re are caves inac­ces­sib­le to the pub­lic (Infor­ma­ti­on board). Čach­ti­ce Car­pat­hians are one of the four subu­nits of the Litt­le Car­pat­hians, being the­ir nort­hern­most part. To the south, they con­nect to the Pezi­nok Car­pat­hians, sepa­ra­ted from them by the Pod­ky­lav­ský stre­am and Holeš­ka. They are dis­tinct­ly sepa­ra­ted from the Danu­bian Hills by a fault line. They are furt­her divi­ded into Ple­ši­vec and the more nort­hern Nedze. Four pro­tec­ted are­as are repre­sen­ted here: Čach­tic­ká Cave, Čach­ti­ce Cast­le Hill, Málo­vá, and Ple­ši­vec. In the cen­tral part of the Čach­ti­ce Car­pat­hians lies the Čach­tic­ký Karst (Wiki­pe­dia).

The Čach­ti­ce Car­pat­hians are part of the NATURA 2000 sys­tem of pro­tec­ted are­as. The pre­do­mi­nant part of the Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area is cove­red by forest bio­to­pes, espe­cial­ly warm Pan­no­nian oak forests, less repre­sen­ted are cal­ca­re­ous beech forests, and the least repre­sen­ted are lime-​maple scree forests. The occur­ren­ce of xerot­her­mic non-​forest bio­to­pes is sig­ni­fi­cant; for exam­ple, the ear­ly pink – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, which rea­ches the nort­hern limit of its dis­tri­bu­ti­on here. Also, seve­ral spe­cies of orchids – Orchi­da­ce­ae, and vari­ous ani­mals such as Saga pedo, Euro­pe­an gre­en lizard – Lacer­ta viri­dis, Aes­cu­la­pian sna­ke – Zame­nis lon­gis­si­mus, and Euro­pe­an ground squ­ir­rel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. The area is thre­a­te­ned by the over­gro­wth of grass and herb com­mu­ni­ties by tre­es, inten­si­ve tou­rism, and the non-​native black pine – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).

Die Umge­bung von Čach­ti­ce ist auch für einen Foto­gra­fen sehr inte­res­sant. Auf dem Weg zur Burg Čach­ti­ce habe ich eini­ge Fotos gemacht. In der Nähe befin­det sich das ges­chütz­te Gebiet Veľ­ký Ple­ši­vec, und im Nedzov­ský Karst gibt es Höh­len, die der Öffen­tlich­ke­it nicht zugän­glich sind (Infor­ma­ti­onss­tand). Die Čachtice-​Karpaten sind eine von vier Unter­grup­pen der Kle­i­nen Kar­pa­ten und bil­den deren nörd­lichs­ten Teil. Im Süden sch­lie­ßen sie sich an die Pezinok-​Karpaten an, die durch den Podkylavský-​Bach und Holeš­ka von ihnen get­rennt sind. Sie sind durch eine mar­kan­te Bruch­li­nie von den Donau­hügeln get­rennt. Sie sind wei­ter unter­te­ilt in Ple­ši­vec und das wei­ter nörd­lich gele­ge­ne Nedze. Hier sind vier ges­chütz­te Gebie­te ver­tre­ten: die Čachtická-​Höhle, der Burg­berg Čach­ti­ce, Málo­vá und Ple­ši­vec. Im zen­tra­len Teil der Čachtice-​Karpaten liegt der Čachtický-​Karst (Wiki­pe­dia).

Die Čachtice-​Karpaten gehören zum NATURA-​2000-​System der ges­chütz­ten Gebie­te. Der über­wie­gen­de Teil des euro­pä­isch bede­uten­den Gebiets wird von Wald-​Biotopen bedec­kt, ins­be­son­de­re von war­men pan­no­nis­chen Eichen­wäl­dern. Weni­ger ver­tre­ten sind kalk­hal­ti­ge Buchen­wäl­der, und am wenigs­ten ver­tre­ten sind Linden-​Ahorn-​Schuttwälder. Die Exis­tenz xerot­her­mis­cher nicht-​forest Bio­to­pen ist sig­ni­fi­kant; zum Beis­piel die Frühblüher-​Rose – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, die hier ihre nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze erre­icht. Auch meh­re­re Orchi­de­e­nar­ten – Orchi­da­ce­ae sowie vers­chie­de­ne Tie­re wie Saga pedo, Sma­rag­de­i­dech­se – Lacer­ta viri­dis, Äsku­lap­nat­ter – Zame­nis lon­gis­si­mus und Euro­pä­is­ches Zie­sel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Das Gebiet wird durch Über­wach­sen von Gras- und Kraut­ge­me­in­schaf­ten durch Bäu­me, inten­si­ven Tou­ris­mus und die nicht-​einheimische Sch­warz­kie­fer – Pinus nig­ra bed­roht (sopsr​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 4437

Čach­ti­ce sú obec ležia­ca medzi rie­kou Váh a Malý­mi Kar­pat­mi. Nad dedi­nou sa vypí­na hrad, kto­rý je však ove­ľa lep­šie vidi­teľ­ný z obce Viš­ňo­vé. Prvá písom­ná zmčaien­ka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­le­né už v neoli­te, čo doka­zu­jú nále­zy, hra­dis­ko, popol­ni­co­vé poh­re­bis­ko lužic­kej kul­tú­ry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­né­ho stre­do­ve­ku (Infor­mač­ná tabu­ľa). Slo­van­ské síd­lis­ko je dolo­že­né z 8. až 9. sto­ro­čia (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). Ležia v nad­mor­skej výš­ke 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Našli sa tu mamu­tie kos­ti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nále­zy volú­to­vej kera­mi­ky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­va­ná kera­mi­ka. Z bron­zo­vej doby je cen­ný žia­ro­vý hrob prav­de­po­dob­ne vela­tic­kej kul­tú­ry a kera­mi­ka maďa­rov­skej kul­tú­ry. Význam­né sú nále­zy z doby rím­skej, o osíd­le­ní Slo­van­mi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástro­je a nádo­by. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­na­ná ako Ček­če. Neskor­šie náz­vy: Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký tvr­dil, že názov pochá­dza zo sta­ro­slo­van­ské­ho ​“čecha­ti”, čo zna­me­ná kutať, kopať. Pod­zem­ných laby­rin­tov tu bolo veľa (Wiki​pe​dia​.sk).

V 14. sto­ro­čí boli Čach­ti­ce krá­ľov­ským mes­tom, hra­li význam­nú úlo­hu pri obra­ne pred nepria­te­ľom. Kamen­ný most je vzác­na oje­di­ne­lá pamiat­ka stre­do­ve­kej archi­tek­tú­ry u nás (Ammer). Oby­va­te­lia sa tu pôvod­ne zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, vinoh­rad­níc­tvom a remes­la­mi, kto­ré roz­vi­nu­li naj­mä habán­ski usad­lí­ci zo 17. sto­ro­čia (Wiki​pe​dia​.sk). Nachá­dza sa tu pôvod­ne gotic­ký kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va z roku 1373 – 1390 ( Infor­mač­ná tabu­ľa). V roku 1680 bol pre­sta­va­ný. Roz­ší­ri­li ho a zba­ro­ki­zo­va­li (Wiki​pe​dia​.sk). Je spo­je­ný s farou uni­kát­nym kamen­ným mos­tom. Ved­ľa kos­to­la je v kamen­nej pev­nos­ti star­šia kapl­n­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Gotic­ká kapl­n­ka svä­té­ho Anto­na Padu­án­ske­ho je naj­star­šia stav­ba a to z roku 1330, vid­no na nej via­ce­ré veľ­ko­mo­rav­ské prv­ky (Wiki​pe​dia​.sk). V roku 1599 bola obec spus­to­še­ná Tur­ca­mi (Hanuš). Ďal­šou pamiat­kou je rene­sanč­ný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múze­um his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­ne­ho spol­ku Tat­rín, kto­rý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sov­nú slo­ven­či­nu (Infor­mač­ná tabu­ľa). Miku­láš Draš­ko­vič si ho nechal posta­viť v roku 1668. Zo sta­vieb maji­te­ľov Čach­tic­ké­ho hra­du sa zacho­va­la kúria Dru­ge­tov­cov, kto­rá bola začiat­kom 17. sto­ro­čia posta­ve­ná ako men­šie šľach­tic­ké síd­lo ma mies­tach, kde stál kaš­tieľ rodu Orság­hov. Cisár­sky Nádaš­dy­ov­ský kaš­tieľ posta­ve­ný pred rokom 1645, a kto­rý obý­va­la Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, sa neza­cho­val (Hanuš).

Baro­ko­vý marián­sky stĺp na námes­tí je z roku 1742. Bol posta­ve­ný, aby sa odvrá­ti­li čas­té požia­re, kto­ré sužo­va­li obec v 18. sto­ro­čí. Baro­ko­vá gol­go­ta je z roku 1620, dala ju posta­viť Judi­ta Révai­ová, neves­ta Alž­be­ty Bát­ho­ry­o­vej ako pros­bu o odpus­te­nie svok­ri­ných hrie­chov. Sochu svä­té­ho Flo­riá­na (pat­ró­na hasi­čov) dal posta­viť Pavel For­gáč. Kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho z roku 1801, pom­ník pad­lým voja­kom v 1. a 2. sve­to­vej voj­ne od Pav­la Bána a socha pan­ny Márie Lurd­skej v jas­ky­ni, kto­rú dal vytvo­riť barón Fran­ti­šek Horec­ký sa nachá­dza­jú na Urba­nov­ské­ho uli­ci. Za nie­kto­rý­mi vinoh­rad­níc­ky­mi kamen­ný­mi lis­tov­ňa­mi a piv­ni­ca­mi sa nachá­dza­li chod­by – kata­kom­by. Vyko­pa­né boli do spra­še s hlad­ký­mi ste­na­mi, román­sky­mi a gotic­ký­mi klen­ba­mi. Dnes sú na mno­hých mies­tach zasy­pa­né, zne­hod­no­te­né (Wiki​pe​dia​.sk).

V Čach­ti­ciach som zachy­til zopár foto­gra­fia­mi život, kto­rý tu pre­bie­ha. Nepo­da­ri­lo sa mi zachy­tiť sobot­né trhy a trhy cez pra­cov­ný deň, kto­rých som ale­bo bol pár­krát sved­kom. Z pohľa­du mest­ské­ho člo­ve­ka je v Čach­ti­ciach pokoj. Novi­ny v stán­ku som mal nárok kúpiť iba do 11-​ej, potom už bolo zavre­té. Žije to azda naj­viac na ces­te z Pieš­ťan do Nové­ho Mes­ta nad Váhom.

Čach­ti­ce is a vil­la­ge situ­ated bet­we­en the Váh River and the Small Car­pat­hians. Abo­ve the vil­la­ge rises a cast­le, more pro­mi­nen­tly visib­le from the vil­la­ge of Viš­ňo­vé. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1248. The area was inha­bi­ted as ear­ly as the Neolit­hic peri­od, as evi­den­ced by fin­dings such as a hill­fort, burial grounds from the Bron­ze Age, Halls­tatt, Roman, Sla­vic, and ear­ly medie­val peri­ods (Infor­ma­ti­on Board). A Sla­vic sett­le­ment is docu­men­ted from the 8th to the 9th cen­tu­ry (cach​tic​ka​pa​ni​.cz). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 203 meters, and in 2004, it had a popu­la­ti­on of 3,630 (Wiki­pe­dia). Mam­moth bones have been dis­co­ve­red here. Sto­ne tools from the later Sto­ne Age and potte­ry with volu­te deco­ra­ti­on have been found. From the late Sto­ne Age, the­re is rib­bed potte­ry. A valu­ab­le gra­ve from the Bron­ze Age, like­ly of the Vĕla­tic cul­tu­re, and potte­ry from the Hun­ga­rian cul­tu­re have also been dis­co­ve­red. Sig­ni­fi­cant Roman peri­od finds inc­lu­de agri­cul­tu­ral tools and ves­sels, pro­vi­ding evi­den­ce of Sla­vic sett­le­ment. In the first half of the 13th cen­tu­ry, the vil­la­ge was men­ti­oned as Ček­če. Later names inc­lu­de Chech­te, Czach­tan, Czach­ticz, Ceyt­he (Ammer), Chek­che, Csejt­he (Wiki​pe​dia​.sk). Bar­to­lo­mej Revic­ký clai­med that the name comes from the Old Sla­vic ​“čecha­ti,” mea­ning to for­ge or dig. The­re were many under­ground laby­rinths here (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 14th cen­tu­ry, Čach­ti­ce beca­me a roy­al town and pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in defen­se against ene­mies. The sto­ne brid­ge is a rare medie­val archi­tec­tu­ral monu­ment in the regi­on (Ammer). The ori­gi­nal inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and crafts, espe­cial­ly deve­lo­ped by the Haban sett­lers in the 17th cen­tu­ry (Wiki​pe​dia​.sk). The ori­gi­nal­ly Got­hic Church of St. Ladis­laus from 1373 – 1390 still stands here (Infor­ma­ti­on Board). It was rebu­ilt in 1680, expan­ded, and baro­qu­ized (Wiki​pe​dia​.sk). It is con­nec­ted to the rec­to­ry by a uni­que sto­ne brid­ge. Next to the church is an older cha­pel in the sto­ne for­tress. The Got­hic Cha­pel of St. Ant­ho­ny of Padua, dating back to 1330, sho­ws seve­ral ele­ments of the Gre­at Mora­vian Empi­re (Wiki​pe​dia​.sk). In 1599, the vil­la­ge was devas­ta­ted by the Turks (Hanuš). Anot­her monu­ment is the Renais­san­ce Draš­ko­vič Cast­le, hou­sing the Čach­ti­ce His­to­ry and Tat­rín Lite­ra­ry Asso­cia­ti­on Muse­um, which estab­lis­hed the stan­dard Slo­vak lan­gu­age in 1847 (Infor­ma­ti­on Board). Miku­láš Draš­ko­vič had it built in 1668. From the buil­dings of the owners of Čach­ti­ce Cast­le, the Dru­ge­tov­cov manor remains, built in the ear­ly 17th cen­tu­ry as a smal­ler nob­le resi­den­ce whe­re the Orságh Cast­le once sto­od. The Impe­rial Nádaš­dy Cast­le, built befo­re 1645 and inha­bi­ted by Eli­za­beth Bát­ho­ry, did not sur­vi­ve (Hanuš).

The baro­que Marian column in the squ­are dates back to 1742 and was built to ward off fre­qu­ent fires that pla­gu­ed the vil­la­ge in the 18th cen­tu­ry. The baro­que Cal­va­ry from 1620 was erec­ted by Judi­ta Révai­ová, the daughter-​in-​law of Eli­za­beth Bát­ho­ry, as a plea for for­gi­ve­ness for her mother-​in-​law’s sins. The sta­tue of St. Flo­rian (pat­ron saint of fire­figh­ters) was erec­ted by Pavel For­gáč. The cha­pel with the sta­tue of St. John of Nepo­muk from 1801, the monu­ment to fal­len sol­diers in World War I and II by Pavel Bán, and the sta­tue of Our Lady of Lour­des in a cave, com­mis­si­oned by Baron Fran­ti­šek Horec­ký, are loca­ted on Urba­nov­ské­ho Stre­et. Behind some vine­y­ard sto­ne lod­ges and cel­lars were tun­nels – cata­combs. Exca­va­ted into smooth-​walled ash, they had Roma­ne­sque and Got­hic vaults. Today, many of them are fil­led and degra­ded (Wiki​pe​dia​.sk).

In Čach­ti­ce, I cap­tu­red a few pho­tog­raphs of the life unfol­ding here. Unfor­tu­na­te­ly, I could­n’t cap­tu­re the Satur­day and week­day mar­kets that I wit­nes­sed a few times. From the per­spec­ti­ve of a city per­son, Čach­ti­ce exu­des tra­nqu­ili­ty. I was only allo­wed to buy news­pa­pers until 11 AM at the kiosk; after that, it was clo­sed. Life seems to be most acti­ve on the road from Pieš­ťa­ny to Nové Mes­to nad Váhom.

Odka­zy

  • Čach­ti­ce
  • Vla­di­mír Ammer: Čach­ti­ce, Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve v Bratislave

Use Facebook to Comment on this Post