2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2775

Spiš je kraj na seve­re Slo­ven­ska, na východ od Vyso­kých Tatier. Nemec­ky je Spiš Zips (Wiki​pe​dia​.sk), latin­sky Sce­pu­sium, maďar­sky Sze­pes, poľ­sky Spisz. Spiš­skej sto­li­ci vlád­li rody Zápoľ­ských, Tur­zov­cov, Csá­ky­ov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Je to kraj turis­tic­ky a kul­túr­ne atrak­tív­ny. Ponú­ka via­ce­ro národ­ných par­kov: na seve­ro­zá­pa­de regi­ó­nu Tatrans­ký národ­ný park, okrem toho Pie­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Níz­ke Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mes­tá ako Levo­ča, Kež­ma­rok, loka­li­ty Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad, Spiš­ská Sobo­ta. Lyžiar­ske stre­dis­ká Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). V Slo­ven­skom raji sa nachá­dza s dĺž­kou 18.5 km dru­há naj­dl­h­šia jas­ky­ňa na Slo­ven­sku – Stra­te­ná jas­ky­ňa. Okrem toho je zná­ma Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a jas­ky­ňa Psie die­ry. Kra­so­vé ties­ňa­vy Suchej Belej, Veľ­ké­ho Soko­la sú pova­žo­va­né za najk­raj­šie na Slo­ven­sku (raj​por​tal​.sk). Spiš je regi­ón, kto­rý nie vždy pat­ril k Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). V 11. sto­ro­čí bol Spiš z juhu obsa­dzo­va­ný Uhor­ským a zo seve­ru Poľ­skom krá­ľov­stvom. Do roku 1802 exis­to­va­la Pro­vin­cia X spiš­ských kopij­ní­kov (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), kto­rá poží­va­la výho­dy. Od roku 1726 boli cen­trom pro­vin­cie Bet­la­nov­ce. Kopij­ní­ci boli zema­nia. Uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský dal z neskor­šie vznik­nu­tej Pro­vin­cie 24 spiš­ských miest, 13 z nich do poľ­ské­ho zálo­hu, kto­rý trval 360 rokov. Ocit­li sa v ňom napr. Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec. Pred­me­tom zálo­hu bol len eko­no­mic­ký pros­pech. O koniec zálo­hu sa vojen­sky posta­ra­la až v dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čia Mária Teré­zia. V roku 1614 sa na Spi­ši kona­la Lute­rán­ska syno­da, tiež nazý­va­ná Spiš­ská syno­da, na kto­rej sa roko­va­lo o pro­tes­tant­skej orga­ni­zá­cii.(Wiki​pe​dia​.sk). Po vzni­ku Čes­ko­slo­ven­ska v roku 1918 malo Poľ­sko územ­né náro­ky na Spiš po rie­ku Pop­rad. Poľ­skí voja­ci boli 8.12.1918 pora­ze­ní pri Kež­mar­ku. V júni 1919 doš­lo opäť k obsa­de­niu Poľ­skom. Do roku 1925 boli tie­to spo­ry (aj na Hor­nej Ora­ve) pomer­ne inten­zív­ne. Opäť roz­ho­re­li v októb­ri 1938 a v máji 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). Od 12. sto­ro­čia sem pri­chá­dza­li nemec­kí kolo­nis­ti, od 14. sto­ro­čia vyš­šie polo­hy osíd­ľu­jú Rusí­ni a Ukra­jin­ci, s kto­rý­mi priš­lo aj iné nábo­žen­stvo. Hlad­ným stre­dis­kom Židov bola obec Hun­cov­ce. Od 15. sto­ro­čia tu žijú aj Rómo­via (spis​.sk). Na seve­re Spi­ša, podob­ne aj na Ora­ve a v poľ­skom Spi­ši a Ora­ve žije goral­ská men­ši­na, kto­rá vznik­la v dôsled­ku troch mig­rač­ných vĺn. Poľ­ská vlá­da ich v roku 1918 pova­žo­va­la za Polia­kov (Got­kie­wicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regi­ó­nu vyhna­ní Nemci, tak­mer všet­ci. Etnic­ky nemec­ká je obec Chmeľ­ni­ca pri Sta­rej Ľubov­ni (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš is a regi­on in nort­hern Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, Spiš is cal­led Zips (Wiki​pe​dia​.sk), in Latin, it’s refer­red to as Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian, it’s Sze­pes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš Coun­ty was ruled by the Zápoľ­ský, Tur­zov­ci, and Csá­ky fami­lies (Wiki​pe​dia​.sk). It is a regi­on that is both tou­ris­ti­cal­ly and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve, offe­ring seve­ral nati­onal parks: Tatrans­ký Nati­onal Park in the nort­hwest, Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras (Wiki​pe​dia​.sk). Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, sites like Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). In Slo­vak Para­di­se, the second-​longest cave in Slo­va­kia, Stra­te­ná Cave, stret­ches for 18.5 km. Other notab­le caves inc­lu­de Dob­šin­ská Ice Cave and Psie Die­ry Cave. The karst gor­ges of Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slo­va­kia (raj​por​tal​.sk).

Spiš is a regi­on that has­n’t alwa­ys been part of Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). In the 11th cen­tu­ry, Spiš was con­tes­ted by the King­dom of Hun­ga­ry from the south and the King­dom of Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš spe­ar­men (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The spe­ar­men were lan­do­wners. King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Towns like Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec were part of the pled­ge, which was only for eco­no­mic bene­fit. The end of the pled­ge was mili­ta­ri­ly secu­red only in the second half of the 18th cen­tu­ry by Maria The­re­sa. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš ist eine Regi­on im Nor­den der Slo­wa­kei, öst­lich der Hohen Tat­ra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk), auf Late­in als Sce­pu­sium, auf Unga­risch als Sze­pes und auf Pol­nisch als Spisz. Die Spi­šer Stuhl­re­gi­on wur­de von den Fami­lien Zápoľ­ský, Tur­zov­ci und Csá­ky regiert (Wiki​pe​dia​.sk). Es ist eine sowohl tou­ris­tisch als auch kul­tu­rell att­rak­ti­ve Regi­on, die meh­re­re Nati­onal­parks bie­tet: Im Nor­dwes­ten die Tatra-​Nationalpark, dazu Pie­ni­nen, Slo­wa­kis­ches Para­dies und Nie­de­re Tat­ra (Wiki​pe​dia​.sk). Städ­te wie Levo­ča, Kež­ma­rok, Orte wie Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad und Spiš­ská Sobo­ta. Ski­ge­bie­te wie Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). Im Slo­wa­kis­chen Para­dies befin­det sich mit einer Län­ge von 18,5 km die zwe­it­läng­ste Höh­le der Slo­wa­kei – die Stratená-​Höhle. Dane­ben sind die Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa und die Psie Diery-​Höhle bekannt. Die Karstsc­hluch­ten von Suchá Belá und Veľ­ký Sokol gel­ten als die schöns­ten in der Slo­wa­kei (raj​por​tal​.sk).

Spiš ist eine Regi­on, die nicht immer zu der Slo­wa­kei gehör­te (Wiki​pe​dia​.sk). Im 11. Jahr­hun­dert wur­de Spiš von Süden vom König­re­ich Ungarn und von Nor­den vom König­re­ich Polen umkämpft. Bis 1802 exis­tier­te die Pro­vinz X der Spi­šer Spie­ßbür­ger (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), die Pri­vi­le­gien genoss. Ab 1726 wur­de Bet­la­nov­ce das Zen­trum der Pro­vinz. Die Spie­ßbür­ger waren Land­be­sit­zer. König Sigis­mund von Luxem­burg gewä­hr­te 24 Städ­ten in Spiš, von denen 13 an das pol­nis­che Pfand gin­gen und das 360 Jah­re dau­er­te. Städ­te wie Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec waren Teil des Pfan­des, das nur wirts­chaft­li­chen Nut­zen brach­te. Das Ende des Pfan­des wur­de erst in der zwe­i­ten Hälf­te des 18. Jahr­hun­derts durch Maria The­re­sia mili­tä­risch gesi­chert. 1614 fand die Lut­he­ra­nis­che Syno­de, auch als Spi­šer Syno­de bekannt, in Spiš statt und dis­ku­tier­te die pro­tes­tan­tis­che Orga­ni­sa­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spisz to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po pol­sku jest nazy­wa­ny Spis­zem (Wiki​pe​dia​.sk), po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Spiš. Regi­onem spo­dzie­wa­nej krai­ny turys­tycz­nej i kul­tu­ral­nej, ofe­ru­jącej kil­ka par­ków naro­do­wych: na północ­ny zachód od regi­onu znaj­du­je się Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, oprócz tego Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok, miejs­ca takie jak Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad i Spiš­ská Sobo­ta. Ośrod­ki nar­ciar­skie, takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). W Sło­wac­kim Raju znaj­du­je się dru­ga co do dłu­go­ści jas­ki­nia na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Oprócz tego zna­ne są Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Psie Die­ry. Wąwo­zy kra­so­we Suchej Belej i Veľ­ké­ho Soko­la uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Sło­wac­ji (raj​por​tal​.sk).

Spisz to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji (Wiki​pe​dia​.sk). W XI wie­ku Spisz był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Kró­lest­wo Węgier, a od półno­cy przez Kró­lest­wo Pol­skie. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vinz X spiš­skich rycer­zy (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), cies­ząca się przy­wi­le­ja­mi. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce były cen­trum pro­winc­ji. Rycer­ze byli zie­mia­na­mi. Węgier­ski król Zyg­mun­ta Luk­sem­bur­ski przyz­nał 24 mias­tom w Spis­zu, z któ­rych 13 poszło pod pol­skie zastaw, któ­ry trwał 360 lat. Mias­ta takie jak Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec były częścią zasta­wu, któ­ry przy­no­sił kor­zy­ści tyl­ko eko­no­micz­ne. Koniec zasta­wu został zape­wni­ony mili­tar­nie dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku przez Marię Tere­sę. W 1614 roku odby­ła się na Spis­zu Syno­da Lute­ra­ńs­ka, zna­na również jako Syno­da Spiš­ska, na któ­rej oma­wia­no orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką (Wiki​pe​dia​.sk).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

Hits: 2944

Gemer sa rozp­res­tie­ra od pra­me­ňa Hro­na na seve­re, po výbež­ky Cero­vej vrcho­vi­ny na juhu, od Soroš­ky na výcho­de, po oždian­ske ser­pen­tí­ny na zápa­de (Rudolf Kuku­ra). Zahŕňa okre­sy Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca a Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Zhru­ba sa dá pove­dať, že Gemer sa nachá­dza na juh od Spi­ša po hra­ni­ce s Maďarskom.

Pôvod slo­va Gemer má súvis­losť s hema­ti­tom a jeho mor­fo­lo­gic­kou podob­nos­ťou s hemo­ro­id­mi (Ján Pivo­var­či). Na Geme­ri nikdy nebo­li veľ­ké mes­tá. Skôr mes­teč­ká na mies­te býva­lých baníc­kych osád. Nále­zis­ká nerast­ných suro­vín v Spišsko-​gemerskom rudo­ho­rí dlhé stá­ro­čia určo­va­li život na Geme­ri. Roz­vi­nu­té bolo baníc­tvohut­níc­tvo. Uni­kát­ny­mi pamiat­ka­mi sú tri zacho­va­né vyso­ké pece v Niž­nej Sla­nej, Vla­cho­ve a v Sir­ku – Čer­ve­ňa­noch. V mno­hých obciach dodnes pre­ží­va­jú tra­dič­né remes­lá – výro­ba šind­ľov, tka­nie pokrov­cov, zvon­kár­stvo, čip­kár­stvo a hrn­čiar­stvo. Gemer má boha­té deji­ny spo­je­né so šľach­tic­ký­mi rod­mi Bebe­kov­cov, András­sy­ov­cov a Cobur­gov­cov. V 16. a 17. sto­ro­či na Geme­ri vlád­li Tur­ci. Medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mies­ta Geme­ra pat­rí hrad Krás­na Hôr­ka, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, zrú­ca­ni­na Murán­ske­ho hra­du, his­to­ric­ké cen­trá Rož­ňa­vy, Rimav­skej Sobo­ty, vod­né nádr­že Dedin­ky, v Tor­na­li, na Tep­lom vrchu. Gemer hra­ni­čí s národ­ný­mi par­ka­mi Slo­ven­ský raj a Murán­ska pla­ni­na. Na juhu Geme­ra je chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Slo­ven­ský kras. Slo­ven­ský kras je našou jedi­nou bio­sfé­ric­kou rezer­vá­ci­ou evi­do­va­nou v zozna­me UNESCO. Na Geme­ri je Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a Ochtin­ská ara­go­ni­to­vá jas­ky­ňa. V Slo­ven­skom kra­se je Krás­no­hor­ská jas­ky­ňa (Rudolf Kuku­ra).


Gemer stret­ches from the sour­ce of the Hron River in the north to the foot­hills of the Cero­vá High­lands in the south, from Soroš­ka in the east to the ser­pen­ti­nes of Ožďa­ny in the west (Rudolf Kuku­ra). It inc­lu­des the dis­tricts of Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca, and Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). It can be rough­ly said that Gemer is loca­ted to the south of Spiš, towards the bor­der with Hungary.

The ori­gin of the word Gemer” is rela­ted to hema­ti­te and its morp­ho­lo­gi­cal resem­blan­ce to hemorr­ho­ids (Ján Pivo­var­či). Lar­ge cities were never pre­sent in Gemer; ins­te­ad, the­re were small towns on the sites of for­mer mining sett­le­ments. Depo­sits of mine­ral resour­ces in the Spiš-​Gemer Ore Moun­tains deter­mi­ned life in Gemer for cen­tu­ries. Mining and metal­lur­gy were deve­lo­ped. Uni­que land­marks inc­lu­de three pre­ser­ved blast fur­na­ces in Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo, and Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. Tra­di­ti­onal crafts such as shin­gle pro­duc­ti­on, wea­ving of roofing mate­rials, bell-​making, lace-​making, and potte­ry still thri­ve in many vil­la­ges. Gemer has a rich his­to­ry con­nec­ted with nob­le fami­lies such as Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci, and Cobur­gov­ci. Turks ruled in Gemer during the 16th and 17th cen­tu­ries. Among the most visi­ted pla­ces in Gemer are the Krás­na Hôr­ka Cast­le, the Bet­liar Cast­le, the ruins of Muráň Cast­le, and the his­to­ric cen­ters of Rož­ňa­va and Rimav­ská Sobo­ta. Water reser­vo­irs in Dedin­ky, Tor­na­ľa, and Tep­lý Vrch are also popu­lar des­ti­na­ti­ons. Gemer bor­ders the nati­onal parks Slo­vak Para­di­se and Murán­ska Pla­ni­na. To the south of Gemer is the pro­tec­ted lands­ca­pe area Slo­vak Karst. The Slo­vak Karst is our only bio­sp­he­re reser­ve lis­ted in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dob­šin­ská Ice Cave and the Ochtin­ská Ara­go­ni­te Cave. In the Slo­vak Karst, the­re is the Krás­no­hor­ská Cave (Rudolf Kukura).


Gemer ers­trec­kt sich vom Urs­prung des Flus­ses Hron im Nor­den bis zu den Aus­lä­u­fern der Cerová-​Hochebene im Süden, von Soroš­ka im Osten bis zu den Ser­pen­ti­nen von Ožďa­ny im Wes­ten (Rudolf Kuku­ra). Es umfasst die Bez­ir­ke Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca und Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer süd­lich von Spiš in Rich­tung der Gren­ze zu Ungarn liegt.

Der Urs­prung des Wor­tes Gemer” hängt mit Häma­tit und sei­ner morp­ho­lo­gis­chen Ähn­lich­ke­it zu Hämorr­ho­iden zusam­men (Ján Pivo­var­či). Gro­ße Städ­te gab es nie in Gemer; statt­des­sen befan­den sich kle­i­ne Städ­te an den Stel­len ehe­ma­li­ger Berg­bau­sied­lun­gen. Abla­ge­run­gen von Mine­ral­res­sour­cen im Spiš-​Gemer-​Erzgebirge bes­timm­ten jahr­hun­der­te­lang das Leben in Gemer. Berg­bau und Metal­lur­gie waren ent­wic­kelt. Ein­zi­gar­ti­ge Sehen­swür­dig­ke­i­ten sind drei erhal­te­ne Hochöfen in Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo und Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. Tra­di­ti­onel­le Han­dwer­ke wie die Pro­duk­ti­on von Schin­deln, das Weben von Beda­chungs­ma­te­ria­lien, die Gloc­ken­hers­tel­lung, die Spit­zenk­löp­pe­lei und die Töp­fe­rei gede­i­hen auch heute noch in vie­len Dör­fern. Gemer hat eine rei­che Ges­chich­te, die mit Adels­fa­mi­lien wie den Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci und Cobur­gov­ci ver­bun­den ist. Die Tür­ken herrsch­ten im 16. und 17. Jahr­hun­dert in Gemer. Zu den meist­be­such­ten Orten in Gemer gehören das Sch­loss Krás­na Hôr­ka, das Sch­loss Bet­liar, die Ruinen der Burg Muráň und die his­to­ris­chen Zen­tren von Rož­ňa­va und Rimav­ská Sobo­ta. Was­ser­re­ser­vo­irs in Dedin­ky, Tor­na­ľa und Tep­lý Vrch sind eben­falls belieb­te Zie­le. Gemer grenzt an die Nati­onal­parks Slo­wa­kis­ches Para­dies und Murán­ska Pla­ni­na. Im Süden von Gemer befin­det sich das Lands­chaftss­chutz­ge­biet Slo­wa­kis­cher Karst. Der Slo­wa­kis­che Karst ist unser ein­zi­ges Bio­sp­hä­ren­re­ser­vat, das in der UNESCO-​Liste auf­ge­fü­hrt ist. In Gemer fin­det man die Dob­šin­ská Eis­höh­le und die Ochtin­ská Aragonit-​Höhle. Im Slo­wa­kis­chen Karst gibt es die Krás­no­hor­ská Höh­le (Rudolf Kukura).


Gemer ter­jed a Hron folyó for­rá­sá­tól észa­kon, a Cerová-​fennsík déli lábá­ig, kelet­ről Soroš­ká­tól, nyuga­ton az Ožďa­ny kany­aro­kig (Rudolf Kuku­ra). Tar­tal­maz­za a Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca és Rož­ňa­va kör­ze­te­ket is (moje​slo​ven​sko​.sk). Meg lehet mon­da­ni, hogy Gemer dur­ván dél­re talál­ha­tó Spiš­től a magy­ar határ felé.

A Gemer” szó ere­de­te öss­ze­függ a hema­tit­ral és alak­já­nak hason­ló­sá­gá­val a ara­ny­ér­ral (Ján Pivo­var­či). Gemer­ben sosem vol­tak nagy váro­sok; inkább kis­vá­ro­sok vol­tak a régi bány­ász­te­le­pek hely­én. Az évs­zá­za­do­kon átí­ve­lő ásvá­nyi nyer­sa­ny­agok lera­kó­dá­sai meg­ha­tá­roz­ták az éle­tet Gemer­ben a Spiš-​Gemer Érc-​hegységben. Kiter­jedt bány­ás­zat és fémi­par volt jelen. Egy­edi lát­ni­va­lók közé tar­to­znak a Niž­ná Sla­ná­ban, Vla­cho­vó­ban és Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny­ban talál­ha­tó három meg­ma­radt masu­gár. Sok falu­ban ma is virág­zik a hagy­o­má­ny­os kéz­műves­ség – pala- és cse­re­pes­fe­dél kés­zí­tés, haran­gön­tés, csip­ke­kés­zí­tés és faze­kas­ság. Gemer gaz­dag tör­té­ne­lem­mel ren­del­ke­zik, ame­ly öss­ze­függ Bebekov

ci, András­sy­ov­ci és Cobur­gov­ci nemes csa­lá­dok­kal. A törökök ural­tak Gemer­ben a 16. és 17. szá­zad­ban. Gemer leg­lá­to­ga­tot­tabb hely­ei közé tar­to­zik a Krás­na Hôr­ka kas­té­ly, a Bet­liar kas­té­ly, a Muráň vár rom­jai, vala­mint Rož­ňa­va és Rimav­ská Sobo­ta tör­té­nel­mi köz­pont­jai. Dedin­ky, Tor­na­ľa és Tep­lý Vrch víz­tá­ro­zói is néps­ze­rű cél­pon­tok. Gemer hatá­ros a Szlo­vák Para­dic­som és a Murán­ska Pla­ni­na nemze­ti par­kok­kal. Gemer délen a Szlo­vák Karszt­tal hatá­ros. A Szlo­vák Karszt az egy­et­len UNESCO-​listán sze­rep­lő bio­sz­fé­ra rezer­vá­ci­ón­knak szá­mít. Gemer­ben talál­ha­tó a Dob­šin­ská Jég­bar­lang és az Ochtin­ská Ara­go­nit­bar­lang. A Szlo­vák Karszt­ban talál­ha­tó a Krásnohorská-​barlang is (Rudolf Kukura).


Gemer roz­ci­ąga się od źró­dła rze­ki Hron na półno­cy, po wzgór­za Cero­vá na połud­niu, od Soroš­ky na wscho­dzie, po ser­pen­ty­ny Ožďa­ny na zacho­dzie (Rudolf Kuku­ra). Obej­mu­je powia­ty Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca i Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Można powie­dzieć, że Gemer znaj­du­je się na połud­nie od Spis­za, w kie­run­ku gra­ni­cy z Węgrami.

Pocho­dze­nie sło­wa Gemer” wiąże się z hema­ty­tem i jego mor­fo­lo­gicz­nym podo­bie­ńst­wem do hemo­ro­idów (Ján Pivo­var­či). W Gemer­ze nig­dy nie było dużych miast; zamiast tego ist­nia­ły małe mias­tecz­ka na miejs­cu dawnych osad gór­nic­zych. Zło­ża suro­wców mine­ral­nych w Górach Rud­nych Spišsko-​Gemerskich przez wie­ki ksz­ta­łto­wa­ły życie w Gemer­ze. Rozwi­ni­ęte było gór­nict­wo i hut­nict­wo. Uni­kal­ne zabyt­ki to trzy zacho­wa­ne pie­ce wiel­ko­pie­co­we w Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo i Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. W wie­lu wsiach tra­dy­cyj­ne rze­mi­osła, takie jak pro­dukc­ja gon­tów, tka­nie mate­ria­łów dacho­wych, kucie dzwo­nów, koron­karst­wo i garn­carst­wo, kwit­ną do dziś. Gemer ma boga­tą his­to­rię zwi­ąza­ną z roda­mi szla­chec­ki­mi, taki­mi jak Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci i Cobur­gov­ci. W XVIXVII wie­ku w Gemer­ze pano­wa­li Tur­cy. Do najc­zęściej odwie­dza­nych miejsc w Gemer­ze nale­żą zamek Krás­na Hôr­ka, zamek Bet­liar, ruiny zamku Muráň oraz his­to­rycz­ne cen­tra Rož­ňa­vy i Rimav­ská Sobo­ty. Zbi­or­ni­ki wod­ne w Dedin­ky, Tor­na­ľa i Tep­lý Vrch to również popu­lar­ne des­ty­nac­je. Gemer gra­nic­zy z par­ka­mi naro­do­wy­mi Sło­wac­ki Raj i Murán­ska Pla­ni­na. Na połud­niu Gemer sąsia­du­je z obsza­rem chro­ni­onym Karst Sło­wac­ki. Karst Sło­wac­ki jest jedy­nym naszym rezer­wa­tem bio­sfe­ry wpi­sa­nym na lis­tę UNESCO. W Gemer­ze znaj­du­je się Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Ara­go­ni­to­wa Ochtin­ská. W Karście Sło­wac­kim znaj­du­je się także Jas­ki­nia Krás­no­hor­ská (Rudolf Kukura).


Výber člán­kov

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

Hits: 3163

Spiš­ská Sobo­ta je dnes súčas­ťou Pop­ra­du. Je to veľ­mi pek­né mies­to, neveľ­ké, ale o to kraj­šie. Na nie­kto­rých domoch sú zacho­va­né typic­ké spiš­ské strechy.

V 12. sto­ro­čí vznik­la trho­vá osa­da Spiš­ská Sobo­ta, zrej­me na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. Od posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia pat­ri­la k Spo­lo­čen­stvu spiš­ských Sasov. His­to­ric­ké náz­vy: Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). Prí­cho­dom sas­kých Nemcov sa Spiš­ská Sobo­ta sta­la význam­ným mes­tom. Mest­ské prá­va má ude­le­né od roku 1271 od krá­ľa Šte­fa­na V.. Bola hos­po­dár­skym, admi­ni­stra­tív­nym stre­dis­kom, síd­lom cechov, obcho­dov, kul­tú­ry. Tak­mer celý stre­do­vek tu žilo 750900 oby­va­te­ľov. V roku 1545 požiar zni­čil tak­mer polo­vi­cu námes­tia a vežu kos­to­la. V roku 1775 zho­re­lo celé mes­to, ale zno­vu sa posta­vi­lo. V 20. sto­ro­čí naras­ta­la výstav­ba aj počet oby­va­te­ľov. Od roku 1950 je Mest­skou pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou. Archi­tek­to­nic­ký a urba­nis­tic­ký ráz Spiš­skej Sobo­ty je rene­sanč­ný od roku 1775. Hlav­ný oltár Kos­to­la svä­té­ho Jura­ja je die­lom maj­stra Pav­la z Levo­če. Zná­mi rodá­ci: hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). V 17. sto­ro­čí tu žila rez­bár­ska rodi­na Gros­sov­cov, sochá­ri Frid­rich a Ján Bro­koff. Medzi ďal­ších pat­ria: his­to­rik a špe­cia­lis­ta na goti­ku Anton Cyril Glatz, ces­to­va­teľ Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), herec Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1946 je Spiš­ská Sobo­ta mest­skou čas­ťou mes­ta Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš­ská Sobo­ta is now part of Pop­rad. It is a very char­ming pla­ce, not lar­ge in size but all the more beau­ti­ful. Some hou­ses still retain the typi­cal Spiš roofs.

In the 12th cen­tu­ry, the mar­ket sett­le­ment of Spiš­ská Sobo­ta emer­ged, like­ly on the site of an older for­ti­fi­ca­ti­on. From the last third of the 13th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. His­to­ri­cal names inc­lu­de Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). With the arri­val of Saxon Ger­mans, Spiš­ská Sobo­ta beca­me a sig­ni­fi­cant town. It was gran­ted town pri­vi­le­ges in 1271 by King Step­hen V. It ser­ved as an eco­no­mic, admi­ni­stra­ti­ve cen­ter, and the seat of guilds, tra­de, and cul­tu­re. Almost the enti­re medie­val peri­od saw a popu­la­ti­on of 750 – 900 inha­bi­tants. In 1545, a fire des­tro­y­ed almost half of the squ­are and the church tower. In 1775, the enti­re town bur­ned down, but it was rebu­ilt. In the 20th cen­tu­ry, both cons­truc­ti­on and popu­la­ti­on num­bers grew. Sin­ce 1950, it has been a Muni­ci­pal Monu­ment Reser­ve. The archi­tec­tu­ral and urban cha­rac­ter of Spiš­ská Sobo­ta has been Renais­san­ce sin­ce 1775. The main altar of the Church of St. Geor­ge is the work of Mas­ter Paul of Levo­ča. Famous nati­ves inc­lu­de hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). In the 17th cen­tu­ry, the car­ving fami­ly Gros­sov­cov lived here, sculp­tors Frid­rich and Ján Bro­koff. Other notab­le indi­vi­du­als inc­lu­de his­to­rian and Got­hic spe­cia­list Anton Cyril Glatz, tra­ve­ler Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), and actor Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Sin­ce 1946, Spiš­ská Sobo­ta has been a dis­trict of the city of Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže, Slovenské

Fotomaratón Bratislava

Hits: 6286

Foto­ma­ra­tó­ny pri­ťa­hu­jú ama­tér­skych aj pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov. Účast­ní­ci majú obme­dze­ný časo­vý rámec, počas kto­ré­ho musia zachy­tiť rôz­ne témy pomo­cou pro­ce­su foto­gra­fo­va­nia. Účast­ní­ci sa stre­tá­va­jú na urče­nom mies­te pred akci­ou, kde im na mies­te poskyt­nú infor­má­cie o pra­vid­lách, témach. Také­to akcie sú skve­lým spô­so­bom ako poskyt­núť výzvu pre foto­gra­fov a záro­veň poskyt­núť prí­le­ži­tosť pre­zen­to­vať ich die­la verej­nos­ti. Myš­lien­ka foto­ma­ra­tó­nov sa uja­la v mno­hých mes­tách. Ide vlast­ne o to, aby sa ľudia pre­ja­vi­li, aby roz­ví­ja­li svo­ju tvo­ri­vosť, aby robi­li nie­čo pek­né, uži­toč­né. Mne sa tá myš­lien­ka páči, naj­mä kvô­li aspek­tu fan­tá­zie.


Pho­to­ma­rat­hons att­ract both ama­te­ur and pro­fes­si­onal pho­tog­rap­hers. Par­ti­ci­pants are given a limi­ted time fra­me during which they must cap­tu­re vari­ous the­mes through the pro­cess of pho­tog­rap­hy. Par­ti­ci­pants typi­cal­ly gat­her at a desig­na­ted loca­ti­on befo­re the event, whe­re they rece­i­ve infor­ma­ti­on about the rules and the­mes on the spot. Such events are a gre­at way to pro­vi­de a chal­len­ge for pho­tog­rap­hers and, at the same time, an oppor­tu­ni­ty to sho­wca­se the­ir work to the pub­lic. The con­cept of pho­to­ma­rat­hons has taken hold in many cities. Essen­tial­ly, it is about peop­le expres­sing them­sel­ves, deve­lo­ping the­ir cre­a­ti­vi­ty, and cre­a­ting somet­hing beau­ti­ful and use­ful. I app­re­cia­te this idea, espe­cial­ly becau­se of the ima­gi­na­ti­ve aspect it involves.


Rok 2011 /​Year 2011

  • Nul­tý štiav­nic­ký fotomaratón
  • Štiav­nic­ký foto­ma­ra­tón – videoreportáž
  • Hlo­hov­ský Foto­ma­ra­tón – 12 tém, 6 hodín a TY

Rok 2010 /​Year 2010

18. sep­tem­bra som sa zúčast­nil Bra­ti­slav­ské­ho Foto­ma­ra­tó­nu. Témy boli tie­to: Prvý plán, Zaos­tri, Krik, V zrkad­le, Cudzi­nec, Na horú­cej sto­pe, Imu­ni­ta, Tan­co­va­la, V špa­ge­tách, Voy­eur, Nestí­ham, Košice.


On Sep­tem­ber 18th, I par­ti­ci­pa­ted in the Bra­ti­sla­va Pho­to Marat­hon. The the­mes were as fol­lo­ws: First Plan, Focus, Scre­am, In the Mir­ror, Stran­ger, On a Hot Trail, Immu­ni­ty, Dan­cing, In Spag­het­ti, Voy­eur, Run­ning Late, Košice.


Rok 2009 /​Year 2009

29.8.2009 som mal v úmys­le zúčast­niť sa Foto­ma­ra­tó­nu v Pieš­ťa­noch. Naplá­no­val som si kvô­li tomu ces­tu z Bra­ti­sla­vy do Pieš­ťan. Bohu­žiaľ orga­ni­zá­tor podu­ja­tia pre­su­nul podu­ja­tie o týž­deň neskôr bez pred­chá­dza­jú­ce­ho upo­ve­do­me­nia. Pre neus­tá­ly dážď. Mys­lím, že nemu­sím zdô­raz­niť, že ma to naštvalo :-).

19.9.2009 sa usku­toč­nil Foto­ma­ra­tón v Bra­ti­sla­ve. V rov­na­kom ter­mí­ne ako Park Foto v Pieš­ťa­noch. Ja som dal pred­nosť akcii v Piešťanoch.


Dated August 29, 2009, I had the inten­ti­on of par­ti­ci­pa­ting in the Pho­to Marat­hon in Pieš­ťa­ny. I plan­ned a trip from Bra­ti­sla­va to Pieš­ťa­ny for this pur­po­se. Unfor­tu­na­te­ly, the event orga­ni­zer post­po­ned the event by a week wit­hout pri­or noti­ce due to cons­tant rain. Need­less to say, it fru­stra­ted me :-).

On Sep­tem­ber 19, 2009, the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va. Coin­ci­den­tal­ly, it was the same date as Park Foto in Pieš­ťa­ny. I cho­se to pri­ori­ti­ze the event in Piešťany.


Rok 2008 /​Year 2008 

27.9.2008 som sa zúčast­nil opäť Foto­ma­ra­tó­nu v Bra­ti­sla­ve. Ten­to­krát som už lep­šie vedel, do čoho idem, tak som sa lep­šie pri­pra­vil. Spra­vil som aj zopár zábe­rov pred akci­ou. Akcia sa mi páči­la, mys­lím že témy boli vybra­té skve­le. Pred­po­kla­dám, že ich vymys­lel jeden člo­vek. Témy boli tie­to: Kto som, Cez okno, Kam ide­me, Po mos­te, Tep­lo, tep­lej­šie, Roz­die­ly lás­ke pri­sta­nú, Odvrá­te­ná tvár, Zho­ra, Čo je to, Na hra­ne, Zaj­tra letím, Dovidenia.


On Sep­tem­ber 27, 2008, I par­ti­ci­pa­ted again in the Pho­to Marat­hon in Bra­ti­sla­va. This time, I alre­a­dy knew bet­ter what I was get­ting into, so I pre­pa­red bet­ter. I even took some shots befo­re the event. I enjo­y­ed the event; I think the the­mes were cho­sen excel­len­tly. I assu­me that one per­son came up with them. The the­mes were as fol­lo­ws: Who am I, Through the win­dow, Whe­re are we going, Across the brid­ge, Warm, war­mer, Dif­fe­ren­ces land in love, Tur­ned away face, From abo­ve, What is it, On the edge, Tomor­row I’m fly­ing, Goodbye.


Rok 2007 /​Year 2007

Dňa 22.9.2007 som sa zúčast­nil súťa­že Foto­ma­ra­tón Bra­ti­sla­va 2007”. Pra­vid­lá boli také­to: for­mát JPG, bez úprav v počí­ta­či, jed­na na jed­nu tému, v pora­dí od 1 do 12 + foto­gra­fia regis­trač­né­ho čís­la za 6 hodín. Foto­gra­fie tu zve­rej­ne­né, sú upra­ve­né opro­ti odo­vzda­ným. Témy boli tie­to: Sobo­ta, My ľudia, Ver­sus, Voľ­né mies­ta, Sta­ré múry, sta­ré prí­be­hy, Keď ju milu­ješ, nie je čo rie­šiť, Uká­žem ti nie­čo, Tu som rád, Štruk­tú­ra, Pot, Spo­maľ, Reštart.


On Sep­tem­ber 22, 2007, I par­ti­ci­pa­ted in the Pho­to­ma­rat­hon Bra­ti­sla­va 2007” com­pe­ti­ti­on. The rules were as fol­lo­ws: JPEG for­mat, no com­pu­ter edits, one pho­to per the­me, in order from 1 to 12, plus a regi­stra­ti­on num­ber pho­to wit­hin 6 hours. The pub­lis­hed pho­tos have been edi­ted com­pa­red to the sub­mit­ted ones. The the­mes were as fol­lo­ws: Satur­day, Us Peop­le, Ver­sus, Open Spa­ces, Old Walls, Old Sto­ries, When you love her, the­re­’s not­hing to sol­ve, I’ll show you somet­hing, I’m glad here, Struc­tu­re, Swe­at, Slow down, Restart.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post