Druh Cyphotilapia gibberosa sa považoval za formu Cyphotilapia frontosa. C. frontosa má na tele o jeden priečny pruh viac ako C. gibberosa. Oba druhy sú pre mňa predstavitelia najdivokejšej formy prírody a zároveň symbolmi Afriky. Dosahuje 30 – 50 cm. V prírode žije v hlbších častiach jazera Tanganika – zhuba 40 metrov pod hladinou. Pri výlove je nutné postupovať postupne, inak dôjde ku poškodeniu plynového mechúru. Tanganyika uvádza, že odlovenie preto trvá 4 – 5 dní.
V akváriu je niekedy zaujímavé, ako prijíma potravu z dna. Ako sacie čerpadlo – priblíži sa a nasaje vodu do seba. Potrava sa jej tlakom dostane do papule. Substrát potom vypľuje. Veľmi zaujímavé to je v prípade ak žerie “blchy”. Ako potrava je pre ne vhodná väčšia strava, prijíma aj rybie filé, veľmi rady žerú patentky, ale aj špagety. Ryby približne do siedmich centimetrov sú pre ne potravou. Frontózy sú veľké ryby, veď len na výšku môžu dosiahnuť viac ako 10 cm. Hodí sa to väčšieho akvária, odporúčal by som 1 000 litrov a viac. V nízkom akváriu trpia ich prsné plutvy. Z hľadiska náročnosti by som Cyphotilapie zhodnotil ako stredne náročnú. Je to inteligentná ryba, ktorá sa dokáže naučiť prijímať potravu aj z ruky, nechá sa aj pohladiť. Je však ľakavá a vzhľadom na svoju silu, dokáže riadne ošpliechať aj vás. Pri prijímaní potravy je frontóza agresívnejšia. O jedného jedinca Copadichromis borleyi kadangxo red fin som prišiel dosť kurióznym spôsobom. Pri prijímaní potravy sa ako vždy nekompromisne pchali borlejáky ku strave. Lenže Cyphotilapia gibberosa bola ešte hladnejšia a hlavne silnejšia. Jej ústa sú naozaj grandiózne a keďže nedbala na následky, milej samičke Copadichromisa načala tvár. Na jednej strane sa naskytol viditeľný šrám, na druhej ešte väčší plus oko, ktoré držalo len na zopár milimetroch. Bodku súboja o potravu dokončil Pseudotropheus socolofi albin, ktorý musím priplával k postihnutej, otvoril papuľu, namieril a silným trhom oko s pôžitkom spapal. Akoby nič iné nebolo náplňou jeho existencie, len čakať na takúto príležitosť. – po tomto nehanebnom akte okamžite ale pokojne ufujazdil preč. Iné ryby nevšímajú, majestátne plávajú a nič ich za normálnych okolností nevyruší. Ale pokiaľ sa niektoré ryba postaví proti nej, dokáže sa účinne brániť. Niektoré jedince sú temperamentnejšie, avšak frontózy sú zväčša pokojné. Voči sebe, vlastnému druhu, sú často veľmi aktívne. Rozmnožovanie je ťažšie, za hlavný predpoklad by som považoval pokoj.
The species Cyphotilapia gibberosa was considered a form of Cyphotilapia frontosa. C. frontosa has one more transverse stripe on its body than C. gibberosa. Both species represent the wildest form of nature for me and are symbols of Africa. They can reach 30 – 50 cm. In the wild, they inhabit the deeper parts of Lake Tanganyika – around 40 meters below the surface. When capturing them, it is necessary to proceed gradually, otherwise, damage to the swim bladder may occur. According to Tanganyika, the capture process takes 4 – 5 days.
In the aquarium, it is sometimes interesting to observe how they take food from the bottom. Like a suction pump – they approach and suck water into themselves. Food gets into their papule by the pressure of water. They then expel the substrate. It is particularly fascinating when they consume “fleas”. They prefer larger food items, accepting fish fillets and enjoying pellets, as well as spaghetti. Fish up to seven centimeters are their prey. Frontosas are large fish, reaching over 10 cm in height. A larger aquarium is suitable, I would recommend 1,000 liters or more. In a shallow aquarium, their pectoral fins may suffer. In terms of difficulty, I would assess Cyphotilapia as moderately demanding. They are intelligent fish that can learn to take food from your hand and even enjoy being petted. However, they are curious and, given their strength, can splash you quite thoroughly. They are more aggressive when feeding. I lost one individual of Copadichromis borleyi kadangxo red fin in a curious way. During feeding, the borleyi always pushed aggressively towards the food. However, Cyphotilapia gibberosa was hungrier and, most importantly, stronger. Its mouth is truly grandiose, and since it ignored the consequences, it bit into the face of the female Copadichromis. There was a visible scar on one side, and on the other, an even larger plus, an eye that hung on only a few millimeters. The food battle was completed by Pseudotropheus socolofi albin, who swam to the affected fish, opened the papule, aimed, and with a strong jerk, gleefully devoured the eye. As if nothing else was the essence of its existence, just waiting for such an opportunity. – after this shameless act, it immediately but calmly swam away. Other fish don’t pay attention, they majestically swim, and nothing disturbs them under normal circumstances. But if some fish stands against them, they can effectively defend themselves. Some individuals are more temperamental, but frontosas are generally calm. Towards each other, their own kind, they are often very active. Reproduction is challenging, and I would consider tranquility as a key prerequisite.
Die Art Cyphotilapia gibberosa galt als Form von Cyphotilapia frontosa. C. frontosa hat einen Querstreifen mehr auf dem Körper als C. gibberosa. Beide Arten repräsentieren für mich die wildeste Form der Natur und sind gleichzeitig Symbole Afrikas. Sie können 30 – 50 cm erreichen. In freier Wildbahn bewohnen sie die tieferen Teile des Tanganjikasees – etwa 40 Meter unter der Oberfläche. Beim Fangen ist es notwendig, schrittweise vorzugehen, da sonst Schäden an der Schwimmblase auftreten können. Nach Angaben von Tanganyika dauert der Fangprozess 4 – 5 Tage.
Im Aquarium ist es manchmal interessant zu beobachten, wie sie Nahrung vom Boden aufnehmen. Wie eine Saugpumpe – sie nähern sich und saugen Wasser in sich hinein. Die Nahrung gelangt durch den Wasserdruck in ihre Papule. Dann stoßen sie das Substrat aus. Es ist besonders faszinierend, wenn sie “Flöhe” verzehren. Sie bevorzugen größere Nahrungsmittel, akzeptieren Fischfilets und genießen Pellets sowie Spaghetti. Fische bis zu sieben Zentimetern sind ihre Beute. Frontosas sind große Fische, die über 10 cm Höhe erreichen. Ein größeres Aquarium ist geeignet, ich würde 1.000 Liter oder mehr empfehlen. In einem flachen Aquarium können ihre Brustflossen leiden. In Bezug auf die Schwierigkeit würde ich Cyphotilapia als mäßig anspruchsvoll einschätzen. Es sind intelligente Fische, die lernen können, Nahrung aus Ihrer Hand zu nehmen und es sogar genießen, gestreichelt zu werden. Sie sind jedoch neugierig und können Sie aufgrund ihrer Stärke ziemlich gründlich bespritzen. Sie sind aggressiver beim Fressen. Ich habe auf kuriose Weise ein Individuum von Copadichromis borleyi kadangxo red fin verloren. Während des Fressens drängte der borleyi immer aggressiv auf das Essen zu. Cyphotilapia gibberosa war jedoch hungriger und vor allem stärker. Ihr Mund ist wirklich grandios, und da sie die Konsequenzen ignorierte, biss sie in das Gesicht des weiblichen Copadichromis. Auf einer Seite gab es eine sichtbare Narbe, auf der anderen Seite ein noch größeres Plus, ein Auge, das nur noch wenige Millimeter hing. Der Kampf um Essen wurde von Pseudotropheus socolofi albin abgeschlossen, der zu dem betroffenen Fisch schwamm, die Papule öffnete, zielte und mit einem kräftigen Ruck das Auge genussvoll verschlang. Als ob nichts anderes die Essenz seiner Existenz wäre, als auf eine solche Gelegenheit zu warten. – nach dieser schamlosen Tat schwamm es sofort, aber ruhig davon. Andere Fische beachten das nicht, sie schwimmen majestätisch, und unter normalen Umständen stört sie nichts. Aber wenn sich ein Fisch gegen sie stellt, können sie sich effektiv verteidigen. Einige Individuen sind temperamentvoller, aber Frontosas sind im Allgemeinen ruhig. Gegenüber ihren Artgenossen sind sie oft sehr aktiv. Die Fortpflanzung ist schwierig, und ich würde Ruhe als eine wesentliche Voraussetzung betrachten.
Aina ya Cyphotilapia gibberosa iliona kama aina ya Cyphotilapia frontosa. C. frontosa ina mstari mmoja zaidi wima kwenye mwili kuliko C. gibberosa. Aina zote zinanis represent form ya asili zaidi na pia ni alama za Afrika. Wanaweza kufikia 30 – 50 cm. Katika mazingira ya asili, wanapatikana katika sehemu kubwa ya Ziwa Tanganyika – takriban mita 40 chini ya uso. Wakati wa kuwavua, ni muhimu kufuata hatua kwa hatua, vinginevyo inaweza kusababisha uharibifu wa kibofu cha kuogelea. Kulingana na Tanganyika, mchakato wa kuwavua unachukua siku 4 – 5.
Katika tangi la maji, mara nyingine ni ya kuvutia jinsi wanavyopokea chakula kutoka chini. Kama pampu ya kunyonya – wanakaribia na kunyonya maji ndani yao. Chakula hupitia kwenye papule yao kwa shinikizo la maji. Kisha wanatoa nje substrate. Ni hasa kuvutia wanapokula “viroboto”. Wanapendelea chakula kikubwa, wanakubali vipande vya samaki na kufurahia viburudisho, pamoja na spaghetti. Samaki hadi sentimita saba ni mawindo yao. Frontosas ni samaki wakubwa, wanaweza kufikia zaidi ya sentimita 10 kwa urefu. Tangi kubwa zaidi ni sahihi, ningependekeza lita 1,000 au zaidi. Katika tangi la maji ya kina, vinaweza kuathiriwa na pinde zao za mbele. Kulingana na ugumu, ningepima Cyphotilapia kama mahitaji ya wastani. Ni samaki wenye akili ambao wanaweza kujifunza kuchukua chakula kutoka kwa mkono wako na hata kufurahiya kupakwa. Walakini, wanavyojitazama na nguvu zao, wanaweza kukupiga maji vizuri. Wanakuwa wagumu zaidi wanapokula. Nilipoteza mmoja wa watu wa Copadichromis borleyi kadangxo red fin kwa njia ya kushangaza. Wakati wa kula, borleyi daima alikuwa akisukuma kuelekea chakula. Hata hivyo, Cyphotilapia gibberosa alikuwa na njaa na, muhimu zaidi, mwenye nguvu. Kinywa chake ni kikubwa kweli, na kwa kuwa haikujali matokeo, iling’ata uso wa kike wa Copadichromis. Kulikuwa na kovu dhahiri upande mmoja, na upande mwingine, hata kubwa zaidi, jicho lililoshikilia kwa umbali wa chache tu za milimita. Vita vya chakula vilikamilishwa na Pseudotropheus socolofi albin, ambaye alisogea kwa samaki aliyeathirika, kufungua papule, kulenga, na kwa mvuto mwenye nguvu, alimeza jicho kwa furaha. Kana kwamba hakuna kitu kingine kilichokuwa kiini cha uwepo wake, isipokuwa kusubiri fursa kama hiyo. – baada ya kitendo hiki cha kudhalilisha, ilisogea mara moja lakini kwa utulivu. Samaki wengine hawazingatii, wanawaogelea kwa fahari, na hakuna kitu kinawasumbua chini ya hali za kawaida. Lakini ikiwa samaki fulani atawasimamia, wanaweza kujilinda kwa ufanisi. Baadhi ya watu ni wenye msisimko zaidi, lakini kwa ujumla frontosas ni watulivu. Kuelekea kwa wenzao, wenzao, mara nyingi ni wenye shughuli sana. Uzazi ni mgumu, na ningeweza kutathmini utulivu kama hali muhimu.
Odkazy
- Cyphos.com
- tanganyika.sk
- Cichlid ‑Forum – Cyphotilapia gibberosa Mabilibili
- Rene Kruter – Collecting the Blue Zaire Frontosa
- Marc Elieson – Cyphotilapia frontosa
- Eric Glab – When & how can i sex my frontosa?
Use Facebook to Comment on this Post
- Cyphotilapia frontosa (41.1%)
- Copadichromis borleyi (28.1%)
- Jeho veličenstvo Princezná z Tanganiky – Neolamprologus brichardi (21.4%)
- Altolamprologus calvus (20.7%)
- Tropheus moorii (20.7%)
- Xenotilapia spiloptera (20.1%)
- Vodné motýle z Tanganiky – Cyprichromis leptosoma (20%)
- Tropheus duboisi – dubáky (19.9%)
- Julidochromis marlieri (19.7%)
- Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika (19.7%)