2010, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2436

Spiš je kraj na severe Slovenska, na východ od Vysokých Tatier. Nemecky je Spiš Zips (Wikipedia.sk), latinsky Scepusium, maďarsky Szepes, poľsky Spisz. Spišskej stolici vládli rody Zápoľských, Turzovcov, Csákyovcov (Wikipedia.sk). Je to kraj turisticky a kultúrne atraktívny. Ponúka viacero národných parkov: na severozápade regiónu Tatranský národný park, okrem toho Pieniny, Slovenský raj, Nízke Tatry (Wikipedia.sk). Mestá ako Levoča, Kežmarok, lokality Spišské Podhradie, Spišský hrad, Spišská Sobota. Lyžiarske strediská Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova dolina (Wikipedia.sk). V Slovenskom raji sa nachádza s dĺžkou 18.5 km druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Stratená jaskyňa. Okrem toho je známa Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. Krasové tiesňavy Suchej Belej, Veľkého Sokola sú považované za najkrajšie na Slovensku (rajportal.sk). Spiš je región, ktorý nie vždy patril k Slovensku (Wikipedia.sk). V 11. storočí bol Spiš z juhu obsadzovaný Uhorským a zo severu Poľskom kráľovstvom. Do roku 1802 existovala Provincia X spišských kopijníkov (Parvus comitatus – Sedes superior), ktorá požívala výhody. Od roku 1726 boli centrom provincie Betlanovce. Kopijníci boli zemania. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal z neskoršie vzniknutej Provincie 24 spišských miest, 13 z nich do poľského zálohu, ktorý trval 360 rokov. Ocitli sa v ňom napr. Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec. Predmetom zálohu bol len ekonomický prospech. O koniec zálohu sa vojensky postarala až v druhej polovici 18. storočia Mária Terézia. V roku 1614 sa na Spiši konala Luteránska synoda, tiež nazývaná Spišská synoda, na ktorej sa rokovalo o protestantskej organizácii.(Wikipedia.sk). Po vzniku Československa v roku 1918 malo Poľsko územné nároky na Spiš po rieku Poprad. Poľskí vojaci boli 8.12.1918 porazení pri Kežmarku. V júni 1919 došlo opäť k obsadeniu Poľskom. Do roku 1925 boli tieto spory (aj na Hornej Orave) pomerne intenzívne. Opäť rozhoreli v októbri 1938 a v máji 1945 (Wikipedia.sk). Od 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, od 14. storočia vyššie polohy osídľujú Rusíni a Ukrajinci, s ktorými prišlo aj iné náboženstvo. Hladným strediskom Židov bola obec Huncovce. Od 15. storočia tu žijú aj Rómovia (spis.sk). Na severe Spiša, podobne aj na Orave a v poľskom Spiši a Orave žije goralská menšina, ktorá vznikla v dôsledku troch migračných vĺn. Poľská vláda ich v roku 1918 považovala za Poliakov (Gotkiewicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regiónu vyhnaní Nemci, takmer všetci. Etnicky nemecká je obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni (Wikipedia.sk).

Niektoré príspevky

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

Hits: 2321

Gemer sa rozprestiera od prameňa Hrona na severe, po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske serpentíny na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na juh od Spiša po hranice s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké mestá. Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo. Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli Turci. Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické centrá Rožňavy, Rimavskej Soboty, vodné nádrže Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina. Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Slovenský kras je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO. Na Gemeri je Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Slovenskom krase je Krásnohorská jaskyňa (Rudolf Kukura).

Výber článkov

 

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Spiš

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

Hits: 2814

Spišská Sobota je dnes súčasťou Popradu. Je to veľmi pekné miesto, neveľké, ale o to krajšie. Na niektorých domoch sú zachované typické spišské strechy.

V 12. storočí vznikla trhová osada Spišská Sobota, zrejme na mieste staršieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storočia patrila k Spoločenstvu spišských Sasov. Historické názvy: Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). Príchodom saských Nemcov sa Spišská Sobota stala významným mestom. Mestské práva má udelené od roku 1271 od kráľa Štefana V.. Bola hospodárskym, administratívnym strediskom, sídlom cechov, obchodov, kultúry. Takmer celý stredovek tu žilo 750 – 900 obyvateľov. V roku 1545 požiar zničil takmer polovicu námestia a vežu kostola. V roku 1775 zhorelo celé mesto, ale znovu sa postavilo. V 20. storočí narastala výstavba aj počet obyvateľov. Od roku 1950 je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Architektonický a urbanistický ráz Spišskej Soboty je renesančný od roku 1775. Hlavný oltár Kostola svätého Juraja je dielom majstra Pavla z Levoče. Známi rodáci: hokejisti Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). V 17. storočí tu žila rezbárska rodina Grossovcov, sochári Fridrich a Ján Brokoff. Medzi ďalších patria: historik a špecialista na gotiku Anton Cyril Glatz, cestovateľ Tibor Székely (spsobota.szm.com), herec Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Od roku 1946 je Spišská Sobota mestskou časťou mesta Poprad (Wikipedia.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2010, Bratislavské reportáže, Časová línia, Fotografické reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže

Fotomaratón Bratislava

Hits: 6048

Myšlienka fotomaratónov sa ujala v mnohých mestách. Ide vlastne o to, aby sa ľudia prejavili, aby rozvíjali svoju tvorivosť, aby robili niečo pekné, užitočné. Mne sa tá myšlienka páči, najmä kvôli aspektu fantázie.

Rok 2011

  • Nultý štiavnický fotomaratón
  • Štiavnický fotomaratón – videoreportáž
  • Hlohovský Fotomaratón – 12 tém, 6 hodín a TY

Rok 2010

18. septembra som sa zúčastnil Bratislavského Fotomaratónu. Témy boli tieto: Prvý plán, Zaostri, Krik, V zrkadle, Cudzinec, Na horúcej stope, Imunita, Tancovala, V špagetách, Voyeur, Nestíham, Košice.

Rok 2009

29.8.2009 som mal v úmysle zúčastniť sa Fotomaratónu v Piešťanoch. Naplánoval som si kvôli tomu cestu z Bratislavy do Piešťan. Bohužiaľ organizátor podujatia presunul podujatie o týždeň neskôr bez predchádzajúceho upovedomenia. Pre neustály dážď. Myslím, že nemusím zdôrazniť, že ma to naštvalo :-).

19.9.2009 sa uskutočnil Fotomaratón v Bratislave. V rovnakom termíne ako Park Foto v Piešťanoch. Ja som dal prednosť akcii v Piešťanoch.

Rok 2008

27.9.2008 som sa zúčastnil opäť Fotomaratónu v Bratislave. Tentokrát som už lepšie vedel, do čoho idem, tak som sa lepšie pripravil. Spravil som aj zopár záberov pred akciou. Akcia sa mi páčila, myslím že témy boli vybraté skvele. Predpokladám, že ich vymyslel jeden človek. Témy boli tieto: Kto som, Cez okno, Kam ideme, Po moste, Teplo, teplejšie, Rozdiely láske pristanú, Odvrátená tvár, Zhora, Čo je to, Na hrane, Zajtra letím, Dovidenia.

Rok 2007

Dňa 22.9.2007 som sa zúčastnil súťaže „Fotomaratón Bratislava 2007“. Pravidlá boli takéto: formát JPG, bez úprav v počítači, jedna na jednu tému, v poradí od 1 do 12 + fotografia registračného čísla za 6 hodín. Fotografie tu zverejnené, sú upravené oproti odovzdaným. Témy boli tieto: Sobota, My ľudia, Versus, Voľné miesta, Staré múry, staré príbehy, Keď ju miluješ, nie je čo riešiť, Ukážem ti niečo, Tu som rád, Štruktúra, Pot, Spomaľ, Reštart

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post