2007, 2008, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Zahraničie

Dunaj

Hits: 3921

patrí ku väčším riekam na svete.

V rámci rieky Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu . Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej , najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné a jeho okolie (broz.sk). Lužné lesy sú pomenúvané ako zamokrené mierneho pásma (Informačná tabuľa)Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk). 

Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé stromy a popadané obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský  v mestskej časti . Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál  leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).

Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali , ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál  – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia  je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál  predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).

V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).

V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. , S. alba, S. triadra, topole , P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, , , V bylinnom podraste rastie napr. , , , , , ,  (Informačná tabuľa).

Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú , volavky, , potápky, , a . Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja  , Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor , mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus,  , žaby , R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, , , B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov  (Informačná tabuľa).

Use to Comment on this Post

2009, 2015, Časová línia, Hont, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Hont

Hits: 2392

je jedným z regiónov Slovenska, jeho sídlom boli . V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj (Wikipedia). Názov je odvodený od šľachtického rodu Hunt – Poznan (slovakregion.sk). Do regiónu Hont patrí napr. Banská Štiavnica, , Krupina, , (Wikipedia). tvorili Štiavnické na severe, na západe, Krtíš na východe, Dunaj a na juhu (slovakregion.sk).  za Uhorska mala 2 633 km2 a siahal do dnešného Maďarska. Jej sa datuje do 11. storočia odčlenením Hontianskeho komitátu od Novohradského komitátu. Koncom 13. storočia sa komitát zmenil na zemiansku stolicu. V rokoch 1552 až 1682 väčšinu územia Hontu obsadili turecké vojská a pripojili ku Novohradskému sandžaku. bola v roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom, mala 18 926 obyvateľov. bol v roku 1802 pripojený ku Gemeru. V roku 1877 bola ku Hontianskej župe pripojená Krupina. V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri : Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický a Malohontský. Po roku 1802 na od Ipľa vytvoril (Wikipedia). Charakteristický prvkom Hontu je a pretrvávanie tradičných ľudových zvyklostí. V niektorých obciach sa dodnes zachovali tradičné , , (slovakregion.sk).

Niektoré lokality

Use to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Zamagurie

Zamagurie

Hits: 2391

je oblasť severozápadné Spiša, medzi Spišskou Magurou a riekou Dunajec. Vyznačuje sa malebnou krajinou a zachovalo ľudovou architektúrou. Úzkymi švíkmi políčok pretkávaných strmými medzami a íkmi, ktoré na hrebeňoch prechádzajú do hlbokých lesov (muzeumcervenyklastor.sk).

Prví stáli obyvatelia prišli na Zamagurie koncom 13. storočia – šoltýska . Spočívalo na práve, kde šlo o zmluvný vzťah medzi šoltýsom – človekom ktorý osídlil nevyužívanú pôdu, a jej majiteľom. Prvou známou osadou za Magurou bola Lesnica, spomínaná už v roku 1297. , dnes v roku 1323, 1330, 1338. Založili ich zo Starého Toporca. Ďalšími vznikajúcimi obcami boli , , , , Nedeca, Matiaš, , , , Reľov, Durš, , Tribš, Nová . Väčšinu z týchto obcí založili šoltýsi a osídlenci od poľského Miechova. Tretiu vrstvu tvorili osadníci z Gemera (Marec).

V druhej polovici 16. storočia bola všetka roľníkmi využiteľná obsadená, ďalšie osídľovanie už bolo založené na valašskom práve. Boli to , obývajúci západnú ť dnešných rumunských Karpát, ktorí utekali pre Turkami. Hľadali od polovice 14. storočia vhodné miesta pre . Strážili , , neplatili cirkevný desiatok, pásli ovce a , mohli nosiť zbraň. Na Zamagurí doosídlili jestvujúce , iné, ako napr. vznikli ako nové. Valasi postupne splývali s usadeným obyvateľstvom – sformovalo sa etnikum Goralov (Marec).

 bola poslednou fázou osídľovania Zamaguria. Prenajaté územia sa delilo na toľko častí – zarembkov (lazov), koľko rodín osadu zakladalo. Vznikli takto súbežné pásy, vďaka čomu vznikli nezvyčajne dlhé ako , Ždiar, , , , , . Už v 14. storočí sa tu usadili – v Osturni, vo Veľkom Lipníku, v Stráňavách (Marec).

Niektoré

Use to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

Hits: 3861

je najväčšie pleso Vysokých Tatier, leží však na poľskej strane Tatier, pod Rysmi vo výške 1395 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 35 hektárov, najväčšia hĺbka takmer 51 metrov, brehová čiara dosahuje 2613 metrov. Za zmienku stojí, že okolité štíty sú 1000 metrov nad hladinou plesa. Nazývalo sa aj . Pomenovanie Morské oko je pochádza z , podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom. Najstaršia zmienka o plese je z roku 1575. Čaro Morského oka inšpirovalo mnohých poľských maliarov, básnikov aj hudobníkov (wikipedia.sk).

:

Use to Comment on this Post