2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

Hits: 3878

Orav­ská dedi­na Pod­biel posky­tu­je náv­štev­ní­ko­vi maleb­ný pohľad do minu­los­ti. Dre­ve­ni­ce, kto­ré sa tu nachá­dza­jú, sú ” živé”. Čas­to slú­žia ako uby­to­va­nie turis­tom. Na dru­hej stra­ne Pod­biel je nor­mál­na dedi­na, kde sú muro­va­né domy. Obec vznik­la valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou, prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1556. Názov obce súvi­sí s Bie­lou ska­lou. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Časť obce Bob­ro­va rala je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry (ora​va​.sk). V Pod­bie­li je údaj­ne naj­za­cho­va­lej­ší kom­plex zacho­va­lých dre­ve­ných sta­vieb ľudo­vej archi­tek­tú­ry v stred­nej Euró­pe – 64 pôvod­ných dre­ve­níc, kto­ré boli pre­važ­ne posta­ve­né kon­com 19. sto­ro­čia. Na kaž­dej dre­ve­ni­ci je vyre­za­ná ruži­ca – znak sln­ka, naj­výz­nam­nej­šie­ho kelt­ské­ho bož­stva. Obec má cca 1300 oby­va­te­ľov. Leží na sta­rej obchod­nej ces­te, tzv. jan­tá­ro­vej, prí­pad­ne soľ­nej ces­te, kto­rej his­tó­ria sia­ha ešte pred kelt­ské osíd­le­nie Ora­vy a sme­ru­je pop­ri rie­ke Ora­va cez Mala­tin­ský pries­myk na Lip­tov. Za Uhor­ska bola v Pod­bie­li dru­há col­ná kon­tro­la po Tvrdo­ší­ne, pre­to­že sa nedal obísť. Pri Pod­bie­li sa vypí­na­jú skal­né bra­lá. Jed­no z nich sa nazý­va Bie­la ska­la. Bolo sta­ro­by­lým kelt­ským hra­dis­kom. Pod­ľa poves­tí bolo aj tem­plár­skym hra­dis­kom. Sever­nej­šie sa týči dru­hé bra­lo s náz­vom Čer­ve­ná ska­la. Z nej vid­no, že Pod­biel leží ako­by na polo­os­tro­ve, kto­rý vytvo­ri­li rie­ky Stu­de­ná a Ora­va (pod​biel​.sk).

V obci sa nachá­dza národ­ná tech­nic­ká pamiat­ka Fran­tiš­ko­va Huta. Ľudia hutu nazý­va­jú hámor. Nachá­dza sa neďa­le­ko od obce. Zacho­va­li sa obvo­do­vé múry a cen­trál­na vyso­ká pec. Kaž­do­roč­ne sa v tej­to žele­ziar­ni uspo­ra­dú­va folk-​country fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou sta­ro­ve­ké­ho tave­nie želez­nej rudy (pod​biel​.sk). Osu­dy žele­ziar­ne posta­ve­nej v roku 1836 sú zaha­le­né tajom­stvom. Objekt je ľuď­mi nazý­va­ný hámor. Kon­com augus­ta sa tu pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je hudob­ný fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou tave­nie želez­nej rudy sta­ro­ve­kou tech­no­ló­gi­ou. Počiat­ky hut­níc­tva a baníc­tva v obci sú zo 17. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabuľa).


The Ora­va vil­la­ge of Pod­biel offers visi­tors a pic­tu­re­sque glim­pse into the past. The wooden hou­ses found here are ali­ve” and often ser­ve as accom­mo­da­ti­on for tou­rists. On the other hand, Pod­biel is a nor­mal vil­la­ge whe­re the­re are brick hou­ses. The vil­la­ge was for­med by Vala­chian colo­ni­za­ti­on, with the first writ­ten men­ti­on dating back to 1556. The vil­la­ge­’s name is rela­ted to the Whi­te Rock. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. The part of the vil­la­ge cal­led Bob­ro­va rala is a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re (ora​va​.sk). In Pod­biel, the­re is repor­ted­ly the most well-​preserved com­plex of tra­di­ti­onal wooden buil­dings in Cen­tral Euro­pe – 64 ori­gi­nal cot­ta­ges, most­ly built at the end of the 19th cen­tu­ry. Each cot­ta­ge bears a car­ved rose – the sym­bol of the sun, the most sig­ni­fi­cant Cel­tic dei­ty. The vil­la­ge has around 1300 inha­bi­tants and lies on the old tra­de rou­te, the so-​called amber or salt rou­te, who­se his­to­ry pre­da­tes Cel­tic sett­le­ments in Ora­va, run­ning along the Ora­va River through the Mala­tin­ský Pass to Lip­tov. During the Hun­ga­rian peri­od, Pod­biel had the second cus­toms con­trol after Tvrdo­šín, as it could not be bypas­sed. Near Pod­biel, the­re are pro­mi­nent rock gates, with one of them named Whi­te Rock, belie­ved to be an ancient Cel­tic for­tress and, accor­ding to legends, a Tem­plar for­tress. Furt­her north, the­re is anot­her gate cal­led Red Rock, pro­vi­ding a view that makes Pod­biel appe­ar as if on a penin­su­la for­med by the Stu­de­ná and Ora­va rivers (pod​biel​.sk).

The vil­la­ge is home to the nati­onal tech­ni­cal monu­ment Fran­tiš­ko­va Huta, com­mon­ly kno­wn as a hámor” (ham­mer). It is loca­ted near the vil­la­ge, and the peri­me­ter walls and a cen­tral blast fur­na­ce have been pre­ser­ved. Eve­ry year, a folk-​country fes­ti­val is held in this iron­works, fea­tu­ring a demon­stra­ti­on of ancient iron ore smel­ting (pod​biel​.sk). The his­to­ry of the iron­works, built in 1836, is shrou­ded in mys­te­ry. The faci­li­ty is com­mon­ly refer­red to as a hámor.” At the end of August, a music fes­ti­val is regu­lar­ly orga­ni­zed here, com­bi­ned with a demon­stra­ti­on of iron ore smel­ting using ancient tech­no­lo­gy. The ori­gins of metal­lur­gy and mining in the vil­la­ge date back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board).


Ora­ws­ka wios­ka Pod­biel ofe­ru­je odwie­dza­jącym malo­wnic­zy rzut oka w przes­zło­ść. Dre­wnia­ne domy tutaj są żywe” i częs­to pełnią fun­kc­ję noc­le­go­wą dla turys­tów. Z dru­giej stro­ny Pod­biel to nor­mal­na wieś, gdzie znaj­du­ją się muro­wa­ne domy. Wieś pows­ta­ła w wyni­ku wołos­kiej kolo­ni­zac­ji, pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1556. Nazwa wsi zwi­ąza­na jest z Bie­lą Ska­łą. His­to­rycz­ne nazwy wsi to Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Część wsi o nazwie Bob­ro­va rala jest zabyt­ko­wą rezer­wa­tą archi­tek­tu­ry ludo­wej (ora​va​.sk). W Pod­bie­lu znaj­du­je się rze­ko­mo naj­bar­dziej zacho­wa­ny kom­pleks tra­dy­cyj­nych dre­wnia­nych budyn­ków w Euro­pie Środ­ko­wej – 64 ory­gi­nal­ne cha­ty, głó­wnie z końca XIX wie­ku. Na każdej chat­ce wyry­ta jest róża – sym­bol sło­ńca, naj­wa­żniejs­ze­go cel­tyc­kie­go bóst­wa. Wios­ka lic­zy oko­ło 1300 miesz­ka­ńców i leży na sta­rej dro­dze hand­lo­wej, tzw. szla­ku bursz­ty­no­we­go lub sol­ne­go, któ­re­go his­to­ria sięga cza­sów przed cel­tyc­kim osad­nict­wem w Ora­wie, bieg­nącej wzdłuż rze­ki Ora­wy przez Prze­łęcz Mala­tin­ską do Lip­to­va. Podc­zas okre­su węgier­skie­go Pod­biel mia­ło dru­gą kon­tro­lę celno-​podatkową po Tvrdo­šín, ponie­waż nie dało się go omi­nąć. W pobli­żu Pod­bie­la znaj­du­ją się cha­rak­te­rys­tycz­ne bra­my skal­ne, z któ­rych jed­na nosi nazwę Bie­la ska­la, uwa­ża­na za sta­ro­żyt­ne cel­tyc­kie gro­dzis­ko i, zgod­nie z legen­da­mi, gro­dzis­ko tem­pla­rius­zy. Dalej na północ znaj­du­je się kolej­na bra­ma o nazwie Czer­wo­na ska­la, któ­ra spra­wia, że Pod­biel wyda­je się być jak­by na półwys­pie utwor­zo­nym przez rze­ki Stu­de­ná i Ora­wa (pod​biel​.sk).

W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się naro­do­we zabyt­ko­we Fran­tiš­ko­va Huta, pows­zech­nie nazy­wa­ne hámor” (kowa­dło). Znaj­du­je się nie­da­le­ko od wsi, a zacho­wa­ły się mury obwo­do­we i cen­tral­ny piec wyso­ko­wy­dzie­la­jący. Co roku w tej hucie żela­za odby­wa się fes­ti­wal muzy­ki folk-​country z poka­zem sta­ro­żyt­nej obrób­ki żela­za (pod​biel​.sk). His­to­ria huty żela­za zbu­do­wa­nej w 1836 roku jest otoc­zo­na tajem­ni­cą. Obiekt jest pows­zech­nie nazy­wa­ny hámor”. Pod koniec sierp­nia regu­lar­nie orga­ni­zo­wa­ny jest tutaj fes­ti­wal muzycz­ny z poka­zem sta­ro­żyt­nej tech­no­lo­gii topie­nia rudy żela­za. Poc­ząt­ki hut­nict­wa i gór­nict­wa w miejs­co­wo­ści sięga­ją XVII wie­ku (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Čachtické Karpaty, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Stredné Považie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

Hits: 2898

Oko­lie Čach­tíc je cel­kom zau­jí­ma­vé aj pre foto­gra­fa. Ja som ces­tou na Čach­tic­ký hrad uro­bil neja­ké foto­gra­fie. Neďa­le­ko sa nachá­dza chrá­ne­ná loka­li­ta Veľ­ký Ple­ši­vec a v Nedzov­skom kra­se sú verej­nos­ti neprí­stup­né jas­ky­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Čach­tic­ké Kar­pa­ty sú jed­ným zo šty­roch pod­cel­kov Malých Kar­pát. Sú ich naj­se­ver­nej­šou čas­ťou. Na juhu nad­vä­zu­jú na Pezin­ské Kar­pa­ty, od kto­rých ich odde­ľu­je Pod­ky­lav­ský potok a Holeš­ka. Od Podu­naj­skej pahor­ka­ti­ny sú odde­le­né výraz­nou zlo­mo­vou líni­ou. Samot­né sa delia na Ple­ši­vec a sever­nej­šie Nedze. Sú tu zastú­pe­né šty­ri chrá­ne­né úze­mia: Čach­tic­ká jas­ky­ňa, Čach­tic­ký hrad­ný vrch, Málo­vá a Ple­ši­vec. V cen­trál­nej čas­ti Čach­tic­kých Kar­pát sa nachá­dza Čach­tic­ký kras (Wiki­pe­dia).

Čach­tic­ké Kar­pa­ty pat­ria do sústa­vy chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000. Pre­važ­nú časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu pokrý­va­jú les­né bio­to­py, naj­mä tep­lo­mil­né panón­ske dubo­vé lesy, menej zastú­pe­né sú váp­no­mil­né buko­vé lesy a naj­me­nej lipovo-​javorové suti­no­vé lesy. Význam­ný je výskyt xero­term­ných neles­ných bio­to­pov, ras­tie tu napr. klin­ček včas­ný Lum­nit­ze­rov – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, kto­rý tu dosa­hu­je sever­nú hra­ni­cu svoj­ho roz­ší­re­nia. Ďalej via­ce­ré dru­hy vsta­va­čov – Orchi­da­ce­ae. So živo­čí­chov napr.: Saga pedo, jaš­te­ri­ca zele­ná – Lacer­ta viri­dis, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, syseľ pasien­ko­vý – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Úze­mie je ohro­zo­va­né zaras­ta­ním travinno-​bylinných spo­lo­čens­tiev dre­vi­na­mi, inten­zív­nou turis­ti­kou a nepô­vod­nou boro­vi­cou čier­nou – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


The sur­roun­dings of Čach­ti­ce are quite inte­res­ting for a pho­tog­rap­her. On my way to Čach­ti­ce Cast­le, I took some pho­tog­raphs. Near­by is the pro­tec­ted area of Veľ­ký Ple­ši­vec, and in the Nedzov­ský Karst, the­re are caves inac­ces­sib­le to the pub­lic (Infor­ma­ti­on board). Čach­ti­ce Car­pat­hians are one of the four subu­nits of the Litt­le Car­pat­hians, being the­ir nort­hern­most part. To the south, they con­nect to the Pezi­nok Car­pat­hians, sepa­ra­ted from them by the Pod­ky­lav­ský stre­am and Holeš­ka. They are dis­tinct­ly sepa­ra­ted from the Danu­bian Hills by a fault line. They are furt­her divi­ded into Ple­ši­vec and the more nort­hern Nedze. Four pro­tec­ted are­as are repre­sen­ted here: Čach­tic­ká Cave, Čach­ti­ce Cast­le Hill, Málo­vá, and Ple­ši­vec. In the cen­tral part of the Čach­ti­ce Car­pat­hians lies the Čach­tic­ký Karst (Wiki­pe­dia).

The Čach­ti­ce Car­pat­hians are part of the NATURA 2000 sys­tem of pro­tec­ted are­as. The pre­do­mi­nant part of the Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area is cove­red by forest bio­to­pes, espe­cial­ly warm Pan­no­nian oak forests, less repre­sen­ted are cal­ca­re­ous beech forests, and the least repre­sen­ted are lime-​maple scree forests. The occur­ren­ce of xerot­her­mic non-​forest bio­to­pes is sig­ni­fi­cant; for exam­ple, the ear­ly pink – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, which rea­ches the nort­hern limit of its dis­tri­bu­ti­on here. Also, seve­ral spe­cies of orchids – Orchi­da­ce­ae, and vari­ous ani­mals such as Saga pedo, Euro­pe­an gre­en lizard – Lacer­ta viri­dis, Aes­cu­la­pian sna­ke – Zame­nis lon­gis­si­mus, and Euro­pe­an ground squ­ir­rel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. The area is thre­a­te­ned by the over­gro­wth of grass and herb com­mu­ni­ties by tre­es, inten­si­ve tou­rism, and the non-​native black pine – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


Die Umge­bung von Čach­ti­ce ist auch für einen Foto­gra­fen sehr inte­res­sant. Auf dem Weg zur Burg Čach­ti­ce habe ich eini­ge Fotos gemacht. In der Nähe befin­det sich das ges­chütz­te Gebiet Veľ­ký Ple­ši­vec, und im Nedzov­ský Karst gibt es Höh­len, die der Öffen­tlich­ke­it nicht zugän­glich sind (Infor­ma­ti­onss­tand). Die Čachtice-​Karpaten sind eine von vier Unter­grup­pen der Kle­i­nen Kar­pa­ten und bil­den deren nörd­lichs­ten Teil. Im Süden sch­lie­ßen sie sich an die Pezinok-​Karpaten an, die durch den Podkylavský-​Bach und Holeš­ka von ihnen get­rennt sind. Sie sind durch eine mar­kan­te Bruch­li­nie von den Donau­hügeln get­rennt. Sie sind wei­ter unter­te­ilt in Ple­ši­vec und das wei­ter nörd­lich gele­ge­ne Nedze. Hier sind vier ges­chütz­te Gebie­te ver­tre­ten: die Čachtická-​Höhle, der Burg­berg Čach­ti­ce, Málo­vá und Ple­ši­vec. Im zen­tra­len Teil der Čachtice-​Karpaten liegt der Čachtický-​Karst (Wiki­pe­dia).

Die Čachtice-​Karpaten gehören zum NATURA-​2000-​System der ges­chütz­ten Gebie­te. Der über­wie­gen­de Teil des euro­pä­isch bede­uten­den Gebiets wird von Wald-​Biotopen bedec­kt, ins­be­son­de­re von war­men pan­no­nis­chen Eichen­wäl­dern. Weni­ger ver­tre­ten sind kalk­hal­ti­ge Buchen­wäl­der, und am wenigs­ten ver­tre­ten sind Linden-​Ahorn-​Schuttwälder. Die Exis­tenz xerot­her­mis­cher nicht-​forest Bio­to­pen ist sig­ni­fi­kant; zum Beis­piel die Frühblüher-​Rose – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, die hier ihre nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze erre­icht. Auch meh­re­re Orchi­de­e­nar­ten – Orchi­da­ce­ae sowie vers­chie­de­ne Tie­re wie Saga pedo, Sma­rag­de­i­dech­se – Lacer­ta viri­dis, Äsku­lap­nat­ter – Zame­nis lon­gis­si­mus und Euro­pä­is­ches Zie­sel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Das Gebiet wird durch Über­wach­sen von Gras- und Kraut­ge­me­in­schaf­ten durch Bäu­me, inten­si­ven Tou­ris­mus und die nicht-​einheimische Sch­warz­kie­fer – Pinus nig­ra bed­roht (sopsr​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

Hits: 15941

Vie­deň – Wien, latin­sky Vin­do­bo­na, maďar­sky Bécs, slo­vin­sky Dunaj, chor­vát­sky Beč, anglic­ky Vien­na má 1.65 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Je síd­lom mno­hých medzi­ná­rod­ných orga­ni­zá­cií spo­je­ných náro­dov a iných inšti­tú­cií, napr. OPEC‑u. Po New Yor­ku a Žene­ve je tre­tím cen­trom v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Zau­jí­ma­vé je, že vie­den­ská elek­trič­ko­vá sieť je tre­tia naj­väč­šia na sve­te. His­to­ric­ké cen­trum bolo v roku 2001 zapí­sa­né na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Roz­lo­ha mes­ta je 414,89 km2 . Mes­to má 23 mest­ských čas­tí: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pé­dia). Cen­trum mes­ta – Inne­re Stadt bolo v minu­los­ti obko­le­se­né hrad­ba­mi, kto­ré boli zbú­ra­né v roku 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Úze­mie dneš­nej Vied­ne bolo osíd­ľo­va­né už Kelt­mi5. sto­ro­čí pred n. l.. Pome­no­va­nie Vied­ne je odvo­de­né z kelt­ské­ho slo­va Vedu­nia“, čo zna­me­ná rie­ka v lesoch (eart​hin​pic​tu​res​.com). V prvom sto­ro­čí po Kris­to­vi tu bol tábor rím­skej légie a civil­ná osa­da Vin­do­bo­na. Počas mar­ko­man­ských vojen (166180) sa tu zdr­žia­val rím­sky cisár Mar­cus Aure­lius, kto­rý tu aj zomrel. Vlá­da Rima­nov sa kon­čí zhru­ba v 5. sto­ro­čí prí­cho­dom ger­mán­skych kme­ňov. V písom­ných zázna­moch sa mes­to spo­mí­na v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvý­krát spo­me­nu­té ako Wien. Od roku 1156 je mes­to síd­lo Baben­ber­gov­cov. Po vymre­tí tej­to dynas­tie si robil náro­ky na Vie­deň Pře­mysl Ota­kar II., kto­ré­ho však pora­zil Rudolf I. Habs­bur­gs­ký v bit­ke na Morav­skom poli. Za vlá­dy Habs­bur­gov­cov sa mes­to sta­lo síd­lom cisá­ra Rím­sko­ne­mec­kej ríše Svä­tej ríše rím­skej (Wiki­pé­dia).

V 18. a 19. sto­ro­čí žili vo Vied­ni umel­ci ako Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss (Wiki­pé­dia). V roku 1754 tu žilo 175460 oby­va­te­ľov. V roku 1850 551300, v roku 19001769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wiki­pe­dia). Vie­deň je v súčas­nos­ti po New Yor­ku a Žene­ve tre­tím cen­trom, v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Vie­deň je obľú­be­ným mes­tom medzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­cií a roko­va­ní na naj­vyš­šej dip­lo­ma­tic­kej úrov­ni. Medzi zná­me archi­tek­to­nic­ké die­la pat­rí budo­va Rad­ni­ce, Par­la­men­tu, Karl­skir­che, Bel­ve­dér – Palác Euge­na Savoj­ské­ho, Schönb­runn – rezi­den­cia Habs­bur­gov­cov, Hof­burg – cisár­sky palác, Step­hans­dom – Kated­rá­la svä­té­ho Šte­fa­na (Wiki­pé­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). 137 met­rov vyso­ký Step­hans­dom bol posta­ve­ný v prie­be­hu 14. a 15. sto­ro­čia na mies­te román­skej bazi­li­ky. V Alber­ti­ne je naj­roz­siah­lej­šia zbier­ka gra­fi­ky na sve­te (info​-tour​.info). V Kunst­his­to­ris­ches Muse­um náj­de­te die­la Ruben­sa, Düre­ra, Rem­brand­ta, Rafa­e­la, Cara­vag­gia, Tizia­na (dro​me​dar​.sk). Je tu 50 diva­diel, 4 ope­ry, dve muzi­ká­lo­vé scé­ny, 100 múzeí, koná sa tu množ­stvo diva­del­ných, hudob­ných a taneč­ných fes­ti­va­lov. Zámok Schönb­runn, zahŕňa aj park z 18. sto­ro­čia a naj­star­šiu zoolo­gic­kú záh­ra­du na sve­te – z roku 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com). 

Vie­deň je aj mes­tom vzde­la­nia, pôso­bí tu veľa uni­ver­zít: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vie­den­ský doprav­ný sys­tém pat­rí medzi naj­lep­šie v Euró­pe. Jed­not­né lís­t­ky pla­tia pre regi­onál­ne vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a pre auto­bu­sy. Lin­ky jaz­dia čas­to, zried­ka sa čaká dlh­šie ako 10 minút. Mes­to kri­žu­je 700 km cyk­lis­tic­kých trás (dro​me​dar​.sk).


Vien­na – Wien, Latin Vin­do­bo­na, Hun­ga­rian Bécs, Slo­ve­nian Dunaj, Cro­atian Beč, English Vien­na has a popu­la­ti­on of 1.65 mil­li­on. It is the seat of many inter­na­ti­onal orga­ni­za­ti­ons, inc­lu­ding OPEC. After New York and Gene­va, it is the third cen­ter whe­re UN bodies are loca­ted. Inte­res­tin­gly, Vien­na­’s tram network is the third-​largest in the world. The his­to­ri­cal cen­ter was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List in 2001. The city covers an area of 414.89 km². Vien­na is divi­ded into 23 dis­tricts: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). The city cen­ter, Inne­re Stadt, was sur­roun­ded by walls, which were demo­lis­hed in 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

The ter­ri­to­ry of present-​day Vien­na was sett­led by Celts in the 5th cen­tu­ry BC. The name Vien­na is deri­ved from the Cel­tic word Vedu­nia,” mea­ning river in the woods (eart​hin​pic​tu​res​.com). In the first cen­tu­ry AD, the­re was a Roman legi­on camp and a civi­lian sett­le­ment cal­led Vin­do­bo­na. During the Mar­co­man­nic Wars (166180), the Roman Empe­ror Mar­cus Aure­lius sta­y­ed here and died. The rule of the Romans ended around the 5th cen­tu­ry with the arri­val of Ger­ma­nic tri­bes. The city is men­ti­oned in writ­ten records in 881 as Wenia. In 1137, it is men­ti­oned for the first time as Wien. Sin­ce 1156, the city has been the seat of the Baben­berg fami­ly. After the extinc­ti­on of this dynas­ty, Pře­mysl Ota­kar II clai­med Vien­na, but he was defe­a­ted by Rudolf I of Habs­burg in the Batt­le on the March­feld. Under the rule of the Habs­bur­gs, the city beca­me the seat of the Holy Roman Empe­ror (Wiki­pe­dia).

In the 18th and 19th cen­tu­ries, artists such as Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss lived in Vien­na (Wiki­pe­dia). In 1754, 175,460 peop­le lived here. In 1850, it was 551,300, in 1900 alre­a­dy 1,769,137, and in 1910, 2,083,630. Howe­ver, the­re was a dec­li­ne until 19911,539,848 (wiki­pe­dia). Vien­na is cur­ren­tly the third cen­ter, after New York and Gene­va, whe­re UN bodies are loca­ted. Vien­na is a popu­lar city for inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and high-​level dip­lo­ma­tic nego­tia­ti­ons. Among the famous archi­tec­tu­ral works are the Town Hall, Par­lia­ment, Karl­skir­che, Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – the resi­den­ce of the Habs­bur­gs, Hof­burg – the impe­rial pala­ce, Step­hans­dom – St. Step­he­n’s Cat­hed­ral (Wiki­pe­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). The 137-​meter-​high Step­hans­dom was built during the 14th and 15th cen­tu­ries on the site of a Roma­ne­sque basi­li­ca. In Alber­ti­na, the­re is the most exten­si­ve col­lec­ti­on of grap­hics in the world (info​-tour​.info). In the Kunst­his­to­ris­ches Muse­um, you can find works by Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). The­re are 50 the­a­ters, 4 ope­ras, two musi­cal sta­ges, 100 muse­ums, and nume­rous the­a­ter, music, and dan­ce fes­ti­vals. Schönb­runn Pala­ce inc­lu­des an 18th-​century park and the worl­d’s oldest zoo from 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Vien­na is also a city of edu­ca­ti­on, with many uni­ver­si­ties: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vien­na­’s tran­s­por­ta­ti­on sys­tem is among the best in Euro­pe. Uni­fied tic­kets are valid for regi­onal trains, met­ro, trams, and buses. Lines run fre­qu­en­tly, with waits rare­ly exce­e­ding 10 minu­tes. The city boasts 700 km of cyc­ling rou­tes (dro​me​dar​.sk).


Wien – Wien, Late­in Vin­do­bo­na, Unga­risch Bécs, Slo­we­nisch Dunaj, Kro­atisch Beč, Englisch Vien­na, hat eine Bevöl­ke­rung von 1,65 Mil­li­onen. Es ist der Sitz vie­ler inter­na­ti­ona­ler Orga­ni­sa­ti­onen, darun­ter die OPEC. Nach New York und Genf ist es das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Inte­res­san­ter­we­i­se ist das Stra­ßen­bahn­netz Wiens das drittg­rößte der Welt. Das his­to­ris­che Zen­trum wur­de 2001 in die Lis­te des UNESCO-​Weltkulturerbes auf­ge­nom­men. Die Stadt ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 414,89 km². Wien ist in 23 Bez­ir­ke unter­te­ilt: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). Das Stadt­zen­trum, Inne­re Stadt, war in der Ver­gan­gen­he­it von Mau­ern umge­ben, die 1857 abge­ris­sen wur­den (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Das Gebiet des heuti­gen Wien war bere­its im 5. Jahr­hun­dert v. Chr. von Kel­ten besie­delt. Der Name Wien lei­tet sich vom kel­tis­chen Wort Vedu­nia” ab, was Fluss im Wald bede­utet (eart​hin​pic​tu​res​.com). Im ers­ten Jahr­hun­dert nach Chris­tus gab es hier ein Lager der römis­chen Legi­on und eine zivi­le Sied­lung namens Vin­do­bo­na. Wäh­rend der Mar­ko­man­nen­krie­ge (166180) ver­we­il­te der römis­che Kai­ser Mar­cus Aure­lius hier und starb sogar hier. Die Herrs­chaft der Römer ende­te gegen das 5. Jahr­hun­dert mit der Ankunft der ger­ma­nis­chen Stäm­me. Die Stadt wird ers­tmals 881 als Wenia in sch­rift­li­chen Auf­ze­ich­nun­gen erwähnt. Im Jahr 1137 wird sie ers­tmals als Wien genannt. Seit 1156 ist die Stadt der Sitz der Baben­ber­ger. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Dynas­tie erhob Pře­mysl Ota­kar II. Ans­pruch auf Wien, wur­de jedoch von Rudolf I. von Habs­burg in der Sch­lacht auf dem March­feld besiegt. Unter der Herrs­chaft der Habs­bur­ger wur­de die Stadt der Sitz des römisch-​deutschen Kai­sers im Hei­li­gen Römis­chen Reich (Wiki­pe­dia).

Im 18. und 19. Jahr­hun­dert leb­ten Künst­ler wie Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss in Wien (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1754 leb­ten hier 175.460 Men­schen. Im Jahr 1850 waren es 551.300, im Jahr 1900 bere­its 1.769.137 und im Jahr 1910 2.083.630. Bis 1991 gab es jedoch einen Rück­gang auf 1.539.848 (Wiki­pe­dia). Wien ist der­ze­it nach New York und Genf das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Wien ist eine belieb­te Stadt für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und dip­lo­ma­tis­che Ver­hand­lun­gen auf höchs­ter Ebe­ne. Zu den berühm­ten archi­tek­to­nis­chen Wer­ken gehören das Rat­haus, das Par­la­ment, die Karl­skir­che, das Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – der Wohn­sitz der Habs­bur­ger, die Hof­burg – der kai­ser­li­che Palast, der Step­hans­dom – der Step­hans­dom (Wiki­pe­dia), die Alber­ti­na (Wiki­pe­dia), das Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). Der 137 Meter hohe Step­hans­dom wur­de im Lau­fe des 14. und 15. Jahr­hun­derts an der Stel­le einer roma­nis­chen Basi­li­ka erbaut. In der Alber­ti­na befin­det sich die umfan­gre­ichs­te Gra­fik­samm­lung der Welt (info​-tour​.info). Im Kunst­his­to­ris­chen Muse­um fin­den Sie Wer­ke von Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). Es gibt 50 The­a­ter, 4 Opern, zwei Musical-​Bühnen, 100 Muse­en und zahl­re­i­che Theater‑, Musik- und Tanz­fes­ti­vals. Sch­loss Schönb­runn umfasst einen Park aus dem 18. Jahr­hun­dert und den ältes­ten Zoo der Welt aus dem Jahr 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Wien ist auch eine Stadt der Bil­dung, mit vie­len Uni­ver­si­tä­ten: Aka­de­mie der Bil­den­den Küns­te, Dip­lo­ma­tis­che Aka­de­mie, Medi­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­tät für Mana­ge­ment, Uni­ver­si­tät für Ange­wand­te Kunst, Uni­ver­si­tät für Musik und dars­tel­len­de Kunst, Vete­ri­när­me­di­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät Wien, Wirts­chaft­su­ni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät für Boden­kul­tur, Tech­nis­che Uni­ver­si­tät, Web­ster Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia). Das Ver­kehrs­sys­tem Wiens gehört zu den bes­ten in Euro­pa. Ein­he­it­li­che Tic­kets gel­ten für Regi­onal­züge, U‑Bahnen, Stra­ßen­bah­nen und Bus­se. Die Linien ver­keh­ren häu­fig, und die War­te­ze­i­ten übersch­re­i­ten sel­ten 10 Minu­ten. Die Stadt bie­tet 700 km Radwe­ge (dro​me​dar​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3605

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Hits: 1972

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk)Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).


Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post