Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Spiš, Umenie, Zámky, Stavby, Fotografie, Spišské obce

Markušovce

skala
Hits: 2357

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý , nové meno dostala „Terra Marci“ – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643 (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). 

Markušovce ležia na gotickej ceste, jej dejiny sú úzko späté s rodinou Mariášiovcov. V ňom sa nachádza nádherná expozícia historického nábytku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994. Pôvodne bol renesančnou pevnosťou s nárožnými vežami, obohnaný priekopou. Rokokovú prestavbu realizoval Wolfgang Mariássy v rokoch 1770 – 1775. Pri príležitosti príchodu cisára Jozefa II. dal v parku kaštieľa postaviť Dardanely. (Informačná tabuľa). Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). V rokokovom letohrádku z 18. storočia je inštalovaná vzácna expozícia klávesových hudobných nástrojov, jediná svojho druhu na Slovensku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994 (Informačná tabuľa). 

Historické názvy : Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is located in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). It lies at the confluence of the Levočský Stream and the Hornád River (markusovce.sk) at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). The municipality covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 residents (Wikipedia). The first mentions of Markušovce date back to the early 12th century. In 1241, the Tatars plundered Markušovce. The settlement was originally named Saint Michael (Svätý Michal) but was later renamed „Terra Marci“ – Mark’s Land. During the Middle Ages, Markušovce developed into a significant settlement. In 1527, Markušovský Castle was destroyed and subsequently rebuilt, only to be damaged by fires multiple times. Additionally, 10 manor houses and mansions have been preserved. A fortified Renaissance mansion was completed in 1643 (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace).

Markušovce is situated on the Gothic Route, and its history is closely tied to the Mariássy family. The mansion features a stunning exhibition of historical furniture, which was created during a restoration project between 1984 and 1994. Originally, it was a Renaissance fortress with corner towers, surrounded by a moat. Wolfgang Mariássy carried out a Rococo renovation between 1770 and 1775. To commemorate Emperor Joseph II’s visit, the Dardanely Summerhouse was built in the mansion park (Information Board). On the upper terrace of the park, the Dardanely Summerhouse was constructed (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). The Rococo summerhouse from the 18th century houses a rare exhibition of keyboard musical instruments, the only one of its kind in Slovakia. This exhibition was also created during the restoration project between 1984 and 1994 (Information Board).

Historical names of the municipality include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, and Markusfalua. In Hungarian, it is known as Márkusfalu or Markuscsepánfalu, and in German as Marksdorf. In the second half of the 19th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, the village had 65 houses and 408 inhabitants, who worked in agriculture, forestry, and mining. Later, an iron ore roasting plant operated here. In 1892, a timber factory was established. Between 1880 and 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Akvaristika, Výstavy rýb

Výstavy v Hrabušiciach

skala
Hits: 7118

Rok 2007

Aj v roku 2007 SZCH ZO v Spišskej Novej Vsi pripravila výstavu živorodiek v dňoch 16.-17.6.2007 v Hrabušiciach. 1. kolo ME Xipho-Molly mal na starosti tradične Ladislav Jakubec. Medzinárodní pozorovatelia boli: Michael Lehmann a Marián Stieranka. Posudzovali: Karel Krček, Matthias Trauzettel, Janusz Oziomek, Ivan Vyslúžil a Milan Vetrák. Posudzovalo sa 123 kolekcií. V kategórii Poecilia latipinna zvíťazil Ivan Vyslúžil pred Michaelom Lehmannom na druhom aj treťom mieste. Poecilia sphenops vyhral znovu Ivan Vyslúžil, pobral aj 2. miesto. Na 3. mieste sa umiestnil Boguslaw Micinski. Poecilia velifera vyhral Michael Lehmnann, ktorý obsadil aj druhé aj tretie miesto. Xiphophorus helleri: 1. Ladislav Mazanec, 2. Zdeněk Machek, 3. Michael Lehmann. Xiphophorus maculatus: 1. Matthias Trauzettel, 2. Günther Schramm, 3. Matthias Trauzettel. Xiphophorus variatus: 1. Ján Budai, 2. Pindeš & Tokušev, 3. Walter Altenbeck.

Medzinárodná súťaž chovateľov živorodých rýb Guppy – páry dopadla nasledovne: vedúcim bol Laco Jakubec. Medzinárodní pozorovatelia: Anatol Žydaczewski a Miroslav Konôpka. Posudzovali: Roman Slaboch, Alfred Górny, Fodor, Dušan Habada a Marián Stieranka. Klasifikovaných bolo 39 kolekcií. Víťazom sa stal Ladislav Jakubec. Druhý sa umiestnil Václav Štafl, sen., tretí skončil Marián Stieranka.

Year 2007

In 2007, SZCH ZO in Spišská Nová Ves organized a livebearer exhibition in Hrabušice on June 16-17, 2007. The 1st round of the European Championship Xipho-Molly was traditionally overseen by Ladislav Jakubec. International observers were Michael Lehmann and Marián Stieranka. The judges were Karel Krček, Matthias Trauzettel, Janusz Oziomek, Ivan Vyslúžil, and Milan Vetrák. A total of 123 collections were judged.

In the Poecilia latipinna category, Ivan Vyslúžil took 1st place, with Michael Lehmann securing both 2nd and 3rd places. For Poecilia sphenops, Ivan Vyslúžil again claimed 1st place, with Boguslaw Micinski in 3rd. Michael Lehmann won the Poecilia velifera category and also secured 2nd and 3rd places. In Xiphophorus helleri, the rankings were: 1. Ladislav Mazanec, 2. Zdeněk Machek, 3. Michael Lehmann. For Xiphophorus maculatus: 1. Matthias Trauzettel, 2. Günther Schramm, 3. Matthias Trauzettel. In Xiphophorus variatus: 1. Ján Budai, 2. Pindeš & Tokušev, 3. Walter Altenbeck.

The international competition for livebearer breeders in the Guppy pairs category resulted in Ladislav Jakubec securing the first place, with Václav Štafl, sen., in second, and Marián Stieranka in third. The exhibition director was Laco Jakubec, and international observers were Anatol Žydaczewski and Miroslav Konôpka. The judging panel consisted of Roman Slaboch, Alfred Górny, Martin Fodor, Dušan Habada, and Marián Stieranka. A total of 39 collections were classified.

Hrabušice – Medzinárodná výstava živorodiek – rok 2006

V rámci svojich aktivít sa mi naskytla možnosť osobne sa zúčastniť na jedinej medzinárodnej súťažnej výstave akváriových rýb konanej na Slovensku v roku 2006. Keďže sám som bol adept posudzovateľ, bolo pre mňa príjemnou povinnosťou vyskúšať si na tejto výstave hodnotenie súťažiacich rýb. Pritom posudzovanie som mohol robiť v kruhu skúsených posudzovateľov, ľudí, ktorých veľmi dobre poznám.

Výstava sa pre mňa začala 3.8.2006, kedy som sa spolu so svojimi priateľmi vybral autom do Slovenského raja. Totiž Hrabušice je obec, ktorá je neďaleko od Spišského Štvrtka a do „raja“ je to odtiaľ doslova na skok. Večer vo štvrtok 3. augusta sme úspešne docestovali a hneď ako sme prišli, ujali sa nás dobrí . Bývali sme 10 minút od výstavného priestoru – Urbárskeho domu v Hrabušiciach. Postretali sme sa z rôznych kútov sveta, s Poľska napr. Janusz Oziomek, z Ostravy Arnošt Perger, z Plzne Vladimír Protiva, z Martina Boris Burger, z Banskej Bystrice Marián Stieranka, Miro Konôpka. Navečerali sme sa, zaniesli sme na súťaž do súťažných akvárií, vedúci výstavy si ich prevzal. Po návrate späť sme podebatovali. Ráno sme odišli ku rybám, odposudzovali. Na fotografiách je vidieť, čo to predstavuje. Pochválim, že som na tejto výstave figuroval ako medzinárodný pozorovateľ, čo ma milo prekvapilo. Zopár oficiálnych údajov: vedúcim celej výstavy bol Ladislav Jakubec, Kategóriu , páry posudzovali Boguslaw Micinski, Richard Tokušev, Martin Fodor, Ivan Vyslúžil a Boris Burger. Vyhral Milan Vetrák pred Januszom Oziomekom a Ivanom Krouským. Kategóriu Xipho-Molly: posudzovatelia Arnošt Perger, Kazimierz Mendrek, Janusz Oziomek, Vladimír Protiva, Milan Vetrák. Víťazom štandardov Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops sa stal Boguslaw Micinski, Poecilia velifera Leszek Skalik a P. latipinna Pindeš + Tokušev. Podrobnosti si môžete prečítať na stránke banskobystrického klubu. Večer po dobre vykonanej práci sme sa dobre zabávali, pravda poniektorí ešte stále poctivo pracovali, veď bolo treba porátať body, vyhodnotiť, vyhotoviť zápis, nachystať diplomy, poháre apod. My z Bratislavy sme sa museli v sobotu ráno 5.8 porúčať. Každopádne a verím, že môžem povedať aj za Pavola Sedláka a Ivana Vyslúžila, s ktorými som cestoval, že v nás ostal veľmi dobrý pocit.

Hrabušice – International Livebearer Exhibition – Year 2006

As part of my activities, I had the opportunity to personally participate in the only international competitive aquarium fish exhibition held in Slovakia in 2006. Since I was an aspiring judge myself, it was a pleasant obligation for me to try my hand at evaluating the competition fish at this exhibition. I could do the judging in the company of experienced judges, people I knew very well.

The exhibition started for me on August 3, 2006, when I, along with my friends, drove to Slovenský raj (Slovak Paradise). Hrabušice is a village near Spišský Štvrtok, and it’s literally a stone’s throw away from „paradise.“ We successfully arrived in the evening on Thursday, August 3, and as soon as we arrived, we were taken care of by good people. We stayed 10 minutes away from the exhibition venue – Urbársky dom in Hrabušice. We met people from various corners of the world, including Janusz Oziomek from Poland, Arnošt Perger from Ostrava, Vladimír Protiva from Plzeň, Boris Burger from Martin, Marián Stieranka from , and Miro Konôpka. We had dinner, brought our fish to the competition tanks; the exhibition director took charge of them. After returning, we had discussions.

In the morning, we went to the fish, judged them. The photos show what it was like. I must praise that I was listed as an international observer at this exhibition, which pleasantly surprised me. Some official details: Ladislav Jakubec was the exhibition director, and for the Poecilia reticulata category, pairs were judged by Boguslaw Micinski, Richard Tokušev, Martin Fodor, Ivan Vyslúžil, and Boris Burger. Milan Vetrák won first place, followed by Janusz Oziomek and Ivan Krouský. For the Xipho-Molly category, judges were Arnošt Perger, Kazimierz Mendrek, Janusz Oziomek, Vladimír Protiva, and Milan Vetrák. Boguslaw Micinski won the Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops standards; Poecilia velifera was won by Leszek Skalik, and P. latipinna by Pindeš + Tokušev. You can read more details on the website of the Banská Bystrica club. In the evening, after a well-done job, we had a good time. Some were still diligently working, as there was counting to be done, evaluations to be made, minutes to be prepared, diplomas, cups, and so on. We from had to bid farewell on Saturday morning, August 5. Anyway, and I believe I can say for Pavol Sedlák and Ivan Vyslúžil, with whom I traveled, that we left with a very good feeling.

,

Krajina, Slovensko, Spiš, TOP, Fotografie

Spiš

skala
Hits: 3268

je kraj na severe Slovenska, na východ od Vysokých Tatier. Nemecky je Spiš Zips (Wikipedia.sk), latinsky Scepusium, maďarsky Szepes, poľsky Spisz. Spišskej stolici vládli rody Zápoľských, Turzovcov, Csákyovcov (Wikipedia.sk). Je to kraj turisticky a kultúrne atraktívny. Ponúka viacero národných parkov: na severozápade regiónu Tatranský národný park, okrem toho , Slovenský raj, Nízke Tatry (Wikipedia.sk). ako Levoča, Kežmarok, lokality Spišské Podhradie, Spišský hrad, Spišská Sobota. Lyžiarske strediská Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova dolina (Wikipedia.sk). V Slovenskom raji sa nachádza s dĺžkou 18.5 km druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Stratená jaskyňa. Okrem toho je známa Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. Krasové tiesňavy Suchej Belej, Veľkého Sokola sú považované za najkrajšie na Slovensku (rajportal.sk). Spiš je región, ktorý nie vždy patril k Slovensku (Wikipedia.sk). V 11. storočí bol Spiš z juhu obsadzovaný Uhorským a zo severu Poľskom kráľovstvom. Do roku 1802 existovala Provincia X spišských kopijníkov (Parvus comitatus – Sedes superior), ktorá požívala výhody. Od roku 1726 boli centrom provincie Betlanovce. Kopijníci boli zemania. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal z neskoršie vzniknutej Provincie 24 spišských miest, 13 z nich do poľského zálohu, ktorý trval 360 rokov. Ocitli sa v ňom napr. Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, , Podolínec. Predmetom zálohu bol len ekonomický prospech. O koniec zálohu sa vojensky postarala až v druhej polovici 18. storočia Mária Terézia. V roku 1614 sa na Spiši konala Luteránska synoda, tiež nazývaná Spišská synoda, na ktorej sa rokovalo o protestantskej organizácii.(Wikipedia.sk). Po vzniku Československa v roku 1918 malo územné nároky na Spiš po rieku Poprad. Poľskí vojaci boli 8.12.1918 porazení pri Kežmarku. V júni 1919 došlo opäť k obsadeniu Poľskom. Do roku 1925 boli tieto spory (aj na Hornej Orave) pomerne intenzívne. Opäť rozhoreli v októbri 1938 a v máji 1945 (Wikipedia.sk). Od 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, od 14. storočia vyššie polohy osídľujú Rusíni a Ukrajinci, s ktorými prišlo aj iné náboženstvo. Hladným strediskom Židov bola obec Huncovce. Od 15. storočia tu žijú aj Rómovia (spis.sk). Na severe Spiša, podobne aj na Orave a v poľskom Spiši a Orave žije goralská menšina, ktorá vznikla v dôsledku troch migračných vĺn. Poľská vláda ich v roku 1918 považovala za Poliakov (Gotkiewicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regiónu vyhnaní , takmer všetci. Etnicky nemecká je obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni (Wikipedia.sk).

Spiš is a region in northern Slovakia, east of the High Tatras. In German, Spiš is called Zips (Wikipedia.sk), in Latin, it’s referred to as Scepusium, in Hungarian, it’s Szepes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš County was ruled by the Zápoľský, Turzovci, and Csáky families (Wikipedia.sk). It is a region that is both touristically and culturally attractive, offering several national parks: Tatranský National Park in the northwest, Pieniny, Slovak Paradise, and Low Tatras (Wikipedia.sk). Cities like Levoča, Kežmarok, sites like Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota. Ski resorts like Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). In Slovak Paradise, the second-longest cave in Slovakia, Stratená Cave, stretches for 18.5 km. Other notable caves include Dobšinská Ice Cave and Psie Diery Cave. The karst gorges of Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia (rajportal.sk).

Spiš is a region that hasn’t always been part of Slovakia (Wikipedia.sk). In the 11th century, Spiš was contested by the Kingdom of Hungary from the south and the Kingdom of Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš spearmen (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The spearmen were landowners. King Sigismund of Luxembourg granted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pledge, which lasted for 360 years. Towns like Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec were part of the pledge, which was only for economic benefit. The end of the pledge was militarily secured only in the second half of the 18th century by Maria Theresa. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization (Wikipedia.sk).

Spiš ist eine Region im Norden der Slowakei, östlich der Hohen Tatra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bezeichnet (Wikipedia.sk), auf Latein als Scepusium, auf Ungarisch als Szepes und auf Polnisch als Spisz. Die Spišer Stuhlregion wurde von den Familien Zápoľský, Turzovci und Csáky regiert (Wikipedia.sk). Es ist eine sowohl touristisch als auch kulturell attraktive Region, die mehrere Nationalparks bietet: Im Nordwesten die Tatra-Nationalpark, dazu Pieninen, Slowakisches Paradies und Niedere Tatra (Wikipedia.sk). Städte wie Levoča, Kežmarok, Orte wie Spišské Podhradie, Spišský hrad und Spišská Sobota. Skigebiete wie Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). Im Slowakischen Paradies befindet sich mit einer Länge von 18,5 km die zweitlängste Höhle der Slowakei – die Stratená-Höhle. Daneben sind die Dobšinská ľadová jaskyňa und die Psie Diery-Höhle bekannt. Die Karstschluchten von Suchá Belá und Veľký Sokol gelten als die schönsten in der Slowakei (rajportal.sk).

Spiš ist eine Region, die nicht immer zu der Slowakei gehörte (Wikipedia.sk). Im 11. Jahrhundert wurde Spiš von Süden vom Königreich Ungarn und von Norden vom Königreich Polen umkämpft. Bis 1802 existierte die Provinz X der Spišer Spießbürger (Parvus comitatus – Sedes superior), die Privilegien genoss. Ab 1726 wurde Betlanovce das Zentrum der Provinz. Die Spießbürger waren Landbesitzer. König Sigismund von Luxemburg gewährte 24 Städten in Spiš, von denen 13 an das polnische Pfand gingen und das 360 Jahre dauerte. Städte wie Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec waren Teil des Pfandes, das nur wirtschaftlichen Nutzen brachte. Das Ende des Pfandes wurde erst in der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts durch Maria Theresia militärisch gesichert. 1614 fand die Lutheranische Synode, auch als Spišer Synode bekannt, in Spiš statt und diskutierte die protestantische Organisation (Wikipedia.sk).

Spisz to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po polsku jest nazywany Spiszem (Wikipedia.sk), po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Spiš. Regionem spodziewanej krainy turystycznej i kulturalnej, oferującej kilka parków narodowych: na północny zachód od regionu znajduje się Tatrzański Park Narodowy, oprócz tego Pieniny, Słowacki Raj i Niżne (Wikipedia.sk). Miasta takie jak Levoča, Kežmarok, miejsca takie jak Spišské Podhradie, Spišský hrad i Spišská Sobota. Ośrodki narciarskie, takie jak Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). W Słowackim Raju znajduje się druga co do długości jaskinia na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Oprócz tego znane są Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Psie Diery. Wąwozy krasowe Suchej Belej i Veľkého Sokola uważane są za najpiękniejsze na Słowacji (rajportal.sk).

Spisz to region, który nie zawsze należał do Słowacji (Wikipedia.sk). W XI wieku Spisz był okupowany od południa przez Królestwo Węgier, a od północy przez Królestwo Polskie. Do 1802 roku istniała Provinz X spišskich rycerzy (Parvus comitatus – Sedes superior), ciesząca się przywilejami. Od 1726 roku Betlanovce były centrum prowincji. Rycerze byli ziemianami. Węgierski król Zygmunta Luksemburski przyznał 24 miastom w Spiszu, z których 13 poszło pod polskie zastaw, który trwał 360 lat. Miasta takie jak Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec były częścią zastawu, który przynosił korzyści tylko ekonomiczne. Koniec zastawu został zapewniony militarnie dopiero w drugiej połowie XVIII wieku przez Marię Teresę. W 1614 roku odbyła się na Spiszu Synoda Luterańska, znana również jako Synoda Spišska, na której omawiano organizację protestancką (Wikipedia.sk).

Niektoré príspevky

,

Gemer, Krajina, Slovensko, Fotografie

Grajnár

skala
Hits: 2110

Grajnár je sedlo medzi Malou Knolou a Javorom vo Volovských vrchoch. Leží v nadmorskej výške 1023 metrov nad morom. Spája zo Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Križujú sa tu viaceré turistické chodníky. Kedysi tu bol motorest Javor (Wikipedia).

Grajnár is a saddle between Malá Knola and Javor in the Volovské Mountains. It is located at an altitude of 1023 meters above sea level. It connects the roads from Spišská Nová Ves and Rožňava. Several hiking trails intersect here. There used to be a restaurant called Javor at this location.

 

Spiš, Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Spišské obce

Vrbov

skala
Hits: 2206

Vrbov je známy svojim kúpaliskom, ja sám sa v ňom už pár krát okúpal. Vrbov je známy termálnymi prameňmi. Miestne termálne kúpalisko ponúka možnosť zrelaxovať sa. V obci sa nachádza kostol svätého Egídia, pôvodom z 13. storočia. Obec Vrbov má dobré dopravné spojenie, a preto je ľahko dostupná z okolitých miest, ako sú Poprad a Kežmarok.

Vrbov sa nachádza na križovatke ciest spájajúcich Spišskú Nová Ves, Levoču, s Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Navyše cez Huncovce s Vysokými Tatrami. Boli tú objavené  geotermálnej (obecvrbov.sk). Neďaleko sa nachádza Poprad, aj Slovenský raj. Vrbovská pomáha liečiť reumatizmus, choroby pohybového ústrojenstva (moj-vrbov.sk).

Vrbov is known for its thermal pool, where I myself have taken a dip several times. The village is renowned for its thermal springs. The local thermal pool provides an opportunity for relaxation. The village is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th century. Vrbov has good transportation connections, making it easily accessible from neighboring towns such as Poprad and Kežmarok.

Vrbov is located at the crossroads connecting Spišská Nová Ves, Levoča, Kežmarok, and . Additionally, it connects to the High Tatras through Huncovce. Geothermal water springs were discovered in the area (obecvrbov.sk). Nearby, you’ll find Poprad, Pieniny, and Slovak Paradise. The water in Vrbov is known to help treat rheumatism and musculoskeletal disorders (moj-vrbov.sk).

Vrbov jest znany ze swojego kąpieliska, gdzie sam wielokrotnie się kąpałem. Vrbov słynie z termalnych źródeł. Miejscowe baseny termalne oferują możliwość relaksu. W miejscowości znajduje się Kościół św. Idziego, pochodzący z XIII wieku. Vrbov ma dobre połączenia komunikacyjne, co sprawia, że jest łatwo dostępny z sąsiednich miast, takich jak Poprad czy Kežmarok.

Vrbov znajduje się na skrzyżowaniu dróg łączących Spišská Nová Ves, Levočę, Kežmarok i Starą Ľubovňę. Dodatkowo, biegnie przez Huncovce do Wysokich Tatr. Odkryto tu źródła wód geotermalnych (obecvrbov.sk). W pobliżu znajdują się Poprad, Pieniny i Słowacki Raj. Woda w Vrbovie znana jest z korzystnego wpływu na leczenie reumatyzmu i schorzeń układu kostno-stawowego (moj-vrbov.sk).