čipkárstvo

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

07/09/202004/04/2024 skala

Hont je jedným z regiónov Slovenska, jeho sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj Poiplie (Wikipedia). Názov je odvodený od šľachtického rodu Hunt – Poznan (slovakregion.sk). Do regiónu Hont patrí napr. Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, Bŕhlovce (Wikipedia). Hranice tvorili Štiavnické vrchy na severe, Hron na západe, rieka Krtíš na východe, Dunaj a Ipeľ na juhu (slovakregion.sk). Hontianska župa za Uhorska mala 2 633 km² a siahal do dnešného Maďarska. Jej vznik sa datuje do 11. storočia odčlenením Hontianskeho komitátu od Novohradského komitátu. Koncom 13. storočia sa komitát zmenil na zemiansku stolicu. V rokoch 1552 až 1682 väčšinu územia Hontu obsadili turecké vojská a pripojili ku Novohradskému sandžaku. Banská Štiavnica bola v roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom, mala 18 926 obyvateľov. Malohont bol v roku 1802 pripojený ku Gemeru. V roku 1877 bola ku Hontianskej župe pripojená Krupina. V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický a Malohontský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvoril Ipeľský okres (Wikipedia). Charakteristický prvkom Hontu je laznícke osídlenie a pretrvávanie tradičných ľudových zvyklostí. V niektorých obciach sa dodnes zachovali tradičné remeslá – čipkárstvo, hrnčiarstvo, kováčstvo (slovakregion.sk).

Hont is one of the regions of Slovakia, with its capital being Šahy. In some tourist publications, the region is also referred to as Poiplie (Wikipedia). The name is derived from the noble Hunt-Poznan family (slovakregion.sk). The Hont region includes places like Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, and Bŕhlovce (Wikipedia). Its boundaries are formed by the Štiavnické vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danube and Ipeľ rivers in the south (slovakregion.sk).

During the time of the Kingdom of Hungary, Hont County had an area of 2,633 km², extending into present-day Hungary. Its establishment dates back to the 11^th century when it separated from the Novohrad County. In the late 13^th century, the county transformed into a noble county. From 1552 to 1682, Turkish forces occupied most of the Hont territory and annexed it to the Novohrad Sanjak. In 1787, Banská Štiavnica was the second-largest Slovak town with 18,926 inhabitants. Malohont was annexed to Gemer in 1802. In 1877, Krupina was added to Hont County. In the medieval period, Hont County was divided into four servile districts: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický, and Malohontský. After 1802, the Ipeľ District was created south of the Ipeľ River (Wikipedia).

A characteristic feature of Hont is its spa settlements and the preservation of traditional folk customs. In some villages, traditional crafts such as lace making, pottery, and blacksmithing are still practiced today (slovakregion.sk).

Hont Szlovákia egyik régiója, központja Šahy. Néhány turisztikai kiadványban a régiót Poiplie-nek is nevezik (Wikipedia). A név a Hunt-Poznan nemes családtól származik (slovakregion.sk). A Hont régió többek között Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince és Bŕhlovce területét foglalja magában (Wikipedia). A határokat északon a Štiavnické vrchy, nyugaton a Hron folyó, keleten a Krtíš folyó, délen pedig a Dunaj és az Ipeľ folyók alkotják (slovakregion.sk).

A Magyar Királyság idején a Hont megye területe 2 633 km² volt, kiterjedve a mai Magyarország területére is. A megye kialakulása egészen a 11. századig nyúlik vissza, amikor elkülönült a Novohrad megyétől. A 13. század végén a megye nemesi megyévé alakult át. 1552-től 1682-ig a török erők megszállták a Hont területének nagy részét, és hozzátoldották a Novohrad szandzsákhoz. 1787-ben Banská Štiavnica a második legnagyobb szlovák város volt 18 926 lakossal. Malohontot 1802-ben csatolták Gemerhez. 1877-ben Krupina is hozzácsatlakozott a Hont megyéhez. A középkorban a Hont megye négy szolgasági körzetre volt osztva: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický és Malohontský. 1802 után az Ipeľ folyó déli részén Ipeľ körzetet hoztak létre (Wikipedia).

A Hont jellegzetes vonása a gyógyfürdő településeinek és a hagyományos népszokások megőrzése. Néhány faluban ma is gyakorolják a hagyományos kézműves mesterségeket, mint a csipkekészítés, fazekasság és kovácsmesterség (slovakregion.sk).

Niektoré lokality

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

07/11/201507/03/2024 skala

Gemer sa rozprestiera od prameňa Hrona na severe, po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske serpentíny na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na juh od Spiša po hranice s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké mestá. Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo. Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli Turci. Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické centrá Rožňavy, Rimavskej Soboty, vodné nádrže Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina. Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Slovenský kras je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO. Na Gemeri je Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Slovenskom krase je Krásnohorská jaskyňa (Rudolf Kukura).

Gemer stretches from the source of the Hron River in the north to the foothills of the Cerová Highlands in the south, from Soroška in the east to the serpentines of Ožďany in the west (Rudolf Kukura). It includes the districts of Rimavská Sobota, Revúca, and Rožňava (mojeslovensko.sk). It can be roughly said that Gemer is located to the south of Spiš, towards the border with Hungary.

The origin of the word “Gemer” is related to hematite and its morphological resemblance to hemorrhoids (Ján Pivovarči). Large cities were never present in Gemer; instead, there were small towns on the sites of former mining settlements. Deposits of mineral resources in the Spiš-Gemer Ore Mountains determined life in Gemer for centuries. Mining and metallurgy were developed. Unique landmarks include three preserved blast furnaces in Nižná Slaná, Vlachovo, and Sirku – Červeňany. Traditional crafts such as shingle production, weaving of roofing materials, bell-making, lace-making, and pottery still thrive in many villages. Gemer has a rich history connected with noble families such as Bebekovci, Andrássyovci, and Coburgovci. Turks ruled in Gemer during the 16^th and 17^th centuries. Among the most visited places in Gemer are the Krásna Hôrka Castle, the Betliar Castle, the ruins of Muráň Castle, and the historic centers of Rožňava and Rimavská Sobota. Water reservoirs in Dedinky, Tornaľa, and Teplý Vrch are also popular destinations. Gemer borders the national parks Slovak Paradise and Muránska Planina. To the south of Gemer is the protected landscape area Slovak Karst. The Slovak Karst is our only biosphere reserve listed in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dobšinská Ice Cave and the Ochtinská Aragonite Cave. In the Slovak Karst, there is the Krásnohorská Cave (Rudolf Kukura).

Gemer erstreckt sich vom Ursprung des Flusses Hron im Norden bis zu den Ausläufern der Cerová-Hochebene im Süden, von Soroška im Osten bis zu den Serpentinen von Ožďany im Westen (Rudolf Kukura). Es umfasst die Bezirke Rimavská Sobota, Revúca und Rožňava (mojeslovensko.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer südlich von Spiš in Richtung der Grenze zu Ungarn liegt.

Der Ursprung des Wortes “Gemer” hängt mit Hämatit und seiner morphologischen Ähnlichkeit zu Hämorrhoiden zusammen (Ján Pivovarči). Große Städte gab es nie in Gemer; stattdessen befanden sich kleine Städte an den Stellen ehemaliger Bergbausiedlungen. Ablagerungen von Mineralressourcen im Spiš-Gemer-Erzgebirge bestimmten jahrhundertelang das Leben in Gemer. Bergbau und Metallurgie waren entwickelt. Einzigartige Sehenswürdigkeiten sind drei erhaltene Hochöfen in Nižná Slaná, Vlachovo und Sirku – Červeňany. Traditionelle Handwerke wie die Produktion von Schindeln, das Weben von Bedachungsmaterialien, die Glockenherstellung, die Spitzenklöppelei und die Töpferei gedeihen auch heute noch in vielen Dörfern. Gemer hat eine reiche Geschichte, die mit Adelsfamilien wie den Bebekovci, Andrássyovci und Coburgovci verbunden ist. Die Türken herrschten im 16. und 17. Jahrhundert in Gemer. Zu den meistbesuchten Orten in Gemer gehören das Schloss Krásna Hôrka, das Schloss Betliar, die Ruinen der Burg Muráň und die historischen Zentren von Rožňava und Rimavská Sobota. Wasserreservoirs in Dedinky, Tornaľa und Teplý Vrch sind ebenfalls beliebte Ziele. Gemer grenzt an die Nationalparks Slowakisches Paradies und Muránska Planina. Im Süden von Gemer befindet sich das Landschaftsschutzgebiet Slowakischer Karst. Der Slowakische Karst ist unser einziges Biosphärenreservat, das in der UNESCO-Liste aufgeführt ist. In Gemer findet man die Dobšinská Eishöhle und die Ochtinská Aragonit-Höhle. Im Slowakischen Karst gibt es die Krásnohorská Höhle (Rudolf Kukura).

Gemer terjed a Hron folyó forrásától északon, a Cerová-fennsík déli lábáig, keletről Soroškától, nyugaton az Ožďany kanyarokig (Rudolf Kukura). Tartalmazza a Rimavská Sobota, Revúca és Rožňava körzeteket is (mojeslovensko.sk). Meg lehet mondani, hogy Gemer durván délre található Spištől a magyar határ felé.

A “Gemer” szó eredete összefügg a hematitral és alakjának hasonlóságával a aranyérral (Ján Pivovarči). Gemerben sosem voltak nagy városok; inkább kisvárosok voltak a régi bányásztelepek helyén. Az évszázadokon átívelő ásványi nyersanyagok lerakódásai meghatározták az életet Gemerben a Spiš-Gemer Érc-hegységben. Kiterjedt bányászat és fémipar volt jelen. Egyedi látnivalók közé tartoznak a Nižná Slanában, Vlachovóban és Sirku – Červeňanyban található három megmaradt masugár. Sok faluban ma is virágzik a hagyományos kézművesség – pala- és cserepesfedél készítés, harangöntés, csipkekészítés és fazekasság. Gemer gazdag történelemmel rendelkezik, amely összefügg Bebekov

ci, Andrássyovci és Coburgovci nemes családokkal. A törökök uraltak Gemerben a 16. és 17. században. Gemer leglátogatottabb helyei közé tartozik a Krásna Hôrka kastély, a Betliar kastély, a Muráň vár romjai, valamint Rožňava és Rimavská Sobota történelmi központjai. Dedinky, Tornaľa és Teplý Vrch víztározói is népszerű célpontok. Gemer határos a Szlovák Paradicsom és a Muránska Planina nemzeti parkokkal. Gemer délen a Szlovák Karszttal határos. A Szlovák Karszt az egyetlen UNESCO-listán szereplő bioszféra rezervációnknak számít. Gemerben található a Dobšinská Jégbarlang és az Ochtinská Aragonitbarlang. A Szlovák Karsztban található a Krásnohorská-barlang is (Rudolf Kukura).

Gemer rozciąga się od źródła rzeki Hron na północy, po wzgórza Cerová na południu, od Sorošky na wschodzie, po serpentyny Ožďany na zachodzie (Rudolf Kukura). Obejmuje powiaty Rimavská Sobota, Revúca i Rožňava (mojeslovensko.sk). Można powiedzieć, że Gemer znajduje się na południe od Spisza, w kierunku granicy z Węgrami.

Pochodzenie słowa “Gemer” wiąże się z hematytem i jego morfologicznym podobieństwem do hemoroidów (Ján Pivovarči). W Gemerze nigdy nie było dużych miast; zamiast tego istniały małe miasteczka na miejscu dawnych osad górniczych. Złoża surowców mineralnych w Górach Rudnych Spišsko-Gemerskich przez wieki kształtowały życie w Gemerze. Rozwinięte było górnictwo i hutnictwo. Unikalne zabytki to trzy zachowane piece wielkopiecowe w Nižná Slaná, Vlachovo i Sirku – Červeňany. W wielu wsiach tradycyjne rzemiosła, takie jak produkcja gontów, tkanie materiałów dachowych, kucie dzwonów, koronkarstwo i garncarstwo, kwitną do dziś. Gemer ma bogatą historię związaną z rodami szlacheckimi, takimi jak Bebekovci, Andrássyovci i Coburgovci. W XVI i XVII wieku w Gemerze panowali Turcy. Do najczęściej odwiedzanych miejsc w Gemerze należą zamek Krásna Hôrka, zamek Betliar, ruiny zamku Muráň oraz historyczne centra Rožňavy i Rimavská Soboty. Zbiorniki wodne w Dedinky, Tornaľa i Teplý Vrch to również popularne destynacje. Gemer graniczy z parkami narodowymi Słowacki Raj i Muránska Planina. Na południu Gemer sąsiaduje z obszarem chronionym Karst Słowacki. Karst Słowacki jest jedynym naszym rezerwatem biosfery wpisanym na listę UNESCO. W Gemerze znajduje się Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Aragonitowa Ochtinská. W Karście Słowackim znajduje się także Jaskinia Krásnohorská (Rudolf Kukura).

Výber článkov

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Hrhov

27/06/201107/03/2024 skala

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. Slovania sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu obce – Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej dediny. Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné budovy patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.

The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9^th – 10^th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant Spiš colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.

Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.

Odkazy

Facebook

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Rudník – časť Jablonky

27/06/201107/03/2024 skala

Nachádza sa 7 km od Myjavy (rudnik.sk). Vznikla v roku 1955 osamostatnením z tzv. veľkej Myjavy. Prvá písomná zmienka o Rudníku je z roku 1661. V minulosti tu boli vyhne, mlyn, vyrábal sa tu rastlinný olej (záboje), rozšírené tu bolo tkáčstvo, výšivkárstvo, výroba čipiek a výrobkov z dreva. Názov obce sa viaže ku ťažbe kovov, ktorá tu pravdepodobne v minulosti bola vykonávaná (rudnik.sk). Rudník sa nachádza v tieni Čachtických Karpát.

Rudník is located 7 km from Myjava (rudnik.sk). It was established in 1955 as an independent municipality separated from the so-called “Veľká Myjava.” The first written mention of Rudník is from the year 1661. In the past, there were mines, a mill, the production of vegetable oil (záboje), and various crafts such as weaving, embroidery, lace making, and woodworking were widespread. The name of the village is associated with metal mining, which likely took place in the past (rudnik.sk). Rudník is located in the shadow of the Čachtické Carpathians.

Značka: čipkárstvo

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post