Akvaristika, Technika, Údržba

Údržba akvária

Hits: 34773

Keď sme si zaob­sta­ra­li akvá­ri­um, je tre­ba sa oňho sta­rať. Nie je to kom­plet, kto­rý sa raz pri­pra­ví a potom exis­tu­je sám. Kaž­dé akvá­ri­um potre­bu­je od člo­ve­ka urči­té vstu­py – ener­giu, kto­rú je nut­né vyna­lo­žiť na zacho­va­nie živo­ta v ňom. Nie­kto­ré zása­hy sú nut­né z hľa­dis­ka fun­kcie, nie­kto­ré sú viac-​menej este­tic­ké. Medzi vyba­ve­nie na údrž­bu by som zara­dil: sieť­ky, hadi­ce, hadič­ky, drô­ten­ku, odka­ľo­va­cí zvon, ved­rá, nož­ni­ce. Vodu je tre­ba z času načas vyme­niť. Akvá­ri­um totiž nedo­ká­že zabez­pe­čiť celý kolo­beh látok, nie­kto­ré musia byť z neho odo­be­ra­né, iné pri­dá­va­né. Nie je tomu ako v prí­ro­de, kde je vo vod­ných tokoch, jaze­rách a moriach neus­tá­ly prie­tok, kto­rý pri­ná­ša nové živi­ny, a spra­co­va­né odná­ša. Exis­tu­jú síce aj prie­to­ko­vé kom­ple­xy, ale nie sú bež­né a nedo­sa­hu­jú samoz­rej­me pri­ro­dze­né roz­me­ry. V takom prí­pa­de môže­me hovo­riť o eli­mi­ná­cii pra­vi­del­ných výmen vody. Dá sa to nazvať kon­ti­nu­ál­nou výme­nou vody. Vráť­me sa však do bež­né­ho sta­vu. Ako čas­to tre­ba vymie­ňať a aké množ­stvo závi­sí od veľ­mi veľa fak­to­rov. Ak mám na mys­li bež­né akvá­ri­um rado­vé akva­ris­tu, bež­ná výme­na by nema­la pre­siah­nuť tre­ti­nu obje­mu nádr­že. Voda sa vymie­ňa za vodu čis­tú, prí­pad­ne upra­ve­nú – napr. osmó­zou. V prí­pa­de ak vám voda pení, voda je špi­na­vá ale­bo orga­nic­ky sil­ne zne­čis­te­ná. Čis­tá voda nepe­ní. Pene­nie sa môže až pri fil­trá­cii.

Far­ba vody v akvá­riu by mala byť hne­do­žl­tá až zele­ná. Aj číra priez­rač­ná čis­tá voda je nie­ke­dy zna­kom vyso­ké­ho obsa­hu škod­li­vých dusi­ta­nov. Sklo sa vply­vom osvet­le­nia a den­né­ho svet­la zaria­si. Je mož­né, že vám ho prí­sav­ní­ky, sli­má­ky “čis­tia”, napriek tomu je sklá nut­né očis­tiť. Napr. drs­nej­šou hub­kou na riad, ban­ko­ma­to­vou kar­tou ale­bo mäk­kou drô­ten­kou. Vždy daj­me dozor nato, aby sa nám do tých­to nástro­jov nedos­tal sub­strát z dna. Pre­to­že aj malé zrn­ko štr­ku doká­že účin­ne doškra­bať sklo. Mag­ne­tic­kú škrab­ka a žilet­ka majú nevý­ho­dou v tom, že sklo ľah­ko doš­kria­bu. Vod­ný kameň sa ľah­ko odstrá­ni mäk­ká drô­ten­ka. Ak chce­me a môže­me pou­žiť ché­miu, tak sa hodí kyse­li­na fos­fo­reč­ná prí­pad­ne ocot. Sil­nej­šie kyse­li­ny sú prí­liš sil­né pre naše ruky. Napr. pomo­cou han­drič­ky. Aj vte­dy pomô­že abra­zív­na drô­ten­ka. Kry­cie sklo sa rov­na­ko ľah­ko čis­tí drô­ten­kou. Čel­né sklo spre­du odpo­rú­čam čis­tiť čis­tou vodou dvo­ma han­dra­mi – jed­nou na mok­ré a dru­ho­vu na suché čis­te­nie – leštenie.

Vnú­tor­né fil­tre je potreb­né čis­tiť pomer­ne čas­to. Ako čas­to, závi­sí od mno­hých fak­to­rov. Kaž­dý akva­ris­ta sa musí naučiť odhad­núť správ­ny čas, ale dá sa pove­dať, že prie­mer­ná doba by v nor­mál­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu, kto­ré nie je pre­ryb­ne­né moh­la, činiť 1 týž­deň. V prí­pa­de, že fil­ter nasal do seba toľ­ko čas­tíc, že je doslo­va nasa­tý na trub­ku v ňom, je ho tre­ba ihneď vyčis­tiť. Pozor, pre­to­že fil­ter doká­žu upchať aj vežov­ky malaj­ské. Raz za čas je nut­né vyčis­tiť aj lopat­ky čer­pad­la, celé zaria­de­nie fil­tra pre­myť pod vodou, vyke­fo­vať, vyraj­bať jed­not­li­vé čas­ti. Fil­trač­ný moli­tan vnú­tor­né­ho fil­tra je lep­šie neumý­vať pod tečú­cou vodou vodo­vod­nej sie­te, ale vo vode, kto­rú pred­tým zle­jem z nádr­že. Vodo­vod­ná voda by moh­la ublí­žiť bak­té­riám, kto­ré sú v moli­ta­ne. Pokiaľ umy­je­me fil­trač­nú náplň vodou z akvá­ria, prí­pad­ne vodou neob­sa­hu­jú­cou nežia­du­ce ply­ny, zacho­vá­me fil­ter funkč­ný. V inom prí­pa­de sa bak­té­rie v ňom zde­ci­mu­jú. Pokiaľ dáva­te do akvá­ria nový moli­tan, tro­chu ho zašpiň­te pomo­cou inej vlož­ky z už zabe­ha­né­ho fil­tra, ale­bo ho aspoň napus­ti­te vodou zo star­šie­ho akvá­ria. V prí­pa­de von­kaj­šie­ho fil­tra sta­čí fil­trač­ný moli­tan menej čas­to. Na začiat­ku čas­tej­šie, neskôr občas. Rov­na­ko aj fil­trač­nú vatu a ostat­né čas­ti fil­tra. Von­kaj­ší fil­ter je výhod­ný z hľa­dis­ka údrž­by, po jeho zakú­pe­ní je nut­né sa oň viac sta­rať, ale nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy akva­ris­ta čis­til moli­tan po roku a všet­ko bolo v poriad­ku. Opti­mál­na veľ­kosť všet­kých fil­trov a ich zlo­žiek závi­sí od záťa­že nádr­že, jej veľ­kos­ti. O ohrie­vač sa netre­ba oso­bit­ne sta­rať, aku­rát by som ho raz začas očis­til od rias, napr. mäk­kou drôtenkou.

V prí­pa­de, že vodu vymie­ňa­me, odka­ľu­je­me, je vhod­nej­šie ohrie­vač odpo­jiť elek­tric­kú sieť, naj­mä ak vymie­ňa­me väč­šie množ­stvo. V takom prí­pa­de sa môže stať, že časť ohrie­va­ča (naj­mä so sil­nej­ším prí­ko­nom) je sil­ne roz­pá­le­ná a po dopl­ne­ní oby­čaj­ne stu­den­šej vody môže prask­núť. To či je odka­ľo­va­nie nut­né je indi­vi­du­ál­ne. Zále­ží od množ­stva rýb, ich cha­rak­te­ru, fil­trá­cie, vzdu­cho­va­nia a spot­re­by rast­lín. Ak sa vám det­ritroz­kla­da­jú­ce sa exkre­men­ty rýb a nespot­re­bo­va­né­ho krmi­va roz­má­ha, pri­stúp­te k odka­ľo­va­niu. Sú na to urče­né zvo­ny, kto­ré sú na zakon­če­né šir­ším hrd­lom, kto­ré vedie to užšej čas­ti, na kto­rú, ale­bo do kto­rej sa vkla­dá hadi­ca. Prí­pad­ne môže­te odka­liť akvá­ri­um aj samot­nou hadi­cou, ale oby­čaj­ne je to dosť neprak­tic­ké, pre­to­že hrub­šou hadi­cou vtiah­ne­te aj štrk a pie­sok, a men­šou hadi­cou zase ope­rá­cia trvá neúmer­ne dlho. Samot­ný det­rit je samoz­rej­me do urči­tej mie­ry žia­du­ci, za pred­po­kla­du, že pes­tu­je­me rast­li­ny. Pre­to­že rast­li­ny det­rit spot­re­bú­va­jú a menia ho na rast­lin­nú hmo­tu – je to vlast­ne ich potra­va. Ak máme v nádr­ži čier­ne stmav­nu­té plo­cha dna, je už det­rit v defi­ci­te kys­lí­ka a dáv­no sme ho mali odka­liť. Ak vám dob­re ras­tú vod­né rast­li­ny, je nut­né ich z času na čas pre­rie­diť. Prí­pad­ne očis­tiť od rias – mecha­nic­ky, pre­sa­diť, inak zora­diť. Rast­li­ny sa zastri­há­va­jú. Ak napr. chce­me vytvo­riť kobe­rec z vod­ných rast­lín, je dob­ré na začiat­ku stri­hať viac. Hni­lé, zažlt­nu­té lis­ty je tre­ba z akvá­ria odstra­ňo­vať. Men­šie rast­li­ny je dob­ré sadiť pin­ze­ta­mi. Pri zastri­há­va­ní odpo­rú­čam ostré nož­nič­ky. Pri kore­ňoch odstrih­ni­te rad­šej viac, sta­ré kore­ne aj tak naj­skôr zhni­jú a samot­ný ten­to pro­ces hni­tia nie je žiaduci.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Príroda, Ryby, Údržba, Živočíchy

Založenie akvária

Hits: 57207

Pri zakla­da­ní akvá­ria je ide­ál­ne, ak si akva­ris­ta najprv zaob­sta­rá samot­nú nádrž a sto­jan, vyba­ví sa potreb­nou tech­ni­kou a až potom si zado­vá­ži vod­né rast­li­nyryby. Pred zado­vá­že­ním nádr­že pre vaše rybič­ky sto­jí­me pred základ­nou otáz­kou, aké veľ­ké bude vaše nové akvá­ri­um. Kaž­do­pád­ne je dob­ré, ak chce­me cho­vať ryby, aby sme pred­tým roz­mýš­ľa­li, kde bude ich život­ný pries­tor, v čom budú exis­to­vať. Nuž a to so sebou pri­ne­sie aj odpo­ve­de na otáz­ky, aký bude zabe­rať pries­tor samot­ná nádrž, či bude nut­ný sto­jan, akú pou­žiť elek­tro­in­šta­lá­ciu, tech­ni­ku, pomôc­ky. Ako zalo­žiť akvá­ri­um, aby fun­go­va­lo pod­ľa vašich pred­stáv? Ak máme novú nádrž, kto­rá je čerstvo zle­pe­ná, odpo­rú­čam umyť naj­mä spo­je octom a násled­ne celú nádrž oplách­nuť vodou. Do nádr­že nasyp­me na dno štrk. Štrk by mal byť skôr hlad­ký. Na ostrých hra­nách sa ryby môžu pora­niť. Dno akvá­ria je veľ­mi dôle­ži­té. Ryby pro­du­ku­jú exkre­men­ty, kto­rý spra­cú­va naj­mä mik­rof­ló­ra a neskôr z neho čer­pa­jú živi­ny rast­li­ny. Ide­ál­ne je pou­žiť rieč­ny štrk. Ak pou­ži­je­me mor­ský a záro­veň kre­mi­či­tý štrk, nemu­sí­me sa sta­rať o uvoľ­ňo­va­nie vápe­na­tých a horeč­na­tých solí do vody, čiže štrk vám nebu­de zvy­šo­vať tvrdo­sť vody.

Ak chce­me úspeš­ne pes­to­vať rast­li­ny, odpo­rú­čam jem­ný štrk s veľ­kos­ťou frak­cie 1 – 4 mm. Samoz­rej­me jed­not­li­vé dru­hy rýb majú rôz­ne náro­ky na veľ­kosť štr­ku. Štrk dosta­ne­me kúpiť v akva­ris­tic­kom obcho­de, ale­bo si ho zado­vá­ži­me vlast­ný­mi pros­tried­ka­mi. Ak máme mož­nosť, pou­ži­me tzv. sta­rý štrk z nádr­že od zná­me­ho, prí­pad­ne si pomô­že­me z iné­ho už zabe­hnu­té­ho akvá­ria. Taký­to štrk už v sebe obsa­hu­je mik­ro­or­ga­niz­my, kto­ré napo­mô­žu úspeš­né­mu roz­vo­ju vašej nádr­že. Vaše akvá­ri­um tak­to sa rých­lej­šie zabeh­ne. Štrk z obcho­du ale­bo z prí­ro­dy pred pou­ži­tím pre­my­me vo vode. Štrk sám je chu­dob­ný na využi­teľ­né živi­ny, ale je sub­strá­tom pre roz­voj mik­ro­or­ga­niz­mov. Štrk na vami poža­do­va­nú veľ­kosť si môže­me sami pre­osiať. Do jem­nej­šie­ho štr­ku sa aj rast­li­ny sadia lep­šie. Do štr­ku môže­me pri zakla­da­ní akvá­ria hneď pri­dať aj hno­ji­vo, sub­strát pre rast­li­ny, napr. kús­ky dre­va, jel­šo­vé šiš­ky, raše­li­nu, pev­né komerč­né ale­bo vlast­né hno­ji­vo. Všet­ko pod­ľa náro­kov a mož­nos­tí váš­ho budú­ce­ho akvá­ria. Mini­mál­ne množ­stvo štr­ku, kto­ré si dob­ré akvá­ri­um vyža­du­je, je 5 cm po plo­che celé­ho dna. Ak však chce­me docie­liť per­fekt­ný rast rast­lín, je vhod­ná 10 cm vrstva štr­ku. Všet­ko závi­sí na tom, čo chce­me a aké máme pros­tried­ky. Do men­šie­ho akvá­ria prav­de­po­dob­ne dáme niž­šiu vrstvu štr­ku ako do väč­šie­ho. Vhod­nosť závi­sí aj od dru­hov vod­ných rast­lín, kto­ré chce­me pes­to­vať. Mohut­nej­šie rast­li­ny vyža­du­jú vyš­šiu vrstvu štrku.

Dno môže­me tva­ro­vať, v zása­de vza­du je kraj­šie a prak­tic­kej­šie mať vyš­šiu vrstvu ako vpre­du. Štrk sa však časom začne „hýbať“, a pre­to môže­me vytvo­riť tera­sy ale­bo pou­žiť iné tech­nic­ké rie­še­nia, kto­ré zafi­xu­jú tvar dna. Pie­sok do akvá­ria v zása­de nepat­rí. Ak pred­sa len pie­sok chce­me, tak pou­ži­me hru­bo­zrn­ný. Jem­ný pie­sok tvo­rí ťaž­ké, zľa­hnu­té, málo prie­pust­né dno. Do akvá­ria urči­te chce­me nasa­diť ryby a rast­li­ny. Len­že na to, aby sa ryby a rast­li­ny moh­li v akvá­riu cítiť dob­re, a aby sa vám akvá­ri­um páči­lo, je nut­né pou­žiť deko­rá­ciu a potreb­nú tech­ni­ku. Zalo­žiť akvá­ri­um bez tech­ni­ky, prí­pad­ne s mini­mom tech­ni­ky mož­né je, začia­toč­ní­kom to však neod­po­rú­čam. Ak už máte v nádr­ži štrk, osaď­te tech­ni­ku a deko­rá­ciu. Tech­ni­ka sa dá zakryť deko­rá­ci­ou, prav­da­že aj rast­li­na­mi a je vhod­né na to mys­lieť dopre­du. Ako deko­rá­ci­ou sa dá pou­žiť ska­la, dre­vo, kera­mic­ká jas­kyn­ka apod. Viac o tom v samos­tat­nom člán­ku.

Tech­ni­ku tvo­rí napr. fil­ter, ohrie­vač, vzdu­cho­va­cí kameň, tep­lo­mer. V prí­pa­de ak pou­ži­je­te 3D poza­die, je urči­te vhod­nej­šie ho inšta­lo­vať do nena­pus­te­nej nádr­že. Tape­ta na zadnú ste­nu sa rov­na­ko ľah­šie nale­pu­je na prázd­ne akvá­ri­um, aj keď ja som pro­ti tape­tám v bež­nej akva­ris­tic­kej pra­xi. Na cel­kom prázd­ne akvá­ri­um sa výbor­ne nale­pu­je samo­le­pia­ca fólia, pre­fe­ru­jem čier­nu a lepím ju čas­to aj na boč­né ste­ny. Samoz­rej­me, pat­rí na zadnú ste­nu. Keď ste tie­to kro­ky absol­vo­va­li, pri­stúp­me ku napus­te­niu nádr­že vodou. Viac sa hodí stu­de­ná voda. Ak je k dis­po­zí­cii, je vhod­né pou­žiť aj zabe­hnu­tú vodu z iné­ho akvá­ria. Napr. od neja­ké­ho akva­ris­tu, prí­pad­ne z akvá­ria kto­ré už neja­ký čas máme. Celý pro­ces zabe­hnu­tia akvá­ria to uľah­čí a urých­li. Po napus­te­ní vody zapni­me fil­ter a nechaj­me vodu fil­tro­vať aspoň týž­deň. Ana­lo­gic­ky, ak máme mož­nosť, infi­kuj­me fil­trač­nú hmo­tu vodou z iné­ho akvá­ria. Napr. tak, že sta­rú vlož­ku vyper­me vo vode z akvá­ria a novú vlož­ku v tej­to zaka­la­nej vode „umy­me“. Tým sa mik­ro­oga­niz­my naoč­ku­jú do novej vlož­ky a urých­li sa pro­ces zave­de­nia filtra.

S rast­li­na­mi a ryba­mi zatiaľ trpez­li­vo vyčkaj­me. Po týžd­ni vypus­ti­me tre­ti­nu vody a nasaď­me rast­li­ny – ide­ál­ne rých­lo­ras­tú­ce dru­hy ako Sagit­ta­ria subu­la­ta, Hyg­rop­hi­la polys­pe­ma a zapni­me osvet­le­nie vzdu­cho­va­nie. Vzdu­cho­va­nie je veľ­mi účin­ný nástroj na potla­če­nie mno­hých nepriaz­ni­vých situ­ácií. Osvet­le­nie nechaj­me zapnu­té po dobu 12 hodín den­ne. Ten­to stav pone­chaj­me ďal­ších aspoň 5 dní. Cyk­lus dusí­ka trvá nie­čo vyše mesia­ca. Po dvoch týžd­ňoch od napus­te­nia vody je kon­cen­trá­cia amo­nia­ku naj­vyš­šia. V prí­pa­de, že sme nie­čo zaned­ba­li, môže sa nám stať, že zací­ti­me amo­niak. To ale zna­me­ná, že sme nie­kde spra­vi­li chy­bu. Ak sme dovte­dy nena­sa­di­li rast­li­ny, tak teraz je tá správ­na chví­ľa. Navy­še tre­ba zapnúť vzdu­cho­va­nie. Po troch – šty­roch týžd­ňoch môže­me nasa­diť ryby. Sta­rost­li­vo sle­duj­me ich sprá­va­nie, prí­pad­né zna­ky cho­ro­by ale­bo otra­vy neza­ned­baj­me. V prí­pa­de veľ­kých prob­lé­mov vymeňm­ne časť vody, pri­daj­me vzdu­cho­va­nie, v extrém­nom prí­pa­de vylov­te ryby do inej vody, tre­bárs aj čerstvej.

Koľ­ko rýb však vo svo­jom akvá­riu cho­vať? V prvom rade neod­po­rú­čam pre­ryb­ňo­vať nádrž. Tre­ba uvá­žiť, že ryby časom vyras­tú, pri­čom ras­tú celý život. Iné náro­ky vyža­du­jú väč­šie dru­hy rýb ako men­šie. Situ­ácia závi­sí aj od tech­ni­ky, od špe­ci­fic­kých vlast­nos­tí jed­not­li­vých dru­hov. Veľ­mi zhru­ba sa dá pove­dať, že na cen­ti­me­ter dĺž­ky tela ryby by sme mali rátať s lit­rom vody. Pove­dz­me, že máme 1 000 lit­ro­vé akvá­ri­um. Moh­lo by v ňom byť napr. 200 – 300 neóniek, ale­bo 50 väč­ších dru­hov rýb veľ­kos­ti 10 – 20 cm. V prí­pa­de, že nasa­dí­te prí­liš malý počet rýb, vaše ryby môžu vyka­zo­vať zme­ny v sprá­va­ní od nor­má­lu. Napr. veľ­kú vyľa­ka­nosť strach. V takom prí­pa­de je dob­ré uva­žo­vať o zvý­še­ní počtu rýb s ohľa­dom na ich budú­cu veľ­kosť. Pomô­že aj vytvo­re­nie via­ce­rých úkry­tov. Vaše akvá­ri­um, ryby, osa­den­stvo aj tech­ni­ka si bude vyža­do­vať váš čas a vedo­mos­ti, bez toho to nepôj­de. Na dru­hej stra­ne vám doká­že uká­zať nád­her­né veci a vie byť pek­ným dopl­n­kom vo vašej domác­nos­ti. Kým sa akvá­ri­um zabeh­ne, uply­nie pol roka. Mož­no nasta­nú prob­lé­my, nene­chaj­me sa však odra­diť. Udr­žia­vať akvá­ri­um nie je jed­no­du­ché, naj­mä pre začia­toč­ní­ka. Akvá­ri­um závi­sí od mno­hých fak­to­rov. Tre­ba sa im len sna­žiť poro­zu­mieť. Skús­me sa na to pozrieť tak, že even­tu­ál­ne stra­ty, ku kto­rým sami nein­for­mo­va­nos­ťou ale­bo zľah­če­ním môže­me dospieť, sa ude­jú z náš­ho vrec­ka. Často­krát počú­vam postu­py, kto­ré sa sna­žia o bles­ko­vé zave­de­nie rýb. Zväč­ša sa to potom kon­čí mojím kon­šta­to­va­ním: “Veď vy ste tie ryby otrá­vi­li”. Bon­mo­ty “naučil som ryby plá­vať znak.” nie sú pre ryby šťast­né. Akvá­ri­um si vyža­du­je, aby sa mu člo­vek veno­val a ono sa mu potom odvďa­čí. Želám všet­kým akva­ris­tom veľa úspe­chov s ich akváriami.

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, Africké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Cyphotilapia gibberosa – divoký závan Afriky

Hits: 13764

Druh Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa sa pova­žo­val za for­mu Cyp­ho­ti­la­pia fron­to­sa. C. fron­to­sa má na tele o jeden prieč­ny pruh viac ako C. gib­be­ro­sa. Oba dru­hy sú pre mňa pred­sta­vi­te­lia naj­di­vo­kej­šej for­my prí­ro­dy a záro­veň sym­bol­mi Afri­ky. Dosa­hu­je 30 – 50 cm. V prí­ro­de žije v hlb­ších čas­tiach jaze­ra Tan­ga­ni­ka – zhu­ba 40 met­rov pod hla­di­nou. Pri výlo­ve je nut­né postu­po­vať postup­ne, inak dôj­de ku poško­de­niu ply­no­vé­ho mechú­ru. Tan­ga­ny­i­ka uvá­dza, že odlo­ve­nie pre­to trvá 4 – 5 dní.

V akvá­riu je nie­ke­dy zau­jí­ma­vé, ako pri­jí­ma potra­vu z dna. Ako sacie čer­pad­lo – pri­blí­ži sa a nasa­je vodu do seba. Potra­va sa jej tla­kom dosta­ne do papu­le. Sub­strát potom vypľu­je. Veľ­mi zau­jí­ma­vé to je v prí­pa­de ak žerie “blchy”. Ako potra­va je pre ne vhod­ná väč­šia stra­va, pri­jí­ma aj rybie filé, veľ­mi rady žerú patent­ky, ale aj špa­ge­ty. Ryby pri­bliž­ne do sied­mich cen­ti­met­rov sú pre ne potra­vou. Fron­tó­zy sú veľ­ké ryby, veď len na výš­ku môžu dosiah­nuť viac ako 10 cm. Hodí sa to väč­šie­ho akvá­ria, odpo­rú­čal by som 1 000 lit­rov a viac. V níz­kom akvá­riu trpia ich prs­né plut­vy. Z hľa­dis­ka nároč­nos­ti by som Cyp­ho­ti­la­pie zhod­no­til ako stred­ne nároč­nú. Je to inte­li­gent­ná ryba, kto­rá sa doká­že naučiť pri­jí­mať potra­vu aj z ruky, nechá sa aj pohla­diť. Je však ľaka­vá a vzhľa­dom na svo­ju silu, doká­že riad­ne ošplie­chať aj vás. Pri pri­jí­ma­ní potra­vy je fron­tó­za agre­sív­nej­šia. O jed­né­ho jedin­ca Copa­dic­hro­mis bor­le­yi kadan­gxo red fin som pri­šiel dosť kuri­óz­nym spô­so­bom. Pri pri­jí­ma­ní potra­vy sa ako vždy nekom­pro­mis­ne pcha­li bor­le­já­ky ku stra­ve. Len­že Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa bola ešte hlad­nej­šia a hlav­ne sil­nej­šia. Jej ústa sú naozaj gran­di­óz­ne a keď­že ned­ba­la na násled­ky, milej samič­ke Copa­dic­hro­mi­sa nača­la tvár. Na jed­nej stra­ne sa nasky­tol vidi­teľ­ný šrám, na dru­hej ešte väč­ší plus oko, kto­ré drža­lo len na zopár mili­met­roch. Bod­ku súbo­ja o potra­vu dokon­čil Pse­udot­rop­he­us soco­lo­fi albin, kto­rý musím pri­plá­val k pos­ti­hnu­tej, otvo­ril papu­ľu, namie­ril a sil­ným trhom oko s pôžit­kom spa­pal. Ako­by nič iné nebo­lo nápl­ňou jeho exis­ten­cie, len čakať na takú­to prí­le­ži­tosť. – po tom­to neha­neb­nom akte okam­ži­te ale pokoj­ne ufu­jaz­dil preč. Iné ryby nevší­ma­jú, majes­tát­ne plá­va­jú a nič ich za nor­mál­nych okol­nos­tí nevy­ru­ší. Ale pokiaľ sa nie­kto­ré ryba posta­ví pro­ti nej, doká­že sa účin­ne brá­niť. Nie­kto­ré jedin­ce sú tem­pe­ra­men­tnej­šie, avšak fron­tó­zy sú zväč­ša pokoj­né. Voči sebe, vlast­né­mu dru­hu, sú čas­to veľ­mi aktív­ne. Roz­mno­žo­va­nie je ťaž­šie, za hlav­ný pred­po­klad by som pova­žo­val pokoj.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28131

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 3 – 4 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by “škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.

Use Facebook to Comment on this Post