Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Liptovský Hrádok

skala
Hits: 2537

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. Na plocha 18,32 km2 tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je Dovalovo (Wikipedia). V meste Liptovská Hrádok sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Prestavbe a obnove hradu sa venovala Magdaléna Zaiová, ktorá k nemu začiatkom 17. storočia nechal pristavať renesančný kaštieľ (Informačná tabuľa).cs

Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada Belsko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Na kamennom brale, ktoré vyčnieva z sa nachádza kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa. Jazierko je umelo vytvorené po roku 1949 pri výstavbe mosta cez rieku Belá (Informačná tabuľa).

Lipovú alej, ktorá je typická pre Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777 (Wikipedia) lesmajstrom a prefektom likavsko-hrádockého komorského panstva Jánom Xaverom Girsíkom. Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom (Informačná tabuľa). Skalka je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža, dnes je tu slovenské trojvršie a dvojramenný kríž (Informačná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evanjelický kostol a budova motlitebne, dielo Emila Belluša, ktorá bolo dokončená v roku 1943.
  • Soľný a meďný úrad bol neskôr sídlom komorského úradu. Dnes v ňom sídli Liptovské múzeum, národopisné a ovčiarske múzeum.
  • Deputátne lesníkov a vyšších lesných úradníkov z čias komorského úradu Likavsko-hrádockého panstva, ktoré boli postavené v druhej polovici 18. storočia.
  • Klasicistický rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1790.
  • Prvá lesnícka škola v Uhorsku postavená v roku 1800.
  • Kamenná skulptúra Pieta ja národnou kultúrnou pamiatkou, pripisované kamenosochárovi z Belopotockých z oravského Bieleho potoka. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa.
  • Hrobka Kolomana Vitáliša s manželkou, dlhoročného tabulárneho sudca Liptovskej stolice a zanieteným včelárom. S manželkou žili 42 rokov v Liptovskom Hrádku, v kaštieli pri hrade.
  • Židovský cintorín – lapidárium je zbierka náhrobných kameňov a krížov z bývalého židovského cintorína z 19. storočia.
  • Prvá slovenská poľnohospodárska škola bola prestavaná z bývalej komorskej sýpky. Bola otvorená v roku 1871, bola jedinou nižšou poľnohospodárskou školou v Uhorsku.
  • Drevené z jaseňového dreva, diela Dalibora Novotného z Liptovského Hrádku, Štefana Siváňa z Babína a Stana Ondríka z Tvrdošína.
  • Pamätník „Stretnutie armád“ bol dokončený v roku 1964, symbolizuje stretnutie Partizánskeho oddielu Vysoké , vojsk 18. armády 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru. Jeho autorom je Miroslv Ksandr z Liptovského Mikuláša.
  • Hrádocké arborétum je prvým lesníckym botanickým parkom, založil ho riaditeľom Horárskej školy Rudolf Benkö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chránenou študijnou plochou v správe Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku.
  • Vitálišova vila bola postavená v roku 1915 z kameňa a ruín hradu Kolomanom Vitálišom na mieste pomenovanom Starý trh.

The town is located in the eastern part of the Basin at the confluence of the and Belá rivers at an altitude of 640 meters above sea level. With an area of ​​18.32 km2, it is home to 7,441 inhabitants. The town district includes Dovalovo (Wikipedia). Liptovská Hrádok boasts a castle and a mansion, as well as an arboretum (lhsity.sk). Previously, there was a Celtic hillfort here (Wikipedia). The reconstruction and renovation of the castle were undertaken by Magdaléna Zaiová, who had a Renaissance mansion built next to it at the beginning of the 17th century (Information Board).

The town is home to the Ethnographic Museum. It was the site of the first forestry school in Hungary. Since 2014, there has been an orienteering panoramic board at Skalka near the castle (lhsity.sk). Under the railway bridge, there is a painted underpass. The first known settlement in the area of Liptovský Hrádok was the village of Belsko between the Váh and Belá rivers. A stone castle was built here between 1316 and 1340. The Renaissance mansion was added to it at the beginning of the 17th century (liptovskyhradok.sk). Next to the castle and the mansion, there is a small lake. On a stone spur protruding from the lake stands a chapel with a statue of St. John of Nepomuk. It used to be part of the castle and mansion. The lake was artificially created after 1949 during the construction of a bridge over the Belá River (Information Board).

The Lime Tree Avenue, characteristic of Liptovský Hrádok, was planted in 1777 (Wikipedia) by the forester and prefect of the Likava-Hrádok Chamber Estate, Ján Xaver Girsík. Since 1975, it has been a protected natural formation (Information Board). Skalka is a limestone cliff on Hradska Hora, offering a view of the town, the Western and High Tatras. In the past, there was a watchtower here, but now it hosts the Slovak triple summit and a two-armed cross (Information Board).

In the village, you can find:

  • Evangelical church and prayer house building, the work of Emil Belluš, completed in 1943.
  • The Salt and Copper Office later served as the seat of the chamber office. Today, it houses the Liptov Museum, the Ethnographic and Shepherd’s Museums.
  • Deputies‘ houses for foresters and senior forestry officials from the Likava-Hrádok Chamber Estate, built in the second half of the 18th century.
  • The classicist Roman Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary was built in 1790.
  • The first forestry school in Hungary was built in 1800.
  • The Pietà stone sculpture is a national cultural monument, attributed to the Belopotocký family of stonecutters from the village of Biely Potok. It used to be part of the castle and mansion.
  • The tomb of Koloman Vitáliš and his wife, longtime tabular judge of the Liptov Bench and enthusiastic beekeeper. They lived for 42 years in Liptovský Hrádok, in the mansion near the castle.
  • The Jewish cemetery – lapidarium is a collection of tombstones and crosses from the former Jewish cemetery from the 19th century.
  • The first Slovak agricultural school was rebuilt from the former chamber granary. It opened in 1871 and was the only lower agricultural school in Hungary.
  • Wooden sculptures made of ash wood, the works of Dalibor Novotný from Liptovský Hrádok, Štefan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The „Meeting of Armies“ monument was completed in 1964, symbolizing the meeting of the Partisan Unit High Tatras, the troops of the 18th Army of the 4th Ukrainian Front, and the 1st Czechoslovak Army Corps. It was designed by Miroslav Ksandr from Liptovský .
  • The Hrádok Arboretum is the first forestry botanical park, founded by the director of the Horár School, Rudolf Benkö, in 1886 – 1888. Today, it is a protected study area managed by the Secondary Forestry School in Liptovský Hrádok.
  • The Vitáliš Villa was built in 1915 from stone and ruins of Koloman Vitáliš’s castle on the site called Starý trh.

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Belá

skala
Hits: 3434

Spišská Belá leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. Mesto je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská Belá a Strážky. Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná Spišský zemiakársky jarmok, furmanské preteky Belianska podkova, Kaštieľne divadelné hry v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „Dlhá medza“ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou Biela (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj nemeckí kolonisti. V 13. storočí vybudovali pre nedostatok 11 km dlhý prívodný kanál – dnes Beliansky potok, s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné kanály (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle pasienky, kde sa chovali a dobytok. Remeselníci mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval ľan, na to nadväzovalo tkáčstvo, modrotlač plátna. Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na Balkán a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili Slováci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva pivovary, v roku 1875 tehelňa, píly a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli belianskí donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu kostol svätého Antona Pustovníka z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, mariánsky stĺp z roku 1729, staré nemecké meštianske . Beliansky rybník ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický kostol svätej Anny so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej galérie venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik Jozef Maximilián Petzval (spisskabela.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Pribylina – kraj pod Kriváňom

skala
Hits: 4372

Pribylina je jedna z obcí, ktorá bola skrášlená, jej centrum bolo naozaj pekne spravené. V obci je Múzeum liptovskej dediny.

Leží vo výške 745 metrov nad morom, pod sútokom Račkovho potoka s riekou Belá. Založená bol v roku 1331. V súčastnosti tu žije 1350 obyvateľov. Neďaleké Podbanské je východiskom do východnej časti Západných Tatier a do západnej časti Vysokých Tatier (pribylina.sk). Názov je možno odvodený od toho, že leží pri rieke, ktorá mala pôvodne meno Biala. Alebo sa viaže ku nárečovému slovu „priby“, ktoré označuje nových osadníkov (pribylina.sk).

Pribylina is one of the villages that has been beautified, with its center truly well-kept. The village is home to the Museum of Village.

Situated at an elevation of 745 meters above sea level, it lies at the confluence of Račkov Potok and the Belá River. It was founded in 1331, and currently, it is inhabited by 1,350 residents. Nearby Podbanské serves as a starting point for the eastern part of the Western Tatras and the western part of the High Tatras (pribylina.sk). The name of the village may be derived from its location near a river originally named Biala. Alternatively, it may be linked to the dialect word „priby,“ which refers to new settlers (pribylina.sk).

Krajina, Slovensko, Tatry, Fotografie

Podbanské

skala
Hits: 2369

Podbanské je krásny kraj. Z Podbanského je dostupná Tichá dolina a Kôprová dolina. Je tu aj krásny výhľad na Kriváň (). Je to najzápadnejšia tatranská osada. Nachádza sa v ústí Tichej na brehu Belej. V 17. storočí tu pastieri z neďalekej Pribyliny pasú. V roku 1871 v časti Nadbanské už existuje horáreň. V roku 1896 bola časť horárne zriadená ako turistická noclaháreň. V roku 1969 tu bol postavený hotel Kriváň a v roku 1981 Permon. Oblasť patrila k najdôležitejším operačným pásmam partizánskeho oddielu “” počas SNP (vysoke-tatry.info). Podbanské je skvelá lokalita pre turistov, ktorý smerujú na Kriváň, Baranec, Tichú dolinu, Kôprovský štít. V zime sú k dispozícii udržiavané zjazdovky, bežecké trate.

Podbanské is a beautiful region. Tichá Dolina and Kôprová Dolina are easily accessible from Podbanské. There is also a beautiful view of Kriváň from Podbanské. It is the westernmost settlement in the Tatras, located at the mouth of Tichá Dolina on the banks of Belá. In the 17th century, shepherds from the nearby Pribylina grazed their flocks here. In 1871, a mountain hut already existed in the Nadbanské part. In 1896, part of the mountain hut was established as a tourist hostel. In 1969, the Kriváň Hotel was built here, followed by Permon in 1981. The area was one of the most important operational zones of the partisan unit ‚High Tatras‘ during the Slovak National Uprising (vysoke-.info). Podbanské is great destination for tourists headed to Kriváň, Baranec, Tichá dolina, Kôprovský štít. In winter, maintained ski slopes and cross-country trails are available.

Rodina, Iné rodinné

Miestne mená na Horehroní

skala
Hits: 12223

Pri pomenovaniach ľudí môže zohrávať množstvo faktorov. Mená sú často odvodené od predkov, histórie, miestnych tradícií. Mená môžu vzniknúť príbuzensky, geograficky, alebo sú odvodené od povolania. V minulosti bolo bežné pomenovávať podľa zamestnania, podľa remesla. Mená môžu odrážať geografický pôvod, označovať miesta pôvodu, resp. rodinné sídla z minulosti. Niekedy mená vznikajú obsahujú zvukové črty, ktoré sú typické pre miestne nárečie, dialekt. Úlohu môže zohrať aj náboženský motív. Pomenúva sa podľa svätých, náboženských postáv. Niekedy mená odkazujú na prírodné a kultúrne . Napr. po hore, rieke apod. V neposlednom rade to sú . Stáva sa, že takto sa mená dedia cez mnohé generácie. Miestne mení sú nositeľmi histórie, kultúry, dedičstva regiónu. Meno nesie so sebou príbeh, vzťah k miestu, ktoré definuje a tvorí.

V oblasti, z ktorej pochádza vetva Kaclíkovcov a Dugátovcov, sa vyskytujú často nasledovné mená a pomenovania obyvateľov . Niektoré z týchto názvov sa ujali ako prezývky, niekedy dokonca aj ako úradné mená. Je dôležité ich poznať už aj z toho dôvodu, že často si pamätajú skôr tieto miestne názvy ako skutočné mená. Okrem toho slúžia na bližšiu špecifikáciu jednotlivých vetiev rodokmeňa. Ja spomeniem, tie ktoré som zistil v celej spádovej oblasti vo Filipove a okolí. Druhý pád, ktorý je za menom prímenia nižšie, je osobitý svojím dialektom, vyjadruje trebárs odpoveď na otázku „kam ideme“ – napr. „do Chyžkov“. Situácia dospela do takého štádia, že dnes sa niektoré prímenia používajú ako priezviská spolu s pôvodným, napr. Faško-Rudáš. Iná situácia je napr. keď niekomu vraveli Jano z . Dnes žijú v Brezne Zlukyovci, najprv to však bol Jano, prípadne Jožo apod. z lúky, neskôr mali potomkovia priezvisko Zluki alebo Zluky.

When naming people, several factors can come into play. Names are often derived from ancestors, history, and local traditions. Names can arise from kinship, geography, or be derived from occupation. In the past, it was common to name based on employment or craft. Names may reflect geographical origin, indicating places of origin or family residences from the past. Sometimes names are created with sound characteristics typical of local dialects. Religious motives can also play a role, naming individuals after saints or religious figures. Occasionally, names reference natural and cultural landmarks, such as mountains or rivers. Last but not least are traditions. Names are sometimes inherited through many generations. Local names are bearers of the history, culture, and heritage of the region. A name carries a story and a relationship to the place it defines and shapes.

In the region from which the Kaclík and Dugát families originate, the following names and designations of residents are often encountered. Some of these names have taken hold as nicknames, sometimes even as official names. It is important to know them for the fact that people often remember these local names rather than the actual names. In addition, they serve to specify the individual branches of the family tree more closely. I will mention those I have discovered throughout the catchment area in Filipovo and its surroundings. The second case, which follows the surname below, is distinctive in its dialect, expressing, for example, the answer to the question „where are we going“ – for instance, „to Chyžkov.“ The situation has reached a stage where today some surnames are used as surnames along with the original ones, for example, Faško-Rudáš. Another situation is when someone was called Jano from the meadow. Today, in Brezno, there are Zlukyovci, but initially, it was Jano, or Jožo, etc., from the meadow, and later the descendants had the surname Zluki or Zluky.

Bei der Benennung von Menschen können viele Faktoren eine Rolle spielen. Namen leiten sich oft von Vorfahren, Geschichte und lokalen Traditionen ab. Namen können aus Verwandtschaft, Geografie oder aus dem Beruf abgeleitet sein. In der Vergangenheit war es üblich, nach Beruf oder Handwerk zu benennen. Namen können geografische Herkunft widerspiegeln und Orte der Herkunft oder Familiensitze aus der Vergangenheit anzeigen. Manchmal entstehen Namen mit klanglichen Merkmalen, die typisch für lokale Dialekte sind. Auch religiöse Motive können eine Rolle spielen, indem Menschen nach Heiligen oder religiösen Figuren benannt werden. Gelegentlich beziehen sich Namen auf natürliche und kulturelle Wahrzeichen wie Berge oder Flüsse. Nicht zuletzt spielen Traditionen eine Rolle. Namen werden manchmal über viele Generationen vererbt. Lokale Namen tragen die Geschichte, Kultur und das Erbe der Region. Ein Name trägt eine Geschichte und eine Beziehung zu dem Ort, den er definiert und prägt.

In der Region, aus der die Familien Kaclík und Dugát stammen, treten oft die folgenden Namen und Bezeichnungen der Bewohner auf. Einige dieser Namen haben sich als Spitznamen durchgesetzt, manchmal sogar als offizielle Namen. Es ist wichtig, sie zu kennen, da sich Menschen oft eher an diese lokalen Namen als an die tatsächlichen erinnern. Darüber hinaus dienen sie dazu, die einzelnen Zweige des Stammbaums genauer zu spezifizieren. Ich werde diejenigen erwähnen, die ich in der gesamten Einzugsgebietsregion in Filipovo und Umgebung entdeckt habe. Der zweite Fall, der dem Nachnamen folgt, zeichnet sich durch seinen Dialekt aus und drückt beispielsweise die Antwort auf die Frage „wohin gehen wir“ aus – zum Beispiel „nach Chyžkov“. Die Situation hat sich dahingehend entwickelt, dass heute einige Nachnamen zusammen mit den ursprünglichen als Nachnamen verwendet werden, zum Beispiel Faško-Rudáš. Eine andere Situation ist, wenn jemand Jano von der Wiese genannt wurde. Heute leben in Brezno Zlukyovci, aber zunächst war es Jano, oder Jožo, usw., von der Wiese, und später hatten die Nachkommen den Nachnamen Zluki oder Zluky.

Przy nadawaniu imion wielokrotnie bierze udział wiele czynników. Często imiona wywodzą się od przodków, historii i lokalnych tradycji. Imiona mogą wynikać z pokrewieństwa, geografii lub być związane z zawodem. W przeszłości powszechne było nadawanie imion w oparciu o zatrudnienie lub rzemiosło. Imiona mogą odzwierciedlać pochodzenie geograficzne, wskazując na miejsca pochodzenia lub rodzinne miejsca zamieszkania z przeszłości. Czasem imiona powstają z cech dźwiękowych typowych dla miejscowych dialektów. Motywy religijne również mogą odgrywać rolę, nadając imiona od świętych lub postaci religijnych. Czasami imiona odnoszą się do naturalnych i kulturowych zabytków, takich jak góry czy rzeki. Nie bez znaczenia są także tradycje. Imiona są czasami dziedziczone przez wiele pokoleń. Lokalne nazwy są nosicielami historii, kultury i dziedzictwa regionu. Imię niesie ze sobą historię i związek z miejscem, które definiuje i kształtuje.

W regionie, z którego wywodzą się rodziny Kaclík i Dugát, często spotyka się następujące nazwy i określenia mieszkańców. Niektóre z tych nazw przyjęły się jako przezwiska, czasami nawet jako oficjalne nazwy. Ważne jest, aby je znać, ponieważ ludzie często pamiętają te lokalne nazwy bardziej niż faktyczne imiona. Ponadto służą one do bardziej szczegółowego określenia poszczególnych gałęzi drzewa genealogicznego. Wymienię te, które odkryłem na terenie całego obszaru zlewni w Filipovie i okolicach. Drugi przypadek, który występuje po nazwisku poniżej, jest charakterystyczny swoim dialektem, wyrażając na przykład odpowiedź na pytanie „dokąd idziemy“ – na przykład „do Chyžkov“. Sytuacja doszła do takiego etapu, że dziś niektóre nazwiska używane są jako nazwiska razem z pierwotnymi, na przykład Faško-Rudáš. Inna sytuacja ma miejsce, gdy ktoś był nazywany Jano z łąki. Dziś w Breznie są Zlukyovci, ale początkowo to był Jano, czy Jožo, itp., z łąki, a później potomkowie mieli nazwisko Zluki lub Zluky.

Vysvetlenie niektorých prímení

  • Andel – manželka jedného z Faškov bola Angela – česky angel je andel
  • Miškár – od vykonávania sterilizácie ošípaných – miškovania
  • Chyžiak – ten čo postavil chyžu (dom)
  • Kristian – od rodného mena Kristian
  • Palík – od rodného mena Pavol, malý Palík
  • Kolár – predok bol Kolár
  • Kováč – predok bol Kováč
  • Dídaj – žena bola od Dídajov
  • Macuľa (Lopušný) – manželka bola rodená Macuľová

Explanation

  • Andel – the wife of one of the Faškos was Angela – in Czech, „angel“ is „andel.“
  • Miškár – derived from the practice of sterilizing pigs – „miškovanie.“
  • Chyžiak – someone who built a „chyža“ (house).
  • Kristian – derived from the given name Kristian.
  • Palík – derived from the given name Pavol, meaning „little Palík.“
  • Kolár – ancestor was a wheelwright.
  • Kováč – ancestor was a blacksmith.
  • Dídaj – the wife was from the Dídaj family.
  • Macuľa (Lopušný) – the wife was born as a Macuľová.

Faškovské prímenia (48)

  • Andel, Beľo, Bungaj, Cifrík, Dídaj, Drobec, Farárik, Franko, Frntol, Hurtiak
  • Chrmaj, Chyžiak, Jančiar, Kaclík, Kanáľ, Kanclík, Kanzel, Knožka, Kolár,
  • Kolesár, Končiš, Kováč, Krajč, Krčmár, Kristian, Krivý, Kršo, Kundriak, Mačic
  • Makaš, Manoš, Mäsiar, Miškár, Motoška, Murár, Obaľok, Palík, Papušiak
  • Pius, Pôjdik, Pražiak, Rudáš, Škríp, Šramo, Šugár, Šušo, Tajtulita, Zemko

Rusnákovské prímenia (3)

  • Furka, Klinec, Rataj

Ostatné prímenia

  • Babnič, Bela, Berciak, Cestár, Čumpier, Dorka, Eťka, Geletka, Gúľan, Húska
  • Jagrík, Kačičiar, Kaňa, Komprd, Konďúr, Kopaj, Kukúľ, Libič, Lojziak, Macuľa
  • Mogaj, Packoš, Paltín, Pucka, Pudák, Rapoš, Rekeň, Repka, Smrčka, Sodúľ
  • Srnka, Štet, Turan, Záhorec

Ženské prímenia

  • Lelejka – na ničom jej nezáleží, je povrchná
  • Šlompa – zle sa oblieka
  • Dudura – stále dudre
  • Pávica, Megerica, Striga
  • Prespanka – slobodná mamička