Informácie, O mne

Obľúbené mobilné aplikácie

Hits: 2135

 

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

Hits: 26797

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Veda

Environmentalistika a ja

Hits: 11370

Moja odborná špecializácia je , špecializáciu a na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Počas môjho štúdia som za zaoberal smerom ku geografii, konkrétne smerom ku Geografickým informačným systémom-om. Tento záujem neutíchol ani dnes. Musím povedať, že napriek svojmu terajšiemu aj minulému zamestnaniu som rád, že som vyštudoval environmentalistiku. Dostalo sa mi rozsiahlych vedomostí zo širokého spektra vedeckých disciplín. Okrem toho ešte dôležitejšie je, že to zodpovedá môjmu presvedčeniu. Environmentalistiku možno chápať ako autekologickú štúdiu, ako ekológiu zameranú na organizmov, prostredia na človeka. V istých medziach je to , avšak myslím že poslanie environmentalistiky je v riešení situácií. Často sa v mnohých otázkach spája s medicínou, s ekonómiou a politikou. Ide o ochranu životného prostredia, ale len v súvislosti s človekom.

na vhodné pre environmentalistiku – praktický názor absolventa

Preferoval by som oveľa viac oproti encyklopedickým. Myslím, že dobrý ochranár nie je prioritne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam snažil presadiť psychológiu, sociológiu, filozofiu, , ekonómiu. Na to by som kládol veľký dôraz. Tieto by mal študent ovládať a tie ostatné – prírodovedné by mali byť študentovým koníčkom. Z hľadiska praxe sa mi totiž zdá dôležitejšie či to vieš presadiť, nie či sa v tom vyznáš. Zbytoční sú , ktorí ovládajú veľké množstvo vedomostí, keď ich nevedia využiť. Úspešný adept si musí veriť.
ako a , by som odporučil učiť len okrajovo. Vymysleli sa už stohy papierov, koncepcií, ík, , , ale mnohokrát sú samoúčelné. Metodiky sú často také, že veľakrát by ju mal použiť , ktorý tomu nerozumie a ani nemá na to prostriedky, aby ju zodpovedne dodržiaval. Aj odborníkovi dajú slušne zabrať.

a

Separujem zber asi od roku 1995. Keďže ma zaujíma koľko dokáže odpadu domácnosť vyprodukovať, a spotrebovať a za akých podmienok dochádza k poklesom a nárastu, zistené hodnoty môžem vyhodnotiť.

podľa rokov

V rokoch 1999/2000 som bol na vojenskej službe, preto zrejme došlo ku poklesu, ná v roku 1998 vysvetľujem tým, že som bol denne . Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvetľujem veľkými nárastmi reklamných a informačných materiá.

K 1.1.2006 som vyseparoval 472 kg papiera.

Na začiatku, keď začali separovať, veľmi dlho trvalo, kým si na to dostalo do vedomia, svoje zohrala aj ochota a . Potom, ako možno vidieť z roku 1998 sa situácia stabilizovala.

K 1.1.2006 som vyseparoval 105 kg plastov.

Na príklade kovov je jasne vidieť veľké rozdiely, ktoré som naznačoval vyššie. V rokoch 1999-2000 som bol na ZVS. Konzervová strava sa jasne prejavila – okolo 7 kg na rok.

K 1.1.2006 som vyseparoval 46 kg kovov.

Spotreba energie

Evidované obdobie – od roku 1998

Spotreba je m3

Spotreba je m3

Podľa jednotlivých rokov – v roku 2001 došlo ku výraznejšiemu nárastu – príčina najmä pomerne silné – v rokoch 2002, 2003 došlo ku miernemu poklesu – vymenili sme starú chladničku za síce väčšiu a kombinovanú s mrazničkou, ale novú. V roku 2005 sme kúpili novú práčku, v roku 2006 nový ák.

Spotreba je kWh.

Use to Comment on this Post

Ekológia, Veda

Úvaha o ekologickej stabilite, ekologickej rovnováhe a spätnej väzbe

Hits: 9803

Abstract:

This article is dealing with ecological stability as the science, and possibilities of its detection. I describe the basic knowledge about ecological stability. I have mentioned other positive relationship between the ecological stability and the energy in introduction. I analyse the possibilities of its detection through productive (energy) ecology. I tried to describe troubles joined to . I think the most interesting opinion of the whole article is a hypothesis that the dependence of ecological stability and energy which is necessary for sustaining of momentary state is constant ! I peculiarly devote to feedback. I think that feedback has a great influence on ecological balance. The article indicate that there is my deep doubt about the influence of feedback on ecological stability that is why I have just used the word balance.

Abstrakt:

Tento článok sa zaoberá ekologickou stabilitou ako takou, a možnosťami jej zisťovania. Popisujem základné poznatky o ekologickej stabilite. Už v úvode uvádzam vzájomne pozitívny vzťah ekologickej stability a energie. Analyzujem možnosti jej zisťovania cestou produkčnej ekológie. Snažím sa ísať problémy s tým spojené. Pravdepodobne najzaujímavejším názorom celého článku je hypotéza, že a energie nutnej na udržovanie momentálneho stavu je konštantná ! Osobitne sa venujem spätnej väzbe. Myslím, že má veľký vplyv na ekologickú rovnováhu. Schválne som použil slovo rovnováhu, pretože tak ako z článku vyplýva, mám veľké pochybnosti o jej vplyve na ekologickú stabilitu.

Motto:

Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je fakt,

že je to pochopiteľné

Albert

MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) definujú ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému vrátiť sa pôsobením vlastných vnútorných mechanizmov k dynamickej rovnováhe alebo ku svojmu „normálnemu“ vývojovému smeru. Čím rýchlejšie sa ekosystém vracia a tým menšie vykazuje, tým je stabilnejší. Rád by som zdôraznil, že je prevrátenou hodnotou vstupov, či už vo forme látok alebo energie, ktoré je nutné do ekosystému vkladať na to, aby ho udržali v momentálnom stave. Táto situácia nemá environmentálny aspekt. Neexistuje prepojenie na prirodzenosť ekosystému. Napr. lán pšenice vyžaduje každoročné mechanické narušovanie, a kosenie, organický materiál () musí byť odstraňovaný, alebo aspoň eliminovaný – inak by úroda v najbližších štyroch – piatich rokoch nebola takmer žiadna. je prerušovaný.

určovania koeficientu ekologickej stability v tvorbe – Územného systému ekologickej stability sú do istej miery intuitívne. Je veľkým problémom zistiť mieru ekologickej stability presnejšie. Metodika je založená na znakoch, ktoré sa vyznačujú veľkým intervalom a veľkú úlohu zohráva subjektivita ľudského faktora. Projekty ÚSES vypracúvajú rôzni a s rôznym profesijným zameraním – od stavebných inžinierov, urbanistov, architektov cez krajinných pláčov, biológov, ekológov až po environmentalistov. V tvorbe ÚSES nie je otázka presnej determinácie ekologickej stability taká dôležitá, okrem iného aj z dôvodu využívania princípu relatívnosti v tvorbe ÚSES. Prirovnal by som to k situácii lekára, ktorý sa snaží pomôcť pacientovi trpiacemu nevyliečiteľnou formou leukémie. Napriek tomu, že vie, že pacientovi veľa času neostáva, hľadá oporu – “kostru”, najhodnotnejšie časti, ktoré pacienta udržia v stave najvyššej možnej rovnováhy, prípadne pocitu spokojnosti. Toto prirovnanie trochu kríva, totiž nikdy nebude v stave pacienta, avšak na pochopenie relatívnosti využitia poznania ekologickej stability pre účelovú prácu akou ÚSES je vhodný.

Čo je to ekologická stabilita a aké sú možnosti jej zisťovania a akéhosi „ocenenia“ pre laikov ? To je zložitá otázka, na ktorú sa snažím dať nejaké podnety. Môžem použiť dokonca medicínu, či ekonómiu na to, aby som dokázal pozitívny vzťah ekologickej stability k cieľom uvedených odborov. Ak poviem ekonómovi, že toto územie má takú a takú cenu z hľadiska ekologickej stability, a že na tom svojou správne orientovanou aktivitou (napr. pasením na lúke v Strážovských vrchoch) ušetrí ročne istú sumu peňazí, je vhodné, aby sme vedeli určiť ekologickú stabilitu. Je všeobecne známy pozitívny vzťah rovnováhy v prírode k zdraviu obyvateľov.

Metodiky zisťovania koeficientu ekologickej stability s ktorými som sa najčastejšie stretol sú založené na získavaní poznatkov o aktuálnom stave vegetácie na jednotlivých plochách. je reprezentatívnym ukazovateľom, ktorý dostatočne presne odráža stav ekosystému nielen v momentálnom čase, ale je reakciou na podmienky okolia počas pomerne dlhého časového obdobia. Tieto metodiky majú jeden veľmi exaktný aspekt – je ním . Napr. drvivá väčšina lúk ako takmer nepôvodný prvok v našich podmienkach nedosahujú najvyšší význam pre ekologickú stabilitu – hodnotu 5, ako takmer všetky ostatné typy ekosystémov . To je dané nevyhnutnosťou vstupov energie pre ekosystém lúk, ktoré musia mať zabezpečený manažment na to aby pretrvali vo svojej forme.

Keď som uvažoval o presnejšom postupe pre zisťovanie stupňa ekologickej stability usúdil som, že pravdepodobne najexaktnejšia metóda merania stupňa ekologickej stability je cesta využívajúca metódy produkčnej ekológie. Lenže to má dva hlavné okruhy problémov.

Prvý problém je v tom, že jednotlivé majú rôznu výšku produkcie, a rôznu výšku potrebných vstupov. Druhý problém spočíva v nasledujúcom. Téza hovorí: ekologická stabilita je nepriamo úmerná energii nutnej na udržovanie momentálneho stavu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zistiť koľko nevyhnutnej energie treba. Je možné pomerne presne vyčísliť energiu, ktorá je do ekosystému vkladaná človekom, ale ako možno odhadnúť aké množstvo je nutné na udržanie rovnakého stavu? Okrem toho ekosystém sa každoročne mení, niektoré druhy gradujú, každý rok je iný prísun zrážok, napriek tomu sa stabilita nemusí zmeniť. Na ekologicky nestabilných plochách by tieto problémy narastali.

Je známe, že existuje závislosť medzi ekologickou stabilitou, energiou nutnou na udržovanie momentálneho stavu a energiou dodávanou do ekosystému prirodzene. Myslím si dokonca, že táto závislosť je konštantná pre všetky typy ekosystémov. V akom vzťahu je dodávaná do ekosystému umelo ku energii dodávanej prirodzene vzhľadom na jeho stabilitu ? Dnes vieme len tom, že v nepriamo úmernom. Veď napokon je to logické, však ? Akým spôsobom je možné zistiť tento vzťah ? Ja sa nazdávam, že cesta je schodná práve prostredníctvom produkčnej ekológie. Veľkým problémom však je pravdepodobne zistiť presné množstvo energie, ktoré je nutné pre prirodzený vývoj najmä v neprirodzených ekosystémoch. Ak by sa zistili energie a vypočítal by sa ich vzájomný , mohol by sa porovnať s metodikou zisťovania ekologickej stability používanou v tvorbe ÚSES a potom už by nemal byť väčší problém matematickým aparátom s veľkou presnosťou odhadnúť vzťah ekologickej stability a energie.

Spätná väzba veľmi výrazným spôsobom vplýva na ekologickú stabilitu. Je to vzájomné, nenáhodné pôsobenie medzi prvkami (prípadne subsystémami) toho istého systému, pri ktorom dochádza k zosilňujúcemu – pozitívnemu, alebo zoslabujúcemu – negatívnemu pôsobeniu veličiny B, ktorá bola priamo, alebo nepriamo zmenená veličinou A, na túto veličinu A. Spätná väzba je najdôležitejším autoregulačným mechanizmom všetkých systémov bez výnimky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a preto ma vzťah k ekologickej stabilite. Dôkaz takejto spätnej väzby prináša užitočné o chovaní systému (okrem iného o jeho stabilite) i v prípade, že mechanizmus tohto pôsobenia pre nás ostáva neznámy (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozitívnej spätnej väzbe pôsobí každý z dvoch premenných prvkov v interakcii zhodným smerom, takže sa navzájom zosilňujú v pozitívnom, či negatívnom zmysle. Napr., čím viac členov A je v plodnom veku, tým viac potomstva B sa môže narodiť. Potom, čím viac potomstva B dorastá do plodného veku, tým rýchlejšie narastá populácia. Dochádza teda k posilňovaniu obidvoch premenných prvkov interakcia v čase a výsledkom je známa exponenciálna rastová krivka tvaru „J“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). posilňuje odchýlky a nerovnovážne stavy a spravidla slúži dynamickému rastu systému. Ten však časom naráža na určitú hranicu – limity svojho vonkajšieho prostredia. Kvalitatívne zmeny vlastností prvkov interakcie sa potom môžu prejaviť principiálne dvoma spôsobmi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • premenia doterajšiu pozitívnu spätnú väzbu na negatívnu a exponenciálny úsek rastovej krivky sa tak sploští a nadobudne tvar „S“ a prejde do stavu dynamickej rovnováhy s náhodným kolísaním – fluktuáciou hodnôt. je hlavným stabilizačným princípom, spoločným pre živé i neživé subsystémy (Míchal a , 1991).
  • pri zachovaní pozitívnej spätnej väzby sa „prepóluje“ a jej nositelia „zmenia znamienko“ na závislosť typu „čím menej A – tým menej B“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Patologické javy vyvolané stresom sú v spätnoväzbovej schéme faktorom „naviac“ k schéme pozitívnej väzby. S úcim počtom plodnej časti populácie narastajú nielen počty potomstva, ale progresívne rastie potravy a priestoru a ďalších zdrojov nevyhnutných pre existenciu ďalších členov populácie, prípadne rastie znečisťovanie prostredia samotnou populáciou. Tieto rastúce negatívne vplyvy v prostredí populácie prinášajú jej jedincom takú záťaž, že sa to prejaví patologickými zmenami chovania, ktoré môžu viesť i v prírodných podmienkach k prudkým poklesom populačnej hustoty smerom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozitívna spätná väzba, najmä vo vrcholových častiach krivky spôsobuje zníženie stupňa ekologickej stability. Pýtam sa, či môže mať spätná väzba ako prírodný a prirodzený proces autoregulácie ekosystémov negatívny vplyv na ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému ? Napr. v takom ekosystéme ako je je registrované pravidelné výrazné početnosti vtákov a stavovcov. Napriek tomu stabilita tohto ekosystému je , jeho schopnosť vysporiadať sa s vnútornými i vonkajšími faktormi prostredia je obdivuhodná. Charakteristika pomerov v tajge môže viesť k názoru, že daný ekosystém je nevyvážený, rozkolísaný, jednoducho že nie je v stave ekologickej rovnováhy. Avšak tento ekosystém pokiaľ nie priamo ohrozovaný človekom sa vyznačuje vysokým stupňom ekologickej stability. Mechanizmus pretrvávajúceho zabezpečovania rovnováhy je pravdepodobne spätná väzba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovoria o tom, že ak fluktuácia zložiek ekosystému nevedie k dlhodobej deštrukcii jeho štruktúr, môže byť kolísanie početnosti určitej populácie výrazom ochranných aktivít riadených spätnými väzbami. Spätná väzba je prostriedkom regulácie, môže spôsobiť ekologickú rovnováhu, ale pochybujem o tom, že negatívne vplýva na ekologickú stabilitu.

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Rozhovory o ekológii a ochrane prírody, ENVIRO, .

Use to Comment on this Post