2014, Krajina, Obce, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stredné Považie

Pruské

Hits: 818

Pruské leží na pravom brehu rieky Váh v nadmorskej výške 252 metrov nad morom. Tečie cez neho Podhradský potok. Obec je od severu obklopená Bielymi Karpatmi. Súčasťou obce sú miestne časti Podvažie a Savčina. Pruské je centrálnou obcou mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát (obecpruske.sk). Na ploche 12.93 km2 tu žije 2283 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1221 (obecpruske.sk). Nachádza sa tu františkánsky kláštor, renesančný kaštieľ s anglickým parkom, pôsobil tu spisovateľ Hugolín Martin Gavlovič, rastú tu 700 ročné tisy (Viliam Cíbik). Smerom na východ v minulosti existovala neďaleko od Pruského osada Výčap, resp. Výčapy (obecpruske.sk). Obec patrila pod panstvo Vršatec (obecpruske.sk). V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642. V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. 700 ročné tri tisy rastú vo farskej záhrade a sú chránenou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Uprostred leta sa v Pruskom koná bežecké podujatie Horský kros Pruské – Vršatec (obecpruske.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské mestá

Banská Bystrica, mesto v strede Slovenska

Hits: 5902

Banská Bystrica je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované hradby a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské divadlo (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej vojny, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať história Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo „Štúdio tanca„, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby „Bábkarská Bystrica“ (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC `05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia):

  • hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý
  • spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik)
  • maliar Dominik Skutecký
  • operný spevák Martin Babjak
  • operný režisér Marián Chudovský
  • fotograf Karol Benický
  • herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník
  • hokejisti Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový
  • bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2012, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 1655

Záhorie je krajina medzi Českom na severe, Rakúskom na západe, Malými Karpatmi na juhovýchode, riekou Dunaj na juhu. Záhorie si pamätá pochodovanie rímskych légií, zjednotenie slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše. Viedli tu cesty nemeckých rytierov i českých kniežat. Už stáročia je pohraničným krajom. Na cca 2500 km2 tu žije takmer 300 000 obyvateľov (zahorie.sk). Pomenovanie Záhorie má korene v 17. storočí. Pochádza od latinského Processus transmontanus. Tak bol označovaný kraj Bratislavskej župy, ktorý ležal za Malými Karpatmi – za horami. Iné historické pomenovania: Moravské pole na Slovensku, slovenské Pomoravie, Moravská nížina, Moravský dol. Administratívne Záhorie nikdy netvorilo jednotný celok (zahorie.sk). Zahŕňa okresy Skalica, Senica, Malacky, čiastočne Myjava a Bratislava – Záhorská Bystrica. Väčšinu územia tvorí Záhorská nížina (zahorie.sk).

Hospodárska činnosť človeka mala za následok obnovenie pohybu piesku. Preto sa v 16. a 17. storočí na Záhorskej nížine uskutočnilo zalesňovanie uvoľnených pieskov. Prirodzený charakter lesov na viatych pieskoch však potlačilo dlhoročné vysádzanie borovice (zahorie.sk). Dnes je Záhorie typické borovicovými a lužnými lesmi a piesčitou pôdou. Často tu fúka vietor (lozorno.sk). Avšak pôvodne bola Záhorská nížina silne zamokreným územím s močariskami, jazerami a mŕtvymi ramenami riek. Na nivách riek Morava a Myjava aj dnes mäkké lužné lesy. Na vyššie položených častiach tvrdý lužný les. Osobitným typom lužného lesa sú porasty jelše lepkavej na trvale zamokrených slatinných pôdach, napríklad v prírodnej rezervácii Bezdné pri Plaveckom Štvrtku. Z hľadiska flóry je unikátna Devínska Kobyla (zahorie.sk).

Záhorská nížina je rozdelená na dva celky: Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu. Centrálnu časť Borskej nížiny tvoria viate piesky severovýchodne od Lozorna a Malaciek. Na severe s pieskových presypov vystupuje Lakšárska pahorkatina. Pozdĺž riek Morava a Myjava sú riečne nivy Myjavská a Dolnomoravská niva – štrkopieskové nánosy rozrušené meandrovaním riek. Medzi Cerovou a Zohorom je priekopová prepadlina Podmalokarpatská zníženina, v ktorej vznikli rozsiahlejšie močaristé územia. Chvojnícka pahorkatina má tri časti: Skalický hájik, Unínsku a Senickú pahorkatinu. Nachádzajú sa tu hrubé vrstvy spraše a sprašových hlín. Záhorie má aj krasové územia v Malých Karpatoch – Borinský a Plavecký kras. Myjavská pahorkatina sa rozprestiera medzi Malými a Bielymi Karpatmi (zahorie.sk). Záhorská nížina neoplýva veľkou hustotou riečnej siete, navyše pôvodnú sieť výrazne menil človek. Územie je pomerne suchou oblasťou. Najväčšie rieky sú Morava, Myjava a Rudava. Avšak najmä v riečnych a viatych pieskoch sú významné zásoby podzemnej vody. Vyskytuje sa tu aj množstvo vodných nádrží, štrkovísk a rybníkov (zahorie.sk). Väčšina jazier na Záhorí vznikla ťažbou štrku a piesku. Jaskyne Deravá skala a Pohanská sú súčasťou Malokarpatského krasu (lozorno.sk). Na skalách a zrúcaninách hradov Malých a Bielych Karpát hniezdi dravé vtáctvo, napr. sokol rároh (zahorie.sk). Avšak sú tu aj náleziská ropy a zemného plynu pri Gbeloch. Priemyselne sa tu ťažilo od roku 1914 (lozorno.sk).

Záhorie patrí k skoro osídleným územiam Slovenska. K najstarším osídleným lokalitám patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a paleolitická osada pri Sološnici. Asi v 6. až 5. storočí pred n. l. sem prišli Skýti, po nich Kelti. Sídliská z mladšej doby železnej sa našli napr. na Myjave, na Devíne, v Šaštíne. Kelti budovali dobre opevnené sídliská, ovládali hutníctvo, výrobu nástrojov, zbraní, šperkov (zahorie.sk). Na vrchu Pohanská bolo vybudované rozsiahle oppidum (lozorno.sk). Keltov a Dákov vytlačili na prelome letopočtov germánski Markomani a Kvádi. Ich roztrúsené kmene prenikli aj na Záhorie. Posledný germánsky kmeň na Záhorí boli Longobardi v prvej polovici 6. storočia. V 5. a 6. storočí sem prichádzali Slovania, ktorých atakovali avarské kočovné kmene. Z obdobia Veľkej Moravy sú známe sídliská a hradiská v Podbranči, v Plaveckom Štvrtku, v Senici, v Rohožníku, v Stupave, v Zohore, vo Vysokej pri Morave a na Devíne (zahorie.sk). Po vzniku Uhorska sa Záhorie stalo pohraničným pásmom s Českým kráľovstvom a Rakúskom. Na ochranu hraníc boli povolané kmene Sikulov a Plavcov, po ktorých sa tu zachovali miestne názvy Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Sekule a iné (lozorno.sk). Tatársky vpád v rokoch 1241 a 1242 spôsobil zánik dreveno-hlinitých hradov a stavali si kamenné hrady. Od roku 1221 mala Viedeň právo skladu. To znamenalo, že tu tovar museli vyložiť a ponúknuť domácim kupcom. Zároveň boli nútení kupovať od viedenských kupcov drahý tovar privezený zo západu. Viedeň sa snažili kupci obísť. Kupci prebrodili Dunaj až v Ostrihome a pokračovali po Českej ceste do Trnavy, cez Malé Karpaty do Jablonice, Senice, Holíča a odtiaľ do Brna, Prahy a veľkomiest západnej Európy. Českú cestu toto rozhodnutie povýšilo na základnú európsku magistrálu, okolo ktorej sa v druhej polovici 13. a v 14. storočí začali formovať feudálne hradné panstvá (zahorie.sk).

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po tureckej výprave v roku 1663 ubudlo na Záhorí slovenské obyvateľstvo. Novým etnikom sa stali chorvátski kolonisti, ktorí osídľovali kopanice v okolí Myjavy, Dúbravku, Lamač, Záhorskú Bystricu. V roku 1528 prichádzajú na západné Slovensko reformační habáni. Ich strediskom sa stalo Sobotište. Žili ako jedna veľká rodina, spoločne hospodárili, nikto nesmel mať súkromný majetok. Zaoberali sa najmä keramikou, hrnčiarstvom. V 18. a 19. storočí sa Skalica preslávila jemným súknom. Brezová pod Bradlom sa stalo strediskom výroby kože a plátna. Myjava, Vrbovce a Sobotište pytlikárstvom. V Šaštíne vznikla v roku 1736 kartúnku, ktorá bola do roku 1847, kedy zanikla, najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku. Patrila k najväčším v Európe, zamestnávala takmer 20 000 ľudí, svoje pradiarenské centrá mala v Dolnom Rakúsko, najmä vo Viedni. V Holíči vznikla manufaktúra na majoliku. Navyše sa stal strediskom zušľachťovania oviec. Skalica patrila v sedemdesiatych rokoch 18. storočia s 5 000 obyvateľmi medzi 10 najväčších miest Slovenska. V rokoch 1848 – 49 bola Myjava jedno z centier národného hnutia. Zišlo sa tu prvé národné zhromaždenie, ktoré vyhlásilo Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny orgán (zahorie.sk).

V lete sa tu konajú najväčšie a najvýznamnejšie stretnutia vojenských historických vozidiel a klubov vojenskej histórie na Slovensku s názvom Sahara a Slovenské piesky. Iné kultúrne podujatia: Malacká hudobná jar, Malacké kultúrne leto, divadelné podujatie Zejdeme se na hambálku a Jablkové hodovanie v Malackách, Stupave a Jabloňovom, Habánsky hodový jarmok vo Veľkých Levároch, Detský medzinárodný folklórny festival Mravenec v Plaveckom Štvrtku, Záhradná galéria Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku, Pivný festival a Dni zelá v Stupave, Dedinka remesiel a umení Abeland pri Lozorne, Dni hrozna a vína v Lozorne, Sviatok Pomoravia v Jabloňovom, Súťaž vo varení guláša v Rohožníku, folklórne podujatie Festival Podhoran, Krumpolový deň, gastronomické podujatie Varíme vianočnú kapustnicu v Sološnici, Dožinková slávnosť v Plaveckom Petri, Trdlofest, hudobné podujatie Musica sacra, vinohradnícky Deň otvorených búd v Skalici, Tereziánske dni, Zámocké pivné slávnosti v Holíči, Hradné slávnosti v Podbranči, Letecký deň a Martinské svetlonosenie v Senici, Preteky dračích lodí na Kunovskej priehrade (Michaela Janotová, Eduard Timko).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Horné Považie, Krajina, Obce, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Zliechov

Hits: 840

Zliechov sa nachádza v Zliechovskej hornatine, v centrálnej časti Strážovských vrchov, v kotline na západnom úpätí Strážova. Leží v nadmorskej výške 603 metrov nad morom. Na ploche 54.38 km2 tu žije 596 obyvateľov. K obci patrí aj osada Košecké Rovné. Do roku 1960 bola súčasťou obce aj osada Gápel, pre tamojšiu sklársku huť sa tu varilo pivo. Obec bola počas 1. a 2. svetovej vojny značne zničená a z veľkej časti vypálená. Mnoho obyvateľov odišlo po roku 1945 do Mostu pri Bratislave (Wikipedia). 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 ako terra Zlieho. Zliechov spadá do Území európskeho významu NATURA 2000. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, podomovým predajom, pláteníctvom, kožušníctvom, vyšívaním a pletením čepcov a pásov (zliechov.sk). Na východnom okraji obce sa nachádza Zliechovský močiar (Wikipedia), ktorý je prírodnou pamiatkou. V obci je viacero chránených stromov. 27 metrov vysoký jaseň štíhly je 300 rokov starý, s obvodom kmeňa 720 cm. Dve vŕby majú 150 rokov, 15 metrov a obvody kmeňov 490 a 550 cm. Kostol svätého Vavrinca je z roku 1480. V interiéri bola neskorogotická socha Madony z roku cca 1500, ktorá však bola v roku 1980 odcudzená (zliechov.sk). V prvej polovici 20. storočia bola medzi Zliechovom a Ilavou úzkorozchodná železnica (Wikipedia). Zliechovský kroj patrí k najkrajším na Slovensku, bol zdokumentovaný vo filme Zem spieva a na fotografiách Karola Plicku (zliechov.sk). Každoročne sa tu v auguste koná hudobný festival Pustohlav (Wikipedia). Za účelom udržania a zachovania kultúrnych a prírodných zdrojov nášho územia bol v roku 2004 založený mikroregión Magura – Strážov, do ktorého patrí aj obec Zliechov (zliechov.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post