2008, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 3153

Záhorie je krajina medzi Českom na severe, Rakúskom na západe, Malými Karpatmi na juhovýchode, riekou Dunaj na juhu. Záhorie si pamätá pochodovanie rímskych légií, zjednotenie slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše. Viedli tu cesty nemeckých rytierov i českých kniežat. Už stáročia je pohraničným krajom. Na cca 2500 km2 tu žije takmer 300 000 obyvateľov (zahorie.sk). Pomenovanie Záhorie má korene v 17. storočí. Pochádza od latinského Processus transmontanus. Tak bol označovaný kraj Bratislavskej župy, ktorý ležal za Malými Karpatmi – za horami. Iné historické pomenovania: Moravské pole na Slovensku, slovenské Pomoravie, Moravská nížina, Moravský dol. Administratívne Záhorie nikdy netvorilo jednotný celok (zahorie.sk). Zahŕňa okresy Skalica, Senica, Malacky, čiastočne Myjava a Bratislava – Záhorská Bystrica. Väčšinu územia tvorí Záhorská nížina (zahorie.sk).

Hospodárska činnosť človeka mala za následok obnovenie pohybu piesku. Preto sa v 16. a 17. storočí na Záhorskej nížine uskutočnilo zalesňovanie uvoľnených pieskov. Prirodzený charakter lesov na viatych pieskoch však potlačilo dlhoročné vysádzanie borovice (zahorie.sk). Dnes je Záhorie typické borovicovými a lužnými lesmi a piesčitou pôdou. Často tu fúka vietor (lozorno.sk). Avšak pôvodne bola Záhorská nížina silne zamokreným územím s močariskami, jazerami a mŕtvymi ramenami riek. Na nivách riek Morava a Myjava aj dnes mäkké lužné lesy. Na vyššie položených častiach tvrdý lužný les. Osobitným typom lužného lesa sú porasty jelše lepkavej na trvale zamokrených slatinných pôdach, napríklad v prírodnej rezervácii Bezdné pri Plaveckom Štvrtku. Z hľadiska flóry je unikátna Devínska Kobyla (zahorie.sk).

Záhorská nížina je rozdelená na dva celky: Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu. Centrálnu časť Borskej nížiny tvoria viate piesky severovýchodne od Lozorna a Malaciek. Na severe s pieskových presypov vystupuje Lakšárska pahorkatina. Pozdĺž riek Morava a Myjava sú riečne nivy Myjavská a Dolnomoravská niva – štrkopieskové nánosy rozrušené meandrovaním riek. Medzi Cerovou a Zohorom je priekopová prepadlina Podmalokarpatská zníženina, v ktorej vznikli rozsiahlejšie močaristé územia. Chvojnícka pahorkatina má tri časti: Skalický hájik, Unínsku a Senickú pahorkatinu. Nachádzajú sa tu hrubé vrstvy spraše a sprašových hlín. Záhorie má aj krasové územia v Malých Karpatoch – Borinský a Plavecký kras. Myjavská pahorkatina sa rozprestiera medzi Malými a Bielymi Karpatmi (zahorie.sk). Záhorská nížina neoplýva veľkou hustotou riečnej siete, navyše pôvodnú sieť výrazne menil človek. Územie je pomerne suchou oblasťou. Najväčšie rieky sú Morava, Myjava a Rudava. Avšak najmä v riečnych a viatych pieskoch sú významné zásoby podzemnej vody. Vyskytuje sa tu aj množstvo vodných nádrží, štrkovísk a rybníkov (zahorie.sk). Väčšina jazier na Záhorí vznikla ťažbou štrku a piesku. Jaskyne Deravá skala a Pohanská sú súčasťou Malokarpatského krasu (lozorno.sk). Na skalách a zrúcaninách hradov Malých a Bielych Karpát hniezdi dravé vtáctvo, napr. sokol rároh (zahorie.sk). Avšak sú tu aj náleziská ropy a zemného plynu pri Gbeloch. Priemyselne sa tu ťažilo od roku 1914 (lozorno.sk).

Záhorie patrí k skoro osídleným územiam Slovenska. K najstarším osídleným lokalitám patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a paleolitická osada pri Sološnici. Asi v 6. až 5. storočí pred n. l. sem prišli Skýti, po nich Kelti. Sídliská z mladšej doby železnej sa našli napr. na Myjave, na Devíne, v Šaštíne. Kelti budovali dobre opevnené sídliská, ovládali hutníctvo, výrobu nástrojov, zbraní, šperkov (zahorie.sk). Na vrchu Pohanská bolo vybudované rozsiahle oppidum (lozorno.sk). Keltov a Dákov vytlačili na prelome letopočtov germánski Markomani a Kvádi. Ich roztrúsené kmene prenikli aj na Záhorie. Posledný germánsky kmeň na Záhorí boli Longobardi v prvej polovici 6. storočia. V 5. a 6. storočí sem prichádzali Slovania, ktorých atakovali avarské kočovné kmene. Z obdobia Veľkej Moravy sú známe sídliská a hradiská v Podbranči, v Plaveckom Štvrtku, v Senici, v Rohožníku, v Stupave, v Zohore, vo Vysokej pri Morave a na Devíne (zahorie.sk). Po vzniku Uhorska sa Záhorie stalo pohraničným pásmom s Českým kráľovstvom a Rakúskom. Na ochranu hraníc boli povolané kmene Sikulov a Plavcov, po ktorých sa tu zachovali miestne názvy Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Sekule a iné (lozorno.sk). Tatársky vpád v rokoch 1241 a 1242 spôsobil zánik dreveno-hlinitých hradov a stavali si kamenné hrady. Od roku 1221 mala Viedeň právo skladu. To znamenalo, že tu tovar museli vyložiť a ponúknuť domácim kupcom. Zároveň boli nútení kupovať od viedenských kupcov drahý tovar privezený zo západu. Viedeň sa snažili kupci obísť. Kupci prebrodili Dunaj až v Ostrihome a pokračovali po Českej ceste do Trnavy, cez Malé Karpaty do Jablonice, Senice, Holíča a odtiaľ do Brna, Prahy a veľkomiest západnej Európy. Českú cestu toto rozhodnutie povýšilo na základnú európsku magistrálu, okolo ktorej sa v druhej polovici 13. a v 14. storočí začali formovať feudálne hradné panstvá (zahorie.sk).

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po tureckej výprave v roku 1663 ubudlo na Záhorí slovenské obyvateľstvo. Novým etnikom sa stali chorvátski kolonisti, ktorí osídľovali kopanice v okolí Myjavy, Dúbravku, Lamač, Záhorskú Bystricu. V roku 1528 prichádzajú na západné Slovensko reformační habáni. Ich strediskom sa stalo Sobotište. Žili ako jedna veľká rodina, spoločne hospodárili, nikto nesmel mať súkromný majetok. Zaoberali sa najmä keramikou, hrnčiarstvom. V 18. a 19. storočí sa Skalica preslávila jemným súknom. Brezová pod Bradlom sa stalo strediskom výroby kože a plátna. Myjava, Vrbovce a Sobotište pytlikárstvom. V Šaštíne vznikla v roku 1736 kartúnku, ktorá bola do roku 1847, kedy zanikla, najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku. Patrila k najväčším v Európe, zamestnávala takmer 20 000 ľudí, svoje pradiarenské centrá mala v Dolnom Rakúsko, najmä vo Viedni. V Holíči vznikla manufaktúra na majoliku. Navyše sa stal strediskom zušľachťovania oviec. Skalica patrila v sedemdesiatych rokoch 18. storočia s 5 000 obyvateľmi medzi 10 najväčších miest Slovenska. V rokoch 1848 – 49 bola Myjava jedno z centier národného hnutia. Zišlo sa tu prvé národné zhromaždenie, ktoré vyhlásilo Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny orgán (zahorie.sk).

V lete sa tu konajú najväčšie a najvýznamnejšie stretnutia vojenských historických vozidiel a klubov vojenskej histórie na Slovensku s názvom Sahara a Slovenské piesky. Iné kultúrne podujatia: Malacká hudobná jar, Malacké kultúrne leto, divadelné podujatie Zejdeme se na hambálku a Jablkové hodovanie v Malackách, Stupave a Jabloňovom, Habánsky hodový jarmok vo Veľkých Levároch, Detský medzinárodný folklórny festival Mravenec v Plaveckom Štvrtku, Záhradná galéria Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku, Pivný festival a Dni zelá v Stupave, Dedinka remesiel a umení Abeland pri Lozorne, Dni hrozna a vína v Lozorne, Sviatok Pomoravia v Jabloňovom, Súťaž vo varení guláša v Rohožníku, folklórne podujatie Festival Podhoran, Krumpolový deň, gastronomické podujatie Varíme vianočnú kapustnicu v Sološnici, Dožinková slávnosť v Plaveckom Petri, Trdlofest, hudobné podujatie Musica sacra, vinohradnícky Deň otvorených búd v Skalici, Tereziánske dni, Zámocké pivné slávnosti v Holíči, Hradné slávnosti v Podbranči, Letecký deň a Martinské svetlonosenie v Senici, Preteky dračích lodí na Kunovskej priehrade (Michaela Janotová, Eduard Timko).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Krajina, Taliansko, Zahraničie

Severné Taliansko – prímorská krajina aj s horami

Hits: 3103

Severné Taliansko obklopuje Slovinsko, Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzsko. Nachádzajú sa tu také mestá ako Miláno, Turín, Janov, Benátky, Boloňa, Verona, Padova. Blízko hraníc s Rakúskom sú krásne hory – Dolomity.

V Dolomitoch sú horské chaty otvorené od 20. júna do 20. septembra. Na horách sa počasie občas pokazí, v Dolomitoch vraj nikdy nie nadlho. Najlepšia viditeľnosť a najistejšie počasie na turistiku je v septembri (Kovalčík). Ďalším lákadlom sú Julské Alpy, známe je prímorské letovisko Terst, historické mesto Ferrara, nemecky hovoriace Bolzano. Ravenna bola kedysi prístavom, dnes je z Jadranom spojená 10 km dlhým kanálom. Nachádza sa tu mnoho stavieb s ranného stredoveku. San Marino je samostatná republika ležiaca 27 km od Rimini. Je navštevované vďaka Monte Titano, ktorého tri skalné štíty korunujú hrady. V Trentine je 297 jazier, takmer všetky sú ľadovcového pôvodu (ckmayer.cz). Bergamo je z nemeckého berg – hora a amo – milovať. Svoj slobodný a nezávislý ráz si udržalo od 6. storočia pred n.l., kedy ho založili Etruskovia. Polenta je už stáročia rovnako žltá (dama.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Hontianske obce, Kaštiely, Krajina, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Svätý Anton

Hits: 4972

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus.  V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O stránke

Návštevnosť – analýza

Hits: 11394

Analýza pochádza z meraní poskytovateľa webového priestoru, v minulosti, dnes, Google Analytics. Google Analytics bol nasadený 19.9.2007. Stránky som mal svojho času napr. na adrese skala.host.sk, skala.home.sk apod, asi od roku 2002. Výsledky tu prezentované sú modifikované a často trendové pre relevantnosť podávanej informácie. Zhruba od 1.4.2011 si robím prehľady z logov podľa vlastných nastavení. Dnes už mám všetky videozáznamy presunuté na Youtube.

  • 15.1.2015: 791 článkov: Fotografia – 508 (64 %), Akvaristika – 218 (28 %), Osobná – 65 (8 %)
  • 29.4.2013: 729 článkov: Fotografia – 433 (59 %), Akvaristika – 216 (30 %), Osobná – 80 (11 %), 
  • 6.8.2012: 694 článkov: Fotografia – 400 (58 %), Akvaristika – 214 (31 %), Osobná – 80 (12 %),
  • 6.3.2012: 658 článkov: Fotografia – 364 (55 %), Akvaristika – 214 (33 %), Osobná – 80 (12 %),
  • 13.7.2010: 465 článkov: Fotografia – 200 (43 %), Akvaristika – 168 (36 %), Osobná – 97 (21 %).

Podľa webpriestor.com

  • celkový traffic odkedy existuje doména sozo.sk ku 15.1.2015 je 2.26 TB,
  • takmer 3.74 milióna návštevníkov z takmer 1.86 milióna miest vykonalo takmer 102.8 milióna hitov na niečo viac než 25.3 milióna stránkach,
  • návštevníci našli viac ako 2.77 milióna url adries, cez viac ako 246 tisíc odkazovačov a pomocou takmer 230 tisíc agentov, dostupnosť dopytov je 97.69 %,
  • 925 návštev denne, jedna návšteva vykoná 27.5 hitov a prezrie si 6.8 stránok, jedno načítanie robí 23.7 kB, jedna návšteva 652.95 kB, 6 288 stránok sa načíta denne, 25 456 načítaní denne
  • ku 1.1.2015 mesačný trend hitov: WordPress AKVA 244 200 – 30.85 %, Gregarius 191 062 – 24.13 %, Fotografie (všetky) 104 970 – 13.26 %, WordPress FOTO 78 869 – 9.96 %, Kľúčové slová AKVA 48 462 – 6.12 %, Kľúčové slová FOTO 30 577 – 3.86 %, Piwik 29 114 – 3.68 %, WordPress OSOBNÁ 29 008 – 3.66 %, Reklama 13 372 – 1.69 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 4 495 – 0.57 %, Autori AKVA 2 017 – 0.25 %, Kategórie AKVA 1 924 – 0.24 %, iCalendar 1 860 – 0.23 %, Zdroje AKVA 1 536 – 0.19%, Autori FOTO 407 – 0.05 %, Zdroje FOTO 199 – 0.03 %, phprs 13 – 0.00 %,
  • v roku 2014: WordPress AKVA 3 036 831 – 31.17 %, Gregarius 2 385 555 – 24.49 %, Fotografie (všetky) 1 286 941 – 13.21 %, WordPress FOTO 942 203 – 9.67 %, Kľúčové slová AKVA 558 255 – 5.73 %, Piwik 369 903 – 3.79 %, Kľúčové slová FOTO 348 725 – 3.58 %, WordPress OSOBNÁ 343 210 – 3.52 %, Reklama 182 663 – 1.87 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 116 210 – 1.19 %,
  • celkový stav: WordPress AKVA 8 726 546 – 31.56 %, Fotografie (všetky) 5 469 876 – 19.78 %, Gregarius 4 047 998 – 14.64 %, WordPress FOTO 3 280 961 – 11.86 %, Kľúčové slová AKVA 1 294 605 – 4.68 %, WordPress OSOBNÁ 1 201 649 – 4.35 %, iCalendar 843 374 – 3.05 %, Kľúčové slová FOTO 765 174 – 2.77 %, Reklama 645 915 – 2.34 %, Piwik 570 364 – 2.06 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 351 709 – 1.27 %, phprs 165 504 – 0.60 %, Kategória FOTO 114 125 – 0.41 %, Kategórie AKVA 44 879 – 0.16 %, Zdroje AKVA 41 564 – 0.15 %, Autori AKVA 38 931 – 0.14 %, Autori FOTO 25 940 – 0.09 %, Zdroje FOTO 23 790 – 0.09 %
  • mesačný trend trafficu (MB): Fotografie (všetky) 3 312 – 27.78 %, Kľúčové slová AKVA 1 998 – 16.76 %, WordPress AKVA 1 855 – 15.57 %, Gregarius 1 097 – 9.20 %, WordPress FOTO 1 010 – 8.47 %, Kľúčové slová FOTO 760 – 6.37 %, WordPress OSOBNÁ 399 – 3.35 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 316 – 2.65 %, Kategórie FOTO 242 – 2.03 %, Piwik 212 – 1.78 %, Kategórie AKVA 144 – 1.20 %, Autori AKVA 127 – 1.07 %, Reklama 113 – 0.95 %, Zdroje AKVA 101 – 0.85 %, Zdroje FOTO 53 – 0.45 %, Autori FOTO 53 – 0.45 %, Prispievatelia AKVA 45 – 0.38, Zdroje OSOBNÁ 24 – 0.20 %, Prispievatelia FOTO 23 – 0.19 %, Kategórie OSOBNÁ 18 – 0.15 %, Autori OSOBNÁ 17 – 0.14 %
  • v roku 2014 (GB): Fotografie (všetky) 38.42 – 26.85 %, WordPress AKVA 26.65 – 18.63 %, Kľúčové slová AKVA 21.15 – 14.78 %, Gregarius 13.42 – 9.38 %, WordPress FOTO 13.29 – 9.29 %, Kľúčové slová FOTO 8.06 – 5.63 %, WordPress OSOBNÁ 5.26 – 3.68 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 3.55 – 2.48 %, Kategórie FOTO 2.63 – 1.84 %, Piwik 2.24 – 1.57 %, Reklama 1.65 – 1.15 %, Kategórie AKVA 1.55 – 1.08 %,
  • Celkový stav trafficu (GB): Fotografie (všetky) 160.97 – 42.40 %, WordPress AKVA 56.35 – 14.84 %, Kľúčové slová AKVA 37.66 – 9.92 %, WordPress FOTO 32.20 – 8.48 %, Gregarius 29.38 – 7.74 %, Kľúčové slová FOTO 15.44 – 4.07 %, WordPress OSOBNÁ 11.72 – 3.09 %, Kľúčové slová OSOBNÁ 8.89 – 2.34 %, Reklama 5.86 – 1.54 %, Kategórie FOTO 5.17 – 1.36 %, Piwik 3.14 – 0.83 %, Kategórie AKVA 2.56 – 0.68 %, Zdroje AKVA 2.31 – 0.61 %, Autori AKVA 2.07 – 0.54 %, Zdroje FOTO 1.51 – 0.40 %, Autori FOTO 1.31 – 0.34 %, Zdroje OSOBNÁ 0.92 – 0.24 %, Prispievatelia AKVA 0.85 – 0.22 %, Prispievatelia FOTO 0.52 – 0.14 %, Kategórie OSOBNÁ 0.51 – 0.13 %, Autori OSOBNÁ 0.31 – 0.08 %,
  • ku 1.1.2015 mesačný trend referrerov: akva.sk 1 515, akvarijni.cz 707, vissenpraatjes.nl 510, facebook.com 372, seznam.cz 247, skyscrapercity.com 178, rybicky.net 100, 
  • podľa ročných trendov: akva.sk, vissenpraatjes.nl, akvamania.sk, skyscrapercity.com, denis.wz.cz, corycats.sk, cichlidportal.sk, seznam.cz, zoojomis.sk, facebook.com, tululum.blog.cz, blo.gs,
  • v roku 2014: akva.sk 23 310, vissenpraatjes.nl 7 399, akvarijni.cz 5 422, facebook.com 3 798, seznam.cz 3 468, skyscrapercity.com 2 497, rybicky.net 1 539, wp.me 1294, sport.aliexirs.it 907, centrum.cz 654, semalt.com 576, bratislavaguide.com 515, mojasvadba.sk 489, youtube.com 406, meshjournalist.com 389, maniakva.sweb.cz 339, chovatelia.sk 317, kduz.com 312, forum.splendenspower.cz 270, cichlidportal.sk 264, akvarista.cz 241, akvarium.napady.net 233, tululum.blog.cz 229, akvamalawi.com 223, blo.gs 215,
  • celkový stav: akva.sk 278 599, cichlidportal.sk 45 103, vissenpraatjes.nl 26 590, akvamania.sk 19 610, denis.wz.cz 12 484, skyscrapercity.com 10 107, corycats.sk 8 704, facebook.com 7 668, erimasuly.bloger.hr 4 785, zoojomis.sk 4 419, tery.sk 3 463, seznam.cz 3 239, tululum.blog.cz 1 970, blo.gs 1 876, stuffi.blog.cz 1 970, akvaryumkulubu.org 1 573, zahir.akvaryum.com 1 466, dhvezdicka.blog.cz 1 364, www.bratislavaguide.com 1 339, akvafish.blog.cz 1 236, ifauna.sk 1 180, aquariumforum.com 1 107, hackbank.gen.tr 1 022
  • ku 1.1.2015 mesačný trend trafficu z krajín v %: USA 41.53, Slovensko 35.44, Česko 7.46, Nemecko 4.39, Rusko 2.94, Francúzsko 1.36, Ukrajina 0.76, Kanada 0.33, Čína 0.21, 
  • podľa ročných trendov návštev: USA 38.71, Slovensko 23.93, Čína 14.40, Česko 3.87, Nemecko 2.21, Holandsko 2.15, Rusko 2.04, Ukrajina 1.55, Francúzsko 1.41, Írsko 1.03
  • v roku 2014: Slovensko 43.22 %, USA 38.28 %, Česko 8.87 %, Nemecko 4.82 %, Rusko 2.26 %, Francúzsko 1.12 %
  • celkový stav v %: USA 34.26, Slovensko 31.51, Čína 10.87, Česko 4.36, Holandsko 2.11, Nemecko 2.01, Rusko 1.84, Ukrajina 1.36, Francúzsko 1.16, Írsko 0.76, Veľká Británia 0.74, Japonsko 0.64, Kanada 0.49, Poľsko 0.48, Nórsko 0.43, Turecko 0.41, Island 0.41, Belgicko 0.36, Švédsko 0.29, Brazíli 0.24, Rakúsko 0.24, Tajwan 0.22, Chorvátsko 0.22, Taliansko 0.20, Maďarsko 0.19, Moldavsko 0.15, Rumunsko 0.15, Španielsko 0.14,
  • podľa ročných trendov z týchto miest v %: Bratislava 15.21, Mountain View, US 5.97, Zheng Zhou, Čína 5.64, Šanghaj 5.55, Redmond, US 4.48, Menlo Park, US 4.01, Banská Bystrica 3.15, Praha 2.72, Holtsville, US 2.67, New York 2.37, Bei Jing, Čina 2.03, Atlanta, Georgia, US 1.59, Colorado Springs, Colorado, US 1.44, Moskva 1.43, Brooklyn, US 1.34, Chicago 1.20, Bristow, Virginia, US 1.17, Ashburn, US 1.15, Seattle 1.09, Kijev 1.04, Dublin 1.01,
  • celkovo: Bratislava 23.16, Mountain View, US 5.30, Banská Bystrica 4.93, Redmond, US 4.69, Zheng Zhou, Čína 4.69, Šanghaj 4.64, Menlo Park, US 3.60, Praha 3.35, New York 2.48, Holtsville, US 2.23, Atlanta, Georgia, US 2.06, Bei Jing, Čina 2.01, Brooklyn, US 1.92, Chicago 1.86, Košice 1.56, Moskva 1.48, Colorado Springs, Colorado, US 1.44, Seattle 1.15, Bristow, Virginia, US 1.13, Ashburn, US 1.12, Amsterdam 1.03, Kijev 1.02,
  • na platforme ročné trendy v %: Windows Seven 34.96, Windows XP 27.55, Windows Vista 4.78, Linux 4.37, Android 2.82, Mac 1.68, Windows NT 1.64,
  • v roku 2014: Windows Seven 30.85, Windows XP 7.42, Android 3.40, Linux 2.61, Windows NT 2.30, Windows Vista 1.63, Mac 1.25, 
  • celkovo: Windows XP 23.26, Windows Seven 22.46, Windows Vista 5.02, Linxu 2.42, Android 1.55, Mac 1.13, Windows NT 0.97, Windows 2003 0.57, Windows 2000 0.34, Windows 98 0.26, iOS 0.19, Windows 95 0.16, Windows ME 0.12 

Zo štatistík od poskytovateľa priestoru – websupport.sk a predtým webpriestor.com

Rok

Traffic

NávštevNormálne návštevyJedinečných návštevníkovSitesHitsStránok URLs Referrers AgentsNedostupnosť (%)

SPOLU

2.26 TB

3 716 014  1 858 933102 779 65925 310 1112 774 184246 406229 9632.31

2014

201.21 GB412 823110 06970 670103 00911 169 3495 332 830552 58334 67622 8001.50

2013

128.98 GB360 431118 96171 51197 3568 253 9093 927 489512 97630 89917 9452.48

2012

95.76 GB234 51081 83453 73872 1374 276 6282 030 234440 47726 88117 5586.34

2011

87.08 GB325 61688 92485 752112 6525 649 8532 048 411267 57136 62227 9518.70

2010

321.53 GB441 747  237 36613 994 1593 684 547289 95932 75232 0163.11

2009

310.79 GB

289 804  198 33710 198 8481 817 710216 62915 87423 0840.0053

2008

793.57 GB

451 355  215 46411 613 3162 809 214188 47715 89020 4250.28

2007

159.48 GB

459 519

  313 602

18 703 998

1 491 612114 54414 75721 2530.52

2006

97.79 GB

289 566

  235 927

7 876 032

1 029 79069 83915 08618 1963.80

2005

89.22 GB

323 415

  177 442

7 666 309

777 53260 27013 06016 6854.14

2004

30.04 GB

127 130

  83 963

2 877 827

314 49846 7648 37010 1981.81

2003

4.48 GB

21 854

  11 678

498 128

45 43314 0951 5391 8521.17

 

Rok

Hits/VisitPages/VisitkB/VisitSum Visit Lenght Visit Lenght

SPOLU

27.56.80653rokovminút

2014

27.112.9251111.9515:36

2013

22.910.903707.6911:21

2012

18.28.664295.2311:37

2011

17.46.292806.748:22

2010

31.78.347637.856:22

2009

35.26.271 125  

2008

25.76.221 844  

2007

40.73.25363  

2006

27.23.56354  

2005

23.72.40289  

2004

22.62.47248  

2003

22.82.08215 

 

visitsdaypagespagevisitunique_url
hitsvisit   totalgbtotalpages totalvisitsday  uniquepages

Podľa Google od 19.9.2007 do 1.1.2015
  • 563 893 návštev, z toho 442 230 jedinečných (78.42 %), 228 919 (40.60 %) bez odchodu zo vstupných stránok, 
  • zobrazilo sa 1 476 590 stránok, 961 548 jedinečných, 1 141 001 (77.27 %) bez odchodov zo vstupných stránok,
  • denný priemer je 254 návštev, zo 148 štátov z 6 286 miest pomocou 74 prehliadačov na 30 operačných systémoch,
  • miera odchodov je 59.40 %, 23.04 % návštevníkov sa na stránky vracia, frekvencia návštevníka je 11.27,
  • tí, čo neodídu zo vstupnej stránky strávia na sozo.sk 5:15 minút, navštívia 5.03 stránok,
  • aktuálnosť návštevníka je 44.23 dňa, dĺžka návštevy (nad 11 sekúnd) je 6:02 minút, hĺbka 4.57 stránok,
  • zo Slovenska je 81.91 %, z Česka – 7.21 %, zo zvyšku ostatných krajín: Turecko 10.29 %, Nemecko 9.05 %, USA 8.57, Veľká Británia 7.76 %, Poľsko 7.57 %. Chorvátsko 4.99 %, Rakúsko 4.09 %, Maďarsko 3.90, Francúzsko 3.63, Srbsko 3.61 atď.
  • Slováci prišli najmä z Bratislavy – 50.31 %, zo zvyšku: Trnava 11.81 %, Košíce 11.70 %, Žilina 9.78 %, Nitra 8.32 %,
  • 68.25 % návštevníkov príde na sozo.sk cez vyhľadávač, 22.50 % priamo, 9.72 % cez odkazujúce stránky a 0.17 % cez sociálne služby
  • prostredníctvom prehliadača Firefox 39.10 %, Internet Explorer 34.55 %, Chrome 12.51 %, Opera 10.11 %, Safari 1.92 %, Android 1.28 %
  • bežiacich na operačnom systéme Windows 94.43 %, zo zvyšku: Android 39.70 %, Linux 23.23 %, Macintosh 17.89 %, iOS 13.08 %
  • medzi odkazujúcimi stránkami (bez vyhľadávačov) dominuje za celé obdobie akva.sk 18.68 %, seznam.cz 17.44 %, zoznam.sk 9.50 %, bratislavaguide.com 6.51 %, facebook.com 5.26 %, rybicky.net 3.97 %, akvamalawi.com 2.72 %, azet.sk 1.79 %, splendenspower.cz 1.43 %, akvarijni.cz 1.16 %, zoohoo.sk 1.14 %, akvarista.cz 1.12 %, naj.sk 1.08 %, atlas.sk 1.04 %

Podľa Google rok 2014:

  • 42 846 návštev – 33 673 jedinečných (78.59 %), 10 283 (24.00 %) bez odchov zo vstupných stránok,
  • 76.00 % miera odchodov, 74 024 zobrazených stránok – 61 632 jedinečných, 41 461 bez odchodov (56.01 %), 22.21 % vracajúcich sa návštevníkov,
  • denný priemer je 117 návštev, zo 114 štátov z 1 379 miest pomocou 31 prehliadačov na 19 operačných systémoch,
  • tí, čo neodídu zo vstupnej stránky strávia na sozo.sk 7:08 minúty, navštívia 4.03 stránok,
  • frekvencia návštevníka 13.89 návštev, aktuálnosť 31.89, hĺbka návštevy 4.04, dĺžka návštevy (nad 11 sekúnd) je 6:28 min,
  • zo Slovenska 84.60 %, z Česka – 6.67 %, zo zvyšku ostatných krajín: USA 18.13 %, Nemecko 10.48 %, Veľká Británia 10.02 %, Rakúsko 7.28 %, Brazília 7.06 %, Maďarsko 6.18 %, Poľsko 4.67 %,
  • Slováci prišli najmä z Bratislavy 50.31 %, zo zvyšku: Žilina 14.36 %, Košice 9.88 %, Nitra 5.94 %, Trnava 5.93 %, Piešťany 4.67 %, Prešov 4.14 %, Banská Bystrica 4.02, Poprad 3.88 %, Michalovce 3.80 %, Liptovský Mikuláš 3.42 %, Nové Zámky 3.39 %, Prievidza 3.34 %, Zvolen 3.22 %, 
  • 72.42 % návštevníkov príde na sozo.sk cez vyhľadávač, 17.61 % priamo 8.59 % cez odkazujúce stránky, 1.37 % cez sociálne služby, 
  • prostredníctvom prehliadača Chrome 42.24 %, Firefox 23.71 %, Internet Explorer 11.28 %, Android 8.28 %, Opera 7.67 %, Safari 6.12 %,
  • bežiacich na operačnom systéme Windows 73.75 %, zo zvyšku: Android 66.04 %, iOS 16.51 %, Linux 9.40 %, Macintosh 4.95 %, Windows Phone 2.14 %,
  • medzi odkazujúcimi stránkami (bez vyhľadávačov) dominuje za celé obdobie akva.sk 27.83 %, facebook.com 12.39 %, seznam.cz 10.47 %, semalt.com 8.60 %, ask.com 3.51 %, rybicky.net 3.30 %, bratislavaguide.com 2.79 %, akvarijni.cz 2.41 %, mojasvadba.sk, centrum.cz, buttons-for-website.com 1.45 %

Trendovo (predpoklad) podľa Google pre rok 2015:

  • 55 296 návštev, 44 922 jedinečných (81.24 %), 17 506 (19.97 %) bez odchov zo vstupných stránok,
  • 71.71 % miera odchodov, 117 729 zobrazených stránok – 84 426 jedinečných, 79 927 bez odchodov (67.89 %), 19.47 % vracajúcich sa návštevníkov zo 100 štátov a 1 371 miest,
  • denný priemer je 151 návštev, pomocou 28 prehliadačov na 17 operačných systémoch,
  • tí, čo neodídu zo vstupnej stránky strávia na sozo.sk 5:37 minúty, navštívia 4.23 stránok,
  • frekvencia návštevníka 13.65 návštev, aktuálnosť 41.21, hĺbka návštevy 3.94, dĺžka návštevy (nad 11 sekúnd) je 5:51 min,
  • zo Slovenska 83.48 %, z Česka – 8.24 %, zo zvyšku ostatných krajín: USA 16.44 %, Nemecko 10.84 %, Veľká Británia 9.99 %, Rakúsko 6.57 %, Poľsko 5.52 %, Maďarsko 5.05 %, Francúzsko 3.33 %, Brazília 2.88 %, Španielsko 2.52 %, Írsko 2.38 %, Taliansko 2.32 %,
  • Slováci prídu najmä z Bratislavy 50.01 %, zo zvyšku: Žilina 11.53 %, Košice 10.50 %, Trnava 7.48 %, Nitra 6.85 %, Piešťany 4.61 %, Michalovce 4.47 %, Banská Bystrica 4.43 %, Prešov 3.89 %, Poprad 3.71 %, Liptovský Mikuláš 3.65 %, Zvolen 3.59 %, Prievidza 3.45 %, 
  • 63.30 % návštevníkov príde na sozo.sk cez vyhľadávač, 29.29 % priamo, 8.11 % cez odkazujúce stránky a 0.61 % cez sociálne služby, 
  • prostredníctvom prehliadača Firefox 33.29 %, Chrome 30.36 %, Internet Explorer 18.41 %, Opera 8.94 %, Android 4.22, Safari 4.14 %, 
  • bežiacich na operačnom systéme Windows 85.34 %, zo zvyšku: Android 36.65 %, Linux 25.89 %, Macintosh 19.02 %, iOS 11.99 %, iPad 1.17 %, iPhone 1.11 %, Windows Phone 1.05 %,
  • medzi odkazujúcimi stránkami (bez vyhľadávačov) dominuje za celé obdobie akva.sk 28.46 %, facebook.com 11.86 %, seznam.cz 4.66 %, bratislavaguide.com 3.76 %, zoznam.sk 3.58 %, semalt.com 2.98, rybicky.net 2.96 %, akvarijni.cz 2.46 %.
 

Use Facebook to Comment on this Post