Akvaristika, Údržba

Transport a nakladanie s rastlinami a rybami

Hits: 9110

Pri kúpe a aj rast­lín by sme si mali najprv poriad­ne poob­ze­rať. Ryby musia vyze­rať zdra­vo. Nepri­ro­dze­ne zele­ná, mod­rá, prí­pad­ne žltá voda je prav­de­po­dob­ne zna­kom momen­tál­nej ale­bo pred­chá­dza­jú­cej lieč­by. Rov­na­ko prá­ve pou­ží­va­ná UV lam­pa musí v nás vyvo­lať otáz­ky. V prí­pa­de, že vie­me, že tovar v obcho­de je prá­ve dove­ze­ný, maj­me rad­šej trpez­li­vosť, často­krát naj­mä dovo­zo­vé ryby a prá­ve dove­ze­né ryby sa ešte pre­rie­dia. Ich prí­pad­ný letec­ký tran­s­port je veľ­mi stre­su­jú­ci, stra­ty sú úpl­ne bež­né. Ryby by sa pod­ľa dru­hu rýb mali sprá­vať adek­vát­ne, nesmú byť apa­tic­ké nesmú byť na nich bada­teľ­né zna­ky cho­ro­by, ples­ní, odpa­dá­va­jú­cich plu­tiev, okú­sa­ných čas­tí tela apod. V opač­nom prí­pa­de, rad­šej počkaj­me, než sa ryby tro­chu akli­ma­ti­zu­jú prí­pad­ne vylie­čia. Na dru­hej stra­ne mali by sme vedieť, že prí­tom­nosť množ­stva ľudí, viac-​menej pro­vi­zór­ne pod­mien­ky v tej kto­rej akva­ris­ti­ke rybám spô­so­bu­jú rybám stres, že ryby nie sú doko­na­le vyfarbené.

Rast­li­ny môže­me posu­dzo­vať tole­ran­tnej­šie, pre­to­že v obcho­doch tak­mer nikdy nema­jú opti­mál­ne pod­mien­ky. Trpia viac ako ryby, len ich pre­jav nie je ľudom tak bada­teľ­ný, úči­nok sa pre­ja­ví neskôr, zato však symp­tó­my zme­ny sa udr­žia dlh­šie časo­vé obdo­bie. Rast­li­ny by v ide­ál­nom prí­pa­de mali kupo­vať také, kto­ré pôso­bia svie­žim doj­mom. Pri tran­s­por­te rýb aj rast­lín je vhod­né pri­hlia­dať na urči­té vedo­mos­ti. Ryby pre­ná­ša­me naj­čas­tej­šie v poly­ety­lé­no­vých sáči­koch. Potre­bu­jú pries­tor, avšak tre­ba pri­hlia­dať na sil­ne uzav­re­tý sys­tém sáč­ku – nepre­há­ňaj­te to s vodou. Je dôle­ži­té, aby vo vode bol kys­lík, a ten sa pri uzav­re­tí pries­to­ru gumič­kou dostá­va len z pries­to­ru nad vodou. Tak­že voda by mala sia­hať maxi­mál­ne do polo­vi­ce sáči­ku, odpo­rú­čam do tre­ti­ny.. Neus­tá­ly pohyb pri tran­s­por­te doká­že zabez­pe­čiť neus­tá­le zmie­ša­va­nie vody so vzdu­chom. Vzduch je mož­né natla­ko­vať prí­stro­jom. Exis­tu­jú dokon­ca aj kys­lí­ko­vé tab­let­ky, ich pou­ží­va­nie je však pomer­ne vzác­ne, pre­to­že nie sú prá­ve tým pra­vým. Okrem iné­ho sa roz­púš­ťa­jú sa pomer­ne rých­lo. Naj­mä ak je pH vody vyš­šie, môže dôjsť k prí­liš vyso­kej kon­cen­trá­cii kys­lí­ka, ale­bo k nežia­du­cim meta­bo­lic­kým pro­ce­som vo vode. Vhod­né je mať prí­pad­ne k dis­po­zí­cii aj vzdu­cho­va­cí motor­ček, s kame­ňom na vzdu­cho­va­nie naj­mä počas pokoj­nej fázy tran­s­por­tu. Napr. pri pre­no­se v ter­mo­bo­xe. Exis­tu­jú ver­zie aj na bater­ky, čo sa hodí napr. do auta, vla­ku apod.. Pri­hlia­dať musí­me na tep­lo­tu. V prí­pa­de ak je zima, a ryby, prí­pad­ne rast­li­ny by moh­li byť vysta­ve­né chla­du, je tre­ba zabez­pe­čiť aby boli tie­to vply­vy minimalizované.

Ak pre­ná­ša­me väč­šie množ­stvo, vhod­né je kli­ma­ti­zo­va­né auto, ter­mo­box, dre­vot­ries­ko­vá ška­tu­ľa oblo­že­ná polys­ty­ré­nom apod. Exis­tu­jú aj tab­let­ky, kto­ré pro­du­ku­jú tep­lo, ich pou­ží­va­nie však je málo roz­ší­re­né. V men­šom merít­ku, sáčik ochrá­ni­me vlast­ným telom – skry­je­me ho pod kabát, pod sve­ter apod. Pri tran­s­por­te sú ryby v pro­stre­dí, kto­ré nezod­po­ve­dá ich pred­sta­vám, sú stre­so­va­né, pre­to sa v tom­to prí­pa­de pri­klá­ňam ku apli­ká­cii neja­ké­ho neut­ra­li­zé­ra, kto­rý ustá­li pome­ry vo vode a ukľud­ní aj ryby – jed­ným z takých je aj Aqu­atan od fir­my SERA. Pomô­že aj tma. Ak pre­ná­ša­me rast­li­ny na krát­ky čas, voda je tak­mer nad­by­toč­ná v sáči­ku. Oby­čaj­ne sta­čí, aby boli rast­li­ny ako­by oro­se­né – len vytia­hnu­té z vody. Ak mie­ni­me rast­li­ny pre­ná­šať dlh­šiu dobu – viac ako 10 hodín – zale­je­me ich vodou len mier­ne. Prob­lé­mom pri tran­s­por­te vod­ných rast­lín je to, že sa vo vode lámu. V prí­pa­de, že napr. veziem akvá­ri­um s ryba­mi v aute, vypus­ti­me vodu sko­ro až na dno, pri­kry­me ho. Tak­to sa dá naj­lep­šie pre­niesť. Zásad­ný prob­lém je vypus­te­nie rýb. Pre­to­že voda, kto­rá je v sáči­ku je urči­te iná ako je tá vaša v akvá­riu. Okrem iné­ho môže byť zdro­jom náka­zy. Keď si pri­ne­sie­me ryby, rast­li­ny, mali by sme postu­po­vať tak­to. Pri­pra­ví­me si ved­ro a sieť­ku. Najprv je nut­né vyrov­nať tep­lo­ty – tej kto­rá je v sáči­ku a tej, kto­rá je vo vašom akvá­riu. To dosiah­ne­me tým, že sáčik pono­rí­me na pol­ho­di­nu do nádr­že. Potom sáčik pre­le­je­me do ved­ra, na kto­rom je polo­že­ná sieť­ka. Násled­ne ryby zo sieť­ky pre­ne­sie­me do akvá­ria, ide­ál­ne do karan­tén­nej nádr­že. Ak si trú­fa­te, ryby je ohľa­du­pl­nej­šie mož­né pre­niesť do akvá­ria mok­rou rukou.. V prvom rade, nikdy nemie­šaj­te vodu z cudzie­ho zdro­ja s tou vašou.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Nádrž

Hits: 20869

Akvá­ria sa vyrá­ba­jú vo viac-​menej štan­dard­ných roz­me­roch. Zväč­ša je šír­ka a výš­ka rov­na­ká a dĺž­ka je dvoj­ná­sob­kom roz­me­ru výš­ky. Prie­stran­né nádr­že sú vhod­nej­šie pre tvor­bu krás­ne­ho akvá­ria, posky­tu­jú väč­šiu plo­chu. Sú dostať hoto­vé v obcho­de, ale­bo sa dajú vyro­biť na mie­ru, samoz­rej­me aj nepra­vi­del­né tva­ry, so sko­se­ný­mi roh­mi, s ohý­ba­ným sklom atď. Veľ­kosť akvá­ria si musí­te vybrať sami, orien­tuj­te sa pod­ľa náro­kov rýb a rast­lín, kto­ré mie­ni­te cho­vať. Ja vám pora­dím, že väč­šie akvá­ri­um je kraj­šie a udr­žu­je sa jed­no­duch­šie. Ak začí­na­te s akva­ris­ti­kou, začal by som s obje­mom 150 – 200 lit­rov. V minu­los­ti boli obľú­be­né nádr­že tzv. ele­ment­ky. Nele­pi­li sa, boli vyro­be­né z lia­te­ho skla. Pou­ží­va­li sa len ako men­šie nádr­že – do 20 lit­rov, a boli veľ­mi náchyl­né na puk­nu­tie. Roz­ší­re­né boli aj nádr­že v kovo­vých rámoch. Nepou­ží­val sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdza­vel a akvá­ri­um čas­to tiek­lo. Pre pre­nos rýb a ako dočas­né nádr­že na bur­zách sa čas­to pou­ží­va­jú aj nádr­že plas­to­vé. Dnes sa nádr­že spá­ja­jú sili­kó­nom. Pou­ží­va sa špe­ciál­ny akva­ris­tic­ký sili­kón, buď trans­pa­rent­ný, ale­bo čier­ny.. Čier­ny pova­žu­jem za vhod­nej­ší, pre­to­že ho menej narú­ša­jú ria­sy a zdá sa mi aj ele­gan­tnej­ší. Naj­pou­ží­va­nej­ší kva­lit­ný sili­kón je Peren­na­tor.

Naozaj veľ­ké nádr­že, zväč­ša nad 1500 lit­rov sa lepia špe­ciál­ny­mi a veľ­mi dra­hý­mi mate­riál­mi, prí­pad­ne cel­kom inou tech­no­ló­gi­ou – jeden postup by som nazval zvá­ra­nie skla. Napr. 1 600 000 lit­ro­vá nádrž v Tro­pi­ká­riu v Buda­peš­ti je rie­še­ná čias­toč­ne muro­va­nou ste­nou, ale zväč­ša 14 cm hru­bým sklom, kto­ré zaob­sta­ra­la japon­ská fir­ma. V prí­pa­de väč­šie­ho akvá­ria je vhod­né, aby vaša nádrž mala výstu­že – pozdĺž­ne pási­ky skla. Ak máte nádrž cez 250 lit­rov ale­bo dlh­šiu ako meter, hodí sa aj prieč­na výstuž. Pre spev­ne­nie rohov je výbor­né, ak tvor­ca akvá­ria vle­pí úzky pásik skla aj po výš­ke, a na stra­ne dna, aj po obvo­de znút­ra nádr­že. Dôle­ži­tým para­met­rom je hrúb­ka skla. Ak kúpi­te nádrž v obcho­de, bude spĺňať požia­dav­ky, kto­ré zod­po­ve­da­jú nor­me. Iná situ­ácia nasta­ne, keď sa roz­hod­ne­te akvá­ri­um zle­piť vlast­ný­mi sila­mi. Hrúb­ka skla veľ­mi závi­sí od tla­ku na ste­ny, čiže samot­ný objem nádr­že nie je sme­ro­daj­ný para­me­ter. Hrúb­ka potreb­né­ho skla závi­sí naj­mä od výš­ky akvá­ria. Čím vyš­šie akvá­ri­um bude, tým väč­ší tlak bude voda v ňom spô­so­bo­vať a tým musí byť sklo hrub­šie. Kon­krét­ne čís­la sa dajú nájsť v lite­ra­tú­re. Akva­ris­ta by mal mys­lieť aj na pois­te­nie voči prask­nu­tiu a teče­niu akvá­ria. Je to neprí­jem­ná vec, kto­rá sa občas pri­tra­fí. Nie­ke­dy opot­re­bo­va­ním mate­riá­lu, nie­ke­dy nešťast­ným roz­bi­tím. Akvá­ri­um je lep­šie z hľa­dis­ka sve­tel­ných pod­mie­nok situ­ovať skôr do tma­vej čas­ti miest­nos­ti a tam, kam nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče, nie však pred okno a nie v pro­tis­vet­le. Z hľa­dis­ka sve­to­vých strán je lep­šie umiest­ne­nie nádr­že na západ­nú ale­bo východ­nú stra­nu. Nema­lo by byť prí­liš vyso­ko – aby ste mali z pohľa­du naň pôži­tok a aby bola jeho údrž­ba prak­tic­kej­šia, dostup­nej­šia. Pri nádr­ži by mal byť dosta­tok pries­to­ru na jeho údrž­bu.

Odpo­rú­čam umiest­niť akvá­ri­um do výš­ky očí a rad­šej niž­šie ako vyš­šie. Akvá­ri­um by nema­lo byť ani prí­liš níz­ko – aj napr. kvô­li deťom a opäť kvô­li údrž­be. Nádrž musí byť polo­že­ná na rov­nom pod­kla­de. Pri akom­koľ­vek obje­me je vhod­né, ak váha akvá­ria nesto­jí na šty­roch malých nohách. Tlak je vhod­né roz­ší­riť na väč­šiu plo­chu. Nádrž nesmie trpieť bodo­vý­mi tlak­mi, pre­to je vhod­né pod ňu pod­lo­žiť 1 – 2 cm hru­bú vrstvu polys­ty­ré­nu, kari­mat­ky, prí­pad­ne podob­né­ho mate­riá­lu, čím sa váha roz­lo­ží. Daj­te pozor na to, aby pod akvá­ri­om nebo­lo nie­čo tvr­dé a ostré, napr. zrn­ko štr­ku – tlak nádr­že by spô­so­bil puk­nu­tie. Pla­tí to aj pri prázd­nom akvá­riu, vždy si ak kla­die­te akvá­ri­um na zem, daj­te pod neho nie­čo mäk­ké, napr. polys­ty­rén. Či vaša pod­la­ha vydr­ží tlak, je otáz­ka dôle­ži­tá, vše­obec­ne ale môžem pove­dať, že začí­na­jú­ci akva­ris­ti majú v tom­to prí­liš veľ­ké oba­vy. Odpo­rú­čam umiest­ňo­vať väč­šie akvá­ria pri nos­ných ste­nách, zásad­ne nie do stre­du miest­nos­ti. Za väč­šie akvá­ri­um pova­žu­jem nádr­že o obje­me nad 150 lit­rov. Veľ­ké akvá­ria majú nad 1000 lit­rov. Ofi­ciál­na infor­má­cia hovo­rí, že bež­né byty sú sta­va­né na stá­lu záťaž 150 kg/​m2. Ak chce­te mať doma nádrž do 500 lit­rov a dom nemá neja­ké zjav­né ťaž­kos­ti so sta­ti­kou, sta­ros­ti s hmot­nos­ťou váš­ho akvá­ria hoď­te za hla­vu. Panel na síd­lis­ku má vyš­šiu nos­nosť ako bež­ný rodin­ný dom. Z hľa­dis­ka sta­ti­ky, hmot­nos­ti, je úpl­ne jed­no, či je záťaž na ôsmom poscho­dí, na tri­nás­tom, ale­bo na dru­hom. Ak to nie je miest­nosť, pod kto­rou sú už zákla­dy, tak na tom nezáleží.

Naj­mä pri väč­ších nádr­žiach tre­ba zabez­pe­čiť, aby nádrž držal sta­bil­ný, rov­ný sto­jan. Kom­plet­ne zaria­de­né akvá­ri­um s obje­mom 300 lit­rov môže vážiť aj 400 – 500 kg. Aj pri mani­pu­lá­cii s nádr­žou buď­te opatr­ní a mys­li­te na to, že je pomer­ne ťaž­ká. Ide­ál­ny sto­jan pre akvá­ri­um je kovo­vý. Šikov­ný člo­vek si doká­že vytvo­riť ale­bo zado­vá­žiť aj pek­ne pôso­bia­ci, naprí­klad dre­vom oblo­že­ný sto­jan. Prí­pad­ne „sto­jan“ tvo­rí kom­bi­ná­cia murov­ky, oce­le a dre­va. Nádrž však môže byť zabu­do­va­ná do nábyt­ku, do stav­by, tech­nic­kým rie­še­niam sa medze nekla­dú. O tom, aký sto­jan je pre vás vhod­ný, sa poraď­te s jeho výrob­com, pre­daj­com, všet­ko závi­sí na záťa­ži, kto­rú má niesť. K akvá­riu pat­rí kry­cie sklo. Oby­čaj­ne je z ten­šie­ho skla ako ste­ny nádr­že. Je veľ­mi dob­ré, ak má zre­za­né rohy, pre­to­že tým zís­ka­te pries­tor pre kŕme­nie, aj pre káb­le elek­tro­in­šta­lá­cie. Je prak­tic­ké, ak nemu­sí­te vždy odkla­dať kry­cie sklo, keď chce­te rybič­ky nakŕ­miť. V prí­pa­de, že cho­vá­te doma mač­ku, tá si doká­že občas ulo­viť z neza­kry­té­ho akvá­riu aj vašu rybič­ku. Na dru­hej stra­ne, kry­cie sklo chrá­ni pred prí­pad­ný zvie­ra­cí­mi milá­čik­mi, ale aj malé deti pred nech­ce­ným kúpe­ľom. Samoz­rej­me, že kry­cie sklo nie je nevy­hnut­né, napr. ak nám zále­ží na čo naj­lep­šej prie­chod­nos­ti svet­la do akvá­ria, mož­no zvo­liť iné rie­še­nie. Je však otáz­ne, ako je v tom­to prí­pa­de toto vaše rie­še­nie bez­peč­né. Tre­ba vziať do úva­hy, či svet­lo, kto­ré je nad hla­di­nou, je neja­ko zabez­pe­če­né pro­ti vode, pro­ti skra­tu, či sa hla­di­na neče­rí apod. Môže­te si zho­to­viť kryt s osvet­le­ním, čím si zvý­ši­te este­tic­kú hod­no­tu celé­ho kom­ple­tu. Kry­cie sklo účin­ne zame­dzu­je vypa­ro­va­niu vody z akvá­ria – vlh­kos­ti. Z hľa­dis­ka váš­ho roz­ho­do­va­nia je dôle­ži­té, čo vlast­ne chce­te v akvá­riu mať. Spo­lo­čen­ské akvá­ri­um je naj­čas­tej­ším typom akvá­ria. Zaň­ho pova­žuj­te také akvá­ri­um, kto­ré­ho zlo­že­nie nemá sna­hu detail­ne napo­dob­ňo­vať prí­ro­du. Naj­čas­tej­ší­mi cho­van­ca­mi také­ho­to typic­ké­ho akvá­ria sú mren­ky, tet­ry, ryby men­šie­ho vzras­tu, kto­ré sú aj svo­jou pova­hou spo­lo­čen­ské. Mož­né je aj zosku­pe­nie rôz­nych dru­hov živo­ro­diek, prí­kla­dov je veľa. Akvá­ri­um bio­to­po­vé, nie­ke­dy aj nazý­va­né prí­rod­né, je také, v kto­rom sa sna­ží­te pris­pô­so­biť čo naj­viac pod­mien­kam v prí­ro­de. Člá­nok o takých­to akvá­riách vyšiel v prvom čís­le časo­pi­su Akvárium.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28357

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 3 – 4 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by “škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.

Use Facebook to Comment on this Post