2011, 2011-2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Záhorácke, Záhorie

Šaštín-​Stráže

Hits: 4251

Šaštín-​Stráže je mes­to na seve­re Záho­ria. Nachá­dza sa v nej krás­na Bazi­li­ka Sedem­bo­lest­nej (Peter Kac­lík). Na plo­che 42 km2 žije 5015 oby­va­te­ľov. Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke 256 met­rov nad morom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), v cen­trál­nej čas­ti Záhor­skej níži­ny, na stred­nom toku rie­ky Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže sú zná­mym marián­skym pút­nic­kým mies­tom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zmien­ka o Šaš­tí­ne je z roku 1218 po pome­no­va­ním Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Avšak už od dru­hej polo­vi­ce 10. sto­ro­čia bolo úze­mie Šaš­tí­na osíd­le­né. Názov Šaš­tín je odvo­de­ný od maďar­ské­ho sás – šaši­na, trs­ti­na, pre­to­že sa tu rozp­res­tie­ra­lo množ­stvo močia­rov. V roku 1218 Imrich II. daro­val lebé­ny­en­ský kláš­tor Sas­sinŠaš­tín­sky hrad bol naj­dô­le­ži­tej­ším stráž­nym hra­dom celé­ho Záho­ria. Posta­vi­li ho pri rie­ke Myja­ve ako vod­ný hrad a potom aj na pahor­ka­ti­ne ako pred­su­nu­té strá­že (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Rád pau­lí­nov sa v roku 1733 podu­jal posta­viť v Šaš­tí­ne pút­nic­ký chrám a kláš­tor (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Pau­lí­ni – pav­lí­ni boli rehoľ­ní­ci svä­té­ho Pav­la. Dnes je kláš­tor a bazi­li­ka v sprá­ve sale­zián­skej reho­le (Wiki­pe­dia). 

Bazi­li­ka bola z kos­to­la pový­še­ná v roku 1964 ako prvý chrám na Slo­ven­sku (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Počas pútí Šaš­tín nav­ští­vi nie­koľ­ko desia­tok tisíc pút­ni­kov (Wiki­pe­dia). V roku 1987 bazi­li­ku nav­ští­vi­la Mat­ka Tere­za (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Bazi­li­ka je dvoj­ve­žo­vá. Pri nej sa nachá­dza kláš­tor, kapl­n­ka a stĺp so súso­ším Najs­vä­tej­šiej tro­j­i­ce. Kos­tol v Šaš­tí­ne je dato­va­ný na rok 1400. Ved­ľa neho je Lore­tán­ska kapl­n­ka zo 17. sto­ro­čia. Kal­vá­riu pri cin­to­rí­ne posta­vi­li v roku 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Zau­jí­ma­vos­ťou je, že netra­dič­ne vznik­la na rovi­ne (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Juž­ne od Bazi­li­ky Sedem­bo­lest­nej sú dva ryb­ní­ky o výme­re 1820,31 m2, kto­ré vybu­do­va­li pau­lí­ni a slú­ži­li na chov rýb (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V 18. sto­ro­čí v Šaš­tí­ne man­žel Márie Teré­zie, Fran­ti­šek Lot­rin­ský zalo­žil v kaš­tie­li prvú uhor­skú manu­fak­tú­ru na výro­bu tex­ti­lu – kar­tún­ku. V 19. sto­ro­čí sa nedo­ká­za­la udr­žať, neskôr tu fun­go­val cuk­ro­var. Židov­ská syna­gó­ga pochá­dza z roku 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V Šaš­tí­ne sa naro­di­la spe­váč­ka Jana Kocia­no­vá. Pôso­bí tu spi­so­va­teľ Dušan Dušek (Wiki­pe­dia).

Strá­že boli pred rokom 1960 samos­tat­nou obcou (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V rokoch 19611971 sa obec nazý­va­la Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Obec vznik­la hlbo­ko v stre­do­ve­ku, jej kos­tol sa via­že s rokom 1339. Obec bola jed­nou z naj­star­ších obcí na Záho­rí, bola pred­strá­žou Šaš­tín­ske­ho hra­du (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zná­ma písom­ná zmien­ka o Strá­žach je z roku 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V šesť­de­sia­tych rokoch navŕ­ta­li horú­cu vodu, kto­rá sa však nevy­uží­va (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Letoh­rá­dok Bel­ve­der bol obľú­be­ným leto­vis­kom Márie Teré­zie a bol ešte kon­com 18.storočia obý­va­ný. Oko­lo zámoč­ku boli vini­ce a opat­ro­va­teľ 1416 piv­níc mal oso­bit­ný byt, kto­rý ešte stál v roku 1921 a nazý­val sa Kel­ler­maj­strom”. Zámok mal vraj pod­zem­né spo­je­nie so šaš­tín­skym zám­kom. Začiat­kom 19. sto­ro­čia bol zámok Bel­ve­der roz­bú­ra­ný, ale piv­ni­ce stá­li až do roku 1918. Pamiat­kou na exis­ten­ciu zám­ku je zacho­va­ná zámoc­ká stud­ňa, 60 m hlbo­ká, kto­rá pod­zem­ný­mi chod­ba­mi bola spo­je­ná s piv­ni­ca­mi (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže is a town in the nort­hern part of Záho­rie. It is home to the beau­ti­ful Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws (Peter Kac­lík). With an area of 42 km², the town has a popu­la­ti­on of 5015 inha­bi­tants. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 256 meters abo­ve sea level (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in the cen­tral part of Záho­rie Lowland, along the midd­le cour­se of the Myja­va River (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže is a reno­wned Marian pilg­ri­ma­ge site (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first men­ti­on of Šaš­tín dates back to 1218 when it was cal­led Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Howe­ver, the ter­ri­to­ry of Šaš­tín has been inha­bi­ted sin­ce the second half of the 10th cen­tu­ry. The name Šaš­tín is deri­ved from the Hun­ga­rian sás,” mea­ning reed, as the area was cove­red with nume­rous mars­hes. In 1218, Imrich II dona­ted the Sasín esta­te to the Lebé­ny Monas­te­ry. Šaš­tín Cast­le was the most impor­tant watch­to­wer of the enti­re Záho­rie regi­on, built as a water cast­le along the Myja­va River and later on a hill as an advan­ced guard (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In 1733, the Pau­li­ne order under­to­ok the cons­truc­ti­on of the pilg­ri­ma­ge church and monas­te­ry in Šaš­tín (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Pau­li­nes, also kno­wn as Pia­rists, were fol­lo­wers of Saint Paul. Today, the monas­te­ry and basi­li­ca are under the admi­ni­stra­ti­on of the Sale­sian order (Wiki­pe­dia).

The Basi­li­ca was ele­va­ted from a church in 1964, beco­ming the first basi­li­ca in Slo­va­kia (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). During pilg­ri­ma­ges, Šaš­tín att­racts tens of thou­sands of pilg­rims (Wiki­pe­dia). In 1987, Mot­her Tere­sa visi­ted the basi­li­ca (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The basi­li­ca has two towers, and near it, the­re is a monas­te­ry, a cha­pel, and a column with the Holy Tri­ni­ty sta­tue. The church in Šaš­tín dates back to the year 1400. Next to it is the Loret­to Cha­pel from the 17th cen­tu­ry. The cal­va­ry near the ceme­te­ry was built in 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) and is note­wort­hy for being on level ground (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). South of the Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws are two ponds with an area of 1820.31 m², built by the Pau­li­nes for fish far­ming (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 18th cen­tu­ry, the hus­band of Maria The­re­sa, Fran­cis I, estab­lis­hed the first Hun­ga­rian tex­ti­le manu­fac­tu­ring fac­to­ry for fab­ric pro­duc­ti­on – Kar­tún­ka – in Šaš­tín Cast­le. In the 19th cen­tu­ry, it could­n’t sus­tain itself, and later a sugar fac­to­ry ope­ra­ted the­re. The Jewish syna­go­gue dates back to 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Sin­ger Jana Kocia­no­vá was born in Šaš­tín, and wri­ter Dušan Dušek resi­des the­re (Wiki­pe­dia).

Strá­že was an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty befo­re 1960 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). From 1961 to 1971, the town was cal­led Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The vil­la­ge ori­gi­na­ted in the Midd­le Ages, with its church dating back to 1339. Strá­že was one of the oldest vil­la­ges in Záho­rie, ser­ving as the out­post of Šaš­tín Cast­le (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first kno­wn writ­ten men­ti­on of Strá­že is from 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 1960s, hot water was dril­led but remains unu­sed today (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Bel­ve­de­re sum­mer pala­ce was a favo­ri­te retre­at for Maria The­re­sa and was still inha­bi­ted at the end of the 18th cen­tu­ry. Vine­y­ards sur­roun­ded the cast­le, and the care­ta­ker of the 14 to 16 cel­lars had a sepa­ra­te resi­den­ce cal­led Kel­ler­maj­strom,” which still sto­od in 1921. The cast­le repor­ted­ly had an under­ground con­nec­ti­on to Šaš­tín Cast­le. Bel­ve­de­re Cast­le was demo­lis­hed at the begin­ning of the 19th cen­tu­ry, but the cel­lars sto­od until 1918. A remin­der of the cast­le­’s exis­ten­ce is the pre­ser­ved cast­le well, 60 meters deep, con­nec­ted by under­ground pas­sa­ges to the cel­lars (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže ist eine Stadt im Nor­den des Záho­rie. Dort befin­det sich die wun­ders­chöne Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens (Peter Kac­lík). Auf einer Flä­che von 42 km² leben 5015 Ein­woh­ner. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 256 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in der zen­tra­len Regi­on der Záhor­ská níži­na am Mit­tel­lauf des Flus­ses Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže ist ein bekann­ter Wall­fa­hr­t­sort der Jungf­rau Maria (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te Erwäh­nung von Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1218 unter dem Namen Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Das Gebiet von Šaš­tín war jedoch bere­its seit der zwe­i­ten Hälf­te des 10. Jahr­hun­derts besie­delt. Der Name Šaš­tín lei­tet sich vom unga­ris­chen sás – šaši­na, trs­ti­na” ab, da sich hier vie­le Sümp­fe ers­trec­kten. Im Jahr 1218 schenk­te Imrich II. das Klos­ter Lebé­ny dem Klos­ter Sas­sin. Die Šaštín-​Burg war die wich­tigs­te Wach­burg des gesam­ten Záho­rie. Sie wur­de am Fluss Myja­va als Was­ser­burg errich­tet und dann auf einem Hügel als Vor­pos­ten (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im Jahr 1733 besch­loss der Pau­li­ne­ror­den, eine Wall­fa­hrt­skir­che und ein Klos­ter in Šaš­tín zu errich­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Pau­li­ner waren Mön­che des hei­li­gen Pau­lus. Heute wer­den das Klos­ter und die Basi­li­ka von der Salesianer-​Gemeinschaft ver­wal­tet (Wiki­pe­dia).

Die Basi­li­ka wur­de im Jahr 1964 als ers­ter Tem­pel in der Slo­wa­kei zur Basi­li­ka erho­ben (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Wäh­rend der Wall­fa­hr­ten besu­chen Šaš­tín meh­re­re Zehn­tau­send Pil­ger (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1987 besuch­te Mut­ter Tere­sa die Basi­li­ka (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Basi­li­ka hat zwei Tür­me. Neben ihr befin­den sich das Klos­ter, die Kapel­le und eine Säu­le mit der Skulp­tur der Aller­he­i­ligs­ten Dre­i­fal­tig­ke­it. Die Kir­che in Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1400. Dane­ben steht die Loret­to­ka­pel­le aus dem 17. Jahr­hun­dert. Die Kal­va­rien­berg­ka­pel­le am Fried­hof wur­de 1798 erbaut (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Beson­der­he­it ist, dass sie unge­wöhn­li­cher­we­i­se auf einer Ebe­ne ents­tand (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Süd­lich der Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens gibt es zwei Tei­che mit einer Flä­che von 1820,31 m², die von den Pau­li­nern ange­legt wur­den und zur Fis­ch­zucht dien­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im 18. Jahr­hun­dert grün­de­te Maria The­re­sias Ehe­mann, Franz Loth­rin­gen, im Sch­loss die ers­te unga­ris­che Manu­fak­tur zur Tex­til­hers­tel­lung – Kar­tún­ka. Im 19. Jahr­hun­dert konn­te sie nicht über­le­ben, spä­ter befand sich dort eine Zuc­ker­fab­rik. Die Syna­go­ge stammt aus dem Jahr 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In Šaš­tín wur­de die Sän­ge­rin Jana Kocia­no­vá gebo­ren. Der Sch­rifts­tel­ler Dušan Dušek wir­kt hier (Wiki­pe­dia).

Strá­že war vor 1960 eine eigens­tän­di­ge Geme­in­de (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den Jah­ren 1961 bis 1971 hieß das Dorf Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Dorf ents­tand im tie­fen Mit­te­lal­ter, sei­ne Kir­che ist mit dem Jahr 1339 ver­bun­den. Das Dorf war eine der ältes­ten Sied­lun­gen in Záho­rie und war die Vor­pos­ten des Šaštín-​Burgs (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te bekann­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Strá­že stammt aus dem Jahr 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den sech­zi­ger Jah­ren bohr­ten sie hei­ßes Was­ser, das jedoch nicht genutzt wird (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Belveder-​Sommerhaus war ein belieb­ter Erho­lung­sort von Maria The­re­sia und wur­de bis Ende des 18. Jahr­hun­derts bewohnt. Um das Sch­loss herum befan­den sich Wein­ber­ge, und der Auf­se­her von 14 bis 16 Kel­lern hat­te eine eige­ne Woh­nung, die noch 1921 stand und Kel­ler­maj­strom” genannt wur­de. Das Sch­loss hat­te angeb­lich eine unte­rir­dis­che Ver­bin­dung zum Sch­loss Šaš­tín. Anfang des 19. Jahr­hun­derts wur­de das Sch­loss Bel­ve­der abge­ris­sen, aber die Kel­ler stan­den bis 1918. Ein Denk­mal für die Exis­tenz des Sch­los­ses ist der erhal­te­ne Sch­lossb­run­nen, 60 m tief, der durch unte­rir­dis­che Gän­ge mit den Kel­lern ver­bun­den war (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Tatranské Matliare

Hits: 2150

Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je výhľad pre­dov­šet­kým na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re ležia vo výš­ke 885 met­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Žije tu 101 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nemec­ký Tatra-​Matlarenau, poľ­ský Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re sú rekre­ač­ná osa­da a miest­na časť mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Cez obec pre­te­ká Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1884, ale už v 14. sto­ro­čí bol v tej­to loka­li­te majer, kto­ré­ho osad­ník­mi boli tirol­skí kolo­nis­ti (vyso​ke​-tat​ry​.info). Priš­li sem z hor­skej usad­los­ti Mat­rei. V kež­mar­skom archí­ve sa v lis­ti­ne z roku 1326 spo­mí­na ako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da oko­lo roku 1360 zanik­la, ale zacho­val sa názov tej­to oblas­ti – Mat­re­i­rer laren – hor­ské pasien­ky Mat­re­i­ča­nov. Ten­to názov sa neskôr menil na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Začiat­ky teraj­ších Mat­lia­rov sia­ha­jú do roku 1884, vznik­li ako súkrom­né leto­vis­ko Mate­ja Lois­cha, kto­rý tu v roku 1889 posta­vil hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). V roku 1928 vysta­va­li v Mat­lia­roch hotel Esp­la­na­de, kto­rý sa po II. sve­to­vej voj­ne stal cen­trál­nym objek­tom vojen­skej ozdra­vov­ne. V osem­de­sia­tych rokoch pri­bud­li veľ­ké zota­vov­ne Hut­ník a Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re sa nachá­dza­jú v Tatrans­kej kot­li­ne v juž­nej čas­ti Pop­rad­ské­ho pries­my­ku, asi 14 km od Pop­ra­du. Je odtiaľ­to nád­her­ný výhľad na Vyso­ké Tat­ry.


From Tatrans­ké Mat­lia­re, the­re is a view pri­ma­ri­ly of Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re is situ­ated at an alti­tu­de of 885 meters (vyso​ke​-tat​ry​.info). The­re are 101 inha­bi­tants living here. The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, the Ger­man Tatra-​Matlarenau, and the Polish Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re is a rec­re­a­ti­onal sett­le­ment and a local part of the town of Vyso­ké Tat­ry. The vil­la­ge is cros­sed by the Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was estab­lis­hed in 1884, but in the 14th cen­tu­ry, the­re was alre­a­dy a majer” (small far­ming sett­le­ment), who­se sett­lers were Tyro­le­an colo­nists (vyso​ke​-tat​ry​.info). They came here from the moun­tain sett­le­ment of Mat­rei. In a docu­ment from the Kež­ma­rok archi­ve from 1326, it is men­ti­oned as Mar­ty­rum­fa­lua. The sett­le­ment around 1360 disap­pe­a­red, but the name of this area per­sis­ted – Mat­re­i­rer laren – moun­tain pas­tu­res of Mat­re­i­ča­nov. This name later chan­ged to Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). The begin­nings of present-​day Mat­lia­re date back to 1884 when they were estab­lis­hed as a pri­va­te resort by Matej Lois­cha, who built a hotel here in 1889 (vyso​ke​tat​ry​.com). In 1928, the Esp­la­na­de Hotel was built in Mat­lia­re, which after World War II beca­me the cen­tral faci­li­ty of a mili­ta­ry sana­to­rium. In the eigh­ties, lar­ge reco­ve­ry cen­ters Hut­ník and Meta­lurg were added (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re is loca­ted in the Tatrans­ká kot­li­na in the sout­hern part of the Pop­rad­ský pries­myk, about 14 km from Pop­rad. From the­re, you can enjoy a beau­ti­ful view of the High Tatras.


Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je widok prze­de wszys­tkim na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się na wyso­ko­ści 885 met­rów (vyso​ke​-tat​ry​.info). Miesz­ka tu 101 miesz­ka­ńców. Węgier­ska nazwa wios­ki to Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nie­miec­ka Tatra-​Matlarenau, a pol­ska Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re to osa­da rekre­a­cyj­na i część miejs­co­wo­ści Vyso­ké Tat­ry. Przez wieś prze­pły­wa potok Skal­na­tý (Wiki­pe­dia). Wios­ka pows­ta­ła w 1884 roku, ale już w XIV wie­ku ist­niał w tym miejs­cu majer”, któ­re­go osad­ni­cy byli tyrol­ski­mi kolo­nis­ta­mi (vyso​ke​-tat​ry​.info). Przy­by­li stąd z gór­skiej osa­dy Mat­rei. W keżmar­skim archi­wum wspo­mi­na się o niej w doku­men­cie z 1326 roku jako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da w oko­li­cach 1360 roku znik­nęła, ale przetr­wa­ła nazwa tego obsza­ru – Mat­re­i­rer laren – gór­skie past­wis­ka Mat­re­i­ča­nov. Ta nazwa później zmie­ni­ła się na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Poc­ząt­ki wspó­łc­zes­nych Mat­lia­rov sięga­ją roku 1884, kie­dy pows­ta­ły jako pry­wat­na miejs­co­wo­ść wypoc­zyn­ko­wa Mate­ja Lois­cha, któ­ry w 1889 roku wybu­do­wał tu hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). W 1928 roku w Mat­lia­roch zbu­do­wa­no hotel Esp­la­na­de, któ­ry po II woj­nie świa­to­wej stał się głó­wnym obiek­tem woj­sko­we­go sana­to­rium. W latach osiem­dzie­si­ątych doda­no duże ośrod­ki wypoc­zyn­ko­we Hut­ník i Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się w kot­li­nie Tatr­za­ńs­kiej, w połud­ni­owej części Przes­my­ku Pop­radz­kie­go, oko­ło 14 km od Pop­ra­du. Stąd roz­tac­za się pięk­ny widok na Wyso­kie Tatry.


Lite­ra­tú­ra

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier, Štát­ne lesy TANA­Pu, Tatrans­ká Lom­ni­ca, ISBN 8096752278

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudská príroda, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

Hits: 3556

V par­ku v Pieš­ťa­noch sa nachá­dza, v jeho cen­trál­nej čas­ti, množ­stvo búdiek, kam cho­dí celé roky pri­kr­mo­vať vtá­ky pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stre­tol. Cho­dí pra­vi­del­ne v rov­na­kú hodi­nu, vtá­ky si naň­ho už urči­te zvyk­li. Iste aj vďa­ka tomu to je vďač­né mies­to pre foto­gra­fa.

Za sle­do­va­né obdo­bie celé­ho roka kŕmid­lo nav­ští­vi­lo 28 dru­hov vtá­kov. Pre­dov­šet­kým sýkor­ka veľ­kávra­bec poľ­ný. Veľ­mi čas­tý­mi náv­štev­ník­mi je brhlík oby­čaj­ný, ďateľ veľ­ký a ďateľ pro­stred­ný. Čas­to sa obja­ví drozd čier­ny, hrd­lič­ka záh­rad­ná a sýkor­ka bela­sá. Občas pri­le­tí sýkor­ka mly­nár­ka, sýkor­ka uhliar­ka, sýkor­ka hôr­na, sýkor­ka choch­la­tá, zelien­ka oby­čaj­ná, kaná­rik poľ­ný, pin­ka oby­čaj­ná. Zried­ka­vo vra­bec domo­vý, hav­ran, kav­ka, vra­na popo­la­vá, soj­ka, ško­rec, kači­ca divá. V zime čer­vien­ka oby­čaj­ná, glezg oby­čaj­ný, čížik oby­čaj­ný, pin­ka sever­ská, kôrov­ník dlho­prs­tý. Občas ulo­ví na kŕmid­le neja­ké­ho vtá­ka aj jas­trab kra­hu­lec (Kaňuš­čák, 2012).


In the park in Pieš­ťa­ny, in its cen­tral part, the­re are nume­rous bird fee­ders whe­re Mr. Karol Fano has been fee­ding birds for many years, sin­ce 1970. I have encoun­te­red him the­re more than once. He con­sis­ten­tly visits at the same hour, and the birds have sure­ly gro­wn accus­to­med to him. Cer­tain­ly, this has made it a gra­te­ful spot for photographers.

Throug­hout the obser­ved peri­od of the who­le year, 28 spe­cies of birds have visi­ted the fee­der. Par­ti­cu­lar­ly com­mon visi­tors inc­lu­de the gre­at tit and the hou­se spar­row. Other fre­qu­ent visi­tors are the gre­at spot­ted wood­pec­ker, the gre­a­ter spot­ted wood­pec­ker, and the midd­le spot­ted wood­pec­ker. The black­bird, the com­mon wood pige­on, and the Eura­sian blue tit are also seen fre­qu­en­tly. Occa­si­onal­ly, the cres­ted tit, the coal tit, the marsh tit, the wil­low tit, the gre­en­finch, the com­mon lin­net, and the com­mon chaf­finch make an appe­a­ran­ce. More rare­ly obser­ved are the hou­se spar­row, the car­ri­on crow, the jack­daw, the hooded crow, the mag­pie, the jay, the gre­at grey shri­ke, and the mal­lard. In win­ter, the com­mon red­poll, the Eura­sian sis­kin, the com­mon chaf­finch, the nort­hern bull­finch, and the long-​tailed tit are added to the mix. Occa­si­onal­ly, a spar­ro­wha­wk cap­tu­res a bird at the fee­der (Kaňuš­čák, 2012).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Pitve – centrálna časť Hvaru

Hits: 3908

Keď som mal to šťas­tie byť na Hva­re, naj­viac sa mi páči­lo Pit­ve. Bohu­žiaľ, viac som cez Pit­ve len pre­chá­dzal, ako v ňom aj bol. Pit­ve sa nachá­dza zhru­ba v stre­de ostro­va Hvar, medzi Jel­sou a Ivan Dolac. Pat­rí k naj­star­šie osíd­le­ným oblas­tiam ostro­va (mrki​.info). V roku 1921 tu žilo 756 oby­va­te­ľov, dnes ich tu žije prav­de­po­dob­ne menej ako 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve je boha­té na his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne dedič­stvo. Domi­nan­tou obce je gotic­ký kos­tol svä­té­ho Jaku­ba zo 16. sto­ro­čia s rene­sanč­ným oltá­rom. Na ulič­kách sto­ja tra­dič­né kamen­né domy. Oko­lie Pit­ve je obklo­pe­né oli­vo­vý­mi háj­mi a vinicami.


When I had the oppor­tu­ni­ty to be on Hvar, I liked Pit­ve the most. Unfor­tu­na­te­ly, I pas­sed through Pit­ve more than I actu­al­ly spent time explo­ring it. Pit­ve is loca­ted rough­ly in the midd­le of the island of Hvar, bet­we­en Jel­sa and Ivan Dolac. It belo­ngs to the oldest inha­bi­ted are­as of the island (mrki​.info). In 1921, 756 inha­bi­tants lived here, and today the­re are pro­bab­ly fewer than 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve is rich in his­to­ri­cal land­marks and cul­tu­ral heri­ta­ge. The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Got­hic church of Saint James from the 16th cen­tu­ry with a Renais­san­ce altar. Tra­di­ti­onal sto­ne hou­ses line the stre­ets. The sur­roun­dings of Pit­ve are sur­roun­ded by oli­ve gro­ves and vineyards.


Kada sam imao sre­će posje­ti­ti Hvar, naj­vi­še mi se svid­je­lo mjes­to Pit­ve. Naža­lost, više sam pro­la­zio kroz Pit­ve nego što sam stvar­no bio tamo. Pit­ve se nala­zi otp­ri­li­ke u sre­diš­tu oto­ka Hva­ra, izme­đu Jel­se i Iva­na Dol­ca. To je jed­no od naj­sta­ri­jih nasel­je­nih pod­ruč­ja na oto­ku (mrki​.info). Godi­ne 1921. ovd­je je živ­je­lo 756 sta­nov­ni­ka, a danas ih vje­ro­jat­no živi man­je od 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve obi­lu­je povi­jes­nim spo­me­ni­ci­ma i kul­tur­nom baš­ti­nom. Domi­nan­tan ele­ment sela je gotič­ka crkva sve­tog Jako­va iz 16. stol­je­ća s rene­sans­nim olta­rom. Duž uli­ca sto­je tra­di­ci­onal­ne kame­ne kuće. Oko­li­ca Pit­ve okru­že­na je mas­li­ni­ci­ma i vinogradima.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post