2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

Hits: 3386

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.


Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Tekov

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

Hits: 2409

O vzni­ku kláš­to­ra vra­ví legen­da, pod­ľa kto­rej kráľ Gej­za, kto­rý veľ­mi rád poľo­val v oko­li­tých lesoch stre­tol s jeho prí­buz­ným Šala­mú­nom, ale­bo s nie­kým, kto sa naň­ho podo­bal. Gej­za bol tým­to stret­nu­tím doja­tý, pre­to na tom­to mies­te zalo­žil bene­dik­tín­sky kláš­tor a obda­ro­val ho aj znač­ným majet­kom. Deji­ny sú však iné, Gej­za a Šala­mún boli súpe­ri. Šala­mún mal kláš­tor v Pan­non­hal­me. Dneš­ný Hron­ský Beňa­dik bol mies­tom, kde zalo­žil kláš­tor Gej­za, vte­dy bolo od dáv­na mies­to zná­me ako Slo­ven­ská Brá­na. Pred­po­kla­dá sa, že exis­to­val už v roku 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik sa spo­mí­na vte­dy ako monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

Stal sa význam­ným stre­dis­kom kul­túr­ne­ho živo­ta a vzde­la­nos­ti. Vzni­ka­li die­la výtvar­né­ho ume­nia, hudob­nej kul­tú­ry, litur­gie a teoló­gie. Mal kom­pe­ten­ciu na vydá­va­nie tak­mer všet­kých dru­hov písom­nos­tí, potvr­dzo­va­nie a ove­ro­va­nie lis­tín, mal pôsob­nosť pri spor­ných majet­ko­vých zále­ži­tos­tiach, bol mies­tom depo­no­va­nia cen­nos­tí a archí­vov (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Vďa­ka Tur­kom sa stal v 16. sto­ro­čí kláš­tor vojen­skou pev­nos­ťou (bena​dik​-klas​tor​.sk).

V roku 1950 sa stal kon­cen­trač­ným kláš­to­rom pre rehoľ­né ses­try z celé­ho Slo­ven­ska (bena​dik​-klas​tor​.sk). Od roku 1927 s pre­stáv­ka­mi do roku 1999 tu pôso­bi­li sale­ziá­ni. Momen­tál­ne tu pôso­bí reho­ľa pal­lo­tí­nov objekt slú­ži ako cha­rit­ný domov, ale aj ako mies­to krát­ko­do­bé­ho poby­tu (Wiki­pe­dia). Od roku 1970 je opát­stvo vyhlá­se­né za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (bena​dik​-klas​tor​.sk). V roku 2011 bol vyhlá­se­ný za jeden zo sied­mich divov Ban­sko­bys­tric­ké­ho samo­správ­ne­ho kra­ja (aktu​ali​ty​.sk).


The legend tells of the foun­ding of the monas­te­ry, accor­ding to which King Gej­za, who enjo­y­ed hun­ting in the sur­roun­ding forests, encoun­te­red his rela­ti­ve Šala­mún or some­one resem­bling him. Tou­ched by this mee­ting, Gej­za foun­ded a Bene­dic­ti­ne monas­te­ry at this loca­ti­on and endo­wed it with con­si­de­rab­le wealth. Howe­ver, his­to­ry paints a dif­fe­rent pic­tu­re, as Gej­za and Šala­mún were rivals. Šala­mún had a monas­te­ry in Pan­non­hal­ma. The present-​day Hron­ský Beňa­dik was whe­re Gej­za foun­ded the monas­te­ry, and the pla­ce had long been kno­wn as the Slo­vak Gate. It is assu­med to have exis­ted as ear­ly as 1075 (bena​dik​-klas​tor​.sk). Hron­ský Beňa­dik is men­ti­oned at that time as monas­te­rium, ecc­le­sia Sanc­ti Bene­dic­ti (pamiat​ky​.net).

It beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter of cul­tu­ral life and edu­ca­ti­on, giving rise to works of visu­al arts, musi­cal cul­tu­re, litur­gy, and the­olo­gy. The monas­te­ry had the aut­ho­ri­ty to issue almost all types of docu­ments, con­firm and veri­fy char­ters, adju­di­ca­te in dis­pu­ted pro­per­ty mat­ters, and ser­ved as a depo­si­to­ry for valu­ab­les and archi­ves (obech​ron​sky​be​na​dik​.sk). Due to the thre­at of the Turks, the monas­te­ry beca­me a mili­ta­ry for­tress in the 16th cen­tu­ry (bena​dik​-klas​tor​.sk).

In 1950, it beca­me a con­cen­tra­ti­on monas­te­ry for nuns from across Slo­va­kia (bena​dik​-klas​tor​.sk). From 1927 with inter­rup­ti­ons until 1999, the Sale­sians wor­ked here. Cur­ren­tly, the Pal­lot­ti­ne order ope­ra­tes in the faci­li­ty, ser­ving as a cha­ri­tab­le home and a pla­ce for short-​term sta­ys (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1970, the abbey has been dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (bena​dik​-klas​tor​.sk). In 2011, it was dec­la­red one of the seven won­ders of the Ban­ská Bys­tri­ca Self-​Governing Regi­on (aktu​ali​ty​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Stránka

Základné informácie o www​.sozo​.sk a o mne

Hits: 2952
Múd­ry je ten, kto zis­tí, že nevie
Sila spo­čí­va vo výho­dách i nedostatkoch
V minu­los­ti je naša budúcnosť
Prav­da je aj o pri­zna­ní a uvedomení
Najd­rah­ším tova­rom je čas
Musí vojsť, veď svad­ba stá­la peniaze

Na tých­to strán­kach náj­de­te infor­má­cie z rôz­nych oblas­tí, ale pre­dov­šet­kým z akva­ris­ti­ky a z foto­gra­fie. Strán­ky sú zna­lost­né, ich prí­nos je pri­már­ne infor­mač­ný. Strán­ky sú roz­de­le­né na tri veľ­ké oblas­ti – Akva­ris­ti­ku, Foto­gra­fiuOsob­nú časť. Želám vám prí­jem­ný pobyt na www​.sozo​.sk :-)).


Wise is the one who rea­li­zes they don’t know.
Strength lies in advan­ta­ges as well as disadvantages.
Our futu­re is based on the past.
Truth is also about ack­no­wledg­ment and awareness.
The most valu­ab­le com­mo­di­ty is time.
It must enter, as the wed­ding cost money.

On the­se pages, you will find infor­ma­ti­on from vari­ous fields, but pri­ma­ri­ly from aqu­ariums and pho­tog­rap­hy. The pages are knowledge-​based, and the­ir pri­ma­ry con­tri­bu­ti­on is infor­ma­ti­onal. The pages are divi­ded into three main are­as – Aqu­ariums, Pho­tog­rap­hy, and Per­so­nal. I wish you a ple­a­sant stay at www​.sozo​.sk :-))


Vyštu­do­val som Prí­ro­do­ve­dec­kú fakul­tu UK v Bra­ti­sla­ve, odbor envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­cia eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka. Okrem toho mám hudob­né vzde­la­nie. Absol­vo­val som dycho­vé nástro­je na Ľudo­vej ško­le ume­nia, čias­toč­ne som sa naučil sám hrať na kla­vír. Zau­jí­ma ma okrem iné­ho kul­tú­ra vo vše­obec­nos­ti, his­tó­ria, prí­rod­né vedy, ces­to­pi­sy … Kedy­si som chcel ísť štu­do­vať ché­miu, ale živím sa infor­má­cia­mi a tech­ni­kou. Postup­ne ma stá­le viac a viac láka ume­nie. Vo svo­jej prá­ci sa zaobe­rám geo­gra­fic­kým infor­mač­ným sys­té­mom, dáto­vou a pries­to­ro­vou ana­lý­zou, iný­mi infor­mač­ný­mi sys­té­ma­mi, repor­tin­go­vý­mi služ­ba­mi.


I have com­ple­ted stu­dies at the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces at Come­nius Uni­ver­si­ty in Bra­ti­sla­va, spe­cia­li­zing in envi­ron­men­tal scien­ce with a focus on ecop­hy­si­olo­gy. In addi­ti­on, I have a musi­cal backg­round, having gra­du­ated in wind ins­tru­ments from the Folk Scho­ol of Arts, and I have par­tial­ly taught myself to play the pia­no. I am inte­res­ted in vari­ous fields, inc­lu­ding cul­tu­re, his­to­ry, natu­ral scien­ces, and tra­ve­lo­gu­es. Alt­hough I once con­si­de­red stu­dy­ing che­mis­try, I now make a living wor­king with infor­ma­ti­on and tech­no­lo­gy. Over time, my inte­rest in the arts has gro­wn. In my pro­fes­si­onal life, I am invol­ved in geog­rap­hic infor­ma­ti­on sys­tems, data and spa­tial ana­ly­sis, other infor­ma­ti­on sys­tems, and repor­ting services.


Foto­gra­fic­ké úspe­chy a výstavy


  • Win­ner of the Park Foto 2008 exhibition.
  • Solo exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs at the Pieš­ťa­ny Kursalon.
  • Pub­li­ca­ti­on tit­led Pieš­ťa­ny” (ISBN 9788089289110).
  • May­o­r’s award for Foto­kur­sa­lon 2009.
  • Par­ti­ci­pa­ti­on in the exhi­bi­ti­on Pieš­ťa­ny through the eyes of par­ti­ci­pants in the 6th Foto Ses­si­on in Piešťany.”
  • 3rd pla­ce at the ITF Slo­va­kia Tour 2012 exhi­bi­ti­on held at Bra­ti­sla­va­’s Incheba.

Akva­ris­tic­ké úspe­chy a výsta­vy – bol som medzi­ná­rod­ný posu­dzo­va­teľ rýb Poeci­lia reti­cu­la­ta. V rokoch 2003 – 2008 som orga­ni­zo­val stret­nu­tia akva­ris­tov v Bra­ti­sla­ve v rám­ci www​.akva​.sk. Od vzni­ku klu​bu​.akva​.sk do roku 2008 som bol čle­nom rady toh­to občian­ske­ho zdru­že­nia, kde som sa v tom čase aktív­ne podie­ľal na čin­nos­ti klubu.


Aqu­arium suc­ces­ses and exhi­bi­ti­ons – I have been an inter­na­ti­onal jud­ge for Poeci­lia reti­cu­la­ta fish. From 2003 to 2008, I orga­ni­zed mee­tings of aqu­arium ent­hu­siasts in Bra­ti­sla­va wit­hin www​.akva​.sk. From the estab­lish­ment of klub​.akva​.sk until 2008, I was a mem­ber of the board of this civic asso­cia­ti­on, acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ting in the clu­b’s acti­vi­ties during that time.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, Časová línia, Ľudia, TOP

Ženy

Hits: 26732

Ženy zohrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu. Ich prí­nos pre rodi­nu, komu­ni­tu, ale aj poli­ti­ku, ume­nie je neoce­ni­teľ­ný. Nepla­tí to ani dnes v kaž­dej kul­tú­re, pre­to­že v mno­hých kra­ji­nách je úlo­ha ženy pod­ce­ňo­va­ná, obme­dzo­va­ná. V moder­nom sve­te, v moder­nej dobe ženy dosiah­li význam­ný pokrok v oblas­ti vzde­la­nia a pro­fe­si­onál­ne­ho roz­vo­ja. Aktív­ne sa zapá­ja­jú do pra­cov­né­ho pro­ce­su, zastá­va­jú pozí­cie v rôz­nych odvet­viach biz­ni­su a verej­né­ho živo­ta. Ženy majú význam­ný vplyv na kul­tú­ru, spo­loč­nosť, sú nosi­teľ­ka­mi tra­dí­cií, hod­nôt a emo­ci­onál­nej inte­li­gen­cie. Ich kre­a­ti­vi­ta, vní­ma­nie a cit­li­vosť je jedi­neč­ná pre ume­nie, lite­ra­tú­ru a celú kul­túr­nu scénu.


Women play a cru­cial role with the­ir inva­lu­ab­le con­tri­bu­ti­ons to fami­ly, com­mu­ni­ty, poli­tics, and the arts. This is not uni­ver­sal­ly ack­no­wled­ged in eve­ry cul­tu­re today, as in many coun­tries, the role of women is still under­va­lu­ed and res­tric­ted. In the modern world, women have made sig­ni­fi­cant stri­des in edu­ca­ti­on and pro­fes­si­onal deve­lop­ment. Acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ting in the work­for­ce, they hold posi­ti­ons in vari­ous busi­ness sec­tors and pub­lic life. Women wield a sig­ni­fi­cant influ­en­ce on cul­tu­re and socie­ty, ser­ving as bea­rers of tra­di­ti­ons, valu­es, and emo­ti­onal intel­li­gen­ce. The­ir cre­a­ti­vi­ty and sen­si­ti­vi­ty are uni­qu­e­ly expres­sed in art, lite­ra­tu­re, and the enti­re cul­tu­ral scene.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Egypt – staroveká krajina

Hits: 4460

Egypt sa nachá­dza v seve­ro­vý­chod­nej Afri­ke, je dôka­zom boha­tej his­tó­rie ľud­skej civi­li­zá­cie. Kra­ji­na fara­ó­nov fas­ci­nu­je dob­ro­dru­hov, his­to­ri­kov a ces­to­va­te­ľov od nepa­mä­ti. Pyra­mí­dy tu posta­vi­li ako hro­by pre fara­ó­nov, je obdi­vu­hod­né, že tie­to stav­by odo­la­li času. Cez Egypt tečie jed­na z naj­dl­h­ších riek na sve­te, Níl. Jeho zápla­vy obo­ha­co­va­li pôdu, umož­ňo­va­li rast plo­dín pri jeho bre­hoch. Vodu posky­tu­je mili­ó­nom ľudí. Egypt je aj pova­žo­va­ný za kolís­ku vedo­mos­tí, vzde­la­nia, pre­dov­šet­kým do sta­ro­ve­kej Ale­xan­drie. Zalo­žil ju Ale­xan­der Veľ­ký. Ale­xan­drij­ská kniž­ni­ca obsa­ho­va­la nespo­čet­né zvit­ky a ruko­pi­sy. V 19. sto­ro­čí sa posta­vil Suez­ský prie­plav, kto­rý spo­jil Stre­do­zem­né a Čer­ve­né more. Ten­to inži­nier­sky čin výraz­ne skrá­til námor­né tra­sy a Egypt sa vďa­ka tomu stal stra­te­gic­ký. Na východ­nom bre­hu Nílu leží Luxor – naj­väč­šie otvo­re­né múze­um na sve­te, kto­ré je domo­vom mno­hých pamia­tok. Je domo­vom chrá­mu Kar­nak, roz­siah­le­ho kom­ple­xu chrá­mov, kapl­niek a iných sta­vieb. Neďa­le­ko sa nachá­dza Údo­lie krá­ľov a Údo­lie krá­ľo­vien, kto­ré obsa­hu­jú hrob­ky fara­ó­nov a kráľovien.

Egypt­ská kuchy­ňa je boha­tá. Jed­lá ako kóša­ri a ful meda­mes odrá­ža­jú rôz­ne vply­vy a kuli­nár­ske tra­dí­cie. Typic­ké sú ruš­né trhy plné živých farieb a vôní a chu­tí. Pre hos­po­dár­stvo je veľ­mi dôle­ži­tý ces­tov­ný ruch, kto­rý láka mili­ó­ny návštevníkov.


Egypt, loca­ted in nort­he­as­tern Afri­ca, stands as evi­den­ce of the rich his­to­ry of human civi­li­za­ti­on. The land of pha­ra­ohs has fas­ci­na­ted adven­tu­rers, his­to­rians, and tra­ve­lers for ages. The pyra­mids, built here as tombs for the pha­ra­ohs, are remar­kab­le struc­tu­res that have withs­to­od the test of time. One of the lon­gest rivers in the world, the Nile, flo­ws through Egypt. Its annu­al flo­ods enri­ched the soil, allo­wing crops to thri­ve along its banks, pro­vi­ding water to mil­li­ons of people.

Egypt is con­si­de­red the crad­le of kno­wled­ge and edu­ca­ti­on, espe­cial­ly with its ancient city of Ale­xan­dria, foun­ded by Ale­xan­der the Gre­at. The Lib­ra­ry of Ale­xan­dria hou­sed coun­tless scrolls and manusc­ripts. In the 19th cen­tu­ry, the Suez Canal was cons­truc­ted, con­nec­ting the Medi­ter­ra­ne­an and Red Seas. This engi­ne­e­ring feat sig­ni­fi­can­tly shor­te­ned mari­ti­me rou­tes, making Egypt a stra­te­gic hub.

On the east bank of the Nile lies Luxor, often cal­led the lar­gest open-​air muse­um in the world,” home to many ancient won­ders. It hosts the Kar­nak Tem­ple, an exten­si­ve com­plex of tem­ples, cha­pels, and other struc­tu­res. Near­by are the Val­ley of the Kings and the Val­ley of the Que­ens, con­tai­ning the tombs of pha­ra­ohs and queens.

Egyp­tian cuisi­ne is diver­se, with dis­hes like kos­ha­ri and ful meda­mes ref­lec­ting vari­ous influ­en­ces and culi­na­ry tra­di­ti­ons. The bust­ling mar­kets, full of vib­rant colors and aro­mas, are typi­cal of the live­ly Egyp­tian life. Tou­rism pla­ys a cru­cial role in the eco­no­my, att­rac­ting mil­li­ons of visitors.


مصر تقع في شمال شرق أفريقيا وتشكل دليلاً على التاريخ الغني للحضارة البشرية. أرض الفراعنة قد أثارت إعجاب المغامرين والمؤرخين والمسافرين لآلاف السنين. بُنيت الأهرامات هنا كقبور للفراعنة، وهي هياكل ملحوظة تحملت تجربة الزمن. يجري أطول نهر في العالم، النيل، عبر مصر. فيضاناته السنوية غنت التربة، مما سمح للمحاصيل بالازدهار على طول ضفافه، وتوفير المياه لملايين الأشخاص.

تُعتبر مصر مهدًا للمعرفة والتعليم، خاصة مع مدينة الإسكندرية القديمة، التي أسسها الإسكندر الأكبر. كانت مكتبة الإسكندرية تحتوي على عدد لا حصر له من الأسفار والمخطوطات. في القرن التاسع عشر، تم بناء قناة السويس، التي ربطت البحر الأبيض المتوسط​والبحر الأحمر. ساهم هذا الإنجاز الهندسي في تقصير الطرق البحرية بشكل كبير، مما جعل مصر مركزًا استراتيجيًا.

في الضفة الشرقية للنيل يقع الأقصر، ويطلق عليه في كثير من الأحيان أكبر متحف مفتوح في العالم”، حيث يوجد العديد من عجائب الماضي. يستضيف معبد الكرنك، المجمع الواسع للمعابده والكنائس والهياكل الأخرى. على مقربة منه تقع وادي الملوك ووادي الملكات، اللذان يحتويان على مقابر الفراعنة والملكات.

المطبخ المصري متنوع، حيث تعكس أطباق مثل الكشري والفول المدمس تأثيرات وتقاليد متنوعة. الأسواق الحية، مليئة بالألوان الزاهية والروائح، هي طابع من طابعات الحياة المصرية. يلعب السياحة دورًا حيويًا في الاقتصاد، حيث تجذب الملايين من الزوار.


Egypt je sta­ro­ve­ká kra­ji­na s boha­tou his­tó­ri­ou. Žili tu fara­ó­ni. Egypt je pova­žo­va­ný za kolís­ku civi­li­zá­cie a kul­tú­ry. Roz­lo­ha Egyp­ta je 1 001 449 km2 (wiki​pe​dia​.sk). Žilo tu v roku 2012 viac ako 82 mili­ó­nov oby­va­te­ľov (wikipedia.cs). Hlav­ným mes­tom je Káhi­ra, v kto­rej aglo­me­rá­cii žije 15 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Mno­hé egypt­ské pamiat­ky sve­to­vé­ho význa­mu sú chrá­ne­né UNESCO‑m. Z obdo­bia sta­ro­ve­ku napr. pyra­mí­dy v Gize, Údo­lie krá­ľov, chrá­my v Kar­na­ku, Luxo­re, Abú Sim­bel (wiki​pe​dia​.sk). Slo­vo Egypt má kore­ne v egyptš­ti­ne. Pôvod­ne šlo o ozna­če­nie Pta­hov­ho chrá­mo­vé­ho kom­ple­xu v Men­no­fe­re (Mem­fi­se), kto­rý bol nazva­ný Palác Pta­hov Ka”, čo sa vyslo­vu­je hat ka ptah”. Sta­ro­ve­ký Egyp­ťa­nia nazý­va­li svo­ju kra­ji­ne ako Kemet”, čo zna­me­ná Čier­na zem. Aj dnes oby­va­te­lia nena­zý­va­jú svo­ju kra­ji­nu Egypt. Ofi­ciál­ny názov je Džumhúrjaal-​Misríja al-‘Arabíja, čo sa hovo­rov skra­cu­je na Masr, resp. Misr. (wikipedia.cs).


Egypt is an ancient land with a rich his­to­ry, kno­wn for its pha­ra­ohs. It is con­si­de­red the crad­le of civi­li­za­ti­on and cul­tu­re. The area of Egypt is 1,001,449 km² (Wiki­pe­dia). In 2012, it had a popu­la­ti­on of over 82 mil­li­on peop­le (Wiki­pe­dia). The capi­tal is Cai­ro, with a met­ro­po­li­tan popu­la­ti­on of 15 mil­li­on. Many Egyp­tian monu­ments of glo­bal sig­ni­fi­can­ce, such as the Pyra­mids of Giza, the Val­ley of the Kings, and the tem­ples of Kar­nak, Luxor, and Abu Sim­bel, are UNESCO-​protected (Wiki­pe­dia). The word Egypt” has its roots in the Egyp­tian lan­gu­age. Ori­gi­nal­ly, it refer­red to the tem­ple com­plex of Ptah in Memp­his, which was cal­led Pala­ce of the Ka of Ptah,” pro­noun­ced hat ka ptah.” Ancient Egyp­tians cal­led the­ir land Kemet,” mea­ning Black Land. Even today, the inha­bi­tants do not refer to the­ir coun­try as Egypt. The offi­cial name is Jum­hu­ri­y­at al-​Misriyah al-​Arabiyah, com­mon­ly abb­re­via­ted as Masr or Misr (Wiki­pe­dia).


مصر هي أرض قديمة ذات تاريخ غني، كانت موطنًا للفراعنة. تُعتبر مصر مهد الحضارة والثقافة. تبلغ مساحة مصر الإجمالية 1،001،449 كيلومتر مربع (ويكيبيديا). في عام 2012، بلغ عدد سكانها أكثر من 82 مليون نسمة (ويكيبيديا). العاصمة هي القاهرة، جزء من منطقة حضرية يعيش فيها 15 مليون نسمة. العديد من المعالم المصرية ذات الأهمية العالمية تحمى من قبل اليونسكو، بما في ذلك عجائب قديمة مثل هرمات الجيزة، ووادي الملوك، والمعابده في كارناك، والأقصر، وأبو سمبل (ويكيبيديا).

كلمة مصر” لها جذورها في اللغة المصرية، تشير في الأصل إلى معبد بتاح في منيفير (ممفيس)، الذي كان يُسمى قصر بتاح كا”، ويُنطق هات كا بتاح”. كان المصريين القدماء يشيرن إلى بلادهن باسم كيميت”، والذي يعني الأرض السوداء. حتى اليوم، لا يطلق السكان اسم مصر” على بلادهم بشكل شائع. الاسم الرسمي هو جمهورية المصرية العربية”، ويُختصر عادة إلى مصر” أو مصر” (ويكيبيديا)


His­tó­ria Egyp­ta pat­rí medzi naj­dl­h­šie súvis­lé his­tó­rie zjed­no­te­né­ho štá­tu. V his­tó­rii Egyp­ta zohra­la veľ­kú úlo­hu voda. Odvo­dňo­va­cie prá­ce vyvo­la­li vytvo­re­nie kme­ňo­vých spo­lo­čens­tiev už v roku 3150 pred n.l.. V Hor­nom Egyp­te to bol naj­mä kmeň Nechen (neskôr Hie­ra­kon­po­lis), v Dol­nom Egyp­te kmeň pri osa­de Bútó. Fara­ón Menes v roku 3150 pred n.l. zjed­no­til Hor­ný a Dol­ný Egypt a vznik­la Sta­rá ríša. Nasta­la doba pyra­míd. Neskôr sa ríša roz­pad­la, potom opäť nasta­li zme­ny .… Oko­lo roku 1650 pred n.l. vpad­li do Egyp­ta z Ázie semit­skí Hyk­só­si. Zná­my bol panov­ník Amen­ho­tep IV. (13641347 pred n.l.), kto­ré­ho man­žel­kou bola Nefer­ti­ti. Zme­nil si meno na Ach­na­ton a usku­toč­nil nábo­žen­skú refor­mu. Jedi­ným uctie­va­ným bohom bol boh sln­ka – Aton. Jeho nástup­com bol Tutan­cha­mon a ten­to kult zru­šil. Rames­se II. vlá­dol v rokoch 12901224 pred n.l. (wikipedia.cs).


The his­to­ry of Egypt is among the lon­gest con­ti­nu­ous his­to­ries of a uni­fied sta­te. Water pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in Egyp­t’s his­to­ry. Drai­na­ge works ini­tia­ted the for­ma­ti­on of tri­bal com­mu­ni­ties as ear­ly as 3150 BCE. In Upper Egypt, the Nechen tri­be (later Hie­ra­kon­po­lis) pla­y­ed a major role, whi­le in Lower Egypt, it was the tri­be near the sett­le­ment of Bútó. Pha­ra­oh Menes uni­fied Upper and Lower Egypt in 3150 BCE, giving rise to the Old King­dom, kno­wn for the era of pyra­mids. Later, the king­dom disin­teg­ra­ted, fol­lo­wed by furt­her chan­ges… Around 1650 BCE, Semi­tic Hyk­sos inva­ded Egypt from Asia. A notab­le ruler was Pha­ra­oh Amen­ho­tep IV (13641347 BCE), who­se wife was Nefer­ti­ti. He chan­ged his name to Akhe­na­ten and ini­tia­ted a reli­gi­ous reform, with the sole dei­ty being the sun god Aton. His suc­ces­sor, Tutan­kha­mun, rever­sed this cult. Rame­ses II ruled from 1290 to 1224 BCE (Wiki­pe­dia).


تاريخ مصر يعتبر من بين أطول التاريخيات المستمرة لدولة موحدة. لعبت المياه دورًا كبيرًا في تاريخ مصر. أعمال الري أدت إلى تشكيل مجتمعات قبلية بالفعل في عام 3150 قبل الميلاد. في صعيد مصر، كان ذلك بشكل رئيسي عند قبيلة نيخن (المعروفة لاحقًا باسم هيروكونبوليس)، فيما كانت قبيلة في مصر السفلى قرب مستوطنة بوتو. في عام 3150 قبل الميلاد، وحد الفرعون مينيس صعيد وصعيد مصر، وظهرت الإمبراطورية القديمة. بدأت فترة الأهرامات. في وقت لاحق انهارت الإمبراطورية، ثم حدثت تغييرات… حوالي عام 1650 قبل الميلاد، اقتحم الهكسوس الساميون من آسيا مصر. كان الحاكم المعروف آمنحوتب الرابع (13641347 قبل الميلاد)، الذي كانت زوجته نفرتيتي. غيّر اسمه إلى أخناتون وقام بإجراء إصلاح ديني. كان الإله الوحيد المعبود هو إله الشمس – آتون. خلفه توت عنخ آمون وألغى هذا العبادة. حكم رمسيس الثاني في الفترة من 1290 إلى 1224 قبل الميلاد (ويكيبيديا.cs).


V roku 525 pred n.l Egypt padol po prvý krát do rúk Per­zie. V roku 333 pred n.l. pora­zil Ale­xan­der Veľ­ký per­ské­ho Dáre­ia III. a zís­kal Egypt. Po jeho smr­ti (323 pred n.l) Egyp­tu vlá­dol jeden z Ale­xan­dro­vých voj­vo­dov Pto­le­mai­os. Posled­nou z tej­to dynas­tie bola Kle­opat­ra VII, v roku 30 pred n.l., po jej smr­ti sa stal Egypt rím­skou pro­vin­ci­ou. Po roz­pa­de Ríma sa dostal pod byzant­skú vlá­du. Oko­lo roku 640 doby­li Egypt islam­skí ara­bi. Dneš­ní Kop­to­via sú zvyš­ka­mi pôvod­né­ho Egypt­ské­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1517 dobyl Egypt turec­ký sul­tán Selim I.. Toto obdo­bie turec­kej nad­vlá­dy sa skon­či­lo až v roku 1798, vďa­ka Napo­le­ono­vi. Neskôr nasle­do­va­la brit­ská nad­vlá­da, až do roku 1952. Cez dru­hú sve­to­vú voj­nu sa v Egyp­te vied­li boje brit­ských voj­sk pod vele­ním mar­šá­la Ber­nar­da Mon­tgo­me­ry­ho a nemec­kou a talian­skou armá­dou pod vele­ním gene­rá­la Erwi­na Rom­me­la23.7. 1952 bola vyhlá­se­ná Egypt­ská repub­li­ka. Jazýč­kom na váž­kach sa stal Suez­ský prie­plav, kto­rý bol pod Egypt­skou sprá­vou. V roku 1967 bol Egypt napad­nu­tý Izra­e­lom, obsa­dil Sinaj­ský polo­os­trov (wikipedia.cs).


In 525 BCE, Egypt fell into Per­sian hands for the first time. In 333 BCE, Ale­xan­der the Gre­at defe­a­ted Per­sian Darius III, gai­ning con­trol of Egypt. After his death in 323 BCE, one of Ale­xan­de­r’s gene­rals, Pto­le­my, ruled Egypt. The last of this dynas­ty was Cle­opat­ra VII, and in 30 BCE, after her death, Egypt beca­me a Roman pro­vin­ce. Fol­lo­wing the fall of Rome, it came under Byzan­ti­ne rule. Around 640 CE, Egypt was conqu­e­red by Isla­mic Arabs. Toda­y­’s Copts are rem­nants of the ori­gi­nal Egyp­tian popu­la­ti­on. In 1517, Tur­kish Sul­tan Selim I conqu­e­red Egypt. This peri­od of Tur­kish domi­nan­ce ended in 1798 with Napo­le­on. Sub­se­qu­en­tly, Bri­tish rule pre­vai­led until 1952. During World War II, batt­les were fought in Egypt bet­we­en Bri­tish for­ces under the com­mand of Mars­hal Ber­nard Mon­tgo­me­ry and the Ger­man and Ita­lian armies under the com­mand of Gene­ral Erwin Rom­mel. On July 23, 1952, the Egyp­tian Repub­lic was dec­la­red. The Suez Canal, under Egyp­tian admi­ni­stra­ti­on, beca­me a cru­cial point of con­ten­ti­on. In 1967, Egypt was attac­ked by Isra­el, which occu­pied the Sinai Penin­su­la (Wiki­pe­dia).


في عام 525 قبل الميلاد، سقطت مصر في أيدي فارس للمرة الأولى. في عام 333 قبل الميلاد، هزم ألكسندر الكبير داريوس الثالث الفارسي واستولى على مصر. بعد وفاته (323 قبل الميلاد)، حكم مصر أحد الأفراد المحاربين للإسكندر، بطليموس. كانت آخر هذه السلالة هي كليوباترا السابعة، في عام 30 قبل الميلاد، وبعد وفاتها أصبحت مصر إقليمًا رومانيًا. بعد انهيار روما، وقع تحت حكم البيزنطيين. حوالي عام 640، احتل المصريون العرب المسلمون مصر. الأقباط الحاليين هم بقايا السكان الأصليين لمصر. في عام 1517، احتل السلطان التركي سليم الأول مصر. انتهت هذه الفترة من السيطرة التركية في عام 1798 بفضل نابليون. تلتها السيطرة البريطانية حتى عام 1952. خلال الحرب العالمية الثانية، خاضت القوات البريطانية معارك في مصر بقيادة المارشال برنارد مونتجومري والجيش الألماني والإيطالي بقيادة الجنرال إيرفين روميل. في 23 يوليو 1952، أعلنت جمهورية مصر. أصبحت قضية قناة السويس الحاسمة، والتي كانت تحت الإدارة المصرية. في عام 1967، هاجمت إسرائيل مصر واحتلت شبه جزيرة سيناء (ويكيبيديا.cs).


Egypt tvo­rí východ­nú časť Saha­ry. Geolo­gic­ky pre­važ­ne rulou a žulou. Arab­ská púšť na výcho­de je veľ­mi hor­na­tá. Je cha­rak­te­ris­tic­ká suchý­mi údo­lia­mi – vádí. Západ­ná časť je Líbij­ská púsť. Medzi nimi je rie­ka Níl, dosa­hu­je 1600 km. Vďa­ka nej exis­tu­je egypt­ská civi­li­zá­cia. V jej údo­lí a del­te žije 99 % oby­va­teľ­stva. Využí­va tak iba 5.5 % roz­lo­hy. Je jedi­nou rie­kou Egyp­ta. V roku 1970 bola na ňom posta­ve­ná Asu­án­ska prieh­ra­da, kto­rá je 111 met­rov vyso­ká a roz­lie­ha sa na plo­che 5 000 km2. Dlhá je 500 km, objem vody je 130 miliárd m3. Na seve­re je del­ta Nílu na plo­che 24 000 km2 (wikipedia.cs).

Egypt cons­ti­tu­tes the eas­tern part of the Saha­ra, pre­do­mi­nan­tly con­sis­ting of schist and gra­ni­te geolo­gy. The eas­tern Arab Desert is high­ly moun­tai­nous, cha­rac­te­ri­zed by dry val­le­ys kno­wn as wadis. The wes­tern part is the Liby­an Desert. The Nile River, stret­ching 1600 km, lies bet­we­en them. The Egyp­tian civi­li­za­ti­on thri­ves thanks to this river, with 99% of the popu­la­ti­on resi­ding in its val­ley and del­ta, uti­li­zing only 5.5% of the coun­try­’s total area. It is the sole river in Egypt. In 1970, the Aswan High Dam was cons­truc­ted on the Nile, stan­ding 111 meters tall and cove­ring an area of 5,000 km². The dam is 500 km long, and its water volu­me is 130 bil­li­on cubic meters. In the north, the­re is the Nile Del­ta, cove­ring an area of 24,000 km² (Wiki­pe­dia).


مصر تشكل الجزء الشرقي من الصحراء الكبرى. جيولوجياً تحتوي بشكل رئيسي على الشيست والغرانيت. الصحراء العربية في الشرق هي صحراء جبلية جدًا وتتميز بالوادي الجافة. الجزء الغربي هو صحراء ليبيا. بينهما يمتد نهر النيل الذي يصل طوله إلى 1600 كيلومتر. بفضله، توجد الحضارة المصرية. يعيش 99% من السكان في واديه ودلته، حيث تستغل فقط 5.5% من المساحة. إنه النهر الوحيد في مصر. في عام 1970، تم بناء السد العالي عليه، والذي يبلغ ارتفاعه 111 مترًا ويمتد على مساحة تبلغ 5،000 كيلومتر مربع. وهو طويل بمقدار 500 كيلومتر، وحجم المياه فيه هو 130 مليار متر مكعب. تقع دلتا النيل في الشمال على مساحة تبلغ 24،000 كيلومتر مربع (ويكيبيديا.cs).


K Egyp­tu pat­rí aj Sinaj­ský polo­os­trov, kto­rý geo­gra­fic­ky pat­rí už k Ázii. Egypt má suché, veľ­mi tep­lé, púšt­ne pod­ne­bie. Cez 300 dní slneč­né­ho svi­tu. Roč­ný úhrn zrá­žok vo väč­ši­ne oblas­tí dosa­hu­je maxi­mál­ne 80 mm. Naj­mä v lete sú veľ­ké roz­die­ly tep­lôt v rám­ci dňa, cez deň môže byť 40 °C, v noci 7 °C. Na juhu Egyp­ta dosa­hu­je vlh­kosť vzdu­chu v roz­pá­le­ných uli­ciach oko­lo 10 %. V Egyp­te sa ťaží uhlie, ropa, zem­ný plyn, darí sa vod­nej ener­ge­ti­ke. Eko­no­mi­ku znač­ne pod­po­ru­je ces­tov­ný ruch. Zná­me sú prí­mor­ské leto­vis­ká Hurg­ha­da, Šarm aš-​Šajch, Taba (wikipedia.cs).


Egypt also inc­lu­des the Sinai Penin­su­la, which geog­rap­hi­cal­ly belo­ngs to Asia. Egypt has a dry, very hot, desert cli­ma­te, with over 300 days of suns­hi­ne annu­al­ly. The annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in most are­as does not exce­ed 80 mm. Espe­cial­ly in sum­mer, the­re are sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re varia­ti­ons wit­hin the day, with day­ti­me tem­pe­ra­tu­res rea­ching 40 °C and night­ti­me tem­pe­ra­tu­res drop­ping to 7 °C. In the sout­hern part of Egypt, humi­di­ty in the scor­ching stre­ets can be around 10%. Egyp­t’s eco­no­my bene­fits from the extrac­ti­on of coal, oil, natu­ral gas, and suc­cess in hyd­ro­po­wer. The tou­rism indus­try sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the eco­no­my, with well-​known coas­tal resorts such as Hurg­ha­da, Sharm El She­ikh, and Taba (Wiki­pe­dia).


تشمل مصر شبه جزيرة سيناء أيضًا، والتي جغرافيًا تنتمي إلى قارة آسيا. تتميز مصر بمناخ جاف حار جدًا وصحراوي. أكثر من 300 يوم من أيام الشمس في السنة. تبلغ متوسط​الأمطار في معظم المناطق حوالي 80 مم فقط سنويًا. تكون الفروق الكبيرة في درجات الحرارة واضحة خاصة في الصيف، حيث يمكن أن تكون درجة الحرارة نهارًا 40 درجة مئوية، وليلاً 7 درجات مئوية. في جنوب مصر، تصل نسبة الرطوبة في الهواء في الشوارع المحمية إلى حوالي 10٪. يتم استخراج الفحم والنفط والغاز الطبيعي في مصر، وتزدهر الطاقة المائية. يدعم السياحة بشكل كبير اقتصاد مصر، وتشتهر مناطق سياحية ساحلية مثل الغردقة وشرم الشيخ وطابا (ويكيبيديا.cs).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post