2006, 2007, 2008, 2009, 2012, 2013, Akvaristické akcie, Akvaristické burzy, Akvaristické výstavy, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže, Výstavy rýb

Akcie klu​bu​.akva​.sk

Hits: 26387

klub​.akva​.sk poria­dal svo­je akcie aj v Dome kul­tú­ry Ruži­nov na Ruži­nov­skej 28 v Bra­ti­sla­ve.


Živo­rod­ky

Bojov­ni­ce

Iné ryby

Kre­ve­ty, raky, kraby

Sli­má­ky

Akvá­ria

Výsta­vy

Pred­náš­ky

Bur­zy

Stret­nu­tia akvaristov

Ostat­né


Akva­ris­tic­ká zima 2013

Výsta­va miniak­vá­rií (ďal­šia časť akcie pri­bud­ne neskôr)

Výsta­va mini­čiek bola pek­ná, rov­na­ko aj výsta­va divo­kých živo­ro­diek.


Akva­ris­tic­ká zima 2012

V tom­to roku klub​.akva​.sk už tra­dič­ne zor­ga­ni­zo­val výsta­vu mini­čiek Nebo­lo ich veľa, snáď sa v budúc­nos­ti pri­hlá­si viac akvaristov :-).


Akva­ris­tic­ká jar 2010

Klub​.akva​.sk zor­ga­ni­zo­val Akva­ris­tic­kú zimu 21. – 22.11.2009. Ako sa poma­ly stá­va zvy­kom, akcia sa veno­va­la pre­dov­šet­kým miniak­vá­riam. Akva­zi­ma sa kona­la v rov­na­kom ter­mí­ne ako bola akcia v Plz­ni, čo sa mož­no troš­ku nega­tív­ne pre­ja­vi­lo na niž­šej účas­ti pre­daj­cov, ale pre­dov­šet­kým na niž­šej účas­ti náv­štev­ní­kov z Čes­ka. Na dru­hej stra­ne, napr. z Roma­na Sla­bo­cha z Pra­hy sa stá­va počas kona­nia akcií klu​bu​.akva​.sk bra­ti­slav­čan ;-). Kaž­do­pád­ne z hľa­dis­ka náv­štev­nos­ti sa klu­bu akcia nad­mie­ru vyda­ri­la. Ešte som neza­žil na akcii klu​bu​.akva​.sk, v pomer­ne veľ­kých pries­to­roch DK Ruži­nov, aby v sobo­tu počas prvé­ho dňa akcie bolo cez obed toľ­ko ľudí. Odha­du­jem, že na Akva­zi­mu priš­lo viac ako 900 ľudí. Ja sám som sa ten­to­krát na akciu pri­pra­vil dôklad­nej­šie. Je prav­da, že som ponú­kal iba malý sor­ti­ment, moja príp­ra­va skôr spo­čí­va­la v pro­pa­gá­cii. Na sebe som mal trič­ko, kto­ré okrem toho, že ma iden­ti­fi­ko­va­lo a obsa­ho­va­lo rekla­mu na moje vlast­né strán­ky (viď koniec foto­re­por­tu), odpo­rú­čal som pomo­cou neho aj iné cho­va­teľ­sky zame­ra­né strán­ky, kto­ré má pod­ľa mňa zmy­sel sle­do­vať: www​.akva​ria​.sk, www​.akva​.sk, maniak​va​.sez​nam​.cz www​.akva​rij​ni​.cz, www​.aqu​atab​.net, www​.akva​ma​la​wi​.com, www​.rybic​ky​.net, www​.reef​.sk, www​.fish​ba​se​.com, www​.ifau​na​.sk, www​.tera​ris​ti​ka​.sk. Na sto­le som mal note­bo­ok, na kto­rom beža­la pre­zen­tá­cia, kde boli scre­ens­ho­ty tých­to strá­nok spo­lu s mojou strán­kou a do kto­rej som pri­dal ešte strán­ku www​.cich​lid​.sk. Na výsta­ve mini­čiek sa mi naj­viac páči­lo akvá­ri­um Andre­ja Žit­né­ho, alias aze­ta a Khan­ho­ve akvá­ri­um – Khanh Ta. Tie boli sku­toč­né krás­ne. Vo foto­re­por­tá­ži sú vid­no via­ce­ré, kto­ré sa mi páči­li a poda­ri­lo sa mi ich sluš­ne odfo­to­gra­fo­vať. Sú v pora­dí, v akom by som ich zhod­no­til ja. Súťa­že som sa zúčast­nil aj ja. Nebol som vôbec so sebou spo­koj­ný, svo­je pred­sav­za­tie veno­vať sa minič­ku dlh­ší čas som sil­ne zaned­bal. Cel­ko­vo sa súťa­že zúčast­ni­lo 34 miniak­vá­rií od 22 akva­ris­tov. Ofi­ciál­ne vyhod­no­te­nie orga­ni­zá­to­rom je na kon­ci prís­pev­ku o tej­to akcii. Ja len struč­ne spo­me­niem, že výsled­kom hod­no­te­nia poro­ty je 1. Khanh Ta Fire Wood, 2. Mar­ké­ta Rejl­ko­vá – Aus­tral­ský podzim, 3. Michal Tou­far – Adrš­pach. Hla­so­va­nie náv­štev­ní­kov dopad­lo tro­chu inak: 1. Andrej Žit­ný – Leto, 2. Khanh Ta – Fire Wood, 3. Michal Tou­far – Adršpach.

Na akciách klu​bu​.akva​.sk som sa dote­raz vždy pra­vi­del­ne zúčast­ňo­val. Do kon­ca roka 2008 som dokon­ca bol čle­nom rady toh­to klu­bu. Aj pre­to si dovo­lím v nasle­du­jú­cich riad­koch tro­chu suma­ri­zo­vať a byť tro­chu kri­tic­ký. Skú­sim zhod­no­tiť z pohľa­du náv­štev­ní­ka čo mi Akva­zi­ma 2009 ponúk­la aj s ohľa­dom na minu­losť. Vstup­né osta­lo nezme­ne­né, 1.5 €. Mohol som si nakú­piť, pre­dov­šet­kým v sobo­tu bolo cel­kom z čoho vybrať, aj sor­ti­ment bol vša­ko­va­ký. Prí­jem­ne pote­ši­la vyš­šia náv­štev­nosť. V nede­ľu by som bol skla­ma­ný, pre­to­že polo­vič­ka pre­daj­cov bola fuč. Keď­že sa táto situ­ácia opa­ko­va­la a navy­še jed­not­li­ví pre­daj­co­via boli roz­ťa­ha­ní po celom pries­to­re, tak by som oce­nil, keby uspo­ria­da­teľ akcie ape­lo­val ove­ľa viac na pre­daj­cov, naj­mä tých objem­nej­ších, aby zosta­li aj v nede­ľu na akcii. A zdá sa mi vhod­né, keby prázd­ne sto­ly, kto­ré po sobo­te osi­re­jú, zmiz­li z dosa­hu očí náv­štev­ní­kov, a aby jed­not­li­vých pre­daj­cov uspo­ria­da­teľ po odcho­de iných pre­su­nul tak, aby boli pri sebe. Výsta­va miniak­vá­rií bola pek­ná, ale nemys­lím si, že je vhod­né mať výsta­vu v tom zastr­če­nom kúte, kde zvy­čaj­ne klub​.akva​.sk umiest­ňu­je výsta­vy a kde bola aj teraz. Zvlášť s ohľa­dom na sla­bú infor­mo­va­nosť o loka­li­zá­cii samot­nej výsta­vy. Mys­lím si, že ambí­ci­ou klu​bu​.akva​.sk je poria­dať výsta­vy a tým ovplyv­ňo­vať akva­ris­tov aj neak­va­ris­tov. Na mňa ale tým, že výsta­vy sú situ­ova­né vza­du a vpre­du pries­tor je prázd­ny, to pôso­bí aj tak, že uspo­ria­da­teľ ako­by nech­cel svo­je die­lo pre­zen­to­vať. V pries­to­re DK Ruži­nov je dosť mies­ta, napra­vo od sto­lov, kde býva naj­dl­h­ší rad bur­zo­vých pre­daj­cov, tam je ide­ál­ny pries­tor pre pre­zen­to­va­nie, a to nie­len výsta­vy akvá­rií. Aj ten­to­krát sa kona­li pred­náš­ky. Nuž, keby som nebol vo veci zna­lý, tak by som neve­del ale kedy sa kona­li. Nikto, ani mňa neupo­zor­nil na začia­tok pred­ná­šok a mám sil­ný pocit, že ani väč­ši­na náhod­ných náv­štev­ní­kov nema­la tuše­nie o tej­to chvá­ly­hod­nej akti­vi­te. Ak si to sami nepre­čí­ta­li pred­tým na pla­gá­te, tak zrej­me na žiad­nej pred­náš­ke nebo­li a ani o nej netu­ši­li. Ja som si aku­rát vši­mol, kde mala byť. Nav­šte­vu­jem akcie podob­né­ho dru­hu, napr. aj foto­gra­fic­ké akcie, výsta­vy výtvar­ných diel, ver­ni­sá­že, fil­mo­vé pro­jek­cie, veľ­tr­hy tech­nic­kej pova­hy, rôz­ne obchod­né a pre­zen­tač­né akcie a vša­de tam oby­čaj­ne je neja­ký prvok, kto­rý zabez­pe­ču­je komu­ni­ká­ciu aj pria­mo na akcii. Často­krát plnia túto fun­kciu aj deti orga­ni­zá­to­rov v rov­na­kých trič­kách, kto­ré ope­ru­jú po pries­to­re výsta­vis­ka a vyzý­va­jú ľudí, aby šli tam, či onam. Pri vstu­pe čas­to pre­dá­va­jú­ci vstu­pen­ky, ale­bo aj nie­kto iný, sto­jí a infor­mu­je. A zväč­ša na rôz­nych pre­zen­tá­ciách vní­mam spo­lu­pat­rič­nosť. Na akciách klu​bu​.akva​.sk by som, keby som dob­re nepoz­nal orga­ni­zá­to­rov a aj kopec náv­štev­ní­kov, neve­del rozo­znať asi ani žiad­ne­ho orga­ni­zá­to­ra. O neja­kej odpo­zo­ro­va­nej spo­lu­pat­rič­nos­ti sa nedá hovo­riť, snáď len pod­ľa nie­kto­rých tri­čiek, aj to rôz­nych farieb u ťaž­ko defi­no­va­teľ­ných oko­lo­idú­cich. Na akciách klu​bu​.akva​.sk skôr fun­gu­je “ché­mia” medzi pre­daj­ca­mi, čias­toč­ne aj medzi náv­štev­ník­mi. V DK Ruži­nov sú k dis­po­zí­cii pane­ly, na kto­ré sa dajú umiest­niť pro­pa­gač­né, edu­kač­né mate­riá­ly, prí­pad­ne foto­gra­fie. Na Akva­zi­me 2009 nebo­lo nič. Využi­te tých­to pane­lov kle­sá od akcie ku akcii. Pre náv­štev­ní­ka akva­ris­tic­kej akcie je ten­to pries­tor prázd­ny, neči­ta­teľ­ný. Na pred­chá­dza­jú­cej Akva­je­se­ni boli na pane­loch mys­lím edu­kač­né mate­riá­ly, veď pre­čo nie? Čo iné má moh­lo pozi­tív­ne zau­jať na Akva­zi­me 2009? Bohu­žiaľ, nič ma nena­pad­lo pre bež­né­ho náv­štev­ní­ka. Iný prog­ram nebol, aspoň ja som ho neza­re­gis­tro­val. Pred­tým klub pri­pra­vil aspoň stôldeti, ale aj dospe­lí si moh­li kres­liť. V minu­los­ti deti napr. hádza­li koc­kou. Keď to pre­že­niem, tak počas Akva­zi­my 2009 sa na deti nikto ani nepoz­rel. Ako odme­na za nakres­le­nie sa vysky­to­va­li pri poklad­ni cuk­rí­ky, čas­to sa zapo­ji­li aj dospe­lí. Sám som počas Akva­je­se­ne 2009 úspeš­ne vyzval pri poklad­ni pani v naj­lep­ších rokoch, kto­rá potom kres­li­la asi 4 – 5 obráz­kov. Neza­bud­la a čosi veno­va­la aj oko­lo pobe­hu­jú­cim deťom a vyžia­da­la si aj cuk­rík ;-). Na nie­kto­rých akci­ach bola na prog­ra­me draž­ba. Keby som aspoň videl, že samot­ní orga­ni­zá­to­ri sú radi, ako pri­pra­vi­li akciu, prí­pad­ne keby som videl, že sa vysky­tu­jú v pries­to­re, sna­žia sa nie­čo napra­viť, infor­mo­vať dru­hých. Nič také som ale neza­re­gis­tro­val.. Veľ­mi pozi­tív­ny bol “spo­lo­čen­ský večer”, kto­rý sa konal opäť v pries­to­roch domá­ce­ho bis­tra. Ten­to­krát som sa na ňom zdr­žal cca do 22-​ej hodi­ny. Výbor­ne sme sa bavi­li. Ten­to večer je pre aktív­nych účast­ní­kov a je pocho­pi­teľ­ne mimo verej­né­ho prog­ra­mu. V kaž­dom prí­pa­de je to naj­zmys­lu­pl­nej­šia akti­vi­ta pre kre­dit akcie v očiach zažra­tých účastníkov.

Viem, že nasle­du­jú­ca akcia podob­né­ho typu bude Akva­ris­tic­ká jar a má sa konať 8.5.2009. Nám pre­daj­com sa to samoz­rej­me nepá­či, pre­to­že je to veľ­mi nesko­ro od Akva­ris­tic­kej zimy. Mys­lím, že ani pre oby­čaj­ných náv­štev­ní­kov to nie je prá­ve dob­rá sprá­va. Pre nás, kto­rí sa aktív­nej­šie podie­ľa­me na akciách v sumá­re poma­ly po celej stred­nej Euró­pe, je zlý aj ten fakt, že ter­mín akcie Akva­ja­ri 2010 sme sa dozve­de­li až na Akva­ris­tic­kej zime 2009. Je bež­né, že si poniek­to­rí robí­me roz­pis na rok dopre­du. Oča­ká­val by som, že orga­ni­zá­to­ri podob­ných akcií a hlav­ne tam, kde je obrov­ský poten­ciál masy ľudí (a to v Bra­ti­sla­ve je), sa bude k tomu­to sta­vať inak. Ja napr. okam­ži­te, ako som sa dozve­del, že Akva­jar 2010 bude 8.5.2010, som vedel, že na nej nebu­dem osob­ne zastú­pe­ný, pre­to­že v ten deň mám iný prog­ram. A vzhľa­dom na to, že klub​.akva​.sk uspo­ra­dú­va už len tri akcie do roka namies­to šty­roch, tak nasle­du­jú­ca akcia klu​bu​.akva​.sk, na kto­rej sa budem môcť zúčast­niť bude zrej­me naj­skôr kon­com sep­tem­bra 2010. A to je tak­mer o 10 mesia­cov !! Chcem a budem veľ­mi rád, keď klub​.akva​.sk a podob­né spol­ky, kto­ré sa sna­žia robiť nie­čo pek­né, budú mať náv­štev­nosť a budú schop­né pre­žiť. Obzvlášť v Bra­ti­sla­ve. Aj pre­to, lebo je to dra­hé mes­to a na pre­ná­jom pries­to­rov výsta­vy sú istot­ne vyš­šie nákla­dy, ako by boli a sú v iných mes­tách. A chcem, aby sa takým­to akciám darilo.


Akva­ris­tic­ká jeseň 2009

Akva­je­seň (3. – 4.10.2009) sa nies­la v zna­me­ní bojov­níc, kre­ve­tiek, rakov a kra­bov. Sta­lo sa už tra­dí­ci­ou, že klub​.akva​.sk uspo­ra­dú­va výsta­vy bojov­níc s medzi­ná­rod­nou účas­ťou. Bojov­ni­ce sa tešia veľ­ké­mu záuj­mu nie­len súťa­žia­cich, ale aj náv­štev­ní­kov. Musím sa pri­znať, že som pocho­dil pomer­ne dosť výstav, ale také bojov­ni­ce, prí­pad­ne tak pek­ne nasvie­te­né bojov­ni­ce, som ešte nevi­del. Súťa­ži­lo sa pod­ľa štan­dar­du ČLA, to zna­me­ná, že sme vide­li na výsta­ve pla­ka­ty, half­mo­ony, ale aj doub­le­tai­ly. Na akvá­ria s bojov­ni­ca­mi svie­ti­lo hor­né svet­lo “halo­gé­nov”, kto­ré boli pomer­ne na hus­to nad nimi. Môj prvý pocit bol, keď som si ešte nevši­mol svet­lá, ako je to mož­né, že na ryby svie­ti sln­ko. Mys­lím, že aj znač­ný bodo­vý cha­rak­ter toh­to typu osvet­le­nia spra­vil výbor­nú služ­bu pre pek­né vyfar­be­nie rýb. Netrú­fam si pove­dať nakoľ­ko to vplý­va­lo na bojov­ni­ce, ale tie boli v kaž­dom prí­pa­de mimo­riad­ne kľud­né. Mys­lím, že to bol jeden z fak­to­rov, pop­ri dob­rej vode a iných, kto­ré pris­pe­li k tomu, aby sa bet­ky v Ruži­no­ve cíti­li dob­re. Cel­ko­vým víťa­zom výsta­vy sa stal Milo Pešek. Jed­ným zo zúčast­ne­ných bol aj Hris­to Ata­na­sov, kto­rý bol veľ­mi úspeš­ný na pre­doš­lej výsta­ve v rám­ci Akva­le­ta 2008. Ten­to­krát zví­ťa­zil v dvoch kate­gó­riách – sin­gle­tail fema­le a pla­kat. Kom­bi­no­va­né varie­ty vyhral Mar­tin Haláč, veil­tail Ľudo­vít Fuj­ko, cro­wn­tail Marek Bôrik, doub­le­tail Milo­slav Pešek a half­mo­on Daniel Deká­nek. Posu­dzo­va­ných bolo 89 kolek­cií. Kaž­do­pád­ne ma neprí­jem­ne prek­va­pi­la veľ­mi sla­bá účasť ľudí oko­lo splen​dens​po​wer​.cz. Dúfam že nabu­dú­ce spra­via do Bra­ti­sla­vy invá­ziu ;-). Cel­ko­vá výsled­ko­vá lis­ti­na je na strán­kach klu­bu. V nede­ľu popo­lud­ní pre­beh­la draž­ba, čo je v kaž­dom prí­pa­de výbor­ná tra­dí­cia a urči­te lákad­lo pre zabe­hnu­tých aj poten­ciál­nych cho­va­te­ľov bojov­níc, prí­pad­ne len pre obdi­vo­va­te­ľov tých­to oso­bi­tých rýb. Ďal­šie veľ­ké lákad­lo na náv­šte­vu akcie, a pri­zná­vam sa, že pre mňa ove­ľa väč­šie, vzhľa­dom na to, že výstav bojov­níc som videl kopec, bola výsta­va zo sku­pi­ny bez­sta­vov­cov: rakov, kra­bov a kre­viet. Naj­mä na kra­by som sa veľ­mi tešil. Skla­ma­ný som nebol, člán­ko­va­né zvie­rat­ká sa mi páči­li. Rov­na­ko inšta­lá­cia výsta­vy, naaran­žo­va­nie mi pri­pa­da­lo este­tic­ky pek­ne zla­de­ná, aj funkč­ne spôsobilá.

Orga­ni­zá­to­ri aj ten­to krát pri­pra­vi­li pred­náš­ky, kto­ré mali páni Nor­bert Dokou­pil a Nor­man Dur­ný. Nie som si istý pres­ne téma­mi – sám som pre­dá­val, čiže pred­ná­šok som sa bohu­žiaľ opäť nezú­čast­nil. Pán Dokou­pil pred­ná­šal svo­je “Neuče­sa­né myš­lien­ky o živo­rod­kách” a pán Dur­ný pred­ná­šal o kre­vet­kách. Deti, ale aj dospe­lí mali mož­nosť vyfar­bo­vať “akva­ris­tic­ké” oma­ľo­ván­ky. Bur­za, ale­bo ak chce­te akva­tr­hy, bola čo sa týka počtu pre­daj­cov zatiaľ za éru klu​bu​.akva​.sk naj­po­čet­nej­šia (snáď cez 35 pre­daj­cov). Pri roz­ho­vo­roch sme sa zhod­li, že ponu­ka bola naozaj veľ­mi dob­rá a snáď si tak­mer kaž­dý náv­štev­ník mohol vybrať k spo­koj­nos­ti. Z môj­ho pohľa­du cho­va­te­ľa a aj akva­ris­tu som o tom pre­sved­če­ný. Navy­še si mys­lím, že aj keď pri­šiel cez Akva­je­seň 2009 neja­ký náv­štev­ník, kto­rý v Ruži­no­ve niko­ho nepoz­nal, mal veľ­mi dob­rú mož­nosť poba­viť sa a vní­mať ocho­tu sa pode­liť o skú­se­nos­ti, rie­šiť naj­rôz­nej­šie prob­lé­my, zís­kať potreb­né kon­tak­ty apod. Aj z hľa­dis­ka dru­hu tova­rov (krmi­vo, tech­ni­ka, ryby, rast­li­ny atď.) sa ponu­ka pek­ne zaob­ľu­je, kom­ple­ti­zu­je, dokon­ca už hádam aj mož­no vra­vieť o vní­ma­teľ­nej kon­ku­ren­cii. Ten­to krát však musím pri­znať, že ponu­ka rast­lín bola o pozna­nie slab­šia než v minu­los­ti. Ako som už načr­tol, akcie podob­né­ho typu majú v sebe pre aktív­nej­ších zúčast­ne­ných aj spo­lo­čen­ský cha­rak­ter. Jed­nak sa zídu rôz­ni cho­va­te­lia, zná­mi z rôz­nych kon­čín, kto­rí sa potom nav­šte­vu­jú aj doma, v chov­niach apod., a jed­nak orga­ni­zá­tor čas­to poskyt­ne mož­nosť spoz­nať sa aj ľudom “nano­vo”. Akva­je­seň 2009 bola tým správ­nym are­álom roz­ší­re­nia typo­vo podob­ných, prí­pad­ne vzá­jom­ne sa pri­ťa­hu­jú­cich ľudí. Ja sám som regis­tro­val napr. pánov Doče­ka­la, Bal­na­ra, Cson­gá­ra, Trun­kval­te­ra, Bydžov­ské­ho, Sla­bo­cha, Kače­nu, Chme­la­řa, Frim­la, Vet­rá­ka, Konôp­ku, Bur­ge­ra a mno­hých ďal­ších, kto­rí sa rôz­nym spô­so­bom podie­ľa­li na podu­ja­tí. Klub​.akva​.sk plá­no­va­ne pri­pra­vil na sobo­tu večer 3.10.2009, pár met­rov od pries­to­ru výsta­vy (pod rov­na­kou stre­chou), v spo­lu­prá­ci s miest­nym pod­ni­kom, spo­lo­čen­ský pries­tor pre poba­ve­nie. Klo­bás­ka bola vraj “prvo­tříd­ní, exklu­ziv­ní” a ja s tým musím súhla­siť, pivo, kofo­la a iné dob­ro­ty pev­ne verím, že chu­ti­li tiež. Pre­be­ra­lo sa všet­ko mož­né, dôle­ži­tá bola poho­do­vá nála­da. Ja som bohu­žiaľ musel veľ­mi sko­ro odísť, ale mám infor­má­cie, a na začiat­ku ma snáď moje oči a uši nekla­ma­li, že sa tam vys­trie­da­lo do tre­tej nad ránom mož­no 40 – 50 akva­po­zi­tív­nych ľudí. A, že bolo vese­lo, je hádam všet­kým jasné.

Odka­zy


Akva­ris­tic­ká jar 2009

25. – 26.4.2009 bola v Bra­ti­sla­ve výsta­va veno­va­ná rybám Juž­nej Ame­ri­ky s náz­vom Per­ly Ama­zó­nie. Počas pred­náš­ko­vé­ho popo­lud­nia roz­prá­val Josef Ešpan­dr a svo­jej “Ces­te do nezná­ma” – Juž­ná Ame­ri­ka a Mar­ké­ta Rejl­ko­vá na tému “Čier­ne vody Juž­nej Ame­ri­ky – na vlast­nej koži a v akvá­riu”.

Odka­zy


Akva­ris­tic­ká zima 2008

29.11. – 30.11.2008 uspo­ria­dal klub​.akva​.sk 2. roč­ník súťa­že miniak­vá­rií. Výsta­va to bola pek­ná, aj účasť naz­na­či­la, že táto myš­lien­ka má budúc­nosť. 31 “mini­čiek” súťa­ži­lo o pria­zeň poro­ty, aj divá­kov. Mne sa veľ­mi páči­li kom­po­zí­cie Kha­na. Utk­ve­lo mi v pamä­ti, že súťa­žil zo štyr­mi minič­ka­mi. Tri z nich sa mi páči­li, jed­no veľ­mi. Dve akvá­ria medzi minič­ka­mi boli ten­to­krát aj mor­ské. Hneď po vstu­pe do pries­to­ru DK Ruži­nov boli na sto­ja­noch krás­ne 200 lit­ro­vé akvá­riá, kto­ré repre­zen­to­va­li “Výsta­vu vod­ných rast­lín”. Musím uznať, že akvá­ria boli zaria­de­né pek­ne. Mys­lím, že to bol dob­rý ťah aj od orga­ni­zá­to­ra, Náv­štev­ní­ka upú­ta­li hneď na začiat­ku. V rám­ci “Akva­tr­hov” som postre­hol vyš­šiu účasť slo­ven­ských cho­va­te­ľov a firiem. Uví­ta­li sme medzi nami aj pána Chme­la­řa z Hrad­ca Krá­lo­vé, kto­rí “u nás” pre­dá­va­li ryby. Okrem iné­ho sa dali kúpiť na trhoch aj men­šie nové akvá­riá. Na pia­tich pane­loch boli vysta­ve­né foto­gra­fie. Zväč­ša boli na nich vod­né rast­li­ny a miniak­vá­ria. Deti si opäť vyma­ľo­vá­va­li, mys­lím teda, že bolo načim ten­to víkend prí­sť do Ruži­no­va na Akva­ris­tic­kú zimu.

Odka­zy


Akva­ris­tic­ká jeseň 2008

Klub​.akva​.sk uspo­ria­dal v dňoch 11. – 12.10.2008 Akva­ris­tic­kú jeseň. Tra­dič­ne v Dome kul­tú­ry v Ruži­no­ve v Bra­ti­sla­ve na Ruži­nov­skej 2008. Hlav­ný prog­ra­mom podu­ja­tia boli Maj­strov­stvá Euró­py Gup­py párov a Klu­bo­vá výsta­va divo­kých živo­ro­diek. Zve­da­vých na našu akciu bolo cca 700 náv­štev­ní­kov. Bola pre nás veľ­ká česť uspo­ria­dať ME Gup­py párov, sme pred­sa len ešte mla­dý klub a dosta­li sme dôve­ru uspo­ria­dať finá­lo­vé 4. kolo. Súťa­že gupiek majú veľ­kú tra­dí­ciu po celom sve­te, v rám­ci Euró­py sa koná kaž­dý rok zhru­ba sedem kôl v kate­gó­rii Gup­py triá. Tri sam­če­ko­via tvo­ria jed­nu kolek­ciu. My sme uspo­ria­da­li Gup­py páry, kde kolek­ciu tvo­rí sam­ček a samič­ka. Pre triá pla­tí, že z kona­ných výstav sa sčí­ta­jú naj­lep­šie šty­ri výsled­ky cho­va­te­ľa a pod­ľa toho sa určí cel­ko­vé pora­die. Tie­to výsta­vy musia byť dopre­du uzna­né ako kolá v rám­ci ME. Pre páry pred rokom 2008 pla­ti­lo, že sa nikdy neu­spo­ria­da­lo viac ako dve výsta­vy do roka. Dve výsta­vy je mini­mál­ny počet na to, aby sa vyhla­so­va­lo pora­die ME. Ten­to rok, 2008, bude mož­no pre­lo­mo­vý, pre­to­že sa poda­ri­lo usku­toč­niť šty­ri výsta­vy Gup­py páry. Pred našou finá­lo­vou výsta­vou v Bra­ti­sla­ve bolo prvé kolo v poľ­skej Bielsko-​Bialej, v Ban­skej Bys­tri­ci a v Ostra­ve. Hod­no­te­nie gupiek sa ria­di pod­ľa štan­dar­du IKGH, čo je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia, kto­rá zastre­šu­je súťaž­né výsta­vy gupiek. Aj cel­ko­vú ofi­ciál­nu výsled­ko­vú lis­ti­nu musí zosta­viť IKGH. Okrem výstav gupiek v rám­ci ME sa koná kaž­dý rok aj nie­koľ­ko ďal­ších výstav, kto­ré sa neza­ra­tú­va­jú do cel­ko­vých výsledkov.

My sme mali tú česť, že sa našej výsta­vy osob­ne zúčast­ni­lo nie­koľ­ko súťa­žia­cich, kto­rí skon­či­li na pop­red­ných mies­tach v rám­ci celej súťa­že Gup­py párov za rok 2008. Kon­krét­ne sme medzi nami radi pri­ví­ta­li Bogus­la­wa Micin­ské­ho, Iva­na Krous­ké­ho, Jose­fa Fel­ta, Jaro­sla­va Bale­ju, Mila­na Vet­rá­ka, Mariá­na Stie­ran­ku, Jána Budaia, Vla­di­mí­ra Pro­ti­vu, Miro­sla­va Konôp­ku a Richar­da Toku­še­va. Teší nás, že všet­ci víťa­zi v jed­not­li­vých kate­gó­riach boli na našej výsta­ve osob­ne – páni Micin­ski, Pro­ti­va a Toku­šev. Čle­no­via náš­ho klu­bu nevyš­li napráz­dno. Ivan Vyslú­žil, kto­rý síce súťa­ži za SZCH skon­čil medzi veľ­kop­lut­vý­mi cel­ko­vo na 6. mies­te. Bra­ňo Bar­čin skon­čil tes­ne za ním. Bra­ňo sa umiest­nil aj medzi krát­kop­lut­vý­mi – na 6. mies­te. Milan Líbal skon­čil v tej­to kate­gó­rii jede­nás­ty. Bra­ňo sa umiest­nil aj v rám­ci mečí­ka­tých na 3. mies­te. Víťa­zom aj umiest­ne­ným gra­tu­lu­je­me a želá­me im veľa ďal­ších úspe­chov. Pev­ne verím, že sme sa uvied­li do európ­skej gup­kár­skej spo­loč­nos­ti dob­re. Vedú­cim výsta­vy bol Bra­ni­slav Bar­čin (KAS-​SK). Medzi­ná­rod­né­ho pozo­ro­va­te­ľa robil Miro­slav Konôp­ka (SZCH-​SK). Posu­dzo­va­li: Bogus­law Micin­ski (KPR-​PL), Marián Stie­ran­ka (SZCH-​SK), Jaro­slav Bale­ja (CKG-​CZ), Vla­di­mír Pro­ti­va (IRIS-​CZ) a na moju veľ­kú radosť aj ja – Peter Kac­lík (KAS-​SK). Kla­si­fi­ko­va­li sme 114 kolek­cií. Dve kolek­cie boli dis­kva­li­fi­ko­va­né, 8 kolek­cií uhy­nu­lo pri tran­s­por­te. Výsta­vy sa zúčast­ni­lo 34 cho­va­te­ľov z devia­tich klu­bov z Poľ­ska, Čes­ka, Talian­ska a Slo­ven­ska. Tra­ja účast­ní­ci boli bez klu­bo­vej prí­sluš­nos­ti. Akvá­ria s gup­ka­mi boli umiest­ne­né dob­re, páči­lo sa mi aj solíd­ne osvetlenie.

Výsled­ky 4. kola ME Gup­py páry 2008 – naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Veľkoplutvé

Pora­dieMenoKlubŠtan­dardBody

1.

Bogus­law Micinski

PL/​KPR

2−3−1

155.33

2.

Vlas­ti­slav Šenkýř

CZ/​FREE

2−3−10÷1

152.00

3.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

2−1−10÷4

151.67

4.

Ivan Krous­ký

CZ/​AKV

2−6−1

149.67

5.

Gab­riel Štůla

CZ/​AKV

2−1−10÷4

149.33

6 – 8.

Ján Budai

SK/​SZCH

2−1−11

148.67

6 – 8.

Miros­law Kubajka

PL/​MOL

2−3−1

148.67

6 – 8.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

2−3−1

148.67

9 – 10.

Anne-​Marie Štůlová

CZ/​AKV

2−1−10÷4

148.00

9 – 10.

Krzysz­tof Kujawa

PL/​MOL

2−3−1

148.00

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Mečíkaté

Pora­dieMenoKlubŠtan­dardBody

1.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

6−3−11

149.67

2.

Milan Líbal

SK/​KAS

7−3−14

146.33

3.

Richard Toku­šev

SK/​SZCH

5−1−17

144.33

4.

Věra Kubi­no­vá

CZ/​CKG

5−1−17

144.00

5.

Cris­tian Salogni

IT/​AIG

5−3−17

139.67

6.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

5−1−17

138.67

7.

Josef Felt

CZ/​IRIS

5−1−17

136.33

8.

Pavol Sed­lák

SK/​KAS

5−1−9

134.67

9.

Anton Domin

SK/​SZCH

6−1−17

131.00

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Krátkoplutvé

Pora­dieMenoKlubŠtan­dardBody

1.

Vla­di­mír Protiva

CZ/​IRIS

11−1−11

148.00

2.

Milan Líbal

SK/​KAS

11−5−10÷6

147.67

3.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

9−3−11

145.00

4.

Miro­slav Konôpka

SK/​SZCH

11−3−1

144.67

5.

Peter Ben­čú­rik

SK/​KAS

11−1−10÷4

143.33

6.

Marián Stie­ran­ka

SK/​SZCH

9−3−1

143.00

7.

Janusz Ozi­omek

PL/​PTAT

11−3−4

142.00

8 – 9.

Mario Ber­toc­co

IT/​AIG

9−1−8÷11

137.33

8 – 9.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

11−1−11

137.33

10.

Simo­ne Fumagalli

IT/​AIG

9−1−8÷11

134.67

Cel­ko­vé výsled­ky ME Gup­py páry 2008 (neofi­ciál­ne)

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Veľkoplutvé

Pora­dieMenoKlubBody

1.

Bogus­law Micinski

PL/​KPR

621.33

2.

Ivan Krous­ký

CZ/​AKV

603.33

3.

Krzysz­tof Kujava

PL/​MOL

596.33

4.

Jozef Felt

CZ/​IRIS

590.33

5.

Miros­law Kubajka

PL/​MOL

588.00

6.

Ivan Vyslú­žil

SK/​SZCH

585.00

7.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

581.33

8.

Jaro­slav Baleja

CZ/​CKG

579.66

9.

Milan Vet­rák

SK/​SZCH

577.00

10.

Krzysz­tof Murawski

PL/​MOL

574.33

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Krátkokoplutvé

Pora­dieMenoKlubBody

1.

Vla­di­mír Protiva

CZ/​IRIS

585.33

2.

Janusz Ozi­omek

PL/​PTAT

584.33

3.

Vla­di­mír Sládek

IRIS/​CZ

574.33

4.

Miro­slav Konôpka

SK/​SZCH

567.66

5.

Marián Stie­ran­ka

SK/​SZCH

566.66

6.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

565.33

7.

Die­go Montanari

IT/​AIG

425.33

8.

Anton Domin

SK/​SZCH

401.00

9.

Lukáš Jaku­bec

SK/​SZCH

286.66

10.

Ivan Bar­la

SK/​SZCH

280.66

Naj­lep­ší výsle­dok cho­va­te­ľa – Mečíkaté

Pora­dieMenoKlubBody

1.

Richard Toku­šev

SK/​SZCH

586.00

2.

Jozef Felt

CZ/​IRIS

553.00

3.

Bra­ni­slav Barčin

SK/​KAS

549.66

4.

Vla­di­mír Sládek

CZ/​IRIS

448.00

5.

Věra Kubi­no­vá

CZ/​CKG

288.66

6.

Cris­tian Salogni

IT/​AIG

277.34

7.

Janusz Ozi­omek

PL/​PTAT

276.66

8.

Ivan Bar­la

SK/​SZCH

262.66

9.

Anton Domin

SK/​SZCH

254.00

10.

Vác­lav Štafl

CZ/​AKV

150.66

Výsta­va divo­kých živorodiek

Dru­hou výsta­vou, kto­rú sme pri­pra­vi­li, bola klu­bo­vá výsta­va divo­kých živo­ro­diek. Ide z veľ­kej čas­ti o tzv. nefa­reb­né, komerč­ne, pre­dov­šet­kým u nás, nezau­jí­ma­vé dru­hy. Ich fareb­nosť a cha­rak­ter skôr oce­ní zanie­te­ný akva­ris­ta, fajnš­me­ker, prí­pad­ne uve­do­me­lý náv­štev­ník. Zau­jí­ma­vé je aj to, že mno­hé z tých­to dru­hov, už neži­jú ani v prí­ro­de. Dokon­ca nie­ke­dy neexis­tu­jú ani bio­to­py, v kto­rých sa pôvod­ne vysky­to­va­li, čiže čas­to nie je v prí­ro­de ani čo chrá­niť. Často­krát ide o ende­mic­ké dru­hy. Klub​.akva​.sk pre­zen­to­val na výsta­ve 41 dru­hov a foriem divo­kých živo­ro­diek. Z môj­ho pohľa­du šlo o chvá­ly­hod­nú a uni­kát­nu výsta­vu. Akvá­ria, v kto­rých boli tie­to nád­her­né ryby, boli zaria­de­né s dnom so živý­mi vod­ný­mi rast­li­na­mi, s fil­trá­ci­ou a boli účin­ne nasvie­te­né. Ich krá­su môže­te posú­diť pod­ľa foto­gra­fií. Divo­ké živo­rod­ky – prí­rod­né for­my živo­ro­diek, kto­ré sme vysta­vo­va­li, pochá­dza­li z Mexi­ka, Guate­ma­ly, Hon­du­ra­su, Kolum­bie, Tri­ni­da­du, Hai­ti, Jamaj­ky, Nika­ra­guy, Vene­zu­e­ly, Pana­my, Bra­zí­lie, Uru­gu­aju, Argen­tí­ny, Domi­ni­kán­skej repub­li­ky, Kuby, Thaj­ska, Malaj­zie, Indo­né­zie, Sula­we­si, Fili­pín, Flo­ri­dy a Georgie.

Dru­hy a for­my na výstave:

  • Allo­to­ca duge­sii (Bean, 1887)
  • Ame­ca splen­dens Mil­ler & Fitz­si­mons, 1971
  • Belo­ne­sox beli­za­nus Kner, 1860
  • Der­mo­ge­nys Mil­ler & Fitz­si­mons, 1971
  • Fle­xi­pen­nis vit­ta­tus Hubbs, 1926
  • Girar­di­nus fal­ca­tus Eigen­mann, 1903
  • G. metal­li­cus Mil­ler, 1960
  • Hemir­hamp­ho­don pogo­nog­nat­hus Ble­e­ker, 1853
  • Hete­ran­dria for­mo­sa Girard, 1859
  • Cha­pa­licht­hys pera­ti­cus Alva­rez, 1963
  • Ily­o­don whi­tei Meek, 1904
  • Limia nig­ro­fas­cia­ta Regan, 1913
  • L. mela­no­gas­ter Günt­her, 1866
  • L. peru­giae Ever­mann & Clarkm 1996
  • L. tri­dens Hil­gen­dorf, 1889
  • Mic­ro­po­eci­lia pic­ta “Red”
  • M. bifur­ca “El Salto”
  • M. bifur­ca Eigen­mann, 1909
  • Neohe­te­ran­dria ele­gans Henn, 1916
  • Nomor­hamp­hus lie­mi lie­mi Vogt, 1978
  • Poeci­lia win­gei Poeser, Kemp­kes & Isb­rüc­ker, 2005
  • P. cau­ca­na Ste­in­dach­ner, 1880
  • P. reti­cu­la­ta Peters, 1859
  • Phal­lo­ce­ros cau­di­ma­cu­la­tus Hen­sel, 1868
  • Poeci­li­op­sis pro­li­fi­ca Mil­ler, 1960
  • Pria­pel­la inter­me­dia Alva­rez & Car­ran­za, 1952
  • Pse­udo­xip­hop­ho­rus cf. jonesii
  • Xip­hop­ho­rus cou­chia­nus (Girard, 1859)
  • X. birch­man­ni Lech­ner & Rad­da, 1987
  • X. con­ti­nens Rau­chen­ber­ger, Kall­man & Mori­zot, 1990
  • X. hel­le­ri Hec­kel, 1848
  • X. malin­che Rau­chen­ber­ger, Kall­man & Mori­zot, 1990
  • X. mon­te­zu­mae Jor­dan & Sny­der, 1899
  • X. neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man & Mori­zot, 1990
  • X. sig­num Rosen & Kall­man, 1969
  • X. sp. “Guate­ma­la”
  • Xeno­to­ca eise­ni Rut­ter, 1896

Súčas­ťou podu­ja­tia boli aj ten­to­krát Akva­tr­hy. Ponu­ka bola ten­to­krát lep­šia, prav­de­po­dob­ne naj­lep­šia dote­raz. Kúpiť sa dala akva­ris­tic­ká tech­ni­ka prí­slu­šen­stvo, sluš­ný počet dru­hov rýb, vod­né rast­li­ny, krmi­vá, lie­či­vá. Kto chcel napr. zaria­diť akvá­ri­um, vede­li sme ho odpo­ru­čiť. Rov­na­ko ak nie­kto potre­bo­val vyba­viť sta­rost­li­vosť o akvá­ri­um napr. vo svo­jej reštau­rá­cii. K dis­po­zí­cii pre náv­štev­ní­kov boli omá­ľo­van­ky, tie prav­da využi­li naj­mä deti. Náv­štev­ní­ci moh­li vyhrať aj dar­če­ky, kon­krét­ne akva­ris­tic­ký tovar od firiem ZOODOM, AKVAPRODUKT, FYTOSEL, AMAZON PET SHOP, SERA, JOZEF KOBLASA, EXOT HOBBY a AQUA-​PLECO. V sobo­tu poobe­de pre­beh­li pred­náš­ky. Najprv Marián Stie­ran­ka hovo­ril o fareb­nej varia­bi­li­te gupiek, neskôr Vla­di­mír Fáb­ry roz­prá­val o Fran­cúz­skej Guay­ane. V sobo­tu večer sme zor­ga­ni­zo­va­li spo­lo­čen­ské pose­de­nie pre pozva­ných hos­tí. Mys­lím si, že náv­štev­ní­ci aj my sami sme odchá­dza­li z Akva­ris­tic­kej jese­ne spo­koj­ní. Posu­nu­li sme sa opäť dopredu.


Akva­ris­tic­ké leto 2008 – Medzi­ná­rod­ná výsta­va bojov­níc a výsta­va cichlíd

Na posled­ný májo­vý víkend (31.5−1.6) sme si v klu​be​.akva​.sk naplá­no­va­li našu toh­to­roč­nú hlav­nú let­nú akciu. Táto akcia nám dala zabrať. Let­né horú­ča­vy k nám dora­zi­li a bohu­žiaľ dora­zi­li tro­chu aj našich poten­ciál­nych náv­štev­ní­kov, kto­rých priš­lo menej ako sme oča­ká­va­li. Zhru­ba 550 ľudí sa priš­lo pozrieť na to, čo sme pre nich pri­pra­vi­li. Medzi nimi bolo veľ­mi veľa hos­tí z Čiech, ako napr. Fran­ta Cse­fay z Brna, Roman Sla­boch z Pra­hy, Pavel Hem­žal z Otro­ko­víc, Zde­něk Doče­kal, Luboš Ghul, Zde­něk Havel, Luboš Hart­man so Žďá­ru nad Sáza­vou, Ladi­slav Kot­nau­er, Ladi­slav Dušek, Jozef Moc z Čes­kých Budějo­víc, Hon­za Bur­za­nov­ský, Radek Blaš­ko z Úval. Bolo vid­no, že sa u nás cíti­li dob­re, dokon­ca som mal dojem, že oni medzi sebou nestí­ha­li spo­lu komu­ni­ko­vať. Ove­ľa viac náv­štev­ní­kov ako ino­ke­dy na nás hovo­ri­lo nemec­ky, mies­ta­mi anglic­ky. Jeden stôl na bur­ze bol rakús­ky. Hlav­ným motí­vom akcie bola ten­to­krát medzi­ná­rod­ná výsta­va bojov­níc. Deň pred otvo­re­ním podu­ja­tia pre verej­nosť pre­beh­lo posu­dzo­va­nie 142 kolek­cií. Je to znač­ný počet, tak­že sa posu­dzo­va­lo celý deň až do veče­ra. Pod­ľa štan­dar­du ČLA. Posu­dzo­va­li naši pria­te­lia z Mar­ti­na – Boris Bur­ger (SZCH) a Ľudo­vít Fuj­ko (SZCH), k nim sa pri­dal Ján Pav­lo­vič (ČLA). Medzi­ná­rod­ným pozo­ro­va­te­ľom bol Milo­slav Pešek (KAS). Ryby pochá­dza­li z Poľ­ska, Rakús­ka, Čes­ka a Slo­ven­ska – 142 kolek­cií od 30 cho­va­te­ľov. Náš klub – KAS/​SK – zastu­po­va­li 4 cho­va­te­lia so 43 kolek­cia­mi, SZCH/​SK 1221, ČLA/​CZ 220, ČLA/​SK 29, PTAT/​PL 610, DISKUS/​AT 14, EHBBC/​AT 121 a 2 cho­va­te­lia zo Slo­ven­ska s 9 kolek­cia­mi nie sú v žiad­nom spol­ku. Cel­ko­vým víťa­zom sa stal Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT s 87 bod­mi. Na dru­hom mies­te skon­čil Milo­slav Pešek KAS/​SK – 86 bodov, bron­zo­vý stu­pie­nok obsa­dil Milan Líbal KAS/​SK s 85 bodmi.

Víťa­zi pod­ľa výstav­ných tried:

  • HM – Half­mo­on – Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT – 84.5
  • DT – Doub­le­tail – Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT – 84
  • CT – Cro­wn­tail – Richard Toku­šev SZCH/​SK – 82
  • PK – Pla­kat – Hris­to Ata­na­sov EHBBC/​AT – 87
  • VT – Veil­tail – Milan Líbal KAS/​SK – 85
  • RT – Round­tail – Ivan Vyslú­žil SZCH/​SK – 82
  • CV – Kom­bi­no­va­né varie­ty – Mar­tin Džuj­ko FREE/​SK – 81.5
  • STF – Sin­gle­tail fema­le – Ján Pav­lo­vič ČLA/​SK – 82
  • DTF – Doub­le­tail – Hris­to Ata­na­sa­ov – EHBBC/​AT – 68

Bojov­ni­ce sa v nede­ľu na obed dra­ži­li. Sprie­vod­nou výsta­vou bola výsta­va cich­líd, kde sme ponúk­li náv­štev­ní­kom ame­ric­ké a afric­ké cich­li­dy. Kon­krét­ne tie­to dru­hy: Nan­na­ca­ra ano­ma­la, Nan­na­ca­ra tae­nia, Pte­rop­hyl­lum sca­la­rae, Cle­ith­ra­ca­ra maro­nii, Dic­ros­sus macu­la­tus, Heros seve­rus, Apis­to­gram­ma tri­fas­cia­ta, Apis­to­gram­ma hongs­loi, Apis­to­gram­ma vie­ji­ta, Labi­doc­hro­mis cae­ru­le­us, Mela­noc­hro­mis cyane­or­hab­dos, May­lan­dia est­he­rae Mar­ma­la­de Cat. Nádr­že s cich­li­da­mi boli cel­kom pek­ne zaria­de­né a nie­kto­ré ryby sa uká­za­li v krás­nych far­bách. Ukáž­ky rýb, nádr­ží náj­de­te medzi foto­gra­fia­mi. Pred­náš­ky pre­beh­li ako býva dob­rým zvy­kom v sobo­tu po 13-​ej. Prvú mal Vlad­ko Bydžov­ský o ame­ric­kých cich­li­dách a dru­hú mala Mar­ké­ta Rejl­ko­vá o Mexi­ku. Samoz­rej­mos­ťou bola bur­za, ten­to raz v men­šom roz­sa­hu. Na pane­loch boli umiest­ne­né foto­gra­fie, kto­ré dotvá­ra­li atmo­sfé­ru vysta­vo­va­ných rýb (bojov­níc a cich­líd) a pred­zna­čo­va­li, čo nás čaká – gup­ky na Akva­ris­tic­kej jese­ni. Okrem toho sa tam nachá­dza­lo asi 20 foto­gra­fií zo živo­ta náš­ho klu­bu, našich čle­nov, kto­rí bráz­dia výsta­vy, bur­zy, chov­ne a pod.

Odka­zy:


Akva­ris­tic­ká jar 2008

V dňoch 1.3 – 2.3.2008 uspo­ria­dal klub​.akva​.sk uspo­ria­dal Akva­ris­tic­kú jar v Bra­ti­sla­ve. Odha­du­jem, že na podu­ja­tie bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 900 náv­štev­ní­kov. Boli sme veľ­mi radi, že pred otvo­re­ním, v sobo­tu 1. mar­ca, sme vide­li pred brá­na­mi veľa sto­ja­cich ľudí, a do 10:00 bolo tre­ba na vstup čakať v rade. Súčas­ťou akcie bola pred­náš­ka veno­va­ná úpra­ve foto­gra­fií, kto­rú odpre­zen­to­val v sobo­tu poobe­de Peter Kac­lík z klu​bu​.akva​.sk. Počas nej sa sna­žil pou­ká­zať na rôz­ne úska­lia foto­gra­fo­va­nia. Posols­tvom pred­náš­ky malo byť, že je výhod­né poznať mož­nos­ti a vedo­mos­ti z oblas­ti foto­gra­fie, svet­la, farieb apod. Akva­tr­hy boli ten­to­krát opäť bohat­šie a nie­len čo do kvan­ti­ty, ale aj kva­li­ty. Poda­ri­lo sa nám pri­lá­kať ďal­ších dvoch pre­daj­cov z Čiech, kto­rí výraz­ne obo­ha­ti­li ponu­ku. V cel­ko­vej ponu­ke pri­bud­li rôz­ne drob­né, ale aj veľ­ké tech­nic­ké pomôc­ky, kto­ré iste oce­nil kaž­dý skú­se­ný akva­ris­ta. Zlep­ši­la sa ponu­ka krmív, zvý­ši­la sa kon­ku­ren­cia výrob­kov. Aj ten, kto si chcel zado­vá­žiť vzác­nej­šie ryby, ale­bo rast­li­ny, si mohol prí­sť na svo­je. Nerá­tal som to množ­stvo rýb, ale halan­čí­ky napr. nie sú bež­ným artik­lom na obdob­ných akciách a ani v obcho­de. Po prvý­krát sa na našej akcii obja­vi­li vod­né rast­li­ny pes­to­va­né v skle­ní­koch, napr. veľ­mi pek­né Anu­bia­sy. Z nie­kto­rých rast­lín spo­me­niem Apo­no­ge­ton ulva­ce­us, A. lon­gip­lu­mu­lo­sus, Shi­ner­sia sp., Cri­num cala­mi­stra­tum, rôz­ne machy. Hlav­ným lákad­lom bola “Súťaž o najk­raj­šiu foto­gra­fiu” spo­je­ná s výsta­vou foto­gra­fií. Za jed­not­li­vé foto­gra­fie hla­so­va­li náv­štev­ní­ci Akva­ris­tic­kej jari. Z nich sme po skon­če­ní akcie vylo­so­va­li 12 výher­cov vec­ných cien. Foto­gra­fic­kej súťa­ži pred­chá­dza­lo hla­so­va­nie na inter­ne­to­vom fóre www​.akva​.sk. Do súťa­že sa pri­hlá­si­lo X ľudí so 158 foto­gra­fia­mi. Vypí­sa­li sme šty­ri kate­gó­rie: Svet rast­lín (21 foto­gra­fií), Život v akvá­riu (42), Malý kúsok prí­ro­dy u nás doma (19), Ty si ale krá­sa­vec (76). Cel­ko­vým víťa­zom sa stal Petr Jalo­vý za foto­gra­fiu “Akva”, so zis­kom 172 bodov. Kom­plet­né výsled­ky náj­de­te na . Hore uve­de­ným súťa­žia­cim veno­va­li vec­né ceny fir­my Akvas­hop, Akva­pro­duktAqua World. Počas kona­nia akcie mali mož­nosť náv­štev­ní­ci hla­so­vať za jed­not­li­vé foto­gra­fie. Náv­štev­ní­ci odo­vzda­li 158 lís­tkov. Aj náv­štev­ní­kom sa naj­viac páči­la foto­gra­fia Pet­ra Jalo­vé­ho “Akva”.

Výsled­ky súťa­že na www​.akva​.sk:

Svet rastlínŽivot v akváriu
1. Milu­jem bub­lin­ky – Vla­di­mír Beňo – 157 bodov1. Dětič­ky – Mar­ti­na Číž­ko­vá – 167 bodov
2. Kvet Cri­num thaia­num – Miro­slav Konôp­ka – 110 bodov2. Súboj – Rado­van Pon­de­lík – 153 bodov
3. Pitík – Vla­di­mír Beňo – 103 bodov3. Cari­di­na sp. “Chrys­tal red” – Ján Imro­vič – sam­ček a samič­ka s vajíč­ka­mi – 153 bodov

Malý kúsok prí­ro­dy u nás domaTy si ale krásavec
1. Akva – Petr Jalo­vý – 172 bodov

1. Cari­di­na cf. can­to­nen­sis crys­tal red – Jaro­slav Cha­lu­pek – 100 bodov

2. Oby­vák – Petr Jalo­vý – 165 bodov

2. Tet­ra čer­ve­ná – Nor­man Dur­ný – 91 bodov

3. Akvá­ri­um pano­ra­ma – Roman Hol­ba – 156 bodov3. Cari­di­na cf. can­to­nen­sis crys­tal red – Jaro­slav Cha­lu­pek – 91 bodov

Akva­ris­tic­ká zima 2007

8 – 9.12.2007 sa usku­toč­ni­la Akva­ris­tic­ká zima v Bra­ti­sla­ve. Jej hlav­nou čas­ťou bola výsta­va vod­ných rast­lín. Asi rok aj nie­čo pred­tým sa medzi nami ozý­va­li hla­sy, kto­ré reál­ne hovo­ri­li o tom, že spra­ví­me výsta­vu rast­lín. Nebo­lo to ľah­ké, stá­lo to kopec úsi­lia, ale poda­ri­lo sa. Rast­li­ny sme mali v šies­tich 200 lit­ro­vých nádr­žiach, v asi 10 zhru­ba 40 lit­ro­vých, a okrem nich sme mali ešte výsta­vu miniak­vá­rií, kto­rých bolo cca 18. Pre spres­ne­nie, mali objem 12 lit­rov. Akciu sme uspo­ria­da­li v DK Ruži­nov, v Bra­ti­sla­ve. Vysta­vi­li sme cca 80 dru­hov vod­ných rast­lín, na Akva­tr­hoch sa zúčast­ni­lo 27 pre­daj­cov, brá­na­mi pre­šlo 492 pla­tia­cich náv­štev­ní­kov. Okrem rast­lín sme pri­pra­vi­li na pane­loch foto­gra­fie pre­dov­šet­kým rast­lín a zo živo­ta náš­ho klu­bu. Foto­gra­fie sme dopl­ni­li o najk­raj­šie vyma­ľo­va­né bojov­ni­ce z Akva­ris­tic­kej jese­ne 2007. Súčas­ťou boli takis­to Akva­tr­hy, o kto­ré sa nám zvy­šu­je záu­jem zo stra­ny pre­daj­cov. Pre deti sme ten­to krát pri­pra­vi­li aj malú súťaž, kde výhrou bol ply­šák, ale­bo cuk­rí­ky. Okrem toho si moh­li opäť vyma­ľo­vá­vať. Musím kon­šta­to­vať, že ten­to krát sme mali akciu sties­ne­nú pre iný prog­ram kona­jú­ci v DK Ruži­nov, čo bolo pre našu akciu nega­tí­vom. Pre­to aj tak­mer nikto si nevši­mol pri­pra­ve­nú a bežia­cu video­p­ro­jek­ciu. V sobo­tu poobe­de pre­beh­lo vyhlá­se­nie víťa­zov súťa­že miniak­vá­rií a pred­náš­ky. V prvej pred­náš­ke sa Jož­ko Somo­gyi veno­val nomenk­la­tú­re Echi­no­do­rov. Dru­há pred­náš­ka bola o výži­ve rýb a mal ju Peter Kac­lík. Dru­há pred­náš­ka je nato­če­ná kame­rou a je dostup­ná čle­nom klu​bu​.akva​.sk.


Akva­ris­tic­ká jeseň 2007

Klub​.akva​.sk uspo­ria­dal v dňoch 6. – 7.10.2007 Akva­ris­tic­kú jeseň. Keď­že sme boli spo­koj­ní s mies­tom kona­nia našich pred­chá­dza­jú­cich akcií, tak sme aj “Akva­je­seň” pri­pra­vi­li v Dome kul­tú­ry v Ruži­no­ve v Bra­ti­sla­ve. Zazna­me­na­li sme cca 1000 náv­štev­ní­kov. Hlav­nou čas­ťou podu­ja­tia bola Medzi­ná­rod­ná výsta­va bojov­níc (Bet­ta splendens).Výstava bojov­níc nies­la jeden veľ­mi význam­ný znak – posu­dzo­va­nie pre­beh­lo prvý­krát pod­ľa nové­ho štan­dar­du ČLA [1]. Bojov­ni­ce boli tak pre­mi­é­ro­vo posu­dzo­va­né v našich kon­či­nách pod­ľa moder­nej­ších kri­té­rií. Posu­dzo­va­nie pre­beh­lo ešte počas neve­rej­nej čas­ti, v pia­tok 5.10.2007. Posu­dzo­val Tomáš Chu­da, Tomáš Jar­kov­ský a Miro­slav Konôp­ka. Pozo­ro­va­te­ľom bol Marián Stie­ran­ka. 97 vysta­ve­ných bojov­níc pochá­dza­lo zo šty­roch kra­jín – zo Slo­ven­ska, Čes­ka, Poľ­ska a Indo­né­zie. Zastú­pe­ných bolo 25 cho­va­te­ľov. Názor posu­dzo­va­te­ľov sme pozna­li, ale zau­jí­ma­lo nás, čo si mys­lia aj naši náv­štev­ní­ci. Na vstu­pen­ky totiž účast­ní­ci písa­li svo­je návrhy na najk­raj­šiu bojov­ni­cu pod­ľa ich názo­ru. Odo­vzda­ných bolo 288 hla­sov. Mož­no pove­dať, že najk­raj­šia bojov­ni­ca bola pre posu­dzo­va­te­ľov, aj pre náv­štev­ní­kov rov­na­ká. Zau­jí­ma­vá zho­da, však? Z odo­vzda­ných hla­sov môžem pove­dať, že verej­nos­ti sa páči­li naj­mä viac­fa­reb­né bojov­ni­ce. Ako je dob­rým zvy­kom, súčas­ťou akcie boli Akva­tr­hy, kde si náv­štev­ní­ci moh­li zakú­piť rast­li­ny, rybič­ky, tech­ni­ku, krmi­vá od 23-​och pre­daj­cov. Pote­šil nás záu­jem “zabe­ha­ných firiem”, aj účasť nových ľudí. Bude­me sa aj do budúc­nos­ti sna­žiť ponu­ku vytvo­riť tak, aby boli zastú­pe­ní aj cho­va­te­lia aj akva­ris­tic­ké fir­my. Samoz­rej­mos­ťou bol klu­bo­vý stá­nok, v kto­rom to žilo snáď naj­viac, pre­dov­šet­kým množ­stvom rýb, rast­lín, kre­viet. Dostup­né boli samoz­rej­me aj živé krmi­vá, rôz­ne cho­va­teľ­ské zlep­šo­vá­ky ako vlast­no­ruč­ne zho­to­ve­né pôrod­níč­ky, ale tre­bárs aj jel­šo­vé šiš­ky. Nie­kto­ré zau­jí­ma­vé dru­hy dostup­né na akvatrhoch:

  • Aga­my­xis pec­ti­ni­forms, Bet­ta splen­dens, Ancis­trus sp., Bar­bus titteya
  • Cari­di­na cf. babaul­ti gre­en, Cari­di­na gra­ci­li­ros­tris, Cari­no­tet­ra­odon tra­van­co­ri­cus, Coli­sa lalia
  • Danio dan­gi­la, Danio kyat­hit, Dario dario, Eret­his­tes jer­do­ni, Helos­to­ma temmincki
  • Cha­na ble­he­ri, Cha­na dadi­bur­jo­ri, Cha­na orientalis,Labidochromis caeruleus
  • Mac­rob­ra­chium cf. scab­ri­cu­lus cha­me­le­on, Mac­rob­ra­chium pegu­en­sis, Mac­rob­ra­chium red banded
  • Mac­rob­ra­chium red claw, Mac­rob­ra­chium scab­ri­cu­lus, Neoca­ri­di­na cf. zhang­jia­jien­sis var. ‘Whi­te’
  • Mac­ro­po­dus cupa­nus, May­lan­dia est­he­rae, Pse­udosp­hro­me­nus cupa­nus, Poeci­lia reticulata
  • Pte­rop­hyl­lum sca­la­rae, Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Xip­hop­ho­rus macu­la­tus, Xip­hop­ho­rus variatus

Náš klub chcel k výsta­ve bojov­níc pri­dať neja­ký bonus a roz­ho­dol sa pre men­šiu výsta­vu laby­rin­tiek a sli­má­kov zo zásob jed­not­li­vých čle­nov klu­bu. Verím, že aj táto výstav­ka obo­ha­ti­la náš program.

Vysta­ve­né boli tie­to laby­rint­ky:

  • Bet­ta sp. maha­chai, Bet­ta pug­nax, Coli­sa lalia, Helos­to­ma tem­minc­ki, Mac­ro­po­dus opercularis
  • Pse­udosph­ro­ne­mus dayi, Pse­udosph­ro­ne­mus dayi sp. bur­ma, Tri­cho­gas­ter trichopterus
  • Tri­cho­gas­ter tri­chop­te­rus gold, Tri­chop­sis schal­le­ri, Tri­chop­sis vittata

Sli­má­ky:

  • Clit­hon sp., Dre­is­se­na poly­morp­ha, Gyrau­lus sp., Mela­no­ides gra­ni­fe­ra, Mela­no­ides tuberculata
  • Neri­ti­na nata­len­sis, Phy­sa sp, Pisi­dium sp., Pla­nor­bel­la sp., Poma­cea bridgesii, 
  • Poma­cea brid­ge­sii mod­rá for­ma, Poma­cea cf. line­a­ta, Radix pereg­ra, Spha­e­rium rivicola

Dopl­n­kom podu­ja­tia bol det­ský kútik, v kto­rom si deti kres­li­li pod­ľa vlast­nej fan­tá­zie svo­je bojov­ni­ce. Iste via­ce­rým rodi­čom padol vhod ten­to pries­tor a deťom sa pri­tom páči­lo. Samoz­rej­me nie­kto­rí dospe­lí sa takis­to výtvar­ne rea­li­zo­va­li. Najk­raj­šie z tých­to bojov­níc budú vysta­ve­né na Akva­ris­tic­kej zime 8. – 9.12.2007. 6.10 – t.j. v sobo­tu, od 13:00 pre­bie­ha­li dve pred­náš­ky. Prvú pred­náš­ku mal Marián Stie­ran­ka, kto­rý nám poroz­prá­val o štan­dar­doch gupiek – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Dru­há pred­náš­ka Ros­ti­sla­va Pan­tůč­ka a Tomá­ša Chu­du bola veno­va­ná bojov­ni­ciam, kon­krét­ne nové­mu štan­dar­du bojov­níc, kto­rý vypra­co­va­la ČLA. Ten­to nový štan­dard opro­ti sta­rej dodnes pou­ží­va­nej meto­di­ke “obja­vil” nové for­my ako napr. cro­wn­tail. Tie­to for­my nebo­li dote­raz hod­no­te­né správ­ne, pre­to­že také­to for­my štan­dard nepoz­nal. Verím, že nový štan­dard a pre­dov­šet­kým nové for­my, kto­ré sú mimo­cho­dom vša­de medzi cho­va­teľ­mi roz­ší­re­né, dosta­nú mož­nosť sa napl­no pre­sa­diť a potom sa môže­me tešiť aj na väč­šie množ­stvo bojov­níc na výsta­vách. V nede­ľu 7.10 od 12:00 bolo na plá­ne vyhla­so­va­nie víťa­zov a draž­ba bojov­níc. Vedú­ci výsta­vy – Bra­ni­slav Bar­čin vyhlá­sil víťa­zov jed­not­li­vých tried a cel­ko­vé­ho víťa­za. Trie­du Half­mo­on vyhra­la Len­ka Vrá­no­vá, Doubletail- Her­ma­nus J. Hary­an­to, Cro­wn­tail – Her­ma­nus J. Hary­an­to, Pla­kat – Her­ma­nus J. Hary­an­to, Veil­te­il – Krysz­tof Syno­ws­ki, Kom­bi­no­va­né varie­ty – Tomáš Jar­kov­ský, Sin­gle­tail fema­le – Tomáš Chu­da a Doub­le­tail fema­le – Her­ma­nus J. Hary­an­to. Cel­ko­vým víťa­zom sa stal Her­ma­nus J. Hary­an­to. Za zmien­ku sto­jí, že naj­vyš­šie umiest­ne­ným slo­ven­ským cho­va­te­ľov sa stal Tomáš Jar­kov­ský, obsa­dil 7. mies­to v cel­ko­vom hod­no­te­ní. Naj­vyš­šie umiest­ne­ným naším čle­nom klu­bu sa stal Milo­slav Pešek, kto­rý sa umiest­nil na 10. mies­te. Výsled­ko­vú lis­ti­nu môže­te nájsť na klu­bo­vých strán­kachDraž­ba pre­bie­ha­la pod­ľa jed­not­li­vých tried a to pre ryby, kto­ré jed­not­li­ví cho­va­te­lia ozna­či­li, že môžu ísť do draž­by. Zača­lo sa dra­žiť pod­ľa umiest­ne­nia od tých hor­ších ku naj­lep­ším. O nie­kto­ré bojov­ni­ce záu­jem­co­via pre­ja­vi­li veľ­ký záu­jem. Naj­tuh­ší boj bol o samič­ku víťaz­né­ho sam­ca – čís­lo nádr­že 74, kto­rá bola vydra­že­ná za 2050 Sk. Draž­ba trva­la asi 20 – 30 minút. Našu akciu pod­po­ri­li: shop​.akva​.sk, Bio­top, ČLA – Čes­ká laby­rint­ká­řs­ká aso­cia­ce, splen​dens​po​wer​.cz, Eve­rest Foto, Ste­in, akvas​hop​.sk, SERA, EXOT HOBBY. Ďaku­je­me naj­mä fir­mám SERA, akvas​hop​.sk, shop​.akva​.sk a EXOT HOBBY za vec­né ceny pre súťa­žia­cich a návštevníkov.

Lite­ra­tú­ra

[1] Stan­dard Čes­ké laby­rint­ká­řs­ké asociace -

Odka­zy


Akva­ris­tic­ké leto 2007

Dob­re si pamä­tám, keď sme si minu­lý rok v našom klu­be plá­no­va­li akcie. Na leto 2. – 3.júna 2007 si klub​.akva​.sk naplá­no­val výsta­vu rýb, vôbec prvú pod svo­jou tak­tov­kou. Mal som pred ňou veľ­ký rešpekt a mys­lím, že aj iným čle­nom náš­ho klu­bu bolo jas­né, že to nebu­de jed­no­du­ché. Hlav­ným motí­vom Akva­ris­tic­ké­ho leta bola výsta­va rýb čle­nov náš­ho klu­bu. Pri­pra­vi­li sme 28 nádr­ží, kto­ré kaž­dý vysta­vo­va­teľ zaria­dil pod­ľa svoj­ho. Vyskyt­lo sa v nich asi 40 dru­hov rýb a kre­viet. Boli to napr. Tri­go­nos­tig­ma hen­ge­li, Para­che­i­ro­don simu­lans, Nan­nos­to­mus equ­es, Pse­udo­mu­gil ger­tru­dae, Cari­no­tet­ra­odon tra­van­co­ri­cus, Celes­ticht­hys mar­ga­ri­ta­tus, Bora­ras uropht­hal­mo­ides, Mic­ro­po­eci­lia bifur­ca, Poeci­lia win­gei, Pana­qu­olus mac­cus. Nechý­ba­li samoz­rej­me gup­ky. Veľ­kou zme­nou pre nás a asi aj pre náv­štev­ní­kov bolo, že akcia trva­la dva dni. Veľ­mi sme boli zve­da­ví, ako ten­to fakt bude pri­ja­tý verej­nos­ťou. Ťaž­ko súdiť, ale prav­de­po­dob­ne si náš náv­štev­ník bude zvy­kať na to, že naše akcie budú pod­ľa mož­nos­tí trvať viac ako jeden deň. Sme veľ­mi radi, že nám fir­ma CULTUS Ruži­nov, v pries­to­roch Domu kul­tú­ry Ruži­nov, umož­ni­la uspo­ria­dať našu akciu. Zapo­ži­ča­ním osvet­le­nia nám pomoh­la fir­ma Pla­ček a ZOODOM Slo­va­kia, za čo im pat­rí vďa­ka. Fir­ma Ste­in dopo­moh­la ku klu­bo­vej výsta­ve rýb. Za víkend podu­ja­tie nav­ští­vi­lo 460 pla­tia­cich návštevníkov. 

Po oba dni sa zača­li akva­tr­hy – bur­za rýb, vod­ných rast­lín, tech­ni­ky, prí­slu­šen­stva – od 9:00. Trva­li do 17:00 v sobo­tu a do 16:00. Na náv­štev­ní­kov čaka­lo 26 pre­daj­cov. Ten­to krát k nám priš­li aj kole­go­via z Čiech, kon­krét­ne nás pote­ši­la svo­jou účas­ťou fir­ma EXOT HOBBY, v zastú­pe­ní man­že­lov Suchán­kov­cov. Ich ponu­ka sa nies­la pre­dov­šet­kým v zna­me­ní krmi­va SAK. Veľ­mi som oce­nil a nále­ži­te sme via­ce­rí využi­li ponu­ku tran­s­port­ných sáči­kov na ryby a rast­li­ny. Okrem nich priš­li so svo­jou ponu­kou ešte Ostra­vá­ci. V ich ponu­ke bola aj tele­sko­pic­ká sieť na plank­tón a mra­ze­né krmi­vo. Našim čes­kým pre­daj­com sme spo­lu s Jen­dom Dvo­řá­kom pomoh­li vyba­viť uby­to­va­nie v Bra­ti­sla­ve. Akvas​hop​.sk ten­to­krát na našej akcii nechý­bal, tvo­ril zohra­nú dvo­j­icu s shop​.akva​.sk. Samoz­rej­mos­ťou bola účasť dvo­j­ice Iva­na Vyslú­ži­la a Pet­ra Kac­lí­ka. Iva­no­vi kup­ci oce­ni­li tra­dič­ne jeho parád­ne rast­li­ny, meno­vi­te napr. Apo­no­ge­ton ulva­ce­us, A. boivi­nia­nus. Ten­to­krát sa akcie zúčast­nil, aj keď nie pria­mo, aj náš ďal­ší člen a kama­rát, Imro Ful­jer. Prí­tom­ný po prvý­krát bol Richard Toku­šev so svo­jím Akva­pro­duk­tom. Pavol Roháč sa zaskvel tým, že pria­mo na mies­te v pia­tok pred akci­ou kom­plet­ne zaria­dil akvá­ri­um, kto­ré aj na Akva­ris­tic­kom lete (Akva­le­te) pre­dal. Anu­bia­sy, kto­ré boli v tom­to akvá­riu, by moh­li byť ozdo­bou nejed­né­ho akvá­ria, prí­pad­ne palu­dá­ria. Zastú­pe­nie na akva­le­te mala aj fir­ma SERA v podo­be Jan­ka Kol­ca a ZOODOM Slo­va­kia. Pote­ši­la nás účasť skú­se­ných cho­va­te­ľov Pet­ra Ben­čú­ri­ka, Duša­na Andri­sa, Danie­la Holé­ho, Ľubo­ša Trun­kval­te­ra, ale samoz­rej­me aj všet­kých ostat­ných. Súčas­ťou Akva­le­ta bol aj klu­bo­vý stá­nok, kde sa okrem živé­ho tova­ru nachá­dza­li aj mate­riá­ly klu­bu, napr. letá­či­ky o našich budú­cich akciách. Za stol­mi stá­li čle­no­via klu­bu, kto­rí ochot­ne odpo­ve­da­li na otáz­ky náv­štev­ní­kov. Za víkend pri­bud­lo zopár pri­hlá­šok do klu­bu. Naj­väč­šou pýchou však bolo päť zvia­za­ných čísel náš­ho časo­pi­su Akvá­ri­um, kto­ré­ho šies­te čís­lo prá­ve číta­te. Časo­pi­sy bolo mož­né pre­zrieť, pre­lis­to­vať. V rám­ci pries­to­ru akva­le­ta si moh­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia pozrieť foto­gra­fie zo živo­ta náš­ho klu­bu. Na foto­gra­fiách boli zábe­ry z našich akcií, z pose­de­nia pri gulá­ši, nami zor­ga­ni­zo­va­ných pred­ná­šok a aj z pred­chá­dza­jú­cej väč­šej akcie – Akva­ris­tic­kej jari. Ku vysta­vo­va­ným rybám sa moh­li náv­štev­ní­ci vyjad­riť for­mou hla­so­va­nia o najk­raj­šiu rybu, čo aj nie­kto­rí využi­li. Viem, že vyhra­li bojov­ni­ce z cho­vu Mila Peše­ka, čo je vzhľa­dom na nasle­du­jú­cu našu akciu, na kto­rej bude medzi­ná­rod­ná výsta­va prá­ve tých­to rýb, dob­ré zna­me­nie. Pre deti boli pri vcho­de pri­pra­ve­né čier­no­bie­le kres­by rýb, kto­ré si moh­li samé vyma­ľo­vať. Okrem toho sa moh­li náv­štev­ní­ci vyjad­riť k otáz­ke odkiaľ sa dozve­de­li o našej akcii. Ten­to krát sa nám pod­ľa môj­ho názo­ru poda­ri­lo uro­biť naj­lep­šiu pro­pa­gá­ciu, pre­to sme chce­li vedieť efek­ti­vi­tu. V sobo­tu v poobed­ňaj­ších hodi­nách pre­beh­li dve pred­náš­ky. Rúš­kom tajom­na zastre­tá pred­náš­ka nazva­ná “Víta­ní a neví­ta­ní” Roma­na Sla­bo­cha sa veno­va­la ulit­ní­kom. Pred­sta­vil v nej rôz­ne dru­hy tých­to zväč­ša men­ších tvo­rov, mno­hé z nich aj v ich domo­vi­ne. Ľuboš Trun­kval­ter vo svo­jej pred­náš­ke hovo­ril o rôz­nych feno­mé­noch výži­vy rýb. Veno­val sa pre­dov­šet­kým potrav­nej špe­cia­li­zá­cii cichlíd.

Pre nás, čle­nov klu­bu bola táto akcia veľ­kou skúš­kou, kto­rá dopad­la dob­re. Sme radi, že si nachá­dza­me ces­tu ku akva­ris­tom a verí­me, že bude­me v nasto­le­nom tren­de pokra­čo­vať. Opäť nás poc­ti­li svo­jou náv­šte­vou akva­ris­ti z Pop­ra­du, zo Žili­ny, z Ban­skej Bys­tri­ce (dva­ja z nich dokon­ca pre­dá­va­li na bur­ze). Ces­tu k nám pod­stú­pi­li aj kole­go­via z Ostra­vy, Pra­hy, ale aj z juho­zá­pad­ných Čiech. Zaví­ta­la k nám napr. zná­ma cat­fish. Dúfam, že sme vás nes­kla­ma­li, na jeseň pre vás pri­pra­vu­je­me medzi­ná­rod­nú výsta­vu bojov­níc, tak dúfam, že nás opäť nav­ští­vi­te. Urči­te budú na vás čakať zau­jí­ma­vé pred­náš­ky. V prí­pa­de, ak by ste nám chce­li neja­ko pomôcť, nevá­haj­te a kon­tak­tuj­te nás


Akva­ris­tic­ká jar 2007

Je sobo­ta večer, 24. feb­ru­ár 2007 a ja mám dob­rý pocit z vyko­na­nej prá­ce. Naše prvé väč­šie podu­ja­tie sa vyda­ri­lo. Asi pocho­pí­te, že sme boli plní oča­ká­va­nia a mno­hých otáz­ni­kov. Dnes si mys­lím, že klub​.akva​.sk začal defi­ni­tív­ne pre­pi­so­vať deji­ny akva­ris­tic­ké hnu­tia u nás. Kedy­si minu­lý rok sme sa na stret­nu­tí rady klu​bu​.akva​.sk dohod­li na šty­roch väč­ších akciách za rok. Prvé sme pri­pra­vi­li na posled­nú feb­ru­áro­vú sobo­tu a nazva­li sme ho Akva­ris­tic­ká jar v Bra­ti­sla­ve. Sme veľ­mi radi, že sme našli pries­tor aj ochot­ných ľudí v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve, kde sa podu­ja­tie kona­lo. Milo nás prek­va­pi­lo, že Dom kul­tú­ry dal na svo­je nákla­dy vyro­biť veľ­kú tabu­ľu na vchod, kto­rá pro­pa­go­va­la Akva­ris­tic­kú jar. Akciu sme sa sna­ži­li aj my spro­pa­go­vať čo naj­lep­šie. Dúfam, že sme oslo­vi­li svo­jou vyko­na­nou prá­cou poten­ciál­nych záu­jem­cov o pod­po­ru našich akcií, náš­ho klu­bu a akva­ris­ti­ky vôbec. Prog­ram Akva­ris­tic­kej jari bol nasle­dov­ný. Doobe­da sa kona­li akva­tr­hy – bur­za rýb, rast­lín, kre­viet, krmív a iné­ho akva­ris­tic­ké­ho tova­ru. Od rána pre­bie­ha­la výsta­va akva­ris­tic­kých foto­gra­fií a poobe­de pre­bie­ha­li pred­náš­ky. Na Akva­ris­tic­kú jar priš­lo 370 pla­tia­cich náv­štev­ní­kov. Keď­že deti a dôchod­co­via mali vstup zdar­ma, odha­du­jem cel­ko­vú náv­štev­nosť zhru­ba na 450 ľudí. Medzi náv­štev­ník­mi doobed­ňaj­šej aj poobed­ňaj­šej čas­ti som zare­gis­tro­val veľa zná­mych akva­ris­tov a videl som na ich tvá­rach spokojnosť. 

Sym­bo­lom náš­ho podu­ja­tia bola výsta­va foto­gra­fií. Skla­da­la sa z dvoch čas­tí: súťaž­nej a nesú­ťaž­nej. Začiat­kom janu­ára 2007 klub​.akva​.sk v spo­lu­prá­ci s inter­ne­to­vým fórom www​.akva​.sk vyhlá­sil súťaž pre dve kate­gó­rie: cel­ko­vý pohľad na akvá­ri­um a ostat­né foto­gra­fie. Väč­ši­na foto­gra­fií pocho­pi­teľ­ne zachy­tá­va­la život rýb. Do súťa­že priš­lo 180 foto­gra­fií (kaž­dý mohol poslať maxi­mál­ne 10), z kto­rých sa vybra­li tie lep­šie a tie sme vysta­vi­li v papie­ro­vej for­me. Náv­štev­ní­ci mali mož­nosť hla­so­vať o najk­raj­šiu foto­gra­fiu. Výsled­ky hla­so­va­nia boli vyhlá­se­né pred začiat­kom pred­náš­ko­vej čas­ti. Oce­ne­ní a vylo­so­va­ní náv­štev­ní­ci dosta­li hod­not­né ceny, kto­ré veno­va­la fir­ma SERA a ZOODOM. Okrem toho boli súčas­ťou foto­gra­fic­kej výsta­vy sním­ky troch auto­rov: Pet­ra Sza­la­ya (sali­ka), kto­rý sto­jí za strán­kou www​.akva​.sk, Jir­ka Plíš­ti­la www​.aqu​atab​.net a pro­fe­si­onál­ne­ho foto­gra­fa, kto­rý nám pri­pra­vil dru­hú pred­náš­ku, Iva­na Čani­guwww​.ivan​ca​ni​ga​.sk. Všet­kým trom bola veno­va­ná samos­tat­ná plo­cha. Kaž­dý náv­štev­ník si mohol porov­nať tvor­bu troch auto­rov s tvor­bou súťa­žia­cich. Obe čas­ti výsta­vy ponú­ka­li mož­nosť vidieť pek­né foto­gra­fie na kva­lit­nom mate­riá­li. Pri­pra­viť výsta­vu foto­gra­fií nebo­lo jed­no­du­ché, vyža­do­va­lo to pre­dov­šet­kým sna­hu, čas a úsi­lie zain­te­re­so­va­ných. Na podu­ja­tí bolo na pane­loch umiest­ne­ných asi 120 zábe­rov. Na foto­gra­fiách v nasle­du­jú­cich stra­nách je vid­no aj zlo­mok toho, čo zna­me­na­lo pri­pra­viť Akva­ris­tic­kú jar. 

Od 9:00 do 12:00 pre­bie­ha­la akva­ris­tic­ká bur­za. Zúčast­ni­li sa jej mno­hí skú­se­ní akva­ris­ti, napr. Milan Líbal, Dušan Andris, Luboš Trun­kval­ter, Daniel Holý, Peter Ben­čú­rik. Na bur­ze sme mali prí­tom­né aj dve fir­my, kto­ré zastu­po­va­li fir­mu SERA a ZOODOM. Cel­ko­vo bolo na akva­tr­hoch obsa­de­ných 17 sto­lov. Ľudia, kto­rí si pri­chá­dza­li nie­čo kúpiť, prí­pad­ne len nie­čo pozrieť, opý­tať sa, stret­núť sa s pria­te­ľom, roz­dá­va­li okrem peňa­zí aj úsme­vy a svo­je skú­se­nos­ti. Via­ce­rí z nich sa spo­koj­ní pri­sta­vi­li na kus reči, mno­hí z nich boli spo­koj­ní aj vďa­ka dob­rých skú­se­nos­tiam z minu­lých búrz, a to urči­te kaž­dé­ho pre­daj­cu pote­ší. V ponu­ke boli kva­lit­né a zau­jí­ma­vé ryby, vod­né rast­li­ny a iný akva­ris­tic­ký tovar. Mňa osob­ne veľ­mi teší zvý­še­ný záu­jem o živé krmi­vo, kto­rý som pocí­til pri svo­jom sto­le. Súčas­ťou akva­tr­hov bol aj klu­bo­vý stá­nok. Na troch sto­loch boli akvá­ria, v kto­rých boli pre­byt­ky rast­lín a rýb od nás, čle­nov klu­bu. Zisk z pre­da­ja bol z veľ­kej čas­ti odo­vzda­ný do klu­bo­vej poklad­ni­ce. Všet­kým, kto­rí pris­pe­li ďaku­je­me. Okrem toho boli súčas­ťou stán­ku klu­bo­vé mate­riá­ly, napr.: pri­hláš­ky do klu­bu, letá­či­ky na Akva­ris­tic­ké leto, všet­ky dosiaľ vyda­né čís­la časo­pi­su Akvá­ri­um v papie­ro­vej forme. 

V prie­be­hu obe­da pre­bie­ha­la neve­rej­ná časť, kedy uspo­ria­da­te­lia sči­to­va­li hla­sy pre jed­not­li­vé foto­gra­fie, spra­tú­va­li sto­ly, akvá­ria, prieč­ky, utie­ra­li vodu, jed­no­du­cho pries­tor akva­tr­hov dáva­li do poriad­ku. Kaž­dá ruka bola dob­rá a ochot­ných rúk bolo chva­la­bo­hu dosť. Po obed­nej pre­stáv­ke nasle­do­va­lo pred­náš­ko­vé popo­lud­nie. Miest­nosť, v kto­rej pre­bie­ha­li pred­náš­ky, bola po ran­nej príp­ra­ve opäť krát­ko pre­skú­ša­ná a moh­li sme netr­pez­li­vo čaka­jú­cich náv­štev­ní­kov pozvať dnu. Pred­náš­ky pre­bie­ha­li vo veľ­mi pek­nej sále, datap­ro­jek­tor, note­bo­ok, kame­ra boli v plnej poho­to­vos­ti. Prvý pred­ná­šal Jozef Máj­sky s témou „Za ryba­mi v Latin­skej Ame­ri­ke“. Jozef Máj­sky roz­prá­val o svo­jich ces­tách po Vene­zu­e­le, Kos­ta­ri­ke, Bra­zí­lii a Argen­tí­ne. Nie­kto­ré z nich absol­vo­val s Roma­nom Sla­bo­chom, Miro­sla­vom Rus­kom, kto­rých mož­no pozná­te, mož­no aj ich pred­náš­ky o tých istých ces­tách. Ja pat­rím medzi nich a môžem pove­dať, že pohľad Joze­fa Máj­ske­ho je zau­jí­ma­vý a oso­bi­tý. Zau­jal ma aj jeden detail. Jozef Máj­sky krát­ko spo­me­nul Bec­ka Ondre­jo­vi­ča, kto­rý je zná­mym horo­lez­com a ces­to­va­te­ľom. Dru­hým pred­ná­ša­jú­cim bol Ivan Čani­ga, pro­fe­si­onál­ny foto­graf, jeden z foto­gra­fov vo foto­ro­čen­ke FOTO SK 2006 [1], kto­rá pred­sta­vu­je 13 význam­ných slo­ven­ských foto­gra­fov. Cie­ľom pred­náš­ky bolo uká­zať, ako čo naj­lep­šie foto­gra­fo­vať ryby. Tre­ba pove­dať, že napriek tomu, že Ivan je foto­graf, tak nie je to tak dáv­no, čo mal doma akvá­ri­um. Dlhé roky bol akva­ris­tom. My samoz­rej­me dúfa­me, že sa ním sta­ne opäť, čo aj sám naz­na­čil. Ryby sú také krás­ne :-)). Ivan nám na jed­not­li­vých zlých foto­gra­fiách uká­zal celú šká­lu chýb, kto­rých sa čas­to dopúš­ťa­me. Postup­ne sa pre­pra­co­vá­val ku vyda­re­nej­ším sním­kam, kto­rých zrod popi­so­val. Až sme sa dopra­co­va­li ku foto­gra­fiám, s kto­rý­mi bol Ivan spo­koj­ný. Dozve­de­li sme, ako je veľ­mi dôle­ži­té veno­vať sa príp­ra­ve na dob­rý záber. V prvom rade je nut­né si doko­na­le očis­tiť akvá­ri­um. Vysvet­lil nám ako sa dá zabrá­niť odra­zom svet­la pomo­cou rôz­nych pomô­cok. Naz­na­čil, že foto­graf nemá svet­la nikdy dosta­tok a pove­dal nám, ako ho zabez­pe­čiť. Pred­náš­ka mies­ta­mi pre­chá­dza­la do dis­ku­sie s poslu­cháč­mi. Mys­lím si, že pred­náš­ka pri­nies­la všet­kým uži­toč­né infor­má­cie, kto­ré využi­je­me pri našom fotografovaní.

Po pred­náš­ke sa skon­či­la Akva­ris­tic­ká jar a nám orga­ni­zá­to­rom odľah­lo. Verím tomu, že kaž­dý z nás cítil spo­koj­nosť s vyda­re­nou akci­ou. Nás, čle­nov klu­bu čaka­la ešte výroč­ná člen­ská schô­dza, odle­pe­nie foto­gra­fií, upra­ta­nie a potom sme sa defi­ni­tív­ne odo­bra­li domov. Mož­no mno­hí z nás mys­le­li už vte­dy na našu nasle­du­jú­cu akciu, kto­rú chys­tá­me 2.6.2007. Pev­ne verím, že naša prvá výsta­va rýb v lete bude tiež úspeš­ná. Akva­ris­ti­ke zdar!

Lite­ra­tú­ra a odkazy

[1] http://​www​.itne​ws​.sk/

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 35739

Pri úpra­ve vody je nut­né byť obo­zret­ný. Vhod­né sú vedo­mos­ti z ché­mie. Je nut­né si uve­do­miť, že bez zod­po­ved­nos­ti voči živým orga­niz­mom nie je etic­ké pri­stu­po­vať ku expe­ri­men­tom pri zme­nách para­met­rov vody. Uži­toč­né je obo­zná­miť sa s para­met­ra­mi vody. Kva­li­ta­tív­ne všet­ky zme­ny sa dajú vyko­nať mie­ša­ním s vodou iných vlast­nos­tí. Mera­niu para­met­rov vody, úpra­ve tvrdo­s­ti, pH sa čas­to vkla­dá prí­liš veľ­ký význam. Ryby cho­va­né už gene­rá­cie v zaja­tí sú čas­to pris­pô­so­be­né našim pod­mien­kam. Nie je prvo­ra­dé, aby ryby a rast­li­ny žili vo vode s takým pH a hod­no­tou tvrdo­s­ti v akej žijú v prí­ro­de, ale aby sme spl­ni­li čo naj­viac pod­mie­nok pre ich úspeš­ný roz­voj. Neutá­paj­te sa v neus­tá­lom mera­ní a poku­soch o zme­nu. Pre bež­nú akva­ris­tic­kú prax sa para­met­re vody preceňujú.

Zvy­šo­va­nie tep­lo­ty vody ohrie­va­čom je pomer­ne bež­né aj v iných oblas­tiach, nie­len v akva­ris­ti­ke. Ďale­ko ťaž­ší prob­lém je však ako vodu ochla­dzo­vať. Túto otáz­ku rie­šia naj­mä akva­ris­ti zaobe­ra­jú­ci sa cho­vom mor­ských živo­čí­chov. Tu sa ponú­ka mož­nosť využiť prin­cíp pel­tie­ro­vých člán­kov. Pomô­že star­šia mraz­nič­ka, chla­dia­ren­ský prí­stroj a šikov­ný maj­ster. Dru­há mož­nosť je nákup v obcho­de. Ochla­dzo­va­nie vody tým­to spô­so­bom je finanč­ne pomer­ne nároč­né. V malom merít­ku je mož­né využiť ľad, je to však nebez­peč­né – pre­to­že na roz­púš­ťa­nie ľadu je potreb­né veľa ener­gie, Ľad je pev­ná lát­ka a oplý­va tepel­nou kapa­ci­tou – na pre­chod do kva­pal­né­ho sta­vu je nut­né viac ener­gie pri rov­na­kom posu­ne tep­lôt. Postu­puj­me pre­to opatr­ne, aby sme nemu­se­li vyskú­šať tep­lot­né extrémy.

Ak chce­me meniť tvrdo­sť vody, bež­ný­mi lac­ný­mi pros­tried­ka­mi vie­me zabez­pe­čiť len jej zvý­še­nie. Obsah váp­ni­ka a hor­čí­ka zvý­ši­me uhli­či­ta­nom vápe­na­tým – CaCO3, uhli­či­ta­nom horeč­na­tým – MgCO3, síra­nom vápe­na­tým – CaSO4, síra­nom horeč­na­tým – MgSO4, chlo­ri­dom vápe­na­tým – CaCl2. Pri­ro­dze­ne napr. vápen­com. Avšak ak chce­me dosiah­nuť rých­lu zme­nu musí­me pou­žiť sil­nej­šiu kon­cen­trá­ciu. Napo­kon je dostať aj účin­né komerč­né pre­pa­rá­ty, kto­ré doká­žu rých­lo tvrdo­sť zvý­šiť. Pred ove­ľa ťaž­šou otáz­kou sto­jí­me ak sme si zau­mie­ni­li tvrdo­sť zní­žiť. Je mož­né pou­žiť vyzrá­ža­nie kyse­li­nou šťa­ve­ľo­vou, no rov­no­vá­ha toh­to pro­ce­su je malá. Ak by sme však doká­za­li túto vodu mecha­nic­ky veľ­mi jem­ným fil­trom odfil­tro­vať, mož­no by sme dosiah­li žia­da­ný výsle­dok. Vare­nie vody za úče­lom zní­že­nia tvrdo­s­ti je veľ­mi neeko­no­mic­ké. Efekt je mizi­vý. Varom vyzrá­ža­me len uhli­či­ta­no­vú tvrdo­sť a to maxi­mál­ne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničí­me aj ten kúsok živo­ta, kto­rý vo vode je, pre­to var neod­po­rú­čam. Aktív­ne uhlie čias­toč­ne zni­žu­je tvrdo­sť vody, podob­ne nie­kto­ré dru­hy rast­lín napr. Ana­cha­ris den­sa a živo­čí­chov, naj­mä ulit­ní­kov a las­túr­ni­kov zni­žu­jú obsah Ca a Mg vo vode. Do svo­jich ulít sú schop­né kumu­lo­vať veľ­ké množ­stvo váp­ni­ka, veď sú prak­tic­ky na jeho výsky­te závis­lé. Ampul­la­rie doká­žu vo väč­šom množ­stvo via­zať do svo­jich ulít pomer­ne znač­né množ­stvo váp­ni­ka. Naopak pri jeho nedos­tat­ku chrad­nú, mäk­ne im schrán­ka. Raše­li­na zni­žu­je takis­to v malej mie­re tvrdo­sť vody. Mie­ša­nie vody mäk­šej je samoz­rej­me mož­né na dosia­hnu­tie niž­šej tvrdo­s­ti, fun­gu­je to line­ár­ne. Pre reál­nu prax máme v prin­cí­pe nasle­du­jú­ce možnosti.

Des­ti­lá­cia – v des­ti­lač­nej koló­ne sa voda zba­vu­je iónov. Pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku pro­duk­cii znač­né­ho množ­stva odpa­do­vej vody. Pou­ží­va­nie veľ­kých obje­mov vody je nut­né, pre­to­že pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku veľ­kých tep­lo­tám, kto­ré je nut­né ochla­dzo­vať. Des­ti­lač­ná koló­na je pomer­ne znač­ná inves­tí­cia, pou­ží­va­jú ju cho­va­te­lia, kto­rí majú väč­šie množ­stvo nádr­ží. Účin­nosť des­ti­lá­cie je veľ­mi vyso­ká. Je nut­né však pove­dať, že des­ti­lo­va­ná voda nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tic­ké úče­ly. Je to voda totiž ste­ril­ná, a aj veľ­mi labil­ná. Pre­to je dob­ré túto vodu mie­šať. Pre ten­to dôvod je ide­ál­na reverz­ná osmó­za. Tech­nic­ká des­ti­lo­va­ná voda z obcho­du nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tov. Pre­vádz­ka samot­nej des­ti­lač­nej koló­ny nepod­lie­ha nija­kým veľ­kých opot­re­be­niam, kaž­do­pád­ne pri nor­mál­nom pou­ží­va­ní nevy­ža­du­je vyso­ké násled­né investície.

Reverz­ná osmó­za – pro­ces, pri kto­rom sa využí­va semi­per­me­a­bi­li­ta – polo­prie­pust­nosť. Osmó­za je zná­my pro­ces, pri kto­rom nastá­va výme­na látok pôso­be­ním osmo­tic­ké­ho tla­ku za pred­po­kla­du polo­prie­pust­nos­ti medzi dvo­ma sústa­va­mi. Pre vysvet­le­nie – nemô­že dôjsť ku jed­no­du­chej difú­zii, ku zmie­ša­niu, pre­to­že medzi dvo­ma sys­té­ma­mi exis­tu­je hra­ni­ca, pre­káž­ka. Ale vply­vom toho, že táto hra­ni­ca je polo­prie­pust­ná, vďa­ka osmo­tic­ké­ho tla­ku doj­de ku toku látok. Toto využí­va aj reverz­ná osmó­za, no s tým roz­die­lom, že pri reverz­nej osmó­ze dochá­dza ku odčer­pa­niu iónov cel­kom, nedo­chá­dza ku vyrov­na­niu osmo­tic­ké­ho tla­ku na jed­nej aj dru­hej stra­ne. Tak­to zís­ka­ná je vhod­ná pre akva­ris­tu. Napo­kon ani jej účin­nosť nie je taká vyso­ká ako pri des­ti­lá­cii. Voda z reverz­ky zvy­čaj­ne dosa­hu­je zvy­čaj­ne 1 – 10 % pôvod­nej hod­no­ty vodi­vos­ti. Na trhu exis­tu­jú komerč­ne dostup­né osmo­tic­ké koló­ny, kto­ré je mož­né si zakú­piť. Obje­mo­vo neza­be­ra­jú tak veľa mies­ta ako des­ti­lač­né sústa­vy. Opro­ti des­ti­lač­nej sústa­ve majú jed­nu veľ­kú nevý­ho­du v trvan­li­vos­ti – mem­brá­ny a fil­trač­né média osmo­tic­kej koló­ny je nut­né časom meniť, pre­to­že inak reverz­ka pre­sta­ne plniť svo­ju funkciu.

Ion­to­me­ni­čom (Ione­xom) – elek­tro­ly­tic­ká úpra­va cez katexanex, z kto­rých jeden je zápor­ne nabi­tý a pri­ťa­hu­je kati­ó­ny a dru­hý klad­ne a pri­ťa­hu­je ani­ó­ny. Voda pre­chá­dza tými­to dvo­ma hlav­ný­mi čas­ťa­mi a ióny sa na jed­not­li­vých čas­tiach via­žu. Tým sa dosiah­ne demi­ne­ra­li­zá­cia od iónov. Ionex by sa dal aj naj­ľah­šie zosta­viť aj ama­tér­sky. Prob­lé­mom je, že katex a anex má svo­ju kapa­ci­tu. Časom sa musí rege­ne­ro­vať, aby si zacho­val svo­je fyzi­kál­ne vlast­nos­ti a celý sys­tém bol účin­ný. Rege­ne­rá­cia sa vyko­ná­va pôso­be­ním rôz­nych špe­ci­fic­kých látok, v nie­kto­rých prí­pa­doch kuchyn­skou soľou. Ako ionex (menič) na váp­nik sa pou­ží­va napr. per­mu­tit, wofa­tit, cabu­nit. Selek­tív­ne ión­to­me­ni­če sú urče­né pre eli­mi­ná­ciu nie­kto­rých prv­kov – zlo­žiek vody. Na dusík – N je vhod­ný mon­mo­ril­lo­nitcli­nop­ti­olit.

Zní­že­nie vodi­vos­ti sa dosa­hu­je rov­na­ký­mi metó­da­mi ako je opí­sa­né pri tvrdo­s­ti vody. Zvý­še­nie vodi­vos­ti det­to. Zdro­jo­vá voda, kto­rú máme k dis­po­zí­cii dis­po­nu­je zväč­ša mier­ne zása­di­tým pH pit­nej vodo­vod­nej vody je oby­čaj­ne oko­lo 7.5. Pre mno­ho rýb je vhod­né zvý­šiť kys­losť na hod­no­ty oko­lo 6.5. Máme nie­koľ­ko mož­nos­tí – buď zme­niť pH čis­to che­mic­ky, ale­bo pri­ro­dze­nej­šie. Zme­na pH je efek­tív­nej­šia vte­dy, keď voda obsa­hu­je menej roz­pus­te­ných látok. Ak obsa­hu­je množ­stvo solí, zme­na pH bude o nie­čo men­šia a prí­pad­né kolí­sa­nie tej­to hod­no­ty bude men­šie. Pôso­be­nie NaCl – soľ na pH vody je pre akva­ris­tu nehod­no­ti­teľ­né, pre­to­že ide o soľ sil­nej zása­dy – NaOH a sil­nej kyse­li­ny – HCl, čiže pro­duk­tov zhru­ba rov­na­kej sily, čiže pH neovp­lyv­ňu­je. Prak­tic­ky na pH pôso­bí, ale len vďa­ka tomu, že aj akvá­ri­ová voda je vod­ný roz­tok obsa­hu­jú­ci rôz­ne lát­ky, s kto­rý­mi NaCl rea­gu­je. Toto pôso­be­nie je však malé a ťaž­ko predpokladateľné.

Pre zní­že­nie pH je vhod­né pou­ži­tie sla­bej kyse­li­ny 3‑hydrogen fos­fo­reč­nej – H3PO4. H3PO4 je sla­bá kyse­li­na. O tom aké množ­stvo je nut­né sa pre­sved­čiť expe­ri­men­tom. Zme­na pH akým­koľ­vek pôso­be­ním totiž závi­sí aj obsa­hu solí, čias­toč­ne od tep­lo­ty, tla­ku. Len veľ­mi zhru­ba mož­no pove­dať, že ak chce­me zní­žiť pH v 100 lit­ro­vej nádr­ži, apli­ku­je­me H3PO4 rádo­vo v mili­lit­roch. Pou­ži­tie iných kyse­lín neod­po­rú­čam, kaž­do­pád­ne by sa malo jed­nať aj z hľa­dis­ka vašej bez­peč­nos­ti o sla­bé kyse­li­ny jed­no­du­ché­ho zlo­že­nia. H3PO4 je vše­obec­ne pou­ží­va­ná lát­ka na zní­že­nie tvrdo­s­ti. Ak pou­ži­je­me H3PO4 dochá­dza pri tom aj ku tým­to reak­ciám (pri uve­de­ných reak­ciách je mož­né váp­nik Ca nahra­diť za hor­čík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyse­li­na rea­gu­je s dihyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nom vápe­na­tým za vzni­ku roz­pust­né­ho difos­fo­reč­na­nu vápe­na­té­ho a sla­bej kyse­li­ny uhli­či­tej. H2CO3 je nesta­bil­ná a môže sa roz­pad­núť na vodu a oxid uhli­či­tý. Vznik­nu­tý fos­fo­reč­nan môže byť hno­ji­vom pre ryby, sini­ce, ale­bo ria­sy, prí­pad­ne zdro­jom fos­fo­ru pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 - vzni­ká roz­pust­ný dihyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaH­PO4 + 2H2CO3 – vzni­ká neroz­pust­ný hyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. Ak by sme pred­sa len pou­ži­li sil­né kyse­li­ny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reak­ci­ou kyse­li­ny chlo­ro­vo­dí­ko­vej (soľ­nej) vzni­ká chlo­rid vápe­na­tý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 - reak­ci­ou kyse­li­ny síro­vej vzni­ká síran vápe­na­tý. Ak zdro­jo­vá voda obsa­hu­je vápe­nec, pre­ja­ví sa puf­rač­ná kapa­ci­ta vody – uhli­či­tan vápe­na­tý CaCO3 totiž rea­gu­je so vznik­nu­tou kyse­li­nou uhli­či­tou za vzni­ku hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu, čím sa dostá­va­me do kolo­be­hu – vlast­ne do cyk­lu kyse­li­ny uhli­či­tej. Tým­to spô­so­bom sú naše mož­nos­ti ovplyv­niť pH limi­to­va­né. Na urči­tý čas sa pH aj v takom­to prí­pa­de zní­ži, ale nie nadl­ho, to závi­sí naj­mä na kon­cen­trá­cii hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov (od UT) a množ­stva pou­ži­tej kyse­li­ny – je len samoz­rej­mé že puf­rač­ná schop­nosť má svo­je limi­ty. V prí­pa­de vyso­kej tvrdo­s­ti vody je účin­nej­šie pou­žiť neus­tá­le pôso­be­nie CO2. Pri­ro­dze­ne sa dá zní­žiť pH takis­to. Vhod­né sú napr. jel­šo­vé šiš­ky, zahní­va­jú­ce dre­vo, raše­li­na, výluh z raše­li­ny atď. Všet­ko závi­sí od pozna­nia dru­ho­vých náro­kov jed­not­li­vých rýb a rast­lín. Nie­kto­ré ryby nezná­ša­jú raše­li­no­vý extrakt. Raše­li­no­vý výluh sa čas­to pou­ží­va pre výte­ry napr. tet­ro­vi­tých rýb. Raše­li­na zni­žu­je pH. Zahní­va­jú­ce dre­vo má svo­je úska­lia. Vše­obec­ne sa však dá pove­dať naj­mä pre začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že pou­ži­tie rôz­nych mate­riá­lov v akvá­riu nie je také nebez­peč­né ako si väč­ši­na z nich mys­lí. Naopak, svo­jou dlho­do­bej­šou a pozvoľ­nou čin­nos­ťou je ich úči­nok na zme­nu pH ove­ľa pri­ja­teľ­nej­ší ako pri pou­ži­tí čis­tej ché­mie. Navy­še cha­rak­ter kyse­lín, kto­ré sa lúhu­jú z tých­to mate­riá­lov čas­to bla­ho­dar­ne vplý­va­jú aj na zdra­vie rýb, na rast rast­lín. Humí­no­vé kyse­li­ny, orga­nic­ké kom­ple­xy, che­lá­ty a ostat­né orga­nic­ké lát­ky, kto­ré sú čas­to pri­ro­dze­nou súčas­ťou našich rýb a rast­lín aj v ich domovine.

Na zvý­še­nie pH sa pou­ží­va sóda bikar­bó­na – NaHCO3. Čo sa však týka zvy­šo­va­nie pH, pou­ží­va sa v ove­ľa men­šej mie­re tým­to čis­to che­mic­kým spô­so­bom. Pri­ro­dze­ným spô­so­bom sa dá zvý­šiť pH naj­lep­šie sub­strá­tom. Uhli­či­ta­ny obsia­hnu­té vo vápen­ci, tra­ver­tí­ne posú­va­jú hod­no­ty pH až na úro­veň nad 8 úpl­ne bež­ne. Veľ­mi jed­no­du­chá úpra­va vody je pou­ži­tie soli. Ak chce­me dosiah­nuť stá­lu hla­di­nu soli, neza­bú­daj­te soľ pri výme­ne a dolie­va­ní vody dopĺňať. Soľ sa pou­ží­va pre nie­kto­ré dru­hy rýb, pre­dov­šet­kým pre bra­kic­ké dru­hy. Bra­kic­ké dru­hy žijú v prí­ro­de na prie­ni­ku slad­kej vody a mor­skej, napr. v ústiach veľ­kých riek do mora. Aj pre nie­kto­ré živo­rod­ky sa odpo­rú­ča vodu soliť. Živo­rod­ky žijú v Juž­nej a Sever­nej Ame­ri­ke vo vodách stred­ne tvr­dých. Vhod­ná dáv­ka pre gup­ky je 2 – 3 poliev­ko­vé lyži­ce soli na 40 lit­rov vody. Pre black­mol­ly – typic­ký bra­kic­ký druh ešte o nie­čo viac – 5 lyžíc na 40 lit­rov vody. Soľ môže­me pou­žiť kuchyn­skú aj mor­skú, kto­rú dostať v potra­vi­nách. Ak začí­na­me s apli­ká­ci­ou soli, buď­me zo začiat­ku opatr­ný, postu­puj­me obo­zret­ne, na soľ ryby zvy­kaj­me rad­šej postup­ne, pre­to­že osmo­tic­ký tlak je zrad­ný. Pri náh­lej zme­ne vodi­vos­ti spô­so­be­nej náh­lym prí­ras­tkom NaCl dôj­de k nega­tív­ne­mu stre­su – naj­mä povrch – koža rýb je náchyl­ná na poško­de­nie. Táto vlast­nosť sa využí­va pri lieč­be.

Soľ sa odpo­rú­ča afric­kých jazer­ným cich­li­dám. Obsa­hu­jú pomer­ne vyso­ké kon­cen­trá­cie sodí­ka – Na. V lite­ra­tú­re sa uvá­dza až 0.5 kg na 100 lit­rov vody, ja odpo­rú­čam jed­nu poliev­ko­vú lyži­cu na 40 lit­rov vody. Soľ pôso­bí zrej­me ako tran­s­por­tér meta­bo­lic­kých pro­ce­sov a kata­ly­zá­tor. NaCl naj­skôr diso­ciu­je na kati­ón sodí­ka a ani­ón chló­ru. Chlór pôso­bí ako dez­ifen­kcia a sodík sa podie­ľa na bio­lo­gic­kých reak­ciách. Orga­nic­ké far­bi­vá, lie­či­vá môže­me úspeš­ne odstrá­niť aktív­nym uhlím, čias­toč­ne raše­li­nou. Aktív­ne uhlie vôbec má širo­ké pole uplat­ne­nia. Je pomer­ne účin­nou pre­ven­ci­ou voči náka­ze, pre­to­že adsor­bu­je na seba množ­stvo škod­li­vín. Fun­gu­je ako fil­ter. Má takú štruk­tú­ru, že oplý­va obrov­ským povr­chom, jeden mm3 posky­tu­je až 100 – 150 m² plo­chy. Pou­ží­va sa aj v komerč­ne pre­dá­va­ných fil­troch. Doká­že čias­toč­ne zní­žiť aj tvrdo­sť vody. Tre­ba si však uve­do­miť, že jeho pôso­be­nie je naj­mä v nádr­žiach s rast­li­na­mi nežia­du­ce prá­ve kvô­li svo­jej adsorpč­nej schop­nos­ti. Aktív­ne uhlie totiž okrem iné­ho odo­be­rá rast­li­nám živi­ny. Samoz­rej­me, jeho schop­nos­ti sú vyčer­pa­teľ­né – po istom čase sa kapa­ci­ta nasý­ti a je nut­né aktív­ne uhlie buď rege­ne­ro­vať, ale­bo vyme­niť. Rege­ne­rá­cia je pro­ces che­mic­ký, pre akva­ris­tu prí­liš náklad­ný, vlast­ne zby­toč­ný. Čias­toč­ne by sa dalo rege­ne­ro­vať aktív­ne uhlie varom, ale aj to je dosť neprie­chod­né. Ak máme k dis­po­zí­cii práš­ko­vú for­mu aktív­ne­ho uhlia, máme vyhra­né – jeho účin­nosť je prak­tic­ky naj­vyš­šia a môže­me ho teda pou­žiť naj­men­ší objem. Rie­še­ním je imple­men­tá­cia do fil­tra, ale aj napr. nasy­pa­nie do pan­ču­chy a umiest­ne­nie do nádr­že. Ak sa nám časť rozp­tý­li, nezú­faj­me, aktív­ne uhlie je neškod­né, vodu neka­lí. Vo vode z vodo­vod­nej sie­te sa nachá­dza­jú rôz­ne plyn­né zlož­ky, kto­ré sú urče­né pre­dov­šet­kým pre dez­ifen­kciu. Pre člo­ve­ka sú nut­nos­ťou, ale z hľa­dis­ka živo­ta v akvá­ria je ich vplyv nežia­du­ci. Jed­ným z tých­to ply­nov je vše­obec­ne zná­my chlór. Je do jedo­va­tý plyn, aj pre člo­ve­ka, kto­rý však v níz­kych dáv­kach člo­ve­ku neško­dí a zabí­ja bak­té­rie. Pit­ná voda ho obsa­hu­je oby­čaj­ne 0.1 – 0.2 mg/​l, maxi­mál­ne do 0.5 mg/​l. Chlór ško­dí naj­mä žiab­ram rýb. Na to, aby sme sa chló­ru zba­vi­li, je napr. odstá­tie vhod­né. Exis­tu­jú na trhu príp­rav­ky na báze thi­osí­ra­nu sod­né­ho – Na2S2O3, kto­ré doká­žu zba­viť vody chló­ru. Odstá­tím vody sa zba­ví­me chló­ru pri­bliž­ne za jeden deň. Vode len musí­me dovo­liť, aby ply­ny mali kade uni­kať – tak­že žiad­ne uzav­re­té ban­das­ky. Čias­toč­ne pri okam­ži­tom napúš­ťa­ní vody, pomô­že čo naj­dl­h­ší tran­s­port vody v hadi­ci. Znač­ná časť chló­ru sa tak­to odpa­rí. Vo vode sa nachá­dza­jú aj iné ply­ny – k doko­na­lé­mu odply­ne­niu odstá­tím dôj­de po šty­roch dňoch. Pre výte­ry nie­kto­rých dru­hov sa pou­ží­va­jú rôz­ne výlu­hy, napr. výlu­hy vod­ných rast­lín. Tie doká­žu vodu doslo­va pri­pra­viť – sta­bi­li­zo­vať, poskyt­núť žia­da­né lát­ky, napr. sto­po­vé lát­ky, resp. doká­že snáď via­zať prí­pad­ne škod­li­vej­šie súčas­ti. Pou­ží­va sa aj dre­vo, dub, jel­ša, vŕba. Hodí sa aj hne­dé uhlie. Raše­li­na fun­gu­je ako čias­toč­ný adsor­bent. Na dru­hej stra­ne vode dodá­va humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. Naj­mä v posled­nej dobe sa využí­va svet­lo ultra­fia­lo­vé na úpra­vu vody. Čas­to aj na jej ste­ri­li­zá­ciu od cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Môže sa využiť aj tým spô­so­bom – kedy zasa­hu­je celý objem vody – napr. v prí­pa­de akút­nej cho­ro­by, no zväč­ša sa UV lam­pa pou­ží­va ako fil­ter, kto­rý účin­ne zba­vu­je vodu roz­lič­ných zárod­kov orga­niz­mov. Voda ošet­re­ná dosta­toč­ne sil­nou UV lam­pou sa napr. neza­ria­su­je. Jej pou­ži­tie eli­mi­nu­je mik­ro­biál­ne náka­zy na mini­mum. UV lam­py mož­no dostať bež­ne na trhu s akva­ris­tic­ký­mi potre­ba­mi. Ako sil­nú lam­pu – s akým prí­ko­nom nám urču­je objem nádr­že. UV lam­pu neod­po­rú­čam pou­ží­vať nepretržite.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20567

Ché­mie sa netre­ba báť, má svo­je pev­né záko­ni­tos­ti, ale bez jej aspoň malých vedo­mos­tí sa dá len veľ­mi ťaž­ko zaobísť pri úspeš­nom cho­ve, ale­bo pes­to­va­ní rast­lín. Bio­lo­gic­ké pro­ce­sy úzko súvi­sia aj s fyzi­kál­ny­mi zákon­mi. V prí­ro­de sa len veľ­mi málo látok v kva­pal­nom ale­bo plyn­nom sta­ve nachá­dza v stá­lom, neut­rál­nom sta­ve. Drvi­vá väč­ši­na látok je diso­ci­ova­ná na ióny. Schop­nosť via­zať sa na lát­ky, prv­ky je špe­ci­fic­ká, závi­sí od množ­stva che­mic­kých, ale aj fyzi­kál­nych fak­to­rov. Aj samot­ná voda sa vyzna­ču­je ioni­zá­ci­ou – veď kaž­dý z nás vie, že je vodi­čom elek­tric­ké­ho prú­du. O pH počul asi kaž­dý akva­ris­ta. Čo popi­su­je pH? Roz­diel­nu kon­cen­trá­ciu che­mic­ky čis­tých zlo­žiek vody – jed­not­li­vých “zlo­žiek” tvo­ria­cich vodu. Voda posky­tu­je mož­nos­ti pre množ­stvo che­mic­kých reak­cií. Pre tie­to reak­cie je mož­né opí­sať rov­no­váž­ne kon­štan­ty. Nie je to nič nenor­mál­ne, nič ťaž­ko pocho­pi­teľ­né. Keď pou­ži­jem ana­ló­giu, je to pres­ne ako medzi ľuď­mi, aj tam exis­tu­je medzi nami urči­tá rov­no­vá­ha, urči­té napä­tie (tlak), kto­ré sa raz pri­klo­ní na jed­nu stra­nu, ino­ke­dy na opač­nú. A k pod­mien­kam, kto­ré urču­jú ten­to stav rov­na­ko pat­rí aj taká malič­kosť, ako “odkiaľ fúka vie­tor”. Spo­meň­me si na osmó­zu, ale aj na to, čo sa sta­ne, keď uvoľ­ní­me ven­til na pneuma­ti­ke – časom sa vyrov­ná tlak. Che­mic­ká väz­ba je kreh­ká vec, podob­ne ako vzťa­hy medzi ľuď­mi. Aj medzi nami exis­tu­jú kata­ly­zá­to­ry, enzý­my podob­ne ako sa popi­su­jú v ché­mii a bio­ló­gii, kto­ré dovo­ľu­jú usku­toč­niť neja­ký pro­ces, neja­kú reak­ciu. Samoz­rej­me aj spo­ma­ľo­va­če – inhi­bí­to­ry.

Prí­ro­da má jed­not­ný základ, Aris­to­te­les ju chá­pe ako vznik, pod­sta­tu a vývoj vecí, a ja to vidím rov­na­ko. Ak sa k tomu posta­ví­me spo­loč­ne, máme väč­šiu šan­cu poro­zu­mieť aj akva­ris­ti­ke. Pocho­pe­nie súvis­los­tí rôz­nych ved­ných odbo­rov popi­su­je ter­mín kon­zi­lien­cia. Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík pat­rí spo­lu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlí­ka tvo­rí samos­tat­ne sto­ja­cu dis­cip­lí­nu – orga­nic­kú ché­miu (neza­obe­rá sa len oxid­mi uhlí­ka). Uhlík tvo­rí naj­väč­šiu časť suši­ny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi kaž­dý z vás sa v živo­te stre­tol s poj­mom foto­syn­té­za. Aj táto reak­cia, kto­rá aj nám, ľuďom dovo­ľu­je exis­to­vať, sa točí oko­lo uhlí­ka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tu­je naj­mä vo for­me oxi­du uhli­či­té­ho, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­li­ny uhli­či­tej. V akom pome­re závi­sí naj­mä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo for­me biel­ko­vín v potra­ve, v dre­ve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­li­ny a násled­ne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posú­va pH sme­rom dole – pro­stre­die sa okys­ľu­je. V denit­ri­fi­ká­cii nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­du­je amo­niak na dusi­ta­ny a dusič­na­ny pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vá­ra pred­chá­dza­jú­ca veta, ten­to pro­ces je aerób­ny (za prí­stu­pu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­né­mu pro­ce­su (redukč­né­mu) – ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusí­ka na oxi­dy dusí­ka – N2O, NO, prí­pad­ne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keď­že ide o ply­ny, denit­ri­fi­ká­cia doká­že odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­ni­ny dusí­ka. Tie­to pro­ce­sy sú pre akva­ris­ti­ku veľ­mi dôle­ži­té a v zása­de pozi­tív­ne naklo­ne­né. Toxi­ci­ta pro­duk­tov látok cyk­lu dusí­ka kle­sá v tom­to rade: NH3 – NO2 – NO3. Vyš­ší obsah dusič­na­nov nezná­ša­jú nie­kto­ré cit­li­vej­šie dru­hy – napr. ame­ric­ké Apis­to­gram­my. Toxi­ci­ta amo­nia­ku je vyš­šia pri vyš­šom pH. Viac amo­nia­ku sa nachá­dza vo vode s vyš­ším pH a vyš­šou tep­lo­tou.

Dusík pochá­dza zo štie­pe­nia biel­ko­vín, kto­ré dodá­va­me potra­vou. Najprv sa tvo­ria ami­no­ky­se­li­ny, neskôr amo­niak. Dusič­na­ny je mož­né účin­ne eli­mi­no­vať rast­li­na­mi, prí­pad­ne reverz­nou osmó­zou v zdro­jo­vej vode , ale­bo selek­tív­ny­mi ion­to­me­nič­mi. Fos­fo­reč­na­ny ( PO4) a ťaž­ké kovy ako napr. olo­vo, zinok sú takis­to toxic­ké. Nie­kto­ré kovy sú v sto­po­vom množ­stve žia­du­ce, ale vo vyš­šej kon­cen­trá­cií pôso­bia ako jedy. V prí­pa­de, že pri roz­kla­de hmo­ty je kys­lí­ko­vý defi­cit, pro­duk­ty hni­tia sú metán ( CH4), amo­niak, sul­fán ( H2S), kyse­li­na mlieč­na. Dru­hy nezná­ša­jú­ce prí­liš mäk­kú vodu čas­to trpia na vod­na­teľ­nosť. To je spô­so­be­né osmo­tic­kým tla­kom – z ich tela sa soli vypla­vu­jú a viac čis­tej vody pre­ni­ká do ich tela ako je únos­né. Oxid uhli­či­tý je nevy­hnut­ná anor­ga­nic­ká lát­ka, kto­rá však pri vyso­kej kon­cen­trá­cii pôso­bí ako nar­ko­ti­kum a ryby dusí. Nie­ke­dy sa tie­to účin­ky dajú využiť. Ak chce­me napr. ryby humán­ne usmr­tiť, sta­čí na to mine­rál­ka – tá by mala obsa­ho­vať viac ako 5% roz­pus­te­né­ho CO2. Medzi uhli­či­ta­no­vou tvrdo­s­ťou, pHoxi­dom uhli­či­tým je závis­losť. Obsah CO2 je nepria­mo úmer­ný ku pH a tep­lo­te a pria­mo úmer­ný ku uhli­či­ta­no­vej tvrdosti.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika

Akvaristické a chovateľské odkazy

Hits: 5606

Akvaristika


Chovateľstvo

Use Facebook to Comment on this Post