Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28497

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 34 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.


Bot­tom

The bot­tom of the tank is typi­cal­ly com­po­sed of gra­vel or sand along with mic­ro­or­ga­nisms. Gra­vel with grain sizes of 3 – 4 mm is ide­al, whi­le coarse-​grained sand is recom­men­ded to pre­vent ana­e­ro­bic decay. In some cases, soil can also be used as a sub­stra­te, espe­cial­ly for plant gro­wth. Dis­tur­bing the bot­tom should be kept to a mini­mum, as it ser­ves as a habi­tat for bac­te­ria invol­ved in the ove­rall meta­bo­lism of the aqu­arium eco­sys­tem. The bot­tom has a mecha­ni­cal func­ti­on as well, pro­vi­ding a pla­ce for planting.

Deco­ra­ti­on

Deco­ra­ti­ons play a sig­ni­fi­cant role in the aqu­arium, both aest­he­ti­cal­ly and bio­lo­gi­cal­ly. Dif­fe­rent types of rocks, wood (roots), and plants are used as deco­ra­ti­ons. The cho­ice of rocks and mine­rals depends on the geog­rap­hi­cal ori­gin of the fish spe­cies in the tank. Mate­rials con­tai­ning high levels of metals should be avo­ided. Wood, such as man­gro­ve roots or Afri­can mopa­ni, can be used, but care must be taken to ensu­re it does not nega­ti­ve­ly impact the water para­me­ters. Deco­ra­ti­ons also pro­vi­de hiding spa­ces, ter­ri­to­rial boun­da­ries, and influ­en­ce the beha­vi­or of the fish. Live plants are con­si­de­red deco­ra­ti­ons as well, con­tri­bu­ting to the ove­rall bio­tic and aest­he­tic aspects of the aquarium.

Whi­le not strict­ly neces­sa­ry, a backg­round can enhan­ce the appe­a­ran­ce of the aqu­arium. It can be as sim­ple as a store-​bought wall­pa­per or a pain­ted dark color. Three-​dimensional backg­rounds can be cre­a­ted using mate­rials like polys­ty­re­ne or poly­uret­ha­ne foam. Tra­ver­ti­ne, a vol­ca­nic limes­to­ne, is dis­cus­sed as a deco­ra­ti­ve rock, and its pla­ce­ment in the tank is desc­ri­bed. The aut­hor also uses Back to Natu­re­’s Slim Line backg­round in cich­lid tanks. This text pro­vi­des guidan­ce on the phy­si­cal com­po­nents of an aqu­arium, emp­ha­si­zing the­ir impor­tan­ce in cre­a­ting a natu­ral and func­ti­onal envi­ron­ment for the fish.


Boden

Der Boden des Aqu­ariums bes­teht in der Regel aus Kies oder Sand zusam­men mit Mik­ro­or­ga­nis­men. Kies mit Korn­größen von 3 – 4 mm ist ide­al, wäh­rend grob­kör­ni­ger Sand emp­foh­len wird, um ana­e­ro­ben Abbau zu ver­hin­dern. In eini­gen Fäl­len kann auch Erde als Sub­strat ver­wen­det wer­den, ins­be­son­de­re für das Pflan­zen­wachs­tum. Das Stören des Bodens soll­te auf ein Mini­mum redu­ziert wer­den, da er als Lebens­raum für Bak­te­rien dient, die am Gesamts­tof­fwech­sel des Aquarium-​Ökosystems bete­i­ligt sind. Der Boden hat auch eine mecha­nis­che Funk­ti­on, indem er einen Ort zum Pflan­zen bietet.

Deko­ra­ti­on

Deko­ra­ti­onen spie­len im Aqu­arium eine wich­ti­ge Rol­le, sowohl äst­he­tisch als auch bio­lo­gisch. Unters­chied­li­che Arten von Fel­sen, Holz (Wur­zeln) und Pflan­zen wer­den als Deko­ra­ti­on ver­wen­det. Die Auswahl von Fel­sen und Mine­ra­lien hängt vom geo­gra­fis­chen Urs­prung der Fis­char­ten im Tank ab. Mate­ria­lien mit hohen Metall­ge­hal­ten soll­ten ver­mie­den wer­den. Holz wie Man­gro­ven­wur­zeln oder afri­ka­nis­ches Mopa­ni kön­nen ver­wen­det wer­den, es muss jedoch darauf geach­tet wer­den, dass es die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht nega­tiv bee­in­flusst. Deko­ra­ti­onen bie­ten auch Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten, ter­ri­to­ria­le Gren­zen und bee­in­flus­sen das Ver­hal­ten der Fis­che. Leben­de Pflan­zen gel­ten eben­falls als Deko­ra­ti­on und tra­gen zu den bio­tis­chen und äst­he­tis­chen Aspek­ten des Aqu­ariums bei.

Obwohl nicht unbe­dingt not­wen­dig, kann ein Hin­ter­grund das Ers­che­i­nungs­bild des Aqu­ariums ver­bes­sern. Es kann so ein­fach wie eine im Laden gekauf­te Tape­te oder eine dunk­le Far­be sein. Dre­i­di­men­si­ona­le Hin­ter­grün­de kön­nen aus Mate­ria­lien wie Polys­ty­rol oder Poly­uret­han­schaum her­ges­tellt wer­den. Tra­ver­tin, ein vul­ka­nis­cher Kalks­te­in, wird als deko­ra­ti­ver Ste­in bes­pro­chen, und sei­ne Plat­zie­rung im Tank wird besch­rie­ben. Der Autor ver­wen­det auch den Hin­ter­grund Slim Line von Back to Natu­re in Cich­li­den­bec­ken. Die­ser Text gibt Anle­i­tun­gen zu den phy­sis­chen Kom­po­nen­ten eines Aqu­ariums und betont deren Bede­utung bei der Schaf­fung einer natür­li­chen und funk­ti­ona­len Umge­bung für die Fische.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2775

Spiš je kraj na seve­re Slo­ven­ska, na východ od Vyso­kých Tatier. Nemec­ky je Spiš Zips (Wiki​pe​dia​.sk), latin­sky Sce­pu­sium, maďar­sky Sze­pes, poľ­sky Spisz. Spiš­skej sto­li­ci vlád­li rody Zápoľ­ských, Tur­zov­cov, Csá­ky­ov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Je to kraj turis­tic­ky a kul­túr­ne atrak­tív­ny. Ponú­ka via­ce­ro národ­ných par­kov: na seve­ro­zá­pa­de regi­ó­nu Tatrans­ký národ­ný park, okrem toho Pie­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Níz­ke Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mes­tá ako Levo­ča, Kež­ma­rok, loka­li­ty Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad, Spiš­ská Sobo­ta. Lyžiar­ske stre­dis­ká Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). V Slo­ven­skom raji sa nachá­dza s dĺž­kou 18.5 km dru­há naj­dl­h­šia jas­ky­ňa na Slo­ven­sku – Stra­te­ná jas­ky­ňa. Okrem toho je zná­ma Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a jas­ky­ňa Psie die­ry. Kra­so­vé ties­ňa­vy Suchej Belej, Veľ­ké­ho Soko­la sú pova­žo­va­né za najk­raj­šie na Slo­ven­sku (raj​por​tal​.sk). Spiš je regi­ón, kto­rý nie vždy pat­ril k Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). V 11. sto­ro­čí bol Spiš z juhu obsa­dzo­va­ný Uhor­ským a zo seve­ru Poľ­skom krá­ľov­stvom. Do roku 1802 exis­to­va­la Pro­vin­cia X spiš­ských kopij­ní­kov (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), kto­rá poží­va­la výho­dy. Od roku 1726 boli cen­trom pro­vin­cie Bet­la­nov­ce. Kopij­ní­ci boli zema­nia. Uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský dal z neskor­šie vznik­nu­tej Pro­vin­cie 24 spiš­ských miest, 13 z nich do poľ­ské­ho zálo­hu, kto­rý trval 360 rokov. Ocit­li sa v ňom napr. Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec. Pred­me­tom zálo­hu bol len eko­no­mic­ký pros­pech. O koniec zálo­hu sa vojen­sky posta­ra­la až v dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čia Mária Teré­zia. V roku 1614 sa na Spi­ši kona­la Lute­rán­ska syno­da, tiež nazý­va­ná Spiš­ská syno­da, na kto­rej sa roko­va­lo o pro­tes­tant­skej orga­ni­zá­cii.(Wiki​pe​dia​.sk). Po vzni­ku Čes­ko­slo­ven­ska v roku 1918 malo Poľ­sko územ­né náro­ky na Spiš po rie­ku Pop­rad. Poľ­skí voja­ci boli 8.12.1918 pora­ze­ní pri Kež­mar­ku. V júni 1919 doš­lo opäť k obsa­de­niu Poľ­skom. Do roku 1925 boli tie­to spo­ry (aj na Hor­nej Ora­ve) pomer­ne inten­zív­ne. Opäť roz­ho­re­li v októb­ri 1938 a v máji 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). Od 12. sto­ro­čia sem pri­chá­dza­li nemec­kí kolo­nis­ti, od 14. sto­ro­čia vyš­šie polo­hy osíd­ľu­jú Rusí­ni a Ukra­jin­ci, s kto­rý­mi priš­lo aj iné nábo­žen­stvo. Hlad­ným stre­dis­kom Židov bola obec Hun­cov­ce. Od 15. sto­ro­čia tu žijú aj Rómo­via (spis​.sk). Na seve­re Spi­ša, podob­ne aj na Ora­ve a v poľ­skom Spi­ši a Ora­ve žije goral­ská men­ši­na, kto­rá vznik­la v dôsled­ku troch mig­rač­ných vĺn. Poľ­ská vlá­da ich v roku 1918 pova­žo­va­la za Polia­kov (Got­kie­wicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regi­ó­nu vyhna­ní Nemci, tak­mer všet­ci. Etnic­ky nemec­ká je obec Chmeľ­ni­ca pri Sta­rej Ľubov­ni (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš is a regi­on in nort­hern Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, Spiš is cal­led Zips (Wiki​pe​dia​.sk), in Latin, it’s refer­red to as Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian, it’s Sze­pes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš Coun­ty was ruled by the Zápoľ­ský, Tur­zov­ci, and Csá­ky fami­lies (Wiki​pe​dia​.sk). It is a regi­on that is both tou­ris­ti­cal­ly and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve, offe­ring seve­ral nati­onal parks: Tatrans­ký Nati­onal Park in the nort­hwest, Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras (Wiki​pe​dia​.sk). Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, sites like Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). In Slo­vak Para­di­se, the second-​longest cave in Slo­va­kia, Stra­te­ná Cave, stret­ches for 18.5 km. Other notab­le caves inc­lu­de Dob­šin­ská Ice Cave and Psie Die­ry Cave. The karst gor­ges of Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slo­va­kia (raj​por​tal​.sk).

Spiš is a regi­on that has­n’t alwa­ys been part of Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). In the 11th cen­tu­ry, Spiš was con­tes­ted by the King­dom of Hun­ga­ry from the south and the King­dom of Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš spe­ar­men (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The spe­ar­men were lan­do­wners. King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Towns like Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec were part of the pled­ge, which was only for eco­no­mic bene­fit. The end of the pled­ge was mili­ta­ri­ly secu­red only in the second half of the 18th cen­tu­ry by Maria The­re­sa. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš ist eine Regi­on im Nor­den der Slo­wa­kei, öst­lich der Hohen Tat­ra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk), auf Late­in als Sce­pu­sium, auf Unga­risch als Sze­pes und auf Pol­nisch als Spisz. Die Spi­šer Stuhl­re­gi­on wur­de von den Fami­lien Zápoľ­ský, Tur­zov­ci und Csá­ky regiert (Wiki​pe​dia​.sk). Es ist eine sowohl tou­ris­tisch als auch kul­tu­rell att­rak­ti­ve Regi­on, die meh­re­re Nati­onal­parks bie­tet: Im Nor­dwes­ten die Tatra-​Nationalpark, dazu Pie­ni­nen, Slo­wa­kis­ches Para­dies und Nie­de­re Tat­ra (Wiki​pe​dia​.sk). Städ­te wie Levo­ča, Kež­ma­rok, Orte wie Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad und Spiš­ská Sobo­ta. Ski­ge­bie­te wie Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). Im Slo­wa­kis­chen Para­dies befin­det sich mit einer Län­ge von 18,5 km die zwe­it­läng­ste Höh­le der Slo­wa­kei – die Stratená-​Höhle. Dane­ben sind die Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa und die Psie Diery-​Höhle bekannt. Die Karstsc­hluch­ten von Suchá Belá und Veľ­ký Sokol gel­ten als die schöns­ten in der Slo­wa­kei (raj​por​tal​.sk).

Spiš ist eine Regi­on, die nicht immer zu der Slo­wa­kei gehör­te (Wiki​pe​dia​.sk). Im 11. Jahr­hun­dert wur­de Spiš von Süden vom König­re­ich Ungarn und von Nor­den vom König­re­ich Polen umkämpft. Bis 1802 exis­tier­te die Pro­vinz X der Spi­šer Spie­ßbür­ger (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), die Pri­vi­le­gien genoss. Ab 1726 wur­de Bet­la­nov­ce das Zen­trum der Pro­vinz. Die Spie­ßbür­ger waren Land­be­sit­zer. König Sigis­mund von Luxem­burg gewä­hr­te 24 Städ­ten in Spiš, von denen 13 an das pol­nis­che Pfand gin­gen und das 360 Jah­re dau­er­te. Städ­te wie Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec waren Teil des Pfan­des, das nur wirts­chaft­li­chen Nut­zen brach­te. Das Ende des Pfan­des wur­de erst in der zwe­i­ten Hälf­te des 18. Jahr­hun­derts durch Maria The­re­sia mili­tä­risch gesi­chert. 1614 fand die Lut­he­ra­nis­che Syno­de, auch als Spi­šer Syno­de bekannt, in Spiš statt und dis­ku­tier­te die pro­tes­tan­tis­che Orga­ni­sa­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spisz to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po pol­sku jest nazy­wa­ny Spis­zem (Wiki​pe​dia​.sk), po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Spiš. Regi­onem spo­dzie­wa­nej krai­ny turys­tycz­nej i kul­tu­ral­nej, ofe­ru­jącej kil­ka par­ków naro­do­wych: na północ­ny zachód od regi­onu znaj­du­je się Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, oprócz tego Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok, miejs­ca takie jak Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad i Spiš­ská Sobo­ta. Ośrod­ki nar­ciar­skie, takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). W Sło­wac­kim Raju znaj­du­je się dru­ga co do dłu­go­ści jas­ki­nia na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Oprócz tego zna­ne są Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Psie Die­ry. Wąwo­zy kra­so­we Suchej Belej i Veľ­ké­ho Soko­la uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Sło­wac­ji (raj​por​tal​.sk).

Spisz to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji (Wiki​pe​dia​.sk). W XI wie­ku Spisz był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Kró­lest­wo Węgier, a od półno­cy przez Kró­lest­wo Pol­skie. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vinz X spiš­skich rycer­zy (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), cies­ząca się przy­wi­le­ja­mi. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce były cen­trum pro­winc­ji. Rycer­ze byli zie­mia­na­mi. Węgier­ski król Zyg­mun­ta Luk­sem­bur­ski przyz­nał 24 mias­tom w Spis­zu, z któ­rych 13 poszło pod pol­skie zastaw, któ­ry trwał 360 lat. Mias­ta takie jak Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec były częścią zasta­wu, któ­ry przy­no­sił kor­zy­ści tyl­ko eko­no­micz­ne. Koniec zasta­wu został zape­wni­ony mili­tar­nie dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku przez Marię Tere­sę. W 1614 roku odby­ła się na Spis­zu Syno­da Lute­ra­ńs­ka, zna­na również jako Syno­da Spiš­ska, na któ­rej oma­wia­no orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką (Wiki​pe​dia​.sk).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post