2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

Hits: 2596

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 19821986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 17921795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).


The Bet­liar Cast­le is loca­ted near Rož­ňa­va. It was built on the foun­da­ti­ons of an older Renais­san­ce cast­le of the Bebek fami­ly at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Bet­liar was part of the Brzo­tín esta­te, owned by the Bebek fami­ly in the Midd­le Ages. It is like­ly that a small water cast­le was built at the site of the cur­rent cast­le. Howe­ver, in 1566, they had to lea­ve Upper Hun­ga­ry. The impe­rial pro­per­ty was admi­nis­te­red by Peter I. András­sy in 1578. The András­sy fami­ly held the posi­ti­on of cast­le cap­tains for 400 years (bet​liar​.eu). The András­sy Cast­le in Bet­liar is the only cast­le in Slo­va­kia that has pre­ser­ved its ori­gi­nal fur­nis­hings and col­lec­ti­ons sin­ce 1945 (snm​.sk). The last mem­bers of the Bet­liar branch of the András­sy fami­ly left the­ir pro­per­ties in 1944. Par­tial cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons and reno­va­ti­ons were car­ried out bet­we­en 1982 and 1986. In 1985, the enti­re cast­le com­plex, inc­lu­ding the park, was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (snm​.sk). Exten­si­ve recons­truc­ti­on of the cast­le was com­ple­ted in 1994 (snm​.sk). One of the most notab­le fea­tu­res of the cast­le is the cen­tral lib­ra­ry foun­ded by Leopold András­sy, hou­sing over 14,000 volu­mes (slo​va​kia​.tra​vel). The most valu­ab­le items are first edi­ti­ons, of which the­re are five. The oldest dates back to 1486 and was issu­ed in Veni­ce. The lib­ra­ry has near­ly a third of its col­lec­ti­ons alre­a­dy in digi­tal form (obec​bet​liar​.sk).


A Bet­lia­ri kas­té­ly Rož­ňa­vá­tól nem mess­ze talál­ha­tó. Az épüle­tet a Bebek csa­lád renes­zánsz kas­té­ly­á­nak alap­jai­ra épí­tet­ték a 18. szá­zad ele­jén (Wiki­pe­dia). Bet­liar rés­ze volt a Brzotín‑i bir­tok­nak, mely­et közép­kor­ban a Bebek csa­lád bir­to­kolt. Valós­zí­nű, hogy a jelen­le­gi kas­té­ly hely­én egy kis vízi vár állt. Azon­ban 1566-​ban el kel­lett hagy­niuk Felső-​Magyaro. Az ingat­lant 1578-​ban már I. Péter András­sy kezel­te. Az András­sy csa­lád 400 évig töl­töt­te be a várc­sás­zá­ri tiszt­sé­get (bet​liar​.eu). A Bet­lia­ri kas­té­ly az egy­et­len szlo­vák kas­té­ly, ame­ly megőriz­te ere­de­ti bútor­za­tát és gyűj­te­mé­ny­eit 1945 óta (snm​.sk). Az András­sy csa­lád bet­lia­ri ágá­nak utol­só tag­jai 1944-​ben hagy­ták el tulaj­do­nai­kat. Az épüle­tek rész­le­ges áta­la­kí­tá­sait és felú­jí­tá­sait 1982 és 1986 között végez­ték. 1985-​ben az egész kas­té­ly­kert­tel egy­ütt nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­ké nyil­vá­ní­tot­ták (snm​.sk). A kas­té­ly szé­les­körű hely­re­ál­lí­tá­sa 1994-​ben feje­ződött be (snm​.sk). A kas­té­ly egy­ik leg­je­len­tősebb rés­ze Leopold András­sy által ala­pí­tott köz­pon­ti könyv­tár, ame­ly több mint 14 000 köte­tet tar­tal­maz (slo​va​kia​.tra​vel). A legér­té­ke­sebb dara­bok az első kia­dá­sok, ame­ly­ek­ből öt darab talál­ha­tó. A leg­ré­geb­bi 1486-​ból szár­ma­zik és Velen­cé­ben jelent meg. A könyv­tár köte­te­i­nek közel har­ma­da már digi­tá­lis for­má­ban is elér­he­tő (obec​bet​liar​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

Hits: 2944

Gemer sa rozp­res­tie­ra od pra­me­ňa Hro­na na seve­re, po výbež­ky Cero­vej vrcho­vi­ny na juhu, od Soroš­ky na výcho­de, po oždian­ske ser­pen­tí­ny na zápa­de (Rudolf Kuku­ra). Zahŕňa okre­sy Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca a Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Zhru­ba sa dá pove­dať, že Gemer sa nachá­dza na juh od Spi­ša po hra­ni­ce s Maďarskom.

Pôvod slo­va Gemer má súvis­losť s hema­ti­tom a jeho mor­fo­lo­gic­kou podob­nos­ťou s hemo­ro­id­mi (Ján Pivo­var­či). Na Geme­ri nikdy nebo­li veľ­ké mes­tá. Skôr mes­teč­ká na mies­te býva­lých baníc­kych osád. Nále­zis­ká nerast­ných suro­vín v Spišsko-​gemerskom rudo­ho­rí dlhé stá­ro­čia určo­va­li život na Geme­ri. Roz­vi­nu­té bolo baníc­tvohut­níc­tvo. Uni­kát­ny­mi pamiat­ka­mi sú tri zacho­va­né vyso­ké pece v Niž­nej Sla­nej, Vla­cho­ve a v Sir­ku – Čer­ve­ňa­noch. V mno­hých obciach dodnes pre­ží­va­jú tra­dič­né remes­lá – výro­ba šind­ľov, tka­nie pokrov­cov, zvon­kár­stvo, čip­kár­stvo a hrn­čiar­stvo. Gemer má boha­té deji­ny spo­je­né so šľach­tic­ký­mi rod­mi Bebe­kov­cov, András­sy­ov­cov a Cobur­gov­cov. V 16. a 17. sto­ro­či na Geme­ri vlád­li Tur­ci. Medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mies­ta Geme­ra pat­rí hrad Krás­na Hôr­ka, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, zrú­ca­ni­na Murán­ske­ho hra­du, his­to­ric­ké cen­trá Rož­ňa­vy, Rimav­skej Sobo­ty, vod­né nádr­že Dedin­ky, v Tor­na­li, na Tep­lom vrchu. Gemer hra­ni­čí s národ­ný­mi par­ka­mi Slo­ven­ský raj a Murán­ska pla­ni­na. Na juhu Geme­ra je chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Slo­ven­ský kras. Slo­ven­ský kras je našou jedi­nou bio­sfé­ric­kou rezer­vá­ci­ou evi­do­va­nou v zozna­me UNESCO. Na Geme­ri je Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a Ochtin­ská ara­go­ni­to­vá jas­ky­ňa. V Slo­ven­skom kra­se je Krás­no­hor­ská jas­ky­ňa (Rudolf Kuku­ra).


Gemer stret­ches from the sour­ce of the Hron River in the north to the foot­hills of the Cero­vá High­lands in the south, from Soroš­ka in the east to the ser­pen­ti­nes of Ožďa­ny in the west (Rudolf Kuku­ra). It inc­lu­des the dis­tricts of Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca, and Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). It can be rough­ly said that Gemer is loca­ted to the south of Spiš, towards the bor­der with Hungary.

The ori­gin of the word Gemer” is rela­ted to hema­ti­te and its morp­ho­lo­gi­cal resem­blan­ce to hemorr­ho­ids (Ján Pivo­var­či). Lar­ge cities were never pre­sent in Gemer; ins­te­ad, the­re were small towns on the sites of for­mer mining sett­le­ments. Depo­sits of mine­ral resour­ces in the Spiš-​Gemer Ore Moun­tains deter­mi­ned life in Gemer for cen­tu­ries. Mining and metal­lur­gy were deve­lo­ped. Uni­que land­marks inc­lu­de three pre­ser­ved blast fur­na­ces in Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo, and Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. Tra­di­ti­onal crafts such as shin­gle pro­duc­ti­on, wea­ving of roofing mate­rials, bell-​making, lace-​making, and potte­ry still thri­ve in many vil­la­ges. Gemer has a rich his­to­ry con­nec­ted with nob­le fami­lies such as Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci, and Cobur­gov­ci. Turks ruled in Gemer during the 16th and 17th cen­tu­ries. Among the most visi­ted pla­ces in Gemer are the Krás­na Hôr­ka Cast­le, the Bet­liar Cast­le, the ruins of Muráň Cast­le, and the his­to­ric cen­ters of Rož­ňa­va and Rimav­ská Sobo­ta. Water reser­vo­irs in Dedin­ky, Tor­na­ľa, and Tep­lý Vrch are also popu­lar des­ti­na­ti­ons. Gemer bor­ders the nati­onal parks Slo­vak Para­di­se and Murán­ska Pla­ni­na. To the south of Gemer is the pro­tec­ted lands­ca­pe area Slo­vak Karst. The Slo­vak Karst is our only bio­sp­he­re reser­ve lis­ted in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dob­šin­ská Ice Cave and the Ochtin­ská Ara­go­ni­te Cave. In the Slo­vak Karst, the­re is the Krás­no­hor­ská Cave (Rudolf Kukura).


Gemer ers­trec­kt sich vom Urs­prung des Flus­ses Hron im Nor­den bis zu den Aus­lä­u­fern der Cerová-​Hochebene im Süden, von Soroš­ka im Osten bis zu den Ser­pen­ti­nen von Ožďa­ny im Wes­ten (Rudolf Kuku­ra). Es umfasst die Bez­ir­ke Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca und Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer süd­lich von Spiš in Rich­tung der Gren­ze zu Ungarn liegt.

Der Urs­prung des Wor­tes Gemer” hängt mit Häma­tit und sei­ner morp­ho­lo­gis­chen Ähn­lich­ke­it zu Hämorr­ho­iden zusam­men (Ján Pivo­var­či). Gro­ße Städ­te gab es nie in Gemer; statt­des­sen befan­den sich kle­i­ne Städ­te an den Stel­len ehe­ma­li­ger Berg­bau­sied­lun­gen. Abla­ge­run­gen von Mine­ral­res­sour­cen im Spiš-​Gemer-​Erzgebirge bes­timm­ten jahr­hun­der­te­lang das Leben in Gemer. Berg­bau und Metal­lur­gie waren ent­wic­kelt. Ein­zi­gar­ti­ge Sehen­swür­dig­ke­i­ten sind drei erhal­te­ne Hochöfen in Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo und Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. Tra­di­ti­onel­le Han­dwer­ke wie die Pro­duk­ti­on von Schin­deln, das Weben von Beda­chungs­ma­te­ria­lien, die Gloc­ken­hers­tel­lung, die Spit­zenk­löp­pe­lei und die Töp­fe­rei gede­i­hen auch heute noch in vie­len Dör­fern. Gemer hat eine rei­che Ges­chich­te, die mit Adels­fa­mi­lien wie den Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci und Cobur­gov­ci ver­bun­den ist. Die Tür­ken herrsch­ten im 16. und 17. Jahr­hun­dert in Gemer. Zu den meist­be­such­ten Orten in Gemer gehören das Sch­loss Krás­na Hôr­ka, das Sch­loss Bet­liar, die Ruinen der Burg Muráň und die his­to­ris­chen Zen­tren von Rož­ňa­va und Rimav­ská Sobo­ta. Was­ser­re­ser­vo­irs in Dedin­ky, Tor­na­ľa und Tep­lý Vrch sind eben­falls belieb­te Zie­le. Gemer grenzt an die Nati­onal­parks Slo­wa­kis­ches Para­dies und Murán­ska Pla­ni­na. Im Süden von Gemer befin­det sich das Lands­chaftss­chutz­ge­biet Slo­wa­kis­cher Karst. Der Slo­wa­kis­che Karst ist unser ein­zi­ges Bio­sp­hä­ren­re­ser­vat, das in der UNESCO-​Liste auf­ge­fü­hrt ist. In Gemer fin­det man die Dob­šin­ská Eis­höh­le und die Ochtin­ská Aragonit-​Höhle. Im Slo­wa­kis­chen Karst gibt es die Krás­no­hor­ská Höh­le (Rudolf Kukura).


Gemer ter­jed a Hron folyó for­rá­sá­tól észa­kon, a Cerová-​fennsík déli lábá­ig, kelet­ről Soroš­ká­tól, nyuga­ton az Ožďa­ny kany­aro­kig (Rudolf Kuku­ra). Tar­tal­maz­za a Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca és Rož­ňa­va kör­ze­te­ket is (moje​slo​ven​sko​.sk). Meg lehet mon­da­ni, hogy Gemer dur­ván dél­re talál­ha­tó Spiš­től a magy­ar határ felé.

A Gemer” szó ere­de­te öss­ze­függ a hema­tit­ral és alak­já­nak hason­ló­sá­gá­val a ara­ny­ér­ral (Ján Pivo­var­či). Gemer­ben sosem vol­tak nagy váro­sok; inkább kis­vá­ro­sok vol­tak a régi bány­ász­te­le­pek hely­én. Az évs­zá­za­do­kon átí­ve­lő ásvá­nyi nyer­sa­ny­agok lera­kó­dá­sai meg­ha­tá­roz­ták az éle­tet Gemer­ben a Spiš-​Gemer Érc-​hegységben. Kiter­jedt bány­ás­zat és fémi­par volt jelen. Egy­edi lát­ni­va­lók közé tar­to­znak a Niž­ná Sla­ná­ban, Vla­cho­vó­ban és Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny­ban talál­ha­tó három meg­ma­radt masu­gár. Sok falu­ban ma is virág­zik a hagy­o­má­ny­os kéz­műves­ség – pala- és cse­re­pes­fe­dél kés­zí­tés, haran­gön­tés, csip­ke­kés­zí­tés és faze­kas­ság. Gemer gaz­dag tör­té­ne­lem­mel ren­del­ke­zik, ame­ly öss­ze­függ Bebekov

ci, András­sy­ov­ci és Cobur­gov­ci nemes csa­lá­dok­kal. A törökök ural­tak Gemer­ben a 16. és 17. szá­zad­ban. Gemer leg­lá­to­ga­tot­tabb hely­ei közé tar­to­zik a Krás­na Hôr­ka kas­té­ly, a Bet­liar kas­té­ly, a Muráň vár rom­jai, vala­mint Rož­ňa­va és Rimav­ská Sobo­ta tör­té­nel­mi köz­pont­jai. Dedin­ky, Tor­na­ľa és Tep­lý Vrch víz­tá­ro­zói is néps­ze­rű cél­pon­tok. Gemer hatá­ros a Szlo­vák Para­dic­som és a Murán­ska Pla­ni­na nemze­ti par­kok­kal. Gemer délen a Szlo­vák Karszt­tal hatá­ros. A Szlo­vák Karszt az egy­et­len UNESCO-​listán sze­rep­lő bio­sz­fé­ra rezer­vá­ci­ón­knak szá­mít. Gemer­ben talál­ha­tó a Dob­šin­ská Jég­bar­lang és az Ochtin­ská Ara­go­nit­bar­lang. A Szlo­vák Karszt­ban talál­ha­tó a Krásnohorská-​barlang is (Rudolf Kukura).


Gemer roz­ci­ąga się od źró­dła rze­ki Hron na półno­cy, po wzgór­za Cero­vá na połud­niu, od Soroš­ky na wscho­dzie, po ser­pen­ty­ny Ožďa­ny na zacho­dzie (Rudolf Kuku­ra). Obej­mu­je powia­ty Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca i Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Można powie­dzieć, że Gemer znaj­du­je się na połud­nie od Spis­za, w kie­run­ku gra­ni­cy z Węgrami.

Pocho­dze­nie sło­wa Gemer” wiąże się z hema­ty­tem i jego mor­fo­lo­gicz­nym podo­bie­ńst­wem do hemo­ro­idów (Ján Pivo­var­či). W Gemer­ze nig­dy nie było dużych miast; zamiast tego ist­nia­ły małe mias­tecz­ka na miejs­cu dawnych osad gór­nic­zych. Zło­ża suro­wców mine­ral­nych w Górach Rud­nych Spišsko-​Gemerskich przez wie­ki ksz­ta­łto­wa­ły życie w Gemer­ze. Rozwi­ni­ęte było gór­nict­wo i hut­nict­wo. Uni­kal­ne zabyt­ki to trzy zacho­wa­ne pie­ce wiel­ko­pie­co­we w Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo i Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. W wie­lu wsiach tra­dy­cyj­ne rze­mi­osła, takie jak pro­dukc­ja gon­tów, tka­nie mate­ria­łów dacho­wych, kucie dzwo­nów, koron­karst­wo i garn­carst­wo, kwit­ną do dziś. Gemer ma boga­tą his­to­rię zwi­ąza­ną z roda­mi szla­chec­ki­mi, taki­mi jak Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci i Cobur­gov­ci. W XVIXVII wie­ku w Gemer­ze pano­wa­li Tur­cy. Do najc­zęściej odwie­dza­nych miejsc w Gemer­ze nale­żą zamek Krás­na Hôr­ka, zamek Bet­liar, ruiny zamku Muráň oraz his­to­rycz­ne cen­tra Rož­ňa­vy i Rimav­ská Sobo­ty. Zbi­or­ni­ki wod­ne w Dedin­ky, Tor­na­ľa i Tep­lý Vrch to również popu­lar­ne des­ty­nac­je. Gemer gra­nic­zy z par­ka­mi naro­do­wy­mi Sło­wac­ki Raj i Murán­ska Pla­ni­na. Na połud­niu Gemer sąsia­du­je z obsza­rem chro­ni­onym Karst Sło­wac­ki. Karst Sło­wac­ki jest jedy­nym naszym rezer­wa­tem bio­sfe­ry wpi­sa­nym na lis­tę UNESCO. W Gemer­ze znaj­du­je się Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Ara­go­ni­to­wa Ochtin­ská. W Karście Sło­wac­kim znaj­du­je się także Jas­ki­nia Krás­no­hor­ská (Rudolf Kukura).


Výber člán­kov

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Rakovnica

Hits: 1794

Rakov­ni­ca leží na Geme­ri, v okre­se Rož­ňa­va, v nad­mor­skej výš­ke 358 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 7.09 km2 tu žije 583 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1327 (Wiki­pe­dia). Vznik­la v brzo­tín­skom cho­tá­ri v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia vďa­ka baníc­tvu. Avšak jej oby­va­te­lia boli uhlia­ri. Od 16. sto­ro­čia sa časť obce živi­la pas­tier­stvom a neskôr povoz­níc­tvom (retep​.sk). V obci sa nachá­dza román­sky kos­to­lík zasvä­te­ný svä­tej Márii Mag­da­lé­ne z prvej polo­vi­ce 13. sto­ro­čia sto­ja­ci v lesoch nad obcou (Wiki­pe­dia).


Rakov­ni­ca is situ­ated in the Gemer regi­on, in the Rož­ňa­va dis­trict, at an ele­va­ti­on of 358 meters abo­ve sea level. With an area of 7.09 km², the vil­la­ge is home to 583 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1327 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted in the Brzo­tín mining dis­trict in the second half of the 13th cen­tu­ry due to mining acti­vi­ties. Howe­ver, its inha­bi­tants were pri­ma­ri­ly coal miners. From the 16th cen­tu­ry onwards, a part of the vil­la­ge made a living through shep­her­ding, later trans­i­ti­oning to car­ting (retep​.sk). The vil­la­ge is home to a Roma­ne­sque church dedi­ca­ted to Saint Mary Mag­da­le­ne, dating back to the first half of the 13th cen­tu­ry, loca­ted in the forests abo­ve the vil­la­ge (Wiki­pe­dia).


Rakov­ni­ca a Gemer régi­ó­ban talál­ha­tó, Rož­ňa­va kerület­ben, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 358 méter. 7,09 km² terüle­tén 583 lakos él. Az első írá­sos emlí­tés a falu­ról 1327-​ből szár­ma­zik (Wiki­pe­dia). A máso­dik felé­ben, a bány­ás­zat­nak kös­zön­he­tően, a Brzo­tín bány­ás­za­ti terüle­tén kelet­ke­zett. Azon­ban lakói főként szén­bá­ny­ás­zok vol­tak. A 16. szá­zad­tól kezdve a falu egy rés­ze juhás­zat­tal fog­lal­ko­zott, később pedig sze­kér­haj­tás­sal (retep​.sk). A falu egy román stí­lu­sú tem­plom­nak is ott­hont ad, mely­et Szent Mária Mag­dol­ná­nak szen­tel­tek, és a 13. szá­zad első felé­ből szár­ma­zik. A tem­plom az erdők felett talál­ha­tó a falu­ban (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post