Krajina, Slovensko, Gemer, TOP, Fotografie

Gemer

Hits: 3381

sa rozprestiera od prameňa Hrona severe, po výbežky Cerovej na juhu, od Sorošky na východe, po na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy , a (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na od Spiša po s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké . Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali na Gemeri. Rozvinuté bolo a . Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné šindľov, pokrovcov, , a . Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli . Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna , Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické Rožňavy, Rimavskej Soboty, Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami a . Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť . Slovenský je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname . Na Gemeri je a . V Slovenskom krase je (Rudolf Kukura).


Gemer stretches from the source of the River in the north to the foothills of the Cerová Highlands in the south, from in the east to the serpentines of Ožďany in the west (Rudolf Kukura). includes the districts of Rimavská , Revúca, and Rožňava (mojeslovensko.sk). It can be roughly said that Gemer is located to the south of , towards the border with Hungary.

The origin of the word „Gemer“ is related to hematite and its morphological resemblance to hemorrhoids (Ján Pivovarči). Large cities were never present in Gemer; instead, there were small towns on the sites of former mining settlements. Deposits of mineral resources in the Spiš-Gemer Ore Mountains determined life in Gemer for centuries. Mining and metallurgy were developed. Unique landmarks include three preserved blast furnaces in , , and Sirku – Červeňany. Traditional crafts such as shingle production, weaving of roofing materials, bell-making, lace-making, and pottery still thrive in many villages. Gemer has a rich history connected with noble families such as , , and . Turks ruled in Gemer during the 16th and 17th centuries. Among the most visited places in Gemer are the Castle, the Castle, the ruins of Castle, and the historic centers of Rožňava and Rimavská Sobota. Water reservoirs in , , and are also popular destinations. Gemer borders the national parks Slovak Paradise and Muránska Planina. To the south of Gemer is the protected landscape area Slovak Karst. The Slovak Karst is our only biosphere reserve listed in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dobšinská Ice Cave and the Ochtinská Aragonite Cave. In the Slovak Karst, there is the Krásnohorská Cave (Rudolf Kukura).


Gemer erstreckt sich vom Ursprung des Flusses Hron im Norden bis zu den Ausläufern der Cerová-Hochebene im Süden, von Soroška im Osten bis zu den Serpentinen von Ožďany im Westen (Rudolf Kukura). Es umfasst die Bezirke Rimavská Sobota, Revúca und Rožňava (mojeslovensko.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer südlich von Spiš in Richtung der Grenze zu Ungarn liegt.

Der Ursprung des Wortes „Gemer“ hängt mit Hämatit und seiner morphologischen Ähnlichkeit zu Hämorrhoiden zusammen (Ján Pivovarči). Große Städte gab es nie in Gemer; stattdessen befanden sich kleine Städte an den Stellen ehemaliger Bergbausiedlungen. Ablagerungen von Mineralressourcen im Spiš-Gemer-Erzgebirge bestimmten jahrhundertelang das Leben in Gemer. Bergbau und Metallurgie waren entwickelt. Einzigartige Sehenswürdigkeiten sind drei erhaltene Hochöfen in Nižná Slaná, Vlachovo und Sirku – Červeňany. Traditionelle Handwerke wie die Produktion von Schindeln, das Weben von Bedachungsmaterialien, die Glockenherstellung, die Spitzenklöppelei und die Töpferei gedeihen auch heute noch in vielen Dörfern. Gemer hat eine reiche Geschichte, die mit Adelsfamilien wie den Bebekovci, Andrássyovci und Coburgovci verbunden ist. Die Türken herrschten im 16. und 17. Jahrhundert in Gemer. Zu den meistbesuchten Orten in Gemer gehören das Schloss Krásna Hôrka, das Schloss Betliar, die Ruinen der Muráň und die historischen Zentren von Rožňava und Rimavská Sobota. Wasserreservoirs in Dedinky, Tornaľa und Teplý Vrch sind ebenfalls beliebte Ziele. Gemer grenzt an die Nationalparks Slowakisches Paradies und Muránska Planina. Im Süden von Gemer befindet sich das Landschaftsschutzgebiet Slowakischer Karst. Der Slowakische Karst ist unser einziges Biosphärenreservat, das in der UNESCO-Liste aufgeführt ist. In Gemer findet man die Dobšinská Eishöhle und die Ochtinská Aragonit-Höhle. Im Slowakischen Karst gibt es die Krásnohorská Höhle (Rudolf Kukura).


Gemer terjed a Hron folyó forrásától északon, a Cerová-fennsík déli lábáig, keletről Soroškától, nyugaton az Ožďany kanyarokig (Rudolf Kukura). Tartalmazza a Rimavská Sobota, Revúca és Rožňava körzeteket is (mojeslovensko.sk). Meg lehet mondani, hogy Gemer durván délre található Spištől a magyar határ felé.

A „Gemer“ szó eredete összefügg a hematitral és alakjának hasonlóságával a aranyérral (Ján Pivovarči). Gemerben sosem voltak nagy városok; inkább kisvárosok voltak a régi bányásztelepek helyén. Az évszázadokon átívelő ásványi nyersanyagok lerakódásai meghatározták az életet Gemerben a Spiš-Gemer Érc-hegységben. Kiterjedt bányászat és fémipar volt jelen. Egyedi látnivalók közé tartoznak a Nižná Slanában, Vlachovóban és Sirku – Červeňanyban található három megmaradt masugár. Sok faluban ma is virágzik a hagyományos kézművesség – pala- és cserepesfedél készítés, harangöntés, csipkekészítés és fazekasság. Gemer gazdag történelemmel rendelkezik, amely összefügg Bebekovci, Andrássyovci és Coburgovci nemes családokkal. A törökök uraltak Gemerben a 16. és 17. században. Gemer leglátogatottabb helyei közé tartozik a Krásna Hôrka kastély, a Betliar kastély, a Muráň vár romjai, valamint Rožňava és Rimavská Sobota történelmi központjai. Dedinky, Tornaľa és Teplý Vrch víztározói is népszerű célpontok. Gemer határos a Szlovák Paradicsom és a Muránska Planina nemzeti parkokkal. Gemer délen a Szlovák Karszttal határos. A Szlovák Karszt az egyetlen UNESCO-listán szereplő bioszféra rezervációnknak számít. Gemerben található a Dobšinská Jégbarlang és az Ochtinská Aragonitbarlang. A Szlovák Karsztban található a Krásnohorská-barlang is (Rudolf Kukura).


Gemer rozciąga się od źródła rzeki Hron na północy, po wzgórza Cerová na południu, od Sorošky na wschodzie, po serpentyny Ožďany na zachodzie (Rudolf Kukura). Obejmuje powiaty Rimavská Sobota, Revúca i Rožňava (mojeslovensko.sk). Można powiedzieć, że Gemer znajduje się na południe od Spisza, w kierunku granicy z Węgrami.

Pochodzenie słowa „Gemer“ wiąże się z hematytem i jego morfologicznym podobieństwem do hemoroidów (Ján Pivovarči). W Gemerze nigdy nie było dużych miast; zamiast tego istniały małe miasteczka na miejscu dawnych osad górniczych. Złoża surowców mineralnych w Górach Rudnych Spišsko-Gemerskich przez wieki kształtowały życie w Gemerze. Rozwinięte było górnictwo i hutnictwo. Unikalne zabytki to trzy zachowane piece wielkopiecowe w Nižná Slaná, Vlachovo i Sirku – Červeňany. W wielu wsiach tradycyjne rzemiosła, takie jak produkcja gontów, tkanie materiałów dachowych, kucie dzwonów, koronkarstwo i garncarstwo, kwitną do dziś. Gemer ma bogatą historię związaną z rodami szlacheckimi, takimi jak Bebekovci, Andrássyovci i Coburgovci. W XVI i XVII wieku w Gemerze panowali Turcy. Do najczęściej odwiedzanych miejsc w Gemerze należą zamek Krásna Hôrka, zamek Betliar, zamku Muráň oraz historyczne centra Rožňavy i Rimavská Soboty. Zbiorniki wodne w Dedinky, Tornaľa i Teplý Vrch to również popularne destynacje. Gemer graniczy z parkami narodowymi Słowacki Raj i Muránska Planina. Na południu Gemer sąsiaduje z obszarem chronionym Karst Słowacki. Karst Słowacki jest jedynym naszym rezerwatem biosfery wpisanym na listę UNESCO. W Gemerze znajduje się Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Aragonitowa Ochtinská. W Karście Słowackim znajduje się także Jaskinia Krásnohorská (Rudolf Kukura).


Výber článkov

 

Rodina, Iné rodinné

Zdroje genealogických a historických poznatkov

Hits: 9826

Zdroje, z ktorých môžete čerpať informácie sú rôzne. Nie je práve najľahšie sa o nich dozvedieť, preto niektoré z nich uvediem. Ja by som každému, koho aspoň trochu zaujíma jeho pôvod, prípadne rodina, odporúčal v prvom rade sa opýtať svojich vlastných rodičov, starých rodičov, strýkov atď na svoju rodinu. Tam by mali všetci začať, aj tí, ktorí si myslia, že od nich vedia dosť. Ak toto absolvujete, budete mať kostru, na ktorej sa dá stavať. Nie vždy sú tieto informácie na 100 % pravdivé, ale je to výborná pomôcka. Okrem toho, človek sa dozvie popri tom kopec vecí, ktoré v papieroch nemôže nájsť. Nasleduje tá ťažšia stránka. Matriky a archívy a iné inštitúcie. Netreba však zabúdať na časopisy, knihy, múzeá, fary atď. Samozrejme, že aj Internet môže pomôcť pri hľadaní, týka sa to najmä zahraničia. Ktovie, dnešný informačný sa rozvíja chvalabohu aj týmto smerom, možno sa dočkáme aj kvalitných informácií tohto druhu na Internete.

Štátne archívy sú často hlavným úložiskom historických dokumentov a matričných údajov. Vo väčších mestách alebo regionálnych centrách môžete nájsť štátne archívy so záznamami o narodení, sobášoch, úmrtiach, sčítania  iných dokumentoch. Farské úrady disponujú matričnými záznamami o narodení, sobášoch a úmrtiach. Návšteva cintorínov, najmä rodinných hrobov, môže poskytnúť informácie o dátumoch narodenia a úmrtia, ako aj o rodinných vzťahoch. vedia pomôcť, napr. Ancestry.com, MyHeritage a FamilySearch môžu poskytnúť prístup k širokej škále historických záznamov a dokumentov. Miestne knižnice často uchovávajú históriu regiónu v podobe kníh, časopisov a máp. Môžu obsahovať informácie o osídlení, udalostiach a významných osobnostiach. Archívy miestnych novín môžu poskytnúť pohľad do každodenného života, udalostí a oznámení o narodení, sobášoch a úmrtiach. Testy DNA môžu poskytnúť o vašom rodokmeni a spojeniach s inými ľuďmi, ktorí sa rozhodli zdieľať svoje . Špecializované knihy a o histórii konkrétnych oblastí môžu ponúknuť kontext a detaily o živote a udalostiach v danej lokalite. Niektoré obce a mestá uchovávajú vlastné archívy, ktoré môžu obsahovať záznamy o miestnych udalostiach, rozhodnutiach a obyvateľoch. Pri skúmaní genealógie je dôležité byť trpezlivý a systematický. Kombinácia týchto zdrojov môže viesť k objaveniu informácií o vašich predkoch, ktoré hľadáte.


Sources from which you can gather information are diverse. It’s not always easy to learn about them, so I will mention some of them. I would recommend everyone who is even a bit interested in their origin or family to start by asking their own parents, grandparents, uncles, etc., about their family. Everyone should begin there, even those who think they already know enough. If you go through this, you will have a framework to build on. These pieces of information are not always 100% accurate, but they are an excellent starting point. In addition, you will learn a lot of things that you cannot find on paper. The harder part follows: registers, archives, and other institutions. However, one should not forget about magazines, books, museums, parishes, etc. Of course, the Internet can also help in searching, especially for information abroad. Who knows, today’s information world is fortunately developing in this direction as well, and we might even get quality information of this kind on the Internet.

State archives are often the main repositories of historical documents and vital records. In larger cities or regional centers, you can find state archives with records of births, marriages, deaths, censuses, and other documents. Parish offices hold vital records of births, marriages, and deaths. Visiting cemeteries, especially family graves, can provide information about birth and death dates as well as family relationships. Genealogical databases can be helpful; for example, .com, , and FamilySearch can provide access to a wide range of historical records and documents. Local libraries often preserve the history of the region in the form of books, magazines, and maps, containing information about settlement, events, and notable personalities. Archives of local newspapers can offer insights into everyday life, events, and announcements of births, marriages, and deaths. DNA tests can provide genetic information about your family tree and connections with others who have chosen to share their genetic data. Specialized books and publications on the history of specific areas can offer context and details about life and events in a given locality. Some towns and cities maintain their own archives, which may contain records of local events, decisions, and residents. When researching genealogy, it is important to be patient and systematic. The combination of these sources can lead to the discovery of information about your ancestors that you are seeking.

A guide for genealogical researchers from the Czech Republic, occasionally Slovakia, , Hungary, .


Oblastné, okresné a SR (neúplne) / Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)

  • , Námestie 1, 974 01
  • Banská , Sládkovičova 1, 974 05
  • , Dlhý rad 16, 085 77
  • Bojnice, Tehelná.1, 972 01
  • , Križkova 7, 811 04
  • , Kaštieľ‘ 049 51
  • , Kaštieľ 014 35
  • Čadca, Palárikova 1158, 022 01
  • Dobrá Niva, Ostrá Lúka – Kaštieľ, 962 61
  • Dolný Kubín, Matuškova 1654/8, 026 01
  • Humenné, Štúrova ulice 1, 066 80
  • Komárno, Červenej armády 15, 945 36
  • Košice, Bačíkova 1, 041 56
  • Košice, Kováčska 20/1, 040 01, Archív Mesta Košíc
  • Košice, Kováčska 20/II, 042 11
  • , Námestie 1 mája 4/7, 976 01
  • Levice, Vojenská 1
  • Levoča, Mierové námestie 7, 054 01
  • Liptovský Mikuláš, Školská 4, 031 01
  • Lučenec, Kubínyiho námestie 984 01
  • Michalovce, S. Tučeka 4, 071 01
  • Martin, Vajanského nábrežie 1, 036 58
  • Modra, Dolná 140, 900 01
  • Nitra – Ivánka, Novozámocká 388, 949 08
  • Nitra, Pod Katrušou ,1 949 05
  • Nové Zámky, Tyršova 1, 940 65
  • Poprad, Popradské nábrežie 16, 058 44
  • , Slovenských partizánov 1135/55, 017 01
  • Prešov, Hlavná 137, 080 01
  • Prešov, Slovenská 40, 080 01
  • Rimavská , Hlavné námestie 2, 979 80
  • Skalica, Kráľovská 16, 909 01
  • Spišská Nová Ves, Letná 67, 052 80
  • Stará Ľubovňa, Gottwaldovo námestie 5, 064 80
  • , Partizánska 625/12, 089 01
  • , Sovietskej armády 1, 927 00
  • Topoľčany, Pod Kalváriou 2140, 955 01
  • Trebišov, Štefánikova 201, 075 01
  • Trenčín, Kožušnícka 1, 911 00
  • Trnava, Štefánikova 46, 917 38
  • Veľký Krtíš, Za parkom 851, 990 01
  • Vranov nad Topľou, Sovietskej armády 114, 093 00
  • Žilina, – Zámok 010 03

Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) / Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)

  • , Masarykovo náměstí 1, 256 01
  • Beroun, Třída politických vězňů 21, 266 49
  • Blansko, Seifertova 7, 678 01
  • Blovice, Náměstí 137, 336 01
  • Boskovice, Pod Klášterem 6, 680 01
  • , Dominikánske náměstí 1, 601 67, Archiv mesta Brna
  • Brno, Zerotinovo náměstí 3/5, 662 02, mzabrno@mvcr.cz, Moravský zemský archiv v Brne
  • Bruntál, Zahradní ulice, 792 11
  • , Náměstí Osvobození 297, 470 01
  • České Budějovice, Přemysla Otakara II. 1, 370 92
  • Český Krumlov, Zámek 381 11
  • Děčín, Žižkova ulice 4, 405 02
  • Frýdek-Místek, Bezručova ulice, 738 20
  • Hodonin, Koupelní ulice 10, 695 01
  • , Náměstí Edvarda Beneše 24, 769 01
  • Horšovský , Náměstí Republiky 10, 346 11
  • Cheb, Františkánské náměstí 14, 350 11
  • Jablonec nad Nisou, Jehlárska 2, 466 01
  • , Hluboká ulice 1, 586 01
  • Jindřichovice 1, Zámek 357 05
  • Jindřichův Hradec, Václavská 37/III, 377 11
  • Kadaň, Boženy Němcové 68, 432 01
  • Karlovy Vary, Náměstí 17 listopadu 2, 360 05
  • Karviná, Fryštatská ulice 40, 733 21
  • Kladno, plk. Stříbrného 1443, 272 01
  • Klatovy, Plzeňská 178/III, 339 13
  • Kolín, Zahradní 278, 280 00
  • , Zámek 767 01
  • Kunštát, Zámek 679 72
  • Kutná Hora, Poděbradova 288, 284 80
  • Liberec, Moskevská ulice 23, 460 01
  • Litovel, Náměstí Svobody 11, 784 01
  • Louny, Mírové náměstí 57, 440 01
  • Lovosice, Terezinska 909/59, 410 02, sokalitomerice@soalitomerice.cz
  • Lysá nad Labem, Zámek 289 22
  • Mělník, Krombholcova 246, 276 41
  • Mikulov, Náměstí 7, 692 24
  • Mirovice 37, 398 06
  • Mladá , Staromestské náměstí 70/I, 293 59
  • Most, Leoše Janáčka 1310/2, 434 01
  • Nehvizdy, Pražská ulice 12, 250 81
  • , Slovanská ulice 3, 741 01
  • Olomouc, Križkovského ulice 2, 771 11
  • Olomouc, Wurmova 11, 771 11
  • Opava, Lidická ulice 2a, 746 84
  • Opava, Sněmovní 1, 746 22, Zemský archiv
  • Opava, Třída Vítezného Února 39, 746 22
  • 2 – Přívoz, Spálova ulice 23, 702 19, Archiv mesta Ostravy
  • Pelhřimov, Pražská 127, 393 01
  • Petrovice 1, Zámek 270 35
  • Plasy, Konvent, 331 11 Státní okresní archiv Rokycany
  • Plzeň, Sedláčkova 44, 306 12
  • 1, Badatelna 4, 110 00, Archiv Akademie věd ČR
  • Praha 1, Klementínum 190, 118 01, Archiv Narodní knihovny
  • Praha 1, Letenská 15, 118 00, Ústřední archiv geodesie a kartografie
  • Praha 1, Ovocny trhové 5, 116 36, Archiv Karlovy
  • Praha 1 – Hradčany, 8 118 00, Archiv Narodního muzea v Praze
  • Praha 2, Horská 7, 128 00
  • Praha 5 – Zbraslav, Zámek 255 01, Archiv Narodní galerie
  • Praha 8 – Karlín, Sokolovska 136, 186 00, Vojenský historický archiv
  • Praha, Podskalská ulice 19, 128 20
  • Prachatice, Velká náměstí 43, 383 11
  • Prostějov, Pernštýnske náměstí 8, 796 40
  • Přerov, Horní náměstí 7, 750 00
  • Příbram, Dlouhá ulice 81, 261 01
  • Rajhrad, Klaster 664 61
  • , Zámek 793 42
  • Slavkov u Brna, Zámek 684 01
  • , Zámek Střela, 386 11
  • Šternberk, Třída Československej armády 14, 785 01
  • , Bratři Čapků 35, 787 89
  • Tachov, Planska 2030, 347 01
  • Tábor, Pražská ulice 155, 390 01
  • Teplice, Školní ulice 8, 415 01
  • , Zámek 1, 674 01
  • Třeboň, Zámek, 379 11
  • Uherské Hradište, Františkánska 124, 696 66
  • , Hrnčířska ulice 2/65, 400 23
  • Vsetín, 4 května, 755 01
  • Zlin 11, Zámek Klečůvka, 763 11
  • Znojmo 2, Divišovo náměstí 5, 669 02
  • 1, Zámek 591 01

Odporúčaná ( nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): / Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):

  • Sarmáyová Kalesná Jana, 1991, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.
  • Archívy lesníckych komôr z rokov 1750 – 1870 – Pôdohospodársky archív v Banskej Bystrici
  • Evidenčné knihy pozemkov erárnych robotníkov – osadníkov z rokov 1883 – 1919 – Štátny archív v Banskej Bystrici
  • Vartíková Marta (ed.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 4, Spomienky a , Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 797 pp.
  • Vartíková Marta, Viliam Plevza, Jozef Vladár, Katarína Žišková – Moroňová (eds.), 1984, Dejiny SNP, Vol. 5, Encyklopédia odboja a SNP, Pravda, 1. vydanie, Bratislava, 653 pp.
  • Alberty Július, 1981 robotníckej triedy v obvode Brezna, Osveta (vynikajúci zdroj informácií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
  • Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
  • Binder R., 1962, Osadníci na Horehroní
  • Stránsky A., 1969, Drevorubači na Čiernom Hrone na rozhraní 18. a 19. storočia
  • Hreblay A., 1928, Brezno a jeho okolie
  • Hreblay A., 1954, Brezno a okolie
  • Kvietok L., 1943, Zemepis Horehronia
  • Kvietok L., 1948, v lesoch na Horehroní
  • Zechenter Laskomerský G. K., 1956, Päťdesiat rokov slovenského života
  • , Dejiny cirkvi evanjelickej v Brezne
  • Varsík Branislav, 1984, Z západného a stredného Slovenska v stredoveku, Veda, Bratislava, 256 pp.
  • Varsík Branislav, 1972, Zo slovenského stredoveku. Výber historických štúdií a článkov z rokov 1946 – 1968, 548 pp.
  • Sopko Július, 1995, Kroniky stredovekého Slovenska, RAK, Budmerice
  • Marsina Richard a kol.,, 1986, Dejiny Slovenska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
  • Mihályfalusi Forgon Mihály: Gomor Kishont vármegye nemes családai (Šlachtické rody Gemersko-Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamorín. Monografia zachytáva šlachtické rody bývalej gemersko-malohontskej župy. Jednotlivé rody sú radené podľa abecedného poradia, takmer pri každom hesle je uvedený erb, genealogická tabuľka a stručné dejiny rodu.

Česko

  • Mašek Petr.,, 1999, Modrá krev. Minulost a přítomnost 445 šlechtických rodů v českých zemích, Mladá Fronta, Praha
  • Pilnáček J, 1972, Staromoravštví rodové, Státní archiv, Brno
  • Pouzar Vladimír, 1999, Almanach českých šlechtických rodů, Martin, Praha
  • Mates Vladimír, 2000, Jména tajemství zbavená. Malá domáci encyklopedie 250 nejčastejších příjmení, Epocha, Praha